Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Cob-6-2022.pdf
PDF · 94.1 KB
Case nature
Subarea
2Cob/6/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: MARARI družstvo, so sídlom Rajská 3, 811 08 Bratislava, IČO: 48 247 430, proti žalovanému: SPV81, s. r. o., so sídlom Dunajská 1, 811 08 Bratislava, IČO: 46 060 081, zastúpený: Vojčík & Partners BA, s.r.o., so sídlom: Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, IČO: 53 204 786, v konaní o určenie povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/119/2019-1041 zo dňa 19.10.2021 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/119/2019-1041 zo dňa 19.10.2021 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/119/2019-263 zo dňa 04.11.2019 zamieta.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že uznesením č. k. 33Cb/119/2019-263 zo dňa 04.11.2019 súd nariadil neodkladné opatrenie a rozhodol tak, že žalovanému zakázal nakladať s nehnuteľnosťami evidovanými Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres Bratislava I, obec BA - m. č. Staré mesto, kat. územie N. S., na LV XXXX, a to: priestor č. 1 na prízemí vo vchode Dunajská 1, priestor č. 2 na prízemí vo vchode Dunajská 1, priestor č. 3 na 0. mezaníne vo vchode Dunajská 1, nachádzajúcimi sa v bytovom dome súpisné číslo 2284, postavenom na pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 268 m2, najmä mu zakazuje tieto previesť do vlastníctva iného, darovať, zaťažiť ďalším záložným právom alebo iným vecným bremenom, prenajať alebo iným spôsobom scudziť alebo zaťažiť, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
3. Dňa 03.03.2021 bol súdu doručený návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia. Svoj návrh žalovaný odôvodnil poukazujúc na čl. III bod 1 Rezervačnej zmluvy, ktorý ustanovuje, že žalovaný je počas dohodnutého obdobia povinný rezervovať pre žalobcu nebytové priestory, predmetom zmluvy nebol záväzok žalovaného predať žalobcovi nebytové priestory, t. j. uzavrieť s ním zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nebytovým priestorom, ako tvrdí žalobca. Žalovaný v návrhu ďalej uvádza, že v dôsledku uplynutia času došlo dňa 04.06.2019 v súlade so zmluvnými ustanoveniami k skončeniu rezervačnej zmluvy a k zániku všetkých práv a povinností vyplývajúcich z nej. V nadväznosti na uvedené zaslal žalovaný žalobcovi Oznámenie o zániku zmluvy a o vrátení rezervačného poplatku; dňa 14.11.2019 poukázal žalovaný na bankový účet žalobcu 20.451,04 EUR. Žalovaný má za to, že neexistuje právny nárok žalobcu voči žalovanému na predaj nebytových priestorov, na ktoré sa vzťahuje neodkladné opatrenie a zároveň nie je naplnená podmienka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku žalobcu, ktorý má byť chránený neodkladným opatrením. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že dňa 18.06.2019 uzatvoril zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva nebytového
priestoru č. 2, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal, že so spoločnosťou M101, s.r.o. uzavrie v dohodnutej dobe kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude jeden z nebytových priestorov, na ktoré sa vzťahuje neodkladné opatrenie.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že vyplývajúc z § 334 CSP súd zruší neodkladné opatrenie na návrh v tom prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Táto úprava zahŕňa predovšetkým tie prípady, keď došlo k zmene pomerov, čo má za následok, že neodkladné opatrenie už nie je nutné ani účelné. Zákonným dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia je zmena tých pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie. Z uvedeného potom a contrario vyplýva, že existencia/trvanie týchto dôvodov vytvára zároveň zákonnú prekážku, aby sa strana domáhajúca jeho zrušenia mohla dôvodne tohto návrhu aj domôcť. Súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia sa musí zaoberať iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia neodkladného opatrenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o neodkladnom opatrení, a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu skutkových okolností (Uznesenie Ústavného súdu SR z 03.08.2017 sp. zn. II. ÚS 491/2017).
5. V danom prípade mal súd za to, že podmienky na zrušenie neodkladného opatrenia neboli splnené, keďže doposiaľ neodpadli dôvody na jeho zrušenie. Po vyhlásení uznesenia o neodkladnom opatrení nenastali žiadne také skutočnosti, ktoré by umožňovali súdu zrušiť neodkladné opatrenie. Skutočnosti tvrdené žalovaným v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia mohli byť predmetom skúmania v rámci odvolacieho konania, avšak toto svoje právo žalovaný nevyužil. Zohľadňujúc vyššie uvedené, súd návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol.
6. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré dôvodil podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C.s.p. tým, že súd prvej inštancie porušil právo na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že nesprávny je záver súdu, že po vyhlásení uznesenia o Neodkladnom opatrení nenastali žiadne také skutočnosti, ktoré by umožňovali súdu zrušiť Neodkladné opatrenie a zároveň, že skutočnosti tvrdené žalovaným mohli byť predmetom prieskumu v odvolacom konaní, nakoľko opak je pravdou, keďže žalovaný svoj návrh odôvodňoval predovšetkým skutočnosťami, ktoré nastali až po vydaní Neodkladného opatrenia. Z odôvodnenia Uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie sa s týmito skutočnosťami pri rozhodovaní vôbec nezaoberal, nakoľko dospel k nesprávnym zisteniam spočívajúcim v závere, že všetky skutočnosti uvádzané žalovaným v návrhu na zrušenie Neodkladného opatrenia nastali pred jeho nariadením, v dôsledku čoho následne súd dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, týkajúcim sa existencie dôvodov pre zrušenie Neodkladného opatrenia. Žalovaný vo svojom návrhu poukázal na skutočnosť, že dňa 04.06.2019 došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami konania, v nadväznosti na čo poukázal žalovaný dňa 14.1 1.2019 na bankový účet žalobcu sumu 20.451,04 €, ktorá predstavovala vrátenie uhradeného rezervačného poplatku spolu s úrokmi omeškania, čím došlo k vysporiadaniu vzájomných práv a povinností, vyplývajúcich z rezervačnej zmluvy medzi stranami konania. Žalobca prijatie finančných prostriedkov vrátane úrokov z omeškania nenamietal, nerozporoval a ponechal si ich, čo považuje za konkludentný spôsob potvrdenia ukončenia zmluvného vzťahu aj žalobcom. Zdôrazňuje, že Neodkladné opatrenie bolo vydané dňa 04.11.2019 a k vráteniu finančných prostriedkov došlo dňa 14.11.2019, tzn. ide o okolnosť, ktorá nastala až po vydaní Neodkladného opatrenia a ktorá nemohla byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ako nesprávne tvrdí súd prvej inštancie, nakoľko v zmysle ust. § 329 ods. 2 CSP, je rozhodujúci stav v čase vydania súdu prvej inštancie. Vyššie uvedené je dôkazom preukazujúcim, že neexistuje záväzok, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Má za to, že popri samotnom znení príslušných ustanovení rezervačnej zmluvy, z ktorých nevyplýva, že by sa žalovaný zaviazal uzavrieť so žalobcom zmluvu, ktorej uzavretia sa žalobca domáha v tomto konaní (vyplýva z nich výlučne povinnosť žalovaného počas dohodnutého obdobia rezervovať pre žalobcu nebytové priestory a nie s ním uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nebytovým priestorom), vrátenie rezervačného poplatku (k čomu došlo po nariadení Neodkladného opatrenia) preukazuje vyporiadanie vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy medzi stranami, čo preukazuje, že nie je naplnená podmienka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku žalobu, ktorý mal byť Neodkladným opatrením chránený, tzn. pre trvanie Neodkladného opatrenia absentuje základný zákonný predpoklad.
8. Právne posúdenie súdom prvej inštancie, podľa ktorého nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním neodkladného opatrenia, je podľa jeho názoru nesprávne a v dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia neboli súdom prvej inštancie vôbec zohľadnené skutočnosti, ktoré síce nastali pred nariadením Neodkladného opatrenia, avšak pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli súdu známe. V dôsledku uvedeného vyhodnotil súd prvej inštancie návrh na zrušenie Neodkladného opatrenia nesprávne. V posudzovanom prípade však súd prvej inštancie zároveň neprihliadal ani na tie skutočnosti, čo nastali po nariadení Neodkladného opatrenia, nakoľko ako vyplýva z časti B.l. tohto odvolania, súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam čo do časového okamihu, kedy jednotlivé skutočnosti odôvodňujúce potrebu zrušenia Neodkladného opatrenia nastali, a preto v nadväznosti na nesprávne právne posúdenie predmetnej otázky, neprihliadal na žiadne tvrdenie uvádzané žalovaným.
