Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoE/30/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast. Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin Máčaj, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, zast. JUDr. Elenou Matulovou , advokátkou, Železničná 287/9, 987 01 Poltár, pre vymoženie 313,68 Eur istiny s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom exekútorského úradu Zámocká č. 30, 811 01 Bratislava, IČO: 31 782 361, pod č. EX 20488/14 o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. -37 zo dňa 07.11.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. -37 zo dňa 07.11.2022 mení tak, že exekúciu v celom rozsahu z a s t a v u j e. II. Povinnej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie, v osobe sudcu, A) zastavil exekúciu v časti zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 313,68 Eur od 13.11.2001 do zaplatenia, podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „“), B) vo zvyšnej časti zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že povinná sa svojim návrhom domáhala zastavenia exekúcie v celom rozsahu z dôvodu, že ide o starú exekúciu, ktorá má byť zastavená ex lege. Naviac povinná vzniesla námietku premlčania, nakoľko mala za to, že 10-ročná premlčacia lehota na uplatnenie práva priznaného súdnym rozhodnutím uplynula dňa 03.04.2012.

1.1 Exekučný súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu konštatoval, že ako exekučný titul v prejednávanej veci vystupuje platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III č.k. -5 zo dňa 19.02.2002, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 313,68 Eur s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 313,68 Eur od 13.11.2001 do zaplatenia a trovy konania vo výške 16,60 Eur.

1.2 Exekučný súd na základe zisteného skutkového stavu poukázal na to, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol Zmluvou o úvere, ktorá má povahu zmluvy spotrebiteľskej. Súčasne ustálil, že v danej veci sa jedná o judikovanú pohľadávku oprávneného voči povinnej a je tu priestor pre možnosť preskúmania právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu za prísneho splnenia zákonných podmienok uvedených v ust. (účinného do 31.3.2017).

1.3 Exekučný súd dospel k záveru, že v danej veci existuje priestor pre použitie výhrady rozporu s verejným poriadkom, ako aj dobrými mravmi. Ustálil, že úrok z omeškania vo výške 0,25% denne je zjavne neprimerane vysoký, keď v prepočte na rok (per annum) predstavuje 91,25%. Úrok v takejto

výške, ktorý sa približuje trojcifernému číslu, nemožno zo žiadneho hľadiska považovať za primeraný. Súd prvej inštancie preto zastavil exekúciu v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 313,68 Eur od 13.11.2001 do zaplatenia.

1.4 Súd prvej inštancie preskúmal aj dôvodnosť námietky premlčania vznesenej povinnou a dospel k záveru, že táto je právne irelevantná, nakoľko exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 30.07.2002, t.j. pred uplynutím 10 ročnej premlčacej doby. K námietke povinnej týkajúcej sa zastavenia predmetnej exekúcie v zmysle o ukončení niektorých konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, exekučný súd poukázal na tú skutočnosť, že súdny exekútor na úhradu pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní eviduje čiastkové úhrady od povinnej, posledné dve sú zo dňa 20.9.2022 vo výške 113,62 Eur a zo dňa 20.10.2022 vo výške 103,86 Eur, čím sa jedná o absolútnu výnimku v zmysle ust. , keď sa stará exekúcia nezastavuje. Z uvedených dôvodov návrh povinnej na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol.

2. Uznesenie exekučného súdu napadol v časti jeho I. výroku v zákonnej lehote odvolaním oprávnený (ďalej aj „odvolateľ“) z odvolacieho dôvodu podľa , , , , čím súdu prvej inštancie napadnutému uzneseniu vytýkal porušenie práva na spravodlivý súdny proces, inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové závery vyvodené z vykonaných dôkazov, nesprávne právne posúdenie veci.

