Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20P-67-2016.pdf
PDF · 108 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/67/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom vo veci starostlivosti súdu o deti B., a to R., H.. XX.XX.XXXX, maloletú F. B., H.. XX.XX.XXXX a maloletú K. B., H.. XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, deti rodičov: matka C.. C.. Z. Q., H.. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XXX, H. C., otec Ľ. B., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. C., v konaní o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 12.10.2011 č. k. 10P/261/2011
- 65 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.01.2012 č. k. 15CoP/73/2011
- 81 tak, že otec Ľ. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý počnúc dňom 28.12.2016 prispievať na výživu R. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 100,- Eur mesačne, vždy do posledného dňa v mesiaci vopred k jej rukám.
II. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 12.10.2011 č. k. 10P/261/2011 - 65 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.01.2012 č. k. 15CoP/73/2011 - 81 tak, že otec Ľ. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý počnúc dňom 28.12.2016 prispievať na výživu maloletej F. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 100,- Eur mesačne a na výživu maloletej K. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 80,- Eur mesačne, vždy do posledného dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí C.. C.. Z. Q., H.. XX.XX.XXXX na jej bankový účet číslo účtu IBAN SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX.
III. Zročné výživné na R. B., H.. XX.XX.XXXX za obdobie od 28.12.2016 až do 30.06.2018 vo výške 823,87 Eur je otec Ľ. B., H.. XX.XX.XXXX p o v i n n ý zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným.
IV. Zročné výživné na maloletú F. B., H.. XX.XX.XXXX za obdobie od 28.12.2016 až do 30.06.2018 vo výške 965,16 Eur je otec Ľ. B., H.. XX.XX.XXXX p o v i n n ý zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným.
V. Zročné výživné na maloletú K. B., H.. XX.XX.XXXX za obdobie od 28.12.2016 až do 30.06.2018 vo výške 673,23 Eur je otec Ľ. B., H.. XX.XX.XXXX p o v i n n ý zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 15,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 28.12.2016 žiadala matka počnúc dňom podania návrhu zvýšiť výživné na v tom čase maloletú R. na sumu 190,- Eur mesačne, na maloletú F. na sumu 140,- Eur mesačne a na maloletú K. na sumu 130,- Eur mesačne. Návrh zdôvodnila v podstate tým, že od posledného zvýšenia výživného rozsudkom tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 10P/261/2011, kedy bolo určené výživné na maloletú R. na sumu 70,- Eur mesačne, na maloletú F. na sumu 60,- Eur mesačne a na maloletú K. na sumu 55,- Eur mesačne uplynulo už šesť rokov a odvtedy sa náklady na zabezpečovanie potrieb detí diametrálne zvýšili. R. je žiačkou Strednej zdravotníckej školy vo T., maloletá F. navštevuje druhý stupeň základnej školy a maloletá K. je žiačkou prvého stupňa základnej školy. Otec sa o potreby detí nezaujíma, o finančných nákladoch na deti vôbec nevie, pričom s ním nie je možné sa nakontaktovať ani osobne, ani telefonicky, lebo sa zatajuje a nekomunikuje ani s ňou, ani s deťmi.
2. Otec vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach pred súdom uvádzal, že si doteraz súdom určenú vyživovaciu povinnosť riadne plní a vždy keď mu to pomery dovoľujú, pošle raz za rok na Vianoce deťom určitú čiastku navyše. V minulosti posielal deťom aj darčeky, no stávalo sa, že matka ich deťom vôbec nedala, prípadne ich speňažila. Poukázal na to, že už takmer štyri roky deti nevidel a nie je to preto, že sa o ne nezaujíma, ale matka ich hucká proti nemu a oni sa kvôli tomu nechcú s ním vídať. Po niekoľkých pokusoch o stretávanie sa s deťmi to vzdal, pretože videl, že negatívny vplyv matky bráni vybudovaniu si jeho vzťahu k deťom. Je živnostník a zarába si podľa toho aká je sezóna a ako mu to umožňuje zdravotný stav. Vykonáva murárske a dokončovacie práce, zváračské a zámočnícke práce. V roku 2017 mal ročný príjem 1.875,- Eur, čo dokladoval daňovým priznaním. V súčasnosti zarobí okolo 300,- Eur mesačne a býva u známej, ktorá uhrádza všetky platby za domácnosť. On uhrádza deťom výživné, 10,- Eur mesačne za telefón a približne 100,- Eur mesačne minie na stravu. Má zdravotné komplikácie - vodu v kolene, čo mu niekedy znemožňuje vykonávať prácu a pravidelne navštevuje lekára, ktorý mu vodu odstraňuje. Má dlhy v zdravotnej poisťovni 2.463,65 Eur, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a finančne mu vypomáha rodina.
