Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/19/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému V. C., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom O., G. XXX/X, okres O., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre trestný čin zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. g) Tr. zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 12. apríla 2018, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 31.01.2018, sp. zn. 2T/136/2017 takto

rozhodol:

I. Podľa § 321 odsek 1 písm. d), odsek 2, odsek 3 Tr. poriadk z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výrokoch o vine pod bodmi 3) a 4) a v celom výroku o treste, pričom výroky o vine pod bodmi 1) a 2) ostávajú týmto nedotknuté.

Na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku s a

obžalovaný V. C., nar. XX.XX.XXXX v I.

za skutky pod bodmi 1) a 2)

o d s u d z u j e

podľa 202 odsek 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona a za použitia § 38 odsek 2, odsek 4, odsek 8 a § 41 odsek 1 Tr. zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona s a obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

II. Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku s a obžalovaný V. C., nar. XX.XX.XXXX o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi zo dňa 21. septembra 2017 sp.zn. 2Pv 514/16/3307 pre skutok pod bodom 3), právne kvalifikovaný ako pokračovací trestný čin zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. g) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

3. od 16.06.2016 do 18.06.2016 v O., na G. ulici č. XXX/X, v ubytovni, v rodinnej bunke č. XX navrhol maloletej poškodenej N. G., nar. XX. XX. XXXX, vykonanie orálnych a pohlavných stykov a ich natočenie na fotoaparát ako video, s čím poškodená súhlasika, prostredníctvom jeho digitálneho fotoaparátu SONY DSC-W350 sa podieľal na zhotovení detskej pornografie - videí, v ktorých boli zobrazené pohlavné styky, orálne styky a iné sexuálne praktiky medzi ním a poškodenou maloletou N. G. nar. XX. XX. XXXX, pričom tieto boli zaznamenané na jeho pamäťovej karte zn. Transcend o veľkosti 2 GB ako 8 videosúborov, kartu vydal polícii pri domovej prehliadke, na videách bolo detailne zobrazené vykonávanie pohlavného styku medzi ním a poškodenou a orálnych stykov, pri ktorých poškodená opakovane vkladala jeho penis do svojich úst a minimálne raz ho poškodená rukou uspokojovala v rôznych polohách, pričom poškodená mu bola rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1 P 127/2015 38 zo dňa 25.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 06. 01. 2017, zverená do náhradnej osobnej starostlivosti, teda bola na neho odkázaná výživou, výchovou, zaopatrením a starostlivosťou

a pre skutok pod bodom 4) právne kvalifikovaný ako trestný čin prečinu prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 odsek 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

4. od 16.06.2016 do 04.10.2016, v O., na G. ulici č. XXX/X, v ubytovni, v rodinnej bunke č. XX, navrhol maloletej poškodenej N. G. nar. XX. 9. XXXX vykonanie orálnych a pohlavných stykov a ich natočenie na fotoaparát ako video, s čím poškodená súhlasila, v spálni na pamäťovej karte zn. E. o veľkosti 2 GB, prechovával 8 videosúborov, s videami, na ktorých bolo detailne zobrazené vykonávanie pohlavného styku medzi ním a poškodenou a orálnych stykov, pri ktorých poškodená opakovane vkladala jeho penis do svojich úst a minimálne raz ho poškodená rukou uspokojovala v rôznych polohách, pričom pamäťovú kartu vydal dňa 4. 10. 2016 polícii pri domovej prehliadke,

pretože tieto skutky n i e s ú trestnými činmi.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. januára 2018, sp. zn. 2T/136/2017 bol obžalovaný V. C. uznaný za vinného na podklade podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi zo dňa 21. septembra 2017 sp. zn. 2Pv 514/16/3307 nasledovne:

zo spáchania pokračovacieho trestného činu prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 odsek 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím trestným činom prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písm. a) Tr. zákona na skutkovom základe, že

