Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
+ 325 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (330)19ef514b4cddcda1c3f10ea2d8eb8ce8322ed0fb34a31586a8ee9707b96d1091.pdf
PDF · 15.77 MB
No categories available
3 Obdo 3/96
Legal thesis Official
Dohodnutá výška úrokovej sadzby, pokiaľ nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, môže prevyšovať úroky, ktoré banky žiadajú pri poskytovaní úverov.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 1996, sp. zn. 3 Obdo 3/96.)
Napadnutým rozsudkom mestský súd zmenil rozsudok Obvodného súdu Bratislava 4 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2179 Sk a v sume 5785 Sk žalobu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania potvrdil. Rozsudok odôvodnil tým, že účastníci v kúpnej zmluve dojednali úrok z omeškania vo výške 0,18 % za každý deň omeškania so zaplatením faktúry. Poukázal na ust. § 369 ods. 1, § 502 ods. 1, § 265 Obch. zák. Dopytom v banke zistil, že v apríli 1992 úrokové sadzby boli stanovené v rozpätí od 13,5 % do 17 % ročne. Najvyšší úrok, dohodnutý medzi účastníkmi, mohol byť preto len vo výške 18 % ročne a nie 0,18 % denne.
Proti rozsudku podal dovolanie žalobca, ktorý navrhol zrušenie napadnutého rozsudku. Poukázal na to, že ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu strany dohodnúť. Podľa názoru žalobcu dohodnutá výška úrokov 0,18 % denne vzhľadom na dobu, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy, kedy sa dostávali podnikateľské subjekty do druhotnej platobnej neschopnosti, čo bolo príčinou ich likvidácie, nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
Žalovaný na dovolanie sa nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania (§ 242 ods. 1, veta prvá, § 243a ods. 1 O.s.p.) a podľa § 243b ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok mestského súdu zrušil a vec podľa § 243b ods. 2 O.s.p. tomuto vrátil na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia:
Podľa § 265 Obch. zák. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502 Obch. zák.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, a to vyplývalo aj z hospodárskej zmluvy č. 1092/92 z 21. apríla 1992, že úroky z omeškania boli medzi účastníkmi dojednané v čiastke zodpovedajúcej 0,18 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Z uvedeného dôvodu preto aplikácia ust. § 502 Obch. zák. neprichádza do úvahy, lebo toto ustanovenie možno aplikovať iba v prípade, že boli poskytnuté peňažné prostriedky a úroky neboli v nich dojednané. Správne súd konštatuje, že účastníci zmluvy môžu dohodnúť inú sadzbu úrokov, ako podporne ustanovuje zákon, čo sa stalo i v danom prípade. Vtedy však súd vychádza pri určení úrokov z výšky úrokovej sadzby dohodnutej medzi účastníkmi a nie zo zákonnnej.
Najvyšší súd však nesúhlasí ani s názorom odvolacieho súdu, že účastníkmi dojednaná výška úrokov by odporovala zásadám poctivého obchodného styku. Účastníci si boli toho vedomí, že úroky z omeškania majú sankčný charakter, a preto aj ich výška môže prevyšovať úroky, ktoré banky žiadajú pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Z uvedeného dôvodu dojednali účastníci úroky z omeškania vo výške 0,18 % za deň z dlžnej sumy a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. Neobstojí preto právny názor odvolacieho súdu, vyslovený v uznesení z 23. mája 1994, č. k. 19 Cob 123/94-24, že dohodnutá výška úrokov nemôže presahovať výšku, ktorá je prípustná podľa § 502 ods. 1 Obch. zák., teda v danom prípade 18 % ročne z dlžnej sumy a taktiež nemožno súhlasit s názorom, že účastníkmi dohodnutá výška úrokovej sadzby je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.