Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/33/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcu MAKA Slovakia, s.r.o., Klčovany 246, Boleráz, IČO: 51 708 591, zastúpeného advokátom JUDr. Ireneuszom Piotrom Giebelom, Sladovnícka 22, Trnava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100211890/2021 zo dňa 05.02.2021, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 100211890/2021 zo dňa 05.02.2021, ktorým žalovaný ako odvolací orgán iba čiastočne vyhovel jeho odvolaniu proti rozhodnutiu Daňového úradu Trnava, pobočka Skalica č. 101588448/2020 zo dňa 15.10.2020 vyrubujúcemu mu za zdaňovacie obdobie jún 219 na dani z pridanej hodnoty vo výške 10.400 eur (správca dane mu neuznal odpočítanie dane z faktúr dodávateľa PKK-stav, s.r.o., vystavených za dodávky obnoseného šatstva) tak, že vyrubený rozdiel dane zo sumy 10.400 eur znížil na sumu 10.000 eur.

2.

Žalobca má za to, že vo veci konajúce správne orgány oboch stupňov jeho nárok na odpočítanie dane nesprávne posúdili, keď spochybnili uskutočnenie obchodu, ku ktorému existujú a boli predložené dôkazy, pričom daňový subjekt ani nebol vyzvaný na predloženie ďalších konkrétnych dôkazov.

3.

Žalobca v konaní predložil všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii a správcovi dane poskytol súčinnosť za účelom objasnenia dodávateľsko - odberateľského vzťahu a uskutočnenia jednotlivých dodávok tovaru, preto je presvedčený, že vyčerpal všetky prostriedky a možnosti, ktoré mal a mohol mať za účelom preukázania opodstatnenosti uplatneného nároku.

4.

Tieto skutočnosti žalovaný vo svojom rozhodnutí nezohľadnil, neprihliadal k jeho vyjadreniam na dopytovanie správcu dane, teda ku všetkým informáciám a k dôkazom, ktoré mal žalobca k dispozícii.

5.

Podľa žalobcu na jeho ťarchu nemôže byť skutočnosť, že dodávateľ PPK - stav, s.r.o., s ktorým v čase realizácie zdaniteľného obchodu komunikoval, v tomto čase už nespolupracuje a nepreberá úradné písomnosti. Žalovaný na neho v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou súdov prenáša neprimerane veľký rozsah dôkazného bremena, ktorý nie je možné ani predpokladať, že by mohol uniesť.

6.

Skutočnosti, týkajúce sa iných daňových subjektov ako žalobcu (PPK-stav, s.r.o. a jej nekontaktnosť), na ktoré žalovaný poukazuje, sa týkajú výlučne týchto osôb, nijako sa netýkajú žalobcu. Najvyšší súd SR už pritom skonštatoval, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočnosti, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobne stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

7.

Podľa žalobcu si tento právo na odpočítanie dane uplatnil v zmysle platných predpisov, okrem existencie faktúry a ďalších dokladov preukázal aj existenciu tovaru a spôsob jeho dodania, pričom správne orgány neprihliadnutím na všetky informácie, dôkazy a vyjadrenia v ich vzájomnej súvislosti, spôsobom ich posúdenia ohrozujú podnikateľskú činnosť žalobcu.

8.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu zamietnuť.

9.

Uvádzal, že prvostupňový orgán viedol dokazovanie s cieľom preveriť oprávnenosť uplatneného odpočítania dane zo sporných faktúr za nákup tovaru - obnosené šatstvo. Nevykonal len formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa na vecné plnenie, a to všetkých vzájomných súvislostiach. Pre posúdenie rozloženia dôkazného bremena je dôležitý rozsudok NS SR sp. zn. , v ktorom NS SR judikoval, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnených zdaniteľných plnení správcovi dane, ktorý v rámci daňovej skutočnosti preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa (pojem „môže“ § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EU“). V zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňový subjekt preukazuje, teda má preukázať rozhodujúce skutkové okolnosti na uplatnenie odpočtu dane, inak nie je možné uznať nárok na odpočítanie dane. Keďže citované ustanovenie hovorí všeobecne o daňovom subjekte, je povinnosťou kontrolovaného daňového subjektu, ale aj ostatných daňových subjektov dodanie tovaru preukázať. Dokazovanie zo strany prvostupňového orgánu slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok NS SR sp. zn. ). Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný tok tovaru tak, ako to deklaroval žalobca. Neexistujú žiadne hodnoverné dôkazy o tom, že fakturovaný tovar bol dodaný spoločnosťou PKK-stav, s.r.o.

