Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cb/119/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa v súkromnoprávnom spore žalobcu: Q.. L. I., W. XX, XXX XX C. L., IČO: 35 395 869, právne zast. Mgr. Andrea Vašková, advokátka, so sídlom Ružová 43, 040 11 Košice, proti žalovanému: C. C., nar. XX.X.XXXX, W. XXX/XX, XXX XX C. L., právne zast. Mgr. Pavol Dlugolinský, advokát, so sídlom Nám. gen. Štefánika 5, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 72.504,98 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 29.5.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 72.504,98 s prísl. na tom skutkovom základe, že žalobca ako sprostredkovateľ uzavrel so žalovaným ako záujemcom dňa 1.8.2009 zmluvu o sprostredkovaní v zmysle ustanovenia , a a nasl. , v ktorej si zmluvné strany, okrem iného, upravili výšku, splatnosť a podmienky nároku na vznik provízie. Podľa článku II. písm. a) ako provízia mala byť žalobcovi vyplatená suma zodpovedajúca 50 % z čistého zisku dosiahnutého žalovaným z odpredaja bytov vzniknutých nadstavbou v predmetnom bytovom dome a zároveň si žalobca mal ponechať jeden byt podľa vlastného výberu. V prípade realizácie projektu nadstavby bytov, v rámci ktorého uzavrel žalobca so žalovaným vyššie zmienenú zmluvu o sprostredkovaní, však žalovaný opakovane porušoval svoje zmluvné povinnosti, v dôsledku čoho sa aj priebeh a realizácia tohto projektu vymkla štandardnému postupu žalobcu. Napriek tomu, že žalobca si splnil všetky svoje povinnosti a vykonal všetky úkony, ktoré boli z jeho strany potrebné a nevyhnutné k tomu, aby bol žalovaný po začatí nadstavby bytov zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník rozostavaných bytov, žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť potrebnú súčinnosť a vlastníkom bytov sa nikdy nestal. Žalobca ako vlastník bytov vzniknutých nadstavbou tieto predal postupne v období rokov 2010 - 2012, teda čiastočne už počas realizácie nadstavby, pričom kúpne ceny v celkovej výške 316.961,83 eur za predaj jednotlivých bytov odovzdal žalovanému. Jeden byt si v súlade so zmluvou o sprostredkovaní ponechal žalobca. V zmysle uvedeného celkový zisk žalovaného z predaja bytov činí sumu 316.961,83 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému pohľadávku zodpovedajúcu dohodnutému podielu na zisku vrátane DPH vo výške 48.504,98 eur. Túto sumu žalobca vypočítal ako rozdiel medzi ziskom žalovaného z predaja bytov vo výške 316.961,83 eur a sumou zodpovedajúcou maximálnym nákladom na realizáciu diela v zmysle zmluvy o sprostredkovaní vo výške 236.120,20 eur, keďže skutočné náklady vynaložené na stavbu žalovaný žalobcovi preukázateľným a hodnoverným spôsobom nevyčíslil. Ďalej sa žalobca domáha voči žalovanému nároku zo zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom ako dodávateľom prác a správcom

