Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Ek/1597/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: 1./ J. W.Á., E.. XX.XX.XXXX, J. I. S. XXXX/ XXX, XXX XX E. I., zast.: I.. A. X., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Z. S. XXXX/XX, XXX XX E. I., 2./ mal. P. W., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Z. S. XXXX/XX, XXX XX E. I., 3./ A.. S. W., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Z. S. XXXX/XX, XXX XX E. I., zast. zákonným zástupcom - matkou: I.. A. X., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Z. S. XXXX/XX, XXX XX E. I., proti povinnému: Ľ. W., E.. XX.XX.XXXX, J. I. J. I., Z. I.: I.S. W., XXX XX I. Š., zast.: Špireková & Partners s. r. o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, o vymoženie zameškaného a bežného výživného, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom exekútorského úradu Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen, IČO: 37 822 314 (ako nástupca súdneho exekútora Mgr. Pavla Miku, IČO: 30 790 689), pod číslom Ex 359 EX 3596/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu na bežné výživné v sume 100 Eur mesačne od 01.04.2020 v prospech oprávneného 1./ z a s t a v u j e. II. Súd exekúciu v časti vymoženia zameškaného výživného v sume 90 Eur zastavuje. III. Návrh povinného na zastavenie exekúcie súd vo zvyšnej časti z a m i e t a. IV. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnení sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 27.09.2019 domáhali od povinného vymoženia zameškaného výživného v sume 5205 Eur a bežného výživného v sume 280 Eur od 01.10.2019 do budúcna na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 12.10.2011, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.11.2011; Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 05.06.2018, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2018 a vykonateľnosť dňa 18.12.2018 vo výroku I. - V., v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.11.2018, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2018, Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.01.2012, sp. zn. (ďalej len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 09.10.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Pavla Miku, so sídlom exekútorského úradu Dukelských hrdinov 6, 960 01 Zvolen, ktorý bol následne odvolaný z funkcie súdneho exekútora ku dňu 30.11.2020, pričom ako nástupca mu bol ustanovený súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom exekútorského úradu Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen, IČO: 37 822 314, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. Ex 359 EX 3596/20. 3. Súdny exekútor dňa 11.11.2021 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. V danej veci súd konštatuje, že poverený súdny exekútor doručoval upovedomenie o začatí exekúcie povinnému, avšak sa mu nepodarilo žiadnym zákonným spôsobom doručiť predmetné upovedomenie. Následne (s poukazom na §61b odsek 3 Exekučného poriadku) sa upovedomenie o začatí exekúcie doručí oznámením v Obchodnom vestníku; súčasne sa upovedomenie o začatí exekúcie doručí súdu, ktorý ho zverejní na úradnej tabuli alebo na webovej stránke. Upovedomenie o

začatí exekúcie sa v takom prípade považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku. Súdny exekútor zverejnil v Obchodnom vestníku predmetné upovedomenie dňa 15.03.2021. To znamená, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 16.04.2021. Povinný doručil svoj návrh na zastavenie exekúcie na exekútorský úrad dňa 13.10.2021, a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu. 4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že má za to, že nastali skutočnosti, ktoré majú za následok zastavenie exekúcie. Povinný považuje návrh oprávnenej za účelový, s cieľom mu uškodiť. Povinný uviedol, že si pre zlú finančnú situáciu neplnil riadne a včas vyživovaciu povinnosť, na základe čoho podala zákonná zástupkyňa oprávnených návrh na vykonanie exekúcie na vymožiteľnú sumu 5205 Eur. Koncom roka 2016 podala oprávnená na povinného aj trestné oznámenie. Povinný po podaní trestného oznámenia uhradil dlh na výživnom, čo má preukazovať aj zápisnica o hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo na Okresnom súde Žiar nad Hronom dňa 19.8.2020. Povinný má za to, že ku dňu 19.08.2020 neexistovalo (zaniklo) dlžné výživné, nakoľko došlo k jeho vyplateniu. Povinný zároveň spochybňuje výšku samotnej vymáhanej pohľadávky, nakoľko voči jeho dcére J. W. bola jeho vyživovacia povinnosť zrušená počnúc dňom 01.04.2020, a to rozhodnutím Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 18.03.2021, sp. zn. . Vzhľadom na uvedené, má povinný za to, že bol vyplatený celý vymáhaný dlh a teda požaduje, aby súd exekúciu zastavil. 5. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadrila aj zástupkyňa oprávnených a uviedla, že povinný si plní vyživovaciu povinnosť nepravidelne, čoho dôkazom má byť nutnosť podania trestného oznámenia v priebehu desiatich rokov päťkrát. Zákonná zástupkyňa oprávnených ďalej uviedla, spôsob výpočtu dlžného výživného, kedy začiatok určila ako moment vyplatenia dlhu v roku 2015, čo malo za následok odmietnutie veci prečinu zanedbania povinnej výživy. Od tohto dátumu zostavila tabuľku, v ktorej sú uvedené všetky platby povinného (mal dať - dal) na základe poštových poukážok prijatých cestou pošty a tiež priama úhrada k jej rukám na súdnom pojednávaní 19.08.2020. Zákonná zástupkyňa oprávnených v sume dlžného výživného reflektovala aj jeho zvýšenie v roku 2018 rozhodnutím sp. zn. a ďalej reflektovala aj platby povinného odosielané dcéry J. po skončení štúdia na vysokej škole. Zástupkyňa oprávnených nesúhlasí s argumentáciou povinného obsiahnutou v návrhu na zastavenie exekúcie. 6. Súdny exekútor vo svojom podaní, ktorým predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie uviedol všetky skutočnosti týkajúce sa doručovania upovedomenia o začatí exekúcie a návrhu na zastavenie exekúcie. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa však bližšie nevyjadril. 7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 12. Podľa Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.

13. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú 14. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 15. Súd mal za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 16.04.2021. Povinný mal teda podľa Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie bol doručený poverenému súdnemu exekútorovi dňa 13.10.2021. Súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonom stanovenej lehote, t. j. oneskorene. 16. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že povinný môže podať v priebehu exekučného konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie. Právne skutočnosti (dôvody na zastavenie exekúcie) musí však povinný uplatniť včas. Pravidlá včasného uplatnenia skutočností sú nasledovné. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie () musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Súd návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval. Procesný úkon povinného (návrh na zastavenie exekúcie) je teda v predmetnej časti neúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) je zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie. Ak je návrh exekučným súdom zamietnutý preto, že právna skutočnosť bola predložená oneskorene, hoci tu dôvod na zastavenie exekúcie je, považuje sa suma vymožená od povinného za bezdôvodné obohatenie. Vymoženie pohľadávky, ktorá zanikla už skôr z iného právneho dôvodu, prichádza do úvahy najmä vtedy, keď exekučný súd inak dôvodný návrh na zastavenie exekúcie zamietne iba preto, že bol podaný oneskorene. Exekučný súd exekúciu zastaví, aj keď povinný právnu skutočnosť neuplatnil včas, len pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu. V predmetnom prípade sa však nejedná o právnu skutočnosť, pre ktorú je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu. 17. Platná právna úprava obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody na zastavenie exekúcie neuplatnil včas. Napriek uvedenému exekučný súd môže exekúciu zastaviť ex offo, ale iba z určitých dôvodov. Vzhľadom na koncentráciu konania je zrejmé, že nie je prípustné, aby exekučný súd zastavil exekúciu ex offo z dôvodu, ktorý je zistiteľný len na základe riadneho splnenia povinnosti povinného tvrdiť a navrhnúť dôkazy. Do úvahy potom prichádzajú dva okruhy dôvodov, pre ktoré môže exekučný súd zastaviť exekúciu aj bez návrhu. Po prvé, ak ide o dôvod, pre ktorý mal exekučný súd návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, teda dôvod, ktorý mal exekučný súd zistiť z návrhu a jeho príloh. Zastavenie exekúcie tu predstavuje nápravu pochybenia, ktoré vzniklo nesprávnym posúdením návrhu na vykonanie exekúcie. Po druhé, ak právna skutočnosť, ktorá je dôvodom na zastavenie exekúcie, je zistiteľná z vlastnej činnosti exekučného súdu, prípadne zo súdnych či verejných registrov, teda ak sa nevyžaduje predloženie tvrdení a dôkazných návrhov zo strany povinného. O takúto situáciu pôjde napríklad vtedy, ak exekučný súd zistí, že exekučný titul bol v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku zrušený. 18. Súd v danom prípade upustil od uplatnenia koncentrácie konania a návrh povinného na zastavenie exekúcie posúdil komplexne, a to aj z dôvodu toho, aby bolo zrejmé, aký nárok sa má v predmetnom exekučnom konaní vymôcť. 19. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať

po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. 20. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 21. Súd na úvod považuje za potrebné objasniť skutkový stav daného exekučného konania. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 27.09.2019. K návrhu bol zo strany oprávnených predložený exekučný titul - Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 05.06.2018, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2018 a vykonateľnosť dňa 18.12.2018 vo vzťahu k výrokom I. - V. v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.11.2018, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2018; Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 12.10.2011, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.11.2011; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.01.2012, sp. zn. . Oprávnení si vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie uplatnili zameškané výživné za obdobie od mesiaca august 2015 do mesiaca september 2019 zameškané výživné v celkovej sume 5205 Eur a bežné výživné od mesiaca október 2019 v sume 280 