Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Sa/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, v právnej veci žalobcu: MUDr. I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX D. P., právne zastúpeného: Advokátska kancelária E. & G., s.r.o., so sídlom K. XX, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX , proti žalovanému: D. G., Z., so sídlom ul. XX. S.. X a XX, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa D. poisťovne č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX.decembra XXXX, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie D. poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 17.12.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdila rozhodnutie zo dňa 10.08.2021, č. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX D. poisťovne, pobočka P. o predpísaní poistného žalobcovi za obdobie od júla 2009 do júna 2010 v celkovej sume 7.973,80 €.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že v odvolaní voči prvostupňovému namietol premlčanie poistného. Žalovaný jeho námietku neuznal z dôvodu, že desaťročná premlčania doba plynúca odo dňa splatnosti poistného a príspevkov za júl 2009 až jún 20100 do dňa 27.09.2017, kedy si D. poisťovňa, pobočka P. uplatnila právo predpísať poistné a príspevky (rozhodnutie D. poisťovne, pobočka P., č. XXX-XXXXXXXXXX- N zo dňa 27.09.2017), neuplynula. Žalobca poukázal na to, že pôvodné rozhodnutie D. poisťovne, pobočka P., č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 27.09.2017 o predpísaní poistného, bolo pre zákonnosť zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 09.07.2021, nakoľko prvostupňový orgán v rozhodnutí o predpísaní poistného nezohľadnil skutočnosť presiahnutia vymeriavacieho základu pre platenie poistného. Žalobca poukázal na judikatúru, z ktorej vyplýva, že k uplatneniu práva na predpísanie poistného dochádza až právoplatným rozhodnutím o predpísaní poistného, nie ako tvrdí žalovaný vydaním rozhodnutia o predpísaní poistného (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25.01.2018). Podľa žalobcu až právoplatným rozhodnutím je poistné predpísané a teda až tento moment možno považovať za riadne uplatnenie práva predpísať penále. Táto požiadavka logická aj z dôvodu, že ak malo byť pre uplatnenie práva na predpísanie poistného určujúci moment vydania rozhodnutia, mohlo by dochádzať k antidatovaniu rozhodnutí za účelom predchádzania premlčaniu. Žalobca vyjadril právny názor, že ak by sa pripustil výklad prezentovaný žalovaným, dostali by sa platitelia poistného do situácie, keď pobočka Sociálnej poisťovne, by napríklad v prípade, ak by hrozilo uplynutie premlčacej doby, no zároveň by ešte nebola presne ustálená výška predpisovaného poistného, respektíve by nebolo presne

ustálené obdobie, za ktoré má pobočka Sociálnej poisťovne poistné predpísať, by mohla „narýchlo“ vydať rozhodnutie o predpísaní poistného a až následne v rámci prebiehajúceho administratívneho konania, by ustálila, výšku poistného, ako aj samotné obdobie platenia poistného.

