Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Csp-13-2021.pdf
PDF · 87.74 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Miriam Szárazová, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: L. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX L., v konaní o zaplatenie 219,40 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 219,40 eur s prísl., nahradenia trov konania, titulom porušenia zmluvných podmienok žalovaným z uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 7.1.2016.
2. Súd vyzval žalobcu na opravu podania v časti označenia žalovaného, nakoľko zistil, že osoba uvedená ako žalovaný - U. T., nar. XX.X.XXXX, bytom I. č.d. XXX, sa nenachádza v registri obyvateľov, teda jeho označenie tak, ako je uvedené v žalobe nie je správne.
3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 3.3.2021 súdu oznámil, že žalobca k žalobe pripojil zmluvu, v ktorej sú uvedené všetky identifikačné údaje žalovaného, ktorými žalobca disponuje. V zmluve je okrem iného uvedené aj rodné číslo žalovaného 900529/9743 a údaj o čísle OP žalovaného - EW569527. Žalobca požiadal súd o lustráciu rodného čísla a občianskeho preukazu v príslušných evidenciách za účelom zistenia, akej osobe patrí, nakoľko tieto identifikátory boli v zmluve vyplnené.
4. Okresné riaditeľstvo PZ v Starej Ľubovni podaním zo dňa 25.5.2021 súdu oznámilo, že osobe narodenej 29.5.1990 s číslom občianskeho preukazu EW569527 bol vydaný občiansky preukaz dňa 19.10.2015 a v systéme sa nachádza osoba: L. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX.
5. Žalobca podaním zo dňa 25.6.2021 učinil opravu označenia žalovaného v žalobe tak, že žalovaným má byť L. T., nar. XX.X.XXXX, I. XXX. Ďalej uviedol, že má za to, že pri vyhotovení zmluvy došlo k zrejmej nesprávnosti, keď účastník - žalovaný v zmluve uviedol nesprávne meno a priezvisko. Zo zmluvy však vyplývajú nezameniteľné identifikačné údaje, a to rodné číslo a číslo občianskeho preukazu. V konaní sa preukázalo, že občiansky preukaz patrí nepochybne vyššie uvedenému žalovanému, v dôsledku čoho žalobca opravil žalobu v súlade s týmito údajmi. V dôsledku chyby v písaní boli aj faktúry zasielané pôvodne nesprávne označenému žalovanému v mene a priezvisku, avšak na adresu, ktorú žalovaný uviedol v zmluve. Zo zmluvy, ako aj z preberacieho protokolu vyplýva, že tieto dokumenty boli
nepochybne podpísané žalovaným - T.. Žalovaný využíval službu žalobcu minimálne od 05/2016 do 02/2018, kedy prestal uhrádzať sumy za poskytnuté služby.
6. Žalovaný sa k podanej žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk, spolu s prílohami a s výzvou na vyjadrenie dňa 20.1.2022, nevyjadril.
7. Nakoľko predmetom sporu je zaplatenie sumy 219,40 eur, pričom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keď žalovaný nárok nijako nerozporoval a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000,- eur, pojednávanie nebolo potrebné podľa § 177 ods.2 písm. a) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 11.4.2022 o 8.45 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 16.2.2022.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov, za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje: 8. Dňa 7.1.2016 právny predchodca žalobcu a U. T., nar. XX.X.XXXX, bytom I. č.d. XXX, uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb s predmetom služby satelitnej televízie SATELIT štandard a prenájom STB. Právny predchodca žalobcu ako podnik sa v zmysle uvedenej zmluvy zaviazal poskytovať služby podľa tejto zmluvy v súlade s podmienkami uvedenými v tejto zmluve, v príslušných osobitných podmienkach vzťahujúcich sa na služby podľa tejto zmluvy, a to v osobitných podmienkach poskytovaných služieb satelitnej televízie, osobitných podmienkach poskytovaní služieb káblovej televízie a osobitných podmienkach pre poskytovanie služieb internetového prístupu a osobitných podmienkach pri poskytovaní služieb mobilnej televízie DIGI GOV, všeobecných podmienkach pre poskytovanie verejných služieb a cenníku pre poskytovanie služieb podniku. Na strane druhej sa žalovaný ako účastník zaviazal riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade s touto zmluvou osobitnými podmienkami, všeobecnými podmienkami a cenníkom. Dňa 24.1.2018 právny predchodca žalobcu vyúčtoval faktúrou VS: 30807338, ktorou boli vyúčtované pravidelné poplatky vo výške 22,08 eur, ako aj pokuty pri predčasnom ukončení zmluvy, a to pokuta nevrátenie kart kábla vo výške 10,- eur, pokuta nevrátenie diaľkového ovládača vo výške 50,- eur, pokuta nevrátenie koncového zariadenia vo výške 15,90 eur, pokuta za nevrátenie smart karty 10,- eur, pokuta porušenie záväzku vykázanosti 50,- eur, základná inštalácia technikov vo výške 50,- eur. V súhrne predmetná faktúra bola vyúčtovaná na sumu 219,40 eur.