predmetného bytového domu Spravbytkomfort. V zmysle dohody medzi žalobcom a žalovaným tieto práce v celom rozsahu vykonal žalovaný, pričom žalobca mal dostať podiel z ceny diela. Žalobca cenu za vykonané dielo správcovi bytového domu vyfakturoval faktúrou č. 201121 zo dňa 9.2.2011 na sumu 50.419,19 eur s DP, ktorú mu správca bytového domu uhradil. Túto sumu žalobca zaplatil žalovanému, pričom následne mal žalovaný žalobcovi vyplatiť jeho podiel, a to vo výške 24.000,- eur. Túto sumu žalovaný žalobcovi neuhradil. Žalobca požaduje voči žalovanému aj zaplatenie úrokov z omeškania a náhradu trov konania.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.4.2017 uviedol, že strany sporu sa po predchádzajúcich vzájomných osobných rokovaniach dňa 1.8.2009 dohodli na uzavretí zmluvy o sprostredkovaní, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako sprostredkovateľa za podmienok dohodnutých v zmluve sprostredkovať pre žalovaného ako záujemcu uzavretie zmluvy o nadstavbe bytov v bytovom dome na ul. T. G. č. XXXX v I. a záväzok žalovaného zmluvu uzavrieť a zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu. Vzájomne sa dohodli, že žalovaný bude investorom a zhotoviteľom stavby a žalobca bude sprostredkovateľom, ktorého činnosťou bude zabezpečiť pre žalovaného uzavretie zmluvy s vlastníkmi bytov, ktorá je v zmysle podkladom pre nadobudnutie vlastníctva novopostavených bytov stavebníkom v katastri nehnuteľnosti a na základe ktorej sa mal žalovaný neskôr stať vlastníkom novopostavených bytov. Žalobca však v čase, keď so žalovaným podpísal zmluvu o sprostredkovaní, mal už s vlastníkmi bytov v bytovom dome uzavretú Zmluvu o nadstavbe bytového domu zo dňa 19.2.2009, o čom však žalovaný nevedel a žalobca mu to v tom čase ani nepovedal. Po uzavretí zmluvy o sprostredkovaní sa účastníci konania v mesiaci august 2009 dohodli, že žalovaný začne s realizáciou stavby v mesiaci september 2009. K začatiu stavby bolo potrebné stavebné povolenie. Po konzultácii medzi oboma stranami žalobca oznámil žalovanému, že on už má s vlastníkmi bytov uzavretú Zmluvu o nadstavbe bytov a rovnako má už aj stavebné povolenie vydané Mestom Prešov zo dňa 10.07.2009. V tomto období, teda po uzavretí zmluvy o sprostredkovaní, sa žalovaný prvýkrát dozvedel o tom, že žalobca už má s vlastníkmi bytov uzavretú zmluvu o nadstavbe bytov, avšak v tom čase bral túto skutočnosť skôr ako výhodu, že sa môže začať so stavbou v plánovanom termíne a v dobrej viere očakával, že následne dodatkom k existujúcej zmluve vstúpi do existujúceho zmluvného vzťahu namiesto žalobcu. Netušil však, že ho žalobca v podstate zavádzal a od počiatku nekonal seriózne. Z hľadiska finančného krytia výstavby mal žalovaný vyriešenú finančnú otázku realizácie stavby prostredníctvom vlastných zdrojov a čiastočne prostredníctvom úveru z banky. V priebehu výstavby bol nútený riešiť zabezpečenie dofinancovania stavby úverom z banky a preto zo strany banky bola vznesená požiadavka zriadenia záložného práva na novovzniknuté rozostavané byty. Osobne preto so žalobcom navštívili Správu katastra v Prešove, kde im bolo oznámené, že byty nemôžu byť zapísané na žalovaného, nakoľko zmluvu o nadstavbe má uzavretú žalobca. Žalovaný sa preto obrátil na žalobcu s požiadavkou, aby dojednal s vlastníkmi bytov uzavretie novej zmluvy o nadstavbe medzi vlastníkmi bytov a žalovaným, prípadne dodatku k zmluve o nahradení žalobcu v zmluve žalovaným. Žalobca to odmietol s odôvodnením, že by to nebolo vhodné, aby to nevzbudilo u vlastníkov bytov pochybnosti o celkovom zámere a navrhol, že rozostavané byty sa môžu do katastra zapísať na neho a žalobca uzavrie s bankou záložnú zmluvu. Žalovaný z hľadiska časového harmonogramu výstavby a vzhľadom na to, že potreboval finančné prostriedky na dokončenie stavby, na túto variantu pristúpil. Zmluva o sprostredkovaní sa týmto úkonom definitívne nenaplnila a medzi stranami sporu vznikol iný zmluvný vzťah, obdobný zmluve o dielo. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca uvádza, že počas rokov 2010-2012 ako vlastník bytov postupne byty predal, okrem jedného, ktorý si ponechal, pričom nepravdivo uvádza, že kúpne ceny údajne vo výške 316.961,83 eur odovzdal žalovanému. V skutočnosti žalobca z predaja 4 bytov uhradil žalovanému sumu 179.355,58 eur a z predaja jedného bytu uhradil žalovanému len sumu 12.300,- eur. Spolu teda uhradil žalovanému 191.655,58 eur. Žalobca z predaja dvoch bytov žalovanému neuhradil žiadnu sumu a takto získané finančné prostriedky si ponechal pre seba v rozpore so vzájomnou dohodou strán. Byt č. 10 žalobca nepredal, ale tento previedol darovacou zmluvou na svoju dcéru. Nie je pravdou, že žalovaný prisľúbil žalobcovi, že žalovanú sumu mu uhradí. Sú to ničím nepodložené a zavádzajúce tvrdenia žalobcu. Práve naopak, žalovaný (ako „žalobca“) podal už dňa 3.1.2013 žalobu na Okresný súd Stará Ľubovňa o zaplatenie sumy 256.910,60 eur, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. , kde navrhuje, aby súd zaviazal žalobcu (teda v uvedenom konaní „žalovaného“) zaplatiť mu uvedenú sumu ako rozdiel medzi celkovými nákladmi stavby v zmysle vystavenej faktúry a postúpenými, teda prijatými platbami. V predmetnom konaní žalobca rovnako tvrdil: „že na predaj bytov bolo uzavretých 7 kúpnych zmlúv a v nich sú uvedené kúpne ceny. Kupujúci kúpne ceny uhradili v zmysle písomne uzavretých kúpnych zmlúv a všetky peniaze boli postúpené následne žalobcovi“. Právny zástupca „žalobcu“ už vtedy vyzval „žalovaného“, aby predložil doklady o tom, že všetky peniaze z predaja 7 bytov postúpil „žalobcovi“