3. K tvrdeniam matky ohľadne nákladov maloletej R. namietal, že pokiaľ táto chodí na strednú školu do T. tak by nemusela bývať na priváte, ale na internáte. Takisto neboli preukázané jej zdravotné komplikácie lekárskymi správami, pretože podľa neho je okrem atopického ekzému zdravotný stav R. v norme. Matka vykresľuje zdravotný stav dcéry R. veľmi dramaticky s cieľom dosiahnuť zvýšenie výživného za každú cenu. Poukázal tiež na potrebu zisťovať, či R. už neštuduje na vysokej škole alebo nepracuje, lebo v takom prípade by sa vyživovacia povinnosť vôbec nemala určovať, pričom podľa jeho informácií táto už s matkou v súčasnosti ani nebýva. Ohľadne maloletej F. uviedol, že alergiami trpí množstvo ľudí a treba si uvedomiť, že sa jedná možno o dva až tri týždne do roka, kedy môže mať alergik nepríjemné príznaky, čo teda nepovažuje za zvýšené náklady. Vo vzťahu k zárobkovým pomerom matky uviedol, že nie sú také nízke ako uviedla, pretože má okrem oficiálneho príjmu aj neoficiálny príjem, keďže matka šije dámsku konfekciu na zákazku. Zaujal teda také stanovisko k veci, že nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie zvýšeného výživného a ak by súd rozhodol a vyhovel by návrhu matky, nie je podľa neho dôvod zvýšiť výživné dňom podania návrhu, lebo neexistuje žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa. Zvýšenie výživného by vážne ovplyvnilo jeho existenciu a mohlo by mať pre neho fatálne následky.
4. Kolízny opatrovník v rámci svojich ústnych vyjadrení na pojednávaní sa k návrhu vyjadril tak, že nakoľko je zvýšenie výživného v záujme detí, odporúča návrhu vyhovieť a uložiť otcovi prispievať na výživu detí zvýšeným výživným prihliadajúc na potreby detí a na možnosti otca.
5. Súd vo veci vykonal všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonal jedine bližšie prešetrenie príjmových pomerov matky (ktorá má podľa otca aj „neoficiálny“ príjem), lebo to súd považoval za právne bezvýznamné v situácii, kedy sa otec podieľa na výžive všetkých troch dcér len posielaním mesačného výživného (odhliadnuc od finančného daru k Vianociam 2016 pre všetky tri dcéry dokopy v sume 15,- Eur a k Vianociam 2017 dokopy v sume 45,- Eur) a aj to s pravidelne trvajúcim omeškaním troch mesiacov (ako bude ďalej uvedené) a teda všetka ostatná starostlivosť o deti je na matke. Takisto sa súd nezaoberal podrobnejšie tvrdením otca, že najstaršia dcéra R. už podľa neho nebýva v spoločnej domácnosti, lebo matka súdu dôveryhodne a uveriteľne vysvetlila, že dcéra neodišla, iba si našla priateľa.
6. V civilnom mimosporovom konaní platí povinnosť súdu vykonať aj iné než navrhnuté dôkazy, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP). Podľa názoru súdu bol však skutočný stav veci dostatočne zistený už vykonanými dôkazmi a teda nebolo potrebné ešte ďalšie dokazovanie.
