Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14Sa-4-2021.pdf
PDF · 190.53 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: R.. W. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom O. U. XXXX/X, XXX XX W., zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Slavomírou Kurinskou, advokátkou, so sídlom V. O. XX, XXX XX W., adresa pracoviska M. B. XXX, XXX XX M. B., adresa pre doručovanie: E. 2, XXX XX W., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: OU-ZA-OVBP2-2021/006829-004/Rep zo dňa 08.06.2021, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.07.2021 označenou ako žaloba vo veci správneho trestania domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného vydaného v odvolacom konaní ako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, resp. zmeny rozhodnutia žalovaného, preskúmania zákonnosti postupu príslušného správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia o priestupku - uloženie pokuty č.j. 625/237/2020-Pi-pr zo dňa 28.09.2020 a pokutu vo výške 7.000 Eur znížil alebo upustil od jej uloženia. Súčasne žalobca žiadal priznať 100 % nárok na náhradu trov konania. Žalobca súčasne v žalobe uviedol, že nežiada nariadenie pojednávania. Žalobca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne uviedol, že rozhodnutie o odvolaní mu bolo doručené dňa 25.06.2021 a žalobou sa domáha ochrany práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobca v žalobe poukázal na to, že žiadosťou datovanou 17.12.2018, doručenou správnemu orgánu dňa 21.12.2019 (správne malo byť uvedené 2018) žiadal vydanie územného rozhodnutia a podaním zo dňa 09.01.2019 bolo toto podanie doplnené žiadosťou o zlúčenie územného a stavebného konania podľa § 139b ods. 1 písm. b) stavebného zákona, pretože ide o jednoduchú stavbu s určením na individuálnu rekreáciu. Správny orgán doručil dňa 01.02.2019 žalobcovi podanie označené ako „Vyjadrenie obce k žiadosti o územné rozhodnutie“ datované 16.01.2019. Obsahom vyjadrenia bolo zamietavé stanovisko správneho orgánu k žiadosti. V čase podania žiadosti žalobcu nemala Obec Turčianske Jaseno schválený územný plán obce. Žalobca dal podnet na preskúmanie vyjadrenia správneho orgánu. Protestom prokurátora Okresná prokuratúra Martin navrhla zrušiť vyjadrenie správneho orgánu z dôvodu, že vyjadrenie bolo v rozpore s ust. § 35 ods. 3, § 37 ods. 4 stavebného zákona, § 3 ods. 1, 2 a § 46 správneho poriadku. Správny orgán vydal dňa 07.08.2019 Rozhodnutie č.j. 195/348/2019-Ry, ktoré doručil žalobcovi dňa 02.09.2019, a to rozhodnutie o prerušení konania, ktorým vyzval žalobcu, aby v lehote do 60 dní od doručenia výzvy doplnil žiadosť a zároveň týmto rozhodnutím konanie prerušil, kým v lehote 60 dní nebudú odstránené nedostatky podania s upozornením, že v opačnom prípade bude stavebné konanie zastavené. Rozhodnutie o prerušení
konania bolo vydané po viac ako ôsmich mesiacoch po podaní žiadosti a bolo v rozpore s ust. § 19 ods. 2 správneho poriadku. Opätovne žalobca dal podnet prokuratúre na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prerušení konania, pričom prokurátor podnet vybavil upozornením, pretože v čase vybavenia podnetu bolo vydané rozhodnutie stavebného úradu o zastavení konania podľa § 60 ods. 2 písm. f) stavebného zákona a prípadný protest prokurátora by z dôvodu zastavenia konania nemal opodstatnenie. Stavebný úrad podľa ust. § 117 stavebného zákona Rozhodnutím č.j. 195/348/2019-Ry datovaným 10.10.2019, doručeným dňa 30.10.2019, a to rozhodnutím o zastavení konania, konanie v súlade s ust. § 60 ods. 2 písm. f) stavebného zákona zastavil, a to konanie vo veci stavebného povolenia na stavbu „Rekreačná chata“ na pozemku C KN parcela č. 1927 v katastrálnom území G. V.. Správny orgán zastavil stavbu z dôvodu, že žalobca začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť. Na rozhodnutie o zastavení konania nadväzovala výzva „Zastavenie stavebných prác - výzva“ č.j. 195/348/2019-Ry zo dňa 10.10.2019, ktorú správny orgán doručil žalobcovi dňa 30.10.2019. Rozhodnutie o zastavení konania nespĺňalo náležitosti podľa § 46 správneho poriadku, pričom Okresná prokuratúra Martin vybavila podnet žalobcu upozornením prokurátora zo dňa 03.01.2020 podľa § 3 ods. 1, § 47 ods. 4 a § 53 správneho poriadku.
2. Správny orgán vydal dňa 03.02.2020 Rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, sp.zn. 35/2020- Ry, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 10.02.2020. V čase doručenia rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby nebolo rozhodnuté o odvolaní voči rozhodnutiu o zastavení konania Okresným úradom Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky. Rozhodnutie o odvolaní č. OU-ZA-OVBP2-2020/015699-002/ Rep zo dňa 10.03.2020 bolo doručené žalobcovi 13.03.2020. Správny orgán pri vydaní rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby určil žalobcovi neprimeranú lehotu 30 dní na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Správny orgán nevyzval po doručení dokladov, ktoré preukazujú, že stavba je v súlade s verejným záujmom, vlastníka stavby o predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby a o vykonanie náležitosti pod bodom 1/ a 2/ rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Žalobca požiadal správny orgán žiadosťou zo dňa 22.02.2020 o predĺženie lehoty na 90 dní. Správny orgán žalobcovi vyhovel listom zo dňa 06.03.2020 a lehotu predĺžil do 11.05.2020. Okresná prokuratúra vybavila podnet žalobcu upozornením prokurátora podľa § 28 ods. 1 zákona o prokuratúre, ktoré obsahuje nedostatky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a ktoré bolo podané správnemu orgánu pod sp.zn. Pd 32/20/5506-14 zo dňa 24.06.2020. Žalobca podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby dňa 10.05.2020. Žalobca k žiadosti priložil Námietky účastníka konania proti obsahu záväzného stanoviska Okresného úradu, odboru ochrany životného prostredia zo dňa 16.03.2020 zn. OU-MT-OSZP-2020/006329-005 k stavbe podľa ust. § 140b ods. 5 stavebného zákona. Správny orgán nepostupoval v súlade s ust. § 140b stavebného zákona a nevyžiadal od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Správny orgán na základe posúdenia súladu stavby rekreačnej chaty na pozemku C KN parc. č. 1927, k.ú. G. V. listom zo dňa 27.05.2020 zn. 133/35/2020-Ry doručil žalobcovi dňa 12.06.2020 Oznámenie, v ktorom uvádza, že má za jednoznačne preukázané, že umiestnenie stavby je v rozpore s územným plánom Obce Turčianske Jaseno schváleným uznesením Obecného zastupiteľstva v Turčianskom Jasene č. 30/2019 zo dňa 30.08.2019 a zároveň uviedol, že námietky nepostupuje správnemu orgánu ochrany prírody a krajiny z dôvodu, že stavba je v rozpore s územným plánom Obce Turčianskej Jaseno, teda podľa žalobcu konal v rozpore s ust. § 140b ods. 5 stavebného zákona. Žalobca poukázal na porušenie zásady materiálnej rovnosti. Uviedol, že priamo oproti pozemku C KN parc. č. 1927 v k.ú. G. V., kde žalobca začal stavať rekreačnú chatu, je postavená asi vo vzdialenosti 20 m iná rekreačná chata, ktorej vlastníkom je V. W., s adresou trvalého bydliska Z., XXX XX. Pozemok žalobcu a pozemok, na ktorom stojí rekreačná chata V. W. oddeľuje len tri metre široká komunikácia. Stavba tohto rekreačného objektu bola zrealizovaná bez právoplatného stavebného povolenia. Správny orgán dospel k záveru, že stavba umiestnená v rovnakej lokalite nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi a stavbu rekreačnej chaty dodatočne povolil a skolaudoval. Podľa žalobcu správny orgán porušil zásadu materiálnej rovnosti, ktorá je premietnutím ústavného princípu rovnosti (čl. 12, čl. 13 ods. 3 Ústavy SR) a európskeho princípu zákazu diskriminácie a ochrany legitímnych očakávaní. Podľa žalobcu ide o jednoznačný príklad porušenia zásady materiálnej rovnosti, keď v rovnakom prípade, za rovnakých okolností bol rovnaký druh inému subjektu dodatočne povolený, nebolo proti nemu vedené priestupkové konanie a nebola mu uložená pokuta.
