Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-3-2022.pdf
PDF · 73.47 KB
Case nature
Subarea
14CoE/3/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: N. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. P. H.. T. XXXX/ XXX, XXX XX E., v konaní o vymoženie sumy 470,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 14Er/277/2014-42 zo dňa 2.11.2021, takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil z dôvodu, že oprávnený zmeškal zákonnú 30 dňovú lehotu na uskutočnenie doplnenia návrhu na začatie exekúcie podľa ust. § 243f ods. 1 v spojení s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Exekučný súd uviedol, že v predmetnej exekúcii je vymáhaná pohľadávka od povinného, ktorý je fyzickou osobou, na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný v konaní, kde si oprávnený uplatňoval nárok zo zmenky. Zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým bol novelizovaný exekučný poriadok, účinným od 23.12.2015, bola v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku oprávneným uložená povinnosť, aby v návrhoch na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opísal aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil dôkazy, ktorý tieto skutočnosti osvedčujú. V zmysle prechodných ustanovení k uvedenej novelizácii upravených v § 243f Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Táto lehota začala plynúť dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., t.j. od 23.12.2015 a uplynula dňom 22.01.2016. Ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v stanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Rozhodovacia prax súdov sa v tejto otázke priklonila k záveru, že v uvedenej lehote malo byť doplnenie návrhu doručené exekučnému súdu, keďže o zastavení alebo prípadnom pokračovaní exekúcie rozhoduje exekučný súd, nie súdny exekútor. Uvedené právne závery súdov boli predmetom posúdenia aj Ústavným súdom SR, ktorý uznesením č.k. III. ÚS 752/2016-7 zo dňa 08.11.2016 zaujal stanovisko, že z napadnutého uznesenia vyvoditeľný záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje Ústavný súd SR za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor. Uvedený postoj súdov tak prispieva k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom stanovenej lehoty na jeho vykonanie. Obdobný právny názor zaujal Ústavný súd SR aj v ďalších rozhodnutiach (napr. uznesenia sp. zn. III.
ÚS 564/2016-11 zo dňa 13.09.2016 a sp.zn. II. ÚS 615/2016 zo dňa 10.08.2016). Z obsahu spisu je zrejmé, že oprávnený doručil doplnenie návrhu súdnemu exekútorovi a súdu bolo jeho podanie doručené až dňom 04.02.2016, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Keďže oprávnený si nesplnil svoju zákonnú povinnosť doplniť návrh v zákonom stanovenej lehote, súd podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, ktoré odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Oprávnený sa nestotožnil s názorom konajúceho súdu vyjadrenom v odôvodnení rozhodnutia. Poukázal na skutočnosť, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnému, pričom kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, keďže povinný pri uzatváraní úverovej zmluvy vyhlásil, že peňažné prostriedky mu boli poskytnuté na účel povolania. Novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania, voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Navyše už k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný titul a zmenku, na základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorého zmenka zabezpečovala. Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú, boli súčasťou exekučného spisu tak, ako na to upozornil exekučný súd. Oprávnený má za to, že si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 243f ods. 1 v spojení s §ň 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a a 243h Exekučného poriadku a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP.
4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
6. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
7. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
11. Podľa § 386 písm. c). 2 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Lehota na doplnenie návrhu uplynula dňa 22.1.2016, oprávnený doplnil návrh podaním doručeným súdu dňa 4.2.2016, preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď exekúciu zastavil.
13. Čo sa týka odvolania voči výroku o zastavení exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, odvolací súd konštatuje, že na vec nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. a) CSP, keďže Exekučný poriadok ako lex specialis výslovne upravuje, voči ktorým uzneseniam je podľa tohto zákona prípustné odvolanie, teda je nevyhnutné predmetnú úpravu považovať za komplexnú a nemožno subsidiárne aplikovať ustanovenia CSP. Uvedené potvrdzuje aj znenie ustanovenia § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017, kde uvedený právny predpis výslovne vymenúva rozhodnutia o zastavení exekúcie voči ktorým je prípustné odvolanie ako opravný prostriedok. Predmetná exekúcia bola zastavená podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, pričom v uvedenom prípade Exekučný poriadok výslovne neustanovuje možnosť podať odvolanie voči predmetnému uzneseniu, preto v predmetnom prípade je odvolanie neprípustné.
14. Na uvedenom závere odvolacieho súdu nič nemení ani nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o možnosti podať proti napadnutému uzneseniu odvolanie, keďže prípustnosť odvolania je určená výlučne zákonom.
15. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol podľa § 386 písm. c) CSP.
16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).