Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-116-2009.pdf
PDF · 112.7 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/116/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, v právnej veci žalobcu: I.Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Q. X/M., zast: JUDr. Darinou Alžbetou Michalkovou, so sídlom Škultétyho 1, Bratislava proti žalovanému: S.Y., XX.XX.XXXX, bytom L. I., H. XXX/XX, zast. advokátom JUDr. Imrichom Foltýnom, AK so sídlom Zámocká 1066/2, Malacky, o zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že v prospech žalobcu, ako vlastníka nehnuteľnosti - stavby postavenej na základe stavebného povolenia OÚŽP č. Výst.XXXX/XX-XXXX-G.-XXX/XX zo dňa 14.03.1991 na pozemku žalobcu, zapísanej na Okresnom úrade v S., odbor katastrálny na LV č. XXX, kat. úz. S. ako parc. č. XXX/X za jednorázovú odplatu vo výške 3.490,89 Eur, sa na pozemku žalovaného, zapísaného na Okresnom úrade v S., odbore katastrálnom na LV č. XXX, kat. úz. S. ako parc č. XXX/X, zriaďuje vecné bremeno práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez tento pozemok žalovaného tak, ako je to vyznačené v geometrickom pláne F.. S. I.. XX/XXXX zo dňa 12.04.2016, ktorý je súčasťou rozsudku. II. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu osobným motorovým vozidlom, a to po celej dĺžke pozemku žalovaného v šírke 3,5 m od hranice pozemku žalovaného s pozemkom zapísaným na LV č. XXXX v kat. úz. S. ako parc. č.: XXX/X - orná pôda o výmere XXXmX. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXX v kat. úz. S., okres. Malacky, ako parc. č.: XXX/X - orná pôda vo výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X - zast. plocha vo výmere XX m2.žalovaný je vlastníkom zapísanej na LV č. XXX v kat. úz. S., okres S. ako parc. č. XXX/X - orná pôda vo výmere XXXmX. Obaja účastníci svoje pozemky nadobudli od svojich rodičov. Žalobca záhradu nadobudol v roku 1993 ako dar od otca. V záhrade si postavil stavbu, rekreačnú chatu za vlastné finančné prostriedky, ktorá je jeho výlučným vlastníctvom. Táto stavba je úplne dokončená, avšak stavebný úrad jej nemôže vydať kolaudačné rozhodnutie, nakoľko nemá prístup k svojim pozemkom z verejnej komunikácie, pričom v prístupe mu bráni žalovaný. Časť záhrady, v súčasnosti označenú ako parc. č. XXX/X pôvodne užívali obaja bratia a neskôr darovacou zmluvou otec účastníkov daroval žalovanému parc. č. XXX/X v kat. úz. S.. Žalobca ďalej v žalobe uvádzal, že medzi účastníkmi nikdy neboli nezhody, vždy si vychádzali v ústrety a bez problémov obaja užívali svoje pozemky aj so svojimi rodinnými príslušníkmi. Na pozemok žalobcu sa dalo ešte pred niekoľkými rokmi dostať aj iným spôsobom, postupne však okolité pozemky si kúpili noví majitelia a to najmä za účelom výstavby. Noví vlastníci si svoje pozemky oplotili, z tohto dôvodu sa žalobcovi stále obmedzovali možnosti prístupu na jeho pozemok. V súčasnosti a takýto stav trvá asi od roku 2000, avšak žalobca má už len jedinú možnosť prístupu na svoj pozemok a to prejazdom cez parcelu žalovaného. Tento mu však bezdôvodne začal brániť v práve prechodu a prejazdu na jeho pozemok. Žalobca sa túto situáciu snažil
