Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Co-19-2022.pdf
PDF · 88.35 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/19/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne : K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX K. H. C., právne zastúpenej B. E. A.. Z. C. - A.. K. C., so sídlom S. XXXX, XXX XX R., proti žalovaným 1/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX K. H. C., právne zastúpený B. E. A.. T. U.,. so sídlom A. XX, XXX XX C. H. C., 2/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX K. H. C., právne zastúpená B. E. A.. T. U., K... so sídlom A. XX, XXX XX C. H. C., 3/ Z. nar. XX.XX.XXXX, bytom T. D. XXX/XX, XXX XX H. - C., 4/ A. E., nar. XX.XX.XXXX., bytom R. zastúpený žalovanou 3/ Z. U., 5/ B. S., rod. Z., zastúpená K. S. U., so sídlom C. XX, XXX XX C., 6/ B. Z., zastúpený K. S., so sídlom C. XX, XXX XX C., 7/ N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX K. H. C., 8/ B. Z., zastúpená K. S., so sídlom C. XX, XXX XX C., 9/ N. N., zastúpená K. S., so sídlom C. XX, XXX XX C., 10a/ T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. N. XXXX, L., 11a/ R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. H. C. XX, XXX XX K. H. C., 11b/ G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX X. XX, 11c/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. XXX, 11d/ A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX K. H. C., zastúpený žalovanou 11b/ G. S., 12/ N. S., zastúpený K. S., so sídlom C. XX, XXX XX C., 13/ B. S., zastúpená K. S., so sídlom C. XX, XXX XX C., 14/ X. N., so sídlom XXX XX N., P.: XX XXX XXX, 15/ Z. N., zastúpený K. S., so sídlom C. XX, XXX XX C., 16/ A. O., zastúpený K. S., so sídlom C. XX, XXX XX C., 17/ B. O., zastúpený K. S. so sídlom C. XX, XXX XX C., 18/ P. O., zastúpená K. S., so sídlom C. XX, XXX XX C., 19/ Z. O., zastúpená K. S., so sídlom C. XX, XXX XX C., 20/ D. N., zastúpená K. S., so sídlom C. XX, XXX XX C., 21/ U. N., zastúpený K. S., so sídlom C. XX, XXX XX C., 22/ T. O., zastúpená K. S., so sídlom C. XX, XXX XX C., 23/ B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B. XXXX/XX, XXX XX C. H. C., o určenie vecného bremena, o odvolaní žalovaných 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/, proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 6C/5/2012-849 zo dňa 30. septembra 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žalobkyni voči žalovaným 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a .
Žalovaným 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom výrokom I. rozhodol, že žalobkyňa ako vlastníčka rodinného domu súp. č. XX na parc. č. XXX zapísaného na LV č. XXXX k.ú. N., obec N., okres C. H. C., má právo prechodu a prejazdu cez parcelu reg. "C" parc. č. XXX/X o výmere 94 m2 zapísanú na LV č. XXX, parcelu reg. "E" parc. č. X o výmere 148 m2 zapísanú na LV č. XXX, parcelu reg. "E" parc. č. X o výmere 31 m2 zapísanú na LV č. XXX a cez parcelu reg. "E" parc. č. XX o výmere 998 m2 zapísanú na LV č. XXX, v rozsahu ako je toto právo zakreslené geometrickým plánom č. XC/X/XXXX- XXX zo dňa 28.11.2019 vyhotoveným P.. N. D., znalcom z odboru geografia a kartografia, odvetvie geodézia, kartografia a fotogrametria, úradne overeným Okresným úradom C. H. C., katastrálny odbor, dňa 9.12.2019 pod č. 511/2019, ktorý geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku,
