Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Sa-20-2017.pdf
PDF · 180.31 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sa/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. J. L., X.., v právnej veci žalobcu: F.. P. A., bytom Q. č. XXX/X, XXX XX Q. K., právne zastúpený: Advokátska kancelária V. & X., s.r.o., L. č. XX, XXX XX B., D.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 22.05.2017, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 20.06.2017 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 22.05.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho v celom rozsahu odvolanie žalobcu ako účastníka administratívneho konania a potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, č. XXXXX-X/XXXX-TN zo dňa 06.03.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o tom, že samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj „SZČO“) - žalobcovi - nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2008, ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30.06.2010, z dôvodov, že žalobca aj po 31.12.2008 disponoval licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. E., vydanou mu dňa 20.07.2006 Slovenskou lekárskou komorou, v dôsledku čoho podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 bol v rozhodnom období považovaný za SZČO a za roky 2007 a 2008 dosiahol príjem vyšší ako je zákonom požadovaná hranica príjmu zakladajúca obligatórnu účasť na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení SZČO s poukazom na § 21 ods. 1 a § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení.
2. V podanej správnej žalobe namietal žalobca nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. V širšie koncipovanom právno-filozofickom úvode správnej žaloby predoslal, že úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi, t.j. k povinnosti súdu nachádzať právo je nutné pristupovať nielen z pohľadu vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale aj cez povinnosť formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súdy musia nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom
spravodlivosti, nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. V modernom právnom štáte sa nemožno vyhnúť medzerám, či iným nedostatkom právnych predpisov, pričom obzvlášť citeľný je tento negatívny jav v odvetví práva správneho. Orgány aplikujúce správne právo, a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (III. ÚS 274/07 z 11.10.2007). Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. Súd musí tiež vychádzať z premisy, že všeobecné súdy musia nielen rešpektovať právo, ale výklad práva a jeho aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušnou normou (nález Ústavného súdu SR č. 2221/07 z 19.03.2008). V materiálnom právnom štáte nejde len o dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Právo je spoločenský normatívny systém, ktorého účelom je rozumné usporiadanie vzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej funkcie práva vyplýva, že riešenia, ktoré sa požiadavke rozumného usporiadania vzťahov priečia, sú neprijateľné. Súdu jednoznačne prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu pomocou redukcie „ad absurdum“ odmietol a zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý.
3. Žalobca tiež argumentoval, že mal za to, že k 31.12.2008 mu zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zaniklo postavenie SZČO. Dôkazom toho je skutočnosť, že žalobca požiadal o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámil Štatistickému úradu Slovenskej republiky skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Žalobca si nebol vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Žalobca predmetnú licenciu nikdy nevyužíval a to ani pred 31.12.2008, ani potom, na predmetnú licenciu nemal nikdy žiaden príjem. Žalobca ukončil prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01.01.2009 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť X. s.r.o., so sídlom F. X/XXX, XXX XX Q. K., D.: XX XXX XXXX, ktorej bol žalobca zamestnancom. Od 01.01.2009 žalobca riadne a včas odvádzal odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti. Postup žalovaného, v zmysle ktorého aplikuje ustanovenia zákona o sociálnom poistení mechanicky bez tohto, aby skúmal, či žalobca skutočne vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť pre žalobcu absurdné dôsledky, považuje za nesprávny. Žalobca považuje dôsledok, ktorý vzhľadom na napadnuté rozhodnutie, bude musieť znášať - predpísanie dlžného poistného a penále - za príliš prísny a nespravodlivý, osobitne za situácie, keď žalobca nemal žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plnil odvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára už ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníkom a ak žalobca vykonal úkony, z ktorých vyplýva, že nemal záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO (zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO). Žalobca dospel k presvedčeniu, že vo vzťahu k nemu je formalistický výklad zákona o sociálnom poistení žalovaným nespravodlivý, pričom žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že žalobca si vždy plnil odvodové povinnosti riadne a včas. Žalobca nevedel, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávneným zakladajúcim právne postavenie SZČO, ale nie je možné, aby táto nevedomosť žalobcu s ohľadom na vyššie uvedené úkony žalobcu mala preňho extrémne negatívny dopad v podobe predpísania dlžného poistného a penále.
