Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/78/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/XX, C. D., proti žalovanému: E. F. C., nar. X.XX.XXXX, bytom G. G. XXX, H., Česká republika, o splnenie povinnosti a nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 8. septembra 2023 č. k. -407, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku (II.) o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom (I.) zamietol žalobu (ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému splniť svoj zmluvný záväzok nepeňažného plnenia, a to na list vlastníctva vedený na meno žalobcu previesť svoje vlastnícke právo k nadobudnutým pozemkom v novoobjavenom dedičstve, tvoriace podľa zmluvy odmenu, konkrétne spoluvlastnícke podiely na pozemkov evidovaných na označených listoch vlastníctva, v katastrálnom území I., ďalej rozhodnutia, že povinnosť vo výroku I. kataster zapíše do časti C na uvedené listy vlastníctva na ťarchu žalovaného); druhým výrokom (II.) rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , O. z. (0/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že po zmenách žaloby sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť previesť na žalobcu dotknuté spoluvlastnícke podiely.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy dňa 4.7.2008 označenej ako Mandátna zmluva o vysporiadaní novoobjaveného dedičstva (žalobca ako mandatár a žalovaný ako mandant), ako ani to, že v dôsledku činnosti žalobcu došlo k usporiadaniu vlastníctva k niektorým pozemkom v prospech žalovaného. Sporným nebolo ani vypovedanie predmetnej zmluvy žalovaným k 5.10.2017 (listom zo dňa 26.9.2017). Medzi stranami bolo však sporné, či žalobca má alebo nemá voči žalovanému vymožiteľný právny nárok na zmluvnú odmenu v podobe spoluvlastníckych podielov na žalobcom požadovaných pozemkoch.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná mandátna zmluva neobsahovala platnú zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva, osobitne v čl. III. písm. f) zmluvy absentuje akákoľvek úprava práv a povinností zmluvných strán v súvislosti s uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti (nebola špecifikovaná zmluva, ktorá mala byť v budúcnosti uzavretá, vrátane jej obsahu), v dôsledku čoho je uvedené zmluvné dojednanie absolútne neplatné pre jeho neurčitosť a preto žaloba bola zamietnutá. Súd prvej inštancie dodal, že pozitívnemu rozhodnutiu o žalobe bránila aj existencia zákonného predkupného práva druhého

spoluvlastníka k predmetným pozemkom. Súd poukázal aj na ustanovenie § 50a ods. 2 O. z., v zmysle ktorého sa žalobca môže domáhať nahradenia prejavu vôle súdnym rozhodnutím do jedného roka, od uplynutia doby pre uzavretie budúcej zmluvy (podľa tvrdení žalobcu odmenu bolo možné ustáliť 10.6.2019, pričom žalobu podal až 19.11.2020).

4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením ( č. v znení neskorších predpisov) a . Z dôvodu, že žalovaný bol v plnom rozsahu v spore úspešný, vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mu súd priznal. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

5. Proti tomuto rozsudku, a to druhému výroku (II.) o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalobca. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný uvádzal trvalý pobyt na adrese H. XX, H., Česká republika, no v rozsudku je uvedené trvalé bydlisko G. G. XXX, H., Česká republika. Jedného pojednávania sa žalovaný nezúčastnil výlučne z dôvodu, že sa súdu nepodarilo doručiť predvolanie na adresu (H. XX). Žalovaný po pojednávaní 9. mája 2023 sa žalobcovi vysmial s konštatovaním, že žalovaný majetok nepotrebuje, nikdy mu nepatril, preto ho údajne radšej odovzdá Slovenskej republike, ako by mal nastúpiť do výkonu trestu. Žalobca následne preštudoval podrobnosti týkajúce sa náhlej zmeny bydliska a s tým súvisiacu históriu prídelu zvyškového statku v prospech právneho predchodcu žalovaného v lokalite I. I., najmä v súvislosti s listom vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. vo vlastníctve žalovaného. V ďalšej časti odvolania žalobca opísal s tým súvisiacu históriu prídelu zvyškového statku. Žalovaný v komunikácii s úradmi a súdmi dlhodobo tvrdil, že jeho trvalé bydlisko je v H., na adrese H. XX. V roku 2018 ho žalobca v mieste jeho bydliska hľadal, pričom zistil, že stavba je neobývateľnou ruinou. Stavba, ktorú v súčasnosti obýva žalovaný sa nachádza na LV č. XXX, k. ú. H..

6. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že majetková podstata žalovaného a jeho sestry vedená na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, k. ú. I., LV č. XXXX, k. ú. J. a LV č. XXXX, k. ú. K., je v súčasnosti vo vlastníctve štátu, v správe Slovenského pozemkového fondu, aj keď informácie z katastrálneho operátu v súčasnosti tomuto stavu nenasvedčujú. Žalovaný so sestrou na predmet dedičstva sp. zn. , nemali žiaden nárok, nemohli byť ani dobromyseľní, že im predmet tohto dedičstva skutočne patrí. V zmysle a s poukazom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, keďže potvrdzujúce rozhodnutie by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ak by mal žalobca vedomosť o vyššie uvedených skutočnostiach, najmä LV č. XXX, H. a majetkovej podstate zjavne nadobudnutej v náhradovom konaní, nikdy by v predmetnej veci žalobu nepodával, resp. by postupoval inak. Preto podľa má nárok na náhradu trov žalobca.

7. V závere odvolania žalobca poukázal aj na ustanovenie . Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.9.2022 vyplýva vydanie uznesenia súdu prvej inštancie o nepripustení zastúpenia žalovaného zástupcom G. H., z dôvodu, že ako zástupca zastupoval vo viacerých konaniach. Ak súd na ďalších pojednávaniach opäť pripustil zastupovanie G. H., vzniká otázka, či postup prvoinštančného súdu bol prípustný (v rámci tohto konania, v ktorom bol napadnutý výrok II. rozsudku). V doplnení odvolania žalobca uviedol, že žalovaný sa nezúčastnil prvého pojednávania 10. mája 2022. Opravil uvádzaný dátum 9. máj 2023 na 8. september 2023. Upravil záhlavie odvolania (adresa žalovaného G. G. XXX, H., Česká republika). Žalobca nie je celkom schopný uveriť v odvolaní uvedeným novozisteným skutočnostiam.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom druhom výroku potvrdiť. Tvrdenia žalobcu označil za nepravdivé. Považoval za bezpredmetné vyjadrovať sa k jednotlivým tvrdeniam v odvolaní, ktoré nemôžu prestavovať dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému. Nikoho do omylu žalovaný neuviedol, ani vo vzťahu k adrese. Na všetkých svojich podaniach uvádzal pravdivý údaj o trvalom pobyte, čo vyplýva aj z obsahu spisu. Ak žalobca tvrdí, že sa mu mal žalovaný vysmievať po pojednávaní dňa 8.9.2023, neuvádza pravdu, pretože žalobca sa na tomto pojednávaní osobne nezúčastnil.

9. Žalobca v odvolacej replike argumentoval, že žalovanému podania napísal jeho splnomocnený zástupca G. H.. V odvolaní sú právne aj fakticky podrobne rozpísané dejiny zvyškového statku právneho predchodcu žalovaného, ktorý vo vyjadrení nepriniesol žiadne nové dôkazy, ktoré by tvrdeniu

žalobcu odporovali. Žalobca do leta 2023 nemal vedomosť o rozsiahlej majetkovej podstate vo výlučnom vlastníctve žalovaného v k. ú. H., s charakteristikou nápadne podobnou zvyškovému statku. Bol presvedčený, že poslednou archívnou listinou v súvislosti so zvyškovým statkom predchodcu žalovaného bol len koncept prechodu majetkovej podstaty na štát vypracovaný povereníctvom pôdohospodárstva pre pozemkovú reformu. Takáto listina by nemohla vyvolať prechod vlastníckeho práva na štát. Aj vzhľadom na dátum úmrtia otca žalovaného je diskutabilné, že žalovaný so sestrou nemali o skutočnostiach uvedených v odvolaní vedomosť. Žalovaný zatajením viacerých dôležitých skutočností pred žalobcom na území Slovenskej republiky zdedil nadštandardný nehnuteľný majetok, ktorý žalovanému vraj nikdy nepatril a preto ho nepotrebuje. Preto sa žalobca nebude domáhať akýchkoľvek nárokov na majetok, ktorého nadobudnutie má prvky bezdôvodného obohatenia, ku ktorému bol žalobca iba využitý. Preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, alternatívne aby rozhodol o náhrade trov konania v prospech žalobcu v zmysle , a aby odvolací súd podľa posúdil aj zastupovanie žalovaného splnomocneným zástupcom G. H..

