Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_12Cb-16-2012.pdf
PDF · 96.86 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cb/16/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobcov: v 1.rade J.. J. L. E., S.: XXXXXXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX P. V. A., v 2.rade S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX P. V. A., zastúpenej JUDr. Mariánom Bacákom, advokátom so sídlom Partizánska 1834/26, 069 01 Snina proti žalovanému: AGRIFOP, a.s., Stakčín, IČO: 31713238, so sídlom Duchnovičova 573/18, 067 61 Stakčín, zastúpenému JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO: 42104360 o zaplatenie 80427,53 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade 10,27%-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 4019,80 eur od 12.10.2012 do 28.9.2016, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2. rade 10,27%-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 76407,73 eur od 12.10.2012 do 28.9.2016, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.
Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom sp. zn. 12Cb/16/2012-702 zo dňa 06. októbra 2017 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 4019,80 eur spolu s 8%-ným úrokom z omeškania ročne od 29.9.2016 až do zaplatenia, žalobkyni v 2. rade sumu 76407,73 eur spolu s 8%-ným ročným úrokom z omeškania od 29.9.2016 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol. Žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v celom rozsahu.
2. Žalobcovia i žalovaný podali proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolanie a Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 1Cob/15/2018-940 zo dňa 24. apríla 2018 potvrdil rozsudok Okresného súdu Humenné vo výrokoch, ktorými bolo žalobe vyhovené a vo výroku o súdnom poplatku a zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o úrok z omeškania, a to vo vzťahu k žalobcovi 1/ zo sumy 4019,80 eur za obdobie od 12.10.2012 do 28.9.2017 a vo vzťahu k žalobkyni 2/ zo sumy 8849,50 eur za obdobie od 12.10.2012 do 28.9.2017 a zo sumy 67558,23 eur za obdobie od 05.12.2012 do 28.9.2017 a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. V odôvodnení svojho rozsudku odvolací súd uviedol, že neboli podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku pokiaľ ide o zamietnutie žaloby o úrok z omeškania vo vzťahu k žalobcovi 1/ zo sumy
4019,80 eur za obdobie od 12.10.2012 do 28.9.2017 a vo vzťahu k žalobkyni 2/ zo sumy 8849,50 eur od 12.10.2012 do 28.9.2017 a zo sumy 67558,23 eur od 05.12.2012 do 28.9.2017. Súd prvej inštancie sa nevyrovnal s okolnosťami (bližšie špecifikovanými v odvolaní žalobcov), ktoré sú právne významné pre ustálenie začiatku omeškania žalovaného so zaplatením predmetného dlhu, ktorého právnym základom je náhrada škody. Súd prvej inštancie totiž vychádzal zo záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania v závislosti od doručenia žaloby, ktorá mu bola doručená 28.9.2016, a teda od 29.9.2016 treba počítať omeškanie s plnením peňažného záväzku. Súd prvej inštancie však nevzal do úvahy okolnosti, ktoré nepochybne vyplývajú zo spisu, t.j. skutočnosť, že predchádzajúci právny zástupca žalovaného sa oboznámil so žalobou a vyhotovil si z nej fotokópiu už 11.10.2012 a že pokiaľ ide o sumu 67558,23 eur, už samotné oznámenie o postúpení pohľadávky obsahuje v záverečnom odseku tohto podania konštatovanie, že predmetné oznámenie slúži dlžníkovi, aby plnil záväzok novému veriteľovi S. Q., a to so všetkými právami s pohľadávkami spojenými.
4. Krajský súd v ďalšom uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude zaoberať sa touto argumentáciou žalobcov, pretože ide o okolnosti, ktoré (ako bolo vyššie uvedené) boli zrejmé zo spisu už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. V závislosti od toho súd prvej inštancie posúdi omeškania za obdobia tak, ako sú v súčasnosti špecifikované žalobcami. V tejto súvislosti súd prvej inštancie vezme do úvahy, že časť úrokov z omeškania bola už právoplatne priznaná napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie v spojení s týmto rozsudkom odvolacieho súdu. Pokiaľ by súd prvej inštancie uznal argumentáciu žalobcov za dôvodnú, mohol by priznať len rozdiel na úroku z omeškania po zohľadnení toho, čo už na tomto príslušenstve pohľadávky bolo v zmysle vyššie uvedeného žalobcom priznané.
