Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/728/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: U. Š., O. X.X.XXXX, V. Y. XX, XXX XX V. V., zast.: AK Dlhopolec s.r.o., IČO: 36 867 306, so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, proti žalovanému v 1. rade: Y. I., O. XX.X.XXXX, V. Š. XXXX/XX, XXX XX V., X. X. E.: Y. I., O. XX.X.XXXX, V. P. X. XXX, XXX XX P. X., o zaplatenie 21 000,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 10 000 Eur, úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 10 000 Eur od 1.4.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalovaná v 1. a 2. rade sú p o v i n n é zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 11 000 Eur, úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 11 000 Eur od 8.9.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi žalovaná v 1. rade.

V. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne žalovaná v 1. a 2. rade.

VI. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú v 1. rade k zaplateniu 10 000 Eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 10 000 Eur od 1.4.2015 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Druhým výrokom žiadal, aby súd zaviazal žalovanú v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 11 000 Eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 11 000 Eur od 1.12.2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania. V písomnej žalobe uviedol, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom v zmysle ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 11.7.2014 zmluvu o pôžičke na základe ktorej prenechal (požičal) žalovanej 1/ sumu vo výške 10 000 Eur. Na základe dohody zmluvných strán bola pôžička splatná najneskôr do 31.3.2015. Riadne odovzdanie peňažných prostriedkov žalovanej 1/ titulom pôžičky žalobca preukazuje príjmovým pokladničným dokladom podpísaným žalovanou 1/ a predmetným príjmovým pokladničným dokladom preukazuje aj dohodu o splatnosti pôžičky. Do dnešného dňa však žalovaná 1/ žalobcovi dlžnú sumu pôžičky, i napriek tomu, že pôžička sa stala splatnou, nevrátila a to ani sčasti. Žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou 1/ a žalovanou 2/ ako dlžníkmi v zmysle ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 25.9.2014 zmluvu

o pôžičke na základe ktorej prenechal (požičal) im spoločne a nerozdielne sumu vo výške 11 000 Eur. Na základe dohody zmluvných strán bola pôžička splatná najneskôr do 30.11.2014. Riadne odovzdanie peňažných prostriedkov titulom pôžičky žalobca preukazuje bankovými potvrdeniami o vkladoch na bankový účet žalovanej 1/ pričom sa jedná o dva vklady, prvý zrealizovaný dňa 25.9.2014 v sume 6 000 Eur, druhý dňa 8.10.2014 v sume 5 000 Eur. Predchádzajúcu komunikáciu so žalovanými, tiež uzatvorenie zmluvy o pôžičke s obidvoma žalovanými v tomto prípade preukazuje aj fotokópiami ich občianskych preukazov, čo súviselo okrem iného aj s overením ich totožnosti. Do dnešného dňa však žalované žalobcovi dlžnú sumu pôžičky, i napriek tomu, že pôžička sa stala splatnou, nevrátili a to ani sčasti.

2. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 160 súd po uvedenej zmene právnej úpravy žalovanú v 1. a 2. rade písomne poučil o možnosti zastúpenia a o ich procesných právach a povinnostiach.

3. Okresný súd Levce vo veci vydal platobný rozkaz dňa 30.8.2016 pod č.k. 7C/728/2015-20. Voči platobnému rozkazu žalovaná v 1. a 2. rade podali odpor v zákonom stanovenej lehote. V podanom odpore uviedli, že žalobca doposiaľ nevyzval žalovanú v 1. rade na plnenie, v zmysle pôvodnej dohody jej mal žalobca zabezpečiť pôžičku od spoločnosti Quatro, z ktorej mu mala požičané prostriedky vrátiť, tento záväzok však žalobca nesplnil. V časti nároku uplatneného voči obom žalovaným uvádzajú, že žalovaná v 2. rade sa so žalobcom nikdy nestretla. Uviedli, že je síce pravdou, že žalobca vložil dňa 25.9.2014 na účet žalovanej v 2. rade sumu 6 000 Eur a následne dňa 8.10.2014 sumu 5 000 Eur, avšak obe tieto sumy boli určené pre žalovanú v 1. rade, avšak dátum ich splatnosti určený nebol. Žalované uvádzajú, že poskytli žalobcovi kópiu svojich občianskych preukazov, avšak za účelom vybavenia úveru či pôžičky od spoločnosti Quatro, čo však žalobca nikdy nezabezpečil. Uviedli tiež, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o splatnosti tejto časti dlhu ku dňu 30.11.2014.

4. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 17.10.2016 tak, že odpor žalovaných považuje v celom rozsahu za neodôvodnený. V súvislosti so splatnosťou pôžičky vo výške 10.000 eur, ktorá bola poskytnutá žalovanej v 1. rade uvádza, že sa s ňou dohodol na splatení pôžičky do 31.3.2015. Nie je podľa neho pravdivé tvrdenie, že mal žalovanej v 1. rade zabezpečiť pôžičku od spoločnosti Quatro. Uvádza, že zmluvu o poskytnutí pôžičky so žalovanou v 1. rade uzavrel ústne. V prípade, ak by aj čas vrátenia pôžičky do 31.3.2015 v konaní nepreukázal, tak poukazuje na ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V tejto súvislosti preto žalobca tvrdí, že za výzvu na vrátenie pôžičky je možné považovať aj doručenie platobného rozkazu žalovanej v 1. rade. Na základe uvedeného považuje svoj nárok 7C/728/2015 na vrátenie sumy 10 000 Eur voči žalovanej v 1. rade za nesporný a splatný. Vo vzťahu k pôžičke vo výške 11 000 Eur žalobca uvádza, že túto poskytol žalovanej v 1.rade a žalovanej v 2. rade. Je síce pravdou, že so žalovanou v 2. rade sa nikdy nestretol, avšak za účasti resp. spolupôsobenia žalovanej v 1. rade bola pôžička poskytnutá na účet žalovanej v 2. rade. Ak by sa malo jednať o pôžičku žalovanej v 1. rade, tak by ju žalobca predsa nevkladal na účet žalovanej v 2. rade. Žalované mu podľa jeho tvrdení poskytli občianske preukazy len za účelom uzavretia pôžičky s jeho osobou. Akékoľvek tvrdenie o vybavovaní pôžičiek od spoločnosti Quatro kategoricky popiera. Tvrdí teda, že disponuje nárokom na vrátenie pôžičky vo výške 11 000 Eur tak voči žalovanej v 1. rade ako aj voči žalovanej v 2. rade, pričom termín vrátenia bol so žalovanými dohodnutý do 30.11.2014. Záverom žalobca uviedol, že podľa jeho názoru podaný odpor nespĺňa podmienky vecného odôvodnenia.

5. Na výzvu súdu, aby sa žalovaná v 1. a 2. rade vyjadrili k podaniu žalobcu zo dňa 17.10.2016, nereagovali.

6. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 10.20.2016 pod č.k. 7C//728/2015-39 zrušil platobný rozkaz zo dňa 30.8.2016 pod č.k. 7C/728/2015-20 v zmysle § 267 ods. 3 CSP, nakoľko voči nemu bol podaný včas odpor s vecným odôvodením.

7. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 13.4.2018 rozhodol v neprítomnosti žalovanej v 1. a 2. rade v zmysle § 180 CSP. Právna zástupkyňa žalovanej v 1. a 2. rade ako i samotné žalované boli na pojednávanie riadne a včas predvolané. Právna zástupkyňa predvolanie na pojednávanie prevzala dňa 2.3.2018, žalovaná v 1. rade dňa 7.3.2018 a žalovaná v 2. rade dňa 28.2.2018. Právna zástupkyňa neúčasť písomne ospravedlnila, ospravedlnila i neúčasť žalovanej v 1. a 2. rade a to v záujme hospodárnosti konania v danej veci písomným podaním zo dňa 28.3.2018. Zároveň uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú svojich písomných podaní a súhlasia s rozhodnutím súdu vo veci bez ich účasti. Dňa 12.4.2018 o 21.50 hod. doručila žalovaná v 1. rade prostredníctvom emailu ospravedlnenie na pojednávanie na deň 13.4.2018 z dôvodu splnomocnenia nového právneho zástupcu, ktorý preberal zastupovanie a doklady od právneho zástupkyne mu neboli včas predložené. Zároveň ospravedlnila i žalovanú v 2. rade, pojednávanie nežiadala odročiť, pripojila odvolanie plnej moci JUDr. Machanovej, ktorú splnomocnili v predmetnom konaní. Súd poukazuje na to, že ospravedlnenie žalovanej v 1. a 2. rade na pojednávanie dňa 13.4.2018 nepovažoval za takú vážnu okolnosť, aby vec nemohol prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti. Súd poukazuje na to, že už na vytýčené pojednávanie na deň 23.2.2018 žalované neúčasť deň pred pojednávaním emailom ospravedlnil a žiadali o odročenie pojednávania na iný termín zo zdravotných dôvodov ako i z dôvodu splnomocnenia nového právneho zástupcu. Súd na pojednávanie na deň 13.4.2018 ich predvolával s tým, aby súdu predložili odvolanie plnej moci udelenej pre JUDr. Alexandru Machanovú, preukázali dôvodnosť neúčasti na pojednávaní a na ďalšie pojednávanie sa dostavili alebo si na toto pojednávanie ustanovili zástupcu.

