Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Co-11-2023.pdf
PDF · 202.45 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/11/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: IP Nitra, s.r.o., so sídlom Šulekova 2, Bratislava, IČO: 46 474 412, zastúpeného: advokátska kancelária Šranko s.r.o., Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 50 485 601, proti žalovanému: MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného: JUDr. Alan Böhm, advokát so sídlom Jesenského 2, Bratislava, o zaplatenie sumy 569 283,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27. októbra 2022 č. k. 9C/126/2018-1158, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. v časti priznanej istiny v sume 466.651,14 eura a výroku IV. o trovách konania p o t v r d z u j e a v časti príslušenstva – úroku z omeškania rozsudok m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 27. októbra 2022 č. k. 9C/126/2018-1152 (napadnutý rozsudok) výrokom I. konanie v časti úroku z omeškania vo výške 8% p.a. zo sumy 569.283,88 eura od 8.11.2018 do 5.2.2019 a v časti úroku z omeškania vo výške 3% p.a. zo sumy 569.283,88 eura od 6.2.2019 do zaplatenia zastavil, výrokom II. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 466.651,14 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 466.651,14 eura od 6.2.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol, výrokom IV. žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z priznanej sumy, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, výrokom V. rozhodol, že znalec má proti žalovanému nárok na náhradu znalečného vo výške 94,99 eur, ktoré je povinný znalcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Žalobca žalobou požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť mu zvýšenie náhrady za vyvlastnenie nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci A. kat. úz. B. vyvlastnených na základe rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 15.8.2017 sp. zn. OU- NR-OVBP2-2017/026360-14 vo výške 569.283,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 569.283,88 eur od 8.11.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.11.2017 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o vyvlastnení č. OU-NR-OVBP2-2017/026360-14 zo dňa 15.8.2017, ktorým Okresný úrad Nitra odbor výstavy a bytovej politiky a rozhodol o vyvlastnení jeho vlastníckeho práva k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území B., ktoré boli pôvodne evidované na LV č. XXXX ako pozemky registra „C“ parc. číslo 1264/76, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 422 m2, parc. číslo 1264/77, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 462 m2, parc. číslo 1264/78, druh pozemku:
orná pôda o výmere 337 m2, parc. číslo 1264/80, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 970 m2, parc. číslo 1264/82, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 306 m2, parc. číslo 1264/83, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 3394 m2, parc. číslo 1264/84, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 150 m2, parc. číslo 1264/85, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 189 m2, parc. číslo 1264/86, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 730 m2, parc. číslo 1264/87, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1088 m2, parc. číslo 1264/88, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 676 m2, parc. číslo 1264/89, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 2093 m2, parc. číslo 1264/90, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 6760 m2, v celosti za náhradu vo výške 340290,72 eur pre stavbu: „Vybudovanie strategického parku“ k.ú. C., D., B., E., D., F., G., ktorá bola určená na základe znaleckého posudku č. 62/2017 zo dňa 27.4.2017 vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS-Komercia, a.s. (cena 19,36 eur/m2), ktorý predložil žalovaný hoci on predložil ďalšie dva znalecké posudky a to č. 32/2017 zo dňa 30.6.2017 vypracovaný znalcom Jozefom Markom (cena 54,86 eur/m2) a č. 68/2017 zo dňa 30.6.2017 vypracovaný znalcom Ing. Gustávom Hodúlom (cena 55,76 eur/m2). Nesprávne určenie výšky náhrady namietal počas vyvlastňovacieho konania, ale správny orgán jeho námietku zamietol a preto podal na Krajský súd v Nitre žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktoré vydalo druhostupňové rozhodnutie, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. 11S/203/2017. Správny orgán vyvlastnil nehnuteľnosti okrem iného i na účely § 4a zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení neskorších predpisov a preto si môže uplatniť požiadavku na vyššiu náhradu, ktorá mu patrí. Namietal, že znalecký posudok ÚEOS - Komercia a.s. má chyby, pretože všeobecná hodnota nehnuteľností bola určená nesprávne metódou polohovej diferenciácie a tak nezohľadňovala atribúty obsiahnuté v § 2 písm. g) vyhlášky a náhrada ani zďaleka nedosahovala cenu, ktorú by vyvlastnený pozemok dosiahol na trhu pri voľnom predaji. Náhrada bola určená v rozpore s požiadavkou § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní v spojitosti s § 2 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, nereflektovala stav trhu s nehnuteľnosťami v danej lokalite a v danom čase. Znaleckým posudok mala byť pritom zistená najpravdepodobnejšia cena nehnuteľností ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mali dosiahnuť v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Analýza porovnateľných kúpnych cien nesmie v znaleckom posudku, ktorý má byť podkladom pre určenie primeranej náhrady za vyvlastnenie chýbať. Nesprávne určenie výšky všeobecnej hodnoty nehnuteľností nemôže byť legitimizované a objektivizované len tým, že znalec použije jednu z do úvahy pripadajúcich metód ocenenia. Každá použitá metóda ocenenia musí smerovať k takému určeniu hodnoty majetku, ktorá sa čo najviac približuje realite. Medzi pojmami „všeobecná hodnota“ a „trhová cena“ by nemal byť rozdiel a preto je aplikovateľná aj judikatúra Najvyššieho súdu SR spred obdobia účinnosti zákona č. 282/2018 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/3/2017, na ktorý nadväzuje rozsudok sp. zn. 10Sžk/15/2016 zo dňa 8.11.2017. Keďže výšku náhrady je potrebné podľa neho posudzovať ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, kedy stratil svoje vlastníctvo k vyvlastneným pozemkom, dal si vypracovať nový znalecký posudok č. 43/2017 znalcom G. C., podľa ktorého hodnota vyvlastnených pozemkov k tomuto dňu použitím porovnávacej metódy bola 977.632,74 eur. Keďže za vyvlastnenie mu bola priznaná náhrada 408348,86 eur, ktorá bola pripísaná žalobcovi na účet, požaduje rozdiel 569.283,88 eur zaplatiť v tomto konaní spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od uplatnenia tohto práva. K žalobe pripojil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky o vyvlastnení zo dňa 15.8.2017 č. OU-NR-OVBP2-2017/026360-14, rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2017 číslo 27702/2017/SV/ 72808, doložku právoplatnosti, žalobu zo dňa 7.12.2017, námietky proti vyvlastneniu zo dňa 4.7.2017, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.5.2017 sp. zn. 5Sžk/3/2017, zo dňa 8.11.2017 sp. zn. 10Sžk/15/2016 a zo dňa 5.5.2015 sp. zn. 4Sžo/65/2015 a navrhol pripojiť spis Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky o vyvlastnení zo dňa 15.8.2017 č. OU-NR-OVBP2-2017/026360-14 a výpis z účtu žalobcu.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že zákon o významných investíciách v § 4a ods. 4 záväzným spôsobom určuje pre náhradu za vyvlastnenie spôsob stanovenia jej výšky v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote nehnuteľností. Podkladom pre určenie výšky náhrady za vyvlastnenie je znalecký posudok, v ktorom musí byť stanovená všeobecná hodnota vyvlastňovanej nehnuteľnosti, pričom postup stanovenia všeobecnej hodnoty je podrobnejšie upravený v prílohe č. 3 časti B. vyhlášky. Všeobecnú hodnotu možno určiť podľa troch metód a) porovnávacej, b) výnosovej a c) metódy polohovej diferenciácie. Výber metódy alebo ich kombinácie vykonáva vždy znalec, podľa toho ktorá metóda v konkrétnom čase, v danom mieste a k rozhodujúcemu dátumu vystihuje reality
a čo najobjektívnejšie stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Pokiaľ sa javil znalcovi výber metódy polohovej difereciácie za najvhodnejší, čo v znaleckom posudku č. 62/2017 aj odôvodnil, je absolútne legitímne, aby zisťoval všeobecnú hodnotu týmto spôsobom. Táto metóda sa v praxi používa bežne v prípade aj je jedinou použiteľnou metódou, najmä ak znalec nemôže použiť porovnávaciu metódu (napr. ak nemá k dispozícii dostatočný počet preukázateľných a hodnoverných podkladov pre porovnanie). Námietky žalobcu vznesené v správnom konaní o vyvlastnení boli preskúmané a toto rozhodnutie je preskúmavané Krajským súdom v Nitre v správnom súdnom konaní, sú nedôvodné a nemôžu mať za následok pochybnosť o hodnovernosti a správnosti znaleckého posudku č. 62/2017. Žalobcovi patrí náhrada za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote nehnuteľností podľa zákona o významných investíciách a zákona o vyvlastňovaní a nie trhovej cene podľa stavebného zákona. Stavebný zákon s účinnosťou od 1.7.2016 nie je všeobecným predpisom o vyvlastnení a preto rozsudky sp. zn. 5Sžk/3/2017 a sp. zn. 10Sžk/15/2016, na ktoré poukázal žalobca nie sú aplikovateľné pre tunajšie konanie, ktoré bolo uskutočnené podľa zákona o vyvlastnení a nie podľa stavebného zákona. Ani akékoľvek iné súdne rozhodnutia vo veci vyvlastnenia vydané pred 1.7.2015 alebo aj iné, ak sa netýkali vyvlastnenia podľa osobitného zákona - zákona o významných investíciách, nemôžu zohľadňovať relevantnú právnu úpravu podľa § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/1/2017 zo dňa 31.5.2017, sp. zn. 2Sžk/2/2017 zo dňa 26.7.2017 a 5Sžk/4/2018 zo dňa 4.12.2018, podľa ktorých je potrebné vychádzať z osobitnej právnej úpravy zákona o významných investíciách. Ani rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/65/2015, ktorý sa týka právneho vzťahu pred účinnosťou ustanovenia § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách nie je aplikovateľný v tomto súdnom konaní. Pretože podľa § 9 ods. 3 písm. f) zákona o vyvlastňovaní sa má k návrhu pripojiť znalecký posudok nie straší ako dva roky, nie je správna ani domnienka žalobcu, že náhradu za vyvlastnenie je potrebné posudzovať ku dňu právoplatnosti vyvlastnenia. Súd preto nemôže prihliadať na znalecký posudok č. 43/2017, ktorý bol vyhotovený ku dňu 27.11.2017, kedy už boli pozemky zhodnotené a neodráža tak skutočnosti, na ktoré prihliadol správny orgán a na základe, ktorých rozhodoval o výške náhrady za vyvlastnenie, pričom znalec nebral do úvahy ani viaceré negatívna hodnotených pozemkov, zvýšil ich hodnotu za použitia koeficientu všeobecnej situácie, intenzity využitia, funkčného využitia, technickej infraštruktúry, povyšujúcich faktorov a nepoužil na zníženie hodnoty koeficient redukujúcich faktorov, ani výber zmlúv o prevode nehnuteľností použitých na porovnávanie nebol objektívny, správne nebol použitý ani a) ekonomický faktor, b) polohový faktor a c) fyzický faktor a znalec nehodnotil pozemky osobitne, neprihliadol na ich výmeru, napojiteľnosť a polohu a preto ani z tohto dôvodu nie je možné uznať nárok žalobcu. Namietal aj proti uplatneniu nároku na úroky z omeškania, pretože k žiadnemu omeškaniu neprišlo, rozhodnutie o vyvlastnení má konštitutívny charakter. Pokiaľ by súd považoval znalecký posudok č. 43/2017 za riadny dôkaz a pretože ide o osobitný prípad vyžadujúci osobitné vedecké posúdenie navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie a za znalca ustanovil znalecký ústav. Namietal, že konanie vedené pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 11S/205/2017 nie je možné považovať za konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá by mala význam pre rozhodnutie súdu v tomto súdnom konaní a preto nie je dôvod na prerušenie tohto konania. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť. Pripojil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.5.2017 sp. zn. 6Sžk/1/2017, zo dňa 26.7.2017 sp. zn. 2Sžk/2/2017 a zo dňa 4.12.2018 sp. zn. 5Sžk/4/2018.
