Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/63/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. P., A. T. XX.XX.XXXX, zastúpená v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: P. P., A. T. XX.XX.XXXX, W.: N. X, W., zastúpená advokátskou kanceláriou: Lányiová s.r.o., so sídlom: Nám sv. Michala 11, Hlohovec a otca: F. P., A. T. XX.XX.XXXX, W.: H. XX, W., zastúpený advokátkou: Mgr. Andreou Rusnákovou, so sídlom: Advokátska kancelária Zelemová & Stankovianska, združenie, so sídlom: Heydukova 16, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 07.12.2020, č. k. -266, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 07.12.2020, č. k. -266 v napadnutom výroku o výživnom a o zročnom výživnom, p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II, rozsudkom zo dňa 07.12.2020, č. k. -266, rozhodol tak, že zveril maloletú S. na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal povinnosťou platiť výživné na maloletú vo výške 280 eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc doručením tohto rozsudku. Zročné výživné za obdobie od 30.10.2019 do 15.01.2021 vo výške 2.100,- eur uložil súd prvej inštancie zaplatiť otcovi k rukám matky do 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Súd prvej inštancie určil otcovi oprávnenie stretávať sa s maloletou s výnimkou sviatkov a školských prázdnin každý nepárny kalendárny týždeň v roku v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v určenom čase, v mieste bydliska matky. Počas sviatkov a školských prázdnin určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou počas letných školských prázdnin od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod., a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod., počas jarných školských prázdnin určených Ministerstvom školstva SR pre Bratislavský kraj, v každom nepárnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej jarným prázdninám od 09.00 hod. do nasledujúcej soboty do 19.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 09.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod., počas vianočných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom roku v čase od 22.12. od 09.00 hod do 25.12. do 09.00 hod. a od 02.01. nasledujúceho roka od 09.00 hod. do 07.01. do 19.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku v čase od 25.12. od 09.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 09.00 hod., s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletej bude miesto bydliska matky. Súd prvej inštancie určil aj, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú S. zastupovať a spravovať jej majetok. Vo zvyšnej časti o výške výživného súd prvej inštancie návrh matky zamietol.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 30.10.2019 domáhala, aby súd na čas do rozvodu manželstva zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia, otcovi súd uložil povinnosť platiť na maloletú výživné vo výške 370,- eur mesačne. Návrh matka dôvodila tým, že rodičia sú manželmi, avšak nežijú v spoločnej domácnosti. Otec maloletej sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval, od ktorej doby platí na maloletú výživné vo výške 150,- eur mesačne, čo nepostačuje na krytie potrieb maloletej. Matka je samostatne zárobkovo činná osoba, jej príjem predstavuje cca 300,- eur mesačne. Nakoľko bola maloletá od narodenia často chorá, dohodli sa s manželom, že kým nenastúpi na II. stupeň základnej školy, nebude sa svojej práci venovať naplno. Podnikať začala matka v novembri 2016, reálne však začala zarábať až v júli 2017. Otec maloletej pracuje pre štátny podnik Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, kde dosahuje mesačný príjem 2.500,- eur netto. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Mesačné výdaje na maloletú matka vyčíslila nasledovne: školské pomôcky, výlety - 20,- eur, strava - 150,- eur, oblečenie -70,- eur, obuv - 35,- eur, doplnky výživy - 20,- eur, kultúrne podujatia - 30,- eur, hygiena - 20,- eur, okuliare - 34,- eur, krúžok - jazda na koni - 50,- eur, športové oblečenie na krúžok - 30,- eur, vreckové - 20,- eur, mobilný telefón - 10,- eur, doučovanie matematika, SJ, AJ - 80,- eur. Matka uviedla aj, že má ďalšie mesačné výdaje spojené so splátkou hypotéky za byt - 184,- eur, orange + internet - 25,- eur, platby spojené s užívaním bytu - 160,- eur, plyn - 5,- eur, RTVS - 4,80 eur, pohonné hmoty - 100,- eur, úrazové poistenie maloletej - 170 ,- eur /rok, poistenie bytu - 55,38 eur/rok, úrazové poistenie matky - 149,49 eur, povinné zmluvné poistenie - 117,24 eur/rok, havarijné poistenie 241,06 eur/rok.

