Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3 Obdo 3/96

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Dohodnutá výška úrokovej sadzby, pokiaľ nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, môže prevyšovať úroky, ktoré banky žiadajú pri poskytovaní úverov.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 1996, sp. zn. .)

Napadnutým rozsudkom mestský súd zmenil rozsudok Obvodného súdu Bratislava 4 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2179 Sk a v sume 5785 Sk žalobu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania potvrdil. Rozsudok odôvodnil tým, že účastníci v kúpnej zmluve dojednali úrok z omeškania vo výške 0,18 % za každý deň omeškania so zaplatením faktúry. Poukázal na ust. § 369 ods. 1, § 502 ods. 1, § 265 Obch. zák. Dopytom v banke zistil, že v apríli 1992 úrokové sadzby boli stanovené v rozpätí od 13,5 % do 17 % ročne. Najvyšší úrok, dohodnutý medzi účastníkmi, mohol byť preto len vo výške 18 % ročne a nie 0,18 % denne.

Proti rozsudku podal dovolanie žalobca, ktorý navrhol zrušenie napadnutého rozsudku. Poukázal na to, že ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu strany dohodnúť. Podľa názoru žalobcu dohodnutá výška úrokov 0,18 % denne vzhľadom na dobu, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy, kedy sa dostávali podnikateľské subjekty do druhotnej platobnej neschopnosti, čo bolo príčinou ich likvidácie, nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

Žalovaný na dovolanie sa nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania (, veta prvá, ) a podľa napadnutý rozsudok mestského súdu zrušil a vec podľa tomuto vrátil na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia:

Podľa § 265 Obch. zák. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502 Obch. zák.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, a to vyplývalo aj z hospodárskej zmluvy č. 1092/92 z 21. apríla 1992, že úroky z omeškania boli medzi účastníkmi dojednané v čiastke zodpovedajúcej 0,18 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Z uvedeného dôvodu preto aplikácia ust. § 502 Obch. zák. neprichádza do úvahy, lebo toto ustanovenie možno aplikovať iba v prípade, že boli poskytnuté peňažné prostriedky a úroky neboli v nich dojednané. Správne súd konštatuje, že účastníci zmluvy môžu dohodnúť inú sadzbu úrokov, ako podporne ustanovuje zákon, čo sa stalo i v danom prípade. Vtedy však súd vychádza pri určení úrokov z výšky úrokovej sadzby dohodnutej medzi účastníkmi a nie zo zákonnnej.

Najvyšší súd však nesúhlasí ani s názorom odvolacieho súdu, že účastníkmi dojednaná výška úrokov by odporovala zásadám poctivého obchodného styku. Účastníci si boli toho vedomí, že úroky z omeškania majú sankčný charakter, a preto aj ich výška môže prevyšovať úroky, ktoré banky žiadajú pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Z uvedeného dôvodu dojednali účastníci úroky z omeškania vo výške 0,18 % za deň z dlžnej sumy a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. Neobstojí preto právny názor odvolacieho súdu, vyslovený v uznesení z 23. mája 1994, č. k. -24, že dohodnutá výška úrokov nemôže presahovať výšku, ktorá je prípustná podľa § 502 ods. 1 Obch. zák., teda v danom prípade 18 % ročne z dlžnej sumy a taktiež nemožno súhlasit s názorom, že účastníkmi dohodnutá výška úrokovej sadzby je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.