výrokom II. rozhodol, že žalovaní 1/,2/,5/,6/,7/,8/,9/,12/,13/,15/,16/,17/,18/,19/,20/,21/,22/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením a výrokom III. žalobkyni voči žalovaným 3/, 4/, 10a/, 11a/,11b/,11c/,11d/, 14/ a 23/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie (okrem odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej) uviedol, že v danom prípade došlo k určeniu vecného bremena v rozsahu navrhovanom žalobkyňou, s ktorým nárokom žalovaní 1/, 2/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/ nesúhlasili a tento svoj názor a postoj nezmenili počas celého konania, podali proti medzitýmnemu rozsudku odvolanie, resp. v prípade žalovanej 7/ táto sa vo vyjadrení s odvolaním žalovaných 1/ a 2/ stotožnila), preto o nároku na náhradu trov konania (výroku II.) voči žalovaným 1/, 2/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/ rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nebol dôvod v prípade týchto žalovaných odkloniť sa od ustálenej súdnej praxe pri rozhodovaní o trovách konania v predmetnom konaní a nebol daný dôvod na použitie výnimky podľa § 257 CSP, ktorej aplikácie sa prostredníctvom svojich zástupcov tak žalovaní 1/ a 2/ ako aj žalovaní 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/ domáhali a v prípade žalovanej 7/ dôvody pre aplikáciu § 257 CSP nezistil. Súd prvej inštancie uviedol, že nebolo sporné počas celého sporu, že by bolo vecné bremeno, ktorého existencie sa žalobkyňa domáha, v tomto spore zapísané v nejakej evidencii a žalobkyňa práve pre popretie svojho práva zo strany týchto žalovaných počas sporu preukazovala jeho existenciu inými dôkaznými prostriedkami, čo aj preukázala, pretože medzitýmny rozsudok (sp. zn. 6C/5/2012-311 zo dňa 04.03.2013) nadobudol právoplatnosť. Ďalej uviedol, že dôvod, ktorý uviedol zástupca žalovaných 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/, a teda, že žiadal aplikovať ust. § 257 CSP z dôvodu, že zástupca týchto žalovaných -K. S. nie je stranou sporu, súd nekoná a nerozhoduje o jeho právach a chránených záujmoch, rozhodnutie uložiť povinnosť náhrady trov konania nezistenému vlastníkovi je nevykonateľné a všeobecne súdy SR nepriznávajú žalobcom voči stranám sporu, ktorou je nezistený vlastník nárok na náhradu trov konania, považoval za účelovo uvádzaný a ničím nepodložený. Nebolo súdu prvej inštancie známe, z akého dôvodu by rozsudok (o uložení povinnosti nahradiť trovy konania) nebol nevykonateľný, je povinnosťou zástupcu toto tvrdiť a preukázať (napr. ak mal zástupca názor, že je tak tomu z dôvodu napr. že je žalovaný (neznámy vlastník) nemajetný, je toto tvrdenie účelové, pretože zo sporu je zrejmé, že je vlastníkom (minimálne) podielu na nehnuteľnostiach, ku ktorým sa viaže vecné bremeno. Každý zo žalovaných a žalobcov má v spore rovnaké postavenie a rovnaké práva a povinnosti, nesie následky za výsledok sporu, v prípade úspechu spočívajúci v nároku na náhradu trov a v prípade neúspechu povinnosti náhradu trov konania úspešnej strane. Ak by to tak v prípade takýchto žalovaných (neznámych vlastníkov, zastúpených K. S.) nebolo, nepatrilo by im potom ani právo na náhradu trov konania v prípade, že sa svojho práva domáhali úspešne alebo ich obrana bola dôvodná. A že to tak nie je, t.j. že úspešnej strane sporu - neznámym vlastníkom zastúpeným K. S. nárok na náhradu účelných trov sporu patrí, je známe z rozhodnutí súdov (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to napr. uznesenia sp. zn. 7Cdo/93/2012 zo dňa XX.XX.XXXX a 2MCdo/16/2012 zo dňa 26.06.2013). Súd prvej inštancie dôvodil, že žiadne konkrétne dôvody pre aplikáciu § 257 CSP zástupca žalovaných 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/ neuviedol, a preto rozhodol tak ako je uvedené vyššie.