7. Súd mal potom za preukázané, že naposledy bolo o výživnom otca rozhodované v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 10P/261/2011, v rámci ktorého konania tunajší súd rozsudkom zo dňa 12.10.2011 č. k. 10P/261/2011 - 65 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.01.2012 č. k. 15CoP/73/2011 - 81 zvýšil počnúc dňom 01.09.2011 vyživovaciu povinnosť otca na v tom čase maloletú R. na sumu 70,- Eur mesačne, na maloletú F. na sumu 60,- Eur mesačne a na maloletú K. na sumu 55,- Eur mesačne. Súčasne dovtedy zročné výživné v celkovej výške 55,- Eur bolo uložené otcovi zaplatiť k rukám matky detí do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok o zvýšení výživného nadobudol právoplatnosť dňa 15.11.2011. K tomuto rozsudku bol následne dňa 06.05.2015 vydaný tunajším súdom doplňujúci rozsudok č. k. 10P/2/2015 - 15, ktorý sa ale nijako nedotkol výšky určenej vyživovacej povinnosti, iba určil otcovi platiť výživné na adresu matky formou poštovej peňažnej poukážky, k zmene predtým určenej výšky výživného teda nedošlo.
8. Ako vyplýva z pripojeného spisu sp. zn. 10P/261/2011, v tom čase ešte maloletá R. navštevovala druhý stupeň (siedmy ročník) základnej školy a súčasne chodila aj do základnej umeleckej školy, maloletá F. nastupovala od 01.09.2011 do prvého ročníka základnej školy a maloletá K. bola dieťaťom v predškolskom veku, navštevovala materskú školu. Už v tom čase mala maloletá R. problém s ekzémom, maloletá F. bola už v tom čase silná alergička v dlhodobej liečbe a maloletá K. bola sledovaná kardiológom.
9. Matka detí bola vtedy zamestnaná na Odbornom učilišti v H. C. s priemerným čistým príjmom na úrovni 490,- Eur mesačne v období septembra 2010 až júna 2011 (č. l. 34 uvedeného spisu), v mesiacoch júl a august 2011 mala priemernú čistú mzdu cca 445,- Eur mesačne. Nemala v tom čase okrem troch dcér iné vyživovacie povinnosti. Spolu s deťmi bývali v prenajatom byte v H. C., za ktorý platila nájomné vo výške 250,- Eur mesačne.
10. Rovnako ako v súčasnosti, otec okrem troch vyživovacích povinností k dcéram nemal ďalšie vyživovacie povinnosti. Podľa daňového priznania za rok 2010 dosiahol príjem zo živnosti na úrovni 1.941,- Eur, základ dane mal nulový. V predmetnom konaní uvádzal, že pracoval ako živnostník v oblasti zámočníctva s príjmom približne do 200,- Eur mesačne v čistom. Snažil sa získavať zákazky aj mimo územia Slovenskej republiky, kedy bol v Nemecku kvôli zákazke v hodnote 500,- Eur. Býval v byte priateľky, ktorý bol v jej osobnom vlastníctve, splácal úver na vlastný byt vo výške 300,- Eur mesačne, na svoj rodinný dom vo výške 153,- Eur mesačne, ďalej 250,- Eur mesačne úver na kúpu auta, 100,- Eur mesačne kreditnú kartu, mobilný telefón 50,- Eur mesačne, naftu na zákazky približne 300,- Eur mesačne, 250,- Eur mesačne splácal úver bytovému spoločenstvu v H. C. na byt a tiež poplatok zdravotnej poisťovni 46,- Eur mesačne. Tieto skutočnosti deklaroval na pojednávaní dňa 12.10.2011. Uvádzal, že nemá žiadne zdravotné problémy a že úvery spláca preto, že by inak prišiel o nehnuteľnosti, ktoré nadobudol titulom vyporiadania BSM.
11. V súčasnosti sa situácia zmenila v tom, že najstaršia dcéra R. je už plnoletá (plnoletosť dosiahla dňa 07.07.2017) a navštevuje posledný ročník strednej zdravotníckej školy vo T., ktorý aktuálne končí maturitou. Maloletá F. chodí do siedmeho ročníka základnej školy a maloletá K. je žiačkou piateho ročníka. Obidve deti sú teda už na druhom stupni a okrem toho obe navštevujú základnú umeleckú školu. F. má okrem alergie dermatologické problémy (soborea), s čím sú spojené zvýšené výdavky na lieky a kozmetiku.