5. Podaním zo dňa 14.5.2018 žalobcovia zobrali svoju žalobu čiastočne späť, a to v časti týkajúcej sa zaplatenia 10,27% úroku z omeškania zo sumy 4019,80 eur od 21.6.2008 do 11.10.2012 a v časti týkajúcej sa zaplatenia 10,27% úroku z omeškania zo sumy 76407,73 eur od 21.6.2008 do 11.10.2012 a navrhli konanie v tejto časti zastaviť. Navrhli, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1. rade 10,27% úrok z omeškania ročne zo sumy 4019,80 eur od 12.10.2012 do 28.9.2017 a žalobkyni v 2. rade 10,27% úrok z omeškania ročne zo sumy 76407,73 eur od 12.10.2012 do 28.9.2017. Poukázali na právne závery odvolacieho súdu a na to, že žalovaný sa mal možnosť dozvedieť o povinnosti zaplatiť škodu už z nazretia do súdneho spisu vykonaného právnym zástupcom žalovaného advokátom JUDr. Jánom Holotom dňa 11.10.2012, ktorý si zo súdneho spisu nechal vyhotoviť aj fotokópiu čísla listov 1 - 3, na ktorých sa nachádza žaloba. Úroky z omeškania možno veriteľovi priznať iba od času, v ktorom sa dostal dlžník do omeškania. V Obchodnom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia. Ak nie je čas splnenia dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí treba vychádzať z princípu právnej istoty a ustálenej rozhodovacej praxe súdov a dlžník je povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo sa o ňom mohol dozvedieť, resp. ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalovaný je potom v omeškaní so zaplatením sumy 4019,80 eur žalobcovi v 1. rade od 12.10.2012 a so zaplatením sumy 76407,73 eur žalobkyni v 2. rade rovnako od 12.10.2012.
6. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods.1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
V danom prípade žalovaný prítomný na pojednávaní konanom dňa 22.6.2018 s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, preto súd konanie v časti o zaplatenie 10,27% úroku z omeškania zo sumy 4019,80 eur od 21.6.2008 do 11.10.2012 a v časti týkajúcej sa zaplatenia 10,27% úroku z omeškania zo sumy 76407,73 eur od 21.6.2008 do 11.10.2012 zastavil.
7. Žalobcovia na pojednávaní konanom dňa 22.6.2018 uviedli, že trvajú na tom, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi v 1. rade úrok z omeškania vo výške 10,27% ročne zo sumy 4019,80 eur od 12.10.2012 do 28.9.2016 a nie do 28.9.2017, chybou v písaní bol nesprávne uvedený rok 2017 a
žalobkyni v 2. rade úrok z omeškania vo výške 10,27% ročne zo sumy 76407,73 eur od 12.10.2012 do 28.9.2016 a aby bol zaviazaný nahradiť im trovy konania v rozsahu 100%.