3. Žalobca poukázal na to, že Oznámením správneho orgánu zo dňa 26.06.2020, ktoré bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa 22.07.2020, správny orgán oznámil začatie konania vo veci priestupkov č. 625/237/2020-Pi-pr podľa § 105 ods. 3 písm. b) a § 105 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. a predvolal
žalobcu na pojednávanie s miestnym zisťovaním dňa 23.07.2020 o 9.30 hod. na Obecnom úrade Turčianske Jaseno. Právna zástupkyňa žalobcu ospravedlnila neprítomnosť na ústnom pojednávaní spojeného s miestnym zisťovaním elektronickým podaním dňa 23.07.2020 z dôvodu, že jej bolo doručené predvolanie na pojednávanie len jeden deň pred ústnym pojednávaním a z dôvodu kolízie s inými pracovnými povinnosťami, a preto sa pojednávania nemohla zúčastniť. Súčasne požiadala o stanovenie iného termínu pojednávania. Žalobca ospravedlnil neprítomnosť na miestnom zisťovaní dňa 22.07.2020 elektronickým podaním z rovnakých dôvodov. Správny orgán aj napriek riadnemu ospravedlneniu žalobcu a jeho právnej zástupkyne dňa 23.07.2020 uskutočnil ústne pojednávanie za prítomnosti starostu obce a W.. S. B., pracovníčky spoločného stavebného úradu, o čom bola spísaná zápisnica z 23.07.2020. Žalobca v tejto súvislosti v žalobe poukázal na ust. § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. V zápisnici sa uvádza, že žalobca bol poučený o možnosti vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, k dôkazom o nich a že žalobcovi bol sprístupnený k nahliadnutiu celý spisový materiál, pričom pokiaľ sa žalobca nezúčastnil tohto pojednávania, nemohol byť poučený a nemohol mu byť sprístupnený spisový materiál. Bolo vystavené opätovné oznámenie a predvolanie, v ktorom je uvedené, že sa začína konanie vo veci priestupku, pričom toto konanie bolo už začaté na základe predchádzajúceho oznámenia zo dňa 26.06.2020. Uvedené predstavuje zmätočnosť v tom, kedy nastal moment začatia konania o priestupku. Nového termínu konania sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu dňa 27.08.2020 o 9.30 hod..
4. Žalobca k rozhodnutiu žalovaného uviedol, že žalovaný rozhodol bez posúdenia okolností, ktoré rozhodnutiu o priestupku predchádzali, nezaoberal sa nezákonnosťou konania, nevzal zreteľ na procesné pochybenia konajúceho správneho orgánu, ktoré mali vplyv na konanie žalobcu, prípadne mohli jeho konanie ovplyvniť. Žalobca uviedol, že rozhodnutie o odvolaní vyhotovila a posudzovala rovnaká osoba ako odvolanie voči rozhodnutiu o odstránení stavby, čo evokuje neúmyselnú zaujatosť takejto osoby. Podľa žalobcu žalovaný sa nedostatočne zaoberal postupom správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia o priestupku a pokute, keď tento začal konanie o priestupku dvoma podaniami s rôznymi časovými účinkami, keď bolo konané v neprítomnosti riadne ospravedlneného žalobcu a jeho právnej zástupkyne, dokonca v neprítomnosti žalobcu bola vykonaná ohliadka stavby, ktorej sa nezúčastnila ani právna zástupkyňa žalobcu. Žalovaný sa len stručne, okrajovo venoval porušeniu zásady materiálnej pravdy. Žalobca poukázal na procesné pochybenia správneho orgánu, pre ktoré bol nútený využiť ust. § 24 zákona o prokuratúre v snahe vykonať nápravu prostredníctvom podnetu na protest prokurátora, pretože nápravu nemohol dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 333/2018-97 z 03.07.2019, v ktorom odseku 51. odôvodnenia sa uvádza, že retroaktivita územného plánu v neprospech stavebníka je ústavne neakceptovateľná a pri rozhodovaní správneho orgánu bola porušená tzv. zásada „spravodlivého očakávania“, keď žalobca legitímne očakával, že nastúpia tie právne následky, ktoré v čase podania jeho návrhu právne predpisy s takýmto podaním spájali. Správny orgán v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu o priestupku, nevydal ani jedno rozhodnutie, ktoré by bolo v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalobca má za to, že správny orgán v konaní o priestupku a v konaniach, ktoré predchádzali tomuto konaniu, porušil niekoľko zásad správneho konania, a to zásadu hospodárnosti a rýchlosti správneho konania, zásadu optimálneho výberu prostriedkov správneho konania, zásadu zmierneho vybavenia veci ako aj zásadu materiálnej rovnosti. Žalovaný nemohol objektívne a nestranne rozhodovať, keď uložil neprimeranú pokutu. Nebolo vzaté do úvahy to, akých pochybení sa dopustil správny orgán, ktoré predchádzali rozhodnutiu o priestupku a tieto pochybenia vo veľkej miere ovplyvnili konanie a rozhodovanie žalobcu. Podľa žalobcu pokuta vo výške 7.000 Eur je neprimerane vysoká s prihliadnutím na procesné pochybenia správneho orgánu. Pri ukladaní pokuty žalovaný neprihliadol k hodnote zrealizovanej stavby v rozsahu základových pásov, nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobca ihneď po výzve správneho orgánu realizáciu stavby zastavil. Podľa žalobcu uložená pokuta je neadekvátna, neprimerane tvrdá sankcia a neplní výchovno-represívnu, ale výlučne represívnu funkciu vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca súčasne so žalobou podal aj žiadosť o odklad vykonateľnosti.
5. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 20.10.2021 (č.l. 37 spisu). K dôvodom žaloby uvedených v čl. II. a III. žaloby žalovaný uviedol, že sú obsahovo totožné s dôvodmi odvolania, s ktorými sa žalovaný podrobne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí a na svojich záveroch vyslovených v napadnutom rozhodnutí naďalej trvá. K námietkam, ktoré sa týkajú samotného rozhodovania žalovaného, tieto žalovaný nepovažoval za dôvodné. K námietke žalobcu o zaujatosti osoby, ktorá rozhodovala aj o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o nariadení odstránenia stavby rekreačnej chaty
na pozemku parc. KN-C č. 1927 v k.ú. G. V. žalovaný uviedol, že argumentami žalovaného, na ktoré poukázal žalobca v žalobe, žalovaný chcel v napadnutom rozhodnutí iba poukázať na okolnosti spáchania správneho deliktu, ktoré mali rozhodný vplyv na posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný zdôraznil, že sankcia vo výške 7.000 Eur, čo predstavuje len 4,2 % z maximálnej sadzby 165.969,59 Eur nie je neprimeraná vo vzťahu k pohnútkam žalobcu, keď aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že umiestnenie stavby rekreačnej chaty v území je z hľadiska ochrany prírody a krajiny sporné, začal túto stavbu uskutočňovať bez stavebného povolenia. Pokuta nie je neprimeraná ani vo vzťahu k následkom protiprávneho konania žalobcu, keď rozostavanú stavbu nebolo možné dodatočne povoliť, pretože jej dodatočné povolenie je v rozpore s cieľmi a závermi územného plánu, teda v rozpore so záväznou časťou územného plánu Obce Turčianske Jaseno. Ak žalobca tvrdí, že verejne známe prípady potvrdzujú, že pokuta vo výške 7.000 Eur udelená fyzickej osobe, je pokutou neprimeranou a odkazuje na to, že Mesto Martin udelilo v roku 2009 pokuty vo výške 970 Eur, v roku 2010 6.865 Eur a v roku 2011 vo výške 9.440 Eur za viacero prípadov stavby bez stavebného povolenia, tak žalovaný uviedol, že v danom prípade bola naplnená skutková podstata priestupku nielen podľa § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, pre ktorý priestupku sa dopustí a pokutou do 33.193,91 Eur sa potresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, ale aj skutková podstata priestupku podľa § 105 ods. 4 stavebného zákona - priestupku sa dopustí a pokutou do 165.969,59 Eur sa potresce ten, kto bez stavebného povolenia uskutočňuje stavbu v chránenom území alebo v ochrannom pásme či na pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie, najmä na poľnohospodárskom alebo lesnom pozemku. Vzniká preto pochybnosť, či prípady, na ktoré žalobca poukazuje, sú relevantné pre danú vec, keď tieto sa týkali územia Mesta Martin a pravdepodobne nie územia v chránenej vodohospodárskej oblasti, v ochrannom pásme chráneného územia Národný park Veľká Fatra a územia s výskytom prvkov územného systému ekologickej stability. K časti žaloby o priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný nevyjadroval, keďže uvedené je na posúdení súdu, či a do akej miery sú splnené zákonné predpoklady pre vydanie takéhoto uznesenia podľa ust. § 185 SSP. Žalovaný považoval rozhodnutie za zákonné a vecne správne, žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú, a preto žiadal, aby žaloba bola zamietnutá. Žalovaný súčasne súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
6. Krajský súd samostatným uznesením č.k. 14Sa/4/2021-42 zo dňa 04.11.2021 návrh žalobcu zo dňa 22.07.2021 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
7. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 15.12.2021 (č.l. 49 spisu) bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 15 dní. Právna zástupkyňa žalobcu v podaní, ktoré sa nachádza na č.l. 54 spisu, po doručení vyjadrenia žalovaného uviedla, že nepovažuje za účelné sa vyjadrovať k vyjadreniu žalovaného, pričom vo vyjadrení žalovaného nie sú uvedené tvrdenia a skutočnosti, ktoré by boli vzhľadom k meritu veci nové a o ktorých by žalobca nemal vedomosť.
