Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/24/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., X. S. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou so sídlom Partizánske, Hrnčírikova 1/B, proti žalovanému Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 30. novembra 2021, č. k. -82, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo s poukazom na ust. , , , , (ďalej len „“). V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 24.09.2020 sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa doručila súdu dňa 26.11.2021 podanie označené ako späťvzatie žaloby, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa berie žalobu späť v celom rozsahu a žiadala konanie zastaviť z dôvodu uzatvorenia mimosúdnej dohody medzi stranami sporu. Žalobkyňa tiež žiadala, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na pojednávaní dňa 30.11.2021 žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby, ale nesúhlasil s náhradou trov konania a bol toho názoru, že žalobkyňa by si mala zaplatiť advokáta, keď si ho najala. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa vzala žalobu účinne späť, pričom žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil. Nakoľko boli splnené podmienky na zastavenie konania, súd prvej inštancie konanie zastavil podľa . O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že konanie bolo zastavené z dôvodu dosiahnutia mimosúdnej dohody medzi stranami sporu a v prejednávanej veci tak neboli dané podmienky pre posudzovanie procesného zavinenia strán sporu na zastavení konania.

2. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku II. o náhrade trov konania, podala včas odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že súd nesprávne pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ustanovenie . Súd mal pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať na ťarchu žalovaného zásadu zodpovednosti za zavinenie a na základe nej priznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. Predmetom sporu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom žalobkyňa v rámci predžalobnej komunikácie navrhovala spôsob urovnania sporu, k akému došlo v priebehu tohto súdneho konania a dané súdne konanie sa viedlo iba z dôvodu, že žalovaný v minulosti odmietal akokoľvek riešiť existujúce spoluvlastníctvo. Žalovaný nehnuteľnosti výlučne užíval, nepociťoval preto potrebu riešiť danú záležitosť a na predžalobný návrh žalobkyne

nereagoval. Pritom žalobkyňa poskytla ako zabezpečenie pre hypotekárnu banku aj svoj vlastný byt a keďže v úverovom vzťahu figurovala ako spoludlžníčka, bola evidovaná v bankovom registri ako dlžníčka vo vzťahu k nehnuteľnostiach, z ktorých nemala žiadny osoh. Žalobkyňa sa cíti ukrivdená, nakoľko pred začatím súdneho konania uskutočňovala všetky kroky k tomu, aby sa súdnemu konaniu vyhla a nezaťažovala zbytočne súdy v prípadoch, v ktorých je vec možné vyriešiť jednoduchou mimosúdnou dohodou. Napriek uvedenému bola žalobkyňa donútená podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Až následne žalovaný prehodnotil svoj postoj a usúdil, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v navrhnutom znení je aj v jeho prospech a rozhodol sa so žalobkyňou uzatvoriť dohodu, ktorej obsahom je rovnaký spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ako bolo žalobkyňou navrhované už v jej predžalobnom návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 20.08.2019. Žalobkyňa vo svojom písomnom podaní zo dňa 26.11.2021, ktorým po vklade písomnej dohody strán do katastra nehnuteľností uskutočnila späťvzatie žaloby, poukázala na fakt, že žalobkyňa nežiadala od žalovaného žiadnu peňažnú náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, a to napriek tomu, že žalovaný v rodinnom dome so súp. č. 265 býval a tento aj s pozemkami sám užíval už počnúc momentom, kedy došlo k rozpadu vzťahu medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie na tieto okolnosti vôbec nevzal zreteľ, a to napriek tomu, že žalovaný tieto žalobkyňou tvrdené skutočnosti nespochybňoval a tieto skutočnosti boli preto v konaní nespornými. Na tomto mieste je tiež potrebné skonštatovať, že v predmetnej písomnej dohode, ktorú žalobkyňa predložila súdu prvej inštancie ako prílohu späťvzatia žaloby, nebola nikde zmienka o tom, že v prípade zastavenia konania nebude žiadna zo strán voči druhej strane uplatňovať náhradu tých trov, ktoré jej v tomto konaní vznikli. Na základe uvedeného nemožno v danom prípade bez ďalšieho posúdiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa len samotné uzatvorenie mimosúdnej dohody medzi sporovými stranami, keď žalovaný svojou pasivitou prinútil žalobkyňu uplatniť nárok na súde žalobou a zavinil trovy, ktoré jej v tomto konaní vznikli. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril a nestotožnil sa s tvrdeniami žalobkyne, ktorá vzala žalobu späť, súd konanie zastavil a podľa žalovaného súd rozhodol správne, keď nikomu nepriznal náhradu trov konania. Žalobkyňa si zvýšené trovy konania v súvislosti s právnym zastúpením spôsobila sama, keď podala žalobu. Pokiaľ sa aj žalobkyňa rozhodla pre právne zastúpenie, mohla sa vec mimosúdne vyriešiť, čo sa aj stalo. Žalovaný odmietal, že by nereagoval na žalobkyňu v snahe vyriešiť vec mimosúdne pred podaním žaloby.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania podľa zmeniť.

5. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým konanie zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 23.09.2020 domáhala proti žalovanému zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, pre k.ú. Z. a spolu so žalobou predložila súdu aj návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý dňa 20.08.2019 odoslala žalovanému a navrhla žalovanému zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou tak, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX nadobudne žalovaný do výlučného vlastníctva, žalovaný prevezme záväzok z hypotekárneho úveru s poskytnutím iného zabezpečenia, aby došlo k výmazu záložného práva k bytu vo vlastníctve žalobkyne, alternatívne dohoda, aby sa predmet podielového spoluvlastníctva predal a vyplatil sa záväzok z hypotekárneho úveru. Na pojednávaní dňa 10.06.2021 strany sporu uviedli, že je možnosť mimosúdneho riešenia danej veci a tým uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, preto súd odročil pojednávanie za týmto účelom. Žalobkyňa doručila dňa 26.11.2021 súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby z dôvodu, že strany sporu uzatvorili mimosúdnu dohodu, v zmysle ktorej došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v tom smere, že žalovaný sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, došlo k výmazu záložného práva k bytu vo vlastníctve žalobkyne a došlo k vyplateniu spoločného úveru. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala konanie zastaviť a žiadala priznať nárok na náhradu trov konania. Na pojednávaní dňa 30.11.2021

žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby, preto súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie .

7. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Podľa súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Povinnosť priznať náhradu (účelne) vynaložených trov konania v plnom rozsahu úspešnému účastníkovi platí za predpokladu, že súd nevyužije možnosť rozhodnúť v súlade s ustanovením (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. októbra 2011, sp. zn. ).

10. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad z dôvodu späťvzatia žaloby). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (R 49/1993, nález Ústavného súdu SR sp. zn. ).

11. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Ak má byť konanie zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby, je súd povinný skúmať dôvod, pre ktorý zobral žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby správanie žalobcu, potom musí ísť výlučne o správanie tejto strany sporu, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. Rovnako to platí aj v prípade, ak je dôvodom späťvzatia žaloby správanie žalovaného.

12. Ustanovenia predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). V jeho zmysle súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Vtedy súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Nakoľko použitie negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo môžu byť dané charakterom určitej procesnej situácie, prípadne sa môžu týkať celkom špecifických skutkových či sociálnych aspektov strán sporu. V predmetnej veci neboli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania, kedy odvolací nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ustanovenie a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, kedy dôvody hodné osobitného zreteľa videl v skutočnosti, že k späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania došlo z dôvodu mimosúdnej dohody a nebolo možné konštatovať procesné zavinenie strán sporu na zastavení konania. Odvolací súd sa nestotožnil s uvedeným názorom súdu prvej inštancie a vyhodnotil ako dôvodnú odvolaciu námietku žalobkyne, že predžalobným návrhom žalobkyňa navrhla zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobom, k akému došlo v priebehu konania uzatvorením mimosúdnej dohody. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci absentuje existencia takých dôvodov hodných osobitného zreteľa odôvodňujúcich aplikáciu ustanovenia a nepriznanie nároku na náhradu trov konania stranám sporu. Súd prvej inštancie považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa len skutočnosť, že došlo k mimosúdnej dohode a strany sporu tak nezavinili zastavenie konania, pričom

je zrejmé, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal ďalšími podstatnými skutočnosťami na strane žalobkyne a žalovaného, ktoré sú podstatné pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle , a to predovšetkým za akých okolností došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, aké udalosti predchádzali mimosúdnej dohode a následnému zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby. V priebehu konania žalobkyňa zobrala žalobu späť z dôvodu uzatvorenia mimosúdnej dohody a súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené pri rozhodovaní o trovách konania náležite neskúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na strane žalobkyne a žalovaného.