4. Podľa žalobcu z ustanovenia § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že nie všetky rozhodnutia Sociálne poisťovne musia mať písomnú formu. Písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len v spise. Žalobca oznámil Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín, skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO k 31.12.2008. Po
preskúmaní všetkých skutočností Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Pri uvedenom rezultáte vychádzal zo skutočnosti, že mu nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení a teda má za to, že jeho podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. Ak potom od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, nemohla s poukazom na ustanovenie § 222 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení, čo je tiež jedným z dôvodov, pre ktoré žalobca napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné.
5. Nadväzujúc na teóriu správneho práva, v zmysle ktorej každý výrok rozhodnutia správneho orgánu musí obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo vo veci, ktorá je predmetom správneho konania, s uvedením konkrétneho ustanovenia príslušného právneho predpisu, na podklade ktorého sa rozhodlo, žalobca v správnej žalobe tiež namietal, že z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu bolo toto rozhodnutie vydané, čo vyplýva zo skutočnosti, že vo výroku rozhodnutia chýba akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Taktiež ani z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu, pobočka Trenčín, zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka. Tento nedostatok nebol odstránený ani napadnutým rozhodnutím žalovaného.
6. Citujúc ustanovenia § 184 ods. 8 a § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a § 3 ods. 2 Správneho poriadku a vychádzajúc z rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní, podľa ktorej sa zásady správneho konania majú aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje, žalobca v správnej žalobe namietal napokon aj voči procesnému postupu Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, ktorá ho neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla mu príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím mu znemožnila vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť prípadné návrhy.
7. K správnej žalobe sa pomerne podrobne písomne vyjadril žalovaný. Zdôraznil, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v ustanovení § 5 zákona o sociálnom poistení. Toto ustanovenie zákona o sociálnom poistení presne vymedzuje podmienky, na základe ktorých sa fyzická osoba považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Do 31.12.2010 je skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činností. Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 nevymedzuje žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu, nadobúda táto fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010, status samostatne zárobkovo činnej osoby. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto podľa žalovaného námietka žalobcu, že si zrušil registráciu pre daň z príjmu u príslušného správcu dane, a preto nemohol mať na účely sociálneho poistenia v období po 31.12.2008 status samostatne zárobkovo činnej osoby, právne irelevantná. Registrácia podľa osobitného predpisu (t.j. podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) v súvislosti so zárobkovou činnosťou bola rozhodujúca pre nadobudnutie právneho postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 01.01.2011 do 30.06.2014 (podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. v spojení s § 293cu zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z.z.).
8. Za osobitný právny predpis sa v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa názoru žalovaného považuje aj zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“), ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami. Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania, pričom zdravotnícke povolanie možno v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávať (a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, (b)
na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, (c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, (d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti, (e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia po splnení všetkých zákonom č. 578/2004 Z.z. ustanovených podmienok vydáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správy samosprávny kraj, pričom uvedené orgány príslušné na vydanie povolenia môžu toto povolenie za určitých podmienok zrušiť. Povolenie má formu rozhodnutia. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie fyzickej osobe, ak (a) má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b), tzv. licencia L1B], (b) má vo vlastníctve alebo nájme priestory, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať, (c) priestory podľa písmena b) spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany zdravia. V zmysle § 12 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z.z. je podmienkou na vydanie povolenia okrem uvedeného aj dôveryhodnosť. Žiadne iné podmienky na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia fyzickej osobe zákon č. 578/2004 Z.z. neuvádza. Zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva licencie Slovenská lekárska komora, pričom zákon č. 578/2004 Z.z. v § 68 rozoznáva štyri typy licencií. Sú nimi licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a), tzv. licencia L1A], licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b), tzv. licencia L1B], licencia na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c), tzv. licencia L1C], licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti [§ 68 ods. 1 písm. d), tzv. licencia L1D]. Slovenská lekárska komora vydá licenciu rozhodnutím, ak žiadateľ o licenciu preukázal splnenie podmienok na vydanie licencie.
