Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33Sa-2-2022.pdf
PDF · 115.06 KB
Case nature
Area
Subarea
33Sa/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Pirošom v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: D. XXX, XXX XX E., právne zast.: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom: Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 47238-2/2022-BA zo dňa 26. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 47238-2/2022-BA zo dňa 26.09.2022 z r u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
II. Žalovaná j e p o v i n n á v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Dňa 8.1.2018 bolo vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, č.: 700-1910012018-GC04/18, ktorým bolo žalobkyni predpísané za obdobie január 2009 až jún 2010 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity spolu v sume 7.765,80 EUR. Dňa 8.6.2022 bolo vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 27103-2/2022-BA, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie zrušila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš, č.: 700-1910012018-GC04/18, zo dňa 8.1.2018 a vec vrátila Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš, na nové prejednanie a rozhodnutie. Predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, nadobudlo právoplatnosť dňa 9.6.2022.
2. Dňa 20.7.2022 bolo vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš č.: 700-1910451222-GC04/22 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo aj „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“), ktorým bolo predpísané žalobkyni za obdobie január 2009 až jún 2010 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity spolu v sume 7.290,60 EUR.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané odvolanie zo strany žalobkyne. Dňa 26.9.2022 bolo vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 47238-2/2022-BA (ďalej ako „rozhodnutie žalovanej“ alebo aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo podané odvolanie zamietnuté v celom rozsahu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť dňa 27.9.2022.
Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu
4. Dňa 4.10.2022 bola žalobkyňou podaná správna žaloba na Krajský súd v Žiline ako na správny súd. Predmetná žaloba bola zaevidovaná na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.: 33Sa/2/2022. V podanej žalobe žalobkyňa požiadala preskúmať rozhodnutie žalovanej, pretože považuje napadnuté rozhodnutie žalovanej za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa uviedla, že už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietla premlčanie, avšak táto jej námietka nebola žalovanou uznaná. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.1.2018, sp. zn.: 7Sžso/28/2016. Žalobkyňa má za to, že penále jej musí Sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení“) nevyplýva, že by začatím prvostupňového konania alebo vydaním prvostupňového rozhodnutia pobočky došlo k spočívaniu premlčacej lehoty určenej v ustanovení § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Ak by zákonodarca mal v úmysle, aby sa premlčanie/preklúzia viazala na deň vydania rozhodnutia, resp. deň začatia konania o predpísaní poistného/penále, výslovne by upravil, že premlčanie/preklúzia sa spája so začatím konania, tak ako zákonodarca upravil uplatnenie práva v iných predpisoch. Tým, že zákonodarca takto premlčanie/preklúziu neupravil, je zrejmé, že premlčanie/preklúzia poistenia/penále sa viaže na deň právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní poistného/penále. Ďalej žalobkyňa poukázala na novší rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 9Sžsk/84/2019 zo dňa 30.6.2021. Žalobkyňa ďalej uviedla, že z vyššie uvedenej judikatúry vyplýva, že k predpísaniu poistného/penále dochádza až právoplatným rozhodnutím o predpísaní poistného/penále a nie ako tvrdí žalovaný - vydaním rozhodnutia o predpísaní penále. Naviac v prejednávanej veci je potrebné poukázať aj na to, že prvé rozhodnutie o predpísaní penále bolo pre nezákonnosť zrušené a to aj z dôvodu nesprávnej výšky predpísaného penále. Žalobkyňa má za to, že právne vadné rozhodnutie, ktorého vady boli potvrdené odvolacím orgánom, nemožno považovať za úkon, ktorý by mohol zakladať uplatnenie práva na predpísanie penále, a teda žalovaná sa v rozhodnutí nesprávne odvoláva na vydanie predmetného rozhodnutia ako na okamih uplatnenia práva na predpísanie penále. Žalobkyňa ešte poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.3.2022, sp. zn.: 29Sa/20/2021, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.3.2022, sp. zn.: 12Sa/1/2022. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si žalobkyňa uplatnila nárok na trovy právneho zastúpenia.