3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal na vyjadrenie otca k návrhu, v ktorom uviedol, že pre nezhody v manželstve opustil spoločnú domácnosť v júni 2019, od ktorej doby sa k manželke nevrátil. Potvrdil, že s manželkou sa nevedia dohodnúť na starostlivosti o maloletú, nakoľko matka pod rôznymi zámienkami marí styk otca s maloletou. Styk sa síce realizuje, avšak nie v takom rozsahu, akoby si to otec želal. Maloletú nemal ani na jej narodeniny, ani na jej meniny, či Štedrý deň, Silvester alebo prázdniny. Na jednej strane matka tvrdí, že s maloletou môže byť, avšak ak si chce dohodnúť s matkou termín, tak má ona s maloletou práve v ten deň iný program alebo tomu bráni iná prekážka. Otec preto navrhoval, aby súd upravil styk s maloletou počas bežného školského roka každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v určenom čase, v mieste bydliska matky. Počas sviatkov a školských prázdnin navrhoval upraviť styk s maloletou osobitne - počas letných školských prázdnin od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07 do 19.00 hod., a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod., počas jarných školských prázdnin určených Ministerstvom školstva SR pre Bratislavský kraj v každom nepárnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej jarným prázdninám od 09.00 hod. do nasledujúcej soboty do 19.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 09.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod., počas vianočných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom roku v čase od 22.12. od 09.00 hod. do 24.12. do 14.00 hod. a od 30.12. od 09.00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 19.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku v čase od 24.12. od 14.00 hod. do 30.12. do 09.00 hod. Otec poukázal vo svojom písomnom vyjadrení na svoj nepriaznivý zdravotný stav, keď ešte v čase keď žili s manželkou v spoločnej domácnosti prekonal dňa 31.10.2018 dva infarkty, následne bol hospitalizovaný od 31.10.2018 do 31.08.2019 (t.j. 10 mesiacov), kedy poberal nemocenské dávky vo výške 973,- eur mesačne. Od 01.09.2019 nastúpil do práce, jeho čistý mesačný príjem predstavuje 1.649,- eur. Od júla 2019 platí na maloletú výživné vo výške 150,- eur mesačne a takouto výškou navrhuje prispievať na maloletú aj v ďalšom období.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom rodičov dieťaťa, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom potvrdení o majetkových pomeroch rodičov dieťaťa, rodným listom dieťaťa, sobášnym listom rodičov dieťaťa, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil, že matka žije s maloletou v W. na N. J.. Č.. X v trojizbovom byte, ktorý nadobudli manželia do podielového spoluvlastníctva - matka v podiele 2/3, otec v 1/3 (manželia uzavreli dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva). Z obsahu daňového priznania matky súd zistil, že za rok 2018 predstavovali príjmy z jej podnikateľskej činnosti 13.260,- eur a výdavky 9.629,- eur. Výsledok podnikateľskej činnosti bol 3.631,- eur. V roku 2019 vykazovala matka z podnikateľskej činnosti príjmy vo výške 28.490,- eur a výdaje vo výške 19.792,- eur. Čistý ročný zisk tak predstavoval 8.697,- eur. Matka iný zdroj príjmu nemá. Z obsahu potvrdenia o zárobku otca súd prvej inštancie zistil, že je zamestnaný u zamestnávateľa: Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky š.p. Do marca 2020 predstavoval jeho príjem v priemere 2.285,- eur, od marca 2020 sa jeho príjem znížil na sumu v priemere 1.740,- eur, čo otec dovodil