3. Proti výroku II. tohto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/, prostredníctvom zástupcu - K. S. U., v ktorom uviedli, že majú za to, že v predmetnej právnej veci boli naplnené zákonné podmienky pre aplikáciu § 257 CSP a sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú najmä v osobitnom charaktere tohto súdneho konania vzhľadom na predmet súdneho sporu, osobitosť konania voči nezistenému vlastníkovi a špecifické právne postavenie K. S. V prípade tzv. nezisteného vlastníka ide o špecifický subjekt, ktorý bol zavedený do slovenského právneho poriadku na základe špeciálnych zákonov, predovšetkým zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ako aj ďalších špeciálnych predpisov, ako zákon č.229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon SNR Č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Uviedol, že v konaniach pred súdom nezistených vlastníkov zastupuje
ex lege K. S. a v prípade lesných pozemkov F. SR, pričom účelom zavedenia špecifického subjektu
- nezisteného vlastníka uvedenými zákonmi bolo napomôcť pri evidencii a usporiadaní vlastníckych vzťahov, a to aj v súdnych konaniach. Namietal, že zo samotnej právnej povahy tohto špecifického subjektu, ex lege definovaného nedostatkom identifikačných údajov priamo a logicky vyplýva nemožnosť zistenia majetkových, sociálnych, osobných, zárobkových a iných pomerov týchto subjektov, pričom v súdnom konaní je nevyhnutné okrem špecifických okolností, ktoré viedli k súdnemu sporu a osobitosti konania voči nezistenému vlastníkovi zohľadniť v neposlednom rade aj právne postavenie účastníkov konania, predovšetkým K. S. ako právnickej osoby, ktorá bola zriadená zákonom a ktorá svoju činnosť vykonáva vo verejnom záujme. Ďalej dôvodil, že zámerom zákonodarcu nebolo to, aby zastupovanie neznámych vlastníkov bolo K. S. ako právnickej osobe zriadenej zákonom, na ujmu. Poukázal na to, že v zmysle zaužívanej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky je priznanie náhrady trov v takýchto typoch sporov absolútne nezvyklé a nedôvodné s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Prešove 21Co/l/2013 z 31.01.2013, ktorý zaujal právny názor, že nie je možné uložiť povinnosť zaplatiť súdny poplatok žalovanej nezistenej vlastníčke, ktorá je na neznámom mieste, rovnako tak zástupcovi K. žalovanej a to K., ktorý je štátom poverený na zastupovanie nezistených vlastníkov pred súdom. Z tohto dôvodu má za to, že preukázateľne existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov žalobkyni voči žalovaným, ktorí sú nezistení vlastníci. Navrhol, aby krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. zmenil v naznačenom smere.
4. Žalobkyňa ani ostatní žalovaní sa k odvolaniu žalovaných 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/ nevyjadrili.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. podľa § 388 CSP zmeniť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
6. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol stranami sporu spochybnený vo výroku I., v časti výroku II. vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/, 7/ a vo výroku III., v tomto rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.
7. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
10. Podľa §257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci a zásadou zodpovednosti zavinenia na zastavení konania. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane, resp. strane, ktorá zastavenie konania nezavinila, priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej strane, či strane, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, nahradiť trovy konania protistrane. Môže tak urobiť podľa § 257 CSP. Ide o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane, resp. strane, ktorá procesne zastavenie konania nezavinila. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Toto ustanovenie
nie je možné vykladať tak, že naň možno prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.01.2010, sp. zn. 2MCdo/17/2009).
12. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje vždy kumulatívne spojenie dvoch podmienok, a to: a) dôvodov hodných osobitného zreteľa a b) výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať predovšetkým v povahe a okolnostiach sporu, pričom súd musí brať do úvahy aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu ich nároku na súde a ich postoj v konaní, v podiele oboch strán na vzniku a priebehu sporu, ale aj sociálne dôvody.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, možno existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa opodstatnene vedúcu k aplikácii ust. § 257 CSP vzhliadnuť jednak v osobných, majetkových a zárobkových pomeroch (sociálny aspekt) a jednak v okolnostiach sporu. Citované ustanovenie však neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami sporu. Slúži výlučne na odstránenie neprimeranej tvrdosti a na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a predovšetkým jeho výsledok.
14. V danom prípade je nepochybné, že K. S. má na základe zákona špecifické postavenie, keď zastupuje i v súdnych konaniach neznámych vlastníkov (§ 6 zák. č. 330/1991 Z.z.). V prípade žalovaných 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/ ide o špecifický subjekt - tzv. nezistených (neznámych) vlastníkov, ktorých generálie ani adresy pobytu nie sú známe, s vysokou pravdepodobnosťou už zomreli, nemožno ich preto zaviazať na plnenie vo vzťahu k trovám konania ako nezistených (neznámych) vlastníkov, pretože rozhodnutie by bolo nevykonateľné a smerovalo by voči subjektu zrejme bez právnej subjektivity.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti výroku II. podľa § 388 CSP tak, že hoci žalobkyňa mala vo veci úspech (podľa § 255 ods. 1 CSP by jej patrila náhrada trov konania), náhradu trov konania voči žalovaným 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/ jej nepriznal z dôvodu aplikácie ust. § 257 CSP, keď dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia videl v osobitnej povahe a okolnostiach danej veci, keď na strane žalovaných (žalovaní 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/) vystupujú i tzv. nezistení resp. neznámi vlastníci, ktorých právna subjektivita je dôvodne spochybnená a nemožno ich preto zaviazať k náhrade trov konania, nakoľko takéto rozhodnutie by bolo nevykonateľné.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods.1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 257 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/, preto by im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ale vzhľadom na výnimočnosť prípadu im trovy odvolacieho konania odvolací súd z dôvodov uvedených vyššie, prihliadnuc na výnimočnosť prípadu a špecifickú úpravu vo vzťahu k žalovaným 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/, nepriznal.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).