Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/51/2018

Zmenené rozhodnutím 5P/1/2024
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou vo veci starostlivosti súdu o mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov – matky: C. D. C. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: G. C., H. A. XXXX/XX a otca: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: J. C. o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu takto rozhodol: Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v znení: Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca I. B., nar. XX.XX.XXXX k mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne počnúc dňom 01.02.2024, ktoré výživné je otec mal. dieťaťa p o v i n n ý posielať do rúk matky mal. dieťaťa vždy do 28. dňa v mesiaci vopred na účet matky č. účtu: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Zročné výživné za obdobie od 01.02.2024 do 30.06.2024 je otec p o v i n n ý zaplatiť do rúk matky mal. dieťaťa do 31.08.2024 na č. účtu matky: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Týmto súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. značka 20P/67/2016 zo dňa 05.06.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. značka 12CoP/51/2018 zo dňa 29.11.2018, právoplatný dňa 27.12.2018 v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca k mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, vo veci starostlivosti o maloletú F. B., nar. XX. XX. XXXX a maloletú K. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C. N. a vo veci navrhovateľky R. B., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom K. XXXX/XXX, XXX XX H. C., deti rodičov - matky C. Z. Q., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom K. XXXX/XXX, XXX XX H. C. a otca R. B., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX R. C., o zvýšenie výživného na maloleté deti a plnoleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 20P/67/2016-118 z 5. júna 2018 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 05. 06. 2018 zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 12. 10. 2011 č. k. 10P/261/2011 - 65 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10. 01. 2012 č. k. 15CoP/73/2011 - 81 tak, že otec R. B., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len ,,otec“) je povinný počnúc dňom 28. 12. 2016 prispievať na výživu R. B., nar. XX. XX. XXXX sumou 100,- Eur mesačne, vždy do posledného dňa v mesiaci vopred k jej rukám (I. výrok). Zároveň súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 12. 10. 2011 č. k. 10P/261/2011 - 65 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10. 01. 2012 č. k. 15CoP/73/2011 - 81 tak, že otec je povinný počnúc dňom 28. 12. 2016 prispievať na výživu maloletej F. B., nar. XX. XX. XXXX sumou 100,- Eur mesačne a na výživu maloletej K. B., nar. XX. XX. XXXX sumou 80,- Eur mesačne, vždy do posledného dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí C. Z. Q., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,matka“) na jej bankový účet číslo účtu P. K. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX (II. výrok). Prvoinštančný súd ďalej rozhodol tak, že zročné výživné na R. B., nar. XX. XX. XXXX za obdobie od 28. 12. 2016 až do 30. 06. 2018 v sume 823,87 Eur je otec povinný zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným (III. výrok); zročné výživné na maloletú F. B., nar. XX. XX. XXXX za obdobie od 28. 12. 2016 až do 30. 06. 2018 v sume 965,16 Eur je otec povinný zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným (IV. výrok) a zročné výživné na maloletú K. B., nar. XX. XX. XXXX za obdobie od 28. 12. 2016 až do 30. 06. 2018 v sume 673,23 Eur je otec povinný zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 15,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným (V. výrok). O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (VI. výrok). Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 28. 12. 2016 sa matka domáhala počnúc dňom podania návrhu zvýšiť výživné na v tom čase

maloletú R. na sumu 190,- Eur mesačne, na maloletú F. na sumu 140,- Eur mesačne a na maloletú K. na sumu 130,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie konštatoval, že vo veci vykonal všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonal jedine bližšie prešetrenie príjmových pomerov matky (ktorá má podľa otca aj „neoficiálny“ príjem), ktoré súd prvej inštancie považoval za právne bezvýznamné v situácii, kedy sa otec podieľa na výžive všetkých troch detí len posielaním mesačného výživného (odhliadnuc od finančného daru k Vianociam 2016 pre všetky tri deti súhrnne v sume 15,- Eur a k Vianociam 2017 súhrnne v sume 45,- Eur) s pravidelne trvajúcim omeškaním troch mesiacov, a teda všetka ostatná starostlivosť o deti je na matke. Prvoinštančný súd zistil, že predchádzajúca úprava výživného bola upravená rozsudkom okresného súdu č. k. 10P/261/2011 - 65 zo dňa 12. 10. 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoP/73/2011 - 81 zo dňa 10. 01. 2012, na základe ktorého bola počnúc dňom 01. 09. 2011 zvýšená vyživovaciu povinnosť otca na v tom čase maloletú R. na sumu 70,- Eur mesačne, na maloletú F. na sumu 60,- Eur mesačne a na maloletú K. na sumu 55,- Eur mesačne. Súčasne dovtedy zročné výživné v celkovej výške 55,- Eur bolo uložené otcovi zaplatiť k rukám matky detí do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok o zvýšení výživného nadobudol právoplatnosť dňa 15. 11. 2011. Následne bol dňa 06. 05. 2015 vydaný okresným súdom doplňujúci rozsudok č. k. 10P/2/2015