9. V zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považuje povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa zákona č. 578/2004 Z.z. V spornom období bol žalobca považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, a to na základe rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, č. Okr. lek. XX/XXXXX-X zo dňa 07.09.1995 (právoplatné dňa 26.09.1995), ktorým bolo žalobcovi povolené poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore praktický lekár pre deti a dorast, s dátumom začatia prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia 01.01.1996. Okresný úrad Trenčín rozhodnutím č. Okr. lek. XX/XXXXX-X zo dňa 17.01.1996 (právoplatné dňa 17.01.1996) rozšíril žalobcovi povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore praktický lekár pre deti a dorast o odbor lekárska imunológia. Uvedené povolenia Okresného úradu Trenčín boli ku dňu 31.12.2008 na žiadosť žalobcu rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. K./XXXX/XXXXX/zdrav-X, zo dňa 10.12.2008 zrušené. V čase, kedy bolo žalobcovi zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti č. Okr. lek. XX/XXXXX-X zo dňa 07.09.1995, v spojení s rozhodnutím č. Okr. lek. XX/XXXXX-X zo dňa 17.01.1996, bol držiteľom aj ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Týmto oprávnením bola licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, číslo L1A/TN/0875/06, ktorú žalobcovi na jeho žiadosť dňa 20.07.2006 vydala Slovenská lekárska komora a ktorej existenciu nespochybňuje ani samotný žalobca. Predmetná licencia L1A žalobcovi podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytla Slovenská lekárska komora, zanikla až dňa 26.03.2017.
10. Žalovaný ďalej upriamil pozornosť na to, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, označovanej ako licencia L1A, môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ. Tento typ licencie sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Vyslovený právny názor podľa žalovaného prezentuje aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (www.lekom.sk), kde v časti „Pre lekárov - Licencie“ zverejnila v časti „Povinnosti držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“ článok s názvom „Upozornenie k licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A)“, v ktorom okrem iného uvádza, že dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, nadobúda jej držiteľ status podnikateľa - samostatne zárobkovo činnej osoby. Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (stará verzia webu - www.old.lekom.sk) zverejnila tiež článok „Problémy licencií L1A a rokovanie SLK“, v ktorom podrobne vysvetľuje členom komory postup Sociálnej poisťovne vo vzťahu k tým členom komory, ktorí sú držiteľmi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A). Zároveň uvádza celý rad krokov,
ktoré vykonala, aby upozornila na povinnosti vyplývajúce z vlastníctva tejto licencie, ako napr. články uverejnené v časopisoch Konzílium, Medikom, stanovisko, ktoré bolo zaslané každému členovi komory prostredníctvom e-mailovej pošty a zverejnené aj na internetovej stránke komory, stanovisko právneho poradcu komory P.. H. V. zverejnené na internetovej stránke komory dňa 15.04.2008, z ktorého vyplýva, že „nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vydaní licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa lekár stáva samostatne zárobkovo činnou osobou - podnikateľom. Z tohto nadobudnutého postavenia mu vznikajú všetky odvodové a daňové povinnosti v zmysle právnych predpisov SR. Na povinnosti vyplývajúce zo statusu SZČO nemá vplyv, že lekár v skutočnosti samostatnú zdravotnícku prax nevykonáva. To znamená, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný najmä prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, zaregistrovať sa na daňovom úrade a požiadať na Štatistickom úrade o pridelenie IČO.“ Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca bol zo strany Slovenskej lekárskej komory viackrát informovaný, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A) zakladá jej držiteľovi na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licenciu L1A) nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere a taktiež táto licencia nie je potrebná na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z.z. Na uvedené je potrebná licencia na výkon zdravotníckeho povolania, označovaná ako licencia L1B.
11. Podľa žalovaného samotné nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia však automaticky nezakladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nevzniká, resp. zaniká jej povinné poistenie. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Rozhodujúca je len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa osobitného predpisu, t.j. podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pričom v § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Vychádzajúc z uvedeného, ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, vyplýva, že príjmy žalobcu z podnikania za rok 2007 (v sume 2.229.860,- Sk) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 97.200,- Sk, a preto bol v období od 01.07.2008 do 30.06.2009 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Rovnako tiež príjmy žalobcu z podnikania za rok 2008 (v sume 3.254.838,- Sk) presiahli zákonom stanovenú sumu 106.800,- Sk, a preto žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej, a to v období od 01.07.2009 do 30.06.2010.
12. Ak žalobca namieta, že nemal vedomosť o tom, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, tzv. licencia L1A, zakladá jej držiteľovi status SZČO, potom podľa žalovaného takáto nevedomosť žalobcu nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. V Slovenskej republike platí nevyvrátiteľná domnienka o znalosti právnych predpisov, upravená v ustanovení § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej sa predpokladá, že žalobca pozná povinnosti povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby upravené zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
13. Aj námietka žalobcu, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nevykonával zárobkovú činnosť, je podľa žalovaného právne irelevantná. Zákon so sociálnom poistení presne vymedzuje, ktorá fyzická osoba na účely sociálneho poistenia nadobúda právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a kedy takejto samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V danom prípade je smerodajné, že žalobca bol v spornom období držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (t.j. licencie L1A/TN/0875/06) a zároveň že v rozhodujúcom období dosiahol zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobca dosiahol príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahol ako samostatne zárobkovo činná osoba. Ku skutočnosti, že žalobca od 01.01.2009 vykonáva zdravotnícku činnosť ako zamestnanec, žalovaný uviedol, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje súbeh poistení. Ustanovenie § 138 ods. 18 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 449/2008 Z. z., resp. ustanovenie § 138 ods. 17 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z. z. upravuje poradie odvodovej povinnosti v prípade, ak odvádzateľ poistného podlieha viacerým sociálnym poisteniam. Z uvedeného dôvodu nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.