8. Z ďalšieho postupu krajského súdu bolo zrejmé, že tento podaním zo dňa 16.02.2022 (č.l. 59 spisu) toto vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu doručil na vedomie žalovanému.
9. Podľa pripojeného spisového materiálu prvostupňového ako aj odvolacieho orgánu mal krajský súd za zistené, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č.j.: 625/237/2020-Pi-pr. zo dňa 28.09.2020 bolo rozhodnuté o priestupku - uloženie pokuty, podľa ktorého obvinený z priestupkov: R.. W. J., W. XXXX, XXX XX W., nar. XX.XX.XXXX v zastúpení JUDr. M. N., E. 2, XXX XX W. bol uznaný vinným zo spáchania priestupkov
- podľa § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorého sa obvinený dopustil tým, že v období jesenných mesiacov roka 2019 začal na pozemku parc. reg. č. C-KN 1927, k.ú. G. V. uskutočňovať novú stavbu „Rekreačná chata“ bez stavebného povolenia v rozsahu skrývka ornej pôdy a odkop svahovitého terénu, vybudované základové pásy z betónu a pásovina pre uzemnenie,
- podľa § 105 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil obvinený tým, že v období od jesenných mesiacov roka 2019 začal na pozemku parc. reg. č. C- KN 1927, k.ú. G. V. uskutočňovať novú stavbu „Rekreačná chata“ bez stavebného povolenia v chránenej oblasti a ochrannom pásme chráneného územia a na pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie, najmä na poľnohospodárskom pozemku v rozsahu skrývka ornej pôdy a odkop svahovitého terénu, vybudované základové pásy z betónu a pásovina pre uzemnenie,
čím došlo k porušeniu ustanovení §§ 54, 55 ods. 1 a 126 stavebného zákona, za čo stavebný úrad uložil obvinenému podľa § 105 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. pokutu vo výške 7.000 Eur (slovom: sedemtisíc eur), ktorú pokutu je obvinený povinný uhradiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia bankovým prevodom s uvedením účtu na Obec Turčianske Jaseno a súčasne obvinenému - žalobcovi bolo uložené zaplatiť trovy konania o priestupku vo výške 16 Eur podľa vyhlášky č. 411/2006 Z.z. v znení zákona č. 531/2008 Z.z. v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Obce Turčianske Jaseno. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žiadosť žalobcu o vydanie územného rozhodnutia na stavbu „Rekreačná chata“ na pozemku parc. C-KN 1927, k.ú. G. V., ktorú podal dňa 21.12.2018, ku ktorej žiadosti bolo uskutočnené doplnenie, keď bolo žiadané vydanie povolenia v zlúčenom územnom a stavebnom konaní, keďže sa podľa ust. § 139b ods. 1 písm. b) stavebného zákona jedná o jednoduchú stavbu. Obec Turčianske Jaseno sa dňa 16.01.2019 písomne vyjadrila so zamietnutím žiadosti a odôvodnením, že uvedená lokalita nie je zahrnutá na výstavbu rekreačných chát. Protestom prokurátora č. Pd 52/19/5506-4 zo dňa 07.05.2019 Okresná prokuratúra Martin vyslovila nezákonnosť postupu stavebného úradu vo veci vyjadrenia pod č.j. 62/2019 zo dňa 16.01.2019. Obec Turčianske Jaseno tomuto protestu prokurátora vyhovela pod č.j.: 466/2019 zo dňa 17.05.2019. Následne žalobcom, zastúpeným právnou zástupkyňou bolo oznámené, že žiadosť o stavebné povolenie sa považuje za podanú, a to na základe doplnenia žiadosti zo dňa 09.01.2019. Obec Turčianske Jaseno dňa 07.08.2019 vydala rozhodnutie pod č.j.: 195/348/2019-Ry o prerušení konania a zároveň vyzvala stavebníka na doplnenie žiadosti o povolenie stavby rekreačnej chaty. Obec Turčianske Jaseno na základe podnetu občana a takisto vlastnou zisťovacou činnosťou podala dňa 19.09.2019 podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu, pretože sa jednalo o zistenie, že vlastník parc. reg. č. CKN 1927, k.ú. G. V. začal so stavbou bez stavebného povolenia. Z dohľadu bol spísaný záznam, pričom štátneho stavebného dohľadu sa zúčastnili aj zástupcovia Okresného úradu Martin - pozemkový a lesný odbor a ŠOP SR - Správa NP Veľká Fatra. Miestnou obhliadkou bolo zistené, že bola uskutočnená skrývka ornej pôdy a odkop svahovitého terénu, vybudované základové pásy z betónu a pásovina pre uzemnenie. Okresný úrad Martin - PLO uviedol priamo do záznamu z miestnej obhliadky, že týmto bol uskutočnený neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy podľa zákona č. 220/2004 Z.z.. Na podklade uskutočneného štátneho stavebného dohľadu a vyjadrenia Okresného úradu Martin - PLO, ŠOP SR - Správa Národného parku Veľká Fatra bola žalobcovi zaslaná výzva na okamžité zastavenie stavebných prác. Stavebný úrad dňa 10.10.2019 vydal aj rozhodnutie o zastavení stavebného konania podľa § 60 ods. 2 písm. f) stavebného zákona na stavbu „Rekreačná chata“ na pozemku parc. reg. č. CKN 1927, k.ú. G. V.. Obvinený v zastúpení právnou zástupkyňou podali dňa 29.10.2019 žalobu na správny súd vo veci preskúmania zákonnosti a zrušenia vydaného rozhodnutia, ktoré konanie bolo vedené pod sp.zn. 30S/153/2019 a bolo skončené odmietnutím žaloby. Dňa 03.02.2020 Obcou Turčianske Jaseno bolo vydané rozhodnutie pod č.j.: 133/35/2020-Ry o začatí konania o dodatočnom povolení stavby v súlade s § 88a stavebného zákona na stavbu „Rekreačná chata“ na pozemku parc. reg. č. CKN 1927, k.ú. G. V. postavenej bez stavebného povolenia. Súčasne stavebník - žalobca bol vyzvaný v správnom konaní, aby v lehote 30 dní predložil stavebnému úradu žiadosť o dodatočné povolenie stavby a zároveň bolo konanie na stavbu rekreačnej chaty prerušené do doby stanovenej na podanie žiadosti s predpísanými náležitosťami. Právna zástupkyňa obvineného podala žiadosť o predĺženie lehoty k dodatočnému povoleniu stavby na 90 dní, ktorej žiadosti bolo vyhovené. Prvostupňový orgán v ďalšej časti odôvodnenia poukázal na žiadosť stavebníka o dodatočné povolenie stavby zo dňa 12.05.2020. Žalobca nepredložil v lehote stanovenej doklady potrebné k dodatočnému povoleniu stavby rekreačnej chaty. Stavebný úrad mal za preukázané, že umiestnenie stavby bolo v rozpore so schváleným územným plánom Obce Turčianske Jaseno schváleným uznesením Obecného zastupiteľstva v Turčianskom Jasene č. 28/2019 zo dňa 30.08.2019. Bola stanovená lehota 7 dní na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia pred vydaním rozhodnutia o odstránení stavby rekreačnej chaty. Do dňa vydania rozhodnutia o priestupku stavebník - žalobca podľa rozhodnutia č.j. 133/35/2020-Ry zo dňa 17.07.2020 o nariadení odstránenia stavby rekreačnej chaty nepredložil požadované doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby rekreačnej chaty nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Po výzve na okamžité zastavenie stavebných prác pri výkone a miestnej obhliadke štátneho stavebného dohľadu dňa 26.09.2019 a po obdržaní písomnej výzvy na okamžité zastavenie stavebných prác žalobca ako obvinený nepokračoval v ďalších stavebných prácach.
