Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cpr/13/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu U. H., F..XX.XX.XXXX, T. E. XXXX/XX, H.Š., štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. D.. E. E., I. J. J. R. XXX/A, T., proti žalovanému O.. E. Z. - E., S. Z., F.. X.X.XXXX, S..Č..: XXXXXX/XXXX, T. P. XXXX/XX, H., O.: XX XXX XXX, štátne občianstvo Slovenská republika, v konaní o zaplatenie náhrady mzdy s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 11 125,34 eur po odpočítaní zákonných zrážok spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 228,57 eur od 16.2.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

3. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 20.7.2016 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu náhradu mzdy v sume 400,- eur mesačne odo dňa 15.2.2016 do dňa vydania rozsudku, náhradu mzdy za obdobie od 1.1.2016 do 18.1.2016 v sume 228,57 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 16.2.2016 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že pracovný pomer medzi stranami bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 30.5.2002. Dňa 18.1.2016 žalobkyni bola doručená písomnosť žalovaného zo dňa 13.1.2016 označená ako okamžité ukončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny a dňa 25.1.2016 písomnosť žalovaného zo dňa 9.1.2016 označená ako okamžité ukončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Listom zo dňa 16.2.2016 žalovanému oznámila, že s okamžitým skončením nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnávaní. Skončenie pracovného pomeru bolo predmetom súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Prešov pod č. XCpr X/XXXX. Súd zatiaľ neprávoplatne rozhodol o neplatnosti skončení pracovného pomeru. Žalobkyňa mala u žalovaného mesačný plat vo výške 400,- eur. Do dňa 18.1.2016 riadne čerpala dovolenku, za ktorú jej prislúcha náhrada mzdy v počte 12 dní v sume 228,57 eur. Náhrada mzdy bola splatná dňa 15.2.2016. Od 16.2. žalobkyni prislúcha náhrada mzdy predstavujúca sumu 400,- eur mesačne. Na pojednávaní dňa 23.5.2018 ďalej uviedol, že nárok žalobkyne ku dňu pojednávania predstavuje celkom sumu 11.131,79 eur brutto. Z náhrady mzdy si úrok z omeškania neuplatňuje. Žalobkyňa sa mohla domáhať náhrady z neplatného skončenia pracovného pomeru v rozsahu 36 mesiacov. Jej reálny nárok je uplatnený v rozsahu 27 mesiacov. Pri vyčíslení náhrady mzdy žalobca vychádzal z výplatných pások a údajov o mzde za obdobie 4. kvartálu 2015. Takto vyčíslenú náhradu

mzdy žalovaný nespochybnil čo do výšky. Poprel, aby žalobkyňa v predajni „šafárila“. Konštatoval, že nie sú dôvody na to, aby súd náhradu mzdy znížil. Na preukázanie svojich tvrdení predložil pracovnú zmluvu, výplatné pásky za mesiace október až december 2015, listy o okamžitom skončení pracovného pomeru, oznámenie zamestnanca zamestnávateľovi, poštové doručenky, rozhodnutia súdov o neplatnosti výpovede.

2.Po postúpení veci na prejednanie Z. J. H. žalovaný na pojednávaní uviedol, že má vedomosť o rozhodnutiach súdu týkajúcich sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru Žalobkyňa fakticky nepracovala od 3.1.2016, kedy svojvoľne čerpala dovolenku a napriek výzve zamestnávateľa do práce nenastúpila. Žalobkyňu vyzval k nástupu do práce telefonicky dňa 5.1. 2016. Žalobkyňa bola práceneschopnou bez toho, aby jej bola potvrdená práceneschopnosť. Nespochybnil výšku priemerného zárobku žalobkyne v sume 400,- eur mesačne. Táto pracovala ako predavačka v predajni. Inventúrou, ktorá bola vykonaná nezávislou firmou bol zistený tovar bez evidencie a ďalšie veci súvisiace s predajom tovaru. Po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru už žalobkyňu do práce nevyzýval. V roku 2016 predajňu farby laky predal inému subjektu a dňom 1.10.2017 prerušil obchodnú živnosť. Venuje sa už iba stavebnej činnosti, v ktorej oblasti podnikania žalobkyňu nemohol zamestnať. Prerušením podnikania a predajom predajne inému subjektu mal za to, že firma zanikla a preto nemôže žalobkyňu zamestnávať. Túto sa rozhodol nezamestnávať na základe výsledkov nezávislej firmy vykonávajúcej inventúru. Prevádzku predajne farby laky prevádzkoval aj po odpredaní priestoru ďalšiemu subjektu. So žalobkyňou mal záujem dobrovoľne sa dohodnúť na náhrade škody. Po jej nesúhlase mieni podať na ňu trestné oznámenie.

3.Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením listinných dôkazov a to pracovnej zmluvy, výplatných pások, listov o okamžitom skončení pracovného pomeru, oznámení žalobcu, poštových doručeniek, rozsudkov okresného a krajského súdu Prešov, výpisu zo Živnostenského registra žalovaného, zistil nasledovný skutkový stav:

4.Dňa 30.5.2002 strany uzavreli pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa dňom 1.6.2002 začala u žalovaného pracovať ako predavačka s miestom výkonu práce prevádzka J. XXX, H.. Pracovný pomer bol dojednaný na neurčitý čas s rozsahom 40 hodín týždenne a výplatným termínom do 15-teho dňa nasledujúceho mesiaca. Mzda bola dojednaná vo výške 4.920,- Sk brutto mesačne. Podľa výplatných pások žalobkyne v mesiaci október 2015 odpracovala 20 dní (160 hodín), dva dni čerpala dovolenku. Brutto mzda bola vyčíslená na 399,86 eur a netto mzda na 351,76 eur,v mesiaci november 2015 odpracovala 17 dní (136 hodín), tri dni čerpala dovolenku. Brutto mzda bola vyčíslená na 397,19 eur a netto mzda na 350,05 eur. V mesiaci december 2015 odpracovala 21 dní (168 hodín). Brutto mzda bola vyčíslená na 400,- eur a netto mzda na 351,82 eur. Listom zo dňa 9.1.2016 žalovaný so žalobkyňou okamžite ukončil pracovný pomer z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca na pracovisku dňa 4.1.2016. Listom zo dňa 13.1.2016 žalovaný okamžite ukončil pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca na pracovisku dňa 4.1.2016. Listami zo dňa 5.2.2016 žalobkyňa žalovanému oznámila, že ukončenia pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. Listy si žalovaný prevzal dňa 16.2.2016. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňI. X.X.XXXX J.. W.. XCpr X/XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.X.XXXX J.. W.. XCopr X/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.9.2017 súd určil okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou vykonané listami žalovaného zo dňa 13.1.2016 a 9.1.2016 za neplatné. Z odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu vyplýva, že nebolo preukázané, aby žalobkyňa sa svojvoľne dňa 4.1.2016 do práce nedostavila. Táto naopak preukázala zabehnutý systém dovolenky v čase vianočných sviatkov a Nového roka ako aj nariadenie čerpania dovolenky v období mesiaca január 2016. Súd vzal za preukázané preukázané, že žalobkyňa sa zo zamestnania dňa 4.1.2016 ani dostaviť nemohla z dôvodu výmeny zámkov na predajni. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť zisteného skutkového stavu súdom I. inštancie.

5.Podľa výpisu zo Živnostenského registra ku dňu 30.3.2018 žalovaný je vedený ako živnostník pod obchodným menom O.. E. Z.Č. - E. s miestom H. H., K.. P. XX, a to obchodná činnosť, prenájom strojov, podnikateľské poradenstvo, staviteľ, vykonávanie jednoduchých stavieb. Činnosti má pozastavené od 1.11.2017 do 29.10.2020.

Podľa § 79 Zákonníka práce účinného v čase doručenia skončenia pracovného pomeru

(1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. (2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov. (3) Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na oznamovateľa kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, ak došlo k skončeniu pracovného pomeru počas poskytovania ochrany podľa osobitného predpisu. (4) Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. (5) V prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z. %252379'&ucin-k-dni='17.%206.2016'> zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523134'&ucin-k- dni='17.%206.2016'> za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 116 /1 uvedeného zákona, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 131 Z.p.

(1) Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. (2) Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%2523131'&ucin-k- dni='30.12.9999'> môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy, b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom, c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,

d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu, e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad, f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol, g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol, h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%252376'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.

Podľa § 132 Z.p., ustanovenia § 129 až 131 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z. %2523129-131'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Podľa § 134 uvedeného zákona (1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. (2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. (4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. (5) Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok ( § 120 ods. 4 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523120'&ucin- k-dni='17.%206.2016'>), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku. Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 5 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252385'&ucin-k-dni='17.%206.2016'>, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času. (6) Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov používa v súvislosti s náhradou škody priemerný zárobok u žiakov základných škôl, žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl alebo u zamestnancov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú zamestnaní a ktorých príprava na povolanie (činnosť) sa vykonáva podľa osobitných predpisov, vychádza sa zo sumy priemerného zárobku určenej podľa odseku 5 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523134'&ucin-k-dni='17.%206.2016'> prvej vety. (7) Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523118'&ucin-k-dni='17.%206.2016'> sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov. Pri určovaní pomerných častí mzdy zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie. (8) Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa mzda v každom pracovnom vzťahu samostatne. (9) Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje. (10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523134'&ucin-k- dni='17.%206.2016'> platia primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku.

(11) Podrobnosti zisťovania priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku možno dohodnúť so zástupcami zamestnancov.

Podľa § 142 Z.p.

(1) Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. (2) Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50% jeho priemerného zárobku. (3) Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%2523142'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%2523142'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. (4) Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60% jeho priemerného zárobku. Dohodu podľa prvej vety nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.

(5) Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, môže zamestnávateľ postupovať podľa § 87a <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%252387a'&ucin-k- dni='30.12.9999'>; ustanovenie § 90 ods. 9 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%252390'&ucin- k-dni='30.12.9999'> sa v tomto prípade nemusí uplatniť.

6.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba je čo do základu dôvodná. Žalovaný so žalobkyňou neplatne ukončil pracovný pomer okamžitým zrušením. / právoplatné rozhodnutie OS Prešov/. Žalobkyňa listom doručeným žalovanému dňa 16.2.2016 oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Má sa za to, že pracovný pomer medzi stranami sa neskončil. Súd prejednávajúci neplatnosť skončenia pracovného pomeru nerozhodol, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Pretože žalovaný žalobkyni neumožnil pokračovať v práci, od uvedeného dňa jej prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Túto náhradu žalobca vyčíslil v sume 400,- eur mesačne. Výšku náhrady žalovaný v konaní nespochybnil. Náhrada mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru prislúcha žalobkyni do 27.9.2017, kedy súd právoplatne rozhodol o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Dňom 28.9.2017 z dôvodu neprideľovania práce žalobkyni existujú prekážky na strane zamestnávateľa, pre ktoré zamestnancovi naďalej prislúcha náhrada mzdy, avšak už s prihliadnutím na ust. § 142/3 Z.p. Túto náhradu súd žalobkyni priznal až do dňa rozhodnutia súdu, pretože žalovaný nepreukázal, aby medzičasom došlo ku skončeniu pracovného pomeru z iného dôvodu. Za obdobie od 16.2.2016 do 27.9.2017 prislúcha žalobkyni náhrada vo výške 7.760,- eur / február - 200,- eur, marec až december 2016 - 4000,- eur, január až august 2017 3200,- eur, september 360,- eura/ a za obdobie od 28.9.2017 do 23.5.2018 vo výške 3.136,77 eur./ september -40,- eur, október až december 2017 1200,- eur, január až apríl 2018 1600,- eur, máj 296,77,- eur / Celkom náhrada mzdy bola ustálená na sumu 10.896,77 eur. Táto náhrada prislúcha žalobkyni po odpočítaní zákonných zrážok, ktoré je povinný zamestnávateľ vykonať.

7.V prevyšujúcej časti uplatnenej náhrady mzdy súd žalobu zamietol.

8.Žalobkyni ďalej prislúcha náhrada mzdy za čerpanú dovolenku v uplatnenej výške 228,57 eur. / 400 : 21 pracovných dní x 12 dní čerpanej dovolenky/.Žalobkyňa preukázala, že v mesiaci január čerpala dovolenku a za obdobie čerpania dovolenky v trvaní 12 dní jej prislúcha náhrada mzdy v sume 228,57 eur. Výšku vyčíslenej náhrady žalovaný nespochybnil.

9.Z uplatnenej náhrady mzdy za nevyplatenú dovolenku súd žalobkyni priznal zákonný úrok z omeškania s poukazom na ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce, § 517 a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. odo dňa 16.2.2016 do zaplatenia.

10.Súd neuznal obranu žalovaného, ktorý poukázal na to, že v čase uplatneného nároku prerušil živnosť, odpredal predajňu inému subjektu a v mesiaci január 2016 žalobkyňa nemala právo na čerpanie dovolenky. Otázka posúdenia neprítomnosti žalobkyne v práci v mesiaci január 2016 bola predmetom prejudiciálneho posúdenia žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru so záverom, že žalobkyňa v mesiaci január 2016 dovolenku čerpala. Z tohto záveru súd vychádzal pri priznaní daného nároku žalobkyni. Prerušenie jednej zo živností prípadne prerušenie živnosti môže byť dôvodom na ukončenie pracovného pomeru, samo o sebe však nie je dôvodom zániku pracovného pomeru zamestnanca. Žalovaný vo svojej výpovedi ďalej konštatoval škodu, ktorú mu mala žalobkyňa pri výkone práce spôsobiť. Túto škodu sám nevyčíslil. Uplatňovanie vzájomného peňažného nároku oproti nároku na náhradu mzdy vo forme započítacej námietky v pracovnoprávnych vzťahoch nie je možné realizovať. Preto aj pri preukázaní vzniku a výšky škody spôsobenej zamestnancom zamestnávateľ vzájomný nárok je oprávnený uplatniť iba samostatnou žalobou.

11.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP. Žalobca bol neúspešný iba v celkom nepatrnej časti žaloby, ktorá sa nepremietne ani do percentuálneho úspechu protistrany. Preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.