a rovnako aj súd mu uložil túto povinnosť na pojednávaní dňa 27.1.2015, avšak takéto doklady súdu nikdy nepredložil. Čo sa týka nároku žalobcu z titulu zmluvy o dielo, ktorú mal uzavretú so správcom bytového domu Spravbytkomfort, a.s. Prešov a z jeho údajného nároku na podiel z ceny diela vo výške 24.000,- eur, pri celkovej cene diela 50.419,19 eur konštatuje, že žalobca pri snahe o svoje bezdôvodné obohatenie zachádza už do krajností a extrémov. Cena diela obsahuje náklady na zabezpečenie prác a materiálu a až rozdiel medzi týmito nákladmi a konečnou faktúrou je prípadný zisk, ktorý sa môže použiť na odmenu resp. rozdelenie. Zdôraznil však, že medzi stranami sporu žiadna takáto dohoda uzavretá nebola a žalovaný by k takejto dohode ani nikdy nepristúpil už aj z dôvodu neprimeranosti podmienok takejto dohody. Zmluvu so správcom bytového domu uzavrel žalobca z dôvodu, že správca bytového domu mohol uzavrieť zmluvu o dielo len s vlastníkmi bytov resp. s tým, kto má uzavretú zmluvu o nadstavbe bytov s vlastníkmi bytov a tým bol len žalobca. Na záver poukázal na skutočnosť, že žalobca si uplatňuje nárok zo zmluvy o sprostredkovaní, ktorá sa nenaplnila a naviac aj v rozpore s touto zmluvou. Podľa čl. II písm. c) sprostredkovateľ je oprávnený vyúčtovať províziu a vystaviť faktúru za dojednanú činnosť najskôr po obdržaní všetkých platieb na kúpne ceny predmetných bytov záujemcom, najneskôr však do dvoch mesiacov od vydania právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Žalobca nesplnil ani jednu z uvedených podmienok, t.j. žalovaný neobdržal všetky platby za predaj bytov a žalobca dokonca ani žalovanému nevystavil faktúru. S poukazom na uvedené dôvody navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

3. Uznesením č.k. -211 zo dňa 28.6.2017 súd prerušil konanie v predmetnej veci do právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. . Vo veci bol vydaný rozsudok dňa 31.8.2020 a tento nadobudol právoplatnosť dňom 22.9.2020.

4. Podaním zo dňa 10.3.2021 súd vyzval žalobcu, aby oznámil súdu, vzhľadom na to, že odpadala prekážka, pre ktorú bolo konanie v tejto veci prerušené, či na podanej žalobe trvá bezo zmeny a v prípade, že na podanej žalobe trvá, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené spolu s prílohami dňa 18.4.2017.

5. Žalobca v replike zo dňa 6.4.2021 uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza zjavne množstvo nepravdivých, zavádzajúcich a účelových tvrdení. Tvrdenie žalovaného, že v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní so žalobcom nemal vedomosť o tom, že žalobca mal ako stavebník uzavretú s vlastníkmi bytov na ul. L. G. Zmluvu o nadstavbe bytového domu, je nepravdivé, žalovaný o tejto skutočnosti vedel už pred uzavretím zmluvy. Vyplýva to okrem iného napríklad i z Podnikateľského zámeru, ktorý vyhotovil žalovaný dňa 15.6.2009, na ktorý odkazuje aj zmluva o sprostredkovaní. V ďalšom žalovaný uviedol, že pred začatím realizácie stavby mal otázku jej financovia vyriešenú, a to z vlastných zdrojov a čiastočne prostredníctvom úveru z banky. Uvedené tvrdenie je prinajmenšom zavádzajúce. Žalovaný nemal dostatočne zabezpečené financovanie stavby, ako tvrdil žalobcovi. Pokiaľ by žalobca vedel, že žalovaný nebude schopný financovať stavbu, zmluvu o sprostredkovaní by s ním neuzavrel a vybral by namiesto žalovaného na realizáciu stavby iný subjekt, ktorý by mal financovanie zabezpečené, aby stavba prebiehala bezproblémovo a plynulo. Žalovaný vo svojom podaní tvrdí, že žalobca pre neho nezabezpečil možnosť uzavrieť zmluvu o nadstavbe. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé. Žalobca predložil žalovanému, a to opakovane, na podpis text zmluvy o nadstavbe, resp. Dodatok k Zmluve o nadstavbe z 19.2.2009, ktorú uzavrel žalobca s vlastníkmi, títo splnomocnili na zmeny resp. dodatky k zmluve jednu z vlastníčok, a to p. Harkabusovú, takže na podpísanie dodatku k zmluve, na základe ktorého by došlo k zmene stavebníka, nebolo nevyhnutné zvolať schôdzu vlastníkov. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že mu žalobca nezabezpečil možnosť uzavrieť s vlastníkmi bytov zmluvu o nadstavbe, poukázal na tú skutočnosť, že samotný žalovaný predložil v konaní zmluvu o nadstavbe bytov, a to ako prílohu už vyššie zmieňovaného znaleckého posudku č. 15/2010, o ktorej na pojednávaní dňa 28.5.2014 tvrdil, že táto zmluva o nadstavbe bytov bola uzavretá medzi ním a vlastníkmi bytov. Žalovaný si vo svojich tvrdeniach odporuje, pričom jeho tvrdenia sú aj v priamom rozpore s predloženými listinami. Ďalšími nepravdivými a nepresnými tvrdeniami sú vyjadrenia žalovaného týkajúce sa okolností zápisu rozostavaných bytov do katastra nehnuteľnosti a vybavovania úveru pre žalovaného. Uvedené tvrdenia žalovaného sú zavádzajúce, nepravdivé, účelové. Návrh na vklad rozostavaných bytov do katastra nehnuteľností podal žalobca dňa 17.2.2010. Túto skutočnosť vo svojom podaní žalovaný vôbec nezmienil, hoci o nej mal vedomosť. V tomto návrhu žalobca žiadal, aby ako vlastník rozostavaných bytov bol zapísaný žalovaný. Aj z uvedeného procesného úkonu je zrejmé, že žalobca sa snažil docieliť, aby ako vlastník rozostavaných bytov bol zapísaný žalovaný. Žalobca ako sprostredkovateľ vynaložil snahu a úsilie, aby žalovaný mohol zmluvu o nadstavbe uzavrieť

a nadobudnúť vlastníctvo k bytom. K uzavretiu tejto zmluvy nedošlo výlučne z dôvodov na strane žalovaného, pričom neuzavretie zmluvy zo strany žalovaného považuje za špekulatívne konanie v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku s cieľom vyhnúť sa predovšetkým povinnostiam spojeným s nadobudnutým vlastníctva predmetných bytov a rizikám s tým spojených, ako aj povinnostiam vyplývajúcim žalovanému voči žalobcovi zo zmluvy o sprostredkovaní. Na základe uvedených skutočností, s poukazom na vyjadrenia obsiahnuté v podanej žalobe, žalobca zotrval na uplatnenom nároku voči žalovanému, ktorý považuje v celom rozsahu za oprávnený a žiada, aby súd vydal rozsudok, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovie.