14. Žalobca dňa 30.12.2008 predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, s dátumom zániku povinného poistenia 31.12.2008. Avšak z dôvodu, že žalobca pri predložení predmetného registračného listu neuviedol pobočke Sociálnej poisťovne všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie, či mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe v tento deň skutočne zaniklo, resp. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku prijala. V opačnom prípade, teda ak by žalobca uviedol, že disponuje aj ďalším oprávnením na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, pobočka by ho informovala, že k zániku jeho povinného poistenia nemohlo ku dňu 31.12.2008 dôjsť. Skutočnosť, že žalobca bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TN/0875/06, zistila Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. Následne po preskúmaní skutkového stavu veci Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-TN zo dňa 06.03.2017, podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení rozhodla o nezániku sociálneho poistenia žalobcu k 31.12.2008 a o zániku jeho sociálneho poistenia dňa 30.06.2010, ako o spornom prípade. Spornosť prípadu spočívala v tom, že žalobca dňa 30.12.2008 predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, s dňom zániku sociálneho poistenia dňa 31.12.2008, avšak po dodatočnom preskúmaní veci bolo zistené, že žalobcovi vzhľadom na existenciu platnej licencie č. L1A/TN/0875/06 a dosiahnutého príjmu v rozhodujúcom období, dňa 31.12.2008 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Ak by žalobca Sociálnej poisťovni oznámil, že je držiteľom licencie L1A, mohla pobočka Sociálnej poisťovne konať a rozhodnúť o nezániku jeho sociálneho poistenia dňom 31.12.2008 už skôr.
15. Z ustanovenia § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne (pobočky a ústredia) sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedenej právnej citácie je zrejmé, že v zákone o sociálnom poistení musí byť výslovne ustanovené, že konkrétne rozhodnutie sa nevydáva písomne, tak ako to vyplýva z § 194 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (rozhodnutie o zastavení konania dňom úmrtia účastníka konania). Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nevyplýva, že rozhodnutie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch sa nevydáva písomne. Preto tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie o zániku povinného poistenia vyznačí Sociálna
poisťovňa len v spise, je bez právnej opory. Zánik povinných poistení Sociálna poisťovňa vyznačí v spise len v tom prípade, ak zánik sociálneho poistenia nie je sporný, t.j. Registračný list fyzickej osoby - odhláška deklaruje skutočnosti, ktoré vznikli priamo zo zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Žalovaný zdôraznil, že v takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva, keďže z ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení vyplýva, že o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje pobočka Sociálnej poisťovne len v sporných prípadoch. Dňa 06.03.2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-TN rozhodla o zániku žalobcovho sociálneho poistenia, ako o spornom prípade po prvýkrát. Do 06.03.2017 neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Predložením Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky zo strany žalobcu nemohlo dôjsť a ani nedošlo k právoplatnému ukončeniu veci týkajúcej sa zániku jeho sociálneho poistenia, pretože k právoplatnému skončeniu veci došlo až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín, č. XXXXX-X/XXXX-TN (prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím, nadobudlo právoplatnosť dňa 30.05.2017). V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že nariadiť alebo povoliť obnovu konania v zmysle § 221 a nasl. zákona o sociálnom poistení možno len u právoplatného rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu nebola a ani nemohla byť zo strany Sociálnej poisťovne nariadená obnova konania.
16. Podľa žalovaného konanie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je nedávkové konanie, ktoré vzhľadom na ustanovenie § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení môže začať aj z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Podľa ustanovenia § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011, na ktorý sa odvolal aj odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí a v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto je možné za prvý úkon považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalovaný zdôraznil, že zákon o sociálnom poistení v znení, ktoré nadobudlo účinnosť 01.01.2004, ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t.j. Správneho poriadku.