3. Žalovaný žiadal vo svojom písomnom vyjadrení správnu žalobu zamietnuť. Žalovaný k námietkam žalobcu uviedol, že povinnosť platiť a odvádzať poistné v súlade so o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vzniká fyzickej osobe, ktorá nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osobv na účely sociálneho poistenia a dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok citovaným zákonom ustanovený príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu zakladajúci tejto samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v v znení neskorších predpisov. Za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 sa považuje aj udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu []. Ak fyzická osoba spĺňala právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010, status samostatne zárobkovo činnej osoby, a to bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť podľa osobitného predpisu aj vykonáva. Žalobca bol v spornom období považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010 na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, vykonávanej podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov číslo: B ktorá ho oprávňovala vykonávať zdravotnícke povolanie od 20. júla 2006. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe číslo: B bola zrušená až dňom 26. marca 2017. Vychádzajúc zo v znení neskorších predpisov je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ÍL1A) [] oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie [] a poskytovať zdravotnú starostlivosť [] v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení () a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa $ 6 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2008 (3 254 838,00 Sk), bol považovaný v spornom období za povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorej súvzťažne vznikla aj povinnosť platiť a odvádzať poistné (zákonom ustanovená suma, relevantná na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia za rok 2008 je 106 827,00 Sk, t. j. 3 546,00 eur). Túto skutočnosť žalobca v podanej správnej žalobe podľa žalovaného nenamietal. 4. Spornou otázkou z pohľadu žalobcu je aplikácia v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje právny inštitút premlčania. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania žalovaný poukázal na to, že poistné a príspevky za mesiac júl 2009 boli splatné 8. augusta 2009, z čoho je zrejmé, že desaťročná premlčacia lehota na predpísanie poistného a príspevkov za mesiac júl 2009 uplynula 8. augusta 2019. Poistné a príspevky za mesiac júl 2009, ako aj za nasledujúce mesiace sporného obdobia, boli predpísané pobočkou Sociálnej poisťovne ešte 27. septembra 2017, rozhodnutím číslo: XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX., t. j. ešte pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť od ich splatnosti. Skutočnosť. že predmetné rozhodnutie bolo v rámci odvolacieho konania zrušené a vec vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie neznamená, že Sociálna poisťovňa si právo predpísať poistné a príspevky neuplatnila včas, ešte pred uplynutím zákonnej premlčacej lehoty. Žalovaný podotkol, že prvostupňové rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená pobočke Sociálnej poisťovne na nové prejednanie a rozhodnutie, procesným rozhodnutím, ktorým konanie vo veci predpísania poistného a príspevkov nebolo definitívne ukončené, teda nedošlo k výlučnému zrušeniu rozhodnutia vo veci predpísania poistného a príspevkov meritórnym rozhodnutím, ale v súlade s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí odvolacieho orgánu číslo: XXXXX-X/XXXX- BA, zo dňa 9. júla 2021, ktorým bol prvostupňový orgán viazaný, bola D. poisťovňa, pobočka P., povinná opätovne rozhodnúť o predpísaní poistného a príspevkov za sporné obdobie. Keďže D. poisťovňa si poistné a príspevky za obdobie júl 2009 až jún 2010 uplatnila včas, t. j. ako je vyššie uvedené predpísala poistné a príspevky ešte dňa 27. septembra 2017 rozhodnutím číslo: XXX-XXXXXXXXXX-N počas plynutia zákonnej desaťročnej premlčacej lehoty, nie je podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne

námietka premlčania poistného a príspevkov dôvodná. Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. . zo dňa 30. júna 2020 (bod 25.) a rovnako posúdil námietku premlčania aj Krajsky súd v Trnave v rozsudku SP. zn. . zo dňa 8. novembra 2021. Žalovaný poukázal na to, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 25. januára 2018 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. mája 2018 majú rovnakú právnu silu.

5. Žalovaný vyslovil právny názor, že slovné spojenie „predpísať poistné“ v premlčacej lehote znamená, že Sociálna poisťovňa si v premlčacej lehote uplatní svoje právo na odvedenie poistného tým, že „predpíše poistné“, t. j. vydá rozhodnutie o predpísaní poistného. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že rozhodnutie o predpísaní poistného v rámci premlčacej lehoty nenadobudlo právoplatnosť, pretože aj v prípadnom odvolacom konaní, v rámci ktorého je Sociálna poisťovňa, ústredie, povinná preskúmať prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, je pre posúdenie správnosti a zákonnosti rozhodnutia rozhodujúci právny a skutkový stav v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, ktoré je predmetom odvolacieho konania. Ďalej žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že premlčacia doba upravená v je dobou prekluzívnou. Inštitút premlčania a inštitút preklúzie sú dva rozličné právne inštitúty, ktoré nie je možné zamieňať. Preklúzia je spôsob zániku práva (vrátane jeho nároku) uplynutím tzv. prekluzívnej (prepadnej) lehoty, výslovne stanovenej zákonom, ak sa nevykonalo v predpísanom čase. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 29. januára 2020, sp.zn. . zo dňa 30.júna 2020, spzn. , zo dňa 26. februára 2020, ktoré riešili otázku premlčania pri predpisovaní poistného (penále).

6. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by začatím prvostupňového konania alebo vydaním prvostupňového rozhodnutia pobočky došlo k spočívaniu premlčacej lehoty určenej v ust. 147 ods. 1 Včas a oprávnenou osobou podané odvolanie má dva účinky - suspenzívny a devolutívny účinok. Suspenzívny (odkladný) účinok sa prejavuje vo vzťahu k právoplatnosti rozhodnutia a vykonateľnosti rozhodnutia. Devolutívny účinok znamená, že vec sa presúva na orgán druhého stupňa. Podané odvolanie znamená odklad právoplatnosti rozhodnutia až do rozhodnutia o odvolaní. Až do končeného rozhodnutia nemožno rozhodnutie vykonať a teda dochádza k odkladu plnenie povinnosti, jeho vynútenia. Žalobca vyjadril právny názor, že ak by zákonodarca mal v úmysle, aby sa premlčanie/preklúzia viazala na deň vydania rozhodnutia rozhodnutia, resp. deň začatia konania o predpísaní poistného, výslovne by upravil, že premlčanie/preklúzia sa spája so začatím konania, tak ako zákonodarca upravil uplatnenie práva v iných predpisoch (napr. , , ). Žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 30.06.2021, podľa ktorého rozsudok NS SR z 30.05.2018 možno považovať za ojedinelý odklon v rozhodovacej činnosti. NS SR sp. zn. zo dňa 30.06.2021 ďalej v rozhodnutí uviedol: „Pokiaľ žalovaná argumentuje tým, že nárok si uplatnila už skôr dňa 23.02.2017 vydaním rozhodnutia, táto jej argumentácia nie je opodstatnená, pretože uvedené rozhodnutie bolo zrušené. Zákon o sociálnom poistení neustanovuje, že by vydaním prvostupňového rozhodnutia dochádzalo k spočinutiu alebo pretrhnutiu premlčacej lehoty. Na to, aby mohli nastať účinky spočinutia alebo pretrhnutia premlčacej lehoty už vydaním rozhodnutia (bez ohľadu na to, či takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť), by musel byť takýto následok vyslovene upravený v zákone

7. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že D. poisťovňa, pobočka P., rozhodnutím číslo: XXX- XXXXXXXXXX-GCXX/XX, zo dňa 27. septembra 2017, predpísala žalobcovi poistné za obdobie júl 2009 až jún 2010, v sume 9 313,20 eur. Voči rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca. Rozhodnutím č.XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 25.10.2017 žalovaný prerušil konanie od momentu doručenia žalobcovi až do ukončenia súdneho konania vedeného Krajským súdom v Trenčíne pod sp.zn. . Rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 31.10.2017 a od uvedeného momentu bolo konanie prerušené. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 09.07.2021 žalovaný rozhodnutie D., rozhodnutím číslo: XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX, zo dňa 27. septembra 2017 zrušil a vec vrátil na nové pojednávanie a rozhodnutie.

8. Sociálna poisťovňa, pobočka P. rozhodnutím zo dňa 10.08.2021, č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX rozhodla o predpísaní poistného žalobcovi za obdobie od júla 2009 do júna 2010 v celkovej sume 7.973,80 €. Rozhodnutie odôvodnila tým, že na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo

zistené, že poistné a príspevky žalobca neodviedol vôbec za mesiace júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, čím porušil ustanovenia , , zákona, , a prvá veta zákona a , , a v znení účinnom do 31. decembra 2012. Vzhľadom na uvedené mu bolo vyrúbené dodatočne poistné.

9. Voči rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, pričom v podanom odvolaní mimo iné namietal premlčanie možnosti predpísania poistného.

10. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 17.12.2021 odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že D. poisťovňa, pobočka P., po preukázaní všetkých súvisiacich skutočností rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-TN, zo dňa 6. marca 2017, deklarovala, že účastníkovi konania, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2008, ale zaniklo dňa 30. júna 2010. Žalobca sa voči uvedenému rozhodnutiu v zákonom ustanovenej lehote odvolal. D. poisťovňa, ústredie, v rámci odvolacieho konania vydala rozhodnutie č. XXXXX- X/XXXX-BA, zo dňa XX. mája XXXX (právoplatné 30. mája 2017), ktorým odvolanie účastníka konania zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie D. poisťovne, pobočka P., č. XXXXX-X/XXXX-TN, zo dňa 6. marca XXXX, potvrdila. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia D. poisťovne, ústredie, č. XXXXX- X/XXXX-BA, zo dňa 22. mája 2017. Krajský súd v Trenčíne, rozsudkom sp. zn.: -52, zo dňa 28. februára 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 16. apríla 2018, žalobu zamietol. Žalobca podal voči rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.: -52, zo dňa 28. februára 2018, kasačnú sťažnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. , zo dňa 21. apríla 2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. júna 2021, kasačnú sťažnosť účastníka konania zamietol.

