Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-77-2021.pdf
PDF · 104.11 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/77/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu: Investičná Správcovská s.r.o., so sídlom v Košiciach, Popradská 56, IČO: 44 484 011, proti žalovaným 1. Ľ. A., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v K. č. XXX, 2. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v K. č. XXX, 3. Š. A., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v K. č. XXX a 4. B. I., nar. X.X.XXXX, bývajúcemu v C., O. X, zastúpenému JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Nerudova 6, o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 16C/249/2013-352 zo dňa 27.11.2020 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Priznáva žalovaným proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie rozsudkom, č.k. 16C/249/2013-352 zo dňa 27.11.2020 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 24.6.2013 medzi R. A. a Š. A. ako predávajúcimi a B. I. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. K.. Druhým výrokom zaviazal žalobcu povinnosťou nahradiť žalovaným v 1. až 4. rade trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2.V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žaloba pôvodne smerovala proti R. A. ako žalovanej v 1. rade, Š. A. ako žalovanému v 2. rade a proti B. I. ako žalovanému v 3. rade. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností obdržal od pôvodných žalovaných v 1. a 2. rade list zo dňa 20.3.2013, ktorý mu bol doručený 25.3.2013 a ktorým mu ponúkli na odkúpenie svoje spoluvlastnícke podiely za cenu 20 €/m2. V zákonnej dvojmesačnej lehote žalobca pritom vyjadril záujem o odkúpenie aj súhlas s navrhovanou kúpnou cenou, avšak žalovaní v 1. a 2. rade kúpnou zmluvou zo dňa 24.6.2013 odpredali v rozpore s ust. § 140 Občianskeho zákonníka svoje spoluvlastnícke podiely žalovanému B. I.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V 2144/2013 dňa 23.7.2013. Listom zo dňa 2.8.2013 sa žalobca dovolal neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka a za účelom uskutočnenia zmeny v katastri nehnuteľností podal túto žalobu.
3.Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť a tvrdili, že predkupné právo žalobcovi zaniklo, pretože v lehote do dvoch mesiacov od doručenia ponuky, t.j. do 25.5.2013 nevyplatil predmetné spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti.
4.Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania pôvodní žalovaní v 1. a 2. rade zomreli, na ich miesto nastúpili ich právni nástupcovia, a to žalovaní v 1., 2. a 3. rade.
5.Po vykonanom dokazovaní tak listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom sporových strán, súd prvej inštancie poukázal na ust. § 80 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30.6.2016, teda v čase podania žaloby, ďalej na ust. § 137 CSP a § 470 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že žaloba žalobcu v podanej forme je prípustná.
6.Súd prvej inštancie vec následne právne posúdil podľa ust. § 140, § 603 ods. 1, 2, 3, § 40a Občianskeho zákonníka a uzavrel, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. Uviedol totiž, že v danom prípade napádaná kúpna zmluva nepredstavuje kúpu spoluvlastníckeho podielu inou osobou, ale ide len o vyporiadanie porušenia predkupného práva inej osoby v roku 2010. Táto skutočnosť je výslovne uvedená v samotnej kúpnej zmluve v čl. I, ktorá i keď je označená ako kúpna zmluva a jej predmetom je prevod spoluvlastníckych podielov na žalovaného v 4. rade, čo znamená len prevod spoluvlastníckeho podielu na pôvodného vlastníka nehnuteľností, teda akási forma zrušenia predchádzajúcej zmluvy. Totiž zmluvou zo dňa 14.4.2010 previedol žalovaný v 4. rade predmetné podiely na pôvodných žalovaných v 1. a 2. rade, t.j. R. A. a Š. A., čo namietala spoluvlastníčka nehnuteľností B. Š. práve z dôvodu porušenia jej predkupného práva v konaní Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 14C/105/2013. Toto konanie bolo ukončené právoplatným uznesením zo dňa 15.5.2014 o zastavení konania na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou Š. z dôvodu, že došlo k obnoveniu pôvodného stavu, keďže pôvodní žalovaní previedli predmetnú nehnuteľnosť na pôvodného vlastníka, t.j. v tomto prípade žalovaného v 4. rade B. I.. K právnemu úkonu, ktorý bol rozporovaný práve v konaní Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 14C/105/2013 došlo ešte v roku 2010, teda v čase prevodu spoluvlastníckych podielov na pôvodných žalovaných v 1. a 2. rade nebol žalobca podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností a k porušeniu jeho predkupného práva ešte touto pôvodnou zmluvou nemohlo dôjsť. Z výpisu z LV č. XXX, kat. úz. K. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.6.2012 a žalovaný v 4. rade je podielovým spoluvlastníkom v podiele 6/90 pod B 1 titulom kúpnej zmluvy zo dňa 11.1.2008 a v podiele 1344/120960 pod B 52 titulom kúpnej zmluvy zo dňa 23.7.2013 (teda kúpnej zmluvy, ktorej platnosť je v tomto konaní napádaná).