12. Zmenila sa aj situácia matky v tom, že je druhýkrát rozvedená a pribudla jej jedna vyživovacia povinnosť k mal. N.Í. Q., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého bola v súvislosti s rozvodovým konaním rozsudkom zo dňa 16.01.2018 (právoplatným dňa 28.02.2018) stanovená vyživovacia povinnosť jeho otca na sumu 140,- Eur mesačne (čo je súdu známe z konania tunajšieho súdu sp. zn. 24P/41/2017). Matka do 15.10.2017 pracovala v Detskom domove v H. C. s priemernou čistou mesačnou mzdou 450,- Eur za prvých 10 mesiacov roku 2017, súčasne je od 06.09.2017 až doteraz zamestnaná v Špeciálnej základnej škole Ž. s priemerným čistým príjmom na úrovni 556,- Eur mesačne. Okrem toho matka poberá aj prídavky na deti v celkovej sume 71,04 Eur mesačne. Býva s deťmi v nájomnom byte, za ktorý podľa svojho tvrdenia platí sumu 300,- Eur mesačne plus má ďalšie pravidelné výdavky (energie, internet, telefón, strava - prehľad a dôkazy na č.l. 55 a nasl. spisu) a tieto spolu s nájmom predstavujú celkovo sumu 832,- Eur mesačne.
13. Čo sa týka otca, tento je stále živnostníkom a podľa daňového priznania za rok 2017 mal zo živnosti príjem iba 1.875,- Eur. Nemá žiaden majetok a ani stále bydlisko, býva buď u kamaráta alebo u priateľky, ktorým potom prispieva na bývanie. Uviedol, že má výdavky na telefón 10,- Eur a platí výživné, ktoré ma riadne zaplatené. Celkovo sa otec v podstate prezentoval tak, že je nemajetný, má len dlhy (požičané peniaze od známych, dlh na zdravotnej poisťovni), nemá dostatok práce, má zlý zdravotný stav a tak v zásade viac na výživu dcér prispievať nemôže.
14. Zhodnotením uvedeného mal súd preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k všetkým trom dcéram stále trvá podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý hovorí, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Dcéra R. je stále študentkou strednej školy a dve mladšie dcéry navštevujú základnú školu, teda všetky tri sa stále štúdiom pripravujú na budúce povolanie.
15. Súčasne je podľa názoru súdu zrejmé, že v súvislosti s prechodom najstaršej dcéry R. na strednú školu, ktorú navštevuje mimo miesta bydliska a mladších dvoch dcér na druhý stupeň základnej školy sa zmenili ich potreby od doby, kedy bolo výživné určované naposledy. Štandardne je i judikatúrou a judikačnou praxou rešpektovaná zmena potrieb v súvislosti s rastom dieťaťa a zmenou stupňa školskej dochádzky s čím je objektívne spojený nárast nákladov. Teda k takýmto zmenám došlo ešte v období predchádzajúcom podaniu návrhu matkou na zvýšenie výživného a preto nastal dôvod na zmenu pôvodne určeného rozsahu vyživovacej povinnosti otca podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý stanovuje, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine potom bolo možné (a vzhľadom na vykonané dokazovanie aj nutné) zmeniť výživné najskôr od podaniu návrhu ako to žiadala matka. Dôvody hodné osobitného zreteľa (ako sa tým bránil otec) sú totiž významné len vo vzťahu k možnosti súdu zvýšiť výživné na maloleté dieťa ešte aj za čas pred podaním takéhoto návrhu na súd (a to nebol tento prípad).
16. I keď sa teda pomery otca nijako zásadne od poslednej úpravy výživného nezmenili, keď tento má v podstate porovnateľne nízky príjem ako v minulosti a stále tri vyživovacie povinnosti, k zmene došlo nielen na strane detí ako výživou oprávnených osôb ale aj matky. Vzhľadom na dobu viac než 6 rokov, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného je tiež potrebné zohľadniť tzv. valorizačnú klauzulu v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá sama o sebe predstavuje objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom.