riešiť aj na Obecnom úrade v S.. Pri ústnom rokovaní, v súvislosti so žiadosťou žalovaného o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domčeka na jeho parcele žalobca trval na tom, aby sa riešil aj prechod na parcelu v jeho vlastníctve, pričom žalovaný sa k takémuto záväzku zaviazal. Žalobca takýmto záväzkom žalovaného podmienil svoj súhlas so stavebným povolením. Žalovaný však svoj záväzok nesplnil a v prechode cez svoj pozemok naďalej bránil. Žalobca uviedol, že od žalovaného žiada iba prechod v šírke X,X m popri hranici jeho pozemku a za to navrhoval iné riešenie ako protihodnotu, ako napríklad bol ochotný darovať mu do vlastníctva cca polovicu výmery pozemku, ktorým by on umožňoval prechod cez svoj pozemok. Ďalej mu dal prísľub bezplatného čerpania vody zo svojej studne. Navrhoval mu tiež, že prechodovú prístupovú cestu vybuduje, bude ju opravovať a udržiavať na svoje náklady. Ponúkal mu viacero alternatív riešenia prístupu na svoj pozemok. Žalovaný však so žiadnym navrhovaným riešením nesúhlasil. Žalobca uvádzal, že jediná možnosť, ako sa môže na svoj pozemok dostať a pritom sa bude jednať o prístup z verejnej komunikácie, je iba prístup cez pozemok žalovaného, tak ako to navrhol. 2. Žalovaný so žalobu nesúhlasil. V písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že parcelu číslo XXX/X mu daroval jeho otec. Postavil si na nej rodinný dom. Na tejto parcele (predtým označená ako parc.č. XXX/X) v kat. úz. S. nebola zriadená žiadna ťarcha a počas výstavby svojho domu žalobca nikdy ani nepoužíval a ani nepoužíva jeho pozemok ako prístupovú cestu na svoj pozemok. Žalovaný uviedol, že parcela č. XXX/X bola vždy prístupná cez parcelu č. XXX/X. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov Z.Y. a S.Y., obhliadkou zo dňa 16.04.2010, oboznámil sa so záznamom z ústneho rokovania a miestneho zisťovania zo stavebného konania č. XXX-XX-XX zo dňa 06.12.2006, so stavebným povolením vydaným žalobcovi na stavbu podpivničenej rekreačnej chaty č. Výst.XXXX/XX-XXXX-Bu-XXX/XX zo dňa 14.03.1991, s LV č. XXX, XXX, XXXX Okresného úradu S., katastrálny odbor pre kat. úz. a obec S., s kópiou katastrálnej mapy pre obec S., kat. úz. S.. S kópiou katastrálnej mapy na parc.č. XXX/X, X pre kat. úz. S., s GP č. XXX- XXX-XXX-XX na rozdelenie parcely č. XXX/X, náčrtom pozemkov a stavieb na pozemkoch parc. č. XXX/ X a XXX/X v kat. úz. S., s rozhodnutím obce S..j. SÚ 1041/2010/DSt zo dňa 13.12.2010 o dodatočnom povolení stavby rodinného domu na pozemku parc. č. XXX/X v kat. úz. S., žalovanému, s návrhom na podanie protestu prokurátora proti tomuto stavebnému povoleniu zo dňa 08.11.2011 a s ďalším obsahom spisu a rozhodol rozsudkom zo dňa 01.12.2011 tak, že žalobu zamietol. 4. Súd žalobu zamietol predovšetkým z toho dôvodu, že bol toho názoru, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky podľa § 151o ods. 3 Obč. zák. pre zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby a to v práve cesty cez priľahlý pozemok. Z dokazovania zistil, že priľahlými pozemkami k pozemku parc. č. XXX/ nie je len pozemok XXX/X, ale aj iné pozemky. Tiež, že reálny vstup na pozemok parc. č. XXX/X v kat. úz. S. bol po dlhoročné obdobie riešený inak a to cez parc. č. XXX/X. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo predovšetkým to, že žalobca si konkrétnym spôsobom neuplatnil požadované zriadenie vecného bremena tak, aby požadovaná trasa prechodu bola konkrétne určená, vykonateľná. 5. Proti prvostupňovému rozsudku podal žalobca odvolanie v celom rozsahu. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo zmeny napadnutého rozsudku tak, že súd žalobe žalobcu vyhovie. Žalobca v odvolaní namietal, že dôvody, pre ktoré prvostupňový súd jeho návrh zamietol sa neopierajú o skutkový stav a už vôbec nie o dôkazy, ktoré boli vykonané počas súdneho konania. 6. Krajský súd v Bratislave Uznesením sp. zn. 9Co 196/2012 zo dňa 30.05.2014 napadnutý prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že žaloba na zriadenie práva cesty zodpovedajúcemu bremenu, musí byť určitá. Musí z nej vyplývať, ku ktorému pozemku a v prospech ktorej stavy má byť právo cesty zriadené a čo žalobca navrhuje. Krajský súd poukázal na podmienky úspešnosti takejto žaloby. Tiež poukázal na to, že pri rozhodovaní o práve cesty súd zoberie do úvahy, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku. Preto sa musí vždy zobrať do úvahy spravodlivý pomer medzi výhodu, ktorú cesta poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Druhostupňový súd tiež uviedol, že v prejednávanom prípade by mal súd aj za pomoci znaleckého posudku posúdiť možnosť rozsahu vecného bremena, ktorý by zaťažoval vlastníka priľahlého pozemku čo najmenej a zároveň by zabezpečila vlastníkovi stavby prístup k stavbe v nevyhnutnom rozsahu. 7. Po zrušení prvostupňového rozsudku zo dňa 01.12.2011 účastníci zotrvali na svojich doterajších stanoviskách. 8. Žalobca naďalej argumentoval tým, že žalovaný mu dlhodobo zamedzuje prístup do jeho nehnuteľností a to reálne, fyzicky a aj svojim agresívnym správaním bráni vstupu na pozemok a takýto stav trvá minimálne 10 rokov. Dokonca ani svoju matku žalovaný nie je ochotný pustiť na pozemok žalobcu, ktorý v minulosti patril jej manželovi, otcovi účastníkov. Žalobca nesúhlasil ani s argumentáciou,
že zriadiť vecné bremeno nie je možné ani preto, že na pozemku na východnej časti je umiestnená zadná stena rozostavanej garáže. Túto stavbu je totiž možné jednoduchými stavebnými úpravami upraviť tak, že garáž bude priechodná v smere navrhovaného prechodu. Žalobca argumentoval tiež tým, že z grafického zobrazenia pozemkov sa dá jednoznačne vyvodiť, že cesta, ktorú navrhujú je najkratšou cestou medzi bránou žalovaného a spoločnou hranicou susediacich pozemkov účastníkov a je aj najlogickejšou a najmenej obmedzujúcou trasou. Žalobca uvádzal, že žalovaný a ani súd nijako nešpecifikovali akým iným spôsobom by bolo možné uvažovať o reálnej možnosti prechodu. Žalobca tiež uvádzal, že keď v minulosti prechádzal cez pozemok žalovaného, trvalo to, v časovom vyjadrení asi pol minúty cesta tam a pol minúty cesta späť a to v priemere jeden - dvakrát za 2 týždne. Žalobca tiež argumentoval tým, že ním navrhovaná trasa prechodu cez žalovaného pozemok je neobhospodarovaná pôda, nie sú na nej žiadne budovy a ani iné prekážky. Žalobca opäť argumentoval tým, že nikto zo susedov mu nie je ochotní poskytnúť prístup na jeho parcelu. Všetci majú svoje pozemky oplotené, zakúpili si ich za účelom, aby si na nich postavili rodinné domy. Iný prístup než cez pozemok žalovaného je teda nereálny. 9. Žalovaný argumentoval tým, že žalobcova stavba nie je zrealizovaná v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. v platnom znení, preto aj žalovaný podal podnet stavebnému úradu v S. pre neoprávnené uskutočnenie takejto stavby. Žalovaný tvrdil, že žalobca k svojim nehnuteľnostiam využíval po celé roky prístup cez obecnú komunikáciu situovanú parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX a cez vedľajší susediaci pozemok parc. č. XXX/XXX, odkiaľ aj realizoval výstavbu nehnuteľností na prac.