7.Súd prvej inštancie teda konštatoval, že aj keď pôvodní žalovaní v 1. a 2. rade pred prevodom podielov na pôvodného podielového spoluvlastníka (teraz žalovaného v 4. rade) zaslali žalobcovi ponuku na odpredaj predmetných nehnuteľností, táto ponuka bola nad rámec potrebného, keďže v tomto prípade nešlo vlastne o prevod podielov na iné osoby, ale len k uvedeniu do pôvodného stavu, ktorý bol rozporovaný v súdnom konaní ako stav nezákonný. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu zamietol a už považoval za nadbytočné skúmať, či je ponuková povinnosť a jej akceptácia zo strany pôvodne žalovaných v 1. a 2. rade žalobcovi a naopak bola v súlade so zákonom. Na záver ešte uviedol, že ide o formu vysporiadania sa s predchádzajúcim porušením predkupného práva, na ktorú súd prihliadol, i keď mohla byť uplatnená skôr, keďže uvedená skutočnosť vyplynula z dôkazu, o ktorý žalobca opieral podanú žalobu a ktorý dôkaz bol súčasťou súdneho spisu od začatia konania.
8.O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešným žalovaným proti neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania.
9.V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, t.j. rozhodne, že kúpna zmluva uzavretá dňa 24.6.2013 medzi R. A. a Š. A. ako predávajúcimi a B. I. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho práva nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. K. je neplatná. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Poukázal na to, že dôvodom podania žaloby bola tá skutočnosť, že žalovanými bola porušená povinnosť ponúknuť na odkúpenie podiel v nehnuteľnosti spoluvlastníkom, teda aj žalobcovi, ktorý je oprávnený z predkupného práva v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Oprávnenie podať takúto žalobu má na základe § 40a Občianskeho zákonníka. Pokiaľ súd prvej inštancie uzavrel, že predmetnou kúpnou zmluvou nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, pretože nešlo o predaj ale o istú formu mimosúdneho vyporiadania konania vedeného na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 14C/105/2013, tak s takýmto záverom nemožno súhlasiť. V uvedenom konaní totiž žalobkyňa bola B. Š., ktorá žalovala R. A. a Š. A. ako kupujúcich v zmluve zo dňa 14.4.2010 a B. I. ako predávajúceho, pričom uvedené konanie skončilo späťvzatím žaloby žalobkyne, keďže došlo k obnoveniu pôvodného stavu. Súd prvej inštancie ďalej uzavrel, že aj keď napádaná zmluva je označená ako kúpna zmluva, ide o formu zrušenia predchádzajúcej zmluvy a s týmto záverom žalobca nesúhlasí. Podľa neho ide o novú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je nehnuteľnosť a uzavretú medzi tými istými
účastníkmi, avšak s odlišnými zmluvnými dojednaniami, a preto ju nemožno považovať za formu zrušenia predchádzajúcej kúpnej zmluvy. Účastníci konania 14C/105/2013, ak nemali záujem zotrvať v zmluvnom vzťahu, ktorý bol založený kúpnou zmluvou, mali možnosť zrušiť ju, a to predovšetkým dohodou, prípadne odstúpením od zmluvy. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. júla 2011 sp. zn. 6Sžo/229/2010 s tým, že odstúpenie od zmluvy je právnym inštitútom uplatnenia, v dôsledku ktorého sa zmluva zrušuje s účinkami ex tunc, a týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Ak však sa rozhodne podielový spoluvlastník s predmetom podliehajúcim predkupnému právu disponovať, je ho povinný ponúknuť takou ponukou, ktorá má všetky náležitosti návrhu na uzatvorenie zmluvy v zmysle ust. § 43a Občianskeho zákonníka a ktorá umožňuje oprávnenému k nej sa vecne vyjadriť. Je nepochybné, že žalovaní v 1. a 2. rade sa rozhodli disponovať svojim spoluvlastníckym podielom a nie použiť ho na zrušenie kúpnej zmluvy z roku 2010. Pôvodní žalovaní v 1. a 2. rade sa na žalobcu obrátili listom s ponukou na odkúpenie spoluvlastníckych podielov nehnuteľností a ich úmyslom bolo predmetnú nehnuteľnosť odpredať. Ponuka obsahovala povinné náležitosti a žalobca trval na tom, že predkupné právo uplatnil účinne listom zo dňa 2.5.2013, jeho predkupné právo bolo porušené, keďže na jeho vyjadrenie k ponuke pôvodní žalovaní v 1. a 2. rade nereagovali a následne spoluvlastnícky podiel odpredali žalovanému B. I.. K predaju prišlo pritom za odlišných podmienok, aké boli pôvodne žalobcovi ponúkané, kúpna cena totiž bola výrazne nižšia. Žalobca teda namieta nesprávne právne posúdenie súdom aj v otázke naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy a určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, keď trvali na tom, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení preukázali tým, že len určením neplatnosti týchto právnych úkonov môžu dosiahnuť realizáciu ich predkupného práva, aby mu žalovaní v 1. a 3. rade predali spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, na ktoré si žalobca uplatnil predkupné právo. Žalobca trval na tom, že listom zo dňa 2.8.2013 sa účinne dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, čím sa kúpna zmluva zrušila od počiatku. Akékoľvek právne úkony žalovaných, ktoré nastali po okamihu účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy považuje žalobca za právne irelevantné. Pokiaľ ide o pochybnosti ohľadne podpisu akceptácie, žalobca má za to, že tieto pochybnosti boli v konaní odstránené a samotný konateľ v konaní prehlásil, že právna zástupkyňa žalobcu mala platnú generálnu plnú moc na jeho zastupovanie aj v otázke uplatnenia predkupného práva.
10.K odvolaniu pripojil žalobca plnú moc, ktorým splnomocnil B.. O. F. na zastupovanie voči fyzickým, právnickým osobám, orgánom štátnej správy a samosprávy, ako aj voči peňažným ústavom a v tejto súvislosti v mene splnomocniteľa podávať návrhy, žiadosti, vysvetlenia, opravné prostriedky, podpisovať listiny a preberať súvisiace dokumenty, a to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Splnomocnenec je rovnako oprávnený na zastupovanie pred špecializovanými orgánmi štátnej správy, súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj na dopravných inšpektorátoch. Plná moc je datovaná 13.9.2011 a je podpísaná tak splnomocniteľom, ako aj splnomocnencom.
11.K odvolaniu sa vyjadril žalovaný Jozef Huk prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Poukázal na to, že žalobca neuviedol v odvolacej lehote relevantné odvolacie dôvody, a to aj napriek poučeniu, ktoré napadnutý rozsudok obsahuje. V odvolaní len zopakoval tvrdenia z podanej žaloby a prednesov na pojednávaní. Uviedol, že má za to, že odvolanie žalobcu nespĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, a preto sa nejedná o úplný a perfektný procesný úkon. Polemika žalobcu o forme právneho úkonu, ktorým došlo k mimosúdnemu urovnaniu sporu nepredstavuje právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, prípadne jeho zrušenie. Žalovaný preto navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalobcu odmietol podľa § 386 písm. d/ CSP pre chýbajúce zákonné náležitosti.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12. apríla 2022, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.
