Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. XXX/XX, XXX XX M., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom D. XX, XXX XX Q. - mestská časť M. L., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 25.6.2021, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného, Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 25.6.2021 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 19. marca 2021 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov súdneho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou podľa ust. (ďalej len „“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím na nariadenom pojednávaní podľa ust. . Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutím žalovaného a prvostupňového orgánu ako aj ich postupom bolo porušené právo žalobcu na priznanie starobného dôchodku v správnej výške. Pri určovaní výšky starobného dôchodku prvostupňový orgán porušil právo žalobcu tým, že nebral do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia, ale len dobu, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Prvostupňový ako aj druhostupňový orgán prijali názor, že judikatúra, na ktorú žalobca poukázal, je použiteľná len u výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie, a nie na tých, ktorí sú v III. kategórii. Podľa názoru žalobcu závery žalovaného ako aj prvostupňového orgánu sú v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128 ako aj s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, ktorou sa pri svojej rozhodovacej činnosti riadia krajské súdy s tým, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec. Podľa žalobcu celková doba poistenia nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že prvostupňový orgán aj žalovaný u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov, ktorý postup je v súlade s rozhodovacou činnosťou súdov. U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórii, postupuje odlišne, a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku, od celkovej doby poistenia odpočítava. Hoci obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu, je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, prístup žalovaného k posúdeniu tejto z hľadiska uplatneného nároku rozhodujúcej skutočnosti je nielen iný, ale

aj diskriminujúci. Nie je možné podľa žalobcu tento postup odôvodniť z ust. o sociálnom poistení, z ktorého dikcie nesporne vyplýva, že citované ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku, a nie celkovú dobu poistenia. Žalovaný odmieta rešpektovať judikatúru ustálenú v obdobných prípadoch ako je žalobcova žaloba. Žalobca poukázal na ust. o sociálnom poistení (ďalej len „“), pričom žalobca bol toho názoru, že žalovaný vymeriavací základ určil v rozpore s týmto zákonným ustanovením.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a 8 mesiacov dňa 04.01.2021. Celková doba dôchodkového poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku je 45 rokov a 344 dní (29 rokov a 41 dní + 16 rokov a 303 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku), a nie ako uvádza žalovaný a prvostupňový orgán 16 rokov a 303 dní, z ktorej vychádzali pri posudzovaní nároku a určení výšky starobného dôchodku. Nesprávnym posúdením celkovej doby dôchodkového poistenia sa závery žalovaného dostávajú do rozporu so všeobecnými záväznými právnymi predpismi. Výška starobného dôchodku preto žalobcovi nebola priznaná vo výške zodpovedajúcej zákonnému nároku. Žalobca v žalobe poukázal na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Žalobca mal za to, že splnil obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo bol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov. Žalovaný pri určovaní výšky starobného dôchodku nevychádzal z celkovej doby dôchodkového poistenia. Podľa žalobcu názor žalovaného je v rozpore s ako aj s ustálenou judikatúrou v časti, v ktorej žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. , rozsudok sp.zn. , , , , , , , , . Žalobca poukázal aj na rozhodovaciu činnosť krajských súdov v Košiciach, Nitre, Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Trnave, v Žiline. S odkazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a krajských súdov žalobca poukázal na ústavný princíp právnej istoty, podľa ktorého sa vyžaduje to, aby na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach bola daná rovnaká odpoveď, teda že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza k porušovaniu zásady právnej istoty (ÚS SR , , , ). Podľa názoru Ústavného súdu SR, ak súd rieši právnu otázku, ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty podľa SR a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa SR s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR . Žalobca poukázal aj na rozsudok NS SR sp.zn. , rozhodnutie Ústavného súdu SR -19.

3. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, či bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok, ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi, a toto posúdenie podľa žalobcu je v rozpore aj s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ktorý rozsudkom sp.zn. zo dňa 15.4.2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovaného. Rozhodnutie žalovaného podľa žalobcu nie je v súlade s právnymi predpismi, ak u jednej skupiny výsluhových dôchodcov žalovaný za celkovú dobu poistenia považuje nielen dobu poistenia vo všeobecnom systéme, ale aj dobu, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku a u inej skupiny za celkovú dobu poistenia považuje výlučne dobu poistenia, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. V závere žaloby žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 28.02.2018, podľa ktorého „daná judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. II. kategórii funkcií odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 dovŕšením dôchodkového veku podľa “. Žalobca dal do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Žalobca navrhol, aby podľa ust. a bolo zrušené rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátená na nové konanie Sociálnej poisťovni - ústredie s priznaním plnej náhrady trov súdneho konania.

4. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 13.12.2021 (č.l. 33 spisu). Žalovaný vo veci nežiadal nariadiť pojednávanie. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť podľa ust. . Žalovaný poukázal na administratívny spis, najmä potvrdenie Finančného riaditeľstva SR Banská

Bystrica zn. 1526042/2017 zo dňa 27. decembra 2017, podľa ktorého bol žalobcovi od 1. decembra 2017 priznaný podľa , , v spojení s , a , o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výsluhový dôchodok. Celková doba výkonu služby žalobcu je 29 rokov a 41 dní. Vzhľadom na to, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, pre starobný dôchodok obdobie výkonu základnej vojenskej služby od 3. októbra 1977 do 28. septembra 1979 a obdobie služobného pomeru v colnej správe od 24. októbra 1990 do 30. novembra 2017, nebolo zhodnotené. Nakoľko žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, v súlade s v znení a , toto obdobie nebolo zhodnotené pre sumu starobného dôchodku. Právny názor vyjadrený žalobcom podľa žalovaného v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR nebol doposiaľ zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo a právne porovnateľných veciach. Žalovaný sa pridržal skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí prvostupňového orgánu s tým, že nárok žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy bolo posúdené správne v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení, a teda predmetné rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu je zákonné a správne.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 17.01.2022 (č.l. 44-46 spisu). Žalobca v tomto vyjadrení opätovne zvýraznil to, že žalovaný odmieta judikatúru NS SR, rozhodovaciu činnosť krajských súdov v tom, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá právny význam pri posudzovaní celkovej doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný u colníkov - výsluhových dôchodcov zaradených v týchto kategóriách posudzuje inak, ako u výsluhových dôchodcov v iných kategóriách. Žalovaný prehliada tú skutočnosť, že až do účinnosti žalobca bol rovnako ako výsluhoví dôchodcovia zaradení v I., II. kategórii, sociálne zabezpečený. Prijatím citovaného nedošlo k zmene pri posudzovaní celkovej doby dôchodkového poistenia. Prijatím zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov došlo k tomu, že výsluhový dôchodok sa priznáva len za tú dobu poistenia, počas ktorej bol žalobca v služobnom pomere. Žalovaný stotožňuje celkovú dobu dôchodkového poistenia s hodnotenou dobou poistenia pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. Ustanovenie , o ktoré žalovaný opiera svoje závery, nie je ustanovením, na základe ktorého sa posudzuje celková doba dôchodkového poistenia, ale je ustanovením, ktoré výsluhovým dôchodcom zaradeným do I. alebo II. kategórie zachováva aj po zmene právnych predpisov nárok na skorší odchod do dôchodku, t.j., že na rozdiel od žalobcu neplatí pre nich všeobecná doba dôchodkového veku. Žalobca vzhľadom na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov uviedol, že je použiteľná aj na prípad žalobcu, pretože ide o skutkovo a právne nielen porovnateľné, ale rovnaké veci, pričom rozhodovacia prax je ustálená podľa rozsudkov. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 28.02.2018, na ktorý odkázal už v podanej žalobe. Žalobca zdôraznil, že ust. nesporne upravuje otázku dôchodkového veku, ktorý zostal výsluhovým dôchodcom zaradeným do I. alebo II. kategórie zachovaný, ak splnili podmienky uvedené v . Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 29.10.2019, ktorý potvrdzuje argumentáciu žalobcu. Žalobca žiadal, aby bolo prihliadané na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR ako aj rozhodovaciu činnosť krajských súdov a žiadal žalobnému petitu v celom rozsahu vyhovieť na nariadenom pojednávaní.

6. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 20.01.2022 (č.l. 52 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu doručenému žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 20 dní, ktorú možnosť žalovaný v lehote stanovenej krajským súdom a ani do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.

7. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že prvostupňový orgán - Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava rozhodnutím Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 19. marca 2021 podľa ust. , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobcovi od 4. januára 2021 priznala starobný dôchodok v sume 205,10 Eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán poukázal na ust. v znení , podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Pretože žalobca sa narodil v roku 1958, dôchodkový vek podľa ust. a prílohy č. 3a v znení neskorších predpisov dosiahol dovŕšením 62 rokov a ôsmich kalendárnych mesiacov dňa 4. januára 2021. K