- 15, ktorý sa nedotkol výšky určenej vyživovacej povinnosti, iba určil otcovi platiť výživné na adresu matky formou poštovej peňažnej poukážky. Súd prvej inštancie mal z pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. 10P/261/2011 preukázané, že v tom čase ešte maloletá R. navštevovala druhý stupeň (K. ročník) základnej školy a súčasne chodila aj do T. V.E., maloletá F. začala od 01. 09. 2011 navštevovať S. ročník základnej školy a maloletá K. bola v predškolskom veku, navštevovala materskú školu. Už v tom čase mala maloletá R. problém s G., maloletá F. bola už v tom čase silná B. v dlhodobej liečbe a maloletá K. bola sledovaná E.. Matka bola zamestnaná na X. V. v H. C. s priemerným čistým príjmom na úrovni 490,- Eur mesačne v období septembra 2010 až júna 2011 (č. l. 34 pripojeného spisu), v mesiacoch júl a august 2011 mala priemernú čistú mzdu cca 445,- Eur mesačne. Nemala v tom čase okrem troch maloletých detí iné vyživovacie povinnosti. Spolu s maloletými deťmi bývali v prenajatom byte v H. C., za ktorý platila nájomné vo výške 250,- Eur mesačne. Otec ako i aktuálne okrem troch vyživovacích povinností k deťom nemal ďalšie vyživovacie povinnosti. Podľa daňového priznania za rok 2010 dosiahol príjem otca zo živnosti sumu 1.941,- Eur, základ dane mal nulový. V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 10P/2/2015 otec uviedol, že pracoval ako živnostník v oblasti T. s príjmom približne do 200,- Eur mesačne v čistom. Snažil sa získavať zákazky aj mimo územia Slovenskej republiky, kedy bol v H. kvôli zákazke v hodnote 500,- Eur. Býval v byte priateľky, ktorý bol v jej osobnom vlastníctve, splácal úver na vlastný byt vo výške 300,- Eur mesačne, na svoj rodinný dom vo výške 153,- Eur mesačne, ďalej 250,- Eur mesačne úver na kúpu auta, 100,- Eur mesačne kreditnú kartu, mobilný telefón 50,- Eur mesačne, naftu na zákazky približne 300,- Eur mesačne, 250,- Eur mesačne splácal úver bytovému spoločenstvu v H. C. na byt a tiež poplatok zdravotnej poisťovni 46,- Eur mesačne. Tieto skutočnosti deklaroval na pojednávaní dňa 12. 10. 2011. Ďalej uviedol, že nemá žiadne zdravotné problémy a že úvery spláca preto, aby neprišiel o nehnuteľnosti, ktoré nadobudol titulom vyporiadania BSM. V súčasnosti sa situácia zmenila v tom, že R. B. je už plnoletá (plnoletosť dosiahla dňa XX. XX. XXXX) a navštevuje S. ročník K. T.E. vo T., ktorý aktuálne končí maturitou. Maloletá F. navštevuje K. ročník základnej školy a maloletá K. je žiačkou S. ročníka. Obidve maloleté deti sú teda už na druhom stupni a okrem toho obe navštevujú T. V.E.. Maloletá F. má okrem B. M. problémy (K.), s čím sú spojené zvýšené výdavky na lieky a kozmetiku. Zmenila sa aj situácia matky v tom, že je druhýkrát rozvedená a pribudla jej jedna vyživovacia povinnosť k maloletému N. Q., nar. XX. XX. XXXX, na ktorého bola v súvislosti s rozvodovým konaním rozsudkom zo dňa 16. 01. 2018 (právoplatným dňa 28. 02. 2018) stanovená vyživovacia povinnosť jeho otca na sumu 140,- Eur mesačne. Matka do 15. 10. 2017 pracovala v M. M. v H. C. s priemernou čistou mesačnou mzdou 450,- Eur za prvých 10 mesiacov roku 2017, súčasne je od 06. 09. 2017 až doteraz zamestnaná v N. T.E. T. s priemerným čistým príjmom na úrovni 556,- Eur mesačne. Okrem toho matka poberá aj prídavky na deti v celkovej sume 71,04 Eur mesačne. Býva s deťmi v nájomnom byte, za ktorý podľa svojho tvrdenia platí sumu 300,- Eur mesačne plus má ďalšie pravidelné výdavky (energie, internet, telefón, strava - prehľad a dôkazy na č.l. 55 a nasl. spisu) a tieto spolu s nájmom predstavujú celkovo sumu 832,- Eur mesačne. Otec je stále živnostníkom a podľa daňového priznania za rok 2017 mal zo živnosti príjem iba 1.875,- Eur. Nemá žiaden majetok a ani stále bydlisko, býva buď u kamaráta alebo u priateľky, ktorým potom prispieva na bývanie. Uviedol, že má výdavky na telefón 10,- Eur a platí výživné, ktoré ma riadne zaplatené.