Vyjadrenie žalovanej
5. Dňa 22.2.2023 bolo doručené vyjadrenie žalovanej k podanej správnej žalobe. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že povinnosť platiť a odvádzať poistné v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vzniká fyzickej osobe, ktorá nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok citovaným zákonom ustanovený príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu zakladajúci tejto samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Žalobkyňa bola v spornom období považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu. Na základe príjmu z podnikania a z inej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2007 (1 393 028,00 Sk), vzniklo žalobkyni od 1.7.2008 do 30.6.2009 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a s tým spojená odvodová povinnosť. Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobkyňa dosiahla za rok 2008 (1 798 312,00 Sk), vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 1.7.2009 do 30.6.2010 a rovnako aj odvodová povinnosť. Túto skutočnosť žalobkyňa v podanej správnej žalobe nenamietala. Z pohľadu žalobkyne, je právo predpísať poistné premlčané, na čo Sociálna poisťovňa mala prihliadnuť z úradnej povinnosti, pričom premlčanie mala podľa názoru žalobkyne posudzovať až k právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa zároveň namietala, že prvé rozhodnutie v predmetnej veci bolo pre nezákonnosť zrušené, a preto sa podľa názoru žalobkyne žalovaná nesprávne odvoláva na vydanie predmetného rozhodnutia, ako na okamih uplatnenia práva na predpísanie poistného (žalobkyňa nesprávne uvádza „penále“). S týmto právnym názorom žalovaná nesúhlasí a poukázala na to, že v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky existujú rozdielne názory na to, či má Sociálna poisťovňa na uplynutie premlčacej
lehoty prihliadať len na námietku vznesenú účastníkom konania alebo ex offo, t. j. či lehota upravená v § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je lehotou premlčacou alebo prekluzívnou. Rovnako aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dospel k právnemu záveru, že v rozhodovacej praxi senátov Najvyššieho súdu boli vyslovené rôzne právne názory na otázku, či ustanovenie § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. ukladá žalovanej, aby na premlčanie práva predpísať poistné prihliadala aj bez zodpovedajúcej námietky osoby, ktorá je povinná ho odvádzať. Keďže by sa akýmkoľvek rozhodnutím vo veci odklonil minimálne od jedného z už vyslovených právnych záverov, senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky postúpil vec uznesením 9Sžsk/83/2020 zo dňa 30.3.2022 na rozhodnutie veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Žalovaná zastáva právny názor, že inštitút premlčania a inštitút preklúzie sú dva rozličné právne inštitúty, ktoré nie je možné zamieňať. Na podporu týchto tvrdení žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 10Sžk/6/2019 zo dňa 30.6.2020 a rovnako poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7Sžsk/64/2018 zo dňa 29.1.2020. Ďalej žalovaná uviedla, že v rozsudku sp. zn.: 9Sžsk/156/2018 zo dňa 26.2.2020 Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že správne orgány nemali možnosť v rámci administratívneho konania zaoberať sa námietkou premlčania, ktorá im nebola žalobcom vznesená do právoplatného skončenia veci žalovanou. Žalovaná v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania poukazuje na to, že poistné za mesiac január 2009 bolo splatné 8.2.2009, z čoho je zrejmé, že desaťročná premlčacia lehota na predpísaní poistného za mesiac január 2009 uplynula 8.2.2019 (pri ostatných mesiacoch sporného obdobia by premlčacia lehota uplynula ešte neskôr). Poistné za mesiac január 2009, ako aj za nasledujúce mesiace sporného obdobia, boli predpísané pobočkou Sociálnej poisťovne prvýkrát ešte 8.1.2018, t. j. ešte pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť od ich splatnosti. Skutočnosť, že predmetné rozhodnutie bolo v rámci odvolacieho konania zrušené a vec vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie neznamená, že Sociálna poisťovňa si právo predpísať poistné neuplatnila včas, teda ešte pred uplynutím zákonnej premlčacej lehoty. Podľa názoru Sociálnej poisťovne teda námietka premlčania poistného nie je dôvodná. Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn.: 10Sžsk/6/2019 zo dňa 30.6.2020 a rovnako posúdil aj námietku premlčania Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn.: 43Sa/19/2020 zo dňa 8.11.2021. Žalovaná sa rovnako nestotožnila s názorom žalobkyne, že poistné musí Sociálna poisťovňa predpísať právoplatne v desaťročnej premlčacej lehote a zastáva názor, že premlčanie práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné je potrebné posudzovať vždy ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo poistné predpísané. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7Sžso/28/2016 zo dňa 25.1.2018, na ktorý sa žalobkyňa v súvislosti s otázkou premlčania odvoláva, tak žalovaná poukazuje na to, že každý rozsudok sa vyznačuje individualizáciou a konkretizáciou subjektu a predmetu, na ktoré sa vzťahuje a nemá všeobecne záväzný charakter. Odlišný právny názor na otázku premlčania vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn.: 9Sžso/45/2016 zo dňa 30.5.2018. Žalovaná súčasne dala do pozornosti rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6Ssk/79/2022 zo dňa 20.12.2022, v ktorom Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo vzťahu k začatiu plynutia premlčacej lehoty rovnako vychádzal zo záveru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 9Sžso/45/2016 zo dňa 30.5.2018, na ktorý žalovaná poukázala vyššie a premlčanie práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné posúdil ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo poistné prepísané. Z ustanovenia § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. jednoznačne vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Zo slovného spojenia „právo predpísať poistné“ vyplýva, že Sociálna poisťovňa je pre úspešné uplatnenie práva na zaplatenie poistného povinná poistné predpísať v zákonom stanovenej lehote. Vydaním rozhodnutia o predpísaní poistného Sociálna poisťovňa pristupuje k uplatneniu si práva na odvedenie poistného. Tým po formálnej i materiálnej stránke naplnila obsah slovného spojenia „predpísať poistné“. Ak Sociálna poisťovňa predpíše poistné, t. j. vydá rozhodnutie o predpísaní poistného pred uplynutím 10-ročnej premlčacej lehoty, účastník konania nemôže uplatniteľnosť tohto práva odvrátiť námietkou premlčania, pretože Sociálna poisťovňa si svoje právo uplatnila včas. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že rozhodnutie vo veci predpísania poistného v rámci premlčacej lehoty nenadobudlo právoplatnosť, pretože aj v prípadnom odvolacom konaní je pre posúdenie správnosti a zákonnosti rozhodnutia rozhodujúci právny a skutkový stav v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, ktoré je predmetom odvolacieho konania. V tejto súvislosti s uvedenou námietkou si žalovaná dovolila poukázať aj na tú skutočnosť, že rovnaký právny názor ako žalovaná zastáva v tejto veci aj Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Na záver svojho vyjadrenia žalovaná uviedla, že aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn: 9Sžsk/65/2019 zo dňa 30.9.2020 je zrejmé, že Najvyšší súd neposudzoval námietku premlčania ku dňu právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu. Sociálna
poisťovňa zotrvala na právnom názore, že nárok na predpísanie poistného za obdobie január 2009 až jún 2010 nie je premlčaný. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla aby správny súd žalobu zamietol.
