Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-99-2019.pdf
PDF · 149.18 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/99/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : I. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom Q. X/A, G., zastúpený JUDr. Darinou Alžbetou Michalkovou, advokátkou, AK Škultétyho 1, Bratislava, proti žalovanému : S. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom H. XXX/XX, L. I., zastúpený JUDr. Adrianou Ručkayovou, advokátom, Inovecká 8, Nové Mesto nad Váhom, o zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 15. 5. 2018 č.k. 5C/116/2009 - 374, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým (v poradí druhým rozsudkom) súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu a rozhodol o zriadení vecného bremena práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok žalovaného (parc.č. XXX/X kat. úz. S., LV č. XXX) v prospech žalobcu ako vlastníka stavby (LV č. XXX, kat. úz. S.), za jednorazovú odplatu vo výške 3.490,89 €, tak ako je právo prechodu a prejazdu vyznačené na geometrickom pláne F.. S. I. č. XX/XXXX zo dňa 12. 4. 2016, ktorý tvorí súčasť rozsudku. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca je vlastníkom pozemku par. č. XXX/X o výmere XXX S. - orná pôda a parc. č. XXX/X o výmere XX S. - zast. plochy a nádvoria, v kat. úz. S., zapísané na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor v podiele 1/1. Žalobcovi bolo vydané bývalým obvodným úradom životného prostredia E. X, N. pod číslom Výst. XXXX/ XX-XXXX-G.-XXX/XX zo dňa 14.03.1991 stavebné povolenie na stavbu rekreačnej chaty na pozemku parc. č.: XXX/X v kat. úz. S.. Táto stavba je zapísaná na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor ako zastavané plochy a nádvoria parc. č. XXX/X. Susednými parcelami s parcelou č. XXX/X vo vlastníctve žalobcu okrem parcely č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného sú aj ďalšie parcely, a to parcely č. XXX/XXX, parc. č. XXX/XXX, parc. č. XXX/X, parc.č. XXX/XXX, parc.č. XXX/X a parc. č. XXX/X, kat. úz. S.. V poradí prvým rozsudkom (zo dňa 1. 12. 2011 č.k. 5C/116/2009 - 118) súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol; na odvolanie žalobcu odvolací Krajský súd v Bratislave svojím uznesením zo dňa 30. 5. 2014 č.k. 9Co/196/2012 - 167 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 2/ Po zrušení rozsudku zo dňa 01.12.2011 súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie a uložil znalcovi navrhnúť trasu a rozsah cesty cez pozemok žalovaného, parc. č. XXX/X v kat. úz. S. od vstupu na tento pozemok z obecnej komunikácie obce S. (ul. Š.) tak, aby jeho vlastník bol čo najmenej obmedzený vo svojich vlastníckych právach, po hranicu pozemku parc. č. XXX/X a XXX/X v kat. úz. S.. V tomto smere vypracoval znalec z odboru geodézia a kartografia F.. V. H. znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 08.07.2015 a navrhol aj trasu a rozsah práva prechodu cez parcelu č. XXX/X. Vzhľadom k tomu žalobca navrhol upraviť petit svojej žaloby tak, že v prospech vlastníka nehnuteľnosti - stavby, postavenej
na základe stavebného povolenia OÚŽP č. I..XXXX/XX-XXXX-G.-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX na pozemku žalobcu zapísanom na Okresnom úrade v Malackách, odbore katastrálnom, na LV č. XXX v kat. úz. S., ako parc.č. XXX/X - za náhradu 60 € ročne, sa na pozemku žalovaného zapísaného na Okresnom úrade v Malackách, odbore katastrálnom na LV č.XXX v kat. úz. S. ako parc.č. XXX/X zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve prejazdnej cesty vytýčenej v prílohe č. 7 v znaleckom posudku znalca F.. V. H. č. X/XXXX zo dňa 08.07.2015, ako cesta pozdĺž celej hranice pozemkov č. XXX/X a XXX/X v kat. úz. S. v hornej šírke od tejto hranice X,XX m a v dolnej šírke X,XX m a prechádzajúcej cez tento pozemok žalovaného na pozemok žalobcu, zapísaného na Okresnom úrade v Malackách, odbore katastrálnom na LV č. XXX v kat. úz. S., ako parcela č. XXX/X. Znalec vo svojom znaleckom posudku, v prílohe 7 uvádza, že hranica medzi parcelami č. XXX/X a XXX/X je vedená zmätočne s tým, že táto hranica nie je v súlade s dvoma geometrickými plánmi z dávnej minulosti, ktoré ju určujú. Žalobca si dal vypracovať geometrický plán geodetovi F.. S. I. na priznanie práva prechodu cez pozemok parc. č. XXX/X v kat úz. S.. F.. S. I. ako vyhotoviteľ vyhotovila geometrický plán č. XX/XXXX, ktorý bol úradne overený Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom. Vzhľadom na závery geometrického plánu č. XX/XXXX vypracovaného F.. S. I. žalobca požiadal o zmenu petitu žaloby tak, že žiadal určiť, že v jeho prospech ako vlastníka nehnuteľnosti - stavby postavenej na základe stavebného povolenia OÚŽP č. I.N.. XXXX/XX-XXXX-G.-XXX/XX zo dňa 14.03.1991 na pozemku žalobcu, zapísanej na Okresnom úrade v Malackách, odbore katastrálnom na LV č. XXX v kat. úz. S. ako parc. č. XXX/X - za náhradu 60 € ročne sa na pozemku žalovaného zapísaného na Okresnom úrade v Malackách, katastrálny odbor na lV č. XXX, v kat. úz. S. ako parc. č. XXX/X zriaďuje vecné bremeno práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez tento pozemok žalovaného, tak ako je to vyznačené v geometrickom pláne F.. S. I. č. XX/XXXX zo dňa 12.04.2016. Súd prvej inštancie takúto zmenu žalobného návrhu pripustil na pojednávaní dňa 23.02.2017 podľa ust. § 139 až 143 CSP. Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. § 151o ods. 3 Obč. zák. poukazoval na to, že jedným zo základných zákonných predpokladov na podanie žalobného návrhu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je vlastníctvo stavby, pričom Občiansky zákonník žiadnym spôsobom nešpecifikuje, aký charakter musí takáto stavba spĺňať. Žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je súčasne stavbou; bolo mu vydané stavebné povolenie na stavbu rekreačnej chaty na pozemku parc. č. XXX/X v kat. úz. S.. Jedná sa o stavbu, ktorá bola postavená na základe riadne vydaného stavebného povolenia; stavba nie je skolaudovaná práve pre problémy s prístupom k nej. 3/ Ďalej súd skúmal, či žalobca je vlastníkom priľahlého pozemku, resp. pozemkov, cez ktoré by mal zabezpečenú cestu k stavbe. Podľa dôvodovej správy k § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka „Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácií prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácií“. Za priľahlý pozemok teda nemožno považovať len bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii. Priľahlým pozemkom teda môžu byť na účely predmetného ustanovenia aj pozemky, ktoré bezprostredne nesusedia so stavbou, ak právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero pozemkov tak, aby vlastník stavby mal prístup k svojej stavbe. Z vykonaného dokazovania, mal súd prvej inštancie za preukázané, že najbližšia verejná pozemná komunikácia k stavbe rekreačnej chaty žalobcu je pozemná komunikácia na Š. W. v obci S. (parc. č. XXX a č. XXX). Tieto skutočnosti vyplývajú z katastrálnej mapy obce Marianka a tiež z geometrických plánov, ktoré sú obsahom spisu. Žalovaný počas celého konania argumentoval tým, že žalobca k svojim nehnuteľnostiam využíval po celé roky prístup cez obecnú komunikáciu situovanú na par. č. XXX/XXX a parc. č XXX/XXX a cez vedľajší susediaci pozemok parc. č. XXX/XXX, odkiaľ aj realizoval výstavbu svojej nehnuteľnosti, a teda že žalobca si mohol prístup k svojej nehnuteľnosti riešiť tadiaľ. Zdôrazňoval, že žalobca nikdy jeho pozemok nevyužíval ako prístupovú komunikáciu a tiež že by zriadenie vecného bremena vážne zasiahlo do jeho vlastníckych práv, jeho pozemok a celá nehnuteľnosť by boli znehodnotené. 4/ Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania z obhliadky, z geometrických plánov, ktorými sa súd oboznámil a z katastrálnej mapy S., zistil, že v súčasnej dobe je jediný možný prístup k nehnuteľnosti žalovaného riešiť iba cez parcelu XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovaného. Pre stanovenie rozsahu vecného bremena vo veci nariadil znalecké dokazovanie a znalec F.. V. H., vo svojom ZP č. X/XXXX zo dňa 08.07.2015 navrhol trasu a rozsah práva prechodu cez parcelu č. XXX/X. Uvedený znalec však nevypracoval geometrický plán, lebo bol toho názoru, že nie sú správne zamerané hranice pozemkov. Žalobca súdu predložil geometrický plán č. XX/XXXX na priznanie práva prechodu cez pozemok parc. č. XXX/X v kat. úz. S., ktorý vypracovala F.. S. I. a žiadal, aby v takomto rozsahu bolo zriadené vecné bremeno práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez tento pozemok žalovaného. Najbližšou a jedinou verejnou komunikáciou, na ktorú môže viesť prístupová cesta k rekreačnej chate žalobcu s ohľadom na umiestnenie tejto stavby v rámci katastra obce S., je teda verejná komunikácia na
Š. W., pričom s ohľadom na preukázaný skutkový stav vyplývajúci z katastrálnej mapy dotknutého územia je zrejmé, že žalobca nie je vlastníkmi pozemku, alebo pozemkov, cez ktorá by sa ako vlastník stavby mohol dostať k verejnej komunikácií. Všetky ďalšie susediace pozemky s parcelou XXX/X a XXX/X sú vo vlastníctve iných konkrétnych vlastníkov. Cez žiadnu z týchto susediacich parciel nie je možné zabezpečiť právo prechodu a prejazdu na stavbu žalobcu s prístupom na verejnú komunikáciu. Vzhľadom k tomu mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca je vlastníkom stavby rekreačnej chaty a súčasne nie je vlastníkom pozemku, cez ktorý by sa ako vlastník stavby mohol dostať k verejnej komunikácií resp. nedisponuje žiadnym iným právom, ktoré by mu toto umožňovalo. Súd sa zaoberal naplnením ďalšej hmotnoprávnej podmienky na zriadenie vecného bremena, a to či prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Vzhľadom k tomu, že k dohode medzi účastníkmi konania o zabezpečení prístupu k stavbe žalobcu pred podaním žalobného návrhu a ani počas konania nedošlo, žalobca nedisponuje ani žiadnym obligačným právom, ktoré by mu zabezpečovalo prístup k stavbe a nie je vlastníkom žiadnych pozemkov, ktoré by mohol využiť na prístup k stavbe, súd mal za preukázané, že v tomto prípade nie je možné zabezpečiť prístup žalobcu k jeho stavbe inak, ako zriadením vecného bremena v zmysle ust. § 151o ods. 3 Obč. zák. 5/ Nakoľko súd mal za preukázané, že všetky hmotnoprávne predpoklady na zriadenie vecného bremena práva cesty k rekreačnej chate žalobcu v zmysle § 151o ods. 3 Obč. zák. sú splnené, zaoberal sa otázkou, či je zriadenie vecného bremena opodstatnené takým spôsobom a v takom rozsahu, ako žiada žalobca. Nakoľko v prípade zriadenia vecného bremena súdom ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku, súd prvej inštancie pri rozhodovaní vzal do úvahy spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje a ujmou, ktorá zriadením vecného bremena vznikne. Súd pritom prihliadal aj na to, aby žalobca mohol svoju stavbu riadne užívať a zároveň, aby vlastník priľahlého pozemku - žalovaný
