Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Cb-47-2020.pdf
PDF · 143.81 KB
Case nature
Subarea
16Cb/47/2020
Uznesenie
Okresný súd Levice v spore žalobcu: SES Energy, a. s., so sídlom Továrenská 210, 935 28 Tlmače, IČO: 35 770 988, zastúpeného: Barger Prekop s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 869 724, proti žalovanému: Hutní montáže, a. s., so sídlom Ruská 1162/60, Vítkovice, 703 00 Ostrava, Česká republika, IČO: 155 04 140, zastúpeného: Advokátska kancelária Nagy & Zachveja s. r. o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 868 272, o zaplatenie 2.761.318,80 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.
II. Súd návrh žalobcu na spojenie konaní vedených pred Okresným súdom Levice pod sp. zn.: 14Cb/77/2019 a sp. zn.: 16Cb/47/2020 na spoločné konanie zamieta.
III. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavuje.
IV. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca, SES Energy, a. s., sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.08.2020 domáhal zaplatenia sumy 2.761.318,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.761.318,80 eura od 26.08.2020 do zaplatenia. Žalobca v úvode žaloby uviedol, že táto žaloba nadväzuje na vzájomnú žalobu SES Energy proti HM o zaplatenie 240.048,21 eura s príslušenstvom z 3. februára 2020 vznesenú v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. 14Cb/77/2019. Argumentoval, že v tejto žalobe i vzájomnej žalobe si SES Energy uplatňuje nároky v súvislosti s realizáciou jej montážnych prác pre HM na projekte Hofor BI04, Kodaň, Dánsko, na základe Zmluvy o dielo č. NOBJ 170362 z 22. septembra 2017, pričom konkrétne v tejto žalobe si SES Energy uplatňuje nárok na doplatenie hodnoty jej montážnych prác pre HM na Projekte vo výške 2.76l.316,80 eura a vo vzájomnej žalobe si SES Energy uplatnila nárok na náhradu nákladov z prerušenia prác nariadeného HM v septembri 2018 vo výške 29.908,67 eura a nárok z neoprávneného čerpania bankovej záruky zabezpečujúcej povinnosti SES Energy zo strany HM vo výške 210.139,54 eura. Poukázal ďalej na to, že v súvislosti s Projektom vznikol medzi SES Energy a HM komplexný spor. Konkrétnejšie, v novembri 2017 začala SES Energy realizovať montážne práce pre HM na Projekte na základe Zmluvy o dielo, no po krátkom čase sa začala v plnom rozsahu prejavovať nepripravenosť HM a ich zákazníka na realizáciu Projektu, čo spôsobovalo značné omeškanie a viacnáklady pre SES Energy. HM však legitímne nároky SES Energy odmietli uspokojiť, čo vyústilo do oprávneného odchodu SES Energy zo stavby. HM následne spor eskalovali neoprávneným čerpaním bankovej záruky zabezpečujúcej povinnosti SES Energy v januári 2019 a SES Energy následne od Zmluvy o dielo odstúpila. Ohľadom vzájomných nárokov strán aktuálne prebiehajú paralelné konania na tunajšom súde pod sp. zn. l4Cb/77/2019 a na Okresnom súde v Ostrave pod sp. zn. 59 C 255/2019, v ktorých sa rieši otázka právomoci týchto súdov na prejednanie jednotlivých nárokov. Argumentoval, že tunajší súd má právomoc a je príslušný na konanie
o tejto žalobe napriek tomu, že Zmluva o dielo obsahovala v čl. 27 prorogačnú doložku v prospech vecne príslušného súdu v Ostrave. Predovšetkým, HM podaním žaloby proti SES Energy a SES Energy podaním vzájomnej žaloby v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. 14Cb/77/2019 implicitne nahradili pôvodnú prorogačnú doložku v čl. 27 Zmluvy o dielo novou dohodou o výlučnej právomoci a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu, ktorá sa vzťahuje aj na nárok SES Energy uplatnený touto žalobou. Alternatívne, strany takýmto konaním implicitne uzavreli osobitnú, od pôvodnej prorogačnej doložky nezávislú dohodu o alternatívnej právomoci a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu vzťahujúcu sa aj na nárok SES Energy uplatnený touto žalobou, resp. strany prinajmenšom potvrdili, že HM sa vzdali práva namietať právomoc a príslušnosť tunajšieho súdu ohľadom nárokov inak pokrytých pôvodnou prorogačnou doložkou v čl. 27 Zmluvy o dielo, a teda aj nároku uplatneného touto žalobou. V súvislosti s otázkou právomoci tunajšieho súdu ďalej rozvinul, že tunajší súd má právomoc a je príslušný prejednať nárok SES Energy na doplatenie hodnoty jej montážnych prác pre HM na Projekte vo výške 2.761.316,80 eura s príslušenstvom