17. Pokiaľ sa týka potrieb detí, tie otec v zásade nespochybňoval (sám uviedol, že by dával deťom viac keby mal), namietal len zdravotné problémy dvoch starších dcér a to že najstaršia R. bývala na priváte. V tomto smere z matkou predložených lekárskych správ síce nemožno vyvodiť, že u R. sa jej zdravotný stav zhoršil v porovnaní s minulosťou do tej miery, že by si to vyžadovalo zvlášť zvýšené výdavky, no nepochybne táto v porovnaní s minulosťou začala chodiť do strednej školy mimo bydliska a už len to, nepozerajúc na to, že je to v súčasnosti už dospelá žena s inými potrebami než mala v roku 2011, odôvodňuje zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o namietané bývanie na priváte, tak išlo o stav prechodný, lebo do školy aktuálne dochádza. Na druhej strane zasa lekárske správy ohľadne mal. F. spoľahlivo dokazujú nevyhnutnosť vyšších výdavkov na lieky, lebo táto trpí ekzémom a seboreou a alergie sa jej rozšírili o ďalšie. Pokiaľ ide o matku, tak táto má o čosi vyšší príjem než v minulosti, no zároveň má o jednu vyživovaciu povinnosť viac. Pritom o všetky tri dcéry sa stará bez prispenia otca, ktorý svoju rolu zredukoval len na platenie výživného.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine platí, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súčasne ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine určuje, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Vychádzajúc z týchto ustanovení musí súd konštatovať, že na strane otca neboli preukázané žiadne také závažné okolnosti, ktoré by mu bránili riadne sa zamestnať a tým si zabezpečiť nielen stabilný, ale hlavne vyšší príjem než má v súčasnosti. Ak totiž matka starajúca sa aktuálne o štyri deti môže mať stále zamestnanie a (aj) prostredníctvom neho dokáže deti zabezpečiť (a popri tom podľa tvrdenia
otca mať ešte aj iný príjem), tak je skutočne pre súd neakceptovateľným vo vzťahu k výžive detí, aby otec bol v podstate spokojný s príležitostným príjmom zo živnosti, ktorý podľa daňového priznania nedosahuje mesačne ani výšku minimálnej mzdy. Otec je vyučený elektrikár, vie zvárať, vykonáva murárske a zámočnícke práce, nemá žiadne závažné zdravotné problémy, nemá maloleté dieťa, o ktoré by sa musel denne starať a ani inak nie je viazaný na tunajší región, keď ako sám uvádzal nemá stále bydlisko. Nič mu teda podľa súdu nebráni hľadať si prácu v iných lokalitách Slovenska, či v zahraničí. Tu sa skutočne ponúka len také vysvetlenie, že otec nie je ochotný mať adekvátny pravidelný mesačný príjem, lebo si je vedomý, žeby potom musel platiť vyššie než doteraz určené výživné s tým, že do tohto kontextu plne zapadajú aj vyjadrenia otca, že nedisponuje príslušným oprávnením na prácu s elektrickými zariadeniami, nemá zváračský certifikát, nemá motorové vozidlo, aby sa mohol dopravovať za prácou inam atď. Ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine ale myslí na takéto prípady tým, že na schopnosti a možnosti povinného má súd prihliadnuť aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, či zárobku. Toto ustanovenie totiž vyjadruje princíp tzv. potencionality (majúci prednosť pre princípom fakticity) príjmu a teda ho treba vykladať tak, že nedopadá len na situácie, kedy napríklad povinný preukázateľne odmietne pracovné miesto, s ktorým je spojený vyšší zárobok, ale aj na také situácie (aká je aj v tejto veci), kedy povinný je pasívny, teda napriek tomu, že mu v tom nebráni žiadna objektívna okolnosť, nerobí nič pre to, aby si našiel prácu zodpovedajúcu svojim schopnostiam. Treba dodať, že nie je v tomto smere úlohou ani súdu ani matky, aby otcovi vyhľadávali konkrétne pracovné ponuky.