Eur. Oprávnení si toto výživné uplatňovali na podklade Rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 12.10.2011, sp. zn. a následne, keď došlo k zmene tohto rozsudku a k zvýšeniu vyživovacej povinnosti, tak aj na podklade Rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 05.06.2018, sp. zn. . Oprávnení vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie riadne špecifikovali to, za aké obdobie si výživné uplatňujú a v akej výške. V zmysle Rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 12.10.2011, sp. zn. , mal súd za preukázané, že oprávneným bol priznaný nárok na bežné výživné spolu v sume 185 Eur mesačne (na mal. J. 70 Eur, mal. P. 60 Eur, mal. S. 55 Eur), pričom povinný bol zaviazaný uhrádzať toto výživné do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V zmysle Rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 05.06.2018, sp. zn. sa zmenil pôvodný rozsudok, a to tak, že povinný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí v sume spolu 280 Eur mesačne (na J. 100 Eur, mal. P. 100 Eur, mal. S. 80 Eur) počnúc dňom 28.12.2016, vždy do posledného dňa v mesiaci vopred. 22. Vo vzťahu k určeniu toho, ako sa má vyživovacia povinnosť plniť (ku akému dňu), súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom obsiahnutým v Rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrice sp. zn. zo dňa 11.03.2015: „Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Z citovaného ustanovenia zákona o rodine vyplýva, že určenie výživného sa viaže na opakujúce sa mesačné plnenia. Výživné sa poskytuje vopred. Jeho zmyslom je zabezpečiť oprávnenému prostriedky na živobytie v danom mesiaci, preto nie je žiadúce, aby oprávnený úveroval povinného, ktorý by mu až v nasledujúcom mesiaci jeho platbu kompenzoval. Deň splatnosti výživného preto v danom mesiaci by mal byť stanovený čo najskôr, aby oprávnený stihol svoje potreby v predstihu uspokojiť. Pokiaľ je súdom uložená povinnosť prispievať na výživu vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, znamená to, že výživné na daný mesiac je potrebné uhradiť vopred vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, to znamená, že napríklad výživné za mesiac september je odporca povinný zaplatiť vopred, t. j. najneskôr do 15. septembra, za mesiac október vopred najneskôr do 15. októbra.“ 23. Súd vzhľadom na podaný návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinného uvádza, že sa oboznámil s týmto návrhom a dôvodmi v ňom obsiahnutými a taktiež prihliadol aj na dôkazy predložené povinným. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že spochybňuje výšku samotnej vymáhanej pohľadávky voči dcére J., nakoľko táto bola zrušená rozhodnutím Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 18.03.2021, sp. zn. . Súd uvádza, že povinný k tomuto svojmu tvrdeniu predložil aj dôkaz v podobe tohto rozhodnutia. Nakoľko však toto rozhodnutie súdu nebolo predložené v zákonom stanovenej forme a taktiež k nemu nebola predložená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti v zákonom stanovenej forme, súd požiadal dňa 07.03.2022 Okresný súd Žiar nad Hronom o poskytnutie súčinnosti, a teda o predloženie tohto rozhodnutia a doložky právoplatnosti a vykonateľnosti k nemu v zákonom stanovenej forme. Okresný súd Žiar nad Hronom tunajšiemu súdu dňa 16.03.2022 poskytol súčinnosť a predložil uvedené dokumenty. Súd po oboznámení sa s nimi uvádza, že mal za nesporne preukázané, že Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 18.03.2021, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2021 a vykonateľnosť dňa 24.03.2021, bola zrušená vyživovacia povinnosť povinného vo vzťahu k oprávnenej 1./, ktorá bola naposledy upravená Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 05.06.2018 v spojitosti s Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 29.11.2018, a to počnúc dňom 01.04.2020. Vzhľadom k uvedenému rozhodnutiu mal súd za to, že tu nastal dôvod, pre ktorý je