jednak Corona-krízou a tiež tým, že zo zdravotných dôvodov pracuje už len v denných zmenách. V období od 01.08.2019 do 31.08.2019 a od 21.03.2020 do 31.05.2020 poberal dávky nemocenského poistenia. Otec iný zdroj príjmu nemá. Na pojednávaní pred súdom matka deklarovala, že skutočný príjem z podnikateľskej činnosti má 1.200,- eur. Dňa 18.12.2019 uzavrela s Poštovou bankou a.s., úverovú zmluvu na sumu 19.400,- eur z dôvodu, že manžel prestal splácať hypotéku na byt, preto ho musí splácať celý sama v mesačnej splátke po 254,- eur. Matka predložila súdu lekárske správy, podľa ktorých má polyp na hrubom čreve. Otec pred súdom na pojednávaní uviedol, že aj po dvoch infarktoch, ktoré prekonal v roku 2018, pracuje ako operátor letovej prevádzky, predtým pracoval v dvojzmenných prevádzkach, po infarkte pracuje iba v denných zmenách. Potvrdil, že býva s priateľkou a jej 4-ročným synom v spoločnej domácnosti. Priateľke prispieva na spoločnú domácnosť sumou 250,- eur mesačne, má zvýšené výdaje za lieky, na ktoré si mesačne dopláca sumou asi 200,- eur, vlastné motorové vozidlo nevlastní, používa auto rodičov - 10 ročný Hyundai, rodičia majú ďalšie vozidlo BMW. Obaja sú dôchodcovia. Okrem maloletej iné deti nemá. Otec nečerpá žiadne úvery, pôžičky. Zo zhodného tvrdenia účastníkov konania mal súd prvej inštancie preukázané, že v čase podania návrhu na súd si otec platil vyživovaciu povinnosť k maloletej v pravidelných mesačných platbách po 150,- eur.

5. Súd prvej inštancie vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových okolností a z ust. § 28 ods. 1), 2), a 3), § 36 ods. 1, § 62 ods. 1) a 2), § 65 ods. 1) a 2) Zákona o rodine, prihliadajúc na stanovisko kolízneho opatrovníka konajúceho v záujme maloletej, dospel k záveru, že matkou požadovaná úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej je dôvodná. Otec si od podania návrhu na súd plnil vyživovaciu povinnosť k maloletej vo výške 150,- eur mesačne. Súd prvej inštancie uviedol, že matka sa domáha v konaní autoritatívneho rozhodnutia súdu, ktorým dôjde de facto iba k potvrdeniu stavu, ktorý v súvislosti so starostlivosťou o maloletú už existuje - pokiaľ sa týka zverenia maloletej do jej starostlivosti, ktorý stav ani otec, ani matka nenamietali. V priebehu konania dospeli rodičia ku konsenzu v časti o zverenie maloletej do starostlivosti matky, v časti o úprave styku, tak ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku, ako aj v časti o správe majetku. Spornou bola otázka primeranej výšky výživného, ktorým mal otec prispievať na maloletú. Súd prvej inštancie uviedol, že inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzakladenejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň, ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti, ako fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor a podobne. Možnosti rodiča taktiež ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného vychádzal najmä z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, prihliadal na ich nevyhnutné výdavky a odôvodnené potreby maloletej. Súd prvej inštancie vychádzal z príjmu otca 1.700,- eur a príjmu matky 1.200 eur mesačne, keď žiaden z nich nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, ani iný zdroj príjmu. Obaja si delia náklady na bývanie s novými partnermi. Súd prvej inštancie prihliadol k veku maloletej, jej vade zraku (krátkozrakosť) a k tomu, že okrem bežných výdavkov a poplatkov spojených s návštevou základnej školy, navštevuje kurz jazdy na koni, za ktorý matka platí 50,- eur mesačne a doučovanie z troch predmetov. Maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, avšak výška výživného musí byť primeraná. Ak matka žiadala priznať na maloletú výživné vo výške 400,- eur mesačne, takéto výživné súd prvej inštancie považoval za premrštené a neadekvátne jednak veku maloletej a jeho potrebám. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine o tom, že obaja rodičia sú povinní pokryť finančné náklady spojené s výchovou o maloletú. Teda rovnako ako otec, aj matka je povinná sa podieľať finančne na výchove dieťaťa, po zohľadnení jej osobnej starostlivosti o maloletú. Súd prvej inštancie má za to, že výživné vo výške 280,- eur mesačne odzrkadľuje možnosti, schopnosti