- bol obmedzený čo najmenej. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd dospel k záveru, že vecné bremeno, tak ako ho žiada zriadiť žalobca, spĺňa všetky požiadavky, ktoré by súd mal pri rozhodovaní zohľadniť a žalovaného ako vlastníka priľahlého pozemku obmedzuje v najmenšom možnom rozsahu, keďže akákoľvek iná prístupová cesta k verejnej komunikácii by jednak nebola najkratšou možnou cestou, čo samo o sebe síce nie je prekážkou, avšak okrem toho by nemala za následok obmedzenie vlastníckeho práva vlastníkov dotknutých pozemkov v menšom rozsahu oproti navrhovanému riešeniu. Súd prvej inštancie napokon poukazoval na to, že ust. § 151o ods. 3 Obč. zák. neposkytuje súdu možnosť rozhodnúť súčasne so zriadením vecného bremena o náhrade za jeho zriadenie. Podľa čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd má však povinný z vecného bremena právo domáhať sa náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva. Súd preto ustanovil znalca na účely stanovenia všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty za zriadenie navrhovaného vecného bremena práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok parc. č. XXX/X v kat. úz. S.. Znalec F.. Q. Z. vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX určil všeobecnú hodnotu takéhoto práva sumou 3.490,89 €; súd prvej inštancie preto priznal žalovanému takto určenú jednorazovú odplatu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody žalobe žalobcu vyhovel. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozsudku. 6/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v celom rozsahu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne, nakoľko určené právo prechodu a prejazdu nie je možno zrealizovať, nakoľko na trase navrhovaného prechodu a prejazdu parc.č. XXX/X je jeho dvor, na ktorom sa nachádzajú technické zariadenia, ktoré sú nevyhnutným príslušenstvom k stavbe rodinného domu parc.č. XXX/XX. Vedľa jeho rodinného domu je XX U. chodník a parc.č. XXX/X je trávnatý dvor od chodníka k susedovmu plotu a pozemku aj podľa znalca určeného okresným súdom v šírke X,XX m. na uvedenej trase, ktorú papierovo, nie fyzicky, vytýčila F.. S. I., sa nachádza v zemi pod povrchom originál zakúpený sklolaminátový 5 kubíkový septik, nakoľko na Š. W. sa kanalizácia nenachádza. Na vytýčenej trase sa ďalej nachádzajú rôzne zariadenia ako záhradný altánok, záhradný domček X B. Xm, skleník, koterce pre líšky, 30 ročné borovice, ovocné stromy, miesto na uskladnenie dreva na kúrenie, keďže v jeho dome sa prevažne kúri drevom a v neposlednom rade aj betónová garáž, na čierno postavená žalobcom v r. 1995 - 1996 a to 2 m pod úrovňou pozemku žalovaného, s vchodom situovaným z opačnej strany k pozemku žalovaného s rozmermi 8,15 x 5,64 m. Pozemok je tak príliš úzky, nie je kam umiestniť vyššie spomínané zariadenia - objekty. Žalovaný dodal, že je invalidný dôchodca, ktorý pri chôdzi používa barle, musí tak zastaviť a parkovať v tesnej blízkosti svojho rodinného domu, takže žiadne ďalšie vozidlo sa na vytýčenú trasu už nevojde. Stavebný úrad v kolaudačnom rozhodnutí parkovanie na obecnej komunikácii, ktorá vedie pred rodinným domom žalovaného zakázal, nakoľko je úzka. Ostatná plocha parc.č. XXX/X je zastavaná chovateľskými zariadeniami - koterce, domček
na úpravu psov, nakoľko žalovaný je chovateľ, cvičiteľ a medzinárodný rozhodca psov; ďalej chová aj ušľachtilú hydinu, ktorá má samostatný výbeh. Rozsudok preto považuje za nesprávny, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie buď zmeniť tak, že odvolací súd žalobu žalobcu zamietne, prípadne tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7/ Svoje odvolanie doplnil podaním (č.l. 382 a nasl. spisu), v ktorom zopakoval, že čo sa týka určenia plochy jeho pozemku, cez ktorý je určené právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom, je nedostatočný, nakoľko v blízkosti predmetnej plochy sa nachádza stavba rodinného domu, na parc.č. XXX/XX, pričom vedľa domu je betónový chodník, ktorý možnosť prejazdu motorovým vozidlom ešte viac znemožňuje. Táto stavba je situovaná v roho pozemku, ako to vyplýva z geometrického plánu F.. S. I. č. XX/XXXX zo dňa 12. 4. 2016, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia. Toto znemožňuje efektívne využívanie práva prejazdu motorovým vozidlom, nakoľko vozidlo nemôže vytočiť zákrutu pri jazde z verejnej komunikácie smerom na jeho pozemok, bez ohrozenia zdravia a života a jeho majetku. Širšiu plochu priestoru, na ktorom by malo byť určené právo prechodu a prejazdu motorovými vozidlami nie je možné určiť, nakoľko z jednej strany je hranica pozemku žalovaného a z druhej strany sa nachádza stavba rodinného domu. Okrem toho by prejazdom motorového vozidla dochádzalo k poškodzovaniu stavby žalovaného rodinného domu, ktorý už bol skolaudovaný, avšak doposiaľ nie je zapísaný na LV; vozidlá by poškodzovali statiku rodinného domu. Žalovaný zopakoval, že na jeho pozemku sú umiestnené septik zo sklolaminátu, ktorý nie je stavaný na to, aby vydržal prejazdy motorovým vozidlom, ďalej koterce pre psov a iné zariadenia na chov zvierat, ktoré by tak museli byť odstránené, pričom na pozemku ich nemá kde inde umiestniť. Boli by tak porušené nielen jeho vlastnícke práva ale aj ľudské, nakoľko by mu to znemožnilo chov zvierat, ktoré chová v súčasnosti. V priestore sa tiež nachádzajú ovocné stromy, ktoré by museli byť odstránené. V rozhodnutí nie je odzrkadlená spoločenská hodnota stromov, ktoré by museli byť vyrúbané. Súd prvej inštancie tak mohol cez priestor jeho pozemku určiť žalobcov maximálne vecné bremeno práva prechodu, bez možnosti prejazdu motorovým vozidlom. 