4. Pretože obe sporové strany navrhli znalecké dokazovanie, súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorému určil zistiť všeobecnú hodnotu nehnuteľností vyvlastnených rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 15.08.2017, č. OU-NR-OVBP2-2017/026360-14, právoplatným dňa 10.11.2017, a to parc. číslo 1264/76, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 422 m2, parc. číslo 1264/77, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 462 m2, parc. číslo 1264/78, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 337 m2, parc. číslo 1264/80, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 970 m2, parc. číslo 1264/82, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 306 m2, parc. číslo 1264/83, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 3394 m2, parc. číslo 1264/84, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 150 m2, parc. číslo 1264/85, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 189 m2, parc. číslo 1264/86, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 730 m2, parc. číslo 1264/87, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1088 m2, parc. číslo 1264/88, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 676 m2, parc. číslo 1264/89, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 2093 m2, parc. číslo 1264/90, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 6760 m2, pôvodne evidovaných na LV č. XXXX pre k. ú. B., obec Nitra, okres A., ku dňu 10.11.2017 (právoplatnosť vyvlastnenia), ku dňu 15.08.2017 (vydanie prvostupňového rozhodnutia
o vyvlastnení) a ku dňu 19.10.2017 (vydanie druhostupňového rozhodnutia o vyvlastnení), a to metódou polohovej diferenciácie ako i porovnávacou metódou, vykonať a zdôvodniť výber vhodnej metódy stanovenia všeobecnej hodnoty, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu všeobecnej hodnoty vo vzťahu k ohodnocovaným nehnuteľnostiam, porovnať predložený znalecký posudok č. 43/2017 zo dňa 27.11.2017, ktorý vypracoval znalec G. C. a znalecký posudok č. 62/2017 zo dňa 27.04.2017, ktorý vypracoval znalec, spoločnosť ÚEOS - Komercia, a. s. so všeobecnou hodnotou pozemkov stanovenou znaleckým ústavom a odborne zhodnotiť zistené rozdiely medzi ZP č. 43/2017, resp. ZP č. XX/XXXX, na jednej strane, a všeobecnou hodnotou pozemkov stanovenou znaleckým ústavom na strane druhej, (a to najmä, nie však výlučne, z pohľadu vhodnosti zvolenej metódy, jej faktickej implementácie znalcom, apod.) a doplniť vlastné zistenia znaleckého ústavu (ak bude znalecký ústav považovať za vhodné).
5. Znalecký ústav doručil súdu znalecký posudok dňa 25.4.2022 pod č. 56/2022, proti ktorému žalobca nenamietal. Znalec zaslal súdu dňa 2.5.2022 doplnenie znaleckého posudku č. 1 zo dňa 28.4.2022, ktorým opravil chyby v písaní a na výzvu súdu sa dňa 28.6.2022 vyjadril aj k námietkam žalovaného. Znalec poverený Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline H. C. I., J., na pojednávaní dňa 4.10.2022 uviedol, že stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v zmysle vyhlášky 492/2004 Zb. je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny, ktorú by mala nehnuteľnosť dosiahnuť v rámci voľného trhu. Znalci v zmysle vyhlášky musia dodržiavať metodické postupy a v rámci nich je priestor aj na subjektívne hodnotenie, ale len v rámci určitých možných rozptylov. Znalec musí vyhodnotiť, či bude aplikovať najvyššiu či najnižšiu hodnotu určitého čiastkového koeficientu, ale v rámci hodnoty, ktorú mu predpis umožňuje. V zmysle vyhlášky sú zadefinované spôsoby určenia. Nie je mu príslušné, a ani znaleckému ústavu, hodnotiť správnosť alebo nesprávnosť postupu znalcov. V znaleckom posudku sa vyjadrili k určitým rozdielom a ku každému postupu dali závery, či sa s nimi stotožňuje znalecký ústav alebo nie. Vyhodnotenie tohto postupu je však na súde. Vo vyjadrení k námietkami - bod 3, str. 2 uviedli, že znalecký ústav vykonal podrobnú analýzu zmlúv, ktoré tvoria obsah spisu. Ide o niekoľko desiatok zmlúv, ktoré vyhodnocovali a nachádzajú sa v spise na str. 138 a ďalej a zároveň išlo aj o súčinnosť zo strany prevažne žalovaného, ako aj nahliadnutím do Zbierky listín Okresného úradu, do zmlúv, ktoré sú definované v písm. c) na str. 8-10 a na základe týchto údajov znalecký ústav vypracoval znalecký posudok. To, na čo je pozemok určený, má určitý vplyv na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Uvedené vyplýva z koeficientu funkčného využitia územia, do ktorého začlenili plochy určené pre verejné a technické vybavenie, a rovnako to zohľadnili aj pri fyzických faktoroch jednotlivých zmlúv, nachádzajúcich sa na str. 28 znaleckého posudku. Pri hodnotení fyzických faktorov bol rozdiel zohľadnený sadzbou 5 %, ktorý považuje znalecký ústav za dostatočný pre význam strategického parku. Na porovnanie uvádza, že aj pri strategickom parku Sever alebo Jaguár či Kia sa kupovali pozemky v celosti bez ohľadu, či bola určená komunikácia. Dôležitým faktorom je funkčné využitie územia. Rozdielom ohľadne kúpnych zmlúv s väčšou výmerou je to, že na rozdiel od parku Sever, ktorý mal svoju infraštruktúru, tu sa pohybujú v inom parku. V rámci tohto znalecký ústav vyhodnotil zníženie od 5 % ako dostatočné. Nerozlišuje sa tu, či tam budú len trávnaté porasty alebo priemyselné objekty a že za každú takúto časť by bola iná suma. Pozemky boli súčasťou existujúceho priemyselného parku, ktorý mal svojou infraštruktúru. Tento znalecký posudok vypracovali viacerí ľudia a bola na ňom všeobecná zhoda. Či to je významná investícia alebo štátna cesta, tieto zmeny vzišli postupne. A táto cesta bola vyvolaná priamo investíciou, aby sa zlepšila infraštruktúra. Pokiaľ by iný znalecký ústav vychádzal zo všetkých parametrov a podkladov, ktoré oni mali dostupné, nemal by dospieť k významnej zmene všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Tieto ostatné znalecké posudky nemali všetky tieto podklady.
6. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že rozhodnutím Okresného úradu Nitra odbor výstavy a bytovej politiky zo dňa 15.8.2017 č. OU-NR-OVBP2-2017/026360-14 v prospech žalovaného bolo vyvlastnené vlastnícke právo žalobcu k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území B., ktoré boli v tom čase evidované na LV č. XXXX ako pozemky registra „C“ parc. číslo 1264/76, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 422 m2, parc. číslo 1264/77, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 462 m2, parc. číslo 1264/78, druh pozemku: orná pôda o výmere 337 m2, parc. číslo 1264/80, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 970 m2, parc. číslo 1264/82, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 306 m2, parc. číslo 1264/83, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 3394 m2, parc. číslo 1264/84, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 150 m2, parc. číslo 1264/85, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 189 m2, parc. číslo 1264/86, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 730 m2, parc. číslo 1264/87, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1088 m2, parc. číslo 1264/88, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 676 m2, parc. číslo 1264/89, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 2093 m2, parc. číslo 1264/90, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 6760 m2, v celosti za náhradu vo výške 340290,72 eur
pre stavbu: „Vybudovanie strategického parku“ k. ú. C., D., B., E., D., F., G., ktorá bola určená na základe znaleckého posudku č. 62/2017 zo dňa 27.4.2017 vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS-Komercia, a.s. (cena 19,36 eur/m2) t. j. spolu vo výške 340.290,72 eur, ktorú mu žalovaný vyplatil dňa 12.12.2017 a dňa 19.12.2017 DPH vo výške 68.058,14 eura, spolu 408.348,86 eura. Námietky žalobcu k výške náhrady za vyvlastnenie boli zamietnuté. Z rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2017 číslo: 27702/2017/SV/72808 vyplýva, že žalobca sa proti uvedenému rozhodnutiu Okresného úradu Nitra odvolal, pričom jeho odvolanie bolo zamietnuté a rozhodnutie Okresného úradu Nitra bolo potvrdené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2017. Žalobou zo dňa 7.12.2017 sa žalobca správnou žalobou podanou na Krajskom súde v Nitre proti Ministerstva doprav a výstavby Slovenskej republiky domáhal zrušenia uvedeného rozhodnutia, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 11S/203/2017 a v dôsledku späťvzatia žaloby súd uznesením č. k. 11S/203/2017-482 zo dňa 22.8.2019 konanie zastavil. Žalovaný dňa 12.12.2017 uhradil náhradu za vyvlastnenie vo výške 340.290,72 eur a dňa 19.12.2017 DPH z tejto sumy vo výške 68.058,14 eura.
7. Súkromným znaleckým posudok znalca ÚEOS - Komercia, a.s. č. 62/2017 zo dňa 27.4.2017 bola k 27.4.2017 stanovená okrem iných všeobecná hodnota pozemkov, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. B.. Poloha pozemkov je premyslená, technická infraštruktúra je stredná. Pozemky majú príbuznú polohu a technická infraštruktúra a účel ich využitia sú rovnaké, rovnaká je aj ich všeobecná hodnota. Znalec neuplatnil koeficient povyšujúcich faktorov a uplatnil redukujúci faktor z titulu druhu zástavby. Všeobecnú hodnotu parcely č. 1264/76, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 422 m2 určil vo výške 8.169,92 eur, parc. číslo 1264/77, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 462 m2 vo výške 8.944,32 eur, parc. číslo 1264/78, druh pozemku: orná pôda o výmere 337 m2 vo výške 6.524,32 eur, parc. číslo 1264/80, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 970 m2 vo výške 18.779,20 eura, parc. číslo 1264/82, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 306 m2 vo výške 5.924,16 eur, parc. číslo 1264/83, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 3394 m2 vo výške 65.707,84 eur, parc. číslo 1264/84, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 150 m2 vo výške 2.904 eur, parc. číslo 1264/85, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 189 m2 vo výške 3.659,04 eur, parc. číslo 1264/86, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 730 m2 vo výške 14.132,80 eura, parc. číslo 1264/87, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1088 m2 vo výške 21.063,68 eura, parc. číslo 1264/88, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 676 m2 vo výške 13.087,36 eur, parc. číslo 1264/89, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 2093 m2 vo výške 40.520,48 eura, parc. číslo 1264/90, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 6.760 m2, vo výške 130.873,60 eur, ktorú hodnotu zistil metódou polohovej diferenciácie, pretože žalobca mu predložil sedem zmlúv, z web stránky mesta Nitra prevzal štyri zmluvy, ktoré sa týkali lokality priemyselného parku Nitra Sever, jednu zmluvu mal od Rímskokatolíckej cirkvi a na realitných portáloch bola zmluva na predaj pozemku o výmere 50 000 m2, ale boli v nich rozdiely v jednotkových cenách od 17,21 eur/m2 do 150 eur/m2, vo výmere, predpokladaného spôsobu ich využitia vzhľadom na ich polohu bolo podľa neho zložité a obtiažne vybrať vhodné kúpne zmluvy pre porovnávaciu metódou a ich objektivizáciu a preto pre stanovenie všeobecnej hodnoty použil metódu polohovej diferenciácie.
8. Súkromným znaleckým posudkom znalca Jozefa Marka č. 43/2017 zo dňa 28.11.2017 k 27.11.2017 stanovená okrem iných všeobecná hodnota parciel, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. B.. Metódou polohovej diferenciácie znalec zistil všeobecnú hodnotu parcely č. 1264/76, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 422 m2 určil vo výške 23.193,12 eur, parc. číslo 1264/77, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 462 m2 vo výške 25.391,52 eur, parc. číslo 1264/78, druh pozemku: orná pôda o výmere 337 m2 vo výške 18.521,52 eur, parc. číslo 1264/80, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 970 m2 vo výške 53.311,20 eura, parc. číslo 1264/82, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 306 m2 vo výške 16.817,76 eur, parc. číslo 1264/83, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 3394 m2 vo výške 186.534,24 eur, parc. číslo 1264/84, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 150 m2 vo výške 8.244 eur, parc. číslo 1264/85, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 189 m2 vo výške 10.387,44 eur, parc. číslo 1264/86, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 730 m2 vo výške 40.120,80 eura, parc. číslo 1264/87, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1088 m2 vo výške 59.796,48 eura, parc. číslo 1264/88, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 676 m2 vo výške 37.152,96 eur, parc. číslo 1264/89, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 2093 m2 vo výške 115.031,28 eura, parc. číslo 1264/90, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 6760 m2, vo výške 371.529,60 eur. Porovnávacou metódou znalec zistil všeobecnú hodnotu na mernú jednotku vo výške 55,62 eur/m2 t.j. parcely registra CKN č. 1264/76, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 422 m2 určil vo výške 23.471,64 eur, parc. číslo 1264/77, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 462 m2 vo výške 25.696,44 eur, parc. číslo 1264/78, druh pozemku: orná pôda o výmere 337 m2 vo výške 18.743,94 eur, parc. číslo 1264/80, druh pozemku: ostatná plocha o výmere
970 m2 vo výške 53.951,40 eura, parc. číslo 1264/82, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 306 m2 vo výške 17.019,72 eur, parc. číslo 1264/83, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 3394 m2 vo výške 188.774,28 eur, parc. číslo 1264/84, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 150 m2 vo výške 8.343 eur, parc. číslo 1264/85, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 189 m2 vo výške 10.512,18 eur, parc. číslo 1264/86, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 730 m2 vo výške 40.602,60 eura, parc. číslo 1264/87, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1088 m2 vo výške 60.514,56 eura, parc. číslo 1264/88, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 676 m2 vo výške 37.599,12 eur, parc. číslo 1264/89, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 2093 m2 vo výške 116.412,66 eura, parc. číslo 1264/90, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 6760 m2, vo výške 375.991,20 eur. Znalec na porovnávanie použil zmluvu zo dňa 27.6.2011, ktorej predmetom bol predaj pozemku vo výmere 3854 m2 za 291.362,40 eur, zo dňa 25.7.2016, ktorej predmetom bol predaj pozemku vo výmere 3572 m2 za 205.747,20 eur a zo dňa 30.9.2016, Ako vhodnú metódu zvolil porovnávaciu metódu nakoľko táto metóda vychádza z reálne uskutočnených prevodov vlastníctva pozemkov, lepšie vystihujú súčasnú situáciu na realitnom trhu s pozemkami a najpresnejšie vystihuje definíciu všeobecnej hodnoty.