10. Žalovaný v odvolacej duplike opätovne namietal nepravdivé tvrdenia žalobcu, ktoré ho dehonestujú. Majetok žalovaného na území Českej republiky nemá so zbytkovým statkom žiadnu súvislosť. Je bez právneho významu, či žalobca o tomto majetku žalovaného mal či nemal vedomosť. Pokiaľ bol žalobca v omyle vo vzťahu k tomu uvedenému majetku, tak si ho privodil sám. Žalobca dôležité skutočnosti žiadnym spôsobom nekonkretizuje a tvrdené skutočnosti nepredstavujú dôvod osobitného zreteľa, umožňujúci nepriznať náhradu trov konania protistrane.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolacej duplike zotrval na svojom postoji v odvolacom konaní. Namietal, že žalovaný nepredložil hodnoverný dôkaz spochybňujúci tvrdenia žalobcu v odvolaní. Z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že jeho autorom je splnomocnenec G. H.. Navrhol preto, aby odvolací súd posúdil oprávnenie splnomocneného zástupcu žalovaného, či uvedená skutočnosť nemohla spôsobiť závažné následky, na základe ktorých došlo k závažným procesným chybám v súdnom konaní.

12. Odvolací súd podľa , po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci dospel k správnemu právnemu záveru o náhrade trov konania, aplikujúc ustanovenie (v spojení s ) z dôvodu, že žalovaný bol v spore v plnom rozsahu úspešný, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v súdnom konaní je poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred súdom.

15. Rozhodnutie o náhrade trov konania má byť tak zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ).

16. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania v sporovom konaní (ktorou je aj preskúmavaná vec) ovláda zásada úspechu vo veci ( a ), ktorá je doplnená zásadou zavinenia ( ). Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré ustanovenie nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane.

17. Ustanovenie slúži na to, aby bolo možné postihnúť situácie, kedy nie je spravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej

tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Strane, ktorej vznikol nárok na náhradu trov konania, možno tak nepriznať náhradu trov.

18. Aplikácia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu alebo zásady zavinenia v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo z časti neprizná. Musí pritom ísť o výnimočný prípad a výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu (porov. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

19. Pri posudzovaní týchto okolností hodných osobitného zreteľa je prihliadané na osobné, majetkové a zárobkové a iné pomery strán sporu a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Berú sa pritom do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy zaplatiť, ale je treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Zvažujú sa okolnosti konkrétneho prípadu, a to na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či od neho možno spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

20. Po zohľadnení vyššie uvedených východísk je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v prejednávanej veci nebola daná aplikácia ustanovenia , pretože neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, predstavujúce výnimočný prípad, spočívajúci v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach strán sporu (porov. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

21. Poukaz žalobcu v odvolaní na označovanie bydliska žalovaným, históriu prídelu zvyškového statku a nevedomosť žalobcu o uvedených skutočnostiach, nepredstavovali výnimočné okolnosti, pre ktoré by žalovanému bolo možné (ako aj spravodlivé) nepriznať náhradu trov konania v danom spore (v ktorom bola zamietnutá žaloba pre absenciu platnej zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva, ako i z ďalších dôvodov, porov. odsek 3 tohto rozhodnutia odvolacieho súdu). Rovnako tak ani tvrdenie žalobcu o nedobromyseľnosti žalovaného, že mu predmet dedičstva patrí (aj s prihliadnutím na záväzok žalobcu ako mandatára podľa čl. I. mandátnej zmluvy), ktoré žalovaný poprel. Žalobcom tvrdené skutočnosti v odvolaní nepreukazovali ani rozpor s dobrými mravmi, opodstatňujúci nepriznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania.

22. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v danom spore v plnom rozsahu neúspešný, nemohol mu vzniknúť nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, v konaní v plnom rozsahu úspešnému.

23. Odvolacia argumentácia žalobcu týkajúca sa aplikácie ustanovenia nebola dôvodná. Podľa rozhoduje súd bez ohľadu na výsledok sporu (úspech vo veci) o náhrade trov konania, ktoré vznikli výlučne zavinením niektorej zo strán sporu, a ktoré je treba oddeliť od ostatných trov konania (tzv. separácia trov).

24. Súd prvej inštancie v druhom výroku napadnutého rozhodnutia však rozhodoval o celkovej náhrade trov konania (nie o náhrade separovaných trov, ktoré by vznikli oddelením od ostatných trov konania, napr. v prípadoch za zmarené pojednávanie alebo nadbytočný návrh na vykonanie dôkazu, príp. iné).

25. Náhrada trov konania je spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je na mieste, aby strana, ktorá v spore so svojim nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Neúspešnej strane potom vzniká povinnosť nahradiť trovy konania víťaznej strane (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 925 s.).

26. Povinnosť na náhradu trov konania podľa však nesúvisí s rozhodovaním o náhrade trov konania v súvislosti s ukončením sporu, ale s trovami konania, ktoré by inak neboli v priebehu konania vznikli a ktoré nesúvisia s riadnym vedením sporu. V posudzovanej veci o vzniku trov konania v priebehu sporu súd prvej inštancie nerozhodoval a žalobca v odvolaní konkrétnu existenciu takýchto

trov konania ani netvrdil. Z dôvodu, že v prejednávanom spore k zastaveniu konania nedošlo, nebola možná ani aplikácia ust. .

27. Žalobca v odvolaní poukazoval i na ustanovenie , vzťahujúce sa na prípady zastupovania strany konania všeobecným splnomocneným zástupcom, ktorý nie je advokátom. Odvolacia námietka týkajúca sa pripustenia či nepripustenia splnomocneného zástupcu žalovaného súdom prvej inštancie nebola však spôsobilá ovplyvniť napadnuté rozhodnutie len o nároku na náhradu trov konania, t. j. o náhradovej povinnosti žalobcu ako neúspešnej strany v spore voči žalovanému, v konaní v plnom rozsahu úspešnému ( ). V odvolacom konaní žalovaný nebol zastúpený splnomocneným zástupcom a nebola preukázaná ani existencia procesnej vady majúca vplyv na rozhodnutie o nároku strany na náhradu trov konania v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie (teda vecná súvislosť medzi napadnutým nemeritórnym výrokom o nároku na náhradu trov konania a uznesením o pripustení zastúpenia splnomocneným zástupcom na pojednávaní dňa 9. mája 2023).

28. Pokiaľ možno vadu vztiahnuť na skoršie právoplatné uznesenie, ktoré súd v konaní vydal, vyžaduje sa aby táto vada mala vplyv na napádané meritórne rozhodnutie (rozhodnutie vo veci samej), čo nebol daný prípad ( a ). Je vhodné dodať, že o nepripustení zastúpenia sporovej strany všeobecným zástupcom rozhoduje súd uznesením, ktoré doručí zastúpenej strane. Zastupovanie v skončených konaniach je tiež možné zohľadniť, s prihliadnutím na frekvenciu výskytu, odôvodňujúcej záver, že sa nejedná o ojedinelé zastupovanie. Právo na zastúpenie umožňuje sporovej strane uskutočňovať procesné úkony prostredníctvom tretej osoby ako konkrétnej osoby, ktorá koná v jej mene (inak by nešlo o zastúpenie v konaní, preukazované splnomocnením tretej osoby stranou konania).

29. Iné právne významné odvolacie námietky žalobcom v odvolaní vznesené neboli. Všeobecný súd (prvoinštančný aj odvolací) nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (postačuje ak rozhodnutie dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania). Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

30. Odvolací súd podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom druhom výroku (II.) o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil.

31. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s a , v zmysle ktorého súd strane prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, vznikol mu preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, v odvolacom konaní neúspešnému. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

32. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.