Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-287-2017.pdf
PDF · 91.09 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/287/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: N. L., narodený XX.XX.XXXX zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, S. X, K., dieťa rodičov: matka - Z.M. L.Š., narodená XX.XX.XXXX, bytom O. Č..XXX otec - F.. S. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. XX, G. o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému N., takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletého N. L., narodeného XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého N. mesačne sumou 130 eur, počnúc dňom 23.10.2017, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
IV. Zročné výživné na maloletého N. za obdobie od 23.10.2017 do 31.03.2018 v sume 687,74 eur je otec povinný splácať v 20 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.05.2018 k rukám matky s tým, že neplnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
V. Otec má právo stretávať sa s maloletým N. v čase:
- každý týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 14,00 hod. do 16,00 hod.,
- každý týždeň v kalendárnom roku v nedeľu od 14,00 hod do 16,00 hod za prítomnosti matky a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si otec maloletého prevezme v mieste obvyklého pobytu matky a maloletého a v uvedené dni a hodiny vráti maloletého späť matke v mieste jej obvyklého pobytu .Matka je povinná na styk s otcom maloletého riadne a včas pripraviť.
VI. Súd návrh otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti z a m i e t a .
VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 23.10.2017 žiadala matka aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinnosti k maloletému N., tak že maloletého súd zveri do osobnej starostlivosti matke, a otec bude na výživu maloletého prispievať mesačne sumou 200 eur, spätne od narodenia maloletého a upravil styk otca s maloletým - každý štvrtok v čase od 14,00 hod do 16,00 hod . Tým istým návrhom žiadala aby bola zaviazaná na povinnosť informovať otca o zdravotnom stave maloletého. Svoj návrh odôvodnila matka, tým, že maloletý sa narodil z mimomanželského vzťahu, otcovstvo bolo uznané
na matrike súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti , otec na výživu a výchovu maloletého neprispieva.
2. Matka na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu , upravila svoj petit a žiadala určiť výživné od podania návrhu na súd, výšku výživného ponechala na rozhodnutie súdu a nežiadala upraviť styk otca s maloletým, s odôvodnením, že otec verbálne útočí na matku a jej rodinu.
3. Otec sa k návrhu vyjadril mailovými podaniami a v prvom vyjadrení uviedol, že súhlasí aby bol maloletý zverený matke, výživné navrhoval najskôr sumou 50 eur, neskôr žiadal aby neplatil žiadne výživné a napokon žiadal zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ak by bol maloletý zverený matke, žiadal aby súd upravil jeho stretávanie sa s maloletým.
4. Kolízna opatrovníčka odporučila návrhu matky v časti zverenia vyhovieť v plnom rozsahu vyhovieť a zaviazať otca prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 150 eur, od podania návrhu na súd a upraviť styk otca so synom - počas prvých 3-4 mesiacov každý druhý štvrtok a piatok po dve hodiny, za prítomnosti matky, neskôr bez prítomnosti matky. Návrh otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti odporučili zamietnuť.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov , oboznámil sa s rodným listom maloletého, potvrdeniami o poberaní invalidných dôchodkov rodičov, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku a rodinných prídavkov , dokladmi vzťahujúcimi sa na náklady na bývanie matky, rozpisom nákladov život otca, mailovými podaniami a fotodokumentáciou otca, ako i ďalšími dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:
6. Maloletý N. sa narodil z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo bolo uznané na matrike, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2015, kedy sa matka odsťahovala k svojimi rodičom , pre nezhody v spolužití , v čase pôrodu matka bola už odsťahovaná a spolužitie rodičia maloletého neobnovili. Otec od narodenia maloletého zakúpil pár krát plienky a jeho rodičia matke prispeli sumou raz 600 eur a potom 100 eur mesačne, nebolo to pravidelne, v súčasnosti už starí rodičia neprispievajú matke.
7. Maloletý N. je vo veku 2 roky , je zdravý, je plienkovaný a dojčený. Matka na pojednávaní uviedla, že priemerné mesačné výdavky s maloletým má cca v sume 400 eur.