6. Keďže žalobca trval na podanej žalobe a odpadla prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo (vec sp. zn. bola právoplatne skončená), súd uznesením č.k. -279 zo dňa 7.6.2022 rozhodol, že pokračuje v konaní v predmetnej veci.

7. Žalovaný v duplike zo dňa 18.10.2021 uviedol, že vyjadrenie žalobcu s ohľadom na ukončené súdne konanie medzi stranami sporu vo veci sp. zn. považuje za neštandardné a hrubo zavádzajúce. Nároky žalobcu sa opierajú výlučne o zmluvu o sprostredkovaní, ktorá už bola predmetom posúdenia pod sp. zn. , v ktorom konaní bolo súdom prvej inštancie jednoznačne preukázané, že k naplneniu zmluvy o sprostredkovaní nedošlo ani právne dôjsť nemohlo, nakoľko žalobca už mal pred podpisom zmluvy o sprostredkovaní uzavretú zmluvu o nadstavbe bytov s vlastníkmi bytov ešte vo februári 2009 a nemohol teda splniť svoju povinnosť, ktorú na seba prevzal, že zabezpečí uzavretie takejto zmluvy pre žalovaného, ak takú už sám uzavretú mal. Tento záver súdu prvej inštancie potvrdil aj odvolací súd. Krajský súd v Prešove v odôvodnení uznesenia zo dňa 5.4.2018 sp. zn.7Cob/17/2018 skonštatoval, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vychádzať z toho, že predmetom konania je ústna zmluva uzavretá medzi sporovými stranami, podľa ktorej by sa mali žalobcovi (v tomto spore žalovanému) uhradiť skutočné náklady vynaložené na výstavbu bytov a sporové strany by si mali rozdeliť zisk z predaja bytov. Ako je známe a nepochybné, žalobca z predaja 4 bytov uhradil žalovanému spolu sumu 179.355,58 eur a z predaja jedného bytu uhradil len sumu 12.300,- eur, spolu teda sumu 191.655,58 eur. Žalobca ďalej z predaja dvoch bytov žalovanému neuhradil žiadnu sumu a takto získané finančné prostriedky, ako aj ďalší byt, si ponechal pre seba. Žalovaný ani nemá vedomosť o tom, za akú kúpnu cenu žalobca byty predal. Teda až po tom, čo žalovaný preukáže, za akú kúpnu cenu byty predal a s ohľadom na ukončené súdne konanie sp. zn. , kde bolo rozhodnuté o nároku žalovaného a súčasne aj o výške skutočných nákladov vynaložených na výstavbu bytov a následnom uhradení dlžnej sumy 244.629,57 eur žalobcom žalovanému, bude možné hovoriť o prípadnom zisku a jeho rozdelení medzi strany sporu. V žiadnom prípade však nie o zaplatení sumy 72.504,98 eur z absolútne neplatnej zmluvy a z absolútne ničím nepodložených nárokov žalobcu. Vyjadrenie žalobcu obsahuje množstvo nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení, na ktoré žalovaný chce aspoň sčasti reagovať. Ak žalobca sa odvoláva na podnikateľský zámer poukázal na bežnú prax, kedy podnikateľský zámer vychádza z projektu na stavebné povolenie, ktorý vo výkaze výmer nezahŕňa všetky profesie, práce a materiály potrebné pre samotnú realizáciu stavby náklady môžu byť stavené aj tak, aby postačovali len na výšku požadovaného úveru. V konaní pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie. Znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Miroslavom Lissým stanovil náklady na výstavbu v sume 436.285,15 eur. K tomu sa žalobca v súdom stanovenej lehote nevyjadril, ale na pojednávaní spochybnil tak znalecký posudok ako aj osobu znalca. V tom istom konaní žalovaný súdu predložil kompletnú účtovnú evidenciu a doklady predmetnej stavby, podľa ktorej náklady stavby predstavovali sumu 447.163,83 eur. Túto dokumentáciu žalobca spochybnil ako celok, sumu označil za nereálnu a nadhodnotenú, avšak konkrétne neuviedol, čo v nej neuznáva. Ďalej v tom istom konaní žalovaný predložil súdu súkromný znalecký posudok, vypracovaný znalcom Ing. Pethoovou, s osobitnou požiadavkou, aby znalecký posudok bol vyhotovený na stanovenie odhadu hodnoty stavebných prác - skutočných nákladov bez primeraného zisku obvyklého v stavebnom podnikaní a podľa ktorého náklady stavby predstavovali sumu 403.754,20 eur. Týmto poukázal na nereálnosť súm uvádzaných žalobcom vo vyjadrení, ktoré sú odtrhnuté od reality. Žalobca neustále tvrdí, že žalovaný nechcel uzavrieť zmluvu o nadstavbe bytov s vlastníkmi bytov. Toto je ďalšie z tvrdení, ktoré je zavádzajúce a klamlivé. Bolo by zvláštne, aby stavebník, ktorý realizuje stavbu na vlastné náklady a vo vlastnej réžii, nechcel byť aj vlastníkom týchto bytov, zvlášť v prípade, ak na ich realizáciu použije bankový úver a byty sú predmetom záložného práva. Žalobca vo svojom vyjadrení dokonca zašiel až do extrémnosti, keď uvádza, že on uzavrel záložnú zmluvu na byty preto, aby žalovanému bol poskytnutý úver na kúpu týchto bytov. Teda, aby si žalovaný od žalobcu kúpil byty, ktoré žalovaný postavil na vlastné náklady, a ako v konaní pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. povedal samotný žalobca:

„ja som na výstavbu nevynaložil ani jeden cent“. Na základe uvedených skutočností má žalovaný za to, že nárok žalobcu je neopodstatnený, nedôvodný a bez právneho titulu. Podanie žaloby na zaplatenie 72.504,98 eur sa uskutočnilo v čase, kedy ešte nebol známy rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa pod sp. zn. . Preto považuje vyjadrenie žalobcu s ohľadom na už ukončené súdne konanie pod sp. zn. za neštandardné a hrubo zavádzajúce. Navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania.

8. Súd nariadil pojednávanie na deň 14.4.2022. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalovaného, ktorý žiadal ospravedlniť neprítomnosť žalovaného na pojednávaní z dôvodu plnenia pracovných povinností. Žalobca ani jeho právna zástupkyňa sa na pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť neospravedlnili. Súd postupom podľa rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu, jeho právnej zástupkyne a v neprítomnosti žalovaného.

9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní sa pridržal svojich predchádzajúcich vyjadrení. Znovu poukázal na skutočnosť, že konanie v tejto veci bolo prerušené do právoplatného skončenia vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou . V uvedenej veci súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 244.629,57 eur. V dôvodoch rozsudku, okrem iného, skonštatoval, že zmluva o sprostredkovaní zo dňa 1.8.2009, o ktorú sa opiera v tomto konaní žalobca, sa považuje za neplatnú. Rovnaký názor na túto zmluvu, resp. aj na celú vec mal aj odvolací súd v tejto veci. Poukázal na to, že celkové náklady na výstavbu predmetných bytov, ktoré sú potvrdené a uznané súdom, sú vo výške 403.754,20 eur. Čiže zo strany žalovaného sú tieto náklady jednoznačne už preukázané, avšak zo strany žalobcu sumy, za ktoré predal jednotlivé byty do dnešného dňa nie sú predložené a ani nie sú žiadnym hodnoverným dôkazom preukázané. Žalobca ako podnikateľský subjekt si uplatňuje v žalobe nárok na zaplatenie tej prvej časti svojho nároku zo zmluvy o sprostredkovaní vo výške 48.504,98 eur a uvádza, že je to včítane DPH. Žalobca však do dnešného dňa žalovanému nepredložil žiaden účtovný doklad, ani nevystavil žiadnu faktúru na úhradu tejto sumy, teda je namieste otázka, že na základe akých skutočnosti si žalobca uplatňuje tento nárok a či tento nárok vôbec vedie vo svojom účtovníctve a potom aj na základe čoho požaduje od žalovaného úhradu tejto sumy. Čo sa týka nároku vo výške 24.000,- eur, taktiež poukázal na jeho vyjadrenia doručené súdu, zároveň dodal, že je absurdné, aby si žalobca uplatňoval voči žalovanému podiel na cene diela vo výške 50 %, teda nie akože podiel na zisku, ale podiel na cene diela včítane nákladov na realizáciu diela a včítane prác a všetkých náležitosti s tým spojených. Okrem toho si túto čiastku nárokuje jednostranne, bez akejkoľvek dohody, bez existencie nejakého predchádzajúceho vzťahu ohľadne nároku na odmenu za toto dielo. Taktiež ani v tomto prípade žalobca ako podnikateľský subjekt nevystavil na uplatňovanú sumu žiadnu faktúru. Na základe týchto skutočnosti navrhol, aby okresný súd po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania.

Súd zistil tento skutkový stav:

10. Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 01.08.2009 zmluvu o sprostredkovaní, ktorou sa žalovaný ako záujemca zaviazal voči žalobcovi ako sprostredkovateľovi, že má záujem ako stavebník zrealizovať nadstavbu mezonetových bytov v bytovom dome v I., na ulici L. G. č. X a X a žalobca ako sprostredkovateľ sa zaviazal, že zabezpečí pre žalovaného uzavretie zmluvy o nadstavbe bytov v predmetnom bytovom dome s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v ňom. V tejto zmluve si zmluvné strany dojednali konkrétne podmienky, napr. v článku II. Províziu, jej výšku, splatnosť a platobné podmienky. V zmysle tohto zmluvného dojednania, a to konkrétne čl. II. písm. a/ si sprostredkovateľ (žalobca) mal ponechať jeden byt podľa vlastného výberu a doplatiť sa mu mala provízia do výšky 50 % z čistého zisku dosiahnutého záujemcom (žalovaným) z odpredaja mezonetových bytov vzniknutých nadstavbou v predmetnom bytovom dome.