Celkovo sa otec v podstate prezentoval tak, že je nemajetný, má len dlhy (požičané peniaze od známych, dlh na zdravotnej poisťovni), nemá dostatok práce, má zlý zdravotný stav a tak v zásade viac na výživu detí prispievať nemôže. Súd prvej inštancie konštatoval, že vyživovacia povinnosť otca k deťom stále trvá podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „Zákon o rodine“), podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. R. je stále študentkou strednej školy a maloleté deti navštevujú základnú školu, teda všetky tri sa stále štúdiom pripravujú na budúce povolanie. Súčasne v súvislosti s prechodom R. na strednú školu, ktorú navštevuje mimo miesta bydliska a maloletých detí na druhý stupeň základnej školy, sa zmenili ich potreby od doby, kedy bolo výživné určované naposledy. Štandardne je i judikatúrou a judikačnou praxou rešpektovaná zmena potrieb v súvislosti s rastom dieťaťa a zmenou stupňa školskej dochádzky, s čím je objektívne spojený nárast nákladov. K takýmto zmenám došlo ešte v období predchádzajúcom podaniu návrhu matkou na zvýšenie výživného, a preto nastal dôvod na zmenu pôvodne určeného rozsahu vyživovacej povinnosti otca podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý stanovuje, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine potom bolo možné (a vzhľadom na vykonané dokazovanie aj nutné) zmeniť výživné najskôr od podaniu návrhu ako to navrhla matka. Dôvody hodné osobitného zreteľa (ako sa tým bránil otec) sú totiž významné len vo vzťahu k možnosti súdu zvýšiť výživné na maloleté dieťa ešte aj za čas pred podaním takéhoto návrhu na súd (a to nebol tento prípad). I keď sa pomery otca zásadne od poslednej úpravy výživného nezmenili (tento má v podstate porovnateľne nízky príjem ako v minulosti) a stále tri vyživovacie povinnosti, k zmene došlo nielen na strane detí ako výživou oprávnených osôb ale aj matky. Vzhľadom na dobu viac než 6 rokov, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného, je tiež potrebné zohľadniť tzv. valorizačnú klauzulu v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá sama o sebe predstavuje objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom. Pokiaľ sa týka potrieb detí, tie otec v zásade nespochybňoval (sám uviedol, že by dával deťom viac keby mal), namietal len zdravotné problémy detí a to, že R. bývala na priváte. V tomto smere z matkou predložených lekárskych správ síce nemožno vyvodiť, že u R. sa jej zdravotný stav zhoršil v porovnaní s minulosťou do tej miery, že by si to vyžadovalo zvlášť zvýšené výdavky, no nepochybne táto v porovnaní s minulosťou začala chodiť do strednej školy mimo bydliska a už len to, nepozerajúc na to, že je to v súčasnosti už dospelá žena s inými potrebami než mala v roku 2011, odôvodňuje zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o namietané bývanie na priváte, tak išlo o stav prechodný, lebo do školy aktuálne dochádza. Na druhej strane lekárske správy ohľadne maloletej F. spoľahlivo dokazujú nevyhnutnosť vyšších výdavkov na lieky, lebo táto trpí G. a K. a B. sa jej rozšírili o ďalšie. Prvoinštančný súd konštatoval, že matka má mierne vyšší príjem než v minulosti, ale zároveň má o jednu vyživovaciu povinnosť viac. Pritom sa o všetky tri deti stará bez prispenia otca, ktorý svoju rolu zredukoval len na platenie výživného. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine platí, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súčasne § 75 ods. 1 Zákona o rodine určuje, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súd prvej inštancie ďalej uviedol: ,,Na strane otca neboli preukázané žiadne také závažné okolnosti, ktoré by mu bránili riadne sa zamestnať a tým si zabezpečiť nielen stabilný, ale hlavne vyšší príjem než má v súčasnosti. Ak totiž matka starajúca sa aktuálne o štyri deti môže mať stále zamestnanie a (aj) prostredníctvom neho dokáže deti zabezpečiť (a popri tom podľa tvrdenia otca mať ešte aj iný príjem), tak je skutočne pre súd neakceptovateľným vo vzťahu k výžive detí, aby otec bol v podstate spokojný s príležitostným príjmom zo živnosti, ktorý podľa daňového priznania nedosahuje mesačne ani výšku minimálnej mzdy. Otec je vyučený G., vie T., vykonáva Z. a T. práce, nemá žiadne závažné zdravotné problémy, nemá maloleté dieťa, o ktoré by sa musel denne starať a ani inak nie je viazaný na tunajší región, keď ako sám uvádzal nemá stále bydlisko. Nič mu teda podľa súdu nebráni hľadať si prácu v iných lokalitách Slovenska, či v zahraničí. Tu sa skutočne ponúka len také vysvetlenie, že otec nie je ochotný mať adekvátny pravidelný mesačný príjem, lebo si je vedomý, žeby potom musel platiť vyššie než doteraz určené výživné s tým, že do tohto kontextu plne zapadajú aj vyjadrenia otca, že nedisponuje príslušným oprávnením na prácu s elektrickými zariadeniami, nemá zváračský certifikát, nemá motorové vozidlo, aby sa mohol dopravovať za prácou inam atď. Ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine ale myslí na takéto prípady tým, že na schopnosti a možnosti povinného má súd prihliadnuť aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, či zárobku. Toto ustanovenie totiž vyjadruje princíp tzv. potencionality (majúci prednosť pre princípom fakticity) príjmu a teda ho treba vykladať tak,