otca ako i majetkové pomery oboch rodičov, ich životnú úroveň, na ktorej sa má podieľať aj maloletá v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi, a to výškou príjmu, mesačných nákladov, vlastníctvom nehnuteľností, hnuteľných vecí väčšej hodnoty, či položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón atď. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové, prípadne aj majetkové možnosti dané okrem iného fyzickým stavom, nadaním, či pracovnými skúsenosťami. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že otec dosahoval v predchádzajúcom období síce vyšší zárobok z dôvodu, že v tom čase mu zdravotný stav umožňoval pracovať v dvojzmennej prevádzke, po vážnych kardiovaskulárnych problémoch (prekonal dva infarkty) je pochopiteľné, že začal pracovať už iba v denných zmenách. Pokles zárobku je podmienený jeho zdravotným stavom, zo subjektívneho hľadiska bol teda nevyhnutný a akceptovateľný. Treba si uvedomiť aj ďalšiu skutočnosť a to, že potreby maloletej sa budú plynutím rokov zvyšovať, jednak z dôvodu zmeny jej záujmov, zvýšením výdajov spojených so štúdiom na strednej škole, vysokej škole. Pri každej zmene pomerov na strane dieťaťa môže matka požiadať o zvýšenie výživného. Súd prvej inštancie teda určil výživné otcovi vo výške 280,- eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú počnúc dňom podania návrhu, do mesiaca nasledujúceho po vyhlásení rozsudku, čím mu vzniklo zročné výživné celkovo vo výške 2.100,- eur, t.j. za obdobie od 30.10.2019 do 15.01.2021, od ktorého odpočítal výživné, ktoré otec platil vo výške 150,- eur mesačne počnúc od júla 2019.

6. Otec v zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o určení výživného a zročného výživného odvolanie, a to z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Otec namieta, že súd prvej inštancie nevyhodnotil všetko, čo vyšlo v konaní najavo ohľadne zárobkových možností otca a jeho životnej úrovne, zárobkových možností matky a jej životnej úrovne s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej. Poukazuje na to, že matka v návrhu uvádza, že má mesačný príjem cca 300,- eur mesačne netto. Čo otec namietal ako účelovo znížený príjem (pretože takýto príjem matky bol menej ako minimálna mzda), pričom matka v návrhu vyčíslila náklady na maloletú vo výške 570,- eur, výdavky matky vo výške 584,56 eur (a to ešte nezapočítala jej výdavky na stravu, hygienu, oblečenie), t.j. celkové výdavky matky vo výške 1.154,56 eur mesačne. Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 1.6.2020 namietal výšku matkou deklarovaného príjmu; uviedol, že podľa jeho informácií, pri matkinom podnikaní (finančný poradca) môže matka za jednu uzavretú zmluvu na investovanie dostať províziu okolo 5.000,- eur. Námietky otca k príjmu matky sa potvrdili na pojednávaní dňa 7.12.2020 kde matka uviedla, že jej čistý mesačný príjem predstavuje 1.200,- eur, aj keď podľa daňového priznania vykazuje zisk 750,- eur mesačne, podniká ako finančný poradca. Z uvedeného vyplýva, že príjem matky je vyšší ako pôvodne matka uvádzala v návrhu, možno ešte vyšší ako uviedla na pojednávaní (otec má za to, že matka môže mať nezdokladovateľné alebo nepriznané príjmy). V tejto súvislosti poukazuje aj na to, že matka platí úver na byt na N. Q. W., ktorý má s otcom v podielovom spoluvlastníctve (matka podiel 2/3 - iny, otec podiel 1/3 - ina) pričom si zobrala ďalší úver vo výške 19.400,- eur. Otec sa pýta, či pri príjme 1.200,- eur je možné získať úver vo výške 19.400,- eur, pri výdavkoch uvádzaných matkou? Vzhľadom na uvedené otec v konaní žiadal, aby matka predložila daňové priznanie aj za rok 2019 a súčasne žiadal súd aby si vyžiadal zo spoločnosti Fincentrum informácie o výške provízií, ktoré boli matke vyplácané v roku 2019 a 2020, v peňažnej alebo inej forme. Tieto dôkazy súd prvej inštancie nevykonal. Otec uvádza aj, že matka nevysvetlila ako naložila, resp. kde uložila peniaze 3.000,- eur, ktoré otcovi rodičia darovali maloletej a ako naložila s peniazmi, ktoré si manželia odkladali na sporiaci účet CONSEQ. Otec poukazuje aj na to, že namietal a naďalej namieta výšku výdavkov matky pre maloletú - na okuliare 471,- eur, a to z dôvodu, že pri príjme matky ňou deklarovanom 300,- eur mesačne, a aj pri jej mesačnom príjme 1.200,- eur mesačne, sú okuliare neprimerane drahé. Okrem toho matka dala spraviť nové, drahé okuliare Lindberg, bez toho, aby najskôr navštívili lekára, či sa jej nezmenil zrak, pritom 14.10. bola maloletá objednaná na kontrolu na Kramáre. Otec namieta výdavok na jazdu na koni a športové oblečenie 80,- eur mesačne, nakoľko v apríli 2020 mala maloletá nevyjazdenú permanentku na kone (6 jázd) a maloletá na kone viac nechodila ako chodila, a ak chodila, tak len sporadicky. K doučovaniu otec poznamenáva, že keď sa pýtal maloletej počas jedného z dvoch víkendov s ním na doučovanie, tak mu nevedela povedať ako sa volá doučovateľka, prípadne iné detaily, či prebieha doučovanie doma, alebo ona niekam dochádza. Vzhľadom na uvedené, otec považuje matkou vyčíslené výdavky na maloletú za nepreukázané, neprimerané jej reálnym potrebám, veku a záujmom. Z