11. V čase podpisu tejto zmluvy však žalobca už mal uzatvorenú zmluvu o nadstavbe bytového domu a výstavbe bytov do osobného vlastníctva podľa (č.l. 250 a nasl. spisu) s 12- timi vlastníkmi bytového domu, pričom žalobca - Q. L. - je v uvedenej zmluve označený ako STAVEBNÍK, ktorý sa v čl. III. zaviazal týmto vlastníkom bytov, že postaví podľa dohodnutých podmienok 8 bytov v nadstavbe bytového domu na vlastné náklady a prevezme do svojho vlastníctva spoluvlastnícky podiel k bytovému domu, na ktorom budú podkrovné byty postavené. Uvedená zmluva medzi vlastníkmi bytov

a žalobcom (tam ako stavebníkom) bola podpísaná v Prešove, dňa 19.2.2009. Na základe tejto zmluvy bolo vydané žalobcovi stavebné povolenie 10.07.2009.

12. Na základe vzájomnej dohody žalobcu a žalovaného začal žalovaný v mesiaci september 2009 s realizáciou nadstavby bytov a keď mu nepostačovali vlastné finančné prostriedky, požiadal banku o poskytnutie úveru. V banke mu bolo oznámené, že v prípade poskytnutia úveru je potrebné zriadiť záložné právo na byty v prospech banky, ktoré majú vzniknúť nadstavbou a teda, že bude potrebné zapísať tieto byty - ako byty v rozostavanom stave - do katastra nehnuteľnosti. Na Správe katastra bolo sporovým stranám oznámené, že byty nemôžu byť zapísané na žalovaného, nakoľko zmluvu o nadstavbe bytov (s vlastníkmi bytového domu na ul. L. G. X a 4) mal uzatvorenú žalobca a taktiež na jeho meno bolo vydané stavebné povolenie. Sporové strany sa preto dohodli, že rozostavené byty sa v katastri nehnuteľnosti zapíšu na žalobcu a tento s bankou uzavrie záložnú zmluvu, aby žalovaný takto mohol získať úver, ktorý potreboval na dokončenie stavby. Zároveň sa dohodli, že žalobca ako vlastník nových bytov bude byty predávať a finančné prostriedky získané z predaja bytov prevedie resp. odovzdá žalovanému. Žalobca postupne predal 7 bytov, jeden ostal v jeho vlastníctve. Žalobca tvrdí, že byty predané nadstavbou postupne predal a že kúpne ceny v celkovej výške 316.961,83 eur odovzdal žalovanému, avšak žalovaný tvrdí, že mu bola žalobcom vyplatená suma len vo výške 191.655,58 eur. Žalobca sa domáha aj nároku na podiel zo zmluvy o dielo, na základe ktorej boli realizované určité práce žalovaným a za uvedené práce žalobca vyfakturoval správcovi bytového domu sumu 50.419,19 eur s DPH, ktorú mu správca uhradil a on túto sumu vyplatil žalovanému. Žalobca tvrdí, že žalovaný mal mu vyplatiť jeho podiel, a to vo výške 24.000,- eur. Keďže žalovaný mu požadované sumy neuhradil žalobca sa domáha svojho nároku na súde touto žalobou.

Zákonné ustanovenia aplikované v predmetnej veci:

13. Podľa SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

14. Podľa (ďalej len „“) ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

15. Podľa právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

16. Podľa tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

17. Podľa právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

18. Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

19. Podľa , strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v , sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

20. Podľa účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

21. Podľa zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

22. Podľa sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

23. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

24. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome môže vzniknúť na základe o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu (ďalej len „“), uzavretej medzi stavebníkmi alebo medzi doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a stavebníkmi. Stavebníkom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba.

25. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, sa vymedzia vzájomné práva a povinností pri výstavbe medzi stavebníkmi alebo pri stavbe alebo nadstavbe domu medzi stavebníkmi a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

26. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a jej zmeny sa zapisujú do katastra nehnuteľností.

Právne posúdenie veci:

27. Predmetom sporu je nárok žalobcu na vyplatenie provízie, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným na základe o sprostredkovaní uzavretej medzi nimi dňa 1.8.2009, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu sprostredkovať pre žalovaného uzavretie o nadstavbe bytov v bytovom dome v I., na ul. L. G. 2, X a záväzok žalovaného činnosťou žalobcu zabezpečenú a pripravenú o nadstavbe bytov podpísať a zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu (províziu).

28. V konaní nebolo sporným to, že žalobca a žalovaný ako dva podnikateľské subjekty mali v úmysle zrealizovať výstavbu 8 mezonetových bytov, výstavbu novej strechy a zateplenie fasády, to všetko vo vzťahu k bytovému domu č. X a X. na ulici L. G. v I.. Za tým účelom došlo medzi žalobcom a žalovaným k podpisu o sprostredkovaní dňa 1.8.2009, ktorú vyhotovil žalobca. V tejto sa uvádza, že vzhľadom na to, že záujemca (žalovaný) má ako stavebník záujem zrealizovať nadstavbu mezonetových bytov v I., na ul. L. G. č. X a 4, dohodol sa so sprostredkovateľom (žalobcom), že mu zabezpečí uzavretie o nadstavbe bytov s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov.