1. od 16.06.2016 do 18.06.2016 v O., na G. ulici č. XXX/X, v ubytovni, v rodinnej bunke č. XX vykonal s maloletou poškodenou N. G., nar. XX. 9. XXXX, ktorú mu Okresný súd Partizánske zveril do náhradnej osobnej starostlivosti rozsudkom sp. zn. 1 P 127/2015 - 38 zo dňa 25.11.2015, právoplatným 06. 01. 2016, minimálne 3-krát pohlavný styk a minimálne 2-krát s ňou vykonal orálny styk tak, že poškodená opakovane vkladala jeho penis do svojich úst a minimálne raz ho poškodená uspokojovala rukou, hoci vedel, že táto mala v tom čase 16 rokov, pričom poškodená bola na neho odkázaná výživou, výchovou, zaopatrením a starostlivosťou,

2. od 19.06.2016 do 1. 1. 2017, v O., na G. ulici č. XXX/X, v ubytovni, v rodinnej bunke č. XX a od 1. 1. 2017 do 23. 2. 2017, kedy bol zadržaný v O., v byte na Y. XX vykonal presne nezistený počet krát, minimálne 1 až 2 krát mesačne, pohlavný styk a orálny styk s poškodenou N. G. nar. XX. XX. XXXX, ktorú mu Okresný súd Partizánske zveril do náhradnej osobnej starostlivosti rozsudkom sp. zn. 1 P 127/2015 38 zo dňa 25.11.2015, právoplatným 06. 01. 2016, teda bola na neho odkázaná výživou, výchovou, zaopatrením a starostlivosťou, hoci vedel, že mala v tom čase 16 a 17 rokov,

ďalej bol uznaný za vinného aj zo spáchania pokračovacieho zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. g) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

3. od 16.06.2016 do 18.06.2016 v O., na G. ulici č. XXX/X, v ubytovni, v rodinnej bunke č. XX navrhol maloletej poškodenej N. G., nar. XX. XX. XXXX, vykonanie orálnych a pohlavných stykov a ich natočenie na fotoaparát ako video, s čím poškodená súhlasika, prostredníctvom jeho digitálneho fotoaparátu SONY DSC-W350 sa podieľal na zhotovení detskej pornografie - videí, v ktorých boli zobrazené pohlavné styky, orálne

styky a iné sexuálne praktiky medzi ním a poškodenou maloletou N. G. nar. XX. XX. XXXX, pričom tieto boli zaznamenané na jeho pamäťovej karte zn. Transcend o veľkosti 2 GB ako 8 videosúborov, kartu vydal polícii pri domovej prehliadke, na videách bolo detailne zobrazené vykonávanie pohlavného styku medzi ním a poškodenou a orálnych stykov, pri ktorých poškodená opakovane vkladala jeho penis do svojich úst a minimálne raz ho poškodená rukou uspokojovala v rôznych polohách, pričom poškodená mu bola rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1 P 127/2015 38 zo dňa 25.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 06. 01. 2017, zverená do náhradnej osobnej starostlivosti, teda bola na neho odkázaná výživou, výchovou, zaopatrením a starostlivosťou,

a napokon z trestného činu prečinu prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 odsek 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

