Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-45-2024.pdf
PDF · 104.86 KB
Case nature
Subarea
12CoP/45/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová, a sudkýň: JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, dieťa rodičov – matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. A. XX, E., a otca: F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. XX, I., zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava – Mestská časť Staré Mesto, IČO: 50491300, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č. k. 12P/219/2023-56 z 29. januára 2024, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zakázal styk otca s maloletým A. na čas do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, výrokom II. uložil matke povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podala návrh na zákaz alebo zmenu úpravy styku otca s maloletým a výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo (správne „nárok“ – pozn. odvolacieho súdu) na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 336 ods. 1 a 3 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), § 2 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Vecne dôvodil, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a vyjadrením procesného opatrovníka dospel k záveru, že je v záujme maloletého, aby dočasne upravil jeho pomery tak, že zakáže otcovi styk s maloletým. Ako vyplýva z vyjadrenia matky, ako aj otca pred procesným opatrovníkom, otec sa o maloletého doposiaľ aktívne nezaujímal, nenavštevoval ho, neplnil si riadne svoju vyživovaciu povinnosť. O stretávanie sa s maloletým začal otec prejavovať záujem až v decembri 2023, avšak nevhodným spôsobom. Chodí k bytu matky a maloletého, opakovane búcha na dvere, zvoní, matku oslovuje vulgarizmami, domáha sa, aby maloletý išiel von, v blízkosti bydliska matky pristavil obytný príves, v ktorom niekedy prebýva. I keď otec o pomoc a spoluprácu požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, akékoľvek poradenstvo a spoluprácu následne odmietol. Takéto správanie otca na maloletého vplýva veľmi negatívne, čoho svedkom boli aj pracovníci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku dňa 18.01.2024. Správanie otca vedie u maloletého k pocitu neistoty, zväčšuje u neho stres, prispieva k emočnej nestabilite, čo je vzhľadom na diagnostikovaný Aspergerov syndróm u maloletého veľmi nežiadúce.
2. Nakoľko mal súd prvej inštancie za preukázané, že v aktuálnej situácii uskutočňovanie styku otca s maloletým ohrozuje záujem maloletého dieťaťa, návrhu matky vyhovel. Súčasne matke uložil povinnosť podať návrh na zákaz alebo zmenu úpravy styku otca s maloletým. V danom konaní súd
vykoná dokazovanie ohľadom všetkých skutočností, ktorých posúdenie je nevyhnuté pre rozhodnutie o obmedzení styku otca s maloletým. V prípade, že matka návrh vo veci samej nepodá v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, súd nariadené neodkladné opatrenie zruší. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), e) a h) Civilného sporového poriadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Dôvodil, že matka zabraňuje styku otca s maloletým účelovo na základe jej nenávisti voči otcovi, ktorému sa chce prostredníctvom zákazu styku s maloletým pomstiť. Nie je pravdou, že by sa otec o maloletého celých osem rokov nezaujímal, práve naopak, doposiaľ prežíval kvôli danej situácii veľký smútok a beznádej. Otec na maloletého stále myslí a chce si s ním vybudovať čo najlepší vzťah. Otec má úprimný záujem na trávení času s maloletým, ktorý sa dostáva do veku, kedy potrebuje vo svojom živote a výchove oboch rodičov. Otec sa snažil stretávať sa s maloletým v rámci vykonateľného súdneho rozhodnutia, avšak matka mu v tom vždy úspešne zabránila s odôvodnením, že maloletý je chorý, prípadne spí. Maloletý je do veľkej miery ovplyvňovaný a manipulovaný matkou, čo má ďaleko negatívny vplyv na vzťah otca s maloletým. Zo skutočností, na základe ktorých bolo vydané predmetné uznesenie vyplýva, že maloletý na jednej strane nechce s otcom stráviť čas a nechce ho ani vidieť, na druhej strane však nevie udať akýkoľvek dôvod tohto jeho postoja voči otcovi. Práve v prípadoch, kedy maloleté dieťa nechce byť s jedným z jeho rodičov, avšak nedokáže povedať prečo, je na mieste odôvodnene uvažovať o manipulácii jedného rodiča voči druhému.