10. Prvostupňový orgán v rozhodnutí uviedol, že začal konanie o priestupku oznámením a predvolaním č.j.: 625/237/2020-Pi-pr zo dňa 26.06.2020. Na termín 23.07.2020 bolo stanovené pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil žalobca ani jeho právna zástupkyňa. Konanie bolo spojené s miestnou obhliadkou dňa
23.07.2020, pričom správny orgán akceptoval žiadosť o odročenie pojednávania a stanovil nový termín na deň 27.08.2020, ktorého sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu. Prvostupňový správny orgán poukázal na ust. § 32, § 43h, § 54, § 55 ods. 1, § 88a ods. 1, § 126 zákona č. 50/1976 Zb. a následne uviedol dôkazy a skutočnosti, z ktorých vychádzal. Umiestnenie stavby rekreačnej chaty bolo v rozpore so schváleným územným plánom obce uznesením Obecného zastupiteľstva v Turčianskom Jasene č. 28/2019 zo dňa 30.08.2019, záväzná časť vyhlásená VZN č. 2/2019 uznesením č. 30/2019 zo dňa 30.08.2019. Nielen v čase vydania rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby, ale aj v čase vydania rozhodnutia o priestupku - uloženie pokuty, ktoré je v príčinnej súvislosti s rozhodnutím o nariadení odstránenia stavby, bolo preukázané, že obvinený umiestnil stavbu v rozpore so schváleným územným plánom Obce Turčianske Jaseno a túto skutočnosť správny orgán zohľadnil a bral do úvahy pri určení výšky stanovenej pokuty. Prvostupňový správny orgán mal za preukázané, že obvinený vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí. Preukázané bolo splnenie definície stavby podľa § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.. Ku dňu vydania rozhodnutia o priestupku žalobca neodstránil nezákonný stav a odmietol uviesť dodávateľa stavby. Priestupok bol spáchaný prvýkrát. Prvostupňový správny orgán uviedol, že neodlúčiteľnú súčasť rozhodovacieho procesu pri určení výšky sankcie tvorili vyjadrenia/stanoviská, ktoré sa stali súčasťou spisového materiálu k prejednávanému priestupku, a to 1. vyjadrenie Okresného úradu Martin - OSŽP č.: OU-MT-OSZP-2019/014262-Ba zo dňa 24.09.2019 a vyjadrenie č.: OU-MT-OSZP-2019/003868 zo dňa 21.01.2019, kde sa orgán štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny podľa zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny vyjadril, že odňatie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely nie je možné, nakoľko sú odňatím dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny. 2. Stanovisko ŠOP SR - Správa národného parku Veľká Fatra č. NP VF 195-002/2019 zo dňa 03.10.2019, kde sa naďalej neodporúča povoliť výstavbu rekreačnej chaty z dôvodov, že k uskutočneniu stavby by došlo v ochrannom pásme Národného parku Veľká Fatra v mieste, ktoré doteraz nie je poznačené výstavbou tohto typu, stavba bola začatá v regionálnom biokoridore RBk 16 Ekotón Veľkej Fatry Sklabiňa-Blatnica, ktorý je uvedený v Reg. územnom systéme ekologickej stability okresu Martin. Jedná sa o územie s vysokou migráciou zveri vrátane veľkých šeliem - európsky významný druh medveď hnedý a prípadnou urbanizáciou by dochádzalo jednak ku možným stretom človeka s predátormi ako aj vzniku potencionálnej hrozby výskytu synantropných medveďov v tejto oblasti. Dochádzalo by k strate potravných biotopov pre voľne žijúce živočíchy, ich plašeniu počas výstavby ako aj prevádzky objektov najmä svetlom a hlukom. Dochádza k usmrcovaniu vtákov na presklených oknách objektov, padaniu dravcov, sov do telies komínov. Prvostupňový správny orgán nepovažoval potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Dôkazné bremeno preukázať, že existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, bola na vlastníkovi stavby. Prvostupňový správny orgán uviedol, že aj keď mal obvinený - žalobca zazmluvneného dodávateľa a nakúpený stavebný materiál, toto ho neoprávňovalo na začatie stavebných prác v rozpore s ustanoveniami stavebného zákona, s tým, že individuálny záujem stavebníka nie je možné povýšiť nad záujem verejný, čo zobral prvostupňový správny orgán do úvahy pri určovaní výšky uloženej sankcie. Bolo preukázané, že žalobca ako obvinený v rozpore s ustanoveniami §§ 54, 55 ods. 1 a § 126 stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v období jesenných mesiacov 2019 započal výstavbu rekreačnej chaty bez právoplatného stavebného povolenia, čím došlo k porušeniu ustanovení a záujmov chránených stavebným zákonom a preukázateľne aj záujmov chránených osobitnými zákonmi. Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Ustanovenia § 105 zákona č. 50/1976 Zb. neudávajú spodnú hranicu pokuty. Pokuta má plniť hlavne represívnu, ale aj preventívnu funkciu. Prvostupňový správny orgán uložil pokutu na dolnej hranici vo výške 7.000 Eur z možnej zákonom stanovenej sadzby 165.969,59 Eur, keďže v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť, kde právna úprava neupravuje všeobecné liberačné dôvody. Výška sankcie bola uložená s prihliadnutím na skutočnosť, aby prípady v rámci územia obce boli v budúcnosti riešené podobným spôsobom a nevznikali by tak v podobných situáciách neodôvodnené rozdiely. Výška pokuty bola určená vzhľadom na celkovú závažnosť protiprávneho jednania obvineného - žalobcu a porušené verejné záujmy. Prvostupňový orgán predpokladal, že pri ďalších stavebných prácach sa stavebník ponaučí a vyhne sa do budúcnosti činnostiam, ktorými by opätovne porušil stavebný zákon. Súčasne žalobcovi ako obvinenému bolo uložené aj nahradiť trovy konania o priestupku.
11. Na základe odvolania žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo OU-ZA- OVBP2-2021/006829-004/Rep zo dňa 08.06.2021 tak, že odvolanie žalobcu ako účastníka konania
zamietol a rozhodnutie Obce Turčianske Jaseno č. 625/237/2020-Pi-pr zo dňa 28.9.2020 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán uznal žalobcu vinného zo spáchania priestupkov podľa § 105 ods. 3 písm. b) a § 105 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., ktorých sa dopustil tým, že ako stavebník začal na pozemku parc. KN-C č. 1927, k.ú. G. V. uskutočňovať stavbu: „Rekreačná chata“ bez stavebného povolenia a uložená mu bola pokuta poľa ust. § 105 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. vo výške 7.000 Eur (slovom: sedemtisíc eur). V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného boli presne vymedzené odvolacie dôvody žalobcu (poznámka krajského súdu: odvolacie dôvody sú totožné so žalobnými dôvodmi žalobcu). Odvolací orgán - žalovaný zistil, že dňa 26.09.2019 uskutočnila poverená zamestnankyňa stavebného úradu ako orgán štátneho stavebného dohľadu z podnetu starostu Obce Turčianske Jaseno zo dňa 19.09.2019 štátny stavebný dohľad (ďalej len „ŠSD“), na ktorom zistila, že žalobca začal uskutočňovať stavbu rekreačnej chaty na pozemku parc. KN-C č. 1927, k.ú. G. V. bez stavebného povolenia. Uskutočnená bola skrývka ornej pôdy, odkop svahovitého terénu, základové pásy z betónu a osadená pásovina pre uzemnenie. Štátneho stavebného dohľadu sa zúčastnil aj Okresný úrad Martin, pozemkový a lesný odbor a Štátna ochrana prírody SR, Správa Národného parku Veľká Fatra. Do zápisnice zo ŠSD sa OU Martin - PLO vyjadril, že z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy bol vykonaný neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy. Štátna ochrana prírody SR, Správa Národného parku Veľká Fatra podala vyjadrenie č. NP VF 195-002/2019 zo dňa 03.10.2019, v ktorom uviedla, že „k uskutočneniu stavby rekreačnej chaty došlo v ochrannom pásme NP Veľká Fatra, v mieste, ktoré doteraz nie je poznačené výstavbou tohto typu. NP Veľká Fatra spolu s jeho ochranným pásmom bol vyhlásený Nariadením vlády SR zo dňa 6. marca 2002. Výstavba rekreačnej chaty bola začatá v regionálnom biokoridore RBk 16 Ekotón Veľkej Fatry Sklabiňa - Blatnica, ktorý je uvedený v Regionálnom územnom systéme ekologickej stability okresu Martin. Tento dokument bol schválený Okresným úradom v Martine, odborom životného prostredia v roku 2015. Z prírodného hľadiska ide o územie s vysokou migráciou zveri vrátane veľkých šeliem (európsky významný druh medveď hnedý) a prípadnou urbanizáciou tejto plochy by dochádzalo jednak ku možným stretom človeka s predátormi ako aj k vzniku potencionálnej hrozby výskytu synantropných medveďov v tejto oblasti. Urbanizáciou týchto oblastí ďalej dochádza k strate potravných biotopov pre voľne žijúce živočíchy, ich plašeniu počas výstavby ako aj prevádzky objektov, najmä svetlom a hlukom, ďalej k usmrcovaniu vtákov na presklených oknách objektov, padaniu dravcov (sov) do telies komínov“. Žalobca bol upovedomený o začatí konania o priestupku ako aj jeho právna zástupkyňa, došlo k predvolaniu na pojednávanie na deň 23.07.2020. Na základe ospravedlnenia neprítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne stavebný úrad nariadil nové pojednávanie na deň 27.08.2020, kde opätovne bol predvolaný žalobca ako obvinený a právna zástupkyňa žalobcu. Následne stavebný úrad vydal rozhodnutie ako prvostupňový orgán, ktorým uznal odvolateľa - žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) a § 105 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. a uložil mu pokutu podľa § 105 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. vo výške 7.000 Eur.