11. Rozhodnutie v časti uplatnenej námietky premlčania odôvodnil tým, že právo predpísať poistné nie je prekluzívnym ustanovením. Zákon v ustanovení § 147 ods. 1 výslovne upravuje, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, a preto nemožno toto ustanovenie zákona vykladať tak, ako keby bolo toto ustanovenie ustanovením prekluzívnym. Podľa žalovaného k by zákonodarca chcel, aby právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné (penále) zaniklo, ustanovenie § 147 ods. 1 zákona by obsahovalo slovné spojenie „Právo predpísať poistné zaniká...“. Zákon vo svojich ustanoveniach používa termín „zánik nároku“, ktorý možno stotožniť s preklúziou, a teda zákonodarca termínom premlčanie mal v úmysle upraviť odlišnú právnu situáciu, než je samotný zánik nároku uplynutím času. Na premlčanie sa neprihliada priamo zo zákona, ale len vtedy, ak sa odvádzateľ poistného a príspevkov premlčania dovolá (úspešne vznesie námietku premlčania). Konanie vo veci predpísania poistného a príspevkov účastníkovi konania, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, bolo začaté 27. septembra 2017, vydaním rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX. Desaťročná premlčacia doba, plynúca odo dňa splatnosti poistného a príspevkov za júl 2009 až jún 2010 do dňa 27. septembra 2017, kedy si D. poisťovňa, pobočka P., uplatnila právo predpísať poistné a príspevky, neuplynula. Z uvedeného dôvodu podľa názoru žalovaného nebola splnená podmienka pre uznanie námietky premlčania.

12. Krajský súd v P. ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa a nasl. , vec prejednal na verejnom pojednávaní ( ) v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe ( v spojení s ), vrátane dôvodov podľa a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

13. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe a replike. Rovnako žalovaný zotrval na skutočnostiach uvedených vo svojom vyjadrení a záveroch svojho rozhodnutia.

14. Správny súd konštatuje, že spornou otázkou v tomto konaní je posúdenie toho, či v danej veci došlo k premlčaniu práva na predpísanie poistného, ktoré bol žalobca povinný platiť alebo nie.

15. Podľa v znení poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

16. Podľa v znení poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

17. Podľa v znení poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

18. Podľa v znení poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

19. Podľa Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

20. Podľa na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len "") platí, ak tento zákon neustanovuje inak, samostatne zárobkovo činná osoba povinne dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení.

21. Podľa právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa na predpísanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, vrátenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, povolenie splátok dlžných súm príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, premlčanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, postúpenie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, odpísanie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie platia až 151 rovnako.

23. Podľa predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.

24. Podľa samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.

25. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Správny súd posudzoval dôvodnosť námietky, ktorou žalobca poukazoval na to, že právo predpísať poistné je v danom prípade, s poukazom na ustanovenie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, premlčané. Z obsahu rozhodnutia (aj prílohy pripojenej k prvostupňovému rozhodnutiu) vyplýva, že splatnosť poistného a príspevkov za rozhodné obdobie (za júl 2009 až jún 2010) nastala vždy 8 dňa nasledujúceho mesiaca. Splatnosť poistného za jún 2010 ako posledného mesiaca, ktorého sa rozhodnutie týka bola určená na deň 8.júla 2010, teda premlčacia lehota na predpísanie poistného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia uplynula 9.júla 2020. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd preukázané, že prvostupňové rozhodnutie č.XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX bolo vydané dňa 10. augusta 2021 a napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXX-X/XXXX zo dňa 17.12.2021 nadobudlo právoplatnosť dňa 04.januára 2022. Správny súd konštatuje, že v otázke premlčania bolo sporné, či vydanie prvého rozhodnutia v roku 2017 spôsobilo pretrhnutie plynutia premlčacej doby, alebo nie. Správny súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že na odvrátenie účinkov premlčania postačuje, aby právo na poistné bolo zo strany žalovanej uplatnené prvýkrát v rámci premlčacej lehoty, teda v danom prípade dňa 27.09.2017, v ktorý deň bolo vydané predchádzajúce prvostupňové