že nedopadá len na situácie, kedy napríklad povinný preukázateľne odmietne pracovné miesto, s ktorým je spojený vyšší zárobok, ale aj na také situácie (aká je aj v tejto veci), kedy povinný je pasívny, teda napriek tomu, že mu v tom nebráni žiadna objektívna okolnosť, nerobí nič pre to, aby si našiel prácu zodpovedajúcu svojim schopnostiam. Treba dodať, že nie je v tomto smere úlohou ani súdu ani matky, aby otcovi vyhľadávali konkrétne pracovné ponuky. Preto pokiaľ otec v podstate tvrdil (a dokazoval listinnými dôkazmi na č.l. 72 a nasl. spisu), že ho živila priateľka K. Z. (jej prehlásenie na č.l. 73 spisu) a že mu pomáhali kamaráti (vyhlásenie F. Z. na č.l. 95 spisu) súd na tieto dôkazy vzhľadom na zásadu potencionality neprihliadal. Minimálna mesačná mzda predstavuje od roku 2016 sumu vyššiu než 400,- Eur (priemerná mesačná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve je pritom od roku 2016 vyššia než 900,- Eur mesačne) a preto pokiaľ podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, súd dospel k záveru, že bolo a je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať počnúc dňom 28. 12. 2016 na dcéru R. sumou 100,- Eur mesačne, na mal. dcéru F. rovnako sumou 100,- Eur mesačne (nakoľko táto má v porovnaní s minulosťou zhoršený zdravotný stav vyžadujúci si vyššie než bežné výdavky) a na mal. K. sumou 80,- Eur mesačne. Tu ešte treba poukázať na to, že suma životného minima pre nezaopatrené dieťa sa pohybuje od 01. 07. 2013 na úrovni okolo 90,- Eur mesačne (presne 91,06 Eur s účinnosťou od 01. 07. 2017) a teda určené výživné rozhodne nemožno považovať za neprimerane vysoké. Prihliadajúc na už vyššie konštatované príjmy matky ho súd ale považuje za zodpovedajúce potrebám detí. Vzhľadom na to, že R. nadobudla v priebehu konania plnoletosť, súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné priamo jej. Čo sa týka zročného výživného, otec tvrdil, že doteraz určené výživné má riadne zaplatené. Súd mal však za preukázané otcom predloženými poštovými peňažnými poukážkami (ktorými otec výživné uhrádzal a ktoré sú založené v prílohovej obálke spisu na č.l. 49 spisu), že je pravdivé tvrdenie matky, že otec platí výživné tri mesiace pozadu (aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu) a teda že výživné zaplatil naposledy len za mesiac február roku 2018 (platba realizovaná otcom dňa 04. 05. 2018). Otec mal uhrádzať doteraz mesačne na všetky tri dcéry celkovo sumu 185,- Eur, pričom potvrdil, že platba zo dňa 30. 11. 2016 v sume 185,- Eur bola úhradou výživného za mesiac september 2016 (čo je uvedené aj na poukážke formou „9/16“). Preto ak následne v jednotlivých mesiacoch uhradil ďalších 17 platieb po 185,- Eur (vrátane platby 200,- Eur dňa 20. 12. 2016, z ktorej suma 185,- Eur bola výživným a zvyšok dar k Vianociam a platby 230,- Eur dňa 13. 12. 2017, z ktorej suma 185,- Eur bola výživným a zvyšok dar k Vianociam), predstavuje to úhradu výživného za mesiace október 2016 až február 2018. Preto zročné výživné za obdobie od 28. 12. 2016 do 30. 06. 2018 predstavuje ohľadne R. (u ktorej bolo výživné zvýšené o 30,- Eur mesačne) sumu 823,87 Eur (december 2016 suma 3,87 Eur + január 2017 až február 2018 suma 420,- Eur (t.j. 14 mesiacov x 30,- Eur) + marec 2018 až jún 2018 suma 400,- Eur (t.j. 4 mesiace x 100,- Eur). Zročné výživné predstavuje u mal. F. sumu 965,16 Eur (u ktorej bolo výživné zvýšené o 40,- Eur mesačne) sumu 965,16 Eur (december 2016 suma 5,16 Eur + január 2017 až február 2018 suma 560,- Eur (t.j. 14 mesiacov x 40,- Eur) + marec 2018 až jún 2018 suma 400,- Eur (t.j. 4 mesiace x 100,- Eur)) a u mal. K. (u ktorej bolo výživné zvýšené o 25,- Eur mesačne) sumu 673,23 Eur (december 2016 suma 3,23 Eur + január 2017 až február 2018 suma 350,- Eur (t.j. 14 mesiacov x 25,- Eur) + marec 2018 až jún 2018 suma 320,- Eur (t.j. 4 mesiace x 80,- Eur)). Nakoľko otec nemôže dlžné výživné uhradiť naraz, súd mu povolil primerané mesačné splátky splatné spolu s bežným výživným.“ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“).