10.

Dodanie tovaru sa u deklarovaného dodávateľa nepodarilo preveriť, pretože ide o nekontaktnú spoločnosť, ktorá s daňovými orgánmi nespolupracuje. Konateľ spoločnosti je pre daňové orgány taktiež nedostupný. Prvostupňový orgán vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich, že dodanie tovaru bolo uskutočnené deklarovaným dodávateľom PKK-stav, s.r.o. Žalobca však žiadne hodnoverné dôkazy nepredložil. Žalobca dodanie tovaru spoločnosťou PKK-stav, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období deklaruje len spornými faktúrami. Samotné listinné dôkazy však nie sú bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené, sú len tvrdením o takýchto udalostiach. Predložením faktúr je naplnená len formálna stránka na uplatnenie odpočítania dane, tieto faktúry však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybnosti preukazuje platiteľ. Technicky je možné

vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. Pokiaľ nie je možné riadne overiť doklady predložené žalobcom a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukazné. Sám o sebe takýto doklad bez ďalších dôkazov nepreukazuje, že sa deklarovaný obchod uskutočnil, resp. že sa uskutočnil tak, ako je v doklade uvedené.

11.

Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane zo sporných faktúr od spoločnosti PKK-stav, s.r.o., musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a deklarovaným dodávateľom. Samotná skutočnosť, že na sporných faktúrach je ako dodávateľ uvedená spoločnosť PKK-stav, s.r.o. ešte neznamená, že táto v skutočnosti dodanie tovaru aj uskutočnila a vznikla jej v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH aj daňová povinnosť. V danom prípade žalobca nepreukázal vierohodnými dôkazmi uskutočnenie dodania tovaru (prijatie deklarovaných zdaniteľných plnení) práve dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach. Žalobca okrem listinných dokladov nepredložil žiadne dôkazy o splnení podmienok stanovených pre vznik práva na odpočítanie v zmysle ustanovení zákona o DPH. Vychádzajúc zo znenia ustanovení § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH NS SR judikoval, že iba doložením účtovného dokladu obsahujúceho zákonom stanovené náležitosti nie je nárok na odpočítanie dane preukázaný. Daň či nárok na odpočítanie dane nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii zdaniteľného plnenia, pretože zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočnej realizácie. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením (rozsudok NS SR sp. zn. ). Samotné listinné dôkazy nie sú bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené, sú len tvrdením o takýchto udalostiach. Predložením faktúr, resp. iných listinných dokladov je naplnená len formálna stránka na uplatnenie odpočítania dane, tieto však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybnosti preukazuje platiteľ. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Žalovaný poukazuje na záver Najvyššieho súdu SR prijatý v rozsudku sp. zn. , bod 85, v ktorom je uvedené, že judikatúra zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľných plnení je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda, že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti zdaniteľných obchodov a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Žalobca dôkazy, ktoré by preukazovali, že zdaniteľné obchody deklarované spornými faktúrami, boli skutočne vykonané spoločnosťou PKK-stav, s.r.o. nepredložil, čím neuniesol svoje zákonné dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku, a preto mu nebolo uznané uplatnené odpočítanie dane zo sporných faktúr oprávnene. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúr nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

12.