8. Žalovaný uviedol, že nie je stotožnený s právnym názorom odvolacieho súdu. Právnym dôvodom návrhu na začatie konania bola náhrada škody, ktorá žalobcom vznikla neplatne prijatým uznesením valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného. Úroky a úroky z omeškania sú v zmysle ust. § 121 ods. Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky. Vo všeobecnosti je príslušenstvo veci charakterizované tým, že jedna z vecí je vecou hlavnou a druhá jej príslušenstvom, že vlastnícky patria vlastníkovi veci, že príslušenstvo je určené na trvalé užívanie spolu s hlavnou vecou a že nestráca svoju povahu fyzickým odlúčením (oddelením). Úroky z omeškania sú viazané k pohľadávke vzťah úrokov k pohľadávke treba vnímať ako vzťah vedľajší a príslušenstvo pohľadávky nemožno preto posudzovať podľa iného právneho režimu, než samotnú pohľadávku. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá rieši otázku úrokov z omeškania uverejnenú pod číslom 4 Zbierky stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v zošite 5/2002, pri nároku na náhradu škody čas plnenia nie je určený dohodou, ani právnym predpisom, jeho splatnosť preto treba posudzovať podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Žiadosť o plnenie je jednostranným adresovaným právnym úkonom veriteľa, ktorým je záväzne determinovaná splatnosť dlhu. Voči jej adresátovi, ktorým je dlžník, v tomto prípade žalovaný, pôsobí výzva od okamihu keď mu dôjde - § 45 ods. 1 OZ.
Pri uplatnení nároku z náhrady škody v rámci determinovania splatnosti pohľadávky je dlžník povinný vychádzajúc z citovanej dikcie zákona požiadať o plnenie dlžníka. Preto ak veriteľ pred podaním žaloby samostatne nevyzve dlžníka na plnenie podľa § 563 Občianskeho zákonníka, bude mať až doručenie žaloby žalovanému zo strany súdu, účinky na uplatnenie si požadovaného úroku z omeškania, počítajúc ho nasledujúcu deň po doručení žaloby.
Vzhľadom na uvedené nemožno oznámenie postúpení pohľadávky (č. l. 599) považovať za prejav vôle v zmysle § 563 OZ, ktorým si žalobca platne voči žalovanému/dlžníkovi uplatňuje aj nárok na náhradu úrokov z omeškania, nakoľko uplatnenie takéhoto nároku vôbec neobsahuje.
Žalovaný ďalej uviedol, že ani nahliadnutie do súdneho spisu JUDr. Holotom, nemožno považovať za platný prejav vôle žalovaných uplatniť si popri nároku aj úroky z omeškania, nakoľko skutočnosť, že prejav vôle došiel do priestorovej sféry adresáta, so sebou automaticky neprináša skutočnosť, že došiel s právnymi účinkami. Z uvedeného dôvodu sa pri pojme „dôjdenie“ podľa & 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozlišujú dve zložky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, aby dané „dôjdenie“ so sebou spájalo právne účinky, a to zložku priestorovú a zložku časovú. Priestorová zložka predstavuje dôjdenie prejavu vôle do sféry dispozície adresáta, v danom prípade žalovaného. Za sféru dispozície adresáta sa považujú všetky zariadenia, ktoré boli zo strany adresáta zriadené na prijímanie prejavov vôle, napr.: poštová schránka, mail, telefónny odkazovač, P.O. BOX. Časová zložke predstavuje možnosť oboznámiť sa za normálnych okolností s prejavom vôle alebo, keď z hľadiska okolia, resp. tretích osôb je možné s oboznámením sa aj počítať.
Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nebola naplnená ani jedna z obligatórne vymedzených zložiek, kladených na „dôjdenie“ podľa § 45 ods. 1 OZ, nakoľko žalobcovia riadne v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázali, že samostatným podaním si pred doručením žalobného návrhu súdom prvej inštancie žalovanému, t. j. 28.9.2016 riadne uplatnili aj nárok z úrokov z omeškania prostredníctvom zariadenia žalovaného určeného na prijímanie prejavov vôle a uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 12Cb/16/2012-74 zo dňa 16.10.2012 bolo predmetné konanie zastavené, dôsledkom čoho sa žalovaný, ani tretie osoby nemohli riadne oboznámiť s vedením tohto konania a počítať procesné ako aj niektoré hmotnoprávne lehoty s tým spojené.