8/ Žalovaný v odvolaní ďalej poukazoval na to, že žalobca v minulosti využíval na prístup k svojmu pozemku, a to aj pri uskutočňovaní stavebných prác, prístupovú cestu cez parcelu č. XXX/XXX zo strany hraničiacej s parcelou č. XXX/X, cez ktorú je prístup k verejnej komunikácii. Satelitná snímka s vyznačenou trasou tvorí prílohu tohto listu. Táto prístupová cesta je vhodná aj vzhľadom na to, že v prípade, ak by žalobca za účelom dokončenia stavby domu, sa pripájal ku kanalizácii a vodovodu, tak toto je možné realizovať cez uvedenú trasu, resp. popri nej. Cez priestor vecného bremena prechodu a prejazdu nie je možné pripojiť sa ku kanalizácii a ani k obecnému vodovodu, nakoľko tento k verejnej komunikácii hraničiacej s jeho pozemkom zavedený nie je, tak, aby bolo obmedzenie jeho vlastníckych práv aj v budúcnosti v čo najmenšom možnom rozsahu, je oveľa vhodnejšie, aby bolo vecné bremeno práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom pre žalobcu určené v minulosti využívanou trasou cez parcelu č. XXX/XXX. Na uvedenej parcele už v súčasnosti existuje improvizovaná prístupová cesta, ktorú žalobca využíval. 9/ Podľa žalovaného pomer medzi výhodou plynúcou z vecného bremena a ujmou spôsobenou vlastníkovi pozemku zaťaženého vecným bremenom, resp. rozsahom obmedzenia vlastníckych práv vlastníka pozemku zaťaženého vecným bremenom, nemožno skúmať len z pohľadu veľkosti plochy pozemku, ktorá má byť zaťažená vecným bremenom, ale je potrebné skúmať do akej miery bude vlastník pozemku zaťaženého vecným bremenom obmedzený určením tohto vecného bremena a ako veľmi tým bude sťažený výkon jeho vlastníckych práv. Práve preto považuje žalovaný za oveľa lepšie riešenie prístup žalobcu cez už existujúcu trasu cez parcelu č. XXX/XXX. Súd v rozhodnutí nevysvetlil, prečo bez ďalšieho uprednostnil geometrický plán vypracovaný F.. S. I., na základe ktorého súd rozhodol. Rozhodnutie súdu považuje za arbitrárne. Zopakoval, že považuje za nesprávne závery súdu prvej inštancie o tom, že jediný prístup z verejnej komunikácie na jeho pozemok je možný výhradne cez parcelu č. XXX/X, keďže prístup je možný v minulosti používanou trasou cez parcelu č. XXX/XXX, ktorú možnosť súd z pohľadu účelnosti ani neskúmal. práve táto by pritom v budúcnosti mohla slúžiť žalobcovi aj na pripojenie ku kanalizácii a vodovodu, čo sú nevyhnutné podmienky na kolaudáciu domu, ktorý žalobca stavia na pozemku. V súvislosti s uloženou povinnosťou nahradiť trovy konania žalovaný poukazoval na to, že je invalidný dôchodca, pričom v domácnosti žije sám; tieto skutočnosti žiadal žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní zohľadniť. 10/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 430 a nasl. spisu) tak, že navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukazoval v ňom na to, že súd prvej inštancie dňa 16. 4. 2010 vykonal ohliadku na mieste samom
- zápisnica o ohliadke sa nachádza na č.l. 46 spisu - v ktorej je uvedené, že „bezprostredne za hranicou pozemku parc.č. XXX/X - parcela žalovaného, od cesty je postavená stavba, ktorá nie je
zatiaľ dokončená, ani skolaudovaná (v súčasnosti rodinný dom žalovaného, ktorý žalovaný postavil bez stavebného povolenia). Pozemok je z prednej strany oplotený dreveným plotom“. V zápisnici o ohliadke súd neuvádza, že na pozemku žalovaného na mieste kade má viesť právo prechodu a prejazdu sa nachádza septik, o ktorom sa žalovaný zmieňuje v doplnení odvolania, pretože tento septik žalovaný umiestni na toto miesto úmyselne, po začatí súdneho konania. Súd prvej inštancie svojím v poradí prvým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol, na základe odvolania žalobcu odvolací krajský súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nezakladá sa na pravde, že rodinný dom, ktorý postavil žalovaný na parcele č. XXX/X bez stavebného povolenia - už bol skolaudovaný. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo dňa 15. 11. 2018 č. Q.-G.-Q.-XXXX/XXXXXX/VAM zrušil rozhodnutie stavebného úradu obce S. č.j. N.-XXXX-XX- XXX/Pa, ktorým uvedený stavebný úrad povolil dodatočne stavbu a súčasne povolil aj užívanie stavby
- rodinný dom - žalovaného a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie; uvedené rozhodnutie žalobca pripojil k vyjadreniu. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru geodézia a kartografia a ustanovil znalca F.. V. H. a poveril ho vykonaním znaleckého úkonu - vykonať ohliadku nehnuteľností a navrhnúť trasu a rozsah cesty cez pozemok žalovaného od vstupu na tento pozemok z obecnej komunikácie, tak aby vlastník bol čo najmenej obmedzený na svojich vlastníckych právach po hranicu pozemkov parc.č. XXX/X a XXX/X v k.ú. S. a vypracovať znalecký posudok. Znalec si však nesplnil svoju povinnosť, ktorú mu určil súd, ale venoval sa otázkam, ktoré s predmetným súdnym konaním vôbec nesúvisia. Vzhľadom na uvedené bol žalobca nútený požiadať o vyhotovenie geometrického plánu na vyznačenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez parcelu žalovaného iného geodeta - F.. S. I., ktorá vypracovala geometrický plán č. XXX/XXXX na priznanie práva prechodu zo dňa 12. 4. 2016. Predmetný geometrický plán úradne overil dňa 5. 5. 2016 Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor a tento žalobca následne predložil súdu. Zároveň navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie na určenie hodnoty náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorému návrhu súd prvej inštancie vyhovel, avšak v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania nesprávne znalcovi zadal úlohu určiť všeobecnú hodnotu nájmu za užívanie nehnuteľnosti, hoci jeho účelom bolo stanovenie hodnoty vecného bremena