uplatnený touto žalobou na základe: (A) implicitne uzavretej dohody Strán o výlučnej právomoci a príslušnosti tunajšieho súdu, ktorou strany nahradili pôvodnú prorogačnú doložku v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo, alebo (B) implicitne uzavretej osobitnej, od pôvodnej prorogačnej doložky nezávislej dohody o alternatívnej právomoci a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu, alebo (C) implicitného vzdania sa práva HM namietať právomoc a príslušnosť tunajšieho súdu ohľadom nárokov inak pokrytých pôvodnou prorogačnou doložkou a súhlasu SES Energy s takýmto vzdaním sa zo strany HM. K alternatíve (A) uviedol, že HM podaním Slovenskej žaloby HM a SES Energy podaním Vzájomnej žaloby na tunajší súd, implicitne uzavreli dohodu o výlučnej právomoci a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu, ktorá pokrýva aj nárok SES Energy uplatnený touto žalobou. Konkrétnejšie, HM v Slovenskej žalobe HM žiadnym spôsobom nevysvetlili, o aký právny základ opreli právomoc a príslušnosť tunajšieho súdu. Z meritórneho hľadiska sa údajné nároky HM opierajú o Dohodu o prideľovaní zamestnancov, ktorá neobsahuje dohodu o voľbe súdnej právomoci a príslušnosti. Dohodu o voľbe právomoci a miestnej príslušnosti však obsahovala Zmluva o dielo v čl. 27, ktorú si HM a SES Energy s ohľadom na Projekt dohodli pred uzavretím Dohody o prideľovaní zamestnancov. Podľa tejto dohody mal výlučnú právomoc a miestnu príslušnosť vecne príslušný súd v Ostrave. V zmysle čl. 25 ods. l Nariadenia Brusel I, táto dohoda predstavovala dohodu o výlučnej právomoci a miestnej príslušnosti. Strany koncipovali túto dohodu široko tak, aby pokrývala akékoľvek spory, ktoré vzniknú priamo zo Zmluvy o dielo, ako aj akékoľvek spory, ktoré vzniknú v súvislosti so Zmluvou o dielo. Vecný rozsah tejto dohody je v zmysle § 588 Českého OZ potrebné vykladať s prihliadnutím na všeobecne uznávané chápanie použitých výrazov v medzinárodnej výstavbovej praxi. V tomto odvetví sa výraz „v súvislosti s“ v doložkách pre riešenie sporov štandardne vykladá veľmi široko a často pokrýva aj spory vzniknuté z následne uzavretých zmlúv, ktoré súvisia s pôvodnou zmluvou o dielo a neobsahujú vlastnú dohodu o riešení sporov. Spor ohľadom údajných nárokov uplatnených v Slovenskej žalobe HM pritom úzko súvisí so Zmluvou o dielo. Predovšetkým, faktúry HM priložené k Slovenskej žalobe HM výslovne uvádzajú, okrem iného, že sú ,, (z) a odpracované hodiny na stavbe: HOFOR Bio 4 - Dánsko“, t. j. na Projekte realizovanom na základe Zmluvy o dielo. Taktiež, príloha č. l Dohody o prideľovaní zamestnancov potvrdzuje, že táto dohoda bola určená „pro projekt: CYMIC kotle Hofor, Dánsko“ a v bode 6 formuláru žiadosti o pridelenie zváračov v tejto prílohe je ako miesto výkonu práce uvedené Hofor, Dánsko. V zmysle čl. 4.1 Dohody o prideľovaní zamestnancov pritom išlo o formulár, prostredníctvom ktorého bola SES Energy oprávnená žiadať o pridelenie zváračov. Z uvedeného tak podľa žalobcu vyplýva, že slovné spojenie „všechny spory, které vzniknou při provadéní této smlouvy nebo v souvislosti s ní“ v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo, je v zmysle § 558 českého OZ potrebné vykladať ako pokrývajúce aj spory medzi stranami vyplývajúce z Dohody o prideľovaní zamestnancov, pretože táto dohoda úzko súvisí so Zmluvou o dielo a neobsahuje vlastnú dohodu o riešení sporov. Z uvedeného tiež podľa žalobcu vyplýva, že HM uplatnením nárokov z Dohody o prideľovaní zamestnancov na tunajšom súde porušili pôvodnú prorogačnú doložku v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, toto porušenie zo strany HM bez ďalšieho nebráni tunajšiemu súdu ustáliť si právomoc a príslušnosť ohľadom akéhokoľvek sporu medzi SES Energy a HM v súvislosti s Projektom na základe čl. 26 ods. l Nariadenia Brusel. Naopak, v zmysle manuálu Siete EJTN k dohodám o voľbe právomoci podľa Nariadenia Brusel 1, takéto konanie HM predstavuje úkon smerujúci k nahradeniu pôvodnej prorogačnej doložky v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo novou dohodou o právomoci a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu. SES Energy proces nahradenia tejto pôvodnej prorogačnej doložky zavŕšila podaním Vzájomnej žaloby, v ktorej takéto nahradenie výslovne potvrdila. Táto nová dohoda o voľbe právomoci a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu sa vzťahuje na všetky spory pokryté pôvodnou prorogačnou doložkou v čl. 27 ods. 2 Zmluvy dielo, t. j. na akékoľvek a všetky spory vyplývajúce zo i súvisiace so Zmluvou o dielo. Nárok SES Energy na doplatenie hodnoty jej montážnych prác pre HM na Projekte je nárokom, ktorý súvisí so Zmluvou o dielo. Tunajší