12. Žalovaný preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu, konanie, ktoré mu predchádzalo, dôvody odvolania a za aplikácie ust. §§ 54, 55, 105 ods. 3 písm. b), ods. 4, ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb., § 2 ods. 1, § 3, § 12 ods. 1, 2, § 51, § 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v spojení s § 3 ods. 1, ods. 5, § 46, § 47 ods. 1, 2 správneho poriadku uviedol, že podľa zákonnej úpravy stavby, ich zmeny alebo udržiavacie práce na nich je možné uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Ak osoba uskutoční novú stavbu bez stavebného povolenia, ide o protiprávnosť, pretože poruší právnu povinnosť vyplývajúcu z ust. § 54, § 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.. Porušenie povinnosti podľa § 54 a § 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. je označené ako priestupok v stavebnom zákone a v danom prípade pri uskutočňovaní novej stavby bez stavebného povolenia ide o ust. § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého priestupku sa dopustí a pokutou do 33.193,91 Eur sa potresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. V prípade uskutočňovania novej stavby bez stavebného povolenia v chránenom území alebo v ochrannom pásme, či na pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie, najmä na poľnohospodárskom alebo lesnom pozemku, ide aj o priestupok uvedený v § 105 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.. Prvostupňový orgán na základe štátneho stavebného dohľadu mal preukázané, že žalobca začal uskutočňovať na svojom pozemku stavbu bez stavebného povolenia tým, že vyhotovil základové konštrukcie rekreačnej chaty. Táto skutočnosť nebola spochybnená žalobcom. Skutková podstata priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. bola naplnená. Ďalej vyplynulo, že pozemok parc. KN-C č. 1927, k.ú. G. V., na ktorom sa začala uskutočňovať stavba bez stavebného povolenia, a to stavba rekreačnej chaty, je umiestnený v chránenej vodohospodárskej oblasti a v ochrannom pásme chráneného územia Národný park Veľká Fatra, tiež v území s výskytom prvkov územného systému ekologickej stability. Uvedené bolo zrejmé z podkladov katastra nehnuteľností, podľa ktorých je pozemok parc. KN-C č. 1927,
k.ú. G. V. evidovaný v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností vedený na liste vlastníctva č. XXXX, kde je evidovaný údaj o druhu chránenej nehnuteľnosti: ochranné pásmo chráneného územia (kód 107) a chránená vodohospodárska oblasť (kód 501). Tieto skutočnosti boli zrejmé z priloženého spisu týkajúceho sa konania o dodatočnom povolení stavby, v ktorom vydal stavebný úrad rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby, konkrétne z vyjadrení dotknutých orgánov a z vyjadrení odbornej organizácie (Štátna ochrana SR, Správa Národného parku Veľká Fatra). Uskutočňovaním stavby bez stavebného povolenia v ochrannom pásme chráneného územia, v chránenej vodohospodárskej oblasti a na poľnohospodárskom pozemku, ktorý nie je podľa platného územného plánu obce určený na zastavanie, bola naplnená aj skutková podstata priestupku podľa § 105 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb..
13. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že prvostupňový správny orgán zistil úplne a presne skutočný stav veci, protiprávne konanie žalobcu bolo dostatočne preukázané, z úradnej povinnosti bolo začaté konanie o priestupku, bolo uskutočnené ústne pojednávanie, spísaná zápisnica o výsledku pojednávania, obvinený mal možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, rozhodnutie obsahuje náležitosti podľa § 47 správneho poriadku, výrok obsahuje ustanovenia, podľa ktorých bolo rozhodnuté, lehotu na plnenie povinnosti, výrok obsahuje popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie a rozhodnutie o trovách konania. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že prvostupňový orgán rozhodol vecne správne a zákonne. Sankcia bola primerane uložená vzhľadom k okolnostiam spáchaných priestupkov, pričom horná hranica sadzby je až 165.969,59 Eur. Stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán uložil pokutu pri dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia vo výške 7.000 Eur, čo predstavuje len 4,2 % z maximálnej sadzby. Stavebný úrad ako prvostupňový orgán uviedol priťažujúce ako aj poľahčujúce okolnosti pri určení výšky sankcie. Sankcia má svoju výchovnú aj represívnu funkciu, pričom je dôležité, aby bola citeľná v majetkovej sfére účastníka konania, ktorý porušil zákon. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Pokuta nie je neprimeraná ani z titulu protiprávneho konania žalobcu, naviac keď rozostavanú stavbu nebolo možné dodatočne povoliť, pretože jej dodatočné povolenie by bolo v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánu, teda v rozpore so záväznou časťou územného plánu Obce Turčianske Jaseno schváleného uznesením Obecného zastupiteľstva v Turčianskom Jasene č. 28/2019 zo dňa 30.08.2019 vyhlásenou VZN č. 2/2019. Stavebný úrad vydal v konaní o dodatočnom povolení stavby rozhodnutie č. 133/35/2020-Ry zo dňa 17.7.2020, ktorým žalobcovi nariadil rozostavanú stavbu v intenciách § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. odstrániť a odvolací orgán toto rozhodnutie v odvolacom konaní rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2021/006830-005 zo dňa 18.2.2021 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil. Uložená pokuta nie je neprimeraná aj vo vzťahu k pohnútkam žalobcu, ktorý začal stavbu uskutočňovať bez stavebného povolenia, hoci mal vedomosť o tom, že jej umiestnenie je v území z hľadiska ochrany prírody a krajiny sporné. Konanie žalobcu nasvedčuje tomu, že zákon porušil vedome s úmyslom dosiahnuť svoj cieľ - uskutočniť stavbu rekreačnej chaty na pozemkoch parc. KN- C č. 1927, k.ú. G. V. aj za cenu porušenia zákona. Žalobca uskutočňoval stavbu bez stavebného povolenia, na výsledok tohto konania úmyselne nepočkal, pretože predpokladal výsledok konania. Žalobca bol zo strany obce ako aj orgánu územného plánovania už v čase podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia informovaný, že územný plán obce je v procese obstarávania a že návrh ÚPN-O Turčianske Jaseno nepripúšťa v danom území výstavbu, predovšetkým z dôvodu ochrany prírody a krajiny. Prerokovanie návrhu ÚPN-O Turčianske Jaseno bolo ukončené dňa 21.11.2017, teda predtým, ako žalobca začal uskutočňovať stavbu bez stavebného povolenia. Dňa 31.07.2019 bol známy výsledok preskúmania územného plánu podľa § 25 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. a dňa 30.08.2019 bol Obcou ÚPN-O Turčianske Jaseno schválený. Žalobca už v mesiaci január 2019 disponoval so záporným záväzným stanoviskom orgánu štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny (č. OU-MT- OSZP-2019/003868 zo dňa 21.01.2019), ktoré bolo vydané týmto správnym orgánom na základe žiadosti žalobcu a ktoré žalobca doručil stavebnému úradu dňa 31.01.2019 v rámci začatého spojeného územného a stavebného konania. I napriek tejto vedomosti žalobca začal uskutočňovať stavbu bez stavebného povolenia, bez toho, aby táto prekážka, ktorá bránila tomu, aby mohla byť stavba v danom území postavená, v riadnom stavebnom konaní sa odstránila. V riadnom stavebnom konaní stavebný úrad o návrhu žalobcu konal, keď rozhodnutím č.j.: 195/348/2019-Ry zo dňa 07.08.2019 vyzval žalobcu na doplnenie žiadosti. Záväzné stanovisko orgánu štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny, ktoré stavebný úrad vyžadoval od žalobcu v rozhodnutí č.j.: 195/348/2019-Ry zo dňa 07.08.2019 sa v podaní žalobcu zo dňa 03.09.2019 nenachádzalo. I napriek tomuto stavu žalobca začal stavbu rekreačnej chaty na pozemku parc. KN-C č. 1927, k.ú. G. V. bez stavebného povolenia, teda vedome porušil zákon,
pričom už v tom čase mal vedomosť, že výstavbou rekreačnej chaty na pozemku parc. KN-C č. 1927, k.ú. G. V. sú dotknuté záujmy týkajúce sa ochrany prírody a krajiny.