9. Dňa 27.3.2019 právny predchodca žalobcu DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a EOS KSI Slovensko, s.r.o. uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok. Dňa 2.5.2019 žalobca oznámil postúpenie pohľadávky, ktorá bola adresovaná na meno U. T., I. č. d. XXX.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 10. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
11. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 161 ods. 3 ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a, b), ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu, na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení. Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženej faktúry.
14. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
15. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Súd dospel k právnemu záveru: 16. Nedostatok podmienky konania nie je vadou žaloby z hľadiska jej správnosti či úplnosti a vada žaloby naopak nepredstavuje nedostatok podmienky konania. Ak nie je zo žaloby zrejmé, kto je označený ako strana sporu, musí súd v prvom rade vykonať kroky k odstráneniu tejto vady žaloby a až potom sa zaoberať otázkou existencie procesnej podmienky, a to spôsobilosti byť účastníkom konania na strane žalovaného (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2017, sp. zn. 4Cdo/219/2016). V zmysle predmetného judikátu súd vykonal kroky smerujúce k odstráneniu vady žaloby (súd vykonal lustráciu v registri obyvateľov a zistil, že žalovaný tak, ako je označený v žalobe, neexistuje). Na základe tejto skutočnosti, súd uznesením č. k. 6Csp/13/2021-56 zo dňa 18.2.2021, vyzval žalobcu, aby nedostatok podanej žaloby odstránil. Žalobca podaním zo dňa 25.6.2021 uvedený nedostatok odstránil tak ako to je popísané v bode 5. tohto rozsudku.
17. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Súd sa v konaní musí zaoberať a posudzovať vecnú legitimáciu účastníkov, tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Kto je účastníkom konania, určuje právo procesné. Naproti tomu vecnú legitimáciu vymedzuje výlučne právo hmotné. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného práva alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného práva alebo hmotnej povinnosti, o ktoré v konaní ide. Či ide o nedostatok vecnej legitimácie sa ukáže vždy v samostatnom konaní. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatnené právo (nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok NS SR sp. Zn. 2Cdo 205/2009). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní.
18. Súd dospel k záveru, že žalovaný - osoba, ktorú označil žalobca v oprave podania v konaní nie je vecne pasívne legitimovaná. Súd nemá hodnoverným spôsobom preukázané, že žalovaný L. T., nar. XX.X.XXXX, bytom I. č.d. XX, bol účastníkom zmluvného vzťahu, ktorý mal vzniknúť uzatvorením zmluvy zo dňa 7.1.2016. S tvrdením žalobcu, že osoba žalovaného bola v zmluve nezameniteľne označená rodným číslom a číslom občianskeho preukazu a táto skutočnosť preukazuje osobu žalovaného, aj keď je v zmluve označená meno a priezviskom U. T., sa súd nestotožnil. Súd nepovažuje za chybu v písaní v zmluve (tak ako to označil žalobca), ak v zmluve je uvedené meno a priezvisko úplne inej osoby, dokonca osoby ženského pohlavia (U. T.) s iným bydliskom - I. č.d. XXX, pričom rodné číslo a číslo občianskeho preukazu patria inej osobe, ktorá je mužského pohlavia, s bydliskom I. č.d. XX.
19. Súd sa taktiež nestotožnil s názorom žalobcu, že ak žalovaný po doručení žaloby nereagoval a nerozporoval skutkové tvrdenia v žalobe - nepoprel existenciu zmluvného vzťahu, tak nie je ju potrebné v konaní dokazovať. Súd preskúmava vecnú legitimáciu ex offo. S poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žalovaný tak ako je označený ( po oprave žalobcom) nebol účastníkom zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu, teda nie je vecne pasívne legitimovaný v konaní.
20. Súd ďalej uvádza, že právny predchodca žalobcu uzatvoril zmluvu s osobou označenou ako U. T., nar. XX.X.XXXX., trvale bytom I. XX. Na žalobcu v dôsledku uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávok s právnym predchodcom - DIGI SLOVAKIA, s.r.o., prešla pohľadávka voči U. T., nar. XX.X.XXXX,bytom I. č.d. XXX a nie voči L. T. nar. XX.X.XXXX., bytom I. č.d. XX. Súd je toho názoru, že žalobca nedisponuje pohľadávkou voči žalovanému L. T., nar. XX.X.XXXX, bytom I. č.d. XX a nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol takto: 22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. V konaní bol plne úspešný žalovaný. Žalovaný však bol v konaní nečinný, zo súdneho spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.