potrebné prebiehajúcu exekúciu v časti vymoženia bežného výživného v sume 100 Eur mesačne od 01.04.2020 v prospech oprávneného 1./ zastaviť, a to podľa § 61k odsek 1 písmeno b) Exekučného poriadku. (I. výrok) 24. Povinný ďalej vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že ku dňu 19.08.2020 zaniklo dlžné výživné, nakoľko ho povinný celé vyplatil. K uvedenému tvrdeniu povinný predložil súdu aj potvrdenia o jednotlivých úhradách výživného, a to za obdobie od roku 2014 až do roku 2021. Súd preskúmal tieto potvrdenia, pričom mal za preukázané nasledovné skutočnosti. Súd posudzoval relevantné dokumenty vo vzťahu k zameškanému výživnému, a teda vo vzťahu k výživnému za obdobie od augusta 2015 do septembra 2019. Súd vo vzťahu k posúdeniu toho, za ktorý mesiac povinný splnil resp. nesplnil povinnosť uloženú exekučným titulom opätovne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 11.03.2015 uvedené v bode 22.tohto odôvodnenia. V prípade, ak teda povinný plnil svoju vyživovaciu povinnosť v mesiaci september, súd započítal toto výživné ako výživné za mesiac september. Vzhľadom k tejto skutočnosti súd uvádza, že mal za preukázané, že za obdobie od augusta 2015 do novembra 2016 povinný zasielal výživné v pravidelných mesačných intervaloch v sume 185 Eur s výnimkou mesiaca august 2015, kedy si povinný svoju povinnosť nesplnil. Povinný v zmysle predložených dokladov realizoval úhradu výživného vo vzťahu k oprávneným v sume 185 Eur dňa 24.09.2015, 30.10.2015, 27.11.2015, 23.12.2015, 19.01.2016, 29.02.2016, 31.03.2016, 29.04.2016, 18.05.2016, 29.06.2016, 29.07.2016, 31.08.2016, 30.09.2016, 31.10.2016, 30.11.2016. Následne došlo k zmene vyživovacej povinnosti, a to tak, že táto bola zvýšená na sumu 280 Eur mesačne na všetkých oprávnených spolu počnúc dňom 28.12.2016. Táto povinnosť sa mala plniť do posledného dňa v mesiaci vopred. To znamená, že výživné za mesiac december 2016 bol povinný zaviazaný zaplatiť už v novej výške, a teda v sume 280 Eur. Čo sa týka zvyšného vymáhaného zameškaného výživného, a teda výživného za obdobie od decembra 2016 do septembra 2019, o ktorom povinný tiež uvádza, že ho splnil, súd uvádza nasledovné. Súd z potvrdení o úhradách výživného zo strany povinného mal za nesporne preukázané, že povinný síce realizoval platby výživného, avšak nie v takej výške, v akej bol naň zaviazaný predmetným exekučným titulom. Súd mal za preukázané, že povinný uhradil dňa 20.12.2016 sumu 200 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 30.01.2017 sumu 185 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 28.02.2017 sumu 185 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 31.03.2017 sumu 185 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 28.04.2017 sumu 185 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 12.06.2017 sumu 185 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 30.06.2017 sumu 185 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 31.07.2017 sumu 185 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 30.08.2017 sumu 185 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 30.09.2017 sumu 185 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 06.11.2017 sumu 185 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 30.11.2017 sumu 185 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 13.12.2017 sumu 230 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 06.02.2018 sumu 185 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 06.03.2018 sumu 185 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 12.04.2018 sumu 185 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 04.05.2018 sumu 185 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 18.06.2018 sumu 185 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 02.07.2018 sumu 185 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 07.08.2018 sumu 185 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 03.09.2018 sumu 185 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 04.10.2018 sumu 185 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 21.11.2018 sumu 185 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 04.12.2018 sumu 185 Eur (namiesto 280 Eur), dňa 07.01.2019 sumu 90 Eur (namiesto 280 Eur). Súd mal z exekučných titulov za preukázané, že oprávnení mali za obdobie od augusta 2015 do septembra 2019 nárok na výživné v celkovej sume 12480 Eur. Povinný si však čiastočne svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávneným splnil, a to vo výške 7365 Eur, čo mal súd za preukázané z predložených potvrdení. Dlh na výživnom za toto obdobie teda predstavoval sumu 5115 Eur. Oprávnení si však vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie uplatnili sumu 5205 Eur. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že suma 90 Eur bola zo strany oprávnených uplatnená nedôvodne, nakoľko oprávnení s ohľadom na platby povinného nemali na túto sumu pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie nárok. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že tu existuje dôvod, pre ktorý je potrebné prebiehajúcu exekúciu v časti vymoženia zameškaného výživného v sume 90 Eur vo vzťahu k oprávneným zastaviť. Súd preto postupoval v zmysle § 61k odsek 1 písmeno a) Exekučného poriadku a exekúciu v časti vymoženia zameškaného výživného v sume 90 Eur zastavil. (II. výrok) 25. Čo sa týka námietky splnenia vo vzťahu k zvyšku nároku, súd uvádza nasledovné. Potvrdenia o úhradách, ktoré povinný realizoval v roku 2014 a v mesiacoch január až júl 2015 nie sú pre prebiehajúce exekučné konanie a exekúciu relevantné. Súd svoj názor odôvodňuje tou skutočnosťou, že predmetom tohto exekučného konania je zameškané výživné za obdobie od mesiaca august 2015 do mesiaca september 2019. Je teda zrejmé, že vo vzťahu k tomuto nároku ich nie je možné zohľadniť. 26. Čo sa týka úhrad realizovaných za obdobie od októbra 2019 až do septembra 2021 (podľa potvrdení, ktoré povinný súdu doložil), súd uvádza, že tieto úhrady súd nemôže zohľadniť a nemôže exekúciu v tejto časti zastaviť. Súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia začína doručením poverenia na jej vykonanie súdnemu exekútorovi. V tomto prípade bolo poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu

exekútorovi doručené dňa 09.10.2019. V prípade, ak povinný plní po začatí exekúcie, súd prebiehajúcu exekúciu vo vzťahu k týmto úhradám nie je oprávnený zastaviť (resp. čiastočne zastaviť), keďže tieto úhrady započítava a eviduje poverený súdny exekútor. Súd naviac považuje za potrebné podotknúť, že právna úprava exekučných konaní začatých od 01.04.2017 uprednostňuje odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ako platobné miesto súdneho exekútora. Na druhej strane zákon neukladá povinnému striktne plniť vymáhanú pohľadávku výlučne prostredníctvom exekútora, účinok splnenia vymáhaného nároku ale zákon podmieňuje tým, že súdny exekútor dostane trovy exekúcie v zodpovedajúcej výške. Uspokojenie nároku exekútora na trovy je automatické pri úhradách povinného poskytnutých priamo súdnemu exekútorovi, ak bude povinný plniť oprávnenému, nesmie povinný obchádzať finančné nároky exekútora. Nerešpektovanie nároku exekútora má potom vplyv na ďalší priebeh exekúcie, a to kým nebude uhradená suma trov exekútora, v prípade pohľadávky uhradenej priamo oprávnenému, exekútor pri vyčísľovaní zostatku vymáhanej pohľadávky na vykonanú úhradu neprihliadne. Primárnou úlohou súdneho exekútora je postarať sa o výkon exekúcie, zároveň však musí rešpektovať princíp primeranosti, čo je podmienené aj jeho vedomosťou o prípadnej zmene výšky zostatku vymáhanej pohľadávky. Oprávnený má informačnú povinnosť, oznámiť súdnemu exekútorovi platby poskytnuté povinným v období od podania návrhu na vykonanie exekúcie (v tomto prípade od 27.09.2019) do doručenia upovedomenie o začatí exekúcie povinnému (do 16.04.2021). Z dikcie § 61f ods. 2 vyplýva, že oprávnený nemá informačnú povinnosť ohľadom plnení, ktoré mu povinný uskutoční priamo po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Zákonodarca tak povinného nepriamo núti, aby po doručení upovedomenia o začatí exekúcie vykonával prípadné úhrady prostredníctvom súdneho exekútora, resp. aby v prípade úhrady uskutočnenej priamo oprávnenému, informoval o tejto skutočnosti i súdneho exekútora. (komentár k Exekučnému poriadku, 3. vydanie, 2018, s. 319 - 320). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd nezistil žiadny dôvod podľa § 61k odsek 1 Exekučného poriadku, pre ktorý by mal exekúciu vo vzťahu k zvyšku nároku vymáhaného v tomto exekučnom konaní zastaviť, a preto súd návrh povinného v tejto časti považuje za nedôvodný a zamietol ho. (III. výrok) 27. O trovách konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd rozhodoval v zmysle , Exekučného poriadku a v nadväznosti na Exekučného poriadku. Keďže súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie jednak čiastočne vyhovel a zároveň aj zamietol, vznikol by nárok na náhradu trov obidvom účastníkom konania, a teda aj oprávneným aj povinnému. Vzhľadom však na to, že oprávnení neboli právne zastúpení a povinný si náhradu trov riadne a včas neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal.(IV. výrok)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.