2. Proti rozsudku okresného súdu otec podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvoinštančného súdu, eventuálne ho zmenil tak, že návrh matky zamietne a v časti zvýšenia výživného na plnoletú dcéru rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, resp. zmenil tak, že konanie v tejto časti zastavuje. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nemal rozhodovať o jeho vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére R., pretože táto nadobudla už plnoletosť a návrh na zvýšenie výživného si mala podať sama. Matka nie je po dovŕšení plnoletosti dieťaťa aktívne legitimovaná na podanie návrhu na zvýšenie výživného voči plnoletému dieťaťu. Súd prvej inštancie nemal právomoc rozhodovať o výživnom na plnoleté dieťa, pretože R. ako plnoleté dieťa návrh na zvýšenie výživného sama nepodala a účastníčkou tohto súdneho konania na strane navrhovateľky nebola. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie konanie ohľadne zvýšenia výživného na plnoletú R. mal zastaviť. Mal za to, že súd prvej inštancie nevykonal viacero dôkazov, ktoré mohli byť významné pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, napríklad nešetril príjmové pomery matky ani opodstatnenosť výdavkov detí. Plnoletá R. nebýva na priváte, pričom výdavok na nájom za privát bol jeden z vyšších výdavkov, ktorý matka udávala ako dôvod na zvýšenie výživného. Súd prvej inštancie uviedol, že sa zmenili pomery matka, ktorá má okrem troch