17. K námietke žalobcu označujúcej postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu za priečiaci sa myšlienke spravodlivosti žalovaný uviedol, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva, pričom platí, že normy verejného práva sú kogentného charakteru, t.j. sú prikazujúce a zakazujúce, čo znamená, že od príslušnej právnej normy sa nemožno odchýliť, ak to zákonná úprava neumožňuje. Z uvedeného dôvodu je Sociálna poisťovňa povinná striktne dodržiavať v aplikačnej praxi ustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a nemôže hľadať také riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia vyvíja náležitú snahu, aby takéto rozdiely nevznikali a pristupuje ku všetkým účastníkom konania rovnako. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sžso/80/2014 zo dňa 31.05.2016, z ktorého taktiež vyplýva, že „...právne normy odvetvia sociálneho práva sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade zmierniť, a preto idea aplikačnej spravodlivosti hmotného sociálneho práva tak, ako ju prezentuje krajský súd, nemá v prejednávanej veci opodstatnenie, pokiaľ spoločnosť spravodlivosť chápe ako určitú vlastnosť spoločenského poriadku, ktorá, hoci silne preniká do práva, tak ho dominantne neovláda, ale pôsobí na neho spolu s ideou zákonnosti". Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej uvádza, že "...idea aplikačnej spravodlivosti prezentovaná krajským súdom nepochybne vedie nie k extenzívnemu ale k extrémnemu poňatiu výkladu práva bez prihliadnutí na teóriu formálnej a etickej, resp. distributívnej a redistributívnej (procedurálnej)
formy spravodlivosti (viď právne teoretické závery obsiahnuté v starogréckych modeloch spravodlivosti alebo v dielach Johna Rawlsa, Dworkina či Cohena), kedy by výsledok aplikácie práva výslovne záležal iba na individuálnom zložení orgánu súdnej moci. Toto by nepochybne malo dopad na popretie ústavného princípu predvídateľnosti práva a k potlačeniu právnej istoty, ako hlavnej funkcie objektívneho práva.“ Predmetným rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S/306/2013-36, zo dňa 18.06.2014, v ktorom krajský súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutia sú zjavne nespravodlivé a žalobca bol nimi ukrátený na svojich právach tak, že žalobu zamietol.
18. S poukazom na obsah vlastnej právnej argumentácie žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
19. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
21. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
22. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), nariadil správny súd na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko o to požiadal žalovaný (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP).
23. Na pojednávaní účastníci konania zotrvali na právnej argumentácii zachytenej v ich písomných podaniach.
24. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil nasledovné: Okresný úrad Trenčín rozhodnutím č. Okr. lek. XX/XXXXX-X zo dňa 07.09.1995, právoplatným dňa 26.09.1995, vydal žalobcovi povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore praktický lekár pre deti a dorast s účinnosťou od 01.01.1996. Okresný úrad Trenčín rozhodnutím č. Okr. lek. XX/XXXXX-X zo dňa 17.01.1996, právoplatným dňa 17.01.1996, rozšíril žalobcovi povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti o odbor lekárska imunológia.
25. Dňa 08.01.XXX6 prijala Sociálna poisťovňa prihlášku žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby s prideleným IČO: XX 199 XXX, na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie so vznikom účasti na poistení ku dňu 01.01.1996.
26. Rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. K./XXXX/XXXXX/zdrav-X zo dňa 10.12.2008, bolo ku dňu 31.12.2008 žalobcovi zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia udelené mu rozhodnutiami Okresného úradu Trenčín č. Okr. lek. XX/XXXXX-X zo dňa 07.09.1995 a č. Okr. lek. XX/XXXXX-X zo dňa 17.01.1996.
27. Rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. K./XXXX/XXXXX/zdrav-X zo dňa 10.12.2008, bolo obchodnej spoločnosti X. s.r.o., so sídlom F. XXX/X, XXX XX Q. K., IČO: XX XXX XXX, udelené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulantnej starostlivosti v zdravotníckom povolaní a v študijnom odbore lekár v špecializačných odboroch pediatria ako všeobecný lekár pre deti a dorast a klinická imunológia a alergológia, so začiatkom prevádzky dňom 01.01.2009. Odborným zástupcom zodpovedným za poskytovanie zdravotnej starostlivosti bol určený MUDr. P. A..
28. Dňa 30.12.2008 podal žalobca na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia a za dátum zániku poistenia označil 31.12.2008.
29. Z informácií poskytnutých Sociálnej poisťovni orgánmi správy daní vyplýva, že príjmy žalobcu z podnikania za rok 2007 deklaroval žalobca v sume 2.229.860,- Sk a príjmy z podnikania za rok 2008 deklaroval žalobca v sume 3.254.838,- Sk.