8. Matka je slobodná, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je poberateľkou rodičovského príspevku 213,30 eur, rodinné prídavky 23,80 eur a invalidného dôchodku 175,90 eur mesačne. Spolu s maloletým býva u svojich rodičov, kde má k dispozícií dve miestnosti, rodičom na bývanie neprispieva, finančne a so starostlivosťou o maloletého jej vypomáhajú rodičia. Matka na pojednávaní uviedla, že spolužitie s otcom maloletého ukončila z dôvodu, že mali medzi sebou nezhody, v byte u neho bola nedostatočná hygiena, má tam 2 psov. Nechce aby sa s otec s maloletým stretávali, otec má vážne zdravotné psychické problémy, pokúsil sa o samovraždu , pojedol lieky a preto sa o maloletého nedokáže postarať. Tak isto nemôže prísť ku ním domov, nakoľko neustále útočí na ňu ako aj na jej rodičov. Po pôrode kúpil maloletému kočík za 20 eur, ktorý matka nepoužíva, tak isto oblečenie z druhej ruky , ktoré maloletému priniesol nie je použiteľné. Otec maloletého navštevoval do jeho samovraždy, následne bol dlho hospitalizovaný a odvtedy maloletého nenavštevuje. Kolízna opatrovníčka dohodla spolu stretnutie cca 4x a ani raz sa otec nedostavil na stretnutie.
9. Otec je slobodný, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, je poberateľom invalidného dôchodku mesačne 558,30 eur, iný príjem nemá, nemá žiadne úvery ani pôžičky. Býva vo svojom 1 izbovom byte, mesačné náklady na bývanie cca 120 eur mesačne. Svojich rodičov navštevuje , niekedy tam aj prespáva a rodičom prispieva cca 80 eur, že tam prespi a stravuje sa u nich, rodičom spláca pôžičku z minulosti mesačne 40 eur, zakupuje granule pre psy mesačne cca 35 eur, benzín mesačne 40 eur, strava 200 eur .
10. Na pojednávaní otec uviedol, že pravidelne užíva lieky, je diabetik a svoje ochorenie má zvládnuté. S matkou maloletého sa dohodli, že výživné bude platiť až od veku 3 rokov maloletého, lebo teraz musí on platiť svojim rodičom. Intenzívne sleduje finančnú situáciu a vie, že N. žije v hojnosti, je o neho dobre postarané. Finančne sa má dobre, postupne nabehne on ako otec a začne platiť výživné. Doteraz výživné neplatil, nevyvlieka sa z povinnosti platenia, všetko sleduje. Jana (matka maloletého)
má výhodu, že žije u jej rodičov, dostáva rodičovský príspevok, jej dôchodok a nedá sa z toho vyžiť? Na striedavej osobnej starostlivosti trvá, nemôže si syna matka privlastniť, má dvoch rodičov. So synom sa chce stretávať, nevadí že ho kojí , na lavičke sa dá odkojiť. Kolízna opatrovníčka sprostredkovala stretnutie len 2x, nešiel tam, lebo ho do domu nevpustia, Z. je hysterická, chrlí samé výčitky, urážky a nie fakty. Znášikovci - rodičia Z. sa postarali, aby tam nechodil, je medzi nami napätá situácia.
11. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 14.7.2009 má súd preukázané, že otec bol uznaný za invalidného a má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %.
12. Podľa § 28 odsek 1) Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. b) zastupovanie maloletého dieťaťa c) správa majetku maloletého dieťaťa
13. Podľa § 28 odsek 2) Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
14. Podľa §-u 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú , súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práva povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §-ov 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času , kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa §-u 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa §-u 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. Podľa §-u 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa §-u 62 ods.5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
20. Podľa §-u 65 ods.l Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa §-u 75 ods.l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že maloletý sa narodil z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, čím má súd hmotnoprávne podmienky na toto konanie splnené. Rodičia prerušili spolužitie v roku 2015, odvtedy je maloletý v starostlivosti matky, ktorá sa o maloletého riadne stará a so zverením maloletého matke súhlasil kolízny opatrovník, ktorý vykonal osobne šetrenie v rodine maloletého a nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletého. Maloletý je doposiaľ plienkovaný, dojčený. Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, s