20. Preto pokiaľ otec v podstate tvrdil (a dokazoval listinnými dôkazmi na č.l. 72 a nasl. spisu), že ho živila priateľka K. Z. (jej prehlásenie na č.l. 73 spisu) a že mu pomáhali kamaráti (vyhlásenie F. Z. na č.l. 95 spisu) súd na tieto dôkazy vzhľadom na zásadu potencionality neprihliadal. Minimálna mesačná mzda predstavuje od roku 2016 sumu vyššiu než 400,- Eur (priemerná mesačná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve je pritom od roku 2016 vyššia než 900,- Eur mesačne) a preto pokiaľ podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, súd dospel k záveru, že bolo a je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať počnúc dňom 28.12.2016 na dcéru R. sumou 100,- Eur mesačne, na mal. dcéru F. rovnako sumou 100,- Eur mesačne (nakoľko táto má v porovnaní s minulosťou zhoršený zdravotný stav vyžadujúci si vyššie než bežné výdavky) a na mal. K. sumou 80,- Eur mesačne. Tu ešte treba poukázať na to, že suma životného minima pre nezaopatrené dieťa sa pohybuje od 01.07.2013 na úrovni okolo 90,- Eur mesačne (presne 91,06 Eur s účinnosťou od 01.07.2017) a teda určené výživné rozhodne nemožno považovať za neprimerane vysoké. Prihliadajúc na už vyššie konštatované príjmy matky ho súd ale považuje za zodpovedajúce potrebám detí. Vzhľadom na to, že R. nadobudla v priebehu konania plnoletosť, súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné priamo jej.
21. Čo sa týka zročného výživného, otec tvrdil, že doteraz určené výživné má riadne zaplatené. Súd mal však za preukázané otcom predloženými poštovými peňažnými poukážkami (ktorými otec výživné uhrádzal a ktoré sú založené v prílohovej obálke spisu na č.l. 49 spisu), že je pravdivé tvrdenie matky, že otec platí výživné tri mesiace pozadu (aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu) a teda že výživné zaplatil naposledy len za mesiac február roku 2018 (platba realizovaná otcom dňa 04.05.2018). Otec mal uhrádzať doteraz mesačne na všetky tri dcéry celkovo sumu 185,- Eur, pričom potvrdil, že platba zo dňa 30.11.2016 v sume 185,- Eur bola úhradou výživného za mesiac september 2016 (čo je uvedené aj na poukážke formou „9/16“). Preto ak následne v jednotlivých mesiacoch uhradil ďalších 17 platieb po 185,- Eur (vrátane platby 200,- Eur dňa 20.12.2016, z ktorej suma 185,- Eur bola výživným a zvyšok dar k Vianociam a platby 230,- Eur dňa 13.12.2017, z ktorej suma 185,- Eur bola výživným a zvyšok dar k Vianociam), predstavuje to úhradu výživného za mesiace október 2016 až február 2018.
22. Preto zročné výživné za obdobie od 28.12.2016 do 30.06.2018 predstavuje ohľadne R. (u ktorej bolo výživné zvýšené o 30,- Eur mesačne) sumu 823,87 Eur (december 2016 suma 3,87 Eur + január 2017 až február 2018 suma 420,- Eur (t.j. 14 mesiacov x 30,- Eur) + marec 2018 až jún 2018 suma 400,- Eur (t.j. 4 mesiace x 100,- Eur)). Zročné výživné predstavuje u mal. F. sumu 965,16 Eur (u ktorej bolo výživné zvýšené o 40,- Eur mesačne) sumu 965,16 Eur (december 2016 suma 5,16 Eur + január 2017 až február 2018 suma 560,- Eur (t.j. 14 mesiacov x 40,- Eur) + marec 2018 až jún 2018 suma 400,- Eur (t.j. 4 mesiace x 100,- Eur)) a u mal. K. (u ktorej bolo výživné zvýšené o 25,- Eur mesačne) sumu 673,23 Eur (december 2016 suma 3,23 Eur + január 2017 až február 2018 suma 350,- Eur (t.j. 14 mesiacov x 25,- Eur) + marec 2018 až jún 2018 suma 320,- Eur (t.j. 4 mesiace x 80,- Eur)). Nakoľko otec nemôže dlžné výživné uhradiť naraz, súd mu povolil primerané mesačné splátky splatné spolu s bežným výživným.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.