súd preto má právomoc a je príslušný prejednať nárok SES Energy uplatňovaný v tejto žalobe na základe implicitnej dohody strán o výlučnej právomoci a príslušnosti tunajšieho súdu. K alternatíve (B) žalobca uviedol, že HM podaním Slovenskej žaloby HM a SES Energy podaním Vzájomnej žaloby na tunajší súd implicitne uzavreli osobitnú dohodu o alternatívnej právomoci a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu, ktorá pokrýva aj nárok uplatnený touto žalobou. Konkrétne, ak by aj podanie Slovenskej žaloby HM nepredstavovalo úkon smerujúci k nahradeniu pôvodnej prorogačnej doložky v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo, takéto konanie HM predstavovalo v zmysle čl. 26 ods. l Nariadenia Brusel I ich návrh na uzavretie osobitnej, od pôvodnej prorogačnej doložky nezávislej dohody o alternatívnej právomoci a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu. SES Energy proces uzavretia tejto osobitnej dohody zavŕšila podaním Vzájomnej žaloby, v ktorej potvrdila právomoc a príslušnosť tunajšieho súdu. Tým bola založená alternatívna právomoc a miestna príslušnosť tunajšieho súdu popri právomoci a miestnej príslušnosti vecne príslušného súdu v Ostrave podľa pôvodnej prorogačnej doložky čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo. Táto osobitná dohoda o alternatívnej právomoci a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu sa vzťahuje na všetky spory pokryté pôvodnou dohodou v čl. 27 ods. 2 Zmluvy dielo, t. j. na akékoľvek a všetky spory vyplývajúce zo i súvisiace so Zmluvou dielo. Nárok SES Energy na doplatenie hodnoty jej montážnych prác pre HM na Projekte uplatnený v tejto žalobe je nárokom, ktorý súvisí so Zmluvou o dielo. Tunajší súd preto má právomoc a je príslušný prejednať nárok uplatnený v tejto žalobe na základe implicitnej dohody strán o alternatívnej právomoci a príslušnosti tunajšieho súdu (existujúcej popri prorogačnej doložke v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo). K alternatíve (C) žalobca uviedol, že HM podaním Slovenskej žaloby HM a SES Energy podaním Vzájomnej žaloby potvrdili, že HM sa vzdali práva namietať právomoc a príslušnost' tunajšieho súdu ohľadom nárokov pôvodne pokrytých prorogačnou doložkou v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo a nárok uplatnený touto žalobou je takýmto nárokom. Konkrétnejšie, ak by aj podanie Slovenskej žaloby HM nepredstavovalo úkon smerujúci k nahradeniu pôvodnej prorogačnej doložky v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo a ani k založeniu osobitnej dohody o alternatívnej právomoci a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu, takéto konanie HM predstavovalo v zmysle čl. 26 ods. 1 Nariadenia Brusel I prinajmenšom vzdanie sa práva HM namietať právomoc a príslušnosť tunajšieho súdu s poukazom na pôvodnú prorogačnú doložku v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo. SES Energy s takýmto vzdaním sa zo strany HM súhlasila tým, že vo Vzájomnej žalobe potvrdila právomoc a príslušnosť tunajšieho súdu. Takéto vzdanie sa zo strany HM a súhlas SES Energy sa vzťahujú na všetky spory pokryté pôvodnou prorogačnou doložkou v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo, t. j. na akékoľvek a všetky spory vyplývajúce zo i súvisiace so Zmluvou o dielo. Nárok SES Energy na doplatenie hodnoty jej montážnych prác pre HM na Projekte uplatnený v tejto žalobe je nárokom, ktorý súvisí so Zmluvou o dielo. Zároveň ide o nárok, ktorý nadväzuje na nároky uplatnené vo Vzájomnej žalobe a SES Energy by si tento nárok uplatnila zmenou vzájomnej žaloby v konaní 14Cb177/20 19 HM nebyť toho, že toto konanie je v časti vzájomnej žaloby v odvolacom konaní. Tunajší súd preto má právomoc a je príslušný prejednať nárok SES Energy uplatňovaný v tejto žalobe na základe čl. 8 ods. 3 Nariadenia Brusel I, § 18 CSP, implicitného vzdania sa práva HM namietať právomoc a príslušnosť tunajšieho súdu a súhlasu SES Energy s takýmto vzdaním sa zo strany HM.