poukazom na jej doterajšiu osobnú starostlivosť o maloletého a návrh otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti zamietol. Svoje rozhodnutie súd opiera o vek maloletého (2 roky) , dojčenie maloletého a skutočnosť, že otec od jeho narodenia bol s maloletým v minimálnom , skoro žiadnom kontakte. Maloletý je vo veku , kedy je vitálne závislý na matke, otec maloletého nepozná, nevie aký je jeho životný režim, otec býva v 1 izb. byte, spolu s dvoma psami, čo by nebolo vhodné prostredie pre maloleté dieťa vo veku 2 rokov. Čo sa týka výšky výživného ,súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 130 eur, od podania návrhu na súd t.j. od 23.10.2017. Pri výške výživného súd prihliadol na vek maloletého, jeho odôvodnené potreby a ustálil priemerné mesačné výdavky na maloleté dieťa na sumu cca 260 eur mesačne, pričom matke súd započítal osobnú starostlivosť o maloletého. Otec je poberateľom invalidného dôchodku v sume 558,30 eur, mesačné náklady na bývanie cca 150 eur, preto výška výživného 130 eur mesačne je primeraná jeho príjmu. Tak isto súd poukazuje, že otec má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %, teda v prípade, že jeho príjem nebude pokrývať jeho mesačné výdavky (hlavne starostlivosť o psa a príspevok svojim rodičom , že u nich príležitostne prespáva) má možnosť si prípadne brigádnicky privyrobiť. Argumentácia otca, ktorým dôvodil že nie je schopný výživné v súdom určenej výške poukazovať neobstojí a je to iba účelové tvrdenie, ktorým obhajuje to, že od narodenia na výživu maloletého neprispieva. Súd pripomína, že vyživovacia povinnosť rodičov na maloleté nezaopatrené dieťa má prednosť pred inými výdavkami, a rodič , ktorý nemá dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti nemôže celú osobnú ako aj finančnú starostlivosť presúvať na druhého rodiča. V tomto konkrétnom prípade je situácia komplikovaná a sťažená tým, že obaja rodičia sú psychiatrickí pacienti, zoznámili sa v Psychiatrickej nemocnici v Pezinku, vzájomná rodičovská komunikácia a pochopenie významu rodičovských práv a povinnosti rodičov maloletého N. je závislá od momentálneho zdravotného stavu oboch rodičov. Na strane matky je pomoc jej rodičov , s ktorými žije v spoločnej domácnosti, otec žije sám a v týchto otázkach by bolo vhodné aby mu boli nápomocní jeho rodičia, čím by sa predchádzalo k stresujúcim situáciam, čo v konečnom dôsledku bude v prospech maloletého N.. Súd upravil styk otca s maloletým Samuelom, napriek negatívnemu postoju matky. Otec nie je iba platcom výživného, ale pokiaľ prejaví záujem a bude to umožňovať jeho zdravotný stav, tak matka musí viesť maloletého syna k tomu, aby sa nadviazal prirodzený kontakt otca so synom, preto súd upravil styk za prítomnosti matky, ktorá je a dlho ešte bude pre maloletého vitálne dôležitá. Súd nezohľadnil predstavu oboch rodičov o odovzdávaní maloletého
- matka na autobusovej zástavke a otec na električkovej zástavke - z dôvodu, že rodičmi navrhovaný spôsob nie je v záujme maloletého dieťaťa, nie je to dôstojné . Rodičia musia vedieť spolu komunikovať o maloletom minimálne pri stretávaní sa otca so synom, mali by sa zdržať vzájomných negatívnych postojov. Čím skôr pochopia dôležitosť korektných vzájomných vzťahov, tým skôr bude styk prebiehať bezproblémovo a môže dôjsť v budúcnosti aj k rozšíreniu tohto stretávania sa.
23. Zhodnotiac všetky vykonané dôkazy v tomto konaní, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach mal súd preukázané, že je možnostiach a schopnostiach otca, aby súdom určené výživné na maloleté dieťa bol schopný poukazovať a preto s poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
24. Za obdobie od 23.10.2017 do 31.3.2018 vzniklo otcovi zročné výživného na maloletého N. v sume 687,74 eur. Súd povolil otcovi uhradiť v 20 euro mesačných splátkach, počnúc dňom 1.5.2018 spolu s bežným výživným, s tým ,že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia , a to v zmysle §-u 232 ods. 4 C.s.p. Súd pri povolení splátok poukazuje na zdravotný stav otca a sociálne postavenie otca.
25. Výpočet zročného výživného - od 23.10.2017 do 31.3.2018 t.j. 5 mesiacov x 130 eur = 650 eur + 37,74 eur ( plus alikvotná čistka za 10/20017 ( 130“31=4,19x9 dni= 37,74 eur) =687,74 eur.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 52 Zákon NR SR č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len C.m.p.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a konanie možno začať aj bez návrhu (§ 23 C.m.p.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade §-u
362 C.s.p., podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa §-u 363 C.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods 1,2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa §-u 62 ods.1 C.m.p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa §-u 62 ods.2) C.m.p odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa §-u 44 C.m.p. rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.