9. Zo znaleckého posudku znalca Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 56/2022 zo dňa 14.4.2022 a jeho doplnenia č. 1 zo dňa 28.4.2022, ktorým boli opravené zrejmé chyby v znaleckom posudku vyplýva, že znalecký ústav určil ku dňu vydania rozhodnutia o vyvlastnení 15.8.2017, ku dňu vydania druhostupňového rozhodnutia 19.10.2017 a ku dňu jeho právoplatnosti 10.11.2017, všeobecnú hodnotu pozemkov parcely registra CKN parc. číslo 1264/76, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 422 m2, parc. číslo 1264/77, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 462 m2, parc. číslo 1264/78, druh pozemku: orná pôda o výmere 337 m2, parc. číslo 1264/80, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 970 m2, parc. číslo 1264/82, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 306 m2, parc. číslo 1264/83, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 3394 m2, parc. číslo 1264/84, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 150 m2, parc. číslo 1264/85, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 189 m2, parc. číslo 1264/86, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 730 m2, parc. číslo 1264/87, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1088 m2, parc. číslo 1264/88, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 676 m2, parc. číslo 1264/89, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 2093 m2, parc. číslo 1264/90, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 6760 m2, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. B. a boli pôvodne zapísané v LV č. XXXX v rovnakej výške, pretože nezistil v období od 15.8.2017 do 10.11.2017 také zmeny, ktoré by mohli mať vplyv na všeobecnú hodnotu hodnotených pozemkov porovnávacou metódou a to parc. č. 1264/76, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 422 m2 určil vo výške 21.011,38 eur, parc. číslo 1264/77, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 462 m2 vo výške 23.002,98 eur, parc. číslo 1264/78, druh pozemku: orná pôda o výmere 337 m2 vo výške 16.779,23 eur, parc. číslo 1264/80, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 970 m2 vo výške 48.296,30 eura, parc. číslo 1264/82, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 306 m2 vo výške 15.235,74 eur, parc. číslo 1264/83, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 3394 m2 vo výške 168.987,26 eur, parc. číslo 1264/84, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 150 m2 vo výške 7.468,50 eur, parc. číslo 1264/85, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 189 m2 vo výške 9.410,31 eur, parc. číslo 1264/86, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 730 m2 vo výške 36.346,70 eura, parc. číslo 1264/87, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1088 m2 vo výške 54.171,52 eura, parc. číslo 1264/88, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 676 m2 vo výške 33.658,04 eur, parc. číslo 1264/89, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 2093 m2 vo výške 104.210,47 eura, parc. číslo 1264/90, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 6760 m2, vo výške 336.580,40 eur, spolu 875.158,83 eur po zaokrúhlení 875.000 eur. Znalec z porovnania vylúčil zmluvy, v ktorých sa dojednané kúpne ceny javili ako extrémy v porovnaní s ostatnými kúpnymi zmluvami, zmluvy, ktoré boli uzatvorené medzi spriaznenými osobami a neboli uzavreté v časovej blízkosti k rozhodnému obdobiu a tak porovnával zmluvu uzavretú s Farguell Nitra s.r.o. dňa 30.9.2016, ktorej predmetom bol pozemok o výmere 13982 m2 v kat. úz. B. za kúpnu cenu 805.363,20 eur, zmluvu uzavretú s Quadrant Plastic Composites Slovakia s.r.o. dňa 23.11.2016, predmetom ktorej predmetom bol pozemok o výmere 69084 m2 v kat. úz. C. za kúpnu cenu 3.316 032 eur, zmluvu uzavretú s Rímskokatolíckou cirkvou sídelná kapitula Nitra dňa 14.11.2016, predmetom ktorej bol pozemok o výmere 160 m2 v kat. úz. C. za kúpnu cenu 9.392 eur, zmluvu uzavretú s K. K. L., s.r.o. dňa 28.7.2017, predmetom ktorej bol pozemok o výmere 28 520 m2 v kat. úz. B. za kúpnu cenu 1.642 752 eur, zmluvu uzavretú s Alpha Euro Management SL zo dňa 13.9.2017, premetom ktorej bol pozemok o výmere 6 000 m2 v kat. úz. B. za kúpnu cenu 345.600 eur a zmluvu uzavretú s G-TES s.r.o. dňa 9.10.2017, predmetom ktorej bol pozemok o výmere 100 000 m2 v kat. úz. C. za kúpnu cenu 4.920 000 eur. Takto zistená všeobecná hodnota je porovnateľná aj so všeobecnou hodnotou zistenou metódou polohovej diferenciácie podľa zásad určených v prílohe č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. vo výške 883.595,79 eur. Znalec pri použití
koeficientu všeobecnej situácie vychádzal z toho, že k rozhodnému obdobiu išlo o priemyslovú zónu, koeficientu intenzity využitia, že pozemky sú bez zástavby, koeficientu dopravných vzťahov, že sa tam nachádzala zastávka MHD do 1 km od hodnotených pozemkov, koeficientu funkčného využitia územia, že išlo o pozemky určené pre stavbu účelovej komunikácie, preložky, cyklotrasy, chodníkov a nástupišti, podjazdu pre cyklistov a oporných múrov, koeficientu technickej infraštruktúry, že priamo cez pozemky viedla technická infraštruktúra, pri koeficiente povyšujúcich faktorov zohľadnil, že pozemky boli voľné, stavebne pripravené a pri koeficiente redukujúcich faktorov, že sa tam nachádzali rozvody technickej infraštruktúry a im prislúchajúce ochranné pásma. Znalec zdôvodnil výber vhodnej metódy tak, že porovnávacia metóda je uprednostňovaná pred ostatnými metódami a považovaná za objektívnu metódu na odhad všeobecnej trhovej hodnoty, predpokladom jej použitia je dostatok objektívnych podkladov, ktorý bol v tomto prípade naplnený. Porovnávanie bolo vykonané s údajmi obsiahnutými v reálne uzatvorených kúpnych zmluvách v danom mieste a čase. Znalec porovnal aj predložené znalecké posudky č. 43/2017 a 62/2017. Nesúhlasil so závermi znalca H. G. C. uvedenými v znaleckom posudku č. 43/2017, ktorý hodnotil pozemky metódou polohovej diferenciácie aj porovnávacou metódou, pretože pri metóde polohovej diferenciácie namiesto koeficientu intenzity využitia použil koeficient nebytové stavby pre priemysel, pričom v rozhodnom dátume boli tieto pozemky využívané na poľnohospodárske účely a teda mal byť zatriedený do skupiny - poľnohospodárske budovy a sklady bez využitia, koeficient technickej infraštruktúry pozemku použil na hornej hranici, pri stanovení koeficientu redukujúcich faktorov nezohľadnil existenciu inžinierskych vedení a ich ochranných pásiem a pri porovnávacej metóde použil tri zmluvy, z ktorých zmluvu z roku 2011 mal pre extrémnu cenu 75,60 eur/m2 z porovnávania vylúčiť a bez bližšieho odôvodnenia vyjadril vplyv zmeny polohy a fyzický faktor aplikoval na všetky pozemky rovnaký hoci neboli zhodné. Nestotožnil sa ani zo závermi znalca ÚEOS-Komercia, a.s. uvedenými v znaleckom posudku č. 62/2017, pretože pri určovaní hodnoty použil výlučne metódu polohovej diferenciácie, čo nelogicky zdôvodnil príliš veľkým počtom kúpnych zmlúv, hoci bola oblasť dobre vybavená použil koeficient technického vybavenia ako strednú vybavenosť, hoci k rozhodnému dátumu bola predmetná oblasť vybavená kompletnou technickou infraštruktúrou, čiže veľmi dobrá vybavenosť, nepoužil koeficient povyšujúcich faktorov, hoci bola splnená podmienka na zatriedenie do položky „ pozemky určené územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúži v súčasnosti a nebolo zrejmé, či zohľadnil ochranné pásma so zriadením vecného bremena.
10. Znalec Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity sa dňa 24.6.2022 vyjadril k námietkam žalovaného, v rámci ktorého uviedol, že znalecký posudok č. 56/2022 je podľa odborného úsudku znaleckého ústavu spracovaný metodicky správne, pričom možno poukázať na skutočnosť, že Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline je tvorcom metodiky stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov a spolutvorcom jej modifikácií zverejnených v predpisoch upravujúcich výkon znaleckej činnosti. Všeobecná hodnota je objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Výsledná všeobecná hodnota predmetných pozemkov nie je výsledkom matematických operácií, ale výsledkom znaleckého skúmania, ktoré bolo odborne a náležite v predmetnej veci vykonané, podrobne v Znaleckom posudku č. 56/2022 popísané a na základe jeho výsledkov bola stanovená výsledná všeobecná hodnota predmetných pozemkov uvedená v rekapitulácii Znaleckého posudku č. 56/2022. Žalovaným demonštratívne porovnávanie zatriedení čiastkových koeficientov v rôznych znaleckých posudkoch, ktorých predmetom boli pozemky v rôznom umiestnení, považuje za absurdné, pretože práve rozdielna poloha a rozdielne vlastnosti pozemkov spôsobujú rozdielne hodnoty koeficientov. Ako príklad možno uviesť znalecký posudok „STU A“ aj „STU B“, kde predmet posúdenia tvorili pozemky úplne v odlišnom umiestnení (k.ú. D., lokalita Šindolka), ktoré objektívne nemožno zrovnávať s pozemkami v existujúcom priemyselnom parku Nitra Sever. Z uvedeného vyplývajú rozdielne zatriedenia funkčného využitia územia, dopravných vzťahov, technickej infraštruktúry, povyšujúcich aj redukujúcich faktorov. Znalecký posudok „ÚSI Žilina“, kde predmet posúdenia tvorili pozemky v inom umiestnení v rámci priemyselného parku a s inými obmedzeniami (iným záberom ochranných pásiem technickej infraštruktúry). Preto vyjadrenia žalovaného ku koeficientu redukujúcich faktorov typu „hodnota dokonca znížená“ sú absolútne neodborné. Naopak znalecký ústav prihliadal na všetky vplyvy, tzn. aj vplyvy s negatívnym dopadom na všeobecnú hodnotu predmetných pozemkov a to s ohľadom na ich konkrétny rozsah. Žalovaným uvádzaná odchýlka „o cca 100%“ je na podklade vyššie uvedeného absolútne nesprávnym záverom neodborne vykonaného porovnávania hodnotení pozemkov v odlišnom umiestnení. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že porovnávací materiál na aplikáciu porovnávacej
metódy si zabezpečuje znalecký ústav. Toto tvrdenie je zavádzajúce, pretože znalecký ústav vykonal v znaleckom posudku č. 56/2022 podrobnú analýzu dostupných dokladov o prevodoch pozemkov v danej lokalite, ktoré boli obsiahnuté v spise, ako aj tých, ktoré predložili sporové strany a tých, ktoré získal pri výkone znaleckej činnosti. Dôkazom sú vymenované podklady k spracovaniu znaleckého úkonu uvedené v bode 5 na stranách 4 až 10 znaleckého posudku ako aj výber porovnateľného materiálu uvádzaný v texte bodu 2.7 a v grafe č. 1 na strane 25 znaleckého posudku. Z nepochopenia podstaty vplyvu rozsahu ochranných pásiem technickej infraštruktúry žalovaný mylne uvádza, že znalecký ústav pri použití tej istej metódy a tých istých zmlúv určil v znaleckých posudkoch č. 56/2022 a č. 59/2022 „rozdielnu cena o 20% “. Ak by žalovaný skúmal obsah znaleckých posudkov, tak by určite zistil výrazný rozdiel rozsahu a teda aj vplyvu ochranných pásiem technickej infraštruktúry na všeobecnú hodnotu pozemkov, ktorá je zohľadnená vo fyzických faktoroch - existencia vecných bremien s rozdielnym vplyvom 5 % a 22 %. Poukazovanie žalovaného na znalecké posudky „STU A“ a „STU B“ je zavádzajúce, pretože v týchto posudkoch boli predmetom pozemky v inom umiestnení. Dôvody nemožnosti porovnávania sú zhodné s tými, ktoré uvádza k bodu II. Tvrdenie žalovaného je aj v príkrom rozpore s jeho prednesom dňa 09.06.2022 na pojednávaní v konaní 10C/126/2018 k znaleckému posudku znaleckého ústavu č. 59/2022. V tomto prednese sám žalovaný poukazuje na nesprávnosť použitia zmlúv z rozdielnych katastrálnych území (k.ú. B. a k.ú. C.), pričom v danom prípade išlo o pozemky umiestnené v rovnakom priemyselnom parku. Tento prístup v podaných vyjadreniach (prednesoch) navodzuje dojem, že konkrétne vyjadrenie (prednes) je vždy koncipované s cieľom spochybniť znalecký posudok znaleckého ústavu. Predmetom znaleckého posudku č. 56/2022 podaného znaleckým ústavom boli pozemky v priemyselnom parku Nitra Sever, ktorý bol vybudovaný už pred zverejnením a vybudovaním významnej investície „Výstavba strategického parku" vo verejnom záujme. V lokalite priemyselného parku Nitra Sever sa trhové ceny vyvíjali omnoho skôr. Z grafu č. 1 obsiahnutého na 25. strane znaleckého posudku č. 56/2022 jednoznačne možno pozorovať, že trhové ceny v priemyselnom parku Nitra Sever boli už v roku 2008 na úrovni 37,92 €/m2. Tvrdenia žalovaného sa opierajú o predaje poľnohospodárskej pôdy v danej lokalite v tom čase určenej územným plánom na poľnohospodárske využitie v cenách 1 - 3 €/m2. Až zmenou územného plánu vo väzbe na významnú investíciu vo verejnom záujme dochádzalo k zmene trhovej ceny týchto pozemkov, ktoré boli umiestnené mimo územia v tom čase existujúceho priemyselného parku Nitra Sever, ktorý mal vybudovanú dopravnú a technickú infraštruktúru. Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť s porovnávaním nezcelených (rozdrobených) pozemkov novovytváraného strategického parku bez vybudovanej dopravnej a technickej infraštruktúry s pozemkami v existujúcom priemyselnom parku.