č. XXX/X a XXX/X v kat. úz. S. a mohol si prístup k svojmu pozemku riadne a včas v minulosti, v zmysle platnej legislatívy riešiť. Žalovaný naďalej tvrdil, že žalobca nikdy jeho pozemok ako prístupovú komunikáciu nevyužíval a neexistuje preto žiaden právny nárok, aby žalobca žiadal o zriadenie vecného bremena takým spôsobom. Argumentoval aj tým, že zriadením takéhoto práva by sa jednalo o neprípustný zásah od jeho vlastníckeho práva, nakoľko cesta by bola trasovaná v tesnej blízkosti tých miest, ktoré ak vlastník pozemku zvyčajne využíva na pracovnú činnosť alebo za účelom oddychu. Prejazd vozidiel súvisiaci so stavebnou činnosťou by mu poškodil septik, ktorý je osadený priamo v navrhovanej trase a znehodnotil by bonitu jeho nehnuteľnosti. 10. Po zrušení prvostupňového rozsudku sa súd ako s ďalšími dokladmi oboznámil s upovedomením okresnej prokuratúry S.. Pd XX/XX-XX zo dňa 02.12.2011, s odvolaním žalobcu proti rozhodnutiu obce S. o dodatočnom povolení stavby a zároveň povolení o užívaní stavby zo dňa 13.12.2010 č.j. SU 1041/2010/DST, s vytyčovacím plánom č. 33/2014 na vytýčenie hranice pozemkov parc. č . XXX/ X, XXX/X, XXX/X a XXX/X, so znaleckým posudkom F.. V. H., znalca z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézia č. 2/2015, s návrhom trasy a rozsahu cesty práva prechodu cez parc. č. XXX/X., ktorá je súčasťou posudku, s geometrickým plánom F.. S. I.. 42/2016, so znaleckým posudkom znalca Ing. Q. Z.. XX/XXXX vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemku par. č. XXX/X v kat. úz. S., so znaleckým posudkom znalca F.. Q. Z.. XX/XXXX vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty jednorázovej odplaty za zriadenie navrhovaného vecného bremena práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok parc. č. XXX/X v kat. úz. S. a ďalším obsahom spisu. Po doplnení dokazovania súd zistil nasledovné: 11. Žalobca je vlastníkom pozemku par. č. XXX/X o výmere XXX m2 - orná pôda a parc. č. XXX/X o výmere XX m2 - zast. plochy a nádvoria, v kat. úz. S., zapísané na LV č. XXX Okresného úradu S., katastrálny odbor v podiele 1/1. Obec S. rozhodnutím č.j. SÚ XXXX/XXXX/Bst zo dňa 13.12.2010 o dodatočnom povolení stavby rodinného domu na pozemku par. č. XXX/X v kat. úz. S.alovanému dodatočne povolila užívanie stavby rodinného domu v obci S. na pozemku par. č. XXX/X, ako parcela č. XXX/XX- rodinný dom a zároveň povolila užívanie tohto rodinného domu na bývanie. Podľa rozhodnutia obce S. zo dňa 14.05.2018, č.j.: SÚ-XXXX-XX/XXX/Pa, ktoré v čase rozhodovania súdu, nie je ešte právoplatné, bolo rozhodnuté o dodatočnom povolení stavby žalovaného „Rodinný dom s prípojkami na IS a prislúchajúce spevnené plochy“. 12. Žalobcovi bolo vydané bývalým obvodným úradom životného prostredia E. X, N. pod číslom Výst. XXXX/XX-XXXX-G.-XXX/XX zo dňa 14.03.1991 stavebné povolenie na stavbu rekreačnej chaty na pozemku parc. č.: XXX/X v kat. úz. S.. Táto stavba je zapísaná na LV č. XXX Okresného úradu S., katastrálny odbor ako zastavané plochy a nádvoria parc. č. XXX/X. Podľa § 70 ods. 1 Zák.č. 162/1995 Z.z. v platnom znení (Katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. 13. Susednými parcelami s parcelou č. XXX/X vo vlastníctve žalobcu okrem parcely č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného sú aj ďalšie parcely. A to parcely č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/X, XXX/XXX, XXX/ X a XXX/X.