14. Zároveň je nutné konštatovať, že z procesného hľadiska predstavuje konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tzv. judicium duplex. Konanie môže byť začaté na návrh ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov, pričom všetci spoluvlastníci majú v konaní postavenie žalobcu aj žalovaného nehľadiac na to, kto žalobu podal. Súd vydáva konštitutívne rozhodnutie, nie je viazaný návrhmi účastníkov a môže rozhodnúť iným spôsobom ako je navrhované. Voľba konkrétneho spôsobu vyporiadania je v konečnom dôsledku výlučne na súde, ktorý je pritom viazaný zákonným poradím jednotlivých spôsobom vyporiadania. Zmienené špecifiká v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je nutné mať na pamäti aj pri rozhodovaní o trovách takéhoto konania. Nikto zásadne nemôže byť nútený zotrvať v spoluvlastníctve, žiadneho zo spoluvlastníkov nemožno bez ďalšieho sankcionovať za to, že spoluvlastníctvo má byť zrušené a vyporiadané, resp. za to, že bol na súde podaný príslušný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Takto začatie a vedenie konania pred súdom nemožno bez ďalšieho klásť na ťarchu ani tomu spoluvlastníkovi, ktorý ho inicioval, ani tomu, ktorý sa formálne ocitol na strane žalovanej. Súčasne treba zohľadniť, že spoluvlastníci sami nemôžu plne ovplyvniť konečné rozhodnutie súdu o spôsobe vyporiadania. Za týchto okolností, kedy spoluvlastníci dopredu nemôžu presne predvídať konkrétne rozhodnutie súdu a naopak každý z odlišných návrhov spoluvlastníkov môže mať rozumne presvedčivý základ, kedy všetci spoluvlastníci majú v konaní zhodne procesné postavenie žalobcu aj žalovaných a kedy sa v konaní jedná o rovnom vlastníckom práve všetkých účastníkov sa spravidla ako spravodlivé východisko pre rozhodnutie o trovách konania bude javiť, aby každý zo spoluvlastníkov sám niesol svoje náklady konania a nebol povinný hradiť náklady iného spoluvlastníka, ibaže by preto boli dané zvláštne dôvody, pričom v predmetnom prípade sú dané dôvody, v zmysle ktorých možno konštatovať procesné zavinenie na zastavení konania.

15. Žalobkyňa sa pokúšala so žalovaným pred podaním žaloby dohodnúť mimosúdne, avšak napriek návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 20.08.2019, a to spôsobom nadobudnutia nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. Z. do výlučného vlastníctva žalovaného, prevzatia záväzku z hypotekárneho úveru žalovaným a výmazu záložného práva k bytu žalobkyne, žalovaný nereagoval. Žalobkyňa tak dňa 23.09.2020 podala na súd žalobu dôvodne, keďže k mimosúdnej dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo, pričom nie je možné pripisovať na vrub žalobkyni, že sa so žalovaným nepokúsila uzavrieť inú mimosúdnu dohodu, na ktorú by žalovaný reagoval. Na pojednávaní dňa 10.06.2021 strany sporu prejavili záujem uzatvoriť mimosúdnu dohodu a za týmto účelom bolo odročené pojednávanie. Následne došlo medzi stranami sporu k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva spôsobom a v rozsahu, v akom žalobkyňa navrhovala zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v predžalobnom návrhu a v samotnej žalobe. Vzhľadom na uvedené je dôvodné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konanie, nakoľko mal možnosť uzatvoriť so žalobkyňou dohodu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pred podaním žaloby, na ktorú nereagoval a žalobkyňa dôvodne podala žalobu, keď nedošlo k uzavretiu dohody. S uzatvorením mimosúdnej dohody žalovaný súhlasil nakoniec až po začatí súdneho konania, pričom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa uskutočnilo rovnakým spôsobom, aký navrhla žalobkyňa pred podaním žaloby a potom aj v žalobnom návrhu. Žalovaný svojim konaním v podstate uznal dôvodnosť podanej žaloby a súčasne aj navrhovaný spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Odvolací súd preto pričítal zavinenie na zastavení konania žalovanému a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania podľa zmenil tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).