2. Žalobca záverom žiadal, aby súd po potvrdení svojej právomoci a príslušnosti ohľadom vzájomnej žaloby SES Energy v konaní pod sp. zn.: 14Cb/77/2019 konanie o tejto žalobe spojil s konaním pod sp. zn.: 14Cb/77/2019 a následne tejto žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal SES Energy náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Tiež navrhol, aby súd s ohľadom na prebiehajúce odvolacie konanie ohľadom právomoci a príslušnosti tunajšieho súdu prejednať nároky uplatnené vo Vzájomnej žalobe, v zmysle § 164 CSP konanie o tejto žalobe prerušil až do rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici (zrejme mal žalobca na mysli Krajského súdu v Nitre) o odvolaní SES Energy z 30. apríla 2020 proti uzneseniu tunajšieho súdu č. k. 14Cb/77/2019 - 94 z 27. februára 2020.
3. K žalobe sa dňa 12.04.2021 vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení vzniesol námietku nedostatku právomoci súdov SR na konanie o žalobe a to z dôvodu voľby právomoci súdov Českej republiky ako výlučnej právomoci. Keďže právomoc súdov SR je podmienkou konania na Okresnom súde Levice, žalovaný žiadal, aby konajúci súd po preskúmaní svojej právomoci konanie podľa ustanovenia § 9 CSP zastavil. K otázke právomoci ďalej uviedol, že nie je medzi stranami sporu sporné, že zmluva o dielo obsahovala dohodu o voľbe právomoci českých súdov a zároveň, že dohoda o prideľovaní zamestnancov neobsahovala žiadnu dohodu o voľbe právomoci súdov a že žalobcom uplatňovaný nárok je nárokom, ktorý žalobca odvodzuje od Zmluvy o dielo. Argumentoval, že predmetný súdny spor vznikol v súvislosti so Zmluvou o dielo uzavretej medzi stranami sporu dňa 22.09.2017, z ktorej žalobca odvodzuje nárok obsiahnutý v žalobe (rovnako ako vo vzájomnej žalobe vedenej na tunajšom súde
pod sp. zn. 14Cb/77/2019). Zmluvné strany si v rámci svojej zmluvnej voľnosti prorogačnou doložkou v bode 27 predmetnej zmluvy zakotvili pre prípad riešenia sporov vzniknutých z predmetnej zmluvy právomoc príslušného súdu v Ostrave v Českej republike. Žalovaný podal na Okresný súd Levice voči žalobcovi žalobu o zaplatenie 151.749,- eur s príslušenstvom, pričom svoj nárok založil na Dohode o prideľovaní zamestnancov (ďalej len „Slovenská žaloba HM“). Žalovaný právomoc Okresného súdu Levice na konanie o Slovenskej žalobe HM odvodzoval od ustanovenia článku 4 odsek 1 Nariadenia Brusel I, v zmysle ktorého „Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“ Podľa ustanovenia článku 63 odsek 1 písm. a) Nariadenia Brusel I ďalej platí, že „Na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má registrované sídlo.“. V konaní o Slovenskej žalobe HM, podal žalobca Vzájomnú žalobu, ktorou si uplatnil nároky voči žalovanému vzniknuté na základe ZoD. Vzájomnou žalobou teda žalobca uplatňuje rovnako nároky zo ZoD, ako touto žalobou. Okresný súd Levice na základe námietky žalovaného v konaní o Slovenskej žalobe HM, posúdil otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie o nárokoch vzniknutých na základe ZoD - vrátane nároku uplatneného v predmetnej Žalobe a uznesením z 27.02.2020, spis. značka 14Cb/77/2019 - 94 Okresný súd Levice konanie o Vzájomnej žalobe zastavil z dôvodu nedostatku právomoci na konanie. V skutkovo rovnakej veci teda Okresný súd Levice potvrdil, že nemá právomoc konať o žiadnych údajných nárokoch žalobcu vzniknutých na základe ZoD. Žalovaný ďalej uviedol, že napriek nesporným skutkovým a právnym okolnostiam uvedených v bode 2.1. sa žalobca v rámci svojej argumentácie snaží navodiť dojem, že je daná právomoc súdov Slovenskej republiky pre rozhodovanie o žalobe. Tento svoj záver odvodzuje primárne od nepravdivého tvrdenia, že voľba právomoci súdov Českej republiky uvedená v Zmluve o dielo sa vzťahovala aj na právny vzťah založený Dohodou o prideľovaní zamestnancov a žalobca tvrdí, že podaním žaloby na