14. Po zrušení rozsudku zo dňa 01.12.2011 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, čo aj vyplynulo zo zrušujúceho rozhodnutia druhostupňového súdu. Uložil znalcovi navrhnúť trasu a rozsah cesty cez pozemok žalovaného, parc.č. XXX/X v kat. úz. S. od vstupu na tento pozemok z obecnej komunikácie obce S. (ul. I.) tak , aby jeho vlastník bol čo najmenej obmedzený vo svojich vlastníckych právach, po hranicu pozemku parc. č. XXX/X a XXX/X v kat. úz. S.. V tomto smere vypracoval znalec z odboru geodézia a kartografia F.. V. H. znalecký posudok č. 2/2015 zo dňa 08.07.2015 a navrhol aj trasu a rozsah práva prechodu cez parcelu č. XXX/X. Vzhľadom k tomu žalobca navrhol upraviť petit svojej žaloby tak, že v prospech vlastník a nehnuteľnosti - stavby, postavenej na základe stavebného povolenia OÚŽP č. Výst.XXXX/XX-XXXX-G.-XXX/XX zo dňa 14.03.1991na pozemku žalobcu zapísanom na Okresnom úrade v S., odbore katastrálnom, na LV č. XXX v kat. úz. S., ako parc.č. XXX/X za náhradu 60,- Eur ročne, sa na pozemku žalovaného zapísaného na Okresnom úrade v S., odbore katastrálnom na LV č.XXX v kat. úz. S. ako parc.č. XXX/X zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve prejazdnej cesty vytýčenej v prílohe č. 7 v znaleckom posudku znalca F.. V. H.. 2/2015 zo dňa 08.07.2015, ako cesta pozdĺž celej hranice pozemkov č. XXX/X a XXX/X v kat. úz. S. v hornej šírke od tejto hranice 2,97 m a v dolnej šírke 2,90 m a prechádzajúcej cez tento pozemok žalovaného na pozemok žalobcu, zapísaného na Okresnom úrade v S., odbore katastrálnom na LV č. XXX v kat. úz. S., ako parcela č. XXX/X. 15. Znalec vo svojom znaleckom posudku, v prílohe 7 uvádza, že hranica medzi parcelami č. XXX/X a XXX/X je vedená zmätočne s tým, že táto hranica nie je v súlade s dvoma geometrickými plánmi z dávnej minulosti, ktoré ju určujú. Znalec tiež tvrdí, že hranica medzi parc. č. XXX/X a XXX/XXX nezodpovedá priebehu vlastníckej hranice podľa pôvodných podkladov katastra a meraním v roku 1911. Tvrdí, že nesúlad s evidovaním vlastníckej hranice medzi parc. č.XXX/X a XXX/X a medzi par. č. XXX/3 a XXX/XXX je potrebné predložiť na preskúmanie katastrálnemu odboru OÚ v Malackách a až následne po potvrdení vlastníckej hranice katastrálnym odborom bude možné pokračovať v spracovaní geometrického plánu na vyznačenie vecného bremena cesty. 16. Žalobca bol toho názoru, že znalec F.. H. svojimi závermi nesplnil povinnosti určené súdom a nevyznačil riadne geometrickým plánom prechodovú cestu a namiesto toho sa zaoberal inými, právnymi otázkami, ktoré nie sú predmetom súdneho konania. Žalobca preto dal vypracovať geometrický plán geodetovi F.. S. I. na priznanie práva prechodu cez pozemok parc. č. XXX/X v kat úz. S.. F.. S. I. ako vyhotoviteľ vyhotovila geometrický plán č. XX/XXXX, ktorý bol úradne overený Okresným úradom S., katastrálnym odborom. Vzhľadom na závery geometrického plánu č. XX/XXXX vypracovaného F.. S. I.alobca požiadal o zmenu petitu žaloby tak, že žiadal určiť, že v jeho prospech ako vlastníka nehnuteľnosti - stavby postavenej na základe stavebného povolenia OÚŽP č. Výst. 2298/90-1564- Bu-212/91 zo dňa 14.03.1991 na pozemku žalobcu, zapísanej na Okresnom úrade v Malackách, odbore katastrálnom na LV č. XXX v kat. úz. S. ako parc. č. XXX/X za náhradu XX,- Eur ročne sa na pozemku žalovaného zapísaného na Okresnom úrade v S., katastrálny odbor na lV č. XXX, v kat. úz. S. ako parc. č. .XXX/X zriaďuje vecné bremeno práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez tento pozemok žalovaného, tak ako je to vyznačené v geometrickom pláne F.. S. I.. XX/XXXX zo dňa 12.04.2016. súd takúto zmenu žalobného návrhu pripustil na pojednávaní dňa 23.02.2017 podľa ust. § 139-143 CSP. 17. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 18. V nadväznosti na uvedené sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žalobného návrhu na zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. 19. Jedným zo základných zákonných predpokladov na podanie žalobného návrhu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je vlastníctvo stavby, pričom Občiansky zákonník žiadnym spôsobom nešpecifikuje, aký charakter musí takáto stavba spĺňať. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je súčasne stavbou. Súd už vyššie uviedol, že žalobcovi bolo vydané stavebné povolenie na stavbu rekreačnej chaty na pozemku parc. č. XXX/X v kat. úz. S.. Táto stavba je postavená. Je zapísaná aj v evidencii nehnuteľností (parc. č. XXX/X o výmere XXmX - zast. plochy a nádvoria, zapísané na LV č. 932 Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor). Súd už vyššie uviedol, že údaje katastra treba považovať za hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Žalovaný síce sa snažil spochybňovať existenciu stavby vo vlastníctve žalobcu tým, že poukazoval na údajne nezákonný postup pri jej výstavbe a podobne. Realitou je ale skutočnosť, že žalobca vlastní stavbu rekreačnej chaty postavenej na parc. č. XXX/X v kat. úz. S.. Jedná sa o stavbu, ktorá bola postavená na základe riadne vydaného stavebného povolenia. Stavba iba nie je skolaudovaná práve pre problémy s prístupom k nej. 20. Ďalej súd skúmal, či žalobca je vlastníkom priľahlého pozemku, resp. pozemkov cez ktoré by mal zabezpečenú cestu k stavbe. Podľa dôvodovej správy k § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka „Priľahlý
pozemok je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácií prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácií“. Za priľahlý pozemok teda nemožno považovať len bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii. Priľahlým pozemkom teda môžu byť na účely predmetného ustanovenia aj pozemky, ktoré bezprostredne nesusedia so stavbou, ak právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero pozemkov tak, aby vlastník stavby mal prístup k svojej stavbe. Z vykonaného dokazovania, mal súd za preukázané, že najbližšia verejná pozemná komunikácia k stavbe rekreačnej chaty žalobcu je pozemná komunikácia na I. ulici v obci S. ( parc. č. XXX a č. XXX ). Tieto skutočnosti vyplývajú z katastrálnej mapy obce S. a tiež z geometrických plánov, ktoré sú obsahom spisu. žalovaný počas celého konania argumentoval tým, že žalobca k svojim nehnuteľnostiam využíval po celé roky prístup cez obecnú komunikáciu situovanú na par. č. XXX/XXX a parc. č XXX/XXX a cez vedľajší susediaci pozemok parc. č . XXX/XXX, odkiaľ aj realizoval výstavbu svojej nehnuteľnosti. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca si mohol prístup k svojej nehnuteľnosti riešiť tadeto. Žalovaný opakoval svoj argument, že žalobca nikdy jeho pozemok nevyužíval ako prístupovú komunikáciu a tiež že by zriadenie vecného bremena vážne zasiahlo do jeho vlastníckych práv. Jeho pozemok a celá nehnuteľnosť by boli znehodnotené. 21. Súd z vykonaného dokazovania z obhliadky, z geometrických plánov, ktorými sa súd oboznámil a z katastrálnej mapy S., zistil, že v súčasnej dobe je jediný možný prístup k nehnuteľnosti žalovaného riešiť iba cez parcelu 780/3, ktorá je vo vlastníctve žalovaného. Súd preto, aby stanovil rozsah vecného bremena vo veci nariadil znalecké dokazovanie a znalec Ing. Radovan Kamenský, vo svojom ZP č. 2/2015 zo dňa 08.07.2015 navrhol trasu a rozsah práva prechodu cez parcelu č. XXX/X. Uvedený znalec však nevypracoval geometrický plán, lebo bol toho názoru, že nie sú správne zamerané hranice pozemkov. Žalobca preto predložil geometrický plán č. 42/2016 na priznanie práva prechodu cez pozemok parc. č .XXX/X v kat. úz. S., ktorý vypracovala F.. S. I. a žiadal, aby v takomto rozsahu bolo zriadené vecné bremeno práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez tento pozemok žalovaného. Súd takto navrhnutú zmenu žalobného návrhu pripustil. Najbližšou a jedinou verejnou komunikáciou, na ktorú môže viesť prístupová cesta k rekreačnej chate žalobcu s ohľadom na umiestnenie tejto stavby v rámci katastra obce S., je teda verejná komunikácia na Štúrovej ulici, pričom s ohľadom na preukázaný skutkový stav vyplývajúci z katastrálnej mapy dotknutého územia je zrejmé, že žalobca nie je vlastníkmi pozemku, alebo pozemkov, cez ktorá by sa ako vlastník stavby mohol dostať k verejnej komunikácií. Všetky ďalšie susediace pozemky s parcelou 780/1 a 780/2 sú vo vlastníctve iných konkrétnych vlastníkov. Cez žiadnu z týchto susediacich parciel nie je možné zabezpečiť právo prechodu a prejazdu na stavbu žalobcu s prístupom na verejnú komunikáciu. 