4. od 16.06.2016 do 04.10.2016, v O., na G. ulici č. XXX/X, v ubytovni, v rodinnej bunke č. XX, navrhol maloletej poškodenej N. G. nar. XX. 9. XXXX vykonanie orálnych a pohlavných stykov a ich natočenie na fotoaparát ako video, s čím poškodená súhlasila, v spálni na pamäťovej karte zn. Transcend o veľkosti 2 GB, prechovával 8 videosúborov, s videami, na ktorých bolo detailne zobrazené vykonávanie pohlavného styku medzi ním a poškodenou a orálnych stykov, pri ktorých poškodená opakovane vkladala jeho penis do svojich úst a minimálne raz ho poškodená rukou uspokojovala v rôznych polohách, pričom pamäťovú kartu vydal dňa 4. 10. 2016 polícii pri domovej prehliadke.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný V. C. odsúdený podľa § 368 odsek 2, § 41 odsek 2, § 38 odsek 4, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona na (úhrnný) trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 9 (deväť) mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V adhéznom konaní, t. j. v časti trestného konania o náhrade škody, ktoré bolo s trestným konaním spojené, okresný súd výrokom v citovanom rozsudku, nerozhodol.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podal odvolanie iba obžalovaný V. C. a to odvolanie iba do výroku o treste, ktorý považoval za neprimeraný. V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom svojho obhajcu namietal správnosť výroku o treste napadnutého rozsudku s poukazom na to, že v rámci konania o dohode o vine a treste na okresnej prokuratúre dňa 16.08.2017 sa k žalovaným skutkom v celom rozsahu priznal a dohodu uzatvoril s prokurátorom, ale táto schválená súdom nebola na jeho podnet, pretože si uvedomil, že sú tam určité skutočnosti, ktoré sú nepravdivé. Na hlavnom pojednávaní po vykonaní dokazovania a zistení skutkového stavu veci, k čomu on osobne riadne pristupoval, sa v plnom rozsahu priznal k žalovaným skutkom. Je pravdou, že bol doposiaľ 11- krát súdne trestaný, ale poškodenej maloletej od útleho veku pomáhal, chodil s ňou k lekárovi, pretože mala problémy so srdcom a rodičia ju zanedbávali. Pravidelne jej nosil jedlo, staral sa o jej odievanie a dával jej aj finančné prostriedky, ktoré potrebovala k bežnému životu a uhrádzaniu školských potrieb. Pretože sa o ňu príkladne staral, Okresný súd Partizánske rozhodol o jej zverení do jeho výchovy a opatery. Aj potom sa o ňu riadne staral. Záverom poukázal, že to bola aj sama poškodená maloletá, ktorá svojim správaním prispela k tomu, že došlo k žalovaným skutkom. Navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o uloženom treste a uložil mu primeraný trest.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol odvolanie obžalovaného V. C. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí sám i prostredníctvom obhajcu uviedol, že ľutuje čoho sa dopustil, ale nebola to iba jeho vina a sľubuje, že nič podobné sa už opakovať v budúcnosti nebude. Zotrval na návrhu napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste zrušiť s tým, aby mu krajský súd uložil primeraný miernejší trest.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, na verejnom zasadnutí dňa 12. apríla 2018 na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 08. marca 2018, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na podklade podaného odvolania obžalovaným, ktorým napadol iba výrok o treste napadnutého rozsudku okresného súdu však krajský súd, neopomenutím svojej zákonnej povinnosti podľa § 317 odsek 1 posledná veta Tr. poriadku zistil, že napadnutý rozsudok je chybný v časti uznanej viny zo spáchania žalovaných trestných činov v prípade žalovaných skutkov pod bodmi 3) a 4) napadnutého rozsudku, čo by bolo dôvodom podania dovolania podľa § 371 odsek 1 písm. i) Tr. poriadku. Predovšetkým krajský súd uvádza, že pokiaľ ide zistenie skutkového stavu veci všetkých žalovaných skutkov, okresný súd v prípade žalovaných skutkov pod bodmi 1) a 2) právoplatným uznesením na čiastkovom termíne hlavného pojednávania, konanom ešte dňa 13. januára 2017, prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní ich viny podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku, ktoré boli okresným súdom právne posúdené v prípade žalovaného skutku pod bodmi 1) a 2) ako pokračovací trestný čin prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 odsek 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písm. a) Tr. zákona a krajský súd v dôsledku takéhoto procesného stavu preto ani nemohol preskúmavať v odvolacom konaní napadnutý rozsudok okresného súdu v tejto časti, t. j. pokiaľ ide o vinu, ako aj právne posúdenie týchto žalovaných prvých dvoch skutkov. Obžalovaný však k žalovaným skutkom pod bodmi 3) a 4) urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku o svojej nevine a preto okresný súd bol povinný na hlavnom pojednávaní vykonať dokazovanie o vine v celom rozsahu a následne aj dokazovanie v celom rozsahu v súvisiacich výrokoch o trestnoprávnych sankciách.