Okresnom súde Levice, žalovaný nerešpektoval údajnú dohodu o voľbe právomoci českých súdov, ktorá podľa tvrdenia žalobcu mala byť uzatvorená v Zmluve o dielo, a to aj pre právny vzťah Dohody o prideľovaní zamestnancov. Zo skutočnosti, že žalovaný podal Slovenskú žalobu HM, ktorou uplatnil nároky (na úhradu odmeny za dočasné pridelených zamestnancov) vyplývajúci z Dohody o prideľovaní zamestnancov na Okresný súd Levice (ktorý má právomoc podľa medzinárodných pravidiel o právomoci), žalobca vyvodzuje, že podaním Slovenskej žaloby HM a následným súhlasom žalobcu s konaním o Slovenskej žalobe HM na Okresnom súde Levice, malo údajne dôjsť k založeniu právomoci Okresného súdu Levice v zmysle čl. 26 odsek 1 Nariadenia Brusel I aj pre všetky spory ohľadom nárokov vypíjavajúcich zo ZoD. Ide o nepravdivé a účelové tvrdenie, na ktorom žalobca ďalej zakladá a rozvíja názor, že podaním Slovenskej žaloby HM na Okresnom súde Levice, žalovaný umožnil žalobcovi, aby ten svojou „účasťou na konaní“ o Slovenskej žalobe HM na Okresnom súde Levice, vyslovil súhlas s právomocou súdov Slovenskej republiky - a to nielen pre právny vzťah z Dohody o prideľovaní zamestnancov (o ktorom má Okresný súd Levice právomoc konať podľa všeobecných pravidiel), ale aj pre právny vzťah zo Zmluvy o dielo. V dôsledku takéhoto súhlasu žalobcu s konaním na Okresnom súde Levice o Slovenskej žalobe HM, malo podľa nesprávneho tvrdenia žalobcu údajne dôjsť aj k voľbe právomoci vo veci tejto žaloby (ako aj Vzájomnej žaloby), opierajúcej sa o právny vzťah Zmluvy o dielo. Na základe takejto argumentácie si totiž žalobca snaží vytvoriť priestor pre uplatnenie tejto Žaloby a jeho údajných pohľadávok zo Zmluvy o dielo v konaní pred Okresným súdom Levice, o ktorých by inak súdy Slovenskej republiky nemali právomoc konať. Žalovaný ďalej argumentoval, že celé odôvodnenie o právomoci súdov Slovenskej republiky pre konanie o tejto žalobe a na posudzovanie údajných pohľadávok žalobcu vyplývajúce z právneho vzťahu ZoD sa zakladá na nesprávnom výklade nahradenia prorogačnej doložky v prípade, ak niektorá strana podá žalobu na súd, ktorý podľa prorogačnej doložky nemá právomoc, a následným akceptovaním (resp. súhlasom) druhej strany s konaním na takomto súde, a zároveň na nesprávnom názore žalovaného, v zmysle ktorého sa dohoda o voľbe právomoci v ZoD, vzťahuje aj na Dohodu o prideľovaní zamestnancov. Poukázal na to, že podľa žalobcom citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ a odbornej literatúry je účelom možnosti „nahradenia“ dohodou zvolenej právomoci súdov - založením novej právomoci súdu formou akceptácie (nenamietania) právomoci súdu, na ktorý bola podaná žaloba - umožniť žalovanej strane, aby napriek nerešpektovaniu dohody o právomoci žalobcom, žalovaná strana súhlasila s právomocou iného súdu (než súdu podľa prorogačnej doložky), a to či už konkludentne (nenamietaním) resp. výslovným prejavom akceptácie právomoci. Aj judikatúra Súdneho dvora EÚ sa však v tomto prípade zakladá na princípe voľby právomoci, keď Súdny dvor EÚ zakladá novú právomoc na základe modifikácie pôvodnej dohody strán o voľbe právomoci v dôsledku dodatočného konsenzu strán (podanie žaloby na súd, ktorý nemá právomoc, a následná akceptácia právomoci takéhoto súdu žalovanou stranou). Takýto princíp však pochopiteľne neplatí v prípade, ak žalovaný riadne namieta právomoc súdov SR na konanie o