Replika
6. Dňa 22.5.2023 bolo zo strany žalobkyne doručené vyjadrenie-replika. Žalobkyňa uviedla, že sa nemožno stotožniť s názorom žalovanej, že pojem predpísanie poistného znamená, že Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o predpísaní poistného. Ak by mal zákon spájať uplatnenie práva predpísať poistné s vydaním rozhodnutia, resp. so začatím konania, zákonodarca by v zmysle zaužívanej legislatívnej praxe ustanovenie výslovne formuloval tak, aby bolo zrejmé, že uplatnenie práva sa viaže na moment začatia konania, napr. „právo začať konanie o predpísaní poistného sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Pojem predpísať poistné zodpovedá pojmu uložiť pokutu, nie spojeniu začať konanie o uložení pokuty. Žalobkyňa je presvedčená, že vzhľadom na znenie § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je poistné predpísané až právoplatným rozhodnutím, a teda až tento moment možno považovať za riadne uplatnenie práva predpísať poistné. Námietka žalovanej, že v čase, kedy Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o predpísaní poistného nie je možné predvídať, kedy rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, rovnako ako námietka, že v aplikačnej praxi je nerealizovateľné posudzovať námietku premlčania ku dňa premlčania, je irelevantná. V aplikačnej praxi sa správne orgány najmä pri ukladaní pokút bežne vyrovnávajú s takouto situáciou. Správny orgán z dôvodu, že nevie presne určiť deň právoplatnosti rozhodnutia, musí z časového hľadiska rozhodnúť dostatočne skoro, aby mu ostal dostatočný čas na doručovanie rozhodnutia, prípadne na odvolacie konanie. Lehoty na vydanie rozhodnutia v právnom štáte predstavujú jeden z mechanizmov obmedzujúci prieťahy v správnom konaní, ktorý je súčasne prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánu verejnej moci.
7. K replike žalobkyne sa žalovaná nevyjadrila a nevyužila svoje právo na predloženia dupliky.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
8. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý s účinnosťou od 01.06.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne vo veciach správneho súdnictva podľa zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov (ďalej len „Zákon č. 151/2022 Z. z.“) a ktorý vec vedie pod novou spisovou značkou ZA – 33Sa/2/2022 podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu orgánu verejnej správy, ktorý vydaniu predmetného rozhodnutia predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.
9. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e), pre ktorý by bolo nutné pojednávanie nariadiť, žalobca v žalobe výslovne uviedol, že súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania (č. l. 10) a žalovaný vo vyjadrení k žalobe rovnako nežiadal, aby správny súd nariadil vo veci pojednávanie (č. l. 41 - 45). Rozsudok bol dňa 13.11.2023 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP).
10. Podľa § 128 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 1. januára 2004 do 28. februára 2022: poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
11. Podľa § 128 ods. 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 1. januára 2004 do 28. februára 2022: poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
12. Podľa § 128 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 1. januára 2004 do 28. februára 2022: poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
13. Podľa § 128 ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 1. januára 2005 do 28. februára 2022: poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
14. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 1. januára 2005 do 28. februára 2022: suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len „vymeriavací základ“).
15. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 01. januára 2004: fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak
16. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013: poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak
17. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 v znení účinnom do 31. decembra 2010: poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak
18. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 266/2017 Z. z. účinnom od 1. januára 2018: Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.
19. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.: právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP: správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
21. Správny súd zistil, že dňa 8.1.2018 bolo vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, č.: 700-1910012018-GC04/18, ktorým bolo žalobkyni predpísané za obdobie január 2009 až jún 2010 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity spolu v sume 7.765,80 EUR. Dňa 8.6.2022 bolo vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 27103-2/2022-BA, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie zrušila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš, č.: 700-1910012018-GC04/18 zo dňa 8.1.2018 a vec vrátila Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš, na nové prejednanie a rozhodnutie. Dňa 20.7.2022 bolo vydané rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo predpísané žalobkyni za obdobie január 2009 až jún 2010 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity spolu v sume 7.290,60 EUR. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie zo strany žalobkyne. Dňa 26.9.2022 bolo vydané rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo podané odvolanie zamietnuté v celom rozsahu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie.
22. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovanej (rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 26.9.2022, č.: 47238-2/2022-BA), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy (rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 20.7.2022, č.: 700-1910451222-GC04/22).
23. Správny súd konštatuje, že spornou otázkou v tomto konaní je posúdenie toho, či v danej veci došlo k premlčaniu práva na predpísanie poistného, ktoré bola žalobkyňa povinná platiť.