Podľa § 2 odsek 10 Tr. poriadku súd je povinný postupovať tak, aby zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou je povinný objasňovať skutočnosti, ktoré svedčia proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku súd hodnotí všetky zabezpečené dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

Okresný súd sa týmito ustanoveniami, aj so zreteľom na zachovanie kontradiktórneho spôsobu vykonania dokazovania i v konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní, dôsledne riadil, keď vykonané dostupné dôkazy v otázke viny pokiaľ ide žalovaný skutok pod bodom 3) a 4) vyhodnotil v neprospech obžalovaného. Okresný súd inak správne dospel k záveru, že i žalované skutky pod bodom 3) a 4) napadnutého rozsudku spáchal obžalovaný tak, ako boli aj pôvodne žalované a to i napriek tomu, že obžalovaný namietal niektoré ich skutkové okolnosti a v konečnom dôsledku na hlavnom pojednávaní reagoval vyhlásením podľa § 257 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku o svojej nevine v prípade týchto oboch žalovaných skutkov. Okresný súd usvedčujúce dôkazy, o ktoré oprel svoje rozhodnutie v tejto časti napadnutého rozsudku, o vierohodnosti ktorých okresný (napokon aj krajský) súd nemal relevantné pochybnosti, správne vyhodnotil ako dostatočné pre konštatovanie o tom, že sa tieto ostatné dva žalované skutky stali a že ich páchateľom je tiež obžalovaný, pretože tvoria ucelený a logický reťazec, ktorý bez akýchkoľvek rozumových pochybností, nezvratne, obžalovaného z ich spáchania, usvedčuje.

Na druhej strane však okresný súd, následne pri právnom posudzovaní týchto ostatných dvoch žalovaných skutkov nebol dôsledný, keď dospel k záveru, že tieto napĺňajú všetky potrebné formálne znaky /i materiálny korektív v prípade prečinu/ žalovaného pokračovacieho trestného činu zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. g) Tr. zákona /skutok pod bodom 3/ a trestného činu prečinu prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 odsek 1 Tr. zákona a potom aj uznal obžalovaného takto za vinného z ich spáchania. Je nesporné, že pokiaľ ide formálne znaky, t. j. subjekt a objekt, tieto naplnené boli. Obžalovaný z hľadiska veku evidentne bol trestne zodpovedným ako dospelý páchateľ a nebolo preukázané, že by konal čo i len sčasti v nepríčetnosti. V prípade oboch týchto trestných činov však krajský súd vyslovuje právny názor, že nebola splnená predovšetkým subjektívna stránka, t. j. zavinenie - úmysel v akejkoľvek jeho zákonnej forme a s ňou spojená aj objektívna stránka, t. j. kvalifikačný znak - detská pornografia v konaní páchateľa, ktoré vyplýva z ustanovenia tak žalovaného zločinu ako i prečinu. Zo znenia oboch žalovaných skutkových podstát trestného činu vyplýva, že ich základným kvalifikačným znakom je „detská pornografia,“ resp. materiál s takýmto obsahom, u ktorého obrazová podoba, maľba či kresba alebo fotografické zábery či obrazový záznam alebo i obrazovo-zvukový záznam, ktorým obsahom je zaznamenaná akákoľvek sexuálna praktika alebo obnažené intímne časti tela, s účasťou aspoň jednej maloletej osoby, má preukázateľne viesť k vyvolaniu sexuálneho vzrušenia inej - tretej osoby a zhotovenie takéhoto diela musí byť súčasne takto motivované, alebo jeho následné rozširovanie musí k tomuto viesť, ako to vyplýva z dôsledného výkladu legálnej definície ustanovenia § 132 odsek 4 Tr. zákona. Je potrebné pripomenúť, že pre trestnosť konania osoby postačuje aj účasť akejkoľvek osoby na takejto „produkcii“ a podieľa sa akoukoľvek formou nielen na jej výrobe, prechovávaní, ale i ďalšej distribúcii, s vedomím takéhoto uvedeného motívu. V posudzovanom prípade zo všetkých vykonaných a dostupných dôkazov, bez rozumových pochybností nebolo preukázané, že motívom obžalovaného bolo urobiť obrazový záznam z jeho intímnych stykov s poškodenou maloletou /dokonca nielen s jej súhlasom, ale čiastočne i s jej iniciatívou/, aby takýto vyhotovený obrazový záznam mal slúžiť tretím osobám, s cieľom vyvolávať u nich sexuálne vzrušenie. Obžalovaný poprel, že by následne s týmto vyhotoveným obrazovým záznamom, uchovaným na osobitnom elektronickom médiu, ktoré bolo orgánmi činnými v trestnom konaní v prípravnom konaní v jeho domácnosti zaistené, takto manipuloval a zo žiadnych ďalších dostupných a vykonaných dôkazov opačný záver bez pochýb urobiť nemožno. Pokiaľ aj vypočutí svedkovia potvrdzovali, že videli, čo i len sčasti záznamy z intímnych stykov obvineného s poškodenou maloletou, ktorá im tieto ukazovala sama, preukázateľne tak urobila bez vedomia obžalovaného. Na základe uvedeného preto okresný súd nepostupoval správne, keď žalované skutky pod bodmi 3) a 4) napadnutého rozsudku právne posúdil jednotlivo ako oba predmetné trestné činy, t. j. označený zločin i prečin, pretože skutkové podstaty týchto trestných činov a ani iných trestných činov v zmysle Tr. zákona po formálnej stránke naplnené neboli.