- práva prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného. Po jeho upozornení na túto skutočnosť súd prvej inštancie dodatočne znalcovi uložil povinnosť vypracovať dodatok znaleckého posudku, ktorým by znalec určil všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie predmetného vecného bremena. 11/ Žalobca vo vyjadrení zdôraznil, že ako vlastník nehnuteľnosti - rekreačnej chaty postavenej na pozemku registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX S.X zapísanej v kat. nehnuteľností Okresného úradu Malacky, kat. odbor, na LV č. XXX kat. úz. S. - nemá viac ako 10 rokov možnosť prístupu k tejto stavbe, pričom iný prístup na pozemok žalobcu a k stavbe nie je. Žalobca získal parcelu č. XXX/X - orná pôda vo výmere XXX S.X a parc. č. XXX/X - zast. plochy o výmere XX S.X ešte v r. XXXX darom od otca. Rovnako žalovaný získal svoj pozemok - parc.č. XXX/ X a XXX/XX darovacou zmluvou od otca v r. 1998. Do smrti ich otca medzi žalobcom a žalovaným neboli žiadne rozpory, vychádzali si v ústrety. Až v r. 2000 žalovaný začal žalobcovi brániť v prechode a prejazde na jeho pozemok; spory vyvrcholili v r. 2006, odkedy mu žalovaný absolútne znemožňuje prechod a prejazd na pozemok žalobcu. Nezakladá sa na pravde tvrdenie žalovaného, že zriadené vecné bremeno práva prechodu a prejazdu nemožno zrealizovať. Je síce pravdou, že žalovaný si po začatí súdneho konania zriadil na parcele č. XXX/X drobné stavby ako záhradný altánok, skleník, koterce pre psov, pre líšky a pod. nič však nebráni tomu, aby tieto neboli umiestnené za rodinným domom žalovaného, kde sa pozemok žalovaného rozširuje a kde je dostatočný priestor na ich umiestnenie. Nie je pravdou, že sa na pozemku nachádzajú 30 ročné borovice - viď zápisnicu z ohliadky na mieste samom - tieto by tam museli byť už v r. 2010, čo však neboli. Žalovaný tvrdí, že je invalidný dôchodca, ktorý pri chôdzi používa barle, a preto musí parkovať v tesnej blízkosti svojho rodinného domu. Zároveň však sám tvrdí, že je chovateľ, cvičiteľ a medzinárodný rozhodca psov, potom je otázne, ako tieto činnosti pri svojom telesnom obmedzení realizuje. Žalovaný vo svojom odvolaní neuvádza, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci. Z dokazovania vyplynulo, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre rozhodnutie súdu, ktorým súd zriadil v prospech žalobcu vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemok žalovaného. Žalobca ako vlastník stavby nemá priamy prístup k svojej nehnuteľnosti, žalobca zároveň nie je vlastníkom priľahlého pozemku. Dokazovanie zároveň preukázalo, že prístup žalobcu k stavbe nemôže zabezpečiť inak, ako súdnym rozhodnutím, ktorým bude zriadené právo vecného bremena. Ustanovenie § 151o ods. 3 Obč. zák. dovoľuje súdu výnimočne zasiahnuť do súkromných práv a povinností vlastníka priľahlého pozemku. Aj s využitím ústavných limitov (čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy SR, čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd) ust. § 151o ods. 3 Obč. zák. poskytuje súdu (zodpovedajúceho tiež čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) súkromnoprávny nástroj riešenia určitej časti
špecifických spoločenských vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Zákonodarca tým sledoval aj verejný záujem na tom, aby vlastnícke právo vlastníka stavby mohlo byť riadne vykonávané, vrátane verejného záujmu na riadnej údržbe stavby. Za súčasného stavu ale žalobca ako vlastník svoje vlastnícke právo vykonávať nemôže, nakoľko k nemu nemá prístup. 12/ Na vyjadrenie žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný (č.l. 450 a nasl. spisu); uviedol v ňom, že čas, kedy bol na pozemku žalovaného umiestnený septik, považuje za irelevantný, vlastníctvo žalovaného nie je ničím limitované, t.j. má právo nakladať s pozemkom podľa voľného uváženia, a teda na pozemku môže umiestniť septik. Na danom mieste bol septik umiestnený vzhľadom na vhodnosť k odvodu odpadovej vody z domu žalovaného. Tvrdenie žalobcu o účelovom umiestnení septiku nie je ničím podložené. Žalovaný dodal, že žalobca si na svojom pozemku na hranici s pozemkom žalovaného postavil garáž, ktorá by žalobcovi bránila v práve prejazdu. K tvrdeniu žalobcu o kolaudácii rodinného domu žalovaného tento uviedol, že stavba rodinného domu žalovaného bola skolaudovaná, a to právoplatným rozhodnutím stavebného úradu, o čom svedčí fakt, že jej bolo pridelené súpisné číslo a bola zapísaná do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie o povolení užívania stavby však bolo neskôr napadnuté mimo odvolacieho konania a z dôvodu procesného pochybenia stavebného úradu bolo po právoplatnosti zrušené. V súčasnosti prebieha konanie o dodatočnom stavebnom povolení a o povolení užívania stavby tohto rodinného domu. Existencia právoplatného kolaudačného rozhodnutia na tento rodinný dom je však vo vzťahu k súdnemu sporu o zriadenie vecného bremena irelevantná. Z ust. § 119 ods. 2 Obč. zák. vyplýva, že preto, aby bola vec považovaná za nehnuteľnosť, postačuje, aby bola spojená so zemou pevným základom. Na to, aby bola stavba považovaná za vec ako predmet vlastníctva, resp. za nehnuteľnosť, príp. aby podľa práva vôbec existovala, nie je potrebné, aby bola jej stavba povolená, príp. aby stavba bola skolaudovaná, či zapísaná v katastri nehnuteľností. realizácia vecného bremena, ako sa domáha žalobca, v tesnej blízkosti stavby - rodinného domu, má podľa názoru žalovaného reálny potenciál poškodiť stavbu rodinného domu. Žalovaný zopakoval, že žalobca dlhé roky využíval na prístup k svojmu pozemku trasu cez pozemok parc. č. XXX/XXX, konkrétne využíval trasu, ktorá viedla cez tento pozemok po hranici s parc. č. XXX/X až k žalobcovmu pozemku. O tom svedčí aj fakt, že blízko miesta stretu žalobcovho pozemku s pozemkom parc. č. XXX/XXX a pozemkom parc. č. XXX/X je umiestnená na žalobcovom pozemku brána. Nie je preto pravdou, že žalobca dlhé roky využíval na prechod a prejazd pozemok žalovaného. Po trase cez pozemok parc. č. XXX/XXX napokon chodili aj vozidlá k stavbe rekreačnej chaty žalobcu. Žalovaný zopakoval, že situovanie septiku, ako aj rôznych drobných stavieb na pozemku znemožňuje efektívne využívanie práva prechodu a prejazdu, tak, ako bolo súdom zriadené. Žalobca v konaní nepreukázal, že by sa pokúšal o oficiálne získanie prístupovej cesty k svojmu pozemku aj inak, než cez pozemok žalovaného. 