napadnutého rozsudku nevyplýva, ktoré matkou vyčíslené výdavky na maloletú a v akom rozsahu uznal ako dôvodné, a ktoré výdavky neuznal, z ktorého dôvodu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. K svojim príjmom a jeho životnej úrovni otec uviedol, že je nevyhnutné prihliadnuť na fakt, že otec prekonal dva infarkty, bol hospitalizovaný a od 31.10.2018 do 31.8.2019 bol práceneschopný. Otec pracuje a pracoval v spoločnosti Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, štátny podnik ako operátor letovej prevádzky, pred infarktmi pracoval v dvojzmenných prevádzkach, teraz vzhľadom na jeho zdravotný stav už iba v denných zmenách. Aj vzhľadom na túto skutočnosť, že v prevádzke, ktorá je H24, môže pracovať len v denných zmenách, je riziko výpovede vyššie. Otec aj v odvolaní poukázal na to, že býva s priateľkou a jej 4-ročným synom. Priateľke prispieva na domácnosť sumou 250,- eur mesačne a má zvýšené výdaje za lieky, na ktoré si mesačne dopláca sumou asi 200,- eur, na stravu (špeciálna vzhľadom na stav po infarktoch) uhrádza mesačne 150,- eur, nevlastní motorové vozidlo používa auto rodičov - 10 ročný Hyundai. Otec má aj úver na byt N., ktorý je v podielovom spoluvlastníctve matky (2/3 - iny) a otca (1/3-ina); keďže však matka prejavila záujem o nadobudnutie tohto bytu do jej výlučného vlastníctva s tým, že si vybaví úver na vyplatenie otca, otec na základe dohody s matkou na stretnutí s právnymi zástupcami v roku 2019, prestal platiť úverové splátky (aj z dôvodu, že sa dohodli, že byt bude užívať matka). Okrem toho má otec pôžičku od jeho rodičov vo výške 10.000,- eur, ktorú im spláca mesačne cca 200,- eur mesačne (rodičia otca sú dôchodcovia a tieto peniaze mali odložené na dôchodok). Otec ďalšie nehnuteľné veci nevlastní, nevlastní ani hnuteľné veci vyššej hodnoty, nechodí na dovolenky. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako súd prvej inštancie pri určovaní vyživovacej povinnosti vyhodnotil príjem otca s prihliadnutím na jeho zdravotný stav otca; okrem toho z rozhodnutia súdu nevyplýva, či sa súd zaoberal situáciou v súvislosti s pandémiou COVID - 19 v oblasti letectva, v ktorom pracuje otec resp. celého odvetvia, ktoré bolo, je a hlavne dlho bude jedno z najviac postihnutých odvetví. Naopak - finančné poradenstvo, v ktorom sa pohybuje matka prosperuje a bude ešte viac prosperujúcejšie, čo už teraz je evidentné, pretože príjem otca klesá a matkin príjem stúpa. Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, š.p. znižovali osobné náklady o nenárokovateľné zložky mzdy, t.j. osobné príplatky, odmeny, prémie a pod. Od 1.4.2020 cca 40% zamestnancom vyplácajú 60% ich priemerného zárobku. Dochádza k prepúšťaniu zamestnancov. Situácia v leteckej doprave sa v dôsledku COVID-19 zhoršuje a dlhodobo sa predpokladá pokles objemu letovej prevádzky v európskom vzdušnom priestore o viac ako 50% čo znamená, že výnosy môžu klesnúť až o 64%. Dôkazom, že otec pracuje v jednej z najviac postihnutých oblastí, sú finančné výsledky podniku, správy z Eurocontrolu, potvrdenie o otcovom príjme, prepúšťanie, znižovanie nákladov. Na rozdiel od finančnej sféry matky, kde to funguje, pretože ľudia ešte viac potrebujú riešiť svoje financie. Fakt, že sa matke darí dosvedčuje aj skutočnosť, že matka od 9/2020 už nepodniká len na živnosť ale založila si spoločnosť TAMI Finance&CO. s.r.o., so sídlom 951 94 Hostie č. 202, predmetom ktorej je okrem iného aj činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt, sprostredkovanie poskytovania úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Do založenia takejto spoločnosti musela matka investovať minimálne 5.000,- eur (to je len vklad do základného imania) a splatiť ďalšie poplatky alebo odmenu za založenie s.r.o. Matka spolu s maloletou býva v spoločnej domácnosti s matkiným partnerom v X. v rodinnom dome. Chodia pravidelne na letné aj zimné dovolenky. Matka používa auto, ktoré patrí do BSM. Otec poukázal na svoj príjem od marca 2020 od prijatia obmedzení z dôvodu pandémie COVID- 19, t.j. príjem za 3/2020 - 1.579,64 eur, za 4/2020 - 1.099,10 eur (otec bol na PN), za 5/2020 - 1.135,70 eur (otec na PN), 6/2020 - 1.508,34 eur, 6/2020 - 1.970,78 eur, 8/2020 - 1.781,59 eur, 9/2020 - 1.601,19 eur, 10/2020 - 1.876,88 eur, 11/2020 - 1.716,39 eur, 12/2020 - 973,82 eur + 366,40 eur (PN za 12/2020) t.j. otec zarába priemerne 1.389,34 eur mesačne.