tejto žalobe, tak ako to od počiatku namieta aj pri Vzájomnej žalobe. Navyše takáto novozaložená právomoc súdu, na ktorý bola žaloba podaná, sa nevyhnutne vzťahuje vždy len na riešenie konkrétneho nároku, ktorý bol uplatnený v Slovenskej žalobe HM, a nie na všetky nároky z dotknutého právneho vzťahu (všetky nároky z Dohody o dočasnom pridelení) a už vôbec nie na nároky z iného právneho vzťahu (Zmluvy o dielo). Ak teda strana podá žalobu na súd, ktorý nemá právomoc, ale protistrana právomoc tohto súdu na konanie „rešpektuje“, mohlo by to podľa žalobcom predložených názorov založiť právomoc tohto súdu. Tu je však vždy rozhodujúce, že takáto „nová“ právomoc sa zakladá len pre žalobou vymedzenú vec, t. j. žalovaný nárok. Tento princíp neplatí opačne, ako sa to snaží navodiť žalovaný argumentom, že podaním Slovenskej žaloby HM (ktorou žalovaný uplatňuje nároky z Dohody o prideľovaní zamestnancov), založil žalovaný právomoc Okresného súdu Levice aj pre všetky spory zo ZoD. Neplatí teda, že ak žalovaný v predmetnom prípade podal Slovenskú žalobu HM (ktorou uplatnil nároky z Dohody o pridelení zamestnancov) a žalobca právomoc súdov SR „akceptoval“, tak aj žalovaný bude oprávnený uplatňovať nároky žalobou a /alebo Vzájomnou žalobou (zo Zmluvy o dielo) voči žalovanému bez toho, aby žalovaný mal právo namietať nedostatok právomoci súdu SR pre žalobu a vzájomnú žalobu (ide totiž o dva rozdielne právne vzťahy založené samostatnými a od seba nezávislými zmluvami). Nakoniec žalovaný takúto námietku bezodkladne uplatnil, preto teória žalobcu o založení právomoci súdov SR aj pre žalobu alebo vzájomnú žalobu nemôže obstáť. Žalovaný cielene opomína, že právnym vzťahom, o ktorý sa opiera Slovenská žaloba HM, je Dohoda o prideľovaní zamestnancov (bez voľby právomoci) a právnym vzťahom, o ktorý sa opiera žaloba (ako aj vzájomná žaloba), je Zmluva o dielo s jednoznačnou voľbou právomoci súdov Českej republiky. Táto dohoda bola uzavretá písomne, a nebola zmenená ani modifikovaná písomnou formou, výslovne ani konkludentným konaním strán. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že dohoda o voľbe právomoci v ZoD je koncipovaná tak široko, že sa vzťahuje aj na právomoc súdov týkajúcej sa sporov opierajúcich sa o Dohodu o prideľovaní zamestnancov žalovaný uviedol, že Dohoda o prideľovaní zamestnancov však nie je právnym vzťahom, ktorý by vznikol pri vykonávaní Zmluvy o dielo a ani v súvislosti so Zmluvou o dielo. Uzatvorením dohody o voľbe právomoci súdov Českej republiky v Zmluve o dielo zmluvné strany nikdy nemali v úmysle koncipovať voľbu právomoci aj pre budúci vzťah z Dohody o prideľovaní zamestnancov. Jazykový výklad ustanovenia čl. 27 ZoD takýto záver vylučuje. Navyše v čase uzatvorenia ZoD (dňa 22.09.2017) zmluvné strany ani nepomysleli na to, že po necelých 5 mesiacoch uzatvoria Dohodu o prideľovaní zamestnancov. Strany si teda nemohli v čase uzatvorenia Zmluvy o dielo dohodnúť, na základe jej ustanovení, aj voľbu právomoci Českých súdov pre akýkoľvek ďalší zmluvný vzťah, pretože by tu chýbala určitosť a vážnosť vôle pri takejto dohode. Potreba uzatvorenia Dohody o prideľovaní zamestnancov bola vyvolaná nedostatkom kvalifikovaných zváračov na strane žalobcu, pričom táto potreba vznikla až počas plnenia Zmluvy o dielo. Žalovaný súhlasil, že ako agentúra dočasného zamestnávania, pridelí zamestnancov žalobcovi za dohodnutú odplatu. V čase uzatvorenia Zmluvy o dielo strany nemohli ani predpokladať ani predvídať, že medzi nimi bude uzatvorená Dohoda o prideľovaní zamestnancov, preto dohoda o voľbe právomoci uvedená v Zmluve o dielo nemohla zahŕňať právny vzťah Dohody o prideľovaní zamestnancov. Pripomenul ďalej, že Dohoda o prideľovaní zamestnancov je označená ako „Rámcová dohoda o dočasnom prideľovaní zamestnancov“, pričom táto v žiadnom zo svojich ustanovení neodkazuje na Zmluvu o dielo, ani so Zmluvou o dielo nie je inak prepojená. Na základe takejto rámcovej dohody mohol žalobca požiadať o dočasné pridelenie zamestnancov na akomkoľvek mieste výkonu práce, a to nielen pre Dielo vykonávané podľa Zmluvy o dielo, ale pre akékoľvek iné projekty realizované žalobcom. Dohoda o prideľovaní zamestnancov nebola viazaná na Zmluvu o dielo a má všeobecný charakter. Aj bez uzatvorenia Dohody o prideľovaní zamestnancov bol žalobca povinný