4. januáru 2021 žalobca získal 6 143 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorý rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej aj len „osobný list“). Prvostupňový orgán uviedol, že pri posúdení nároku na dôchodok a určenie jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia podľa v znení neskorších predpisov. Podľa ust. v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Podľa žalovaného žalobca získal 16 rokov a 303 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok 4. januára 2021. Suma starobného dôchodku bola určená podľa ust. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Prvostupňový orgán uviedol, že v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2020 žalobca na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov podľa ust. v znení neskorších predpisov. Dvadsaťdva kalendárnych rokov žalobca nezískal ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1. januárom 1984, preto priemerný osobný mzdový bod bol podľa ust. druhej vety vypočítaný z nižšieho počtu kalendárnych rokov. Prvostupňový orgán ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal na osobné mzdové body a k sume všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky 1949 až 2002 uviedol, že tieto sú vyjadrené v Prílohe č. 3 k a za kalendárne roky 2003 až 2013 sú uvedené v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za jednotlivé kalendárne roky. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia bol uvedený v osobnom liste. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 10,6783. V rozhodujúcom období žalobca získal 5 047 dní dôchodkového poistenia, to znamená 13,8274 rokov dôchodkového poistenia podľa ust. . Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,7723. Podľa ust. v znení neskorších predpisov sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočítava v roku 2021 20% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným hodnota priemerného osobného mzdového bodu predstavovala 0,8179. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 4. januáru 2021 žalobca získal 6 143 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 16,8302 rokov dôchodkového poistenia. Dôchodkovú hodnotu na rok 2021 stanovila Sociálna poisťovňa podľa ust. v znení tak, že dôchodkovú hodnotu platnú v roku 2020, ktorá je 13,6361 Eur, upravila indexom určeným ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2020, t.j. 1.113,00 Eur a priemernej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2019, t.j. 1.068,00 Eur a zaokrúhlila ju na štyri desatinné miesta nahor. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 4. januáru 2021 je 14,2107 Eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty za rok 2020 13,6361 Eur a indexu 1,04213483, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 195,70 Eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,8179 x 16,8302 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 14,2107 = 195,70 Eur mesačne.

8. Prvostupňový orgán ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že suma starobného dôchodku podľa ust. a v znení neskorších predpisov sa zvýšila odo dňa priznania starobného dôchodku o 9,40 Eur mesačne na 205,10 Eur mesačne. V zmysle týchto zákonných ustanovení sa starobný dôchodok v roku 2021 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2020, to znamená najmenej o 9,40 Eur mesačne. Starobný dôchodok žalobcu bol zvýšený o pevnú sumu zvýšenia, o 9,40 Eur mesačne, pretože táto suma bola vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 5,10 Eur mesačne. Prvostupňový orgán poukázal na ust. s tým, že ku dňu žiadosti priznania starobného dôchodku žalobca získal 5 532 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ktorého

presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste. Prvostupňový orgán mal za to, že žalobca získal 15 rokov a 57 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Žalobca nezískal najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, preto nesplnil jednu z podmienok nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Prvostupňový orgán uviedol, že obdobie dôchodkového poistenia, obdobie dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku (zvýraznené tučným písmom), sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body boli uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia.

9. Na základe odvolania žalobcu konal žalovaný ako odvolací orgán, ktorý rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 25.6.2021 odvolanie žalobcu vo veci priznania starobného dôchodku zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 19. marca 2021. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. , , , , , a konštatoval, že nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený podľa ust. 3 Z.z. v znení , podľa ktorého má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. V zmysle ust. v znení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, a neustanovuje inak. Žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa a Prílohy č. 3a dovŕšením veku 62 rokov a ôsmich kalendárnych mesiacov, dňa 4. januára 2021. K 4. januáru 2021 získal celkovo 6 143 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 16 rokov a 303 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, to znamená získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dovŕšil dôchodkový vek. Suma starobného dôchodku bola určená podľa ust. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (0,8179), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (16,8302) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (14,2107). To znamená 0,8179 x 16,8302 x 14,2107 = 195,70 Eur. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa ust. a v znení neskorších predpisov zvýšila odo dňa priznania o 9,40 Eur mesačne na sumu 205,10 Eur mesačne. Žalovaný k námietke žalobcu vo veci určenia sumy starobného dôchodku a nehodnotenia obdobia dôchodkového poistenia a sumy vymeriavacích základov za obdobie služobného výkonu colníka poukázal na ust. , s tým, že podľa obsahu administratívneho spisu, najmä z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica zn. 1526042/2017 zo dňa 27. decembra 2017 žalobcovi bol od 1. decembra 2017 priznaný podľa ust. , , v spojení s , a , o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výsluhový dôchodok. Celková doba výkonu služby účastníka konania - žalobcu bola 29 rokov a 41 dní. Z dôvodu, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, na nárok na starobný dôchodok obdobie výkonu základnej vojenskej služby od 3. októbra 1977 do 28. septembra 1979 a obdobie služobného pomeru v colnej správe od 24. októbra 1990 do 30. novembra 2017 nebolo pre starobný dôchodok zhodnotené. Podľa žalovaného, ak žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok v súlade s ust. v znení a , toto obdobie nebolo zhodnotené na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. Vzhľadom na uvedené pre nárok na starobný dôchodok bola započítaná doba len zo všeobecného systému dôchodkového poistenia. Podľa žalovaného názor, ktorý je vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR, nebol doposiaľ zovšeobecnený, a preto sa nejedná o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, a tým dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa ust. a miestne príslušný podľa ust. v konaní podľa ust. a nasledujúce ustanovenia vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, za aplikácie ust. dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu zrušil podľa ust. a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie podľa ust. .