13.Žalovaný B. I. vo vyjadrení k odvolaniu žiadal odvolanie odmietnuť, lebo nemá zákonom požadované náležitosti, neobsahuje odvolacie dôvody. Odvolací súd však po oboznámení sa s odvolaním je toho názoru, že odvolanie má všetky náležitosti, obsahuje i odvolacie dôvody, aj keď ich odvolateľ neoznačil paragrafovým znením. Relevantnosť odvolacích dôvodov už vyhodnotí odvolací súd. Z obsahu
odvolania vyplýva, že žalobca použil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
14.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je podrobne odôvodnený a spĺňa všetky kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.
15.Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
16.Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Na doplnenie s zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:
17.Podstatné odvolacie námietky žalobcu smerovali proti záverom súdu prvej inštancie ohľadne toho, že vyhodnotil kúpnu zmluvu, ktorej neplatnosti sa v tomto konaní žalobca domáha ako formu vysporiadania sa s predchádzajúcim porušením predkupného práva. Trval na tom, že išlo o novú kúpnu zmluvu s inými dojednaniami a preto mal nárok uplatniť svoje predkupné právo spoluvlastníka, čo aj urobil.
18.Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Ako už vyššie bolo uvedené, súd prvej inštancie dostatočne vykonal dokazovanie relevantnými dôkazmi a hodnotenie dôkazov bolo vykonané jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, teda zákonným spôsobom a v súlade so zásadami formálnej logiky.
19.Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom nemôže nahrádzať už urobené prejavy vôle, použitie výkladových pravidiel smeruje len k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadrený slovami, ktorý urobili účastníci vo vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich dojednania.
20.V článku I. Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 24.6.2013 medzi R. A. a Š. A. ako predávajúcimi a B. I. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom k
nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. K. je uvedená dohoda zmluvných strán, že prevod nehnuteľností, resp. spoluvlastníckych podielov na základe tejto zmluvy je forma vysporiadania sa s 14C/105/2013-15, teda prevod spoluvlastníckych podielov pôvodnému vlastníkovi , t.j. kupujúcemu B. I.. Gramatickým a logickým výkladom tohto dojednania je jednoznačný úmysel zmluvných strán uviesť veci do stavu pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 14.4.2010, ktorou tie isté spoluvlastnícke podiely v predmetných nehnuteľnostiach odpredal B. I. R. A. a Š. A. a ktorá kúpna zmluva bola napadnutá inou spoluvlastníčkou neplatnosťou v konaní Okresného súdu Košice -okolie sp. zn. 14C/105/2013. Na pojednávaní konanom dňa 15.5.2014 v tejto veci (14C/105/2013), ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, došlo k späťvzatiu žaloby žalobkyňou z dôvodu, že uvedenou zmluvou bol obnovený pôvodný stav a konanie bolo preto zastavené.
21.Odvolací súd dáva do pozornosti judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky v súvislosti potrebou zabezpečenia spravodlivej materiálnej ochrany zákonnosti. Ústavný súd SR v Náleze III ÚS 72/2010 - 38 zo dňa 4.5.2010 uviedol, že “Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Všeobecný súd musí vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07).“ Prílišný formalizmus bol riešený aj v rozhodnutí sp. zn. I ÚS 155/2017, kde Ústavný súd SR uviedol, že orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti.
22.Nie je možné preto založiť rozhodnutie na príliš formalistickom výklade práva a posúdení skutkových okolností prípadu v rozpore s požiadavkou materiálnej ochrany práv zo strany súdnej moci. Aj keď v tomto spore neplatnosťou napadnutý právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 24.6.2013 je označená ako kúpna zmluva, vo svojej podstate ide skutočne o reparáciu na stav pred kúpnou zmluvou zo dňa 14.4.2010, ktorou bolo porušené predkupné právo inej spoluvlastníčky predmetných nehnuteľností, prebiehalo aj súdne konanie, ktoré bolo následne po dohode - kúpnej zmluve zo dňa 24.6.2013 pre späťvzatie žaloby zastavené. Napokon, súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku s argumentáciou žalobcu riadne vysporiadal so správnym právnym záverom. Uvedený rozsudok obstojí aj cez prizmu dobrých mravov (§3 Občianskeho zákonníka), keďže pôvodní žalovaní 1,2 kúpnou zmluvou z 24.6.2013 len napravili porušenie predkupného práva pri zmluve zo 14.4.2020.
23.Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.
24.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný, preto majú úspešní žalovaní nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
25.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).