30. Z informácií poskytnutých Sociálnej poisťovni Slovenskou lekárskou komorou vyplýva, že licencia č. E bola žalobcovi udelená s účinnosťou ku dňu 20.07.2006 a zanikla ku dňu 26.03.2017.
31. Z príloh správnej žaloby tiež vyplýva, že žalobca dňa 08.01.2009 doručil Daňovému úradu Stará Turá žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov a daň zo závislej činnosti, čo zdôvodnil tým, že ku dňu 31.12.2008 prestal vykonávať činnosť, na ktorú mal povolenie ako lekár, pričom túto činnosť bude naďalej vykonávať prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným.
32. Z výpisu zo štatistického registra organizácií Štatistického úradu Slovenskej republiky zo dňa 19.06.2017 vyplýva, že u žalobcu je ku dňu XX.12.2008 evidovaný zánik výkonu činnosti lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby s prideleným IČO: 31 XXX XXX.
33. Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-TN zo dňa 06.03.2017 rozhodla, že žalobcovi - samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. P. A. - nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2008, ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30.06.2010. Pri rozhodovaní vychádzala z toho, že žalobca aj po 31.12.2008, kedy mu malo na základe rozhodnutia Trenčianskeho samosprávneho kraja č. K./XXXX/XXXXX/zdrav-X zo dňa 10.12.2008 zaniknúť povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, disponoval aktívnou licenciou č. L1A/TN/0875/06, udelenou mu Slovenskou lekárskou komorou dňa 20.07.2006, čo v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 zakladalo naďalej jeho status SZČO pre účely sociálneho poistenia. Taktiež bolo zistené, že za rok 2007 dosiahol žalobca príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vo výške 2.229.860,- Sk a v roku 2008 vo výške 3.254.383,- Sk, čo je v oboch prípadoch suma vyššia ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu určeného na príslušné roky a preto s poukazom na § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vznikla žalobcovi obligatórna účasť na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení aj za rok 2009 a čiastočne aj v roku 2010, avšak iba do 30.06.2010, nakoľko bolo zistené, že v roku 2009 žalobca nedosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou v sume vyššej ako bol 12- násobok minimálneho vymeriavacieho základu určeného na rok 2009.
34. Na odvolanie žalobcu ako účastníka administratívneho konania vedeného Sociálnou poisťovňou, v ktorom argumentačne obsahovo anticipoval neskôr podanú správnu žalobu, žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, potvrdil, pričom zotrval na právnej argumentácii prvostupňového rozhodnutia.
35. Podľa § 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 zárobková činnosť podľa tohto zákona je na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia (bod 1.) činnosť zamestnanca, (bod 2.) činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.
36. Podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
37. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 povinne nemocensky poistená je aj samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.
38. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 povinne dôchodkovo poistená je ak samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
39. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
40. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).
41. Podľa § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2009 vymeriavací základ je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.
42. Podľa § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2010 do 31.12.2010 vymeriavací základ je pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti mesačne najmenej vo výške 44,2% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.
43. Podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
44. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných
prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.
45. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
46. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
47. Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.
48. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
49. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
50. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
51. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
52. Podľa § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5, je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie takéhoto povolenia a jeho zrušenie do 15 dní od jeho vydania alebo zrušenia.
53. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. zdravotnícke povolanie sa vykonáva
a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len "povolenie") (§ 11) alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 7a) alebo e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.
54. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)].
55. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.
56. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. licencie sa vydávajú
a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ, b) na výkon zdravotníckeho povolania [§ 3 ods. 1 písm. a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik, c) na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik, d) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár.
* * * * *
57. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania, ich vyjadrení na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Správne orgány z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení. Správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou konkrétnych ustanovení príslušných právnych predpisov.