11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 4a ods. 1, ods. 4 veta prvá a druhá zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení, § 2 ods. 1, § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení, § 2 písm. g/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení, čl. 11 ods. 4 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných ľudských práv a slobôd, čl. 20 ods. 4 Ústavy SR.
12. V konaní nebolo sporné a aj bolo rozhodnutiami o vyvlastnením preukázané, že vlastnícke právo žalobcu k sporným parcelám bolo vyvlastnené v prospech žalovaného z dôvodu vybudovania strategického parku, ktorý je významnou investíciou. K dohode o sume náhrady za vyvlastnenie týchto parciel neprišlo a preto správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určil náhradu za vyvlastnenie vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 62/2017, ktorý vypracovala znalecká organizácia ÚEOS - Komercia a.s. dňa 27.4.2017 vo výške 340.290,72 eur bez DPH (408.348,66 eura s DPH). Žalobca proti takto určenej náhrade namietal, dal si vypracovať dva znalecké posudky, a v súlade so všeobecnou hodnotu zistenou znalcom G. C. v znaleckom posudku č. 43/2017 v celkovej výške 977.632,74 eur požaduje zaplatenie rozdielu náhrady za vyvlastnenie vo výške 569.283,88 eur (977.632,74 – 408.348,86) podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. účinného v čase vyvlastnenia v tomto konaní. Pretože závery oboch znalcov boli v zrejmom nepomere a išlo aj o obzvlášť závažný prípad, súd na návrh oboch strán nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom - Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ktorý zistil všeobecnú hodnotu predmetných parciel v celkovej výške 875.158,83 eur, po zaokrúhlení vo výške 875.000 eur.
13. V prejednávanom prípade išlo o významnú investíciu a preto mala byť náhrada za vyvlastnenie určená podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote nehnuteľností určenej na základe znaleckého posudku. Pretože náhrada za vyvlastnenie má byť ekvivalentná, jej výška sa má zisťovať analyzovaním miestneho trhu za použitia všetkých troch rovnocenných metód a nemôže ísť iba o cenu určenú podľa polohy (umiestnenia) nehnuteľnosti, o vyvlastnení ktorej sa koná. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie uzavrel, že oba pojmy a „to všeobecná náhrada“ a „trhová cena“ sú totožné a na prejednávaný prípad je možné aplikovať aj judikatúru z predchádzajúceho obdobia. Poskytnutie primeranej a spravodlivej náhrady za vyvlastnenie je podmienkou vyvlastnenia, ktorá je zakotvená aj v Listine základných práv a slobôd, ako aj v Ústave Slovenskej republiky.
14. Všeobecná hodnota vyvlastnených parciel bola zisťovaná troma znaleckými posudkami, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom dva súkromné znalecké posudky znaleckej organizácie ÚEOS - Komercia a.s. a znalca G. C. nepovažoval za objektívne a presvedčivé. Znalecká organizácia ÚEOS - Komercia a.s. zisťovala všeobecnú hodnotu nehnuteľností bez relevantného odôvodnenia iba za použitia metódy polohovej diferenciácie, bez toho, aby analyzovala miestny trh, hoci mala k dispozícii porovnávací materiál a znalecký posudok neobsahuje ani analýzu porovnateľných kúp. Pri metóde polohovej diferenciácie použila nesprávny koeficient technického vybavenia ako stredná vybavenosť, nepoužila koeficient povyšujúcich faktorov a z posudku nie je zrejmé, či boli zohľadnené ochranné pásma so zriadením vecného bremena, čo vyplýva zo znaleckého dokazovania vykonaného znaleckým ústavom, ktoré koeficienty boli v rovnakej miere aplikované na všetky parcely bez ďalšieho skúmania ich odlišností. Znalec G. C., ktorý síce zisťoval všeobecnú hodnotu oboma metódami s takmer totožným výsledkom vo vzťahu k sporným parcelám, ale pri metóde polohovej diferenciácie namiesto koeficientu inžinierske stavby použil koeficient nebytové stavby pre priemysel, koeficient technickej infraštruktúry pozemku použil na hornej hranici, pri stanovení koeficientu redukujúcich faktorov nezohľadnil existenciu inžinierskych vedení a ich ochranných pásiem, pri porovnávacej metóde použil tri zmluvy, z ktorých zmluvu z roku 2011 mal pre extrémnu cenu z porovnávania vylúčiť, bez bližšieho odôvodnenia vyjadril vplyv zmeny polohy a fyzický faktor aplikoval na všetky pozemky rovnaký, hoci neboli zhodné, čo bolo rovnako zistené znaleckým dokazovaním vykonaným znaleckým ústavom.
15. Znalecký posudok znaleckého ústavu, ktorý zisťoval všeobecnú hodnotu pozemkov metódou polohovej diferenciácie a aj porovnávacou metódou a porovnal aj oba predchádzajúce súkromné znalecké posudky, považoval súd za najobjektívnejší a najpresvedčivejší, pretože znalecký ústav v znaleckom posudku podrobne uviedol a vysvetlil metódu stanovenia všeobecnej hodnoty, použité koeficienty a ich hodnoty náležite odôvodnil. Znalecký ústav sa presvedčivým spôsobom vysporiadal s námietkami žalovaného, keď uviedol prečo ako vhodnú metódu na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určil porovnávaciu metódu, keď táto metóda je najobjektívnejšou v prípade ak existujú viac ako tri ponuky (zmluvy), z ktorým možno porovnať jednotlivé kúpne ceny, pričom za základ sa berú pozemky v rovnakom umiestnení. Znalecký ústav sa vysporiadal s námietkami, ktoré zmluvy bral za základ pri vypracovaní znaleckého posudku a na ktoré zmluvy, ktoré mu pri vypracovaní boli sprístupnené či už samotnými stranami sporu alebo nahliadnutím do príslušných registrov, neprihliadal, predovšetkým to boli tie zmluvy, v ktorých dojednané kúpne ceny sa javili ako extrémy v porovnaní s ostatnými kúpnymi zmluvami, zmluvy, ktoré boli uzatvorené medzi spriaznenými osobami a neboli uzavreté v časovej blízkosti k rozhodnému obdobiu. Predmetom znaleckého posudku č. 56/2022 podaného znaleckým ústavom boli pozemky v priemyselnom parku Nitra Sever, ktorý bol vybudovaný už pred zverejnením a vybudovaním významnej investície „Výstavba strategického parku" vo verejnom záujme. V lokalite priemyselného parku Nitra Sever sa trhové ceny vyvíjali omnoho skôr, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 56/2022. Trhové ceny v priemyselnom parku Nitra Sever boli už v roku 2008 na úrovni 37,92 eur/m2. Zmenou územného plánu vo väzbe na významnú investíciu vo verejnom záujme dochádzalo k zmene trhovej ceny týchto pozemkov, ktoré boli umiestnené mimo územia v tom čase existujúceho priemyselného parku Nitra Sever, ktorý mal vybudovanú dopravnú a technickú infraštruktúru. Ďalej znalecký ústav jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom uviedol, prečo vyhodnotil zníženie ceny o 5% a nie viac, keď uviedol, že „to, na čo je pozemok určený, má určitý vplyv na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Uvedené vyplýva z koeficientu funkčného využitia územia, do ktorého začlenili plochy určené pre verejné a technické vybavenie, a rovnako to zohľadnili aj pri fyzických faktoroch jednotlivých zmlúv, nachádzajúcich sa na str. 28 znaleckého posudku. Pri hodnotení fyzických faktorov bol rozdiel zohľadnený sadzbou 5 %, ktorý považuje znalecký ústav za dostatočný pre význam strategického parku. Na porovnanie uvádza, že aj pri strategickom parku Sever
alebo Jaguár či Kia sa kupovali pozemky v celosti bez ohľadu, či bola určená komunikácia. Dôležitým faktorom je funkčné využitie územia. Rozdielom ohľadne kúpnych zmlúv s väčšou výmerou je to, že na rozdiel od parku Sever, ktorý mal svoju infraštruktúru, tu sa pohybujú v inom parku. V rámci tohto znalecký ústav vyhodnotil zníženie od 5 % ako dostatočné. Nerozlišuje sa tu, či tam budú len trávnaté porasty alebo priemyselné objekty a že za každú takúto časť by bola iná suma. Pozemky boli súčasťou existujúceho priemyselného parku, ktorý mal svojou infraštruktúru. Tento ZP vypracovali viacerí ľudia a bola na ňom všeobecná zhoda. Či to je významná investícia alebo štátna cesta, tieto zmeny vzišli postupne. A táto cesta bola vyvolaná priamo investíciou, aby sa zlepšila infraštruktúra. Pokiaľ by iný znalecký ústav vychádzal zo všetkých parametrov a podkladov, ktoré oni mali dostupné, nemal by dospieť k významnej zmene všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Tieto ostatné znalecké posudku nemali všetky tieto podklady.“ S poukazom na uvedené mal súd prvej inštancie za preukázané, že znalecký ústav najvierohodnejším a najobjektívnejším spôsobom určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a tento znalecký posudok bral súd za základ pri svojom rozhodovaní akú sumu je žalovaný povinný titulom finančnej náhrady za vyvlastnenie žalobcovi doplatiť. Keďže všeobecná hodnota pozemku sa musí zistiť znaleckým posudkom, ktorý nemôže byť viac ako dva roky starý, logicky musí byť zistená najneskôr ku dňu vydania rozhodnutia o vyvlastnení t.j. dňa 15.8.2017, ku ktorému dňu zisťoval hodnotu iba znalecký ústav a preto je jeho posudok aj z tohto dôvodu relevantný.