7. Podľa otca z uvedeného vyplýva, že t.č. sú príjmy rodičov približne rovnaké, pričom však je nevyhnutné prihliadnuť na nepriaznivú situáciu v spoločnosti, kde pracuje otec /Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, š.p./, ktorá má pretrvávať a naozaj pretrváva aj v roku 2021, pričom vyhliadky na zlepšenie stavu sú zatiaľ v nedohľadne. Otec žiada, aby odvolací súd určil výživné pre maloletú vo výške 200,- eur mesačne. V tejto súvislosti rovnako otec namieta aj súdom určené zročné výživné vo výške 2.100,- eur a lehotu 30 dní na jeho zaplatenie od doručenia tohto rozsudku, a to z dôvodu, že otec nedisponuje takouto finančnou čiastkou, a preto uloženie takejto povinnosti zo strany súdu je pre neho likvidačné. V prípade, ak odvolací súd bude rozhodovať o zročnom výživnom, otec požaduje, aby prihliadol na jeho zdravotný stav a finančnú situáciu a povolil mu zročné výživné splácať spolu s bežným výživným mesačne v sume 20,- eur.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o termíne vyhlásenia boli všetci účastníci riadne upovedomení zákonným spôsobom ( , ).

9. Otec namieta v odvolaní, že určená výška výživného 280,- eur mesačne je neprimerane vysoká k jeho možnostiam a schopnostiam. Poukázal na to, že matkin príjem sa zvyšuje, jeho naopak znižuje, poukázal na to, že bol práceneschopný a na jeho zdravotný stav a neistú prácu z dôvodu pandémie Covid. Zároveň namieta matkou uvádzané náklady na maloletú. Vytýka súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne a v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal všetko potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav veci a dospel na základe výsledkov dokazovania k správnemu rozhodnutiu o určení výšky výživného. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Odôvodnené potreby sú však odôvodnené i schopnosťou a možnosťou rodičov.

10. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti riadil vyššie uvedeným, vychádzal z pomerov rodičov, ich možností a schopností. Otec aj napriek uvádzaným zdravotným ťažkostiam (prekonané dva infarkty) je pracovne činný, má príjem cca. 1.700,- eur mesačne. Otec v roku 2020 bol viackrát práceneschopný a jeho príjem v priemere za rok 2020 činil 1.389,34 mesačne. Má jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej. Maloletá v čase rozhodnutia bola vo veku 12 rokov a vzhľadom na oprávnené náklady na dieťa vo veku maloletej, ako strava, bývanie, ošatenie, hygiena, vzdelanie, voľnočasové aktivity a vzhľadom na ceny tovarov a služieb sú primerané výdavky cca. 400-500,- eur mesačne. Aj keby z vyčíslených nákladov matky sa odrátali náklady na krúžok kone, či doučovanie, spolu s nákladmi na stravu, ošatenie, hygienu, okuliare, voľnočasové aktivity, vzdelanie a bývanie, sú náklady okolo 400-500,- eur mesačne. Vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu je prvoradou povinnosťou rodiča a ten si musí tak nastaviť svoje výdavky, aby v prvom rade riadne zabezpečil výživné pre maloleté dieťa. Príjem otca a jeho možnosti mu umožňujú hradiť súdom prvej inštancie určené výživné, ktoré je stanovené primerane k oprávneným nákladom na maloletú. Matka si vyživovaciu povinnosť plní aj výkonom osobnej starostlivosti, čo je nevyhnutné pri určení výživného zohľadniť. I napriek výživnému

od otca, je to aj matka, ktorá sa musí na výžive podieľať okrem osobnej starostlivosti aj peniazmi, aby maloletá mala zabezpečené všetky nevyhnutné a oprávnené náklady a mala priestor na svoj fyzický a duševný rozvoj. Odvolací súd nemôže vzhliadnuť ani k argumentom otca o nepriaznivej situácii v jeho zamestnaní v súvislosti s pandémiou Covid. Je zrejmé, že situácia s pandémiou Covid sa zmierňuje, opatrenia zavedené v súvislosti s pandémiou sa rušia a dôležité je, že i napriek pandémii otec neprišiel o zamestnanie, je a bol pracovne činný a mal preukázateľne pravidelný mesačný príjem vo výške, z ktorej je schopný platiť riadne výživné na maloletú. Výživné sa určuje podľa možností a schopností povinného rodiča, jeho životnej úrovne. Námietka otca, že matka dosahuje vyšší príjem, či poukazovanie na to, že jazdí na aute z BSM a podobne, nie sú pre určenie možností a schopností otca podstatné. Navyše matkine pomery sú porovnateľné s pomermi otca. Nebol zistený nadštandardný príjem matky, ani že by jej príjem nezodpovedal jej možnostiam a schopnostiam. Odhliadnuc od toho, aj keby matka mala vyšší príjem ako otec, aj lepšie majetkové pomery, neznamená to, že otec má platiť výživné nižšie ako sú jeho možnosti a schopnosti a s ohľadom na oprávnené výdavky na maloletú. Odvolací súd nevzhliadol v odvolaní žiadne také dôvody, pre ktoré by bolo možné dospieť k záveru o nesprávnom posúdení veci súdom prvej inštancie a neprimerane určenej výške výživného. Čo sa týka uloženia povinnosti zaplatiť zročné výživné v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, súd prvej inštancie nepochybil a rozhodol v súlade so zákonom. Je potrebné si uvedomiť, že ide o platbu, ktorú musela vynahradiť matka a otcovi nič nebránilo platiť vyššie výživné aj dobrovoľne, vedel, že je podaný návrh na súd a že 150,- eur mesačne, ktoré posielal, je nedostatočné. Navyše nedoplatok nie je v takej vysokej sume, že by bola vzhľadom na pomery otca bolo pre neho likvidačné, ako uvádza, uhradiť ju v lehote 30 dní. Už lehota 30 dní je v podstate akýmsi ústupkom otcovi, keď zákonná lehota je 3 dni od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd nevidí, ako dôvodné meniť túto lehotu a povoliť platiť zročné výživné v splátkach po 20,- eur mesačne, ako žiada otec. Pristúpiť k uloženiu možnosti platiť zročné výživné v splátkach sa môže len z výnimočných dôvodov. Na strane otca nie sú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali pristúpiť k uloženiu platiť zročné výživné v splátkach. Týmto dôvodom u otca nie je ani jeho zdravotný stav, nakoľko i napriek tomu, je pracovne činný, je schopný výkonu práce a má pravidelný riadny príjem.

11. Odvolacím súdom bolo zistené, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav potrebný na rozhodnutie, zaoberal sa všetkými podstatnými skutočnosťami a v rámci odôvodnenia svojho rozsudku sa s nimi riadne vysporiadal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom a zročnom výživnom potvrdil, pretože je vecne správny (, ).

12. Odvolací súd zároveň dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Q.I. proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

13. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ().

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ().

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ().

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).