4. Otec si je takisto vedomý jeho nie možno najvhodnejšieho správania a riešenia problematických situácií, pri ktorých bol bohužiaľ prítomný aj maloletý, zakaždým však išlo o situáciu veľmi nepríjemnú a pre otca frustrujúcu, keďže mu bol opakovane zamedzený styk s maloletým, ktorého už dlhší čas nevidel, a ktorý mu veľmi chýba. Súd nemôže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení matky na základe nezákonných dôkazov, porušení práv účastníka konania na spravodlivý proces a bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ktoré sú reálne a preukazujú skutočný stav veci v čase vydania neodkladného opatrenia. Nariadené neodkladné opatrenie nie je v záujme maloletého, súd prvej inštancie v tomto prípade nesprávne posúdil okolnosti tohto prípadu. Z týchto dôvodov sa vydané uznesenie javí ako nesprávne a nezákonné.
5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že sa v plnej miere stotožňuje s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré je vecne správne, zákonné a chrániace najlepší záujem maloletého. Naopak, nesúhlasí s tvrdeniami otca uvedenými v jeho odvolaní. Pokiaľ ide o tvrdenia právneho zástupcu otca, že súd prvej inštancie vydal svoje rozhodnutie len na základe tvrdení matky a na základe nezákonných dôkazov (pričom ich žiadnym spôsobom nešpecifikoval, v čom by nezákonnosť dôkazov mala spočívať), považuje tieto tvrdenia otca za účelové a nepravdivé. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že pri svojom rozhodovaní vychádzal nielen zo skutočností, ktoré ako matka uviedla vo svojom návrhu a z ňou predložených dôkazov, ale že dostatočne preveril skutočný stav aj u procesného opatrovníka – ÚPSVaR, ako aj na príslušnom oddelení policajného zboru, a tým dostatočne zistil skutočný stav veci. Samotný súd prvej inštancie ju ako navrhovateľku odkázal na podanie návrhu vo veci samej, t.j. na podanie návrhu na zákaz alebo zmenu úpravy styku otca s maloletým, kde bude vykonané dokazovanie vo veci samej s ohľadom na všetky skutočnosti, ktoré je nevyhnutné skúmať na trvalé obmedzenie styku otca s maloletým.
6. Násilné, agresívne správanie otca a jeho nátlak desí maloletého, ktorý trpí Aspergerovým syndrómom. Otec jej denne posiela 0,01 eur s rôznymi správami pre príjemcu napr. „suka nenazrata". Od novembra 2023 sa tak situácia s otcom začala zásadným spôsobom vyhrocovať, otec nerešpektoval záujem a potreby maloletého syna. Pritom je to práve otec, ktorý sám svojím dlhodobým správaním spôsobil, že A. nemá k nemu vybudovaný žiaden vzťah. Situáciu otec ešte zhoršil tým, že im trieskal na dvere aj s jeho rodičmi, intenzívne im vyzváňal a bol agresívny. Keďže si nevedeli rady, volali policajtov, aby sa chránili (za čo bola otcovi políciou udelená poriadková pokuta). Na dôvažok si otec zaobstaral karavan a prebýva v ňom od štvrtka (aktuálne už od stredy) do nedele v blízkosti ich bytu. Na karavan je pritom vidno priamo z ich okna v byte. A. sa preto bojí chodiť do školy a zo školy, do obchodu, ale aj von na prechádzky. A. mal po incidentoch s otcom zlé sny, bál sa, že mu otec ublíži alebo ho unesie.