9. Podľa žalovaného súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia nepostupoval v súlade s príslušnými a aplikovateľnými CSP a s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pretože riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie. Dôsledkom takého postupu súdu je arbitrárne a nezákonné Uznesenie. Žalovaný sa domáhal zrušenia Neodkladného opatrenia, a to s poukazom na to, že v súčasnosti nie sú splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie a trvanie. Žalovaný v tejto súvislosti poukazoval jednak na tú skutočnosť, že Neodkladné opatrenie nikdy ani nemalo byť nariadené s ohľadom na absenciu splnenia podmienky hodnoverného osvedčenia existencie a trvania nároku a zároveň vo svojom návrhu poukázal na množstvo skutočností, z ktorých je nepochybné, že Neodkladné opatrenie je neprimerané, výrazne zasahuje do práv Žalovaného a že nemôže obstáť v teste proporcionality, a z ktorých podstatná časť nastala až po samotnom nariadení neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa však fakticky s predmetnou argumentáciou žalovaného vôbec nezaoberal a vec vyhodnotil neobjektívne a jednostranne v prospech žalobcu. Súd prvej inštancie svoje zamietavé rozhodnutie odôvodnil výlučne jediným odsekom 10 odôvodnenia Uznesenia, v ktorom len uviedol, že skutočnosti tvrdené žalovaným mohli byť predmetom odvolacieho konania (hoci, ako vyplýva z vyššie uvedeného, ide o skutočnosti, ktoré nastali po nariadení neodkladného opatrenia, čo je na prvý pohľad zrejmé z dátumov, kedy nastali jednotlivé skutočnosti v porovnaní s dátumom, kedy bolo nariadené neodkladné opatrenie, resp. čiastočne aj z logiky veci, keďže ide o následky neodkladného opatrenia, tzn. nariadenie neodkladného opatrenia im v časovom slede udalostí muselo predchádzať), a že podmienky na zrušenie neodkladného opatrenia neboli splnené, pretože doposiaľ neodpadli dôvody (pričom k tvrdeniam a dôkazom preukazujúcim odpadnutie dôvodov sa nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol ani jednu jedinú vetu).
10. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadené neodkladné opatrenie zruší.
11. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba C.s.p.) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu vyhovieť nemožno.
13. Podľa § 333 C.s.p., neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
14. Podľa § 334 C.s.p., súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
15. Civilný sporový poriadok samostatne vymedzuje zánik a zrušenie neodkladného opatrenia. K zániku neodkladného opatrenia dochádza v dôsledku objektívnej skutočnosti, kým k zrušeniu dochádza na základe rozhodnutia súdu. Jediným dôvodom pre zánik neodkladného opatrenia je uplynutie času, pokiaľ bolo limitované konkrétnym časovým okamihom, pričom o ňom súd nevydáva žiadne rozhodnutie. K zrušeniu neodkladného opatrenia môže dôjsť na návrh vtedy, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. K zrušeniu neodkladného opatrenia môže teda viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne nariadené. Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu danej podmienky zaťažuje stranu, ktorá sa zrušenia neodkladného opatrenia domáha. Odpadnutie dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia môže spočívať aj v tom, že medzi dotknutými subjektmi sa zmenila alebo nastala nová
hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie. Do úvahy prichádza aj splnenie povinnosti dlžníkom alebo relevantný stav exekučného konania. V prípade, ak súd zistí, že sú splnené predpoklady v súlade s § 334 C.s.p., neodkladné opatrenie zruší a ak tieto splnené nie sú, návrh na jeho zrušenie zamietne.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že Uznesením č. k. 33Cb/119/2019-263 zo dňa 04.11.2019 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie a rozhodol tak, že žalovanému zakázal nakladať s nehnuteľnosťami evidovanými Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres Bratislava I, obec BA - m. č. Staré mesto, kat. územie N. S., na LV XXXX, a to: priestor č. 1 na prízemí vo vchode Dunajská 1, priestor č. 2 na prízemí vo vchode Dunajská 1, priestor č. 3 na 0. mezaníne vo vchode Dunajská 1, nachádzajúcimi sa v bytovom dome súpisné číslo 2284, postavenom na pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 268 m2, najmä mu zakazuje tieto previesť do vlastníctva iného, darovať, zaťažiť ďalším záložným právom alebo iným vecným bremenom, prenajať alebo iným spôsobom scudziť alebo zaťažiť, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Predmetné uznesenie nebolo napadnuté odvolaním. Dňa 03.03.2021 bol súdu doručený návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia, ktorý bol zamietnutý a toto rozhodnutie je predmetom odvolacieho konania.
17. V danom prípade súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia na tom právnom závere, že po vyhlásení uznesenia o neodkladnom opatrení nenastali žiadne také skutočnosti, ktoré by umožňovali súdu zrušiť neodkladné opatrenie. Skutočnosti tvrdené žalovaným v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia mohli byť predmetom odvolacieho prieskumu, avšak toto svoje právo žalovaný nevyužil.
18. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že vrátenie rezervačného poplatku po nariadení neodkladného opatrenia predstavuje vysporiadanie práv a povinností zo zmluvy, čo má znamenať, že pre trvanie neodkladného opatrenia absentuje zákonný predpoklad. Žalobca zdôraznil, že neodkladné opatrenie bolo vydané dňa 04.11.2019 a k vráteniu rezervačného poplatku došlo 14.11.2019, čo predstavuje okolnosť, ktorá nastala po vydaní neodkladného opatrenia. Podľa odvolacieho súdu vrátenie rezervačného poplatku nie je takou okolnosťou, ktorá má vplyv na zmenu skutkového stavu do takej miery, že možno konštatovať absenciu trvania nároku. Sám žalovaný uvádza, k vráteniu rezervačného poplatku pristúpil v nadväznosti na ukončenie zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami, k čomu došlo podľa jeho názoru dňa 04.06.2019, teda pred nariadením neodkladného opatrenia. Vrátenie rezervačného poplatku nie je rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá by preukazovala, že neexistuje záväzok, ktorý je predmetom konania. Tou je podľa odvolacieho súdu trvanie, resp. ukončenie zmluvného vzťahu, o ktorom žalovaný tvrdí, že bol ukončený už pred nariadením neodkladného opatrenia, pričom žalovaný sa proti rozhodnutiu o nariadení neodkladného opatrenia neodvolal. Odvolací súd je preto toho názoru, že prípadné výhrady žalovaného k existencii záväzku žalovaného, trvaniu zmluvného vzťahu ako aj samotnej proporcionalite mohli byť predmetom odvolacieho prieskumu proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia a nie predmetom návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, že po nariadení neodkladného opatrenia došlo k takej zmene skutkových okolností, kedy prevažujú záujmy žalovaného nad záujmami žalobcu. Uvedené má vyplývať zo skutočnosti, že žalovaný má záväzky, ktoré vplývajú na jeho bonitu. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že žalovaný neosvedčil zhoršujúcu sa finančnú situáciu následkom nariadeného opatrenia (samotné záväzky neznamenajú finančnú platobnú neschopnosť).
19. Predovšetkým (aj s poukazom na obsah odvolania) považuje odvolací súd za nevyhnutné zdôrazniť, že mu neprináleží prehodnocovať rozhodnutie, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené a rovnako tak ani polemizovať so správnosťou v ňom prijatých záverov - najmä s ohľadom na to, že konanie o zrušenie neodkladného opatrenia nie je opravným konaním vo vzťahu ku konaniu o jeho nariadenie. Znamená to, že v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia nemožno preskúmavať správnosť pôvodného rozhodnutia, ale je potrebné sa zaoberať len otázkou, či sporová strana, ktorá sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia domáha, vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia, a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu skutkových okolností a pomerov (vrátane situácie, keď v priebehu konania nastane kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností, napr. keď z pôvodne osvedčenej skutočnosti je po vykonaní príslušného dokazovania preukázané, že táto nie je splnená),
pre ktoré bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené (bližšie viď napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. II ÚS 491/2017 zo dňa 03.08.2017).
20. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 334 C.s.p., z ktorého vyplýva, že zákonným predpokladom na zrušenie neodkladného opatrenia je iba odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené. Odvolací súd súhlasí, že dôvodom môže byť okrem zmeny skutkových okolností aj kvalitatívny posun v otázke miery osvedčenia, resp. preukázania rozhodujúcich skutočností, v tomto prípade však k takejto zmene nedošlo. Zmena pomerov môže totiž vyvstať v priebehu konania vzhľadom na vykonávané dokazovanie, pričom v tomto prípade bolo neodkladné opatrenie nariadené na základe žaloby o určenie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, kedy mal súd prvej inštancie splnené podmienky na jeho nariadenie (o čom svedčí právoplatné rozhodnutie súdu) a doposiaľ nebolo vo veci nariadené pojednávanie. Zároveň je potrebné uviesť, že konanie je v štádiu doručovania písomných vyjadrení strán sporu na základe podanej žaloby, pričom doposiaľ nebolo rozhodnuté o návrhu na zmenu petitu, ktorý vyplýva z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 22.06.2020. Návrh žalobcu na nahradenie prejavu vôle žalovaného ako predávajúceho v zmluve o prevode vlastníctva nebytových priestorov však neznamená nové skutkové okolnosti, vychádza z tých istých skutočností a to, že žalovaný v súlade s rezervačnou zmluvou neuzatvoril kúpnu zmluvu, pričom robí úkony smerujúce k predaju priestorov.
21. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, odvolací súd uvádza, že podľa súdnej judikatúry stačí, ak súd zrozumiteľne a jasne dá odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu. Skutočnosť, že žalobca sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, sama o sebe nepostačuje na prijatie ním tvrdeného záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nesleduje účel základného práva na súdnu ochranu. To, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu, nemožno považovať za porušenie práva v zmysle či. 46 Ústavy SR, nakoľko pod právo na spravodlivý proces nemožno subsumovať právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi závermi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, na čo poukazuje aj stabilná rozhodovacia činnosť ÚS SR (napr. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
22. Vzhľadom na to, že po posúdení všetkých skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a teda, že v preskúmavanej veci žalovaný nepreukázal splnenie zákonných dôvodov, pre ktoré by malo byť nariadené neodkladné opatrenie zrušené, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).
23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.).
24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).