Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcu: MAKA Slovakia, s.r.o., Klčovany 246, Boleráz, IČO: 51 708 591, zastúpeného advokátom JUDr. Ireneuszom Piotrom Giebelom, Sladovnícka 22, Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101755304/2020 zo dňa 18.11.2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Napadnutým rozhodnutím č. 101755304/2020 zo dňa 18.11.2020 žalovaný v rámci odvolacieho konania postupom podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 101317707/2020 zo dňa 17.08.2020, ktorým správca dane podľa a daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2019 v sume 10 000,00 Eur. Podkladom na prijatie záverov o výške dodatočne určeného rozdielu dane a vyrubenia dane boli výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobie a následného vyrubovacieho konania. Závery daňovej kontroly správca dane zaznamenal v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 101079275/2020 zo dňa 24.06.2020, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole doručený žalobcovi dňa 30.06.2020, kedy sa v zmysle daňového poriadku ukončila daňová kontrola. 2. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane z dodávateľských faktúr špecifikovaných v administratívnych rozhodnutiach oboch stupňov, vystavených v zdaňovacom období marec 2019 dodávateľom žalobcu, obchodnou spoločnosťou dodávateľa PKK- stav, s.r.o. za dodávky tovaru - obnoseného šatstva. Daňové orgány na základe zistení vyplývajúcich z preverenia deklarovaných zdaniteľných plnení, v zmysle ktorých sa nepodarilo preukázať dodanie tovaru deklarovaným spôsobom, konštatovali nesplnenie podmienok na odpočet dane podľa a v spojení s o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v dôsledku čoho žalobcovi neuznali v predmetnom zdaňovacom období odpočítanie dane za prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa PKK-stav, s.r.o.

II. Rozsah a dôvody žaloby

3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. 4. Žalobca namietal, že vo veci konajúce správne orgány oboch stupňov jeho nárok na odpočítanie dane nesprávne posúdili, keď spochybnili uskutočnenie obchodu, ku ktorému existujú a boli predložené dôkazy, pričom žalobca ani nebol vyzvaný na predloženie ďalších konkrétnych dôkazov. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že žalobcom boli ku kontrole a ku konaniu predložené všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii a taktiež boli objasnené všetky tvrdenia, ktoré boli potrebné pre preukázanie faktického dodania tovaru, ktorý bol predmetom daňovej kontroly. Uvedené skutočnosti žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvého stupňa nevzal do úvahy. 5. Finančné riaditeľstvo SR vo svojom rozhodnutí poukázalo konkrétne na to, že len formálna existencia faktúry a preukázanie jej zaplatenia, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane. Žalobca má však za to, že nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu „len“ formálnou existenciou faktúry a jej uhradením, ale aj predložením ďalších dôkazov. Žalobca si svojím konaním v daňovom konaní splnil svoju povinnosť ustanovenú zákonom vo vzťahu k preukazovaniu opodstatnenosti nároku na odpočítanie dane. Preto žalobca namietal, že žalovaný uvedené skutočnosti vo svojom rozhodnutí nezohľadnil a neprihliadol ani k vyjadreniam a k odpovediam žalobcu na dopyty správcu dane, a teda ku všetkým informáciám a taktiež ani k predloženým dôkazom, ktoré mal v čase vydania rozhodnutia k dispozícii, dodajúc, že podával vysvetlenia v zmysle dopytovania správcu dane, a to vždy riadne a včas, aj napriek existujúcej jazykovej bariére, keďže konateľ spoločnosti MAKA Slovakia, s.r.o. je pôvodom z Poľskej republiky. 6. Vo vzťahu k vyhodnoteniu dôkazov a zistení týkajúcich sa dodávateľa PKK-stav, s.r.o. žalobca dôvodil, že predložil všetky doklady, ktorými disponuje, pričom v čase realizácie zdaniteľného obchodu so spoločnosťou PKK-stav, s.r.o. riadne komunikoval, a preto mu nemôže byť na ťarchu skutočnosť, že v čase daňovej kontroly a následného daňového konania uvedený dodávateľ už nespolupracuje so správcom dane a nepreberá úradné písomnosti. 7. Na základe uvedených skutočností mal žalobca za to, že ako kontrolovaný daňový subjekt dôkazné bremeno uniesol, pravdivosť údajov riadne preukázal a právo na odpočítanie dane si uplatnil zákonne v zmysle platných právnych predpisov. Preukázal okrem existencie faktúry a ďalších dokladov aj na skutočnú existenciu tovaru, a aj to, že tovar bol reálne dodaný obvyklým spôsobom, a preto si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 10.000,00 EUR v súlade s a . Záverom napadnutému daňovému konaniu vytýkal, že nebolo prihliadnuté na všetky informácie, dôkazy a vyjadrenia v ich vzájomnej súvislosti, ktoré počas konania vyšli najavo.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 9. Zopakoval skutkové zistenia a dôvody dodatočného určenia dane v dôsledku neuznania žalobcom uplatneného odpočtu dane za zdaniteľné plnenia prijaté od dodávateľa PKK-stav, s.r.o. 10. Uvádzal, že prvostupňový orgán viedol dokazovanie s cieľom preveriť oprávnenosť uplatneného odpočítania dane zo sporných faktúr za nákup tovaru - obnosené šatstvo. Nevykonal len formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa na vecné plnenie, a to všetkých vzájomných súvislostiach. 11. Žalovaný dôvodil, že pre posúdenie rozloženia dôkazného bremena je dôležitý rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „NS SR“) sp. zn. , v ktorom NS SR judikoval, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnených zdaniteľných plnení správcovi dane, ktorý v rámci daňovej skutočnosti preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa (pojem „môže“ ), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EU“). 12. V zmysle ustanovenia daňový subjekt preukazuje, teda má preukázať rozhodujúce skutkové okolnosti na uplatnenie odpočtu dane, inak nie je možné uznať nárok na odpočítanie dane. Keďže citované ustanovenie hovorí všeobecne o daňovom subjekte, je povinnosťou kontrolovaného daňového subjektu, ale aj ostatných daňových subjektov dodanie tovaru preukázať. 13. Dokazovanie zo strany prvostupňového orgánu slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia

spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok NS SR sp. zn. ). 14. K výsledkom preverovania žalovaný uviedol, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný tok tovaru tak, ako to deklaroval žalobca. Neexistujú žiadne hodnoverné dôkazy o tom, že fakturovaný tovar bol dodaný spoločnosťou PKK-stav, s.r.o. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti, že dodanie tovaru sa u deklarovaného dodávateľa nepodarilo preveriť, pretože ide o nekontaktnú spoločnosť, ktorá s daňovými orgánmi nespolupracuje. Konateľ spoločnosti je pre daňové orgány taktiež nedostupný. Prvostupňový orgán vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich, že dodanie tovaru bolo uskutočnené deklarovaným dodávateľom PKK-stav, s.r.o. Žalobca však žiadne hodnoverné dôkazy nepredložil. 15. Žalobca dodanie tovaru spoločnosťou PKK-stav, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období deklaruje len spornými faktúrami. Podľa názoru žalovaného samotné listinné dôkazy však nie sú bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené, sú len tvrdením o takýchto udalostiach. Predložením faktúr je naplnená len formálna stránka na uplatnenie odpočítania dane, tieto faktúry však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybnosti preukazuje platiteľ. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. 16. Pokiaľ nie je možné riadne overiť doklady predložené žalobcom a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukazné. Sám o sebe takýto doklad bez ďalších dôkazov nepreukazuje, že sa deklarovaný obchod uskutočnil, resp. že sa uskutočnil tak, ako je v doklade uvedené. 17. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane zo sporných faktúr od spoločnosti PKK-stav, s.r.o., musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a deklarovaným dodávateľom. Samotná skutočnosť, že na sporných faktúrach je ako dodávateľ uvedená spoločnosť PKK-stav, s.r.o. ešte neznamená, že táto v skutočnosti dodanie tovaru aj uskutočnila a vznikla jej v zmysle aj daňová povinnosť. 18. V danom prípade žalobca nepreukázal vierohodnými dôkazmi uskutočnenie dodania tovaru (prijatie deklarovaných zdaniteľných plnení) práve dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach. 19. Žalobca okrem listinných dokladov nepredložil žiadne dôkazy o splnení podmienok stanovených pre vznik práva na odpočítanie v zmysle ustanovení . Vychádzajúc zo znenia ustanovení , v spojení s NS SR judikoval, že iba doložením účtovného dokladu obsahujúceho zákonom stanovené náležitosti nie je nárok na odpočítanie dane preukázaný. Daň či nárok na odpočítanie dane nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii zdaniteľného plnenia, pretože nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočnej realizácie. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením (rozsudok NS SR sp. zn. ). 20. Samotné listinné dôkazy nie sú bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené, sú len tvrdením o takýchto udalostiach. Predložením faktúr, resp. iných listinných dokladov je naplnená len formálna stránka na uplatnenie odpočítania dane, tieto však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybnosti preukazuje platiteľ. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. 21. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle . Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. 22. Žalovaný poukazuje na záver Najvyššieho súdu SR prijatý v rozsudku sp. zn. , bod 85, v ktorom je uvedené, že judikatúra zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľných plnení je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda, že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti zdaniteľných obchodov a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. 23. Žalobca dôkazy, ktoré by preukazovali, že zdaniteľné obchody deklarované spornými faktúrami, boli skutočne vykonané spoločnosťou PKK-stav, s.r.o. nepredložil, čím neuniesol svoje zákonné dôkazné