14. Pokiaľ išlo o námietky žalobcu ako odvolateľa, ktoré sa týkali zápisnice z ústneho pojednávania a miestneho zisťovania zo dňa 23.07.2020, žalovaný mal za to, že postupom stavebného úradu ako prvostupňového orgánu nebol odvolateľ - žalobca ukrátený na svojich právach. Zo spisu vyplynulo, že stavebný úrad ako prvostupňový orgán ospravedlnil odvolateľovu neprítomnosť na ústnom pojednávaní dňa 23.07.2020 a vyhovel požiadavke a určil nový termín pojednávania. Ak aj došlo k miestnemu zisťovaniu, tak postup stavebného úradu bol podľa žalovaného nadbytočný. Objasňovanie priestupku predchádza začatiu konania o priestupku a podkladom pre začatie konania podľa § 67 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupku boli závery zo ŠSD uskutočneného poverenou zamestnankyňou stavebného úradu dňa 26.09.2019. Ak aj stavebný úrad duplicitne oznámil účastníkovi začatie priestupkového konania, tak táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Oznámenie a opätovné oznámenie začatia konania bolo nadbytočné, ale nemalo vplyv na moment určenia začatia konania, ktorým je deň, kedy stavebný úrad ako prvostupňový orgán uskutočnil voči žalobcovi prvý úkon, ktorým bol list č.j.: 625/237/2020-Pi-pr zo dňa 26.6.2020, ktorým mu oznámil ako aj právnej zástupkyni žalobcu začatie konania o priestupku a nariadenie ústneho pojednávania. Žalovaný nezistil v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu žiadne nedostatky, pre ktoré by malo byť toto rozhodnutie nezákonné a nesprávne, a preto odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
15. Krajský súd v Žiline ako príslušný správny súd prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania za dodržania ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a žalobu podľa ust. § 190 SSP zamietol.
16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal žalobu žalobcu bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Sa/4/2021-62 zo dňa 07.03.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 12.04.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. § 137 ods. 4 SSP.
17. Krajský súd prejednal žalobu žalobcu bez nariadenia pojednávania za aplikácie ust. § 107 ods. 2 SSP, podľa ktorého v ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez nariadenia pojednávania. Žalobca v žalobe zo dňa 22.07.2021 uviedol, že nežiada nariadenie pojednávania. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.10.2021 (č.l. 37 spisu) uviedol, že súhlasí, aby vec bola prejednaná bez nariadenia ústneho pojednávania. Za tohto stavu krajský súd mal splnené procesné podmienky k tomu, aby prejednal žalobu žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods. 2 SSP.
18. Krajský súd mal splnenú aj zákonnú podmienku včasnosti podanej žaloby, a to z dôvodu, že podľa pripojeného administratívneho spisu bolo rozhodnutie žalovaného doručené žalobcovi prostredníctvom právnej zástupkyne žalobcu v zmysle doručenky na č.l. 16 administratívneho spisu dňa 25.06.2021, pričom k odoslaniu žaloby podľa č.l. 15 spisu došlo dňa 22.07.2021, t.j. v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov podľa ust. § 181 ods. 1 SSP.
19. Predmetom preskúmavania pred krajským súdom ako správnym súdom na základe podanej žaloby žalobcu bolo rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Žalobca žiadal zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie žalovaného, preskúmať zákonnosť postupu správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia o priestupku - uloženie pokuty a pokutu vo výške 7.000 Eur znížiť alebo upustiť od jej uloženia. Žalobca sa súčasne so zrušením rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu domáhal aj sankčnej moderácie v zmysle ust. § 198 ods. 1 SSP. Žalobca v žalobnom návrhu na zníženie alebo upustenie od uloženia pokuty vo výške 7.000 Eur napadol nezákonnosť postupu, ktorý predchádzal rozhodnutiu o priestupku, ktorá podľa žaloby žalobcu sa týkala štádia začatia stavebného konania, procesu rozhodnutia o prerušení konania, zastavenia konania, rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, konania správneho orgánu vo vzťahu k žiadosti o dodatočné povolenie stavby ako aj, že v zmysle žaloby žalobcu došlo k porušeniu zásady materiálnej rovnosti. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť postupu samotného konania o priestupku. Žalobca v žalobe namietal procesné pochybenia správneho orgánu, pre ktoré bol nútený využiť ust. § 24 zákona o
prokuratúre. Žalobca mal za to, že v konaní o priestupku ako aj v konaniach, ktoré mu predchádzalo, boli porušené zásady správneho konania, a to zásada hospodárnosti, rýchlosti správneho konania, zásada optimálneho výberu prostriedkov správneho konania, zásada zmierneho vybavenia veci ako aj zásada materiálnej rovnosti. Žalobca uviedol, že pokuta vo výške 7.000 Eur je neprimerane vysoká a s prihliadnutím na neprofesionálny prístup a procesné pochybenia správneho orgánu a s prihliadnutím na všetky okolnosti má šikanózny charakter. Podľa žalobcu žalovaný pri posudzovaní pokuty neprihliadol k hodnote zrealizovanej stavby, ktorá bola v rozsahu základových pásov, nevzal do úvahy to, že žalobca ihneď po výzve správneho orgánu realizáciu stavby zastavil. Výška uloženej pokuty podľa žalobných dôvodov žalobcu je neadekvátnou a neprimerane tvrdou sankciou, ktorá neplní výchovno - represívnu, ale výlučne represívnu funkciu vo vzťahu k žalobcovi.
20. Krajský súd uvádza, že pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí a postupu, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal, primárne prihliadal k dôvodom správnej žaloby vo veci správneho trestania v zmysle ust. § 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s ust. § 195 SSP. V zmysle ust. § 197 SSP správny súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pretože mal za to, že v dostatočnom rozsahu bolo vykonané dokazovanie pre rozhodnutie o priestupku, resp. priestupkov, ktorých sa dopustil žalobca a pre uloženie výšky pokuty.
21. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
22. Podľa ust. § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
23. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
24. Podľa ust. § 3 zákona č. 372/1990 Zb. na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
25. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 372/1990 Zb. priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.
26. Podľa ust. § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
27. Podľa ust. § 34 ods. 2 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
28. Účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa vykladajú v prospech obvineného. Objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka.
29. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka.
30. Správny súd konštatuje, že v konaní o priestupku je úlohou správneho orgánu zistiť skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu, ktorý je potrebný pre rozhodnutie o veci v súlade s požiadavkou materiálnej pravdy tak, aby na základe takto zisteného stavu mohol dospieť k záveru, či bol určitý priestupok spáchaný. Za účelom správneho a úplného zistenia skutkového
stavu správny orgán zhromažďuje dôkazy, ktoré následne pri rozhodovaní o tom, či bude obvinený z priestupku uznaný vinným, hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť správneho orgánu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti správny orgán určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutia, či je ich možné v danej situácii použiť.
31. Primárne krajský súd k žalobným dôvodom uvádza, že predmetom preskúmavania bolo rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu ako aj postup, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal, keď bolo nevyhnutné upriamiť pozornosť na posudzovanie skutku, ktorého sa dopustil žalobca. Podľa krajského súdu nebolo opodstatnené, aby sa dané súdne konanie zameralo na konanie a rozhodovanie vzťahujúce sa k inému prípadu, tak ako poukazoval žalobca v časti čl. II. bodu 2.6 žaloby k tvrdeniu porušenia zásady materiálnej rovnosti. Krajský súd však na základe pripojeného spisu správnych orgánov poukazuje na rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Martine Číslo: ŽP-2011/2088-OPaK-Mu zo dňa 28.12.2011, ktorým vo veci V. W., Z. č. XXX bol udelený súhlas na umiestnenie košiara stavby a iného zariadenia na ochranu hospodárskych zvierat a súhlas na oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia obce pozemku parc. č. KN-C 1837 v k.ú. G. V. podľa § 13 ods. 2 písm. d) a e) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, na území ochranného pásma Národného parku Veľká Fatra, nachádzajúceho sa za hranicami zastaveného územia obce, na území ochranného pásma Národného parku Veľká Fatra, kde v zmysle § 17 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny platí druhý stupeň ochrany. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia sa poukazuje na žiadosť pána V. W. na vydanie súhlasu na pasenie hospodárskych zvierat a umiestnenie hospodárskych objektov a zariadení na ich ochranu. Tvrdenia žalobcu v čl. II. bodu 2.6 žaloby viedli k posudzovaniu konania, ktoré sa týkalo inej osoby, a to pána V. W., k čomu však nie je možné bez ďalšieho zahrnúť činnosť správneho súdu v rámci preskúmavania žalobou napadnutých rozhodnutí. Inými slovami vyjadrené, predmetom súdneho konania bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia tak prvostupňového ako aj odvolacieho orgánu, ktoré sa vzťahovali k správnemu trestaniu žalobcu. Nebolo možné v rámci podanej žaloby žalobcu, aby správny súd posudzoval - preskúmaval inú vec, týkajúcu sa iného konania a inej fyzickej osoby, a to ani vo vzťahu k rozhodnutiu Obce Turčianske Jaseno Č.j. 290/382/2012-2015-Hu zo dňa 19.10.2015, ktoré sa týkalo dodatočného povolenia stavby „Rekreačný objekt“ na pozemku parc. registra CKN č. 1937/2, 1937/5, 1937/6 k.ú. G. V. pre V. W.. Naviac dané súdne konanie preskúmava rozhodnutie o priestupku, nie je konaním vo veci samotného stavebného povolenia.
32. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na konanie o priestupku. Dôvody žaloby v časti, v ktorej sa popisuje postup správneho orgánu a ktorý postup je rozdelený do etapy začatia stavebného konania, rozhodnutia o prerušení konania, rozhodnutia o zastavení konania, rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, žiadosti o dodatočné povolenie stavby, porušenie zásady materiálnej rovnosti nemohli zasiahnuť do zákonnosti postupu a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ani odvolacieho správneho orgánu, pretože správne orgány pre štádium konania o priestupku postupovali zákonným spôsobom, ktorý zodpovedal ustanoveniam zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v spojení s ustanoveniami zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Pre toto konanie správneho súdu bolo určujúce posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia, ktoré sa týkalo konania o priestupku.
33. Krajský súd po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom prvostupňového ako aj odvolacieho orgánu, žalobnými dôvodmi konštatuje, že nebol zistený nezákonný postup v konaní správnych orgánov ani nezákonnosť vydaných rozhodnutí. Nebolo zistené v postupe správnych orgánov, že by dochádzalo k nedostatkom, ktorými by bolo zasiahnuté do práv žalobcu, že by bolo možné konštatovať nezákonnosť postupu a následne nezákonnosť rozhodnutí. Krajský súd zistil, že žalobné body boli zhodné s odvolacími dôvodmi, s ktorými sa v celosti vysporiadal žalovaný. Postup prvostupňového správneho orgánu nebol nezákonný, a to postup, ktorý sa vzťahoval ku konaniu o priestupkoch, ktorých sa dopustil žalobca. Predsa očakávania žalobcu o tom, že bude vydané stavebné povolenie, nemôže byť ospravedlnením porušenia zákonnej povinnosti, resp. nemôže stáť nad zákonom, ktorý v ust. § 54 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) upravuje, že stavby sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
34. Krajský súd uvádza, že ani postup správneho orgánu, ktorý koná na základe žiadosti o vydanie územného rozhodnutia, stavebného povolenia, dĺžka jeho konania, nemôže oprávňovať žalobcu k tomu, aby porušil zákon, t.j., aby začal stavbu bez stavebného povolenia. Porušenie zákona nemôže byť ospravedlnené dĺžkou konania správneho orgánu. Správne orgány konali v spojenom územnom a stavebnom konaní, avšak podľa skutkového stavu zisteného správnymi orgánmi žalobca na výsledok rozhodnutia nečakal. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádzal jednotlivé štádia postupu konania správneho orgánu, ktoré sa viazali ku konaniu na základe žiadosti žalobcu o vydanie územného rozhodnutia, stavebného povolenia, tak námietky žalobcu týkajúce sa postupu správneho orgánu sa samy nemohli stať predmetom preskúmavania v tomto konaní, keďže určujúcim bolo posúdiť zákonnosť postupu správneho orgánu a rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho orgánu v súvislosti s konaním o priestupkoch, ktorých sa žalobca dopustil. Naviac jednotlivé štádia konania viažuceho sa v spojenom územnom a stavebnom konaní, procesné postupy a samostatné dielčie procesné rozhodnutia správneho orgánu ani nie sú spôsobilé na preskúmavanie správnym súdom, čo vyplýva z ust. § 7 písm. e) SSP, v zmysle ktorého správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na obsah administratívneho spisu, a to uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 30S/153/2019 zo dňa 7. januára 2020, ktorým rozhodnutím bola žaloba žalobcu odmietnutá, ktorá žaloba žalobcu sa týkala preskúmania zákonnosti rozhodnutia, ktorým žalovaný Obec Turčianske Jaseno vyzval žalobcu podľa ust. § 60 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., aby v lehote 60 dní doplnil požadované podklady s tým, že žalovaný do uplynutia stanovenej lehoty správne konanie prerušil s poukazom na ust. § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., na ktoré rozhodnutie o prerušení konania vydaného správnym orgánom dňa 7.8.2019 č.j.: 195/348/2019-Ry poukázal žalobca v žalobe v čl. II. pod bodom 2.2. K jednotlivým postupom správneho orgánu a v rámci týchto postupov vydaných rozhodnutí procesnej povahy, na ktoré poukazoval žalobca v žalobe, je potrebné zo strany správneho súdu uviesť, že týmito rozhodnutiami nemohla byť žalobcovi spôsobená žiadna ujma na jeho subjektívnych právach ako účastníka územného a stavebného konania, pretože rozhodnutiami procesnej povahy nie sú konštituované žiadne hmotné práva, či povinnosti a ani nedochádza k upretiu žiadnych procesných práv. Aj z tohto dôvodu žalobné argumenty žalobcu týkajúce sa priebehu konania v spojenom územnom a stavebnom konaní, ktoré sa uskutočnilo pred správnymi orgánmi, neboli spôsobilé na posúdenie s konštatovaním porušenia zákonnosti postupu správnym orgánom.
35. Podľa ust. § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. priestupku sa dopustí a pokutou do 33.193,91 Eur sa potresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.
36. Podľa ust. § 105 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. priestupku sa dopustí a pokutou do 165.969,59 eur sa potresce ten, kto bez stavebného povolenia uskutočňuje stavbu v chránenom území alebo v ochrannom pásme či na pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie, najmä na poľnohospodárskom alebo lesnom pozemku.
37. Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“) pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
38. Podľa ust. § 12 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.
39. Na základe úplne zisteného skutkového stavu veci krajský súd konštatuje, že prvostupňový správny orgán a v odvolacom konaní aj žalovaný dospeli k správnemu konštatovaniu, že žalobca je vinný zo spáchania priestupkov
- podľa ust. § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., ktorého sa dopustil tým, že v období jesenných mesiacov roka 2019 začal na pozemku parc. reg. č. C-KN 1927, k.ú. G. V. uskutočňovať novú stavbu
„Rekreačná chata“ bez stavebného povolenia v rozsahu skrývka ornej pôdy a odkop svahovitého terénu, vybudované základové pásy z betónu a pásovina pre uzemnenie,
- podľa ust. § 105 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. keď v období od jesenných mesiacov roka 2019 začal na pozemku parc. reg. č. C-KN 1927, k.ú. G. V. uskutočňovať novú stavbu „Rekreačná chata“ bez stavebného povolenia v chránenej oblasti a ochrannom pásme chráneného územia a na pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie, najmä na poľnohospodárskom pozemku v rozsahu skrývka ornej pôdy a odkop svahovitého terénu, vybudované základové pásy z betónu a pásovina pre uzemnenie.
40. Žalobca bol uznaný vinným zo spáchania dvoch priestupkov, pričom pri ukladaní pokuty správny orgán postupoval v súlade s ust. § 12 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb., t.j. došlo k uloženiu sankcie, ktorá sa vzťahovala k priestupku najprísnejšie postihnuteľnému, t.j. k priestupku podľa ust. § 105 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.. Na základe skutkového stavu zisteného správnym orgánom, z ktorého krajský súd vychádzal (§ 197 SSP), bolo preukázané, že žalobca na svojom pozemku v jesenných mesiacoch kalendárneho roka 2019 bez stavebného povolenia vybudoval základové konštrukcie rekreačnej chaty, čo v konaní pred správnym orgánom žalobca ani nepoprel. V skutkovom stave zistenom správnym orgánom z ktorého krajský súd vychádzal, bola preukázaná aj tá skutočnosť, že žalobca už v mesiaci január 2019 disponoval so záporným záväzným stanoviskom orgánu štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny č. OU-MT-OSZP-2019/003868 zo dňa 21.01.2019, ktoré bolo vydané týmto správnym orgánom na základe žiadosti žalobcu. Žalobca sa dopustil priestupkov, z ktorých bol uznaný za vinného, pričom v priestupkovom konaní pred správnym orgánom nedošlo k porušeniu zákonnosti postupu. Krajský súd dodáva, že pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na postup stavebného úradu v stavebnom konaní, tak tento nemohol tvoriť predmet preskúmavania správnym súdom, keďže v tomto samostatnom konaní boli vydané rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť a naviac ktoré nemohli tvoriť predmet posudzovania krajským súdom v konaní pred samosudcom, ktorý v zmysle ust. § 23 ods. 2 písm. a) SSP koná ako sudca (samosudca) na krajskom súde a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku.