rozhodnutie, následne žalovaným zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Uvedený záver posúdil správny súd ako nesprávny, nakoľko zákon o sociálnom poistení nespája so začatím administratívneho konania spočívanie premlčacej lehoty, pričom ustanovenie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predpokladá aj situácie, pri ktorých dochádza k prerušeniu premlčacej lehoty, napríklad § 193 ods. 6 alebo § 236 ods. 2 zákona. Žalovaný na podporu svojho právneho názoru odkazovala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. mája 2018, ktorý však neriešil obdobnú situáciu. V prípade, ktorý posudzoval najvyšší súd sa nejednalo o situáciu, že už prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po uplynutí premlčacej lehoty (tak ako v posudzovanom prípade) a taktiež nebolo predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, vydané v rámci premlčacej lehoty, zrušené. Z uvedeného dôvodu je citované rozhodnutie najvyššieho súdu na daný prípad neaplikovateľné. Relevantnou skutočnosťou v prípade žalobcu je, že už prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po uplynutí premlčacej lehoty, t.j. po 8.júli 2020, pričom skutočnosť, že D. poisťovňa, pobočka P. vydala predchádzajúce rozhodnutie v rámci premlčacej lehoty, je vo vzťahu k posúdeniu námietky premlčania bezpredmetná, nakoľko vydané rozhodnutie bolo zrušené a tým, čoho dôsledkom je neexistencia jeho účinkov (rovnako viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30.06.2021 bod17). Správny súd má vedomosť o tom, že v minulosti sa pri posudzovaní vecí Najvyšším súdom Slovenskej republiky týkajúcich sa otázky, či na odvrátenie premlčania práva postačuje predpísanie poistného najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty, inak povedané na zachovanie práva predpísať poistné postačuje vydanie prvostupňového rozhodnutia v posledný deň premlčacej lehoty (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30. mája 2018) alebo či je potrebná právoplatnosť rozhodnutia, ktorým je poistné predpísané (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 25. januára 2018). Napriek tomu, že v danom prípade sa uplynutie premlčacej lehoty neviazalo na právoplatnosť napadnutého rozhodnutia (už prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po uplynutí premlčacej lehoty), správny súd poukazuje na vývoj rozhodovacej praxe a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30.06.2021, ktorý sa jednoznačne priklonil k záveru, že rozhodnutie o predpísaní penále (poistného) musí byť právoplatné v 10 ročnej premlčacej lehote, čím sa priklonil k právnemu názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v rozsudku sp. zn. zo dňa 25. januára 2018, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že: „Penále musí sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a teda nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále. Zákon o sociálnom poistení pracuje s pojmom predpísanie poistného, nie uplatnenie práva na poistné, preto je potrebné vykonaním práva v danej veci rozumieť rozhodnutie o predpísaní penále, ktoré je právoplatné.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30.06.2021 ďalej konštatoval, že: „opačný názor vyjadrený vo vyššie spomenutom rozhodnutí možno považovať za ojedinelý odklon v rozhodovacej činnosti. Kasačný súd nepovažuje za potrebné predkladať uvedenú otázku Veľkému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za účelom zjednotenia vzhľadom na to, že opačný názor bol vyjadrený v skoršom rozsudku prejednávajúceho senátu () a bol následne prekonaný“. Správny súd sa s názormi vyjadrenými v citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25. januára 2018 a sp.zn. zo dňa 30.06.2021 plne stotožňuje, pričom vec v súlade s uvedenými právnymi názormi aj posúdil.

27. Na základe vyššie uvedených dôvodov posúdil správny súd námietku žalobcu, ktorou namietal, že právo predpísať poistné je v danom prípade premlčané, ako dôvodnú. Uplynutie premlčacej lehoty spôsobuje, že v prípade žalobcu už nie je možné zákonom aprobovaným spôsobom poistné predpísať. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení má správny súd za to, že vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaná vec nesprávne právne posúdila a preto je namieste rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa v spojení a vec podľa vrátiť na ďalšie konanie žalovanému.

28. O trovách konania správny súd rozhodoval podľa . V konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhod- nutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.