11. Na nariadenom pojednávaní žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na podanej správnej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Zvýraznil, že žalovaný ani prvostupňový orgán sa nevysporiadali s ustálenou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR. Právny zástupca žalobcu mal za to, že žalovaný a prvostupňový správny orgán nepostupovali správne, ak pri výpočte starobného dôchodku nezobrali do úvahy pre výšku nároku na starobný dôchodok, t.j. na určenie jeho sumy celú dobu dôchodkového poistenia, ale len dobu, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na nesprávny postup žalovaného, pokiaľ pri výpočte sumy starobného dôchodku neboli vzaté do úvahy aj vymeriavacie základy za obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme dôchodkového poistenia. Žalovaný i napriek rozsiahlej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov túto nerešpektuje, pričom voči súdnym rozhodnutiam nepodáva kasačnú sťažnosť.

12. Žalovaný na nariadenom pojednávaní prostredníctvom poverenej zamestnankyne uviedol, že zotrváva na svojom písomnom vyjadrení k správnej žalobe žalobcu. Žalovaný mal za to, že jeho rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu je zákonné a správne, preto navrhol žalobu zamietnuť. Pokiaľ žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, tak na nárok na starobný dôchodok obdobie výkonu základnej vojenskej služby od 3. októbra 1977 do 28. septembra 1979 a obdobie služobného pomeru v colnej správe od 24. októbra 1990 do 30. novembra 2017 nebolo pre starobný dôchodok zhodnotené.

13. Podľa ust. o sociálnom poistení (ďalej len „“) obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

14. Podľa ust. obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

15. Podľa ust. rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

16. Podľa ust. , v znení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa ust. , za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

18. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej len „Dohovor“), ktorý bol vyhlásený v Zbierke a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (Čl. 154c ), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

19. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 19. marca 2021, ktorým bolo rozhodnuté o priznaní starobného dôchodku v sume 205,10 Eur mesačne. Žalobca v podanej žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ žalovaný nevychádzal z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu ako aj z rozhodovacej činnosti krajských súdov. Žalobca mal za to, že prvostupňový ako aj odvolací orgán z titulu nesprávneho právneho posúdenia určili nesprávnu výšku starobného dôchodku, ktorá nezodpovedá zákonnému nároku, pokiaľ pri určovaní výšky starobného dôchodku prvostupňový orgán ako aj žalovaný - odvolací orgán nezobrali do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia, ale len dobu, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku, v dôsledku čoho bol vymeriavací základ určený v rozpore s ust. .

20. Krajský súd zistil to, že medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné dosiahnutie dôchodkového veku 62 rokov a 8 mesiacov dňa 04.01.2021. Rozporná bola len celková doba dôchodkového poistenia, keď žalobca tvrdil, že doba dôchodkového poistenia celkom ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku je 45 rokov a 344 dní (29 rokov a 41 dní + 16 rokov a 303 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku), pričom žalovaný a prvostupňový orgán pri výpočte výšky starobného dôchodku mali za to, že k 4. januáru 2021, kedy žalobca dosiahol dôchodkový vek, získal celkovo 6 143 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 16 rokov a 303 dní obdobia dôchodkového poistenia.