7. Situácia s otcom sa nezlepšila ani po nariadení neodkladného opatrenia. Napriek tomu, že otcovi bolo doručené neodkladné opatrenie na zákaz styku (rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť 14.02.2024), otec pokračuje vo svojom šikanóznom a nátlakovom správaní, ktoré má veľmi negatívny dopad na psychické zdravie maloletého. Správanie otca by pritom bolo náročné aj pre bežné dieťa, nieto ešte pre A. trpiaceho Aspergerovým syndrómom. Pokiaľ ide o tvrdenia otca, že maloletý A. je do veľkej miery manipulovaný a ovplyvňovaný matkou, čo má negatívny vplyv na vzťah otca s maloletým, uvedené tvrdenia považuje za nepravdivé a zavádzajúce. Odmieta, že by otcovi bránila v styku s maloletým. Naopak, bol to práve otec, ktorý nikdy neprišiel za maloletým do miesta jeho bydliska. Otec každý štvrtok zavolá a oznámi na polícii, že A. je ohrozený svojou matkou. Každý štvrtok ich preto následne kontaktuje polícia najskôr telefonicky, či je všetko v poriadku, ale keďže otec trvá aj na fyzickom prešetrení, častokrát ich potom polícia čaká pred vchodom do bytového domu, alebo ak nie sú doma, ale niekde v E., príde za nimi napr. do obchodu, inokedy ich žiadajú, aby sa dostavili domov, aby mohli vyhodnotiť situáciu. Prípadne, ak nie sú doma, polícia ich vyzýva, aby prišli na policajnú stanicu, a to aj v prípade, ak sú mimo E., čo už opakovane odmietla. Maloletý A. tak prežíva každý štvrtok strašný stres. Keď volajú z polície, A. chytá panika, že otec za ním príde. A. sa preto bojí vo štvrtok už od rána, čo zasa bude, bojí sa chodiť do školy (nakoľko vie, že od stredy večera je otec v karavane), bojí sa chodiť po škole domov, lebo sa bojí otca. Situácia je každý týždeň trocha iná, ale v zásade sa vždy opakuje to, že od stredy do nedele otec prespáva v karavane, vo štvrtok potom vždy privolá políciu, aby ich skontaktovala (a to aj fyzicky), či je A. v poriadku, lebo sa o neho bojí. Prikladá kompletný denník toho, ako prebiehali stretnutia a kontroly zo strany polície dňa 15.02.2024, 22.02.2024, 29.02.2024, 05.03.2024, 07.03.2024, 13.03.2024, 14.03.2024, Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako správne potvrdil.
8. Procesný opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje vzhľadom k neustálym nátlakom zo strany otca maloletého, ale najmä vzhľadom k psychickému stavu maloletého, za opodstatnené. Odvolaciemu súdu odporučil odvolaniu otca nevyhovieť a začať dokazovanie v riadnom konaní vo veci samej.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou, účastníkom - otcom maloletého (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).
10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu podaného matkou maloletého.
11. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu otca maloletého, ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi dočasne zakázal styk s maloletým a zároveň matke uložil povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podala návrh na zákaz alebo zmenu úpravy styku otca s maloletým.
12. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
14. Odvolací súd nezistil dôvod nesúhlasiť s napadnutým uznesením, ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné návrhu matky vyhovieť. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na rozhodnutie o neodkladnom opatrení, a v napadnutom uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrhu matky vyhovel. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nevykazuje žiadne logické, skutkové ani právne medzery, je objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie, keď otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné dôvody spochybňujúce správnosť záverov odôvodnenia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
15. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
18. Podľa Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
19. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej, ale zásadne len bezodkladnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Bezodkladnosť opatrenia spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany maloletých detí. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, čo vyplýva aj z vyššie citovaného Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. V konaní starostlivosti o maloleté deti pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je potrebné preukazovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ale postačuje preukázanie potreby dočasnej úpravy pomerov v záujme maloletého dieťaťa.
20. Zo zisteného skutočného stavu veci vyplýva, že rodičia maloletého nie sú manželmi. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletému bol upravený rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P/287/2017-135 zo dňa 12.08.2018, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 20CoP/81/2018-224 zo dňa 03.10.2018, právoplatným dňa 21.12.2018, tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 130,- eur počnúc dňom 23.10.2017. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým každý týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 14,00 hod. do 16,00 hod., v nedeľu od 14,00 hod do 16,00 hod za prítomnosti matky. V súčasnosti sa styk otca s maloletým nerealizuje.