24. Správny súd posudzoval dôvodnosť námietky, ktorou žalobkyňa poukazovala na to, že právo predpísať poistné je v danom prípade, s poukazom na ustanovenie § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, premlčané. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia (a prílohy pripojenej k prvostupňovému rozhodnutiu) vyplýva, že splatnosť poistného a príspevkov za rozhodné obdobie (za január 2009 až jún 2010) nastala vždy ôsmeho dňa nasledujúceho mesiaca. Splatnosť poistného za jún 2010 ako posledného mesiaca, ktorého sa prvostupňové rozhodnutie týka, bola určená na deň 8. júla 2010, teda premlčacia lehota na predpísanie poistného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia uplynula dňa 8. júla 2020. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd preukázané, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 20. júla 2022 a napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 26. septembra 2022 nadobudlo právoplatnosť dňa 27. septembra 2022. Správny súd konštatuje, že v otázke premlčania bolo sporné, či vydanie prvého rozhodnutia v roku 2018 (konkrétne 08. január 2018) spôsobilo pretrhnutie plynutia premlčacej doby alebo nie. Správny súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovanej, že na odvrátenie účinkov premlčania postačuje, aby právo na poistné bolo zo strany žalovanej uplatnené prvýkrát v rámci premlčacej lehoty, teda v danom prípade dňa 08.01.2018, v ktorý deň bolo vydané predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, následne žalovaným zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Uvedený záver vysvetlený žalovanou posúdil správny súd ako nesprávny, nakoľko Zákon o sociálnom poistení nespája so začatím administratívneho konania spočívanie premlčacej lehoty, pričom ustanovenie § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení predpokladá aj situácie, pri ktorých dochádza k prerušeniu premlčacej lehoty, napríklad § 193 ods. 6 alebo § 236 ods. 2 tohto zákona.
25. Žalovaná na podporu svojho právneho názoru odkazovala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/45/2016 z 30. mája 2018, ktorý však neriešil obdobnú situáciu. V prípade, ktorý v konaní 9Sžso/45/2016 posudzoval najvyšší súd sa nejednalo o situáciu, že už prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po uplynutí premlčacej lehoty (tak ako v posudzovanom prípade) a taktiež nebolo predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, vydané v rámci premlčacej lehoty, zrušené. Z uvedeného dôvodu je toto rozhodnutie najvyššieho súdu na daný prípad neaplikovateľné. Relevantnou skutočnosťou v prípade žalobkyne je, že už prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po uplynutí premlčacej lehoty, t. j. po 8. júli 2020, pričom skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš vydala predchádzajúce rozhodnutie v rámci premlčacej lehoty, je vo vzťahu k posúdeniu námietky premlčania bezpredmetná, nakoľko vydané rozhodnutie bolo zrušené a tým dôsledkom je neexistencia jeho účinkov (rovnako viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/84/2019 zo dňa 30.06.2021, bod 17).
26. Správny súd má vedomosť o tom, že v minulosti sa pri posudzovaní vecí Najvyšším súdom Slovenskej republiky týkajúcich sa otázky, či na odvrátenie premlčania práva postačuje predpísanie poistného najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty, inak povedané na zachovanie práva predpísať poistné, postačuje vydanie prvostupňového rozhodnutia v posledný deň premlčacej lehoty (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/45/2016 z 30. mája 2018) alebo či je potrebná právoplatnosť rozhodnutia, ktorým je poistné predpísané (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018). Napriek tomu, že v danom prípade sa uplynutie premlčacej lehoty neviazalo na právoplatnosť napadnutého rozhodnutia (už prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po uplynutí premlčacej lehoty), správny súd poukazuje na vývoj rozhodovacej praxe a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/84/2019 zo dňa 30.06.2021, ktorý sa jednoznačne priklonil k záveru, že rozhodnutie o predpísaní penále (poistného) musí byť právoplatné v 10 ročnej premlčacej lehote, čím sa priklonil k právnemu názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v rozsudku sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25. januára 2018, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že: „Penále musí sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a teda nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále. Zákon o sociálnom poistení pracuje s pojmom predpísanie poistného, nie uplatnenie práva na poistné, preto je potrebné vykonaním práva v danej veci rozumieť rozhodnutie o predpísaní penále, ktoré je právoplatné.“ Najvyšší súd Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžsk/84/2019 zo dňa 30.06.2021 ďalej konštatoval, že: „opačný názor vyjadrený vo vyššie spomenutom rozhodnutí možno považovať za ojedinelý odklon v rozhodovacej činnosti. Kasačný súd nepovažuje za potrebné predkladať uvedenú otázku Veľkému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za účelom zjednotenia vzhľadom na to, že opačný názor bol vyjadrený v skoršom rozsudku prejednávajúceho senátu (9Sžso/45/2016) a bol následne prekonaný“. Správny súd sa s názormi vyjadrenými v citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25. januára 2018 a sp. zn. 9Sžsk/84/2019 zo dňa 30.06.2021 plne stotožňuje, pričom vec v súlade s uvedenými právnymi názormi aj posúdil.