dielo riadne a včas zhotoviť, a ak by žalovaný takúto Dohodu o prideľovaní zamestnancov odmietol so žalobcom uzatvoriť, nebolo by to porušením Zmluvy o dielo a ani žiadneho iného vzťahu medzi žalovaným a žalobcom. Je preto zarážajúce, že žalobca spája Zmluvu o dielo a Dohodu o prideľovaní zamestnancov až do takej miery, že rozširuje účinky voľby právomoci podľa Zmluvy o dielo na charakterom úplne odlišný a časovo podstatne neskorší zmluvný vzťah. Žalovaný má za to, že ak by strany skutočne chceli pre právny vzťah Dohody o prideľovaní zamestnancov zvoliť právomoc súdov určitého štátu, vzhľadom na detailnosť a dôslednosť zmluvnej dokumentácie medzi nimi uzatvorenej, by tak určite učinili výslovne a platne v Dohode o prideľovaní zamestnancov. Znenie dohody o voľbe právomoci podľa Zmluvy o dielo sa nevzťahuje na Dohodu o prideľovaní zamestnancov, ale len na vzťahy vzniknuté pri plnení alebo v súvislosti so Zmluvou o dielo. Za „súvisiace vzťahy“ zmluvné strany nepovažovali dohodu dočasnom prideľovaní zamestnancov, ktorej potreba uzatvorenia nebola stranám v čase uzatvorenie Zmluvy o dielo známa. Za „súvisiace vzťahy“ treba samozrejme považovať vzťahy týkajúce sa plnenia Zmluvy o dielo a nárokov z nej vyplývajúcich, ako aj nároky vzniknuté v súvislosti so zmluvou, napr. nároky vzniknuté na základe porušenia zmluvy, omeškania strán, náhrady škody za porušenie, nároky
z vád diela, nároky po skončení alebo zániku zmluvy a v prípade, ak by sa preukázala úplná alebo čiastočná neplatnosť Zmluvy o dielo, aj prípadné nároky z bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru žalovaného je znenie ustanovenia o voľbe právomoci v Zmluve o dielo jednoznačné a v žiadnom prípade sa nevzťahuje na Dohodu o prideľovaní zamestnancov. Určitosť dohody o voľbe právomoci vyžaduje aj článok 25 odsek l nariadenia Brusel I, kde sa uvádza, že dohoda účastníkov o voľbe právomoci sa má vzťahovať na riešenie sporov, „ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom“. Doložka o príslušnosti sa tak môže týkať len už vzniknutého alebo budúceho sporu z určitého právneho vzťahu, čo obmedzuje rozsah dohody o príslušnosti len na spory z právneho vzťahu, v rámci ktorého bola táto doložka uzatvorená. Cieľom tejto požiadavky je zabrániť tomu, aby bola jedna strana prekvapená tím, že určitému súdu budú pridelené všetky spory, ktoré vzniknú vo vzťahoch, ktorý má so svojim zmluvným partnerom, a ktoré majú pôvod v iných vzťahoch, ako vo vzťahu, v rámci ktorého bola príslušnosť súdu dohodnutá (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 21.5.20 IS vo veci C-3S2113, Cartel Damage Claims Hydrogen Peroxide SA (CDC) V. Evonik Degussa GmbH, bod 68; podobne rozsudok Súdneho dvora zo dňa 10.3.1992 vo veci C-214/89, Powell Duffryn plc proti Wolfgangu Petereitovi, bod 31; podobne tiež MAGNUS, Ulrich; MANKOWSKI, Peter. European Commentaries on Private International Law. Brussels I Regulation. 2. vydanie. Miinchen: Sellier European Law Publishers, 2012, S. 395). Podľa názoru žalovaného je pri interpretácii doložky podľa čl. 27 ZoD potrebné predovšetkým zohľadniť, že Dohoda o prideľovaní zamestnancov bola uzavretá o necelých 5 mesiacov neskôr, než bola uzavretá ZoD obsahujúca doložku o právomoci. V dobe uzavretia ZoD (a dojednania doložky v jej čl. 27) účastníci nepredpokladali a ani nemohli rozumne predpokladať, že k uzavretiu Dohody o prideľovaní zamestnancov vôbec dôjde, pri dohode prorogačnej o doložke tak chýbala vôľa účastníkov, aby jej boli podriadené tiež vzťahy z (v danom okamihu neexistujúcej a nepredpokladanej) Dohody o prideľovaní zamestnancov. Strany Zmluvy o dielo pri jej uzatvorení teda nemohli ani pomyslieť, že medzi nimi dôjde k uzatvoreniu Dohody o prideľovaní zamestnancov, ktorá má navyše rámcový charakter a ktorá svojim obsahom popiera pôvodný dôvod kontrahovania strán podľa Zmluvy o