vyživovacích povinností k deťom (ktorých je on otcom) i ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré má s iným mužom, a teda zmenili pomery na strane matky, s čím nesúhlasí, pretože býva i s ďalším dieťaťom v tom istom byte ako s ostatnými deťmi a ostatné výdavky na maloleté dieťa sú pokryté výživným. Súd prvej inštancie neskúmal jeho životnú situáciu. Poukázal na to, že sa zmenili pomery na jeho strane, pretože má zdravotné problémy (N. E.) a tieto zdravotné problémy ho dosť zásadným spôsobom obmedzujú vo výkone povolania a v jeho zárobkovej schopnosti. Povolania v K. sú fyzicky náročnejšie a zdravotné komplikácie schopnosť vykonávať toto povolanie značne komplikujú. Súd prvej inštancie mal preto zohľadniť jeho zdravotné problémy. Súd ďalej neprihliadol na čestné vyhlásenie jeho priateľky ani na čestné vyhlásenie F. Z., ktorým preukazoval to, že ho tieto osoby finančne podporujú. On je živnostníkom a svoje príjmy deklaroval daňovým priznaním. Okrem toho má dlhy na poistnom vo výške cca 2.500,- Eur. Zo svojich príjmov môže uhrádzať výživné, ktoré ale na úhradu zvýšeného výživného nepostačuje. Podľa jeho názoru neboli žiadne dôvody, aby mal platiť zvýšené výživné odo dňa podania návrhu. O podaní návrhu sa dozvedel až jeho doručením v roku 2018. Mal za to, že matka nebola v žiadnej takej životnej situácii, kvôli ktorej by súd prvej inštancie mal priznať zvýšené výživné odo dňa podania návrhu a nie je to ani v záujme maloletých detí, keďže z jeho aktuálnej príjmovej situácie vyplýva, že nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby platil zvýšené výživné, a nieto zameškané výživné.

3. Navrhovateľka R. B. vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolanie otca súd prvej inštancie „zamietol“. Poukázala na to, že otec o ňu ani o jej sestry nejavil záujem. Dokončila štúdium na K. T.E. vo T. ako T. B.. Výdavky spojené so štúdiom hradila matka. Bola prijatá na štúdium v T. na V. R. C., U. D.R., odbor X. a od 10. 09. 2018 nastupuje do S. ročníka bakalárskeho štúdia. Otec trávi dovolenky pri mori s cudzími deťmi a im neposlal ani len pohľadnicu. Výpovede otca sú plné protikladov a klamstiev. Poukázala na to, že matka podala návrh na zvýšenie výživného na zabezpečenie ich nevyhnutných potrieb a nie na zabezpečenie nadštandardu. Zvýšené výživné je nevyhnutné pre ňu a pre jej sestry z dôvodu, že majú zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom. Uviedla, že otec zo seba „robil chudobného,“ hoci bol oblečený v značkovom oblečení.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd odvolanie otca „zamietol“. Uviedla, že sa stotožňuje s rozsudkom prvoinštančného súdu, ktorý rozhodol na základe listinných dôkazov, ktoré účastníci predložili. Súd prvej inštancie objektívne zhodnotil stav a prihliadol na záujem maloletých detí. Otec mal dostatok priestoru a možnosti dôveryhodne prezentovať svoje možnosti a schopnosti. Podľa jej názoru prvoradým záujmom otca je vyhýbať sa svojim povinnostiam voči deťom. Prezentoval sa ako pastier oviec, aj napriek tomu, že má vzdelanie, ako teoretické, tak i praktické skúsenosti ako T. a G., čo mu otvára mnoho možností na zvýšenie tak svojej životnej úrovne, ako aj možnosť prispievať na potreby svojich detí. Otec neakceptuje ponuky trhu a dopyt po týchto profesiách. Otec venoval množstvo energie a argumentov výhovorkám ako sa vyhnúť práci. Len ústne deklaroval N. E., nie lekárskymi vyšetreniami a liečbou. Jeho zdravotný stav nie je taký, že by nemohol byť napr. T. a jeho zdravotný stav je zapríčinený neúnosnou X.. Otec tvrdí, že je chudobný a nemajetný, hoci na sociálnych sieťach sa prezentuje dovolenkami pri mori niekoľkokrát do roka a finančne podporuje svoju priateľku. Otec krivo vypovedá pred súdom. Poukázala na to, že súd prvej inštancie zvýšil výživné spätne na navrhovateľku R. od podania návrhu v roku 2016, pričom plnoletosť navrhovateľka R. dosiahla až v roku XXXX, keďže dĺžka súdneho konania bola ovplyvnená nepreberaním súdnych zásielok zo strany otca. Zvýšenie výživného žiadala len od podania návrhu, hoci mala vedomosť o tom, že mohla spätne žiadať doplatenie zvýšeného výživného. Zdravotný stav maloletých detí bol podložený lekárskymi správami, ich liečením, z ktorých vyplýva dlhodobo nepriaznivý stav, ktorý vznikol pred podaním návrhu. O zdravotnom stave detí otec nemá vedomosť, pretože sa s nimi nestýka a nemá záujem. Po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo k zhoršeniu zdravotného stavu u maloletej F., bol jej zistený O. Q. vo vyššom štádiu, čo si vyžaduje dlhodobé liečenie a opakovaný pobyt v H.K. Q. L. M. R. v M. K.. Liečenie tohto ochorenia je nutné medikamentózne a prísnou diétou. Taktiež jej bolo zistené K. držanie tela, čo si vyžaduje kompenzačné pomôcky, rehabilitácie, špeciálnu obuv a podobne. Podľa jej názoru sa otec vyhýba povinnosti voči svojim deťom, hoci finančné prostriedky sú výhradne pre deti, ktoré ich potrebujú na zabezpečenie vzdelania, zdravia, výživy. Deti majú výborný prospech v škole, sú ambiciózne, radi sa učia a vzdelávajú sa aj mimo školy. 5. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadril. 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej aj ,,CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1