22. Vzhľadom k tomu že na základe vyššie uvedeného mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca je vlastníkom oprávnenej stavby rekreačnej chaty a súčasne nie je vlastníkom pozemku, cez ktorý by sa ako vlastník stavby mohol dostať k verejnej komunikácií resp. nedisponuje žiadnym iným právom, ktoré by im toto umožňovalo, je aktívne legitimovaný na podanie žaloby na zriadenie vecného bremena v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. 23. Súd sa ďalej zaoberal naplnením ďalšej hmotnoprávnej podmienky na zriadenie vecného bremena, a to či prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Vzhľadom k tomu, že k dohode medzi účastníkmi konania o zabezpečení prístupu k stavbe žalobcu pred podaním žalobného návrhu a ani počas konania nedošlo, žalobca nedisponuje ani žiadnym obligačným právom, ktoré by mu zabezpečovalo prístup k stavbe a nie je vlastníkom žiadnych pozemkov, ktoré by mohol využiť na prístup k stavbe, súd mal za preukázané, že v tomto prípade nie je možné zabezpečiť prístup žalobcu k jeho stavbe inak, ako zriadením vecného bremena v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. 24. Nakoľko súd mal za preukázané, že všetky hmotnoprávne predpoklady na zriadenie vecného bremena práva cesty k rekreačnej chate žalobcu v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka sú splnené, ďalej sa zaoberal otázkou, či je zriadenie vecného bremena opodstatnené takým spôsobom a v takom rozsahu ako žiada žalobca. 25. Nakoľko v prípade zriadenia vecného bremena súdom ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku, súd pri rozhodovaní vzal do úvahy spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje a ujmou, ktorá zriadením vecného bremena vznikne. Súd pritom prihliadal aj na to, aby žalobca mohol svoju stavbu riadne užívať a zároveň, aby vlastník priľahlého pozemku - žalovaný - bol obmedzený čo najmenej. V záujme čo možno najmenšieho obmedzenia žalovaného ako vlastníka pozemku cez ktorý možno zabezpečiť prístup k stavbe žalobcu súd skúmal, či nie je možné zabezpečiť prístup k stavbe tak, aby obmedzoval žalovaného ako vlastníka priľahlého pozemku. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd dospel k záveru, že vecné bremeno, tak ako ho žiada zriadiť žalobca, spĺňa všetky požiadavky, ktoré by súd mal pri rozhodovaní zohľadniť a žalovaného ako vlastníka priľahlého pozemku obmedzuje v najmenšom možnom rozsahu, keďže akákoľvek iná prístupová cesta k
verejnej komunikácii by jednak nebola najkratšou možnou cestou, čo samo o sebe síce nie je prekážkou, avšak okrem toho by nemala za následok obmedzenie vlastníckeho práva vlastníkov dotknutých pozemkov v menšom rozsahu oproti navrhovanému riešeniu. 26. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka neposkytuje súdu možnosť rozhodnúť súčasne so zriadením vecného bremena o náhrade za jeho zriadenie. Podľa článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd má však povinný z vedného bremena právo domáhať sa náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva. Súd preto ustanovil znalca na účely stanovenia všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty za zriadenia navrhovaného vecného bremena práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok parc. č. 780/3 v kat. úz. Marianka. Znalec Ing. Oldřich Jarabica vo svojom znaleckom posudku č. 80/2018 určil všeobecnú hodnotu takéhoto práva sumou 3.490,89 Eur. súd preto priznal žalovanému takto určenú jednorazovú odplatu. 27. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd žalobe žalobcu vyhovel. 28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 29. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca sa svojou žalobu domáhal zriadenia vecného bremena. Súd jeho žalobe vyhovel. Vzhľadom na to, že žalobca bol plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu 100% jeho účelne vynaložených trov. 31. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).