Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-16-2022.pdf
PDF · 98.24 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/16/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti povinnému: E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX/XX, X., o vymoženie 2 021,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/917/2014-27 z 3. decembra 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenému n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením č. k. 6Er/917/2014-27 z 3. decembra 2019 zastavil exekúciu. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m/, § 243f ods. 1, 3, 5 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo len „OZ“), § 5a ods. 1 písm. b/, § 29b, § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. 3. V odôvodnení poukázal na to, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie z 24. 06. 2014 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie 2 021,02 eura s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V, č. k. 3Zm/798/2013-10 zo dňa 20. 01. 2014. 4. Dňa 05. 02. 2016 bolo tunajšiemu súdu postúpené od povereného súdneho exekútora podanie oprávneného označené ako „Zaslanie doplnenia návrhu - § 243f zákona č. 233/98 Zb.“ 5. Skonštatoval, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil v zákonnej lehote, t. j. do 22. 01. 2016. Uplatňovanému nároku zo zmenky a následnému vydaniu exekučného titulu - Zmenkový platobný rozkaz predchádzalo medzi právnym predchodcom oprávneného Slovenská sporiteľňa, a.s. a povinným uzatvorenie Zmluvy o úvere a vystavení zmenky. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a oprávneným ako postupníkom bola pohľadávka postúpená. 6. Ďalej uviedol, že v predmetnej veci je nesporné, že na strane povinných v danom zmluvnom vzťahu vystupoval povinný ako fyzická osoba, a teda ako spotrebiteľ, ktorý je definovaný v ustanovení § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň je nesporné aj to, že exekučný titul - Zmenkový platobný rozkaz, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a zároveň sa jedná o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľským úverom, a teda spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 OZ.
7. Nakoľko sa jedná v tomto konaní o vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v zmysle § 5a ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou, preto je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ bod 2. Exekučného poriadku, a to pre neprípustnosť použitia zmenky, pričom v zmysle § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b/ a ods. 2 až 4 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014. Zároveň oprávnený nepreukázal opak teda, že tu nie je dôvod na nezastavenie exekúcie, t. j. že v pôvodnom konaní pri vydaní zmenkového platobného rozkazu bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, preto platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. 8. Na základe vyššie uvedených skutočností exekučný súd podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 zastavil exekúciu. Zároveň v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením. 9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodňuje tým, že rozhodnutie exekučného súdu je nezákonné a nepreskúmateľné, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Exekučný súd tiež neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. 10. Uviedol, že z teleologického výkladu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ EP vyplýva, že je tu zákonný dôvod na zastavenie exekúcie iba v prípade, ak je nesporné, že v zmenkovom konaní bol uplatnený nárok, ktorý vychádzal z neprijateľnej zmluvnej podmienky a ostatných dôvodov ňom uvedených. In concreto aby bol v predmetnej veci zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie, exekučný súd by musel mať nepochybne preukázané, že v exekúcii vymáhaná pohľadávka predstavuje nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Exekučný súd však nemal nijako za preukázané, že v exekučnom konaní vymáhaná pohľadávka predstavuje takýto nárok. Rozhodnutie exekučného súdu je tak nepreskúmateľné. Ak by bol správny právny názor exekučného súdu ohľadne zákonných dôvodov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP, že dôvodom je formálne nepreskúmanie okolností stanovených bodmi 1. až 3. tohto ustanovenia zmenkovým súdom, (ktorý rozhodol o uplatnených nárokoch zo zmenky pred 22. 12. 2015 podľa vtedy platného práva), len na základe uplatnenej zmenky, znamenalo by to, že každé exekučné konanie vedené na základe exekučného titulu podkladom, ktorého bola zmenka, a v ktorom zmenkový súd rozhodol len na základe predloženej zmenky, musí byť zastavené. To však nie je účelom ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ EP. 11. Oprávnený tvrdí, že si splnil zákonom stanovenú povinnosť v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a exekučnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, z ktorého obsahu vyplývalo, že vlastná zmenka, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul bola vystavená na zabezpečenie dlhu vyplývajúceho pôvodne z úverového vzťahu na základe úveru poskytnutého povinným právnym predchodcom bankou. Žalovaný zo zmenky (povinný v tejto exekúcii) mal možnosť obrany v zmenkovom konaní, túto nevyužil, v spore ostal pasívny, nárok uplatnený v zmenkovom konaní nerozporoval, kauzálne námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu nepodal. 12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 13. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla. 14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
16. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 19. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. 20. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. 21. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 22. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 23. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 24. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase vystavenia zmenky v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. 25. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 26. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na strane spotrebiteľa(ďalej len „neprijateľná podmienka“). 28. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase vystavenia zmenky, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 29. Podľa § 2 písm. a/ Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľova o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 30. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že exekučné konanie začalo dňa 26. 06. 2014. Exekučným titulom je Zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 3Zm798/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04. 03. 2014. Poverením z 25. 07. 2014, exekučný súd poveril súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu, vykonaním predmetnej exekúcie. Dňa 05. 02. 2016 doručil súdny exekútor exekučnému súdu podanie označené ako Zaslanie doplnenia návrhu - § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré bolo doručené oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 21. 01.