a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). 9. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty otca v odvolaní.

10. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 11. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje na zmenu súdnych rozhodnutí podstatnú zmenu okolností, napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len prípady, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie skutkovej situácie v rámci konaní o výživnom. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Z daného vyplýva, že existenciu zmeny, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd a to porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného a to v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, čím sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, ktorá môže spočívať buď v zmene subjektívnych ale i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov, zmenou potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotných pomerov, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou, vznikom novej vyživovacej povinnosti, nadobudnutím spôsobilosti dieťaťa samostatne sa živiť a pod.. 12. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd v posudzovanej veci správne v súlade s ustálenou judikatúrou porovnal aktuálne pomery na strane detí i na strane rodičov v porovnaní s prechádzajúcou úpravou výživného vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/261/2011 - 65 zo dňa 12. 10. 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoP/73/2011 - 81 zo dňa 10. 01. 2012 a s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/2/2015 - 15 zo dňa 06. 05. 2015. 13. Keďže otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom plní len v obmedzenom rozsahu (t. j. v sume, ktorá bola určená pôvodným rozhodnutím), pričom v súvislosti s platením výživného nezohľadnil to, že

u detí došlo k zmene pomerov, preto na základe návrhu matky (§ 65 ods. 3 Zákona o rodine) musel o zvýšení vyživovacej povinnosti rozhodnúť súd.

14.Odvolací súd uvádza, že boli splnené zákonné podmienky na zvýšenie výživného na maloleté deti i plnoletú R., pretože primárnou zákonnou podmienkou pre určenie (eventuálne zvýšenie) výživného je zabezpečenie oprávnených potrieb oprávnenej osoby, teda v tomto prípade maloletých detí a plnoletej R.. Je nesporné, že ich oprávnené potreby od predchádzajúcej úpravy výživného, teda od roku 2011 vzrástli, čo je objektívne dané jednak všeobecným nárastom všetkých nákladov, ale nárast nákladov na ich výživu a na uspokojenie ich osobných potrieb sa prirodzene prejavil i v súvislosti s ich vekom a školským zaradením, štúdiom na strednej škole, v súvislosti so zdravotným stavom detí, mimoškolskými aktivitami detí, ich záujmami. Určená výška výživného zohľadňuje i to, že osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje a i v minulosti zabezpečovala výhradne len ich matka, a že táto jej osobná starostlivosť fakticky predstavuje naturálny ekvivalent materiálnej hodnoty, čiastočne zodpovedajúci tomu, čo je otec povinný mu poskytovať vo forme výživného. 15. Tým, že okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí a plnoletej R. zvýšeným výživným odo dňa podania návrhu, realizoval splnenie primárnej zákonnej podmienky pre určenie výživného, ktorou je zabezpečenie časti oprávnených potrieb maloletých detí a plnoletej R. ako nezaopatrených detí v rozsahu primeranom životnej úrovni povinného rodiča, teda otca. Je nepochybné, že uvedené výživné pokryje len časť ich nevyhnutných potrieb a na úhrade zostávajúcej časti ich potrieb musí participovať ich matka. 16. Odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu konštatuje, že je v objektívnych možnostiach a schopnostiach otca (pri využití svojho pracovného potenciálu), získať príjem, z ktorého by si mohol plniť vyživovaciu povinnosť v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine. Otec taktiež nepreukázal, že kvôli zdravotnému stavu došlo u neho k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

17. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd správne prihliadol na princíp potencionality príjmov, ktorý výrazne ochraňuje záujmy oprávneného (detí) z dôvodu, aby v rámci majetkových vzťahov odvodených od príslušných osobných rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov, a teda siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen jeho životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie aplikácie tohto princípu sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby sa jeho konaním znižoval jeho rozsah. V konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou napríklad zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, ďalej môže ísť o prípad, keď bez závažného dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť, alebo pracovný pomer, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok skončenie pracovného pomeru a pod.. Obdobne možno posudzovať situáciu zamestnanca s určitou kvalifikáciou, v dôsledku čoho objektívne môže vykonávať prácu v lepšie ohodnotenej pracovnej pozícii. Za vzdanie sa majetkového prospechu sa spravidla považuje i odmietnutie dedičstva, výhry, daru. Dôsledkom aplikácie princípu potencionality je, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potenciálneho príjmu, t j. príjmu pred zmenou výhodnejšieho zamestnania, príjmu, aký by dosahoval vo vyššie ohodnotenej pozícii, z príjmu, ktorý by dosahoval pred skončením pracovného pomeru, resp. vychádza z majetkových pomerov, ktoré by dosiahol v prípade nevzdania sa majetkového prospechu. 18. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že na strane otca neboli preukázané žiadne také závažné okolnosti, ktoré by mu bránili riadne sa zamestnať, zabezpečiť si stabilný, vyšší príjem než má v súčasnosti, keďže otec s prihliadnutím na svoju kvalifikáciu sa môže zamestnať nielen na území Slovenskej republiky ale aj v zahraničí, v dôsledku čoho objektívne môže vykonávať prácu v lepšie ohodnotenej pracovnej pozícii. 19. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča (a to aj nedoplatkom na poistnom, na ktorý otec poukázal v odvolaní). 20. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaním o zvýšení výživného zistil skutočný stav a na základe neho rozhodol vecne správne, pričom zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty a s účinnosťou odo dňa podania návrhu zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom a k plnoletej R. tak, že počnúc dňom 28. 12. 2016 otec je povinný prispievať na výživu R. B. sumou 100,- Eur mesačne (zo sumy 70,- Eur mesačne), na výživu maloletej F. B., nar. XX. XX. XXXX sumou 100,- Eur mesačne (zo sumy 60,- Eur mesačne) a na výživu maloletej K. B., nar. XX. XX. XXXX sumou 80,- Eur (zo sumy 55,- Eur mesačne). Podľa názoru odvolacieho súdu takto určené výživné zabezpečí pokrytie základných potrieb maloletých detí a plnoletej R..

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákonná úprava kladie dôraz na povinnosť každého rodiča upraviť si svoje osobné a zárobkové pomery tak, aby v prvom rade bol schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojim nezaopatreným potomkom. V tomto prípade sa odvolací súd stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť zvýšené výživne v prvoinštančným súdom určenej výške.

22. Keďže v konaní nebolo sporné, že otec v období od 28. 12. 2016 do 30. 06. 2018 neplatil zvýšené výživné na maloleté deti a na plnoletú R. B., v dôsledku čoho mu za uvedené obdobie vznikol nedoplatok na výživnom u R. v sume 823,87 Eur, u maloletej F. v sume 965,16 Eur, u maloletej K. v sume 673,23 Eur, odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu i vo výrokoch o zročnom výživnom (III.- V. výrok).

23. V súvislosti s odvolacími argumentmi odvolací súd dodáva, že účastníkom konania o zvýšení výživného je okrem rodičov predovšetkým maloleté dieťa, o právach ktorého súd koná, ktoré je v súdnom konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine. Ak v priebehu súdneho konania dieťa nadobudne plnoletosť, dieťa vystupuje v konaní už samostatne bez kolízneho opatrovníka, pretože dovŕšením 18. roku nadobúda úplnú procesnú spôsobilosť, t. j. schopnosť samostatne konať pred súdom ako účastník, pričom sa okruh účastníkov v konaní týkajúceho sa výživného na čas plnoletosti dieťaťa zúži o rodiča, ktorý zabezpečoval osobnú starostlivosť dieťaťa, počas jeho maloletosti (oprávnený rodič). Oprávnený rodič sa konania ďalej zúčastní v obmedzenej časti konania, a to o výživnom dieťaťa na čas do jeho plnoletosti (R2/1985). Z uvedených dôvodov sa otec mylne domnieval, že plnoletá R. mala po plnoletosti podať samostatný návrh na zvýšenie výživného, eventuálne súd prvej inštancie mal voči nej zastaviť konanie.

24. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods.1, 2 ako vecne správny potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania (VI. výrok), pretože súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 52 CMP.

25. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 57 CMP, ktoré ustanovuje: „O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.“ Návrh na náhradu trov odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 52 vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže neustanovuje inak.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 , môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 , rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 .