9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa odseku 2 právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
10. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Z citovaného ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka vyplýva, že záväzky vznikajú aj z nárokov na náhradu škody a následne pri priznávaní nárokov na náhradu škody je potrebné použiť ustanovenia týkajúce sa záväzkových vzťahov. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný je povinný platiť aj úrok z omeškania, sporným ostalo, odkedy sa s plnením peňažného dlhu dostal žalovaný do omeškania. K omeškaniu dlžníka dochádza uplynutím doby splatnosti. Doba splatnosti sa riadi hmotným právom. Vzhľadom k tomu, že pri nárokoch na náhradu škody nie je v Občianskom zákonníku určená doba plnenia, je potrebné vychádzať z toho, že ten, kto škodu spôsobil je povinný plniť v súlade s citovaným ust. § 563 prvý deň potom, ako bol veriteľom o plnenie požiadaný. Forma výzvy na zaplatenie dlhu (v tomto prípade náhrady škody) nie je zákonom predpísaná. Citované ustanovenie OZ je potrebné vykladať tak, že za riadne požiadanie o zaplatenie náhrady škody sa považuje aj nárok uplatnený v súdnom konaní, v ktorom si žalobcovia uplatňujú konkrétnu výšku škody. Zároveň sa však takto uplatnené právo (prejav vôle žalobcov) musí dostať do sféry dispozície adresáta, žalovaného, teda toho, voči komu je nárok uplatňovaný.
Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
Voči prítomnej osoby pôsobí prejav vôle (je účinný) ihneď. Za moment, kedy sa prejav vôle navrhovateľa ocitne vo sfére dispozície adresáta, t.j. odporcov, je potrebné považovať moment, kedy odporcovia mali konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle navrhovateľa (nemusia sa skutočne oboznámiť, ale možnosť im vznikla).
Z tohto hľadiska a v situácii, keď si žalobcovia uplatňovali nárok na náhradu škody v súdnom konaní žalobou podanou na súde dňa 20.6.2012, je potrebné považovať za relevantnú výzvu na zaplatenie škody prejav žalobcov, kde si uplatnili konkrétnu výšku škody voči žalovanému a žalovaný sa s uplatneným nárokom mal možnosť oboznámiť. V súdnom konaní je zvyčajne rozhodné, kedy bola žalovanému doručená výzva na zaplatenie, prípadne doručená žaloba. To však nevylučuje možnosť, že sa žalovaný dozvedel o uplatnení tohto nároku aj skôr, alebo neskôr. V prípade, ak bol žalovaný v súdnom konaní zastúpený advokátom, alebo zákonným zástupcom stačí, ak sa o prejavenej vôli žalobcov dozvedel právny zástupca, pretože ako bolo hore uvedené, nemuselo dôjsť k osobnému oboznámeniu sa žalovaného s prejavenou vôľou žalobcov, postačovala možnosť oboznámenia sa s nárokom žalobcov. Za možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle žalobcov je potrebné považovať skutočnosť, že sa s prejavom ich vôle zaplatiť im konkrétnu škodu oboznámil právny zástupca žalovaného, splnomocnený na celé konanie a k takému oboznámeniu zo strany právneho zástupcu žalovaného došlo dňa 11.10.2012 o 8,00 hod. na Okresnom súde Humenné, kedy bol právny zástupca žalovaného nazrieť do súdneho spisu a kedy si dal vyhotoviť fotokópiu podanej žaloby.
11. Podľa § 365 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase vzniku omeškania, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
12. Podľa § 369 ods. 1 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym
dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. 13. V danom prípade sa žalovaný dostal do omeškania so splatením peňažného záväzku už v roku 2008, kedy bolo prijaté neplatné uznesenie spoločnosti žalovaného a kedy ust. § 369 ods. 1 znelo tak, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Aj keď súd žalobcom priznal úrok z omeškania až od 12.10.2012 k vzniku právnej skutočnosti zakladajúcej nárok na úroky z omeškania došlo dňa 21.6.2008 na valnom zhromaždení kde boli uznesenia prijaté a preto súd priznal žalobcom úrok z omeškania vo 10,27% ročne, pretože takto určený úrok z omeškania je v súlade s citovaným zákonným uznesením.
14. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 262 ods.1 a § 255 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku tak, že priznal žalobcom vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.