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 13.4.2018 navrhol rozhodnúť predmetnú vec rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko podľa nich sú splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. V prípade, ak by súd vydal rozsudok pre zmeškanie, žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu, nakoľko bolo preukázané požičanie peňažných prostriedkov žalovanej v 1. a 2. rade ako aj ich odovzdanie, pričom žalované peňažné prostriedky nevrátili. Žalobca na pojednávaní vypovedal v intenciách podanej žaloby. Uviedol, že so žalovanou v 1. rade komunikovali telefonicky, ale sa aj predtým pravidelne stretávali. Žalovanej v 1.rade poskytol pôžičku vo výške 10 000Eur. Nakoľko nemohol z práce odísť, tak uskutočnil na účet žalovanej v 2. rade druhú pôžičku v dvoch splátkach a z toho dôvodu doložil súdu aj dva výpisy z účtu t.j. celkove 11 000Eur. Vyzýval žalované po splatnosti, aby mu pôžičku uhradili. Bolo mu prisľúbené, že pôžičku uhradia do konca roka 2014. Do toho času žiadna platba z ich strany nebola uskutočnená. Predložil súdu čiastočný výpis z listu vlastníctva č. 6073 kat. úz. Ružinov, z ktorého vyplýva, že voči žalovanej v 1. rade je aktuálne vedených 11 exekučných podaní.

9. I napriek tomu, že boli splnené všetky podmienky na vydanie kontumačného rozsudku na pojednávaní, súd takýto rozsudok nevydal, nakoľko skutkový stav týkajúci sa úrokov z omeškania nebol nesporný.

10. Na základe prevedeného dokazovania oboznámením sa výsluchom právneho zástupcu žalobcu, listinných dôkazov, súd zistil tento skutkový a právny stav:

11. Dňa 11.7.2014 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou v 1. rade ako dlžníkom uzatvorená zmluva o pôžičke ústnou formou, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej v 1. rade pôžičku vo výške 10 000 Eur. Žalovaná v 1. rade túto skutočnosť potvrdila na listine označenej Príjmový pokladničný doklad. Z tejto listiny je zrejmé, že žalovaná prijala dňa 11.7.2014 od žalobcu 10 000 Eur, pričom ako účel je uvedené: pôžička do marca 2015. Žalovaná v 1. rade listinu podpísala ako príjemca. Medzi stranami sporu t.j. žalobcom ako veriteľom a žalovanou v 1. a 2. rade bola uzatvorená ďalšia zmluva o pôžičke ústnou formou a to vo výške 11 000 Eur, pričom žalobca na účet žalovanej vložil dňa 25.9.2014 sumu 6 000 Eur a dňa 8.10.2014 sumu 5 000 Eur, o čom ako dôkaz predložil potvrdenie o vkladoch na účet žalovanej v 2. rade.

12. Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

13. Podľa § 563 Obč. zák. ak čas plnenia nie je dohodnutý ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

14. Podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

15. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu..