27. Podstatné teda pre správny súd bolo, že v prerokúvanej veci bolo už samo rozhodnutie pobočky, ktorým sa poistné predpísalo a ktoré neskôr nadobudlo právoplatnosť, vydané až 20. júna 2022, teda celkom zjavne po 8. júli 2020. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. totiž nevyplýva, že by začatie konania o predpísanie poistného spôsobilo prerušenie alebo spočívanie premlčania. Nestačí, aby bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo neskôr zrušené. Tento právny názor si osvojil aj kasačný súd (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/77/2021), a preto niet dôvodu sa od neho odchýliť ani v prerokúvanej veci.
28. Rozsudky citované žalovanou na podporu jej názoru sa tejto problematiky nedotýkajú. V konaní sp. zn. 10Sžsk/6/2019 síce žalovaná nadniesla aj námietku, že poistné v rámci premlčacej lehoty predpísala rozhodnutím, ktoré bolo neskôr zrušené, kasačný súd sa však nevyjadril k správnosti jej názoru. Práve naopak, správnemu súdu len vytkol, že v novom rozsudku vyslovil odlišný právny názor než v skoršom rozsudku bez toho, aby ho na to zaviazal kasačný súd a aby svoj odklon bližšie odôvodnil. Ani toto rozhodnutie tak nevyslovilo opak než rozsudok sp. zn. 9Sžsk/84/2019, teda že by na zachovanie premlčacej lehoty postačovalo, aby v tejto lehote bolo vydané akékoľvek prvostupňové rozhodnutie pobočky, aj keď bolo neskôr zrušené.
29. K tvrdeniu žalovanej, podľa ktorej až do skončenia súdneho konania o preskúmanie skoršieho rozhodnutia o tom, že žalobkyni nezaniklo povinné poistenie, nemohla konať o predpísaní poistného, správny súd odkazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej je rozhodnutie o trvaní poistenia pre žalovanú záväzné už okamihom svojej právoplatnosti (porov. v tomto smere napr. rozsudok sp. zn. 7Ssk/9/2021 a tam citovanú prejudikatúru). Žalovaná tak mohla o predpísaní poistného rozhodnúť hneď potom, ako ustálila, že povinné poistenie žalobkyne trvalo; napokon, sama zákonná 10 ročná premlčacia lehota dáva žalovanej dostatok priestoru na predpísanie poistného aj v nejasných prípadoch. 30. Na základe vyššie uvedených dôvodov posúdil správny súd námietku žalobkyne, ktorou namietala, že právo predpísať poistné je v danom prípade premlčané, ako dôvodnú. Uplynutie premlčacej lehoty spôsobuje, že v prípade žalobkyne už nie je možné zákonom aprobovaným spôsobom poistné predpísať. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení má správny súd za to, že vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaná vec nesprávne právne posúdila, a preto je namieste rozhodnutie žalovanej zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec podľa § 191 ods. 4 SSP vrátiť na ďalšie konanie žalovanej.
31. O trovách konania správny súd rozhodoval podľa § 167 ods. 1 SSP. V konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP: (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).