29. Pre rozhodnutie v predmetnej veci je rozhodujúce to, že medzi sporovými stranami sa vo vzťahu k výstavbe mezonetových bytov na ul. L. G. č. X a 4 (ktoré sú predmetom aj tohto konania) viedol súdny spor na tunajšom súde pod sp. zn. , kde ako žalobca vystupoval C. C. (teraz žalovaný) a žalovaným bol Q.. L. I. (teraz žalobca). V uvedenom konaní sa žalobca C. C. domáhal voči žalovanému Q.. I. zaplatenia sumy 256.910,60 eur, ktoré mal vynaložiť na výstavbu bytov na ul. L. G.. Konanie v teraz prejednávanej veci bolo uznesením č.k. -211 zo dňa 28.6.2017 prerušené do právoplatného skončenia veci sp. zn. s odôvodnením, že v uvedenom súdnom konaní sa rieši otázka splnenia záväzkov v zmysle o sprostredkovaní uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 1.8.2009 a na ňu nadväzujúcej o dielo, ktorá má zásadný význam pre posúdenie nároku aj v tomto konaní.

30. Vec sp. zn. bola meritórne rozhodnutá rozsudkom č.k. -878 zo dňa 31.8.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.9.2020. V uvedenom rozsudku súd prvej inštancie prejudiciálne riešil otázku platnosti o sprostredkovaní uzavretú medzi žalobcom a žalovaným 1.8.2009 a túto posúdil ako absolútne neplatnú, s poukazom na ustanovenie .

31. Nakoľko v uvedenej veci sp. zn. súd vychádzal z tých istých skutkových okolností, aké sú tvrdené a preukázané aj v tomto konaní a navyše konanie v prejednávanej veci bolo prerušené

práve z dôvodu, že sa v ňom prejudiciálne riešia otázky, ktoré majú význam pre toto konanie, súd, za nezmeneného skutkového stavu veci, nezhliada dôvod na odklon od právnych záverov vyslovených vo veci sp. zn. .

32. Na tomto mieste sa žiada uviesť, že jedným zo základných ústavných princípov je princíp právnej istoty, ktorý nachádza svoju reflexiu v mnohých inštitútoch a pravidlách . Aj podľa právneho názoru Ústavného súdu SR, vysloveného v rozhodnutí sp. zn. k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty [( SR), napr. ], ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je aj požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (mutatis mutandis , a ), teda to, že obdobné situácie musia byť právne posudzované rovnakým spôsobom.

33. Súd tak za totožného skutkového stavu, aký bol prejudiciálne posudzovaný vo veci sp. zn. , bez akejkoľvek zmeny, rešpektujúc ústavný princíp právnej istoty, pri posudzovaní otázky platnosti o sprostredkovaní, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 1.8.2009 dospel k rovnakým právnym záverom, aké konštatoval súd vo veci sp. zn. .

34. V prejednávanej veci je nesporné, že o sprostredkovaní, v ktorej žalovaný prejavil záujem ako stavebník zrealizovať nadstavbu mezonetových bytov v I., na ul. L. G. č. X a 4, a žalobca sa zaviazal, že žalovanému zabezpečí uzavretie o nadstavbe bytov s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, uzavreli dňa 1.8.2009. V čase podpisu tejto však žalobca už mal s vlastníkmi tohto bytového domu podpísanú o nadstavbe bytov, ktorú s nimi uzavrel ešte vo februári 2009 (19.2.2009) a kde je on uvedený ako stavebník predmetného diela. Túto podstatnú skutočnosť ale pri podpise o sprostredkovaní žalovanému zamlčal a je teda zrejmé, že žalobca v čase uzatvárania nemal v úmysle splniť záväzok, ku ktorému sa v nej zaviazal, t.j. že ako sprostredkovateľ zabezpečí uzavretie o nadstavbe bytov v predmetnom bytovom dome s vlastníkmi bytov, keďže takúto už mal s vlastníkmi bytov uzavretú on sám. Takúto možnosť mu nedáva žiadne zo o vlastníctve bytov. Mohol maximálne previesť práva zo svojej prechádzajúcej na žalovaného, resp. delegovať svoje povinnosti zo seba ako stavebníka na žalovaného, ale v žiadnom prípade nie oprávnenie zabezpečiť uzavretie novej o nadstavbe s vlastníkmi bytov.

35. Súd prvej inštancie má teda za to, že napriek písomne uzavretej o sprostredkovaní ku jej naplneniu nedošlo, ani právne nemohlo dôjsť, s poukazom na vyššie uvedené. Tento právny úkon je absolútne neplatný v zmysle . Podľa citovaného zákonného ustanovenia právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Na základe uvedeného musí byť vôľa smerujúca k vykonaniu platného právneho úkonu slobodná a vážna a navonok musí byť prejavená určito a zrozumiteľne. Vôľa, ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu. Požiadavka skutočnej vôle je nevyhnutná pre jej existenciu. Ak neexistuje vôľa, neexistuje ani právny úkon, resp. zdanlivý právny úkon čo je sankcionované absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Prejav, ktorý je iba zdanlivo prejavom vôle, avšak v skutočnosti vôľa neexistuje alebo skutočná vôľa je iná, je podľa absolútne neplatný. Absolútna neplatnosť pôsobí priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc) a bez ohľadu, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá. Z tohto dôvodu právne účinky takéhoto právneho úkonu ani nevzniknú - teda nedôjde k vzniku, zmene ani zániku práv a povinností, ktoré s nimi zákon spája.

36. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu vyjadrenú v musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti a to bez ohľadu na to, či to niektorí z účastníkov zmluvnej strany namieta.