17. V danom prípade súd posúdil záväzok žalovanej v 1. a 2. rade ako záväzok zo zmluvy o pôžičke. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma, možno ju uzavrieť ústne aj konkludentným prejavom. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. V konaní o zaplatenie dlhu zo zmluvy o pôžičke má žalobca (veriteľ) povinnosť bremena tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, na základe ktorej prenechal dlžníkovi v danom prípade finančné prostriedky a že žalovaný finančné prostriedky nevrátil. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno, preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

18. Vychádzajúc zo zistených skutočností, súd dospel k záveru, že žalobca v tomto konaní dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení uniesol. Žalobca preukázal, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke dňa 11.7.2014 v sume 10 000 Eur medzi ním ako veriteľom a žalovanou v 1. rade, došlo k uzavretiu ďalšej ústnej zmluvy o pôžičke v sume 11 000 Eur medzi ním ako veriteľom a žalovanou v 1. a 2. rade. Žalobca preukázal, že finančné prostriedky prenechal dlžníkovi t. j. žalovanej v 1. a 2. rade a že finančné prostriedky mu žalované nevrátili. Žalobca produkoval listinné dôkazy, ktoré svedčia o tom, že dňa 11.7.2014 prevzala od neho žalovaná v 1. rade sumu 10 000 Eur (príjmový pokladničný doklad) a dňa 25.9.2014 vložil na účet žalovanej v 2. rade sumu 6 000Eur a dňa 8.10.2014 vložil na účet žalovanej v 2.rade sumu 5 000 Eur. Súd poukazuje i na tú skutočnosť, že žalované v písomnom odpore nepopreli poskytnutie pôžičky žalobcom, namietali len nepreukázanie tvrdenia žalobcom o splatnosti dlhu, nakoľko zo strany žalobcu neboli vyzvané na plnenie. Namietali i to, že žalobca mal zabezpečiť pre žalovanú v 1. rade pôžičku od spoločnosti Quatro, z ktorej by mu poskytnuté finančné prostriedky vrátili. Žalobca si však tento záväzok nesplnil. Tieto skutočnosti uvádzané žalovanou v 1. a 2. rade nie sú rozhodné a spôsobilé zvrátiť záver súdu o tom, že žalobca uniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a to o poskytnutí pôžičky, ktorú pôžičku nevrátili a preto zaviazal žalovanú v 1.rade k zaplateniu 10 000 Eur a žalovanú v 1.a 2. rade k zaplateniu spoločne a nerozdielne 11 000 Eur.

19. Neuhradením dlžnej sumy sa žalovaná v 1. a 2. rade dostali do omeškania, čím žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd zaviazal žalovanú v 1. rade zaplatiť žalobcovi popri istine zákonný úrok z omeškania vo výške ustanovenej v § 3 ods. 1 cit. nariadenia odo dňa 1.4.2015 t.j. nasledujúceho dňa po dni splatnosti pôžičky, ku ktorému dňu bola výška úrokov z omeškania 5,05% ročne (5 percentuálnych bodov plus 0,05% ako základná úroková sadzba ECB). Z listinného dôkazu - príjmový pokladničný doklad - nespochybniteľne vyplýva, že žalovaná poskytnutú pôžičku sa zaviazala vrátiť resp. jej bola poskytnutá do marca 2015. Keďže pôžičku do 31.3.2015 nevrátila, dostala sa do omeškania dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty na plnenie t. j. dňom 1.4.2015. Súd v konaní mal preukázané uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou v 1. a 2. rade, na základe ktorej žalobca realizoval vkladom na účet žalovanej v 2. rade platbu vo výške 11 000 Eur, avšak nemal preukázanú uzavretú dohodu o lehote splatnosti tejto pôžičky. Vzhľadom na nepreukázanie doručenia skoršej výzvy v zmysle ust. § 563 Obč. zák. súd považoval až doručenie žaloby žalovanej v 1. a 2. rade, pričom žalovaná v 1. rade prevzala žalobu dňa 7.9.2016, žalovaná v 2. rade dňa 6.9.2016. Súd priznal žalobcovi príslušenstvo z pohľadávky 11 000 Eur t.j. úrok z omeškania v zákonnej výške 5% ročne z dlžnej sumy od 8.9.2016 t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej v 1. rade, ktorý dátum až považoval súd za výzvu na dobrovoľné plnenie. Keďže žalobca v tejto časti žiadal priznať úroky z omeškania odo dňa 1.12.2014, súd v tejto časti nepriznania úrokov z omeškania žalobu zamietol.

Nakoľko ide o zamietnutie iba v relatívne nepatrnej časti príslušenstva, nepovažoval to súd za neúspech žalobcu v konaní pre účely rozhodnutia o trovách.

20. O trovách konania súd rozhodol za použitia ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. S poukazom na vyššie uvedené vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. O výške trov súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 .

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.