13/ Na vyjadrenie žalovaného reagoval podaním vyjadrenia žalobca (č.l. 462 a nasl. spisu), kde uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich doterajších ústnych aj písomných vyjadrení, žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu a priznať mu plnú náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že svojím predchádzajúcim písomným vyjadrením k odvolaniu žalovaného nijako nespochybňoval vlastníctvo žalovaného nakladať s pozemkom, iba napísal, že septik umiestnil žalovaný na pozemku až po začatí tohto súdneho sporu. Rovnako tak nikdy nespochybňoval, že on - žalobca - má na svojom pozemku postavenú garáž; nie je však pravda, že táto garáž predstavuje prekážku v práve prejazdu; miesto na jej postavenie vybral ešte ich otec, a to tak, aby sa dalo do nej vojsť priamo pokračovaním z pozemku žalovaného, ešte keď ho vlastnil ich otec. Žalobca zotrval na svojom tvrdení, že stavba rodinného domu žalovaného, postavená bez stavebného povolenia, doposiaľ nie je právoplatne skolaudovaná. Je pravdou, že obec S. vydala dňa 13. 12. 2010 rozhodnutie, ktorým dodatočne povolila stavbu rodinného domu a zároveň povolila užívanie tejto stavby V poznámkach na LV č. XXX zo dňa 25. 4. 2019 sa uvádza rozhodnutie č. XXX/XXXX zo dňa 10. 4. 2015 o zrušení súpisného čísla XXX na C-KN parc. č. XXX/XX. Rozhodnutie Obce S. bolo zrušené na základe protestu prokurátora a k dnešnému termínu neexistuje žiadne právoplatné stavebné povolenie na stavbu, ktorú si teda žalovaný postavil na čierno. Obec S. tiež vydala rozhodnutie, ktorým prerušila konanie o vydanie stavebného a kolaudačného rozhodnutia pre vlastníka stavby S. Š. až do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5C/116/2009. Žalobca tiež dodal, že nikdy netvrdil, že sa na pozemku žalovaného nenachádza stavba, ani že táto stavba nie je nehnuteľnosť; toto pre posúdenie oprávnenosti jeho žaloby o zriadenie vecného bremena ani nie je právne relevantné. Žalobca sa o neexistencii stavebného a kolaudačného rozhodnutia zmieňoval len z dôvodu, že žalovaný cestou svojho právneho zástupcu tvrdil, že mu bolo vydané takéto rozhodnutie (zo dňa 14. 5. 2018), ktoré podľa názoru žalovanej strany súvisí s prejednávanou vecou. 14/ Žalovaný tvrdí, avšak bez akejkoľvek verifikácie, že zriadenie a realizácia práva prejazdu motorovým vozidlom cez jeho pozemok by malo potenciál poškodiť stavbu rodinného domu. Keďže toto tvrdenie
žalovaný ničím nepodložil, žalobca ho považuje za účelové. Stavba žalovaného sa nachádza pri verejnej komunikácii, ktorú denne používajú desiatky nielen osobných motorových vozidiel, ale aj kamióny a veľké nákladné autá, žalovaný ale nikdy netvrdí, že jeho stavba by bola ich prejazdom poškodená. Žalobca zopakoval, že nie je pravdou, že mal dlhé roky prístup na svoj pozemok a k rekreačnej chate cez pozemok parc.č. XXX/XXX. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, zaoberal sa tvrdeniami aj predloženými dôkazmi a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca je vlastníkom rekreačnej chaty, ale nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a jeho prístup k stavbe nie je možné zabezpečiť inak ako zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. Súd prvej inštancie preto vec správne právne posúdil, keď rozhodol v prospech žalobcu. Zriadením vecného bremena nedôjde k neúmernému zníženiu možnosti žalovaného užívať jeho pozemok. Princíp proporcionality je zachovaný aj tým, že súd vecné bremeno zriadil za jednorazovú odplatu, ktorej výšku určil znalec F.. Q. Z.. 15/ Na vyjadrenie žalobcu podal žalovaný písomné vyjadrenie (č.l. 473 a nasl. spisu), v ktorom trval na svojich predošlých vyjadreniach, na to, že zriadením a realizáciou práva prechodu a prejazdu by došlo k poškodeniu stavby rodinného domu vo vlastníctve žalovaného, žalovaný by musel odstrániť drobné stavby na pozemku, došlo by tiež k poškodeniu septiku na pozemku žalovaného; priamo v ceste by navyše stával aj garáž na žalobcovom pozemku, ktorá by bránila žalobcovi efektívne využívať prístup k jeho pozemku. Je absurdné tvrdenie, že od r. 2006 nemá žalobca prístup na svoj pozemok a k rekreačnej chate. V skutočnosti sa ale nejedná o rekreačnú chatu ale o rodinný dom, ktorý má žalobca v pláne riadne užívať, keďže prebieha konanie o jeho kolaudácii. Tvrdenie, že chata žalobcu chátra nakoľko k nej žalobca nemá roky prístup, považuje žalovaný za hrubú nepravdu. Vzhľadom na samotný rozsah, najmä šírku, vecného bremena, tak ako bolo určené súdom, je pravdepodobné, že by cez takto určený úsek pozemku neprešli v prípade potreby ani hasičské, záchranárske či policajné autá. K žalobcovmu pozemku nevedie kanalizácia, takže žalobca nemá inú možnosť ako odvádzať splašky a kanalizáciu, len pomocou fekálneho vozidla, ktoré ale cez vecné bremeno tak, ako bolo určené súdom prvej inštancie, neprejde. Žalobca sa tak zriadenia vecného bremena domáha napriek tomu, že by to znamenalo neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaného. Verejná komunikácia, na ktorú poukazuje vo vyjadrení žalobca, sa nachádza oveľa ďalej od stavby rodinného domu žalovaného, ako by bolo vykonávané vecné bremeno; uvedená verejná komunikácia je navyše aj určená na prejazd motorových vozidiel a je tomu aj uspôsobená. Vecné bremeno práva prechodu a prejazdu motorovými vozidlami bolo určené súdom prvej inštancie v najväčšom možnom rozsahu, ako to žalobcov pozemok umožňuje. K vyjadreniu pripojil žalovaný fotodokumentáciu, z ktorej je podľa jeho názoru evidentné, že žalobca má na svoj pozemok bezproblémový prístup cez parc. č. XXX/XXX, a to až k bráne, ktorú má postavenú na hranici svojho pozemku a pozemku parc. č. XXX/XXX. 16/ Na podanie vyjadrenia žalovaného doručil žalobca súdu písomné vyjadrenie (č.l. 489 a nasl. spisu), v ktorom uviedol, že fotodokumentácia, ktorú žalovaný pripojil k svojmu predchádzajúcemu vyjadreniu je zavádzajúca; založené fotografie evokujú dojem, že prístup k pozemku žalobcu a k rekreačnej chate má žalobca cez bránu, ktorá je na fotografii na č.l. 479 súdneho spisu, čo však nie je pravda. Brána umožňuje vstup na susedov pozemok - parc. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. S.. Žalobca zdôraznil, že na hranici jeho pozemku a pozemku parc. č. XXX/XXX nie je umiestnená žiadna brána, iba susedove oplotenie (fotografia na č.l. 483 spisu). Naviac na parcelu č. XXX/XXX nie je prístup z verejnej komunikácie, ale je na ňu prístup iba z parcely č. XXX/XXX, ktorá je podľa výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz S. v podielovom spoluvlastníctve troch spoluvlastníkov. Žalobca podotkol, že ani na túto parcelu nie je prístup z verejnej komunikácie. Cesta, ktorá je na fotografiách priložených žalovaným, nie je verejnou komunikáciou, nebola skolaudovaná. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne v odôvodnení rozsudku pod bodom 25 uviedol, že „ akákoľvek iná prístupová cesta k verejnej komunikácii by jednak nebola najkratšou možnou cestou, čo samo o sebe nie je prekážkou, avšak okrem toho by nemala za následok obmedzenie vlastníckeho práva vlastníkov dotknutých pozemkov v menšom rozsahu oproti navrhovanému riešeniu.“ Je pravdou, že sa snaží o skolaudovanie rekreačnej chaty, každý stavebník má snahu, aby stavba, ktorú postavil, bola skolaudovaná. On na stavbu rekreačnej chaty vynaložil nemalé prostriedky a množstvo osobnej práce. Stavebný úrad ale nevydá rozhodnutie o kolaudácii bez toho, aby žalobca zdokladoval, že má k stavbe zabezpečený prístup z verejnej komunikácie. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že sa na určený úsek pozemku žalovaného na ktorom bolo zriadené vecné bremeno, nezmestí hasičské vozidlo, ani fekálne vozidlo, žalobca sa informoval na OR HaZZ v Pezinku, kde mu povedali, že vzhľadom na vzdialenosť medzi verejnou komunikáciou a pozemkom žalobcu nie je problém v prípade požiaru natiahnuť hadice. Pokiaľ ide o fekálne vozidlo, žalobca uviedol, že nie je nutné o ňom uvažovať, nakoľko má na svojom pozemku certifikovanú žumpu. Žalobca dodal, že nikdy
nezatajoval, že má na pozemku postavenú garáž, je to zrejmé aj zo zápisnice z ohliadky vykonanej súdom. Avšak táto garáž nebráni realizácii práva prejazdu. Garáž je na uvedenom mieste postavená preto, aby sa autom dalo ísť priamo do garáže. Zriadené vecné bremeno mu tak umožní dostať sa autom na jeho pozemok, bude teda využívané účelne a v súlade so zákonom. K obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného dôjde len v nevyhnutnej miere a pri zachovaní proporcionality, keďže vecné bremeno zriadil súd za jednorazovú odplatu, ktorej výšku určil znalec. 17/ Na vyjadrenie žalobcu podal žalovaný písomné vyjadrenie (č.l. 498 spisu); jeho tvrdenia označil za tendenčné a zavádzajúce. Tvrdenie, že brána na priložených fotografiách vedie na pozemok suseda, je zavádzajúce; je pravdou, že bránu využíva aj sused, túto ale dlhé roky využíva aj žalobca, brána sa nachádza na pozemku žalobcu Žalobca uvádza, že brána vedie na pozemok jeho suseda, z čoho možno vyvodiť záver, že spevnená cesta, ktorej možnosť využívania žalobca rozporuje, bola a je využívaná na prístup k verejnej komunikácii. Táto pritom vedie k betónovej ceste nazývanej „Na Tálkoch“, ktorá je bežne využívaná širokou verejnosťou ako verejná komunikácia. proporcionalitu zásahu do vlastníckeho práva tretej osoby pri zriaďovaní vecného bremena nemožno chápať len ako posúdenie toho, ktorá trasa tohto vecného bremena cez pozemok vo vlastníctve tretej osoby je najkratšia, ale treba posúdiť, po akej trase bude zriadenie vecného bremena čo najmenej obmedzovať vlastnícke právo tretej osoby. Žalobca zjavne dlhé roky využíval a zrejme využíva aj v súčasnosti, ako prístupovú cestu pozemok parc.č. XXX/XXX. Táto trasa, aj keď cez viaceré pozemky, je dlhé roky zaužívaná a vlastníci týchto pozemkov nevykonávajú žiadne kroky, aby zabránili takémuto konaniu žalobcu, t.j. ich vlastnícke právo je už obmedzené faktickým konaním žalobcu a oni s tým zjavne súhlasia, preto by zriadenie vecného bremena po tejto trase bolo oveľa menším zásahom do vlastníckeho práva tretej osoby, ako zriadenie vecného bremena cez pozemok žalovaného, ktorý by navyše musel odstraňovať drobné stavby a poškodzovalo by to jeho stavbu, altánok a septik. Svoje tvrdenie o vyjadrení OR HaZZ v Pezinku o možnosti natiahnuť v prípade potreby hadice, nemožno brať do úvahy, keďže toto tvrdenie žalobca ničím nedoložil. Keďže žalobca má na svojom pozemku certifikovanú žumpu, túto bude potrebné v určitých časových intervaloch vyprázdniť a teda žalobca musí mať zabezpečený na svoj pozemok prístup pre fekálny voz, čo ale cez pozemok žalovaného možné nie je. Predmetná žaloba o zriadenie vecného bremena je podľa žalovaného formou pomsty zo strany žalobcu po tom, čo došlo k narušeniu ich vzťahov. Svedčí o tom aj fakt, že žalobca robí obštrukcie žalovanému v konaní o dodatočnom povolení stavby a kolaudačnom konaní. 