21. Podľa ust. osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa druhej vety považuje za zaplatené.

22. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že žalobca podal žiadosť o starobný dôchodok s dátumom uplatnenia nároku 27.01.2021 a s dátumom spísania žiadosti, ktorý bol totožný s dátumom uplatnenia nároku 27.01.2021. Žalobca uviedol, že dôchodok žiada priznať od 04.01.2021. V rámci poznámky a vyjadrenia k žiadosti žalobca uviedol, že je poberateľom výsluhového dôchodku. Krajský súd mal ďalej preukázané, že rozhodnutím Číslo 1526042/2017-2 zo dňa 27.12.2017 Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica bol žalobcovi priznaný od 01.12.2017 výsluhový dôchodok vo výške 823,33 Eur mesačne. Z rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku bolo zrejmé, že doba trvania služobného pomeru je doba 29 rokov a 41 dní, ktorú dobu trvania služobného pomeru potvrdil Colný úrad Žilina pod číslom 1460486/2017 zo dňa 22.11.2017. Podľa rozhodnutia prvostupňového orgánu a žalovaného ako odvolacieho orgánu bolo zrejmé, že na základe aplikácie ust. , pri starobnom dôchodku, výpočte jeho výšky obdobie výkonu základnej vojenskej služby a obdobie služobného pomeru v colnej správe nebolo pre starobný dôchodok zhodnotené. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR Colný úrad Žilina zn. 1460486/2017 zo dňa 22.11.2017, ktoré tvorí súčasť administratívneho spisu, bola žalobcovi potvrdená celková doba trvania výkonu štátnej služby podľa 29 rokov a 41 dní.

23. Sporným v konaní na základe podanej správnej žaloby bolo pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu vyhodnotiť, či prvostupňový a odvolací orgán správne postupovali, ak pri rozhodovaní o starobnom dôchodku žalobcu, priznávaní výšky starobného dôchodku, nebrali do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia, ale len dobu, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Krajský súd má za to, že postup prvostupňového orgánu a žalovaného ako odvolacieho orgánu nebol správny, pokiaľ pri rozhodovaní o priznávaní starobného dôchodku, jeho výšky nebola vzatá do úvahy celá doba dôchodkového poistenia, t.j., keď nebola zobratá do úvahy aj doba dôchodkového poistenia z osobitného systému, ale len doba dôchodkového poistenia zo všeobecného systému poistenia. V odvolacom konaní žalovaný pri zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení prvostupňového rozhodnutia kládol dôraz na ust. , .

24. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu poukazoval na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v odvolaní namietal, že neboli zhodnotené právne názory vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v tom, že pri zápočte doby poistenia pri nároku na

starobný dôchodok je potrebné vziať do úvahy aj dobu poistenia získanú v osobitnom dôchodkovom systéme.

25. Krajský súd vzhľadom k judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj krajských súdov poukazuje na to, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128. Krajský súd má za to, že nebol správny postup žalovaného, prvostupňového orgánu, pokiaľ pri celkovej dobe dôchodkového poistenia, priznávaní nároku na starobný dôchodok a jeho výšky nebolo vzaté do úvahy obdobie v služobnom pomere, resp. keď z celkovej doby dôchodkového poistenia bola vylúčená doba, ktorá bola zhodnotená žalobcovi pri priznaní výsluhového dôchodku.

26. Z právnej úpravy týkajúcej sa sociálneho poistenia, zabezpečenia rôznych skupín poistencov vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia.

27. Krajský súd poukazuje na právnu vetu judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 15. augusta 2011 (R 83/2013), z ktorej vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa ust. mal žalovaný hodnotiť celkovú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom ako aj osobitnom systéme.

28. Krajský súd je toho názoru, že pokiaľ žalovaný, prvostupňový orgán pri výpočte výšky starobného dôchodku nezobrali do úvahy dobu dôchodkového poistenia, ktorá bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, tak išlo o nesprávny postup.

29. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme s výnimkou prípadov podľa ust. , ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

30. Krajský súd má za to, že priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie služobného pomeru nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa . V danej veci je zrejmé, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku podľa .

31. Správny súd má za to, že pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok, jeho výšku mal orgán verejnej správy zhodnotiť podľa ust. 65 ods. 1 celú dobu žalobcovho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Pokiaľ žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy postupovali tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok, jeho výšku podľa absolútne vylúčili hodnotenie doby jeho poistenia, ktorú získal v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) malo to za následok nesprávne právne vyhodnotenie.

32. V rámci nového konania Sociálna poisťovňa, ústredie bude vychádzať z vyššie uvedeného právneho názoru krajského súdu, za ktorého opätovne posúdi nárok žalobcu na starobný dôchodok, jeho výšku, rozhodne so zohľadnením aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR.

33. Krajský súd má za to, že bol vecne správny poukaz žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 15.08.2012 (zverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 6/2013), z ktorého vyplýva názor nutnosti započítania celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhovej dávky podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a určenie jeho výšky. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.

34. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný podľa ust. .

35. O trovách súdneho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. . V súdnom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov súdneho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne správny súd uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.