58. Medzi účastníkmi konania je spornou otázka posúdenia právneho postavenia žalobcu pre účely povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia po 31.12.2008, ku ktorému dátumu mu rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/XXXX/XXXXX/zdrav- X zo dňa 10.12.2008, bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia udelené mu rozhodnutiami Okresného úradu Trenčín č. Okr. lek. XX/XXXXX-X zo dňa 07.09.1995 a č. Okr. lek. XX/XXXXX-X zo dňa 17.01.1996. V administratívnom konaní bolo preukázané, že žalobca bol od 20.07.2006 držiteľom platnej licencie typu L1A, ktorá ho aj po 31.12.2008 oprávňovala na výkon, resp. prevádzkovanie činnosti subsumovateľnej pod ustanovenie § 3 písm. a) bod. 2 zákona o sociálnom poistení. Podľa názoru správneho súdu licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, udeľovaná v zmysle § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. (tzv. licencia typu L1A), predstavuje v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, čo žalobcovi zakladalo status SZČO na účely sociálneho poistenia aj po 31.12.2008. Táto skutočnosť, t.j. trvajúca dispozícia aktívnou (nezrušenou) licenciou typu L1A, je podľa názoru správneho súdu rozhodujúcou a bez ďalšieho postačujúcou právnou skutočnosťou pre vyvodenie právneho záveru o nadobudnutí postavenia SZČO pre účely sociálneho poistenia, resp. o nezániku tohto postavenia, ak k jeho získaniu došlo skôr na základe inej právnej skutočnosti (napr. udelením povolenia fyzickej osobe na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia). Prípadné rozhodnutie držiteľa licencie fakticky nevyužívať túto licenciu pre účely zárobkovej činnosti nemá pre kvalitatívnu stránku statusu SZČO právnu relevanciu.
59. Na to, aby osobe popri ustálení jej právneho statusu SZČO aj vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, je však potrebné tiež to, aby takáto osoba jednak dosahovala príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) a súčasne aby tieto príjmy boli vyššie ako zákonom stanovená hranica na príslušný kalendárny rok (mechanizmus jej výpočtu vyplýva z § 21 ods. 1 v spojení s § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.10.2010). V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia SZČO dosiahla v príslušnom roku kvalifikovaný príjem, ale skutočnosť, že tento príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Žalobcom tvrdená skutočnosť, že licenciu L1A nikdy nevyužíval a teda z nej nedosahoval príjmy, nemá vplyv na právne posúdenie povinnosti platiť poistné. Z ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že medzi držbou licencie ako oprávnenia podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení a
príjmom posudzovaným pre účely § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, by mal byť vzťah príčinnej súvislosti, t.j. že by malo ísť o príjem pochádzajúci práve z držby tejto licencie. Zákon vníma povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako jedno poistenie. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantných na vznik, resp. na trvanie poistenia nie je rozhodujúce, či osoba dosiahla tento príjem zo živnosti, alebo z vytvorenia diela a umeleckého výkonu, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý zakladá osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak napr. SZČO dosahovala príjmy z viacerých činností a ak pri týchto príjmoch je možné ustáliť, že boli dosiahnuté „z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu“ alebo ak ide „o výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou“, tak pre výpočet poistného na sociálne poistenie sa vychádza z celkového príjmu, ktorý osoba dosiahla zo všetkých týchto činností spolu. Preto nie je pre vznik poistenia rozhodujúce, či žalobca dosahoval alebo nedosahoval z tejto licencie v rozhodnom období príjem, ak je preukázané, že mal príjmy z podnikania, a to vo výške upravenej ustanovením § 21 ods. 1 v spojení s § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.10.2010. Z údajov poskytnutých Sociálnej poisťovni daňovými orgánmi vyplýva, že príjmy žalobcu z podnikania za rok 2007 v sume 2.229.860,- Sk boli vyššie ako zákonom stanovená hranica (97.200,- Sk) dvanásťnásobku minimálneho vymeriavacieho základu na rok 2007, a preto bol v období od 01.07.2008 do 30.06.2009 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Taktiež príjmy žalobcu z podnikania za rok 2008 v sume 3.254.838,- Sk presiahli zákonom stanovenú hranicu (106.800,- Sk) dvanásťnásobku minimálneho vymeriavacieho základu na rok 2008 a preto žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej, a to v období od 01.07.2009 do 30.06.2010. Keďže však bolo preukázané, že žalobca v roku 2009 nedosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, ani výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, vo výške presahujúcej dvanásťnásobok minimálneho vymeriavacieho základu na rok 2009, nebol po 30.06.2010 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou.
60. Po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia Trenčianskym samosprávnym krajom síce žalobca oznámil pobočke Sociálnej poisťovne formou Registračného listu - odhlášky - z povinného poistenia, že mu poistenie zaniká ku dňu 31.12.2008, avšak u žalobcu nedošlo k zániku všetkých oprávnení na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, keďže bol aj naďalej držiteľom platnej licencie typu L1A. Preto odhlášku z povinného poistenia nie je v súvislosti so skutočnosťou, že žalobca od 01.01.2009 vykonával povolanie lekára ako zamestnanec spoločnosti X. s.r.o., možné stotožňovať s vyhlásením o nevykonávaní činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby podávaným podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, majúcim na následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Nejde o vyhlásenie k licencii typu L1A, ale o oznámenie nadväzujúce na zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia Trenčianskym samosprávnym krajom.
61. Zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, zániku alebo o prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Treba pritom zdôrazniť, že pobočka Sociálnej poisťovne, ktorej bola koncom roka 2008 doručená odhláška žalobcu, nedisponovala príslušnými informáciami o stále platnej licencii žalobcu až do momentu, kedy sa o tejto skutočnosti dozvedela z informácií poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. Dovtedy Sociálna poisťovňa nemala v podstate reálnu možnosť zistiť, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe typu L1A. Nejednalo sa tu o konanie a rozhodovanie po povolení obnovy konania, ale jednalo sa o prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Nedošlo teda k uplynutiu lehoty na obnovu konania, keďže pri rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, č. XXXXX-X/XXXX-TN zo dňa 06.03.2017, išlo o prvé rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o spornej otázke s tým, že iné rozhodnutia v inej ako písomnej forme k totožnému predmetu konania Sociálnou poisťovňou skôr vydané neboli.
62. Ohľadne námietky, že pobočka Sociálnej poisťovne neupovedomila žalobcu o začatí predmetného nedávkového konania, a tým mu neposkytla možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu, sa správny súd tiež prikláňa k názoru žalovaného. Prejednávaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktorá sa v súlade s § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona
o sociálnom poistení začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona o sociálnom poistení ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá Správny poriadok. Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
63. K námietke týkajúcej sa absencie konkrétneho zákonného ustanovenia v prvostupňovom administratívnom rozhodnutí je možné uviesť, že predmetné rozhodnutie obsahuje zákonné náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 209 zákona o sociálnom poistení, t.j. jasný, určitý a zrozumiteľný výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Po súdnom prieskume napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho administratívneho konania možno skonštatovať, že ako napadnuté, tak aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu. V prvostupňovom rozhodnutí je pritom uvedené, že o povinnom sociálnom poistení bolo rozhodnuté podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení. Administratívne rozhodnutia vydané v preskúmavanom administratívnom konaní nevykazujú znaky arbitrárnosti.
64. Ani zdôraznená nevedomosť o tom, že licencia typu L1A zakladá status SZČO, nezbavuje zodpovednosti za následky, ktoré vznikli porušením povinnosti vyplývajúcej z tohto právneho postavenia. Ako už upozornil žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, v Slovenskej republike sa uplatňuje tzv. nevyvrátiteľná domnienka znalosti právnych predpisov, majúca korene v rímskom práve (ignorantia legis neminem excusat), legislatívne upravená v ustanovení § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/400/> o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. V kontraste s názorom žalobcu je tu teda nevyvrátiteľná domnienka, že žalobca poznal a pozná svoje práv a povinnosti, ktoré vyplývajú z držby licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vo vzťahu k príslušným orgánom, tu vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Okrem toho je pri tejto otázke namieste pripomenúť, že z písomných podkladov predložených žalovaným vyplýva, že o povinnostiach vyplývajúcich z držby licencií boli členovia Slovenskej lekárskej komory nie raz informovaní rôznymi spôsobmi, najmä boli opakovane zverejňované články a informácie týkajúce sa tejto problematiky s rovnakými rezultátmi, k akým neskôr dospel žalovaný.
65. Správny súd nezdieľa názor, že by postup žalovanej v danej veci bol príliš formalistický a tým nespravodlivý. Zákon o sociálnom poistení je právnym predpisom úzko spätým so sociálnou politikou štátu, ktorá je vždy odrazom nielen politického, ekonomického a historického vývoja istého spoločenstva, ale aj prostriedkom, akým štát presadzuje svoje aktuálne dominantné sociálnopolitické predstavy a v otázke predpisovania a výberu poisteného aj svoje aktuálne finančno-hospodárske ciele. Podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia sú právnymi normami verejného práva, t.j. ide kogentné právne normy, ktorým nie sú vlastné ustanovenia upravujúce zmierňovanie tvrdosti zákona alebo uplatňovanie výnimiek u jednotlivých poistencov.
66. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
67. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich priznanie nežiadal a nešlo ani o situáciu, kedy by to bolo možné vo vzťahu k žalobcovi spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhod-nutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhod- nutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.