16. V časti úroku z omeškania vo výške 8% p.a. zo sumy 569.283,88 eura od 8.11.2018 do 5.2.2019 a v časti úroku z omeškania vo výške 3% p.a. zo sumy 569.283,88 eura od 6.2.2019 do zaplatenia vzal žalobca žalobu späť, preto súd prvej inštancie v uvedenej časti s poukazom na § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP konanie zastavil.
17. Keďže znaleckým dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žaloba bola dôvodná iba v časti sumy 466.651,14 eura, vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Mal za to, že čas splnenia nebol medzi stranami sporu dohodnutý a preto bol žalovaný podľa § 563 Občianskeho zákonník povinný splniť žalobcovi dlh prvého dňa po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal. Pretože žalobca požiadal žalovaného preukázateľne o plnenie až doručením žaloby zo strany súdu dňa 5.2.2019, je žalovaný v omeškaní so splnením tohto peňažného dlhu podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka až od 6.2.2019. Uvedené reflektoval aj samotný žalobca, ktorý v priebehu sporu vzal žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 8% p.a. zo sumy 569.283,88 eura od 8.11.2018 do 5.2.2019 a v časti úroku z omeškania vo výške 3% p.a. zo sumy 569.283,88 eura od 6.2.2019 do zaplatenia späť. Žalobca má preto podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania z priznaného plnenia od 6.2.2019 do zaplatenia a preto ani táto obrana žalovaného nie je dôvodná. Pretože dňa 6.2.2019 bola základná úroková sadza Európskej centrálnej banky 0 %, má žalobca podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, nárok iba na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne. Lehotu na plnenie určil súd 3 dni s poukazom na § 232 ods. 3 veta prvá CSP, keď bol toho názoru, že nie je dôvod na určenie dlhšej lehoty.
18. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že v priebehu sporu žalovaný navrhol vykonať vo veci ešte jedno kontrolné znalecké dokazovanie ustanovením znaleckého ústavu STU Bratislava. Tento návrh na doplnenie dokazovania vykonaním ďalšieho kontrolného znaleckého posudku súd zamietol, nakoľko nevidel dôvod, pre ktorý by mal súd ustanoviť do konania ďalší znalecký ústav. Znalecký ústav ustanovený na návrh oboch strán sa vysporiadal so všetkými námietkami, vierohodným spôsobom uviedol, prečo nemohli obstáť znalecké posudky predložené stranami v spore a určil najobjektívnejšou metódou - porovnacou metódou všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti.
19. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože bol v konaní čo do základu nároku úspešný, pričom výška nároku závisela od výsledkov znaleckého dokazovania. Poukázal na nález Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020 sp. zn. II. ÚS 399/2019.
20. O trovách znaleckého dokazovania rozhodol súd prvej inštancie analogicky podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má znalec proti v konaní neúspešnému žalovanému. Znalec si za úkon – účasť na pojednávaní vyúčtoval znalečné v celkovej výške 244,99 eura, ktoré bolo čiastočné hradené z preddavku vo výške 150 eur, ktorý zložil žalovaný. Neuhradené zostalo znalečné vo výške 94,99 eura.
21. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný v časti výrokov II. a IV. (v odvolaní nesprávne označený ako III.), žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy na ustálenie výšky doplatku za vyvlastnenie. Konštatoval, že súd prvej inštancie považoval za najobjektívnejší a najpresvedčivejší kontrolný znalecký posudok znaleckého ústavu, keďže ako jediný určoval všeobecnú hodnotu vyvlastnených pozemkov ku dňu vyvlastnenia. V tej súvislosti poukázal na to, že v rámci vyvlastňovacieho konania realizovaného v zmysle zák. č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní stavieb a pozemkov nie je možné určiť (dosiahnuť) spravodlivú všeobecnú hodnotu vyvlastňovacej nehnuteľnosti, keďže na jej určenie sa v zmysle § 4 ods. 3 použije znalecký posudok nie starší ako 2 roky. Teda pokiaľ je skutočnou všeobecnou hodnotou vyvlastňovanej nehnuteľnosti jej určenie ku dňu jej vyvlastnenia (resp. dokonca ku dňu nadobudnutia právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia), potom sa spravodlivá náhrada za vyvlastnenie dá určiť až po skončení procesu vyvlastnenia, čo môže trvať aj niekoľko rokov. Dôjde tak k znefunkčneniu procesu vyvlastňovania, keďže každý vyvlastňovaný subjekt bude brániť vyvlastneniu jeho pozemkov, naťahovať vyvlastňovacie konanie, pretože čím neskôr dôjde k vyvlastneniu, tým vyššie bude náhrada za vyvlastnené pozemky.
22. Žalovaný ďalej uviedol, že súd znalecký ústav pri vypracovaní znaleckého posudku nežiadal od neho realizované kúpne zmluvy, naproti tomu použil niekoľko kúpnych zmlúv dodaných žalobcom, ktorých účastníkom bol žalobca. Žalobca v danom čase a na danom mieste obchodoval s pozemkami, pričom je vysoko pravdepodobné, že kúpne ceny uvedené v ním predložených kúpnych zmluvách mohli byť nadhodnotené, aby si pripravil výhodnú pozíciu pre určenie vysokej náhrady v prípade vyvlastnenia jeho pozemkov. Žalovaný poukázal na to, že disponuje desiatkami kúpnych zmlúv, ktoré ako kupujúci realizoval v danom čase a na danom mieste a ktoré mal v úmysle predložiť druhému znaleckému ústavu, ktorého v konaní navrhol ustanoviť. Tento jeho návrh na ďalšie dokazovanie bol súdom prvej inštancie zamietnutý. Návrh na doplnenie dokazovania zdôvodnil v konaní tým, že má vedomosť o tom, že ÚSZ STU pristupuje k posudzovaniu v podobných kauzách odlišne a preto je v záujme spravodlivosti, aby aj takýto znalecký posudok sa nechal vyhotoviť. Podľa jeho názoru s postupom ÚSI Žilina sa nie je možné stotožniť vzhľadom na podklady, ktoré boli brané do úvahy pri stanovení ceny porovnávacou metódou vzhľadom na selektívne vybrané porovnávacie zmluvy, z ktorých veľká časť pochádzala z jednej skupiny majetkovo a personálne prepojených osôb, ktoré v priemyselnom parku Nitra sever dlhodobo pôsobia v oblasti developmentu územia a majú tak možnosť formovať ceny vo svoj prospech.