bremeno v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku, a preto mu nebolo uznané uplatnené odpočítanie dane zo sporných faktúr oprávnene. 24. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúr nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle . Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. 25. V preverovanom prípade si žalobca uplatnil odpočítanie dane zo sporných faktúr od spoločnosti PKK- stav, s.r.o., pričom nepreukázal, že fakturované tovary mu boli dodané deklarovaným dodávateľom. 26. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby, doplniac návrh o priznanie mu práva na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Okrem iného namietal, že žalovaný na neho prenáša dôkazné bremeno v prípade, kde to nie je zákonom predpokladané, v súvislosti s čím poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku sp. zn. a na závery Súdneho dvora Európskej únie prezentované v rozhodnutiach C-354/03, C 355/03 a C-484/03. 27. Následne žalovaný v podaní zo dňa 16.06.2021 poukazoval na právny záver Ústavného súdu Slovenskej republiky v Uznesení -17, podľa ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona o účtovníctve. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Uvádzal, že v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , na ktorý žalobca poukazuje, je uvedené, že žalobca preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, pričom nie je možné od žalobcu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. 28. V danom prípade však žalobca neuniesol svoje zákonné dôkazné bremeno, keď nepreukázal skutočnosti, na ktorých sa sám podieľal a ktorých preukazovanie je jeho povinnosťou v stanovenou daňovým poriadkom i platnou judikatúrou, na ktorú sám poukazuje. 29. Ani rozsudky Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „ESD“) vo veci C-354/03, C-355/03 a C-484/03 (Optigen, Fulcrum Elektronics, Bond House) nie sú v danej veci aplikovateľné, pretože tieto sa vzťahovali na prípady, keď si dotknuté kontrolované subjekty uniesli svoje dôkazné bremeno, pričom na preverovanom stupni reťazca boli zákonné podmienky na uplatnenie odpočítania dane splnené, avšak iný stupeň reťazca ako ten, na ktorom sa sami podieľali, bol poznačený podvodom, o ktorom vedeli alebo mali vedieť. 30. V prípade žalobcu nebola splnená základná podmienka a skutková okolnosť, z ktorej predmetné rozsudky vychádzali, a to splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Z tohto dôvodu sú predmetné rozsudky neaplikovateľné na preverovaný prípad. 31. Podmienky uvedené v , , , ktorým sa transponovala smernica č. 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Uvedené podmienky sú stanovené tak, že daňové subjekty jasne a zrozumiteľne poznajú svoje práva a povinnosti pri uplatňovaní práva na odpočítanie dane a taktiež následky ich nesplnenia. 32. V prípade ich nesplnenia nie je možné postupovať v zmysle zásady „in dubio mitius“, keďže by sa ad absurdum takýmto postupom legalizovalo nezákonné konanie žalobcu a aj v prípade nesplnenia hmotnoprávnych podmienok by museli daňové orgány priznávať uplatnené odpočítanie dane, čo je v rozpore s cieľom, systémom a princípmi fungovania dane z pridanej hodnoty.

IV. Relevantná právna úprava

33. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

35. Podľa správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

36. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 37. Podľa daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 38. Podľa daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 39. Podľa daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 40. Podľa daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 41. Podľa daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 42. Podľa až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

43. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 44. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 45. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

46. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 47. Podľa predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 48. Podľa dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 49. Podľa prvej a druhej vety daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 50. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 51. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 52. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

53. Podľa a o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. 54. Podľa účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

55. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov ( , ) napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), za splnenia procesných podmienok v spojení s vec prejednal bez nariadenia pojednávania, pričom deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

56. Žalobca oprávnenosť jeho nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia od deklarovaného dodávateľa odvodzuje predovšetkým od skutočnosti, že pre účely daňovej kontroly a následného daňového konania si predložením daňových dokladov splnil svoju dôkaznú povinnosť a v dôsledku neprimeraného prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu nemôže niesť zodpovednosť za nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa vo vzťahu k daňovým orgánom.

57. Vo svetle skutkových zistení v danom prípade nie je možné prisvedčiť žalobcovej argumentácii, pretože inštitútom daňovej kontroly, ako prostriedku správy daní zameraného na preverenie a zistenie skutočností potrebných pre správne určenie daňových povinností ako aj nárokov podľa osobitných predpisov (napr. i platiteľom DPH uplatneného nároku na odpočet dane podľa ), sa reálny základ predložených faktúr v ich podstatnej náležitosti, ktorou okrem iných je aj deklarovaný dodávateľ zdaniteľného plnenia v postavení registrovaného platcu DPH, nepotvrdil.

58. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty odpočítanie dane nenastáva ex lege, zo zákona, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca v záujme zabránenia jeho zneužívaniu požaduje, aby platiteľ, ktorý si nárok na odpočet dane uplatnil, preukázal naplnenie podmienok, ktoré zákon pre priznanie odpočítania dane stanovil.

59. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby reálne dodané práve osobou uvedenou na faktúrach, teda, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a daň z pridanej hodnoty bola voči nemu uplatnená práve jej platiteľom uvedeným na faktúrach.

60. Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky, v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine preukázania existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale v rovine preukázania, že sa bez rozumných pochybností deklarovaným spôsobom uskutočnili.

61. Na druhej strane súčasne možno konštatovať, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu, ktorý preto ako platiteľ dane má možnosť zaobstarať si dostatočný rozsah dôkazov na zabezpečenie preukázania zdaniteľného plnenia správcovi dane a minimalizáciu rizika, že mu v budúcnosti právo na odpočítanie dane (alebo oslobodenie od dane) nebude priznané.

62. V danom prípade sa súd stotožnil so záverom vo veci konajúcich a rozhodujúcich daňových orgánov, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal obstaranie tovaru od platiteľa dane z pridanej hodnoty uvedeného na predložených faktúrach a že tak nebola splnená jedna zo základných podmienok úspešného uplatnenia odpočítania dane.

63. V rozpore s názorom žalobcu pritom prijatie tohto záveru nie je dôsledkom neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k právnym vzťahom, či okolnostiam týkajúcim sa dodávateľa žalobcu, ktoré na neho bolo nezákonne prenesené správnym orgánom, ale neunesenia dôkazného bremena vyplývajúceho daňovému subjektu priamo z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého je povinný preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/ citovaného ustanovenia), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/).

64. Správca dane z vlastnej iniciatívy, v súlade s účelom správy daní, vykonal zisťovania vo vzťahu k tvrdenému dodávateľovi žalobcu PKK-stav, s.r.o., ktorý podľa výsledku zisťovania ani v čase tvrdenej realizácie sporných obchodov nemal reálne sídlo (podľa vyjadrenia starostu obce malo ísť o asi 20 rokov chátrajúcu, neobývanú budovu ), daňové priznanie k DPH v rozhodnom čase nepodal a jeho konateľ - občan Maďarskej republiky, je nekontaktný. V tejto súvislosti, logicky, nemožno nemať pochybnosti aj o tvrdení žalobcu, že v čase realizácie obchodov s dodávateľom riadne komunikoval, pričom spôsob tejto komunikácie bližšie neozrejmil.

65. Tieto objektívne zistenia o tvrdenom dodávateľovi žalobcu podporujú pochybnosti správcu dane o priebehu sporných obchodov deklarovaným spôsobom vyplývajúce už zo skutočnosti, že žalobca v súvislosti s deklarovanými dodávkami nedisponuje prakticky žiadnymi listinnými dôkazmi s výnimkou faktúr, z ktorých si odpočet dane uplatnil, nemá žiadne poznatky o doprave tovaru, ktorú podľa jeho tvrdenia mal zabezpečovať dodávateľ, ani doklady o úhrade ceny dodávok, ktorá mala byť realizovaná vždy v hotovosti.

66. V prospech tvrdení žalobcu tak nepriamo môžu svedčiť iba predložené faktúry, ktorých vystaviteľ ale zostáva sporným a ktoré bez ďalších dôkazov nedisponujú dôkaznou silou potrebnou na odstránenie pochybností daňových orgánov.

67. Za nedostatku poznatkov o reálnom dodávateľovi žalobcu nemožno ani usudzovať o podvodnom konaní konkrétneho dodávateľa alebo subdodávateľa, rovnako ako o možnej účasti žalobcu na tomto nekalom konaní alebo o jeho vedomosti o ňom. Na prejednávaný prípad preto ani nemožno vzťahovať judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky či Súdneho dvora Európskej únie, ktorou žalobca argumentoval a ktorá sa týka odpočítania dane v obchodnom reťazci poznačenom podvodom, kedy

dôkazné bremeno na preukázanie účasti daňového subjektu na protiprávnom konaní spojenom s nedovolaným daňovým únikom zaťažuje správcu dane.

68. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd v konaní správnych orgánov vo veci nezistil také žalobcom namietané pochybenia, ktoré by mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a ktoré by preto odôvodňovali jeho navrhované zrušenie súdom, a preto podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

69. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. 70. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).