2.1 V odvolacej argumentácii namietal, že nárok na dohodnutý úrok je dôsledkom porušenia zmluvných povinností povinnej splácať úver riadne a včas. Bol priznaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, vecnú správnosť ktorého nie je exekučný súd oprávnený preskúmavať, ani meniť závery titulového súdu. Nemožnosť prieskumu vecnej správnosti exekučného titulu exekučným súdom vyslovil aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení -31 z 03.05.2011.

Oprávnený ďalej dôvodil tým, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere z 08.12.2010 sa spravuje režimom , ktorý v dispozitívnom ust. , v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, upravoval výšku úrokov z omeškania predovšetkým dohodou zmluvných strán. Zákonná úprava nastupovala len ak výška úrokov nebola zmluvne dohodnutá. Výška úroku nie je neprimeraná, ani rozporná so zásadami poctivého obchodného styku vzhľadom na to, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru vzhľadom na podmienky, za ktorých úver povinnej poskytol (na adrese trvalého pobytu) a s ohľadom na jeho ďalšie riziko. Na podporu svojho právneho názoru o nemožnosti obmedzenia výšky úrokovej sadzby v obchodných záväzkových vzťahoch a súlad dojednanej výšky úroku s dobrými mravmi, resp. so zásadami poctivého obchodného poukázal na rozhodnutia NS SR (sp. zn. , Obpj 3/2002 - ZRS NS 20/2003, zo 21.12.2004, z 22.09.2005, z 22.09.2005) a na rozhodnutia súdov ČR, citované v odvolaní. Ďalej uviedol, že obdobne rozhodol aj Krajský súd v Bratislave vo veci sp. zn. -76 zo dňa 31.07.2017, keď v odseku 9. konštatoval nedostatok odôvodnenia záveru exekučného súdu o rozpore 0,25 % denného úroku z omeškania s verejným poriadkom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v jeho I. výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň oprávnený žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

3. Povinná sa k odvolaniu vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu tak, že odvolanie nie je dôvodné, pretože úrok vo výške 0,25% denne, čo ročne predstavuje 91,25% je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť.

4. V replike k vyjadreniu povinnej k odvolaniu oprávnený zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach uvádzaných v odvolaní, tieto považoval za dostačujúce.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( v spojení s ), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a 380 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), dospel k záveru, že Odvolací súd po podrobení napadnutého uznesenia prieskumu, čo do I. výroku vydaného rozhodnutia, oboznámiac sa s vydaným

uznesením dôvodmi odvolania, ako aj prijatým záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

5.1 Z obsahu spisu vyplýva, že ako exekučný titul v konaní vystupuje platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III č.k. -5 zo dňa 19.02.2002, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 313,68 Eur s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 313,68 Eur od 13.11.2001 do zaplatenia a trovy konania vo výške 16,60 Eur, t.j. exekučný titul predpokladaný . Exekučné konanie na vymoženie plnenia z tohto rozhodnutia začalo dňa 30.07.2002 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

6. Podľa § 243h ods. 1 (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Odvolací súd z Obchodného vestníka č. 117/2023 vydaného dňa 20.06.2023 zistil, že po vydaní predmetného, odvolaním dotknutého uznesenia, Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. zo dňa 09.06.2023, vyhlásil konkurz na majetok povinnej a túto zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom a to v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.

8. Podľa , o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež: „ZoKR“), ak tento zákon neustanovuje inak ( a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

9. Podľa § 166a ods. 2 ZoKR, pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

10. Podľa § 167f ods. 1, 2 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

11. Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

12. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Odvolací súd vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok povinnej dospel k záveru, že rozhodnutie exekučného súdu je potrebné vzhľadom na nastavšiu právnu skutočnosť, ktorou je oddlženie povinnej, v súlade s zmeniť a exekúciu zastaviť v celom rozsahu s poukazom na ustanovenie v kontexte s citovanými ustanoveniami , ZoKR.

14. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , kedy úspešnej povinnej odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania, nakoľko nárok na ich náhradu si neuplatnila a žiadne trovy jej nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).