V rozsudku C-285/11 Bonik EOOD SD EÚ stanovil, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou o DPH. SD EÚ v tejto súvislosti rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to v prípade, že daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba. V

takomto prípade totiž nie sú splnené objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb zdaniteľnou osobou a hospodárska činnosť. V preverovanom prípade si žalobca uplatnil odpočítanie dane zo sporných faktúr od spoločnosti PKK- stav, s.r.o., pričom nepreukázal, že fakturované tovary mu boli dodané deklarovaným dodávateľom. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je priamym účastníkom deklarovaných zdaniteľných obchodov a príjemcom fakturovaných plnení, má jednoznačne vedomosť o plneniach, ktoré prijal a rovnako má vedomosť i o tom, ako a kým boli skutočne vykonané. V tomto prípade je preto dobromyseľnosť žalobcu vylúčená.

13.

Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaného okrem iného, namietal, že žalovaný na neho prenáša dôkazné bremeno v prípade, kde to nie je zákonom predpokladané, v súvislosti s čím poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku sp. zn. a na závery Súdneho dvora Európskej únie prezentované v rozhodnutiach C-354/03, C 355/03 a C-484/03.

14.

Následne žalovaný v podaní zo dňa 23.09.2021 poukazoval na právny záver Ústavného súdu Slovenskej republiky v Uznesení -17, podľa ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona o účtovníctve. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

15.

Uvádzal, že v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , na ktorý žalobca poukazuje, je uvedené, že žalobca preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, pričom nie je možné od žalobcu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. V danom prípade však žalobca neuniesol svoje zákonné dôkazné bremeno, keď nepreukázal skutočnosti, na ktorých sa sám podieľal a ktorých preukazovanie je jeho povinnosťou v stanovenou daňovým poriadkom i platnou judikatúrou, na ktorú sám poukazuje. Ani rozsudky Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „ESD“) vo veci C-354/03, C-355/03 a C-484/03 (Optigen, Fulcrum Elektronics, Bond House) nie sú v danej veci aplikovateľné, pretože tieto sa vzťahovali na prípady, keď si dotknuté kontrolované subjekty uniesli svoje dôkazné bremeno, pričom na preverovanom stupni reťazca boli zákonné podmienky na uplatnenie odpočítania dane splnené, avšak iný stupeň reťazca ako ten, na ktorom sa sami podieľali, bol poznačený podvodom, o ktorom vedeli alebo mali vedieť.

16.

V prípade žalobcu nebola splnená základná podmienka a skutková okolnosť, z ktorej predmetné rozsudky vychádzali, a to splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Z tohto dôvodu sú predmetné rozsudky neaplikovateľné na preverovaný prípad. Podmienky uvedené v , , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorým sa transponovala smernica č. 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Uvedené podmienky sú stanovené tak, že daňové subjekty jasne a zrozumiteľne poznajú svoje práva a povinnosti pri uplatňovaní práva na odpočítanie dane a taktiež následky ich nesplnenia.

V prípade ich nesplnenia nie je možné postupovať v zmysle zásady „in dubio mitius“, keďže by sa ad absurdum takýmto postupom legalizovalo nezákonné konanie žalobcu a aj v prípade nesplnenia hmotnoprávnych podmienok by museli daňové orgány priznávať uplatnené odpočítanie dane, čo je v rozpore s cieľom, systémom a princípmi fungovania dane z pridanej hodnoty.

17.

Podľa (, ) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa

Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa o správe daní (daňový poriadok) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa o DPH Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

18.

Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty odpočítanie dane nenastáva ex lege, zo zákona, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca v záujme zabránenia jeho zneužívaniu požaduje, aby platiteľ, ktorý si nárok na odpočet dane uplatnil, preukázal naplnenie podmienok, ktoré zákon pre priznanie odpočítania dane stanovil.

19.

Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby reálne dodané práve osobou uvedenou na faktúrach, teda, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a daň z pridanej hodnoty bola voči nemu uplatnená práve jej platiteľom uvedeným na faktúrach.

20.

Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky, v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine preukázania existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale v rovine preukázania, že sa bez rozumných pochybností deklarovaným spôsobom uskutočnili.

21.

Na druhej strane súčasne možno konštatovať, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu, ktorý preto ako platiteľ dane má možnosť zaobstarať si dostatočný rozsah dôkazov na zabezpečenie preukázania zdaniteľného plnenia správcovi dane a minimalizáciu rizika, že mu v budúcnosti právo na odpočítanie dane (alebo oslobodenie od dane) nebude priznané.

22.

V danom prípade sa súd stotožnil so záverom vo veci konajúcich a rozhodujúcich správnych orgánov, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal obstaranie tovaru od platiteľa dane z pridanej hodnoty uvedeného na predložených faktúrach a že tak nebola splnená jedna zo základných podmienok úspešného uplatnenia odpočítania dane.

23.

V rozpore s názorom žalobcu pritom prijatie tohto záveru nie je dôsledkom neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k právnym vzťahom, či okolnostiam týkajúcim sa dodávateľa žalobcu, ktoré na neho bolo nezákonne prenesené správnym orgánom, ale neunesenia dôkazného bremena vyplývajúceho daňovému subjektu priamo z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého je povinný preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a)), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b)), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm.c)).

24.

Správny orgán z vlastnej iniciatívy vykonal zisťovania vo vzťahu k tvrdenému dodávateľovi žalobcu PKK-stav., s.r.o., ktorý podľa výsledku zisťovania ani v čase tvrdenej realizácie sporných obchodov nemal reálne sídlo (podľa vyjadrenia starostu obce malo ísť o asi 20 rokov chátrajúcu, neobývanú budovu ),daňové priznanie k DPH v rozhodnom čase nepodal a jeho konateľ - obyvateľ Maďarska, je nekontaktný. V tejto súvislosti, logicky, nemožno nemať pochybnosti aj o tvrdení žalobcu, že v čase realizácie obchodov s dodávateľom riadne komunikoval, pričom spôsob tejto komunikácie bližšie neozrejmil.

25.

Tieto objektívne zistenia o tvrdenom dodávateľovi žalobcu podporujú pochybnosti správcu dane o priebehu sporných obchodov deklarovaným spôsobom vyplývajúce už zo skutočnosti, že žalobca v súvislosti s deklarovanými dodávkami nedisponuje prakticky žiadnymi listinnými dôkazmi s výnimkou faktúr, z ktorých si odpočet dane uplatnil, nemá žiadne poznatky o doprave tovaru, ktorú podľa jeho tvrdenia mal zabezpečovať dodávateľ, ani doklady o úhrade ceny dodávok, ktorá mala byť realizovaná vždy v hotovosti

26.

V prospech tvrdení žalobcu tak nepriamo môžu svedčiť iba predložené faktúry, ktorých vystaviteľ ale zostáva sporným a ktoré bez ďalších dôkazov nedisponujú dôkaznou silou potrebnou na odstránenie pochybností daňových orgánov.

27.

Za nedostatku poznatkov o reálnom dodávateľovi žalobcu nemožno ani usudzovať o podvodnom konaní konkrétneho dodávateľa alebo subdodávateľa, rovnako ako o možnej účasti žalobcu na tomto nekalom konaní alebo o jeho vedomosti o ňom. Na prejednávaný prípad preto ani nemožno vzťahovať judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky či Súdneho dvora Európskej únie, ktorou žalobca argumentoval a ktorá sa týka odpočítania dane v obchodnom reťazci poznačenom podvodom, kedy dôkazné bremeno

na preukázanie účasti daňového subjektu na protiprávnom konaní spojenom s nedovolaným daňovým únikom zaťažuje správcu dane.

28.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd v konaní správnych orgánov vo veci nezistil také žalobcom namietané pochybenia, ktoré by mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a ktoré by preto odôvodňovali jeho navrhované zrušenie súdom, preto podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

29.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému správnemu orgánu trovy uplatniteľné v zmysle ani nevznikli.

30.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.