41. V priestupkovom konaní pred správnym orgánom nedošlo k zásahu do práv žalobcu, pretože z titulu neprítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne na prvom termíne ústneho pojednávania dňa 23.07.2020 bolo návrhu, resp. žiadosti o stanovenie nového termínu vyhovené, a to stanovením nového termínu pojednávania dňa 27.08.2020 (č.l. 23, 24 administratívneho spisu), ktorého sa právna zástupkyňa žalobcu zúčastnila, bola jej poskytnutá fotokópia zápisnice z prvého termínu ústneho pojednávania zo dňa 23.07.2020. Na tomto druhom termíne ústneho pojednávania právna zástupkyňa žalobcu mohla uplatňovať práva žalobcu. Samotná skutočnosť, že v zápisnici z prvého termínu ústneho pojednávania zo dňa 23.07.2020 je uvedené poučenie obvineného podľa ust. § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., ktorého termínu ústneho pojednávania sa žalobca nezúčastnil, neznamená zásah do práv žalobcu, pokiaľ súčasťou zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 23.07.2020 je konštatovaná neprítomnosť žalobcu a na záver zápisnice ospravedlnenie. Pokiaľ sa termínu pojednávania dňa 23.07.2020 nezúčastnil žalobca ani právna zástupkyňa žalobcu, pričom bolo vyhovené žiadosti o odročenie termínu a stanovenie nového termínu na 27.08.2020, ktorého sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu a podľa obsahu zápisnice zo dňa 23.7.2020 je konštatované vykonanie miestnej obhliadky uskutočnenej stavby, krajský súd sa stotožňuje so záverom žalovaného ako odvolacieho orgánu, že išlo o úkon, ktorý bol vykonaný naviac a ktorý žiadnym spôsobom nemohol predstavovať zásah do práv žalobcu. Predsa stav rozsahu vybudovania stavby bez stavebného povolenia ani nebol sporný.
42. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., tak krajský súd poznamenáva, že správny orgán vytýčil druhý termín konania, pričom žalobca nevyužil možnosť byť prítomný na tomto konaní, avšak toto právo žalobcu bolo naplnené prostredníctvom žalobcom zvolenej právnej zástupkyne, ktorá sa nového termínu pojednávania stanoveného na 27.8.2020 zúčastnila.
43. Krajský súd má za to, že pokiaľ sa v predvolaní na termín pojednávania dňa 23.07.2020 a v predvolaní na termín dňa 27.08.2020 opätovne oznamuje začatie konania vo veci priestupkov, tak toto naviac zopakovanie začatie konania vo veci priestupkov nebolo v žiadnom smere spôsobilé spochybniť termín začatia konania vo veci priestupkov, a preto ani v tomto smere krajský súd nezistil nezákonnosť postupu správneho orgánu.
44. Krajský súd nezistil zákonný priestor pre moderáciu uloženej sankcie žalobcovi, pretože pri jej uložení bolo postupované v súlade so zákonom č. 372/1990 Zb., v súlade s pravidlami logického myslenia, podklady pre úsudok v rovine uloženia výšky sankcie boli správnym orgánom zistené úplne. Výška sankcie zodpovedala charakteru spáchaných priestupkov žalobcom, keď okrem dopustenia sa priestupku uskutočňovania novej stavby „Rekreačnej chaty“ bez stavebného povolenia v rozsahu skrývka ornej pôdy a odkop svahovitého terénu, vybudované základové pásy z betónu a pásovina pre uzemnenie, spáchal žalobca aj priestupok, keď stavbu „Rekreačná chata“ bez stavebného povolenia začal uskutočňovať v chránenej oblasti a ochrannom pásme chráneného územia a na pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie, o čom mal žalobca vedomosť ešte pred začatím stavby podľa zisteného skutkového stavu správnym orgánom. K uskutočňovaniu stavby došlo v ochrannom pásme NP Veľká Fatra, stavba bola začatá v regionálnom biokoridore RBk 16 Ekotón Veľkej Fatry Sklabiňa
- Blatnica, ktorý je uvedený v regionálnom územnom systéme ekologickej stability okresu Martin. Z ustanovenia § 105 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. vyplýva, že spodná hranica sankcie nie je uvedená, avšak vzhľadom na maximálnu hranicu 165.969,59 Eur pri spáchaní priestupkov žalobcom uložená sankcia 7.000 Eur bola primeraná, adekvátna k druhu priestupkov, ktorých sa dopustil žalobca. V danom prípade pri uložení pokuty vo výške 7.000 Eur nedošlo k vybočeniu zo zákonného rámca správnej úvahy, pretože ust. § 105 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. umožňuje uložiť pokutu až do výšky 165.969,59 Eur. Podľa názoru krajského súdu sankcia bola primeraná povahe skutkov - priestupkov, ktorých sa žalobca dopustil, pričom uložená sankcia pre žalobcu nemá likvidačný charakter. Pri uložení sankcie, tak ako sa jednostranne domáhal žalobca v podanej žalobe, nie je možné sa zamerať len na rozsah realizovanej stavby, ale osobitne tú skutočnosť, že žalobca začal stavbu bez stavebného povolenia v chránenej oblasti, resp. v ochrannom pásme Národného parku Veľká Fatra, v mieste, ktoré doteraz nie je poznačené výstavbou tohto typu. Výška uloženej sankcie podľa krajského súdu splní účel trestu a nie je neprimeraná povahe skutku. Pri uložení pokuty bol zachovaný princíp zákonnosti trestu a individualizácie trestu a boli vzaté do úvahy všetky skutočnosti za aplikácie ust. § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.. Nebolo žalobcom preukázané, že by na jeho strane boli majetkové pomery takého charakteru, že by uložená pokuta v jeho majetkovej sfére bola likvidačná. Nepochybne, ak sa má splniť účel trestu, tak zákonite uložená pokuta musí dosahovať potrebnú intenzitu, aby plnila svoj účel, funkciu. Žalobca sa dopustil priestupkov, výška uloženej pokuty vzhľadom k charakteru priestupkov, ktorých sa dopustil žalobca, nebola neprimeraná, nešlo o neadekvátnu sankciu, ale o pokutu, ktorá svojou výškou - intenzitou bola primeraná k priestupkom, ktorých sa žalobca dopustil. Ak aj žalobca po výzve správneho orgánu realizáciu stavby zastavil, týmto plnil svoju povinnosť nepokračovať v stavbe bez stavebného povolenia, preto táto okolnosť nemohla byť na základe podanej žaloby zohľadnená pre prípadnú sankčnú moderáciu, ktorej sa žalobca domáhal.
45. V zmysle ust. § 198 ods. 1 SSP správny súd nezistil dôvody pre sankčnú moderáciu, pretože správny orgán pri uložení pokuty nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, sankcia bola primeraná povahe skutku, a to spáchaných priestupkov, osobitne priestupku podľa ust. § 105 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., uskutočňovanie stavby bez stavebného povolenia v chránenej oblasti a ochrannom pásme chráneného územia a na pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie. Súčasne nebolo správnym súdom zistené a ani žalobcom preukazované to, že by výška pokuty mala pre žalobcu likvidačný charakter k jeho majetkovým pomerom. Primerane krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoje uznesenie č.k. 14Sa/4/2021-42 zo dňa 04.11.2021, ktorým bol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnutý aj z dôvodu nepreukázania finančnej situácie a majetkových pomerov na strane žalobcu takého charakteru, že by výkonom rozhodnutia správneho orgánu o uložení sankcie došlo k spôsobeniu závažnej ujmy v majetkovej sfére na strane žalobcu.
46. Krajský súd konštatuje, že správne orgány výšku pokuty riadne odôvodnili, primerane a zákonným spôsobom uplatnili správnu úvahu, v odôvodnení zohľadnili závažnosť porušenia zákona, jeho následky, význam chráneného verejného záujmu.
47. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, prvostupňového správneho orgánu a postupu, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal, dospel k záveru, že žaloba v celom rozsahu nebola dôvodná a túto zamietol.
48. O nároku na náhradu trov súdneho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 168, § 175 ods. 1 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemal nárok na náhradu trov súdneho konania a na strane žalovaného ako úspešného účastníka konania neboli zistené dôvody
výnimočnosti pre priznanie náhrady trov konania, preto krajský súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.