18/ Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali. 19/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP (t.j. v celom rozsahu), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď vo veci verejne vyhlásil rozsudok; dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 20/ Podľa § 151n ods. 1 Obč. zák., vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. 21/ Podľa § 151o ods. 3 Obč. zák., ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 22/ Vecné bremená teda obmedzujú vlastníka zaťaženej veci v prospech niekoho iného. Z vecného bremena tak vzniká právny pomer, v ktorom subjektom povinnosti je vždy vlastník zaťaženej (služobnej) nehnuteľnosti a oprávneným subjektom je vlastník inej (panujúcej) nehnuteľnosti, z ktorej sa právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva. Vecné bremená najčastejšie zaťažujú pozemky; ak sa zriaďuje vecné bremeno iba k časti pozemku, vyznačí sa táto časť pozemku na geometrickom pláne, ktorý je potom súčasťou listiny o právnom úkone, ktorým sa vecné bremeno zriaďuje. Typickým príkladom obmedzení práv vlastníka pozemku je právo prechodu, či prejazdu (motorovým vozidlom). 23/ Citované ustanovenie § 151o ods. 3 Obč. zák. umožňuje zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je taký pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii. 24/ V súdenej právnej veci je žalobca vlastníkom stavby (postavenej na základe stavebného povolenia OÚŽP č. I..XXXX/XX-XXXX-G.-XXX/XX zo dňa 14. 3. 1991), na pozemku žalobcu (zapísaný na LV č. XXX kat. úz. S., parc.č. XXX/X), ktorý sa domáha zriadenia vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez priľahlý pozemok (t.j. pozemok žalovaného, zapísanom na LV č. XXX kat. úz. S., parc. č. XXX/X), ktorého účelom je zabezpečiť žalobcovi ako vlastníkovi stavby prístup k jeho stavbe.
V konaní bolo preukázané, že pozemok žalovaného, ktorý je k pozemku žalobcu priľahlým pozemkom, zabezpečuje zároveň prístup k verejnej komunikácii (cesta, parc. č. XXX/X, vo vlastníctve obce, cestou je tiež parcela č. XXX), pričom ide zároveň o najkratšiu prístupovú cestu žalobcu k verejnej komunikácii. Ostatné so žalobcom susediace pozemky (parc č. XXX/XXX, parc.č. XXX/XXX, parc.č. XXX/X, tiež parc. č. XXX/XXX) patria rôznym vlastníkom. K týmto pozemkom nevedie verejná prístupová cesta; na tieto pozemky vedie prístup iba z parcely č. XXX/XXX, ktorá je však podľa výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. S. v podielovom spoluvlastníctve troch spoluvlastníkov, nemá povahu verejnej komunikácie. Z uvedeného dokazovania tak vyplýva, že najkratšia prístupová cesta zo žalobcovho pozemku na verejnú komunikáciu vedie cez pozemok žalovaného, pričom takého riešenie sa zároveň javí aj ako najjednoduchšie (nebude si vyžadovať zaťaženie vecným bremenom žiadneho ďalšieho vlastníka priľahlého pozemku, resp. ďalších viacerých vlastníkov). Nakoľko ostatné so žalobcovým pozemkom (parc.č. XXX/X, parc.č. XXX/X) susediace pozemky nevedú k prístupovej komunikácii, prístup žalobcu k jeho stavbe nemožno zabezpečiť inak. 25/ Súdu prvej inštancie bol zároveň zo strany žalobcu predložený geometrický plán č. XX/XXXX, ktorý vyhotovila F.. S. I., ktorá uvedený geometrický plán autorizačne dňa 12. 4. 2016 overila (t.j. že tento náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom) a následne bol tento geometrický plán dňa 5. 5. 2016 úradne overený pod č. XXX/XX Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom. Keďže uvedený dokument bol vyhotovený autorizovaným geodetom a kartografom, tiež bol úradne overený, nebol dôvod, pre ktorý ho súd prvej inštancie nemohol použiť pre rozhodovanie o žalobe žalobcu. Geometrický plán, ktorý tvorí súčasť rozsudku súdu prvej inštancie, vyznačuje vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného s potrebnou určitosťou. Právo prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného je situované popri hranici tohto pozemku, tak, aby obťažovalo žalovaného čo najmenej, v nevyhnutnom rozsahu. Aj z tohto pohľadu sa preto zriadené právo vecného bremena nejaví ako neprimerané, ako sa snaží argumentovať v konaní žalovaný. Odvolací súd poznamenáva, že oprávnený z vecného bremena požíva ochranu, takže pokiaľ by vlastník pozemku umiestnil na ceste, zaťaženej vecným bremenom prekážku, ktorá by bránila výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, oprávnený by sa mohol domáhať odstránenia tejto prekážky (napr. už spomínané zariadenia na chov zvierat). 26/ Napokon súd prvej inštancie, keďže vyhovel žalobe žalobcu a svojím rozhodnutím zriadil vecné bremeno práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok žalovaného, správne rozhodol aj o jednorazovej odplate za zriadenie práva vecného bremena. Z cit. ust. § 151o ods. 3 Obč. zák. nevyplýva výslovne, či právo vecného bremena možno zriadiť za náhradu alebo aj bez náhrady. Keďže však vlastník pozemku, na ktorom súd zriadil právo cesty, (t.j. tu žalovaný) nepochybne utrpí ujmu, nakoľko zriadením vecného bremena dochádza k obmedzeniu jeho vlastníckych práv, prvoinštančný súd správne túto ujmu kompenzoval rozhodnutím o jednorazovej náhrade, ktorej výška sa opiera o výsledok znaleckého dokazovania. Znaleckým posudkom znalca F.. Q.F. Z. č. XX/XXXX bola výška jednorázovej odplaty stanovená sumou 3.490,98 €. Právo na priznanie odplaty za zriadenie práva vecného bremena je nutné vyvodiť z čl. 11 ods. 4 Listiny základných ľudských práv a slobôd, podľa ktorej má vlastník právo na poskytnutie náhrady, ktorá musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí (porovnaj Ro NS ČR sp. zn. 22Cdo/1897/2004). 27/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
28/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).