dielo. Dôvodom uzatvorenia Zmluvy o dielo bolo totiž zhotovenie diela zo strany žalobcu ako zhotoviteľa žalovanému ako objednávateľovi. Zmluva o dielo vo svoje podstate teda predpokladala využitie zdrojov a kapacít (najmä ľudských) žalobcu zo strany žalovaného. Žalovaný Zmluvu o dielo uzatvoril práve preto, aby mu Dielo zhotovil žalobca vlastnými zamestnancami a nie zamestnancami žalovaného. Cieľom žalovaného nikdy nebolo, aby žalobcovi dočasne prideľoval svojich zamestnancov. Zamestnanci boli pridelení, pretože o to žalobca žalovaného požiadal. Spory z Dohody o prideľovaní zamestnancov nemôžu byť preto považované za spory „súvisiace“ so Zmluvou o dielo. Jedinou súvislosťou medzi Zmluvou o dielo a Dohodou o prideľovaní zamestnancov je, že žalobca pridelil prácu dočasne prideleným zamestnancom zrovna v mieste vykonávania diela. Toto však neznamená, že spor vyplývajúci z právneho vzťahu Dohody o prideľovaní zamestnancov, je sporom súvisiacim s právnym vzťahom podľa Zmluvy o dielo. Súvislosť „sporu“ s určitou zmluvou všeobecne v obchodných kruhoch ako aj v aplikačnej praxi znamená, že ide nielen o spory ohľadom plnenia povinností priamo vyplývajúcich zo zmluvy, ale aj o ďalšie so zmluvou súvisiace spory, ktoré vzniknú najmä porušením zmluvy, ukončením zmluvy, dokonca možno aj v prípade nárokov z neplatnosti zmluvy. Toto je účel, pre ktorý strany uvádzajú takto koncipované vymedzenie sporov zo zmluvy, vo vzťahu ku ktorým si želajú vymedziť právomoc súdu konkrétneho štátu. Avšak je nezmyslené tvrdenie žalobcu, ktorý uvádza, že spor vzniknutý z úplne iného právneho vzťahu ako zo Zmluvy o dielo, je súvisiacim sporom so Zmluvou o dielo. Súvis so Zmluvou o dielo má byť určitá existujúca právna súvislosť sporu s právnym vzťahom založeným Zmluvou o dielo, a nie prípadná iba okrajová súvislosť spočívajúca v totožnosti strán, na ktorú účelovo apeluje žalobca.
4. Žalobca vo vzťahu k argumentácii žalovaného o nedostatku právomoci vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že námietka žalovaného je neopodstatnená. Namietal, že sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal s kľúčovým argumentom žalobcu, že v súlade s § 588 českého OZ, je výraz „v souvislosti s“ v článku 27 ods. 2 Zmluvy o dielo potrebné vykladať v súlade s medzinárodnou výstavbovou praxou, podľa ktorej sa takéto výrazy v dohodách o právomoci vykladajú veľmi široko a často pokrývajú aj spory vzniknuté z následne uzavretých zmlúv, ktoré súvisia s pôvodnou zmluvou o dielo a neobsahujú vlastnú dohodu o právomoci. Uviedol, že uvedenú medzinárodnú výstavbovú prax preukazuje napríklad rozhodnutie anglického vrchného súdu z 5. decembra 2005 vo veci L Brown & Sons Ltd v Crosby Homes (North West) Ltd, v ktorom tento súd uzavrel, že výraz „v súvislosti s“ v zmluve o dielo, pokrýva nielen spory z neskôr uzavretých zmlúv, ktoré menia alebo dopĺňajú pôvodnú zmluvu, ale aj z neskôr uzavretých zmlúv, ktoré síce pôvodnú zmluvu nemenia, no s pôvodnou zmluvou o dielo súvisia a neobsahujú vlastnú dohodu o právomoci. Argumentoval, že slovné spojenie „všechny spory, které vzniknou při provádéní této smlouvy nebo v souvislosti s ní“ v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo, je preto v zmysle § 558
českého OZ potrebné vykladať ako pokrývajúce nielen spory vyplývajúce zo Zmluvy o dielo a neskôr uzavretého Dodatku č. l meniaceho Zmluvu o dielo, ale aj spory vyplývajúce z neskôr uzavretej Dohody o prideľovaní zamestnancov, pretože Dohoda o prideľovaní zamestnancov síce nemenila Zmluvu o dielo, no so Zmluvou o dielo súvisela a neobsahovala vlastnú dohodu o právomoci.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k uvedenej argumentácii uviedol, že s tvrdením žalobcu ohľadne údajnej právomoci Okresného súdu Levice k prejednaniu žaloby nesúhlasí a pridržal sa svojho vyjadrenia obsiahnutého vo vyjadrení k