37. V prejednávanej veci žalobca v čase podpisu o sprostredkovaní so žalovaným (dňa 1.8.2009) si bol vedomý skutočnosti, že už s týmito vlastníkmi bytov má uzatvorenú on sám, ako stavebník, a podpísal ju už pol roka predtým, ešte 19.2.2009, musel byť teda uzrozumený s tým, že nie je možné sprostredkovanie takejto pre žalobcu zabezpečiť, čiže pri uzatváraní tejto nemal skutočnú vôľu tento záväzok splniť tak, ako sa k nemu zaviazal.

38. Keďže v danom prípade súd vyhodnotil právny stav o sprostredkovaní zo dňa 1.8.2009 ako absolútne neplatný právny úkon, nárok žalobcu voči žalovanému z takejto neplatnej nemožno priznať.

39. Navyše sa súdu žiada dodať, že aj v prípade, že by o sprostredkovaní nebola absolútne neplatným právnym úkonom, žalobe by zrejme nebolo možné vyhovieť.

40. Žalobca sa totiž podanou žalobou domáhal vyplatenia provízie, ktorá mala predstavovať sumu zodpovedajúcu 50 % z čistého zisku dosiahnutého žalovaným z odpredaja bytov vzniknutých nadstavbou v predmetnom bytovom dome. Žalobca v dôvodoch žaloby uviedol, že on, ako vlastník bytov vzniknutých nadstavbou, tieto byty postupne predal, pričom kúpne ceny v celkovej výške 316.961,83 eur odovzdal žalovanému. Žalovaný však vo vyjadrení k žalobe poprel tvrdenia žalobcu a uviedol, že žalobca mu z predaja 4 bytov uhradil sumu spolu 179.355,58 eur a z predaja jedného bytu mu uhradil len sumu 12.300,- eur, teda celkom mu uhradil 191.655,58 eur. Ak žalobca tvrdil, že žalovanému uhradil vyššiu sumu (316.961,83 eur), a žalovaný jeho tvrdenie poprel, došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu a bolo na ňom, aby svoje tvrdenia preukázal hodnoverným dôkazom.

41. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho presunu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (, ), alebo ju strana preukáže príslušným dôkazom ( a nasl. ). Pokiaľ strana ponúkne súdu tvrdenie a toto tvrdenie podporí vierohodným dôkazom, potom sa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno presúva na protistranu, ktorú následne zaťažuje povinnosť tvrdiť a uviesť vlastné skutkové tvrdenie o spornej skutočnosti (pokiaľ je to možné), inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné. Presúvanie dôkazného bremena fakticky znamená poskytnutie príležitosti protistrane ponúknuť iný obraz o tvrdenej skutkovej okolnosti, ktorá má relevanciu v spore. Z uvedených pravidiel vyplýva, že súd v sporovom konaní nie je súdom hľadajúcim materiálnu pravdu, ale súdom posudzujúcim kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov ponúknutých žalobcom či žalovaným ( a nasl., a nasl. ), pričom hodnotenie dôkazov je zverené voľnej úvahe súdu ( ).

42. V danom prípade žalobca vo vzťahu k tvrdeniu, že všetky peňažné prostriedky získané za odpredaj bytov postúpil žalovanému, neprodukoval žiaden relevantný dôkaz, v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcu by tak súd (ak by nekonštatoval absolútnu neplatnosť o sprostredkovaní) ani nemal k dispozícii dôkazy, na základe ktorých by bolo možné ustáliť sumu čistého zisku dosiahnutého z odpredaja bytov, z ktorého mala provízia predstavovať 50 %. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania (teraz sporovej strane), ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. V nadväznosti na uvedené je potrebné uviesť, že pod dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. júna 2010).

43. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k ďalšiemu nároku, ktorým sa domáha voči žalovanému zaplatenia podielu zo o dielo, na základe ktorej žalovaný vykonal určité práce pre správcu bytového domu Spravbytkomfort, za ktoré žalobca vyfakturoval správcovi bytového domu sumu 50.419,19 eur, ktorú mu správca uhradil a on túto sumu zaplatil žalovanému a žalovaný mu mal vyplatiť jeho podiel vo výške 24.000,- Sk. Žalobca však svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by medzi ním a žalovaným mala byť uzatvorená nejaká dohoda, z ktorej by žalovanému vyplývala povinnosť vyplatiť mu požadovaný podiel 24.000,- eur. Navyše žalobca ani nedoložil faktúru, ktorou by sa voči žalovanému domáhal vyplatenia svojho „podielu“

z uvedenej o dielo. Podstatným pre rozhodnutie je však to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že takáto dohoda bola so žalovaným (platne) uzatvorená.

44. Civilný proces sporový sa okrem iného riadi princípmi dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. Aj pre toto sporové konanie treba zdôrazniť to, že súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje.

45. Pokiaľ teda žalobca v tomto spore nepredložil súdu relevantné dôkazy o existencii so žalovaným, na základe ktorej si uplatňuje v tomto konaní nárok na zaplatenie podielu 24.000,- eur, muselo aj v tejto časti rozhodnutie súdu, pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom, vyznieť v jeho neprospech.

46. To boli podstatné dôvody, na základe ktorých dospel súd k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol.

Trovy konania

47. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

48. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. V prejednávanej veci bola žaloba zamietnutá, teda žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Preto súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané. Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.