23. Žalovaný v odvolaní urobil porovnanie štyroch znaleckých posudkov dvoch znaleckých ústavov a to, znalecký posudok súdu, znalecký posudok ÚSI Žilina č. 59/2022 zo dňa 21.04.2022, znalecký posudok STU Bratislava č. 25/2021 zo dňa 12.10.2021 a znalecký posudok STU Bratislava č. 1/2022. Všetky štyri sa týkajú stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov, ktoré boli vyvlastnené v jeho prospech. Uviedol, že koeficient všeobecnej situácie bol vo všetkých znaleckých posudkoch zatriedený do skupiny č. 4 s tým, že v kontrolnom ZP, ZP ÚSI Žilina a ZP STU Bratislava z roku 2021 bola jeho hodnota stanovená na 1,15 a v ZP STU Bratislava z roku 2022 na 1,10, koeficient intenzity využitia a koeficient dopravných vzťahov bol vo všetkých znaleckých posudkoch rovnaký 0,90, resp. 1,00, koeficient funkčného využitia územia bol vo všetkých znaleckých posudkoch zatriedený do skupiny č. 4, avšak v kontrolnom ZP a ZP ÚSI Žilina mu bola priradená hodnota 1,10 a v ZP STU Bratislava z roku 2021 i z roku 2022 hodnota 0,95, koeficient technickej infraštruktúry pozemku bol aj rozdielne zatriedený, v kontrolnom ZP a ZP ÚSI Žilina do skupiny č. 4 s hodnotou 1,40 a v ZP STU Bratislava z roku 2021 i z roku 2022 do skupiny č. 2 s hodnotou 1,00, koeficient povyšujúcich faktorov stanovil kontrolný ZP a ZP ÚSI Žilina navýšenú hodnotu 1,25 a ZP STU Bratislava z roku 2021 a z roku 2022 základnú hodnotu 1,00, koeficient redukujúcich faktorov v kontrolnom ZP bol znížený na hodnotu 0,95, v ZP ÚSI Žilina na hodnotu 0,78 a v ZP STU Bratislava z roku 2021 a 2022 bol ponechaný v základnej hodnote 1,00. Na základe stanovených koeficientov bola potom stanovená všeobecná hodnota u porovnateľných pozemkov v kontrolnom ZP hodnotou 50,27 eur/ m2, v ZP ÚSI Žilina hodnotou 41,28 eur/m2, v ZP STU Bratislava z roku 2021 hodnotou 24,98 eur/m2 a v ZP STU Bratislava z roku 2022 hodnotou 26,12 eur/m2. Z toho vyplýva, že pri stanovené všeobecnej hodnoty obdobných pozemkov vyvlastnených v jednej lokalite za rovnakým účelom a v rovnakom období sa dva najvýznamnejšie a najrešpektovanejšie znalecké ústavy dokázali odchýliť o 100 %
24. K uvedeným znaleckým posudkom ďalej žalovaný uviedol, že pri použití porovnávacej metódy v kontrolnom ZP bolo porovnaných 6 kúpnych zmlúv a všeobecná hodnota pozemku určená sumou 49,49 eur/m2, tým istým znaleckým ústavom pri porovnaní tých istých 6 kúpnych v ďalšom ZP bola
všeobecná hodnota pozemku určená sumou 40,48 eur/m2, čo je rozdiel 20 %, v ZP STU Bratislava z roku 2021 bolo porovnaných 5 kúpnych zmlúv a určená všeobecná hodnota sumou 23,20 eur/m2 a v ZP STU Bratislava z roku 2022 bolo porovnaných iných 5 kúpnych zmlúv a určená všeobecná hodnota sumou 26,61 eur/m2.
25. V ďalšej časti odvolania sa žalovaný zaoberal genézou vykupovania a vyvlastňovania pozemkov v danej lokalite. Poukázal na to, že v konaní predložil kúpne zmluvy realizované v roku 2015-2016, pričom v tom čase boli pozemky oceňované metódou polohovej diferenciácie, keďže v tom čase nebol k dispozícii žiadny objektívny porovnávací materiál, keďže dovtedy boli kúpne ceny pozemkov v danej lokalite vo výške 1-3 eur/m2. Neskôr boli ceny vo výške 15-20 eur/m2. Hodnotu pozemkov stanovil znalecký posudok, ktorý bol použitý pri výkupe pozemkov a aj pri ich vyvlastnení. Podľa jeho názoru pre objektívne určenie všeobecnej hodnoty pozemkov porovnávacou metódou by sa museli vziať do úvahy všetky kúpne zmluvy uzatvárané od roku 2015 ešte za cenu 1eur/m2. Tých zmlúv je v zbierke listín Okresného úradu Nitra, odbor katastrálny desiatky až stovky.
26. Žalovaný namietal priznanie úroku z omeškania počnúc dňom doručenia mu žaloby. Podľa jeho názoru je absurdné, aby súd priznal nárok na úrok z omeškania od doby, kedy o samotnom nároku na vyššiu náhradu za vyvlastnenie ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Ak teda nie je určená právoplatným rozhodnutím súdnej inštancie jeho povinnosť zaplatiť žalobcovi konkrétnu vyčíslenú istinu, nemohol sa dostať do omeškania s jej zaplatením. Rozhodnutie súdu o povinnosti doplatiť vyššiu náhradu za vyvlastnenie má konštitutívny charakter, ktorý bude zakladať práva a povinnosti strán tohto sporu.
27. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že kontrolný znalecký posudok, na základe ktorého rozhodol súd prvej inštancie bol dôkazom, ktorého vykonanie navrhli obe sporové strany a obe zložili preddavok na jeho vykonanie. Odvolanie žalobcu považuje za zmätočné, pretože uviedol, že odvolaním napáda okrem výroku II. aj výrok IV., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku znalca na znalečné, avšak v odvolaní v súvislosti s výrokom IV. hovorí o trovách konania. K tvrdeniu žalovaného, že pokiaľ pre určenie náhrady za vyvlastnenie sa akceptuje v zmysle zákona č. 282/2015 Z. z. znalecký posudok nie starší ako 2 roky, keď spravodlivá náhrada za vyvlastnenie sa v zásade dá určiť až ku dňu vydania, resp. právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, čo môže trvať aj niekoľko rokov, žalobca poukázal na § 13 ods. 3 písm. a/ zákona o vyvlastnení, z ktorého možno dospieť k tomu, že zákon o vyvlastňovaní uprednostňuje skoršie ukončenie vyvlastňovacích konaní (stým, že sa v nich pre urýchlenie nemusia riešiť námietky týkajúce sa výšky náhrady za vyvlastnenie) pred riadnym zistením výšky náhrady za vyvlastnenie, kedy túto otázku ponecháva na riešenie súdu, za predpokladu, že vyvlastnený subjekt takúto možnosť využije. Teda účastníci vyvlastnenia majú možnosť akceptovať alebo neakceptovať náhradu za vyvlastnenie, pričom pokiaľ s ňou nesúhlasia, môžu sa obrátiť na súd. Pre tento prípad je len logické, že výška náhrady za vyvlastnenie by sa mala určovať ku dňu právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia, kedy reálne vyvlastnený subjekt stratil vlastnícke právo k vyvlastneným nehnuteľnostiam. Ak iné subjekty akceptovali žalovaným ponúknutú kúpnu cenu v dohadovacom konaní, resp. výšku náhrady za vyvlastnenie navrhnutú žalovaným vo vyvlastňovacom konaní, teda si svoje právo na zvýšenie náhrady neuplatnili, je to ich rozhodnutie, ktoré nemá vplyv na toto konanie.
28. Žalobca poukázal na to, že dôkaz kontrolným znaleckým posudkom ÚSI Žilina navrhol žalovaný spolu s ním. Žalovaný až následne po vypracovaní znaleckého posudku začal namietať metodiku použitú ÚSI a to najmä s poukazom na existenciu iných znaleckých posudkov, avšak ohodnocujúcich rozdielne nehnuteľnosti, a do konania predkladal ďalšie zmluvy ako porovnávací materiál. Poukázal tiež na to, že ich spoločnosť predložila v konaní 21 rôznych kúpnych zmlúv, ktoré boli uzatvorené od roku 2008 do roku 2018 na rôzne územia v už existujúcom priemyselnom parku Nitra – Sever, pričom v roku 2008-2009 boli pozemky predávané za približne dvojnásobok ceny, ktorú mu žalovaný v roku 2017 vyplatil ako náhradu za vyvlastnenie. Žalobca bol zmluvnou stranou iba v deviatich týchto zmluvách. Ich spoločnosť predávala pozemky, teda argument žalovaného, že si pripravoval výhodnú pozíciu pre dosiahnutie vysokej náhrady v prípade vyvlastnenia, považuje za scestný. Pokiaľ žalovaný poukázal na iné zmluvy, ktoré uzatvoril v rámci výkupu nehnuteľností pre tzv. strategický park, tieto sa nenachádzali v existujúcom priemyselnom parku Nitra – Sever, ktorý už bol dávno predtým vybavený infraštruktúrou, ale na rôznych iných miestach. Zároveň pri prevodoch, ktoré realizoval žalovaný, nešlo o prevody na trhu v podmienkach voľnej súťaže, keďže pre strategický park ako stavbu vo verejnom záujme žalovaný realizoval výkup pozemkov za
rovnakú cenu stanovenú pre viac ako 700 hektárov územia, pričom oslovené subjekty vedeli, že znalec môže len samotným výberom metódy zásadne ovplyvniť výslednú všeobecnú hodnotu nehnuteľností.
29. Podľa názoru žalobcu výsledok kontrolného znaleckého dokazovania je v súlade s ďalšími predloženými dôkazmi, ktoré preukazujú aká bola realita na trhu s pozemkami v území priemyselného parku Nitra – Sever, ktorý bol budovaný od roku 2005 a bol plne vybavený inžinierskymi sieťami už pred rokom 2015, kedy v území začal žalovaný realizovať stavbu „Vybudovanie strategického parku“. Uviedol, že považuje za neakceptovateľné, že na trhu predávali nehnuteľnosti za sumu 57,60 eur/m2 a následne prišiel štát a prostredníctvom žalovaného im za vyvlastnené pozemky v tom istom území vyplatil ako náhradu za vyvlastnenie sumu 17,21 eur/m2.
30. S poukazom na § 207 ods. 3 CSP žalobca je toho názoru, že pri existencii kontrolného znaleckého posudku vyhotoveného v konaní už nie je možné navrhovať ďalšie kontrolné znalecké dokazovanie. Kontrolný znalecký posudok odstránil rozpory medzi súkromnými znaleckými posudkami. Kontrolný znalecký posudok vypracoval ÚSI Žilina ako tvorca metodiky pre určovanie všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Záverom žalobca uviedol, že doručením žaloby mal žalovaný vedomosť o uplatnenom nároku a mohol mu už v danom čase vyhovieť. Jeho nárok existoval už v čase podania žaloby a nevznikol/nevznikne až právoplatným rozhodnutím súdu.
31. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je vo výroku II. v časti priznanej istiny a súvisiacom výroku IV. o trovách konania nedôvodné, preto v uvedených častiach rozsudok potvrdil. V časti úroku z omeškania považoval odvolanie za dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v časti príslušenstva podľa § 388 CSP zmenil tak, že v tejto časti žalobu zamietol.
32. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že z odvolania žalovaného jednoznačne vyplýva, že svojím odvolaním napáda výrok II. o priznaní zvýšenej náhrady za vyvlastnené pozemky a súvisiaci výrok IV. o trovách konania. Vyplýva to logicky z obsahu odvolania, v ktorom sa žalovaný vôbec nevyjadroval k výroku III. Proti výrokom I. a III. teda odvolanie podané nebolo, a v týchto častiach rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Vzhľadom k tomu predmetom odvolacieho konania boli výroky II. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie.
33. Pokiaľ ide o vec samu ohľadne žalovaného nároku na zaplatenie zvýšenej náhrady za vyvlastnené pozemky, v tejto časti v priznanej sume považoval odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny.
34. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznanej istiny ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať. 35. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie v časti priznanej istiny. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané žalovaným v jeho odvolaní. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti,
skutkové či právne, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd považuje za správne i argumenty žalobcu uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. 36. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil; súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax, a dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Ak rozsudok neobsahuje zákonné náležitosti, v konečnom dôsledku je takýto rozsudok nepreskúmateľný. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.
37. Vo vzťahu k argumentácii sporových strán odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).
38. Odvolací súd k dôvodom súdu prvej inštancie dodáva, že sporové strany majú v konaní bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Sporová strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení sporových strán. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.
39. Odvolací súd v prvom rade skúmal či konanie pred súdom prvej inštancie v danej veci nie je postihnuté procesnou vadou a dospel k záveru, že napadnutý prvoinštančný rozsudok ani jednou z procesných vád obsiahnutých v citovanom ustanovení CSP netrpí. Námietku žalovaného ohľadne zamietnutia jeho návrhu na doplnenie dokazovania vykonaním ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania považoval za nedôvodnú.
40. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a jeho súčasťou nie je ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Dokazovanie je časťou civilného sporového
konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie sporu. Právomoc konať o spore, ktorého sa týka žaloba, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie. Súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie procesných strán.
41. V danej veci boli predložené dva súkromné znalecké posudky - znalecký posudok znalca ÚEOS
- Komercia, a.s. č. 62/2017 zo dňa 27.4.2017 a znalecký posudok znalca G. C. č. 43/2017 zo dňa 28.11.2017, ktoré spĺňali náležitosti v zmysle § 209 CSP, preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď nimi vykonal znalecké dokazovanie. Keďže tieto súkromné znalecké posudky sa v niektorých parametroch líšili, súd prvej inštancie postupoval správne, keď v konaní nariadil znalecké dokazovanie vyhotovením kontrolného znaleckého posudku, ktorým znalec posúdil a zhodnotil aj oba súkromné znalecké posudky. Kontrolný znalecký posudok bol vykonaný certifikovaným znaleckým ústavom ÚSI Žilina, ktorý je aj tvorcom metodiky určovania všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Znalecký ústav vypracoval aj dodatok ku kontrolnému znaleckému posudku, na pojednávaní sa zástupca znaleckého ústavu – znalec vyjadril podrobne k námietkam žalovaného ku kontrolnému znaleckému posudku. Súd prvej inštancie vzhľadom k tomu postupoval v súlade so zákonom, keď návrh žalovaného na vykonanie ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania zamietol.
42. Žalovaný v odvolaní namietal určenie všeobecnej hodnoty pozemkov ku dňu vyvlastnenia, že ÚSI Žilina nežiadal od neho realizované kúpne zmluvy a použil iba kúpne zmluvy predložené žalobcom, nesprávne určenie koeficientov v kontrolnom znaleckom posudku vyhotovenom ÚSI Žilina, neporovnanie všetkých kúpnych zmlúv uzatvorených v rokoch 2015-2016 na pozemky v danom mieste. Tieto námietky a odvolacie tvrdenia uviedol žalovaný aj v priebehu konania a súd prvej inštancie sa so všetkými relevantne vyporiadal a svoje zistenia a závery zdôvodnil tak, že odvolací súd nemá čo k dôvodom súdu prvej inštancie dodať. V celom rozsahu sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal všetkými znaleckými posudkami, aj dvomi súkromnými aj kontrolným vyhotoveným v konaní. Posúdil tieto znalecké posudky nielen v ich výsledku ale aj v postupe vyhotovenia, každý znalecký posudok samostatne aj porovnaním všetkých troch.
43. K námietke žalovaného, že disponuje množstvom kúpnych zmlúv, ktoré ako kupujúci realizoval a mal v úmysle ich predložiť k druhému kontrolnému znaleckému posudku odvolací súd udáva, že táto námietka neobstojí. Sporové strany majú právo i povinnosť predkladať v konaní dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovanému nič nebránilo kúpne zmluvy predložiť súdu prípadne znaleckému ústavu, ktorý vyhotovoval kontrolný znalecký posudok.
44. V súvislosti zo strany žalovaného v jeho odvolaní namietaného nesprávneho určenia výšky finančného nedoplatku za vyvlastnené nehnuteľnosti, odvolací súd uvádza, že žalovaného námietku ako odvolateľa v tomto smere nepovažuje za dôvodnú, pretože prvoinštančný súd v tejto súvislosti postupoval v intenciách ust. § 4 ods. 3 zák. č. 282/2015 Z. z., o vyvlastňovaní, berúc pritom zreteľ na poskytnutie primeranej a spravodlivej náhrady za vyvlastnenie v zmysle podmienok zakotvených jednak v Ústave Slovenskej republiky a jednak aj v Listine základných práv. Celkovo mal k dispozícii dva súkromné znalecké posudky a jeden znalecký posudok vypracovaný so súhlasom sporiacich sa strán Ústavom súdneho inžinierstva žilinskej univerzity v Žiline na základe zadania konajúceho súdu, pričom dva súhrnné znalecké posudky opodstatnene nepovažoval za objektívne a presvedčivé čo veľmi podrobne zdôvodnil v rozsudku.
45. Pri určení výšky finančnej náhrady (doplatku) za vyvlastnené nehnuteľnosti pre žalobcu v sume 466.651,14 eura, prvoinštančný súd dôvodne vychádzal zo záverov znaleckého posudku podaného Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline a predovšetkým z platnosti tej zásady, že náhrada za vyvlastnenie má byť ekvivalentná, pričom jej výška sa má zisťovať analyzovaním miestneho trhu za použitia všetkých troch rovnocenných metód, najmä porovnávacej metódy a nemôže ísť iba o cenu určenú podľa polohy (umiestnenia) nehnuteľnosti, o vyvlastnenie ktorej ide. Z uvedených dôvodov je potom možné prijať ten záver, že pojmy „trhová cena“ a „všeobecná náhrada“ sú navzájom totožné. Znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline v porovnaní s dvomi súkromnými znaleckými posudkami považoval súd prvej inštancie za najpresvedčivejší a najobjektívnejší, pretože jeho autori na základe metódy polohovej
diferenciácie a porovnávacej metódy podrobne uviedli a vysvetlili metódu určenia všeobecnej hodnoty, použité koeficienty s tým, že aj náležite tieto údaje odôvodnili.
46. Vychádzajúc zo záveru znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline ohľadom určenia všeobecnej hodnoty vyvlastnených parciel žalobcovi nachádzajúcich sa v k. ú. B. ku dňu vyvlastnenia, súd prvej inštancie doposiaľ určenú výšku finančnej náhrady žalobcovi za vyvlastnenie v celkovej sume 408.348,86 eura nepovažoval za správnu, resp. dostatočnú a dôvodne potom vychádzal zo všeobecnej hodnoty takto vyvlastnených nehnuteľností žalobcovi určenej práve týmto znaleckým posudkom, t. j. vo výške 875.000 eur po zaokrúhlení. Súd prvej inštancie následne rozdiel medzi týmito dvomi sumami (875.000 eur – 408.348,86 eura), t. j. sumu 466.651,14 eura správne stanovil ako zvýšenú náhradu za vyvlastnenie, ktorá s poukazom na ust. § 4a ods. 4 zák. č. 175/1999 Z. z. prináleží žalobcovi.
47. Súd prvej inštancie uvedenú sumu 466.651,14 eura priznal žalobcovi spolu s úrokom z omeškania 8 % odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby od 06.02.2019, keď mal za to, že čas splnenia nebol medzi stranami sporu dohodnutý a preto bol žalovaný podľa § 563 Občianskeho zákonník povinný splniť žalobcovi dlh prvého dňa po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal. Odvolací súd sa v tejto časti s rozsudkom súdu prvej inštancie nestotožnil. Súd prvej inštancie otázku omeškania žalovaného posúdil právne nesprávne. Ak je pre vznik záväzku potrebné rozhodnutie súdu, splatnosť dlhu vznikne až právoplatnosťou rozsudku súdu, resp. uplynutím lehoty na plnenie určenej právoplatným rozhodnutím súdu. Žalovaný sa preto nemohol dostať do omeškania so zaplatením pohľadávky voči žalobcovi určenej súdnym rozhodnutím a preto žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania.
48. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. v časti priznanej istiny a výroku IV. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V časti úroku omeškania rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol.
49. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní procesne úspešný (neúspešný iba v nepatrnej časti úroku z omeškania), preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).