2016. Následne súd prvej inštancie preskúmal listiny doručené do súdneho spisu a rozhodol napadnutým uznesením tak, že exekúciu zastavil. 31. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 32. Podľa názoru odvolacieho súdu bol právny vzťah medzi oprávneným a povinným správne posúdený ako vzťah spotrebiteľský, ktorý používa zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, t. z., že je nutné aplikovať spotrebiteľské právo. Na základe uvedených skutočností odvolací súd preskúmal exekučný titul z hľadiska občianskeho práva alebo z hľadísk ochrany spotrebiteľa podľa osobitných právnych predpisov. 33. Odvolací súd v súvislosti s Doplnením návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa 05. 02. 2016 poukazuje na to, že toto podanie neobsahuje žiadne nové a rozhodujúce skutočnosti, ktoré by zavážili pri závere odvolacieho súdu v tom smere, že ďalšie vedenie exekúcie by bolo v súlade so zákonom. 34. Odvolací súd navyše poznamenáva, že spornou zostáva aj skutočnosť, či mal súd prvej inštancie vec preskúmavať s ohľadom na dodržanie lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že nemožno považovať podanie oprávneného označené ako Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s 39 ods. 4 EP, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21. 01. 2016, a následne bolo súdnym exekútorom postúpené exekučnému súdu dňa 05. 02. 2016, ako doplnené včas. 35. Dňa 23. 12. 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok. Predmetnou novelou zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť v lehote do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017). Povinnosťou oprávneného bolo v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplniť návrh na vykonanie exekúcie najneskôr do 22. 01. 2016, pretože lehota na doplnenie návrhu oprávneného začala plynúť deň po uverejnení zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t. j. 24. decembra 2015. Súd má za to, že tridsaťdňovú lehotu uvedenú v § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorej má oprávnený doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, treba vykladať tak, že takéto doplnenie musí oprávnený doručiť exekučnému súdu. Len súd je oprávnený posúdiť doplnenie návrhu a následne rozhodnúť o zastavení exekúcie, resp. o pokračovaní v nej. Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi nemožno považovať za zachovanie lehoty pretože by to bolo v rozpore s ustanovením § 121 ods. 5 CSP, podľa ktorého je lehota zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Súdneho exekútora však v tomto prípade nemožno považovať za doručovateľa. Preto pokiaľ do uplynutia tridsaťdňovej lehoty, t. j. do 22. 01. 2016, nebolo doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručené okresnému súdu alebo dané na prepravu (nie však súdnemu exekútorovi), nastali dôvody na zastavenie exekúcie, pričom ani následné doručenie doplnenia návrhu, či už priamo okresnému súdu, alebo prostredníctvom súdneho exekútora, nemôže mať žiadny vplyv na zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. 36. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 08. 11. 2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II. ÚS615/2016, III. ÚS 564/2016)]. 37. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručil v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu, nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom
čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie, ku ktorým dospeli. 38. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd zastáva názor, že hoci v predmetnej veci bol daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, teda bez preskúmania danej veci, keďže oprávnený si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, exekučný súd zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, čo však nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ktoré je vo výroku vecne správne. Exekučný súd nad rámec svojich povinností preskúmal danú exekučnú vec, pričom vzhliadol dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, keďže správne vyhodnotil, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah, vychádzajúci zo zmluvy o úvere a exekučným titulom je Zmenkový platobný rozkaz. 39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rozhodnutiu o vecnej správnosti napadnutého uznesenia, a to aj napriek tej skutočnosti, že správne mala byť exekúcia zastavená podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku a nie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, čo však v konečnom dôsledku nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, a preto uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil z iných právnych dôvodov v zmysle § 387 ods. 1 CSP. 40. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnému povinnému nepriznáva voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne trovy neuplatnil. 41. Súd prvej inštancie bude povinný samostatným uznesením rozhodnúť o trovách exekúcie. Na margo uvedeného dodáva, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku špeciálnym predpisom, a preto majú ustanovenia Exekučného poriadku vždy prednosť pred ustanoveniami všeobecného procesného predpisu, a to najmä ak ide o procesnoprávny inštitút upravený obidvomi procesnými predpismi. V prípade trov konania ide nepochybne o inštitút, ktorý je upravený tak v Exekučnom poriadku ako aj v Civilnom sporovom poriadku. Exekučný poriadok upravuje uvedený inštitút odlišne a samostatne (trovy exekúcie). Vzhľadom na uvedené preto neprichádza do úvahy v prípade trov exekúcie uplatňovať všeobecný procesný predpis - Civilný sporový poriadok. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so sp. zn. 5 M Cdo 12/2004 zo dňa 30. 06. 2005, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky3/2007 pod číslom 36, podľa ktorého proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa Exekučného poriadku vykazuje zásadné odchýlky od procesu rozhodovania o trovách konania podľa všeobecného procesnoprávneho kódexu (ktorým je v súčasnosti CSP, predtým Občiansky súdny poriadok) a použitie ustanovení všeobecného procesnoprávneho kódexu o trovách konania i v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku zásadne neprichádza do úvahy. Z uvedeného dôvodu nemožno pri rozhodovaní o trovách exekúcie, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, aplikovať ustanovenie § 262 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku (o trovách civilného sporového konania), ale je nutné postupovať podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013, a teda jediným výrokom rozhodnúť o tom, kto voči komu má nárok na náhradu trov exekúcie a aj v akej výške. 42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).