Krajský súd na podklade vyššie uvedeného potom musel napadnutý rozsudok okresného súdu v časti uznanej viny v prípade žalovaného skutku pod bodom 3) a 4) zrušiť podľa § 321 odsek 1 písm. d), odsek 2, odsek 3 Tr. poriadku a súčasne musel zrušiť aj nadväzujúci potom už i (nezákonný) výrok o treste napadnutého rozsudku okresného súdu.

Krajský súd sám, na podklade inak správne vykonaných a dostupných dôkazov pred okresným súdom, so zreteľom na platnú zásadu „in dubio pro reo,“ t. j. v. pochybnostiach v prospech obžalovaného potom rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku o oslobodení obžalovaného V. C. spod obžaloby prokurátora podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku tak, ako je uvedené v tejto označenej výrokovej časti.

Krajský súd ďalej vo výrokovej časti I. rozhodoval na podklade relevantných vykonaných dôkazov pred okresným súdom, po uznaní viny obžalovaného zo spáchania skutkov pod bodom 1) a 2) napadnutého rozsudku, právne posúdených ako tam uvedených trestných činov o uložení trestu obžalovanému V. C. s prihliadnutím na všetky zákonné kritéria vyplývajúce z ustanovenia § 34 Tr. zákona, keď takto zistil, že u obžalovaného je potrebné zohľadniť jeho uznanie viny podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku za spáchané skutky pod bodom 1) a 2) napadnutého rozsudku, ktorú okrem iného uznával od samého počiatku trestného stíhania, ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona. Na druhej strane však krajský súd nemohol opomenúť aj existujúce dve - a tým i prevažujúce - priťažujúce okolnosti, t. j. spáchanie viacerých trestných činov podľa § 37 písm. h) Tr. zákona a viaceré odsúdenia obžalovaného (aj s uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody) v minulosti, ktoré potom preukázali existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona. Krajský súd aj postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 4 a odsek 8 Tr. zákona uložil obžalovanému primeraný, aj so zreteľom na všetky okolnosti prípadu (opakované intímne styky s poškodenou maloletou), podľa § 41 odsek 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby, zvýšený s dolnou hranicou o 1/3 (28 mesiacov až 60 mesiacov) podľa zbiehajúcej sa najprísnejšej skutkovej podstaty prečinu podľa § 202 odsek 1 Tr. zákona, vo výmere 4 (štyri) roky, spojeného s jeho bezprostredným výkonom, za splnenia zákonných podmienok podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Iné, či už miernejšie alebo prísnejšie zaradenie podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona krajský súd nepokladal za potrebné pre dosiahnutie celkového účelu trestu u obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.