21. Odvolací súd konštatuje, že v danom konaní takáto potreba osvedčená bola, zhoduje sa so závermi súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí a odkazuje na dôvody v ňom uvedené. Súd prvej inštancie prijal záver, že matka osvedčila potrebu neodkladnej úpravy v dôsledku správania otca, ktoré ohrozuje záujem maloletého, pričom odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie záujem maloletého považoval za prvoradý. Po oboznámení sa s vyjadrením matky a procesného opatrovníka k odvolaniu otca sa odvolací súd len utvrdil o nevhodnom správaní otca, ktorý napriek vykonateľnému rozhodnutiu obťažuje matku neustálou snahou o kontakt s maloletým. Osvedčené správanie otca (opakované
kontaktovanie polície otcom, umiestnenie obytného prívesu v blízkosti bydliska maloletého) vykazuje znaky psychického násilia nielen vo vzťahu k matke, ale aj vo vzťahu k maloletému ako sekundárne viktimizovanej osobe. Zo správania otca preto možno vyvodiť, že matka sa dôvodne obáva o zdravý vývin maloletého najmä s prihliadnutím na jeho osvedčený zhoršený zdravotný stav. Sám otec v odvolaní priznal, že si je vedomý nie najvhodnejšieho správania a riešenia problematických situácií v prítomnosti maloletého, avšak neobstojí jeho tvrdenie, že tak robí z dôvodu, že maloletého veľmi ľúbi, už dlhší čas ho nevidel a veľmi mu chýba. Odvolací súd si je plne vedomý, že akýkoľvek zásah do výkonu rodičovských práv a povinností musí byť v súlade so záujmom dieťaťa a každý zásah do rodinného života musí byť odôvodnený verejným záujmom na ochrane dieťaťa a jeho najlepšieho záujmu a predstavuje krajné opatrenie v situáciách, kedy súkromná povinnosť či právo rodiča zlyhalo. Úplný zákaz je treba označiť za riešenie ultima ratio a je vyhradené mimoriadnej situácii, ku ktorej musia existovať veľmi vážne dôvody. Vyššie opísané skutkové okolnosti, ktoré majú negatívny vplyv najmä na maloletého, takými závažnými okolnosťami sú a za účelom ochrany záujmu maloletého je nepochybne potrebné na ne prihliadať.
22. Správne súd prvej inštancie podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku zároveň uložil matke povinnosť podať návrh na zákaz alebo zmenu úpravy styku otca s maloletým v uloženej lehote. V danom konaní súd vykoná dokazovanie ohľadom všetkých skutočností, ktorých posúdenie je nevyhnuté pre rozhodnutie o prípadnom obmedzení, resp. zákaze styku otca s maloletým. V prípade, ak matka návrh vo veci samej nepodá v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, súd nariadené neodkladné opatrenie zruší.
23. Reflektujúc na odvolacie námietky otca vo vzťahu k zákazu styku, odvolací súd uvádza, že sú všeobecné a nespôsobilé vyvolať zmenu napadnutého uznesenia. Otec podal odvolanie uvádzajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), e) Civilného sporového poriadku. Tieto bližšie nespresnil. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia podľa § 65 a 66 Civilného mimosporového poriadku však takéto vady nezistil. Opätovne odvolací súd uvádza, že je postačujúca existencia okolností, z ktorých sa dá vyvodiť opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň v rovine osvedčenia, ktorú podmienku mal súd prvej inštancie splnenú listinami doloženými matkou k návrhu, správou a listinami doloženými procesným opatrovníkom. Neobstojí preto tvrdenie otca, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie len na základe tvrdení matky. V súvislosti s týmto tvrdením otca odvolací súd k jeho ďalšej odvolacej námietke, že matka predložila nezákonne získané dôkazy, uvádza, že túto skutočnosť otec bližšie nezdôvodnil, a preskúmaním obsahu spisu ju odvolací súd ani nezistil. Preto na uvedenú odvolaciu námietku neprihliadal.
24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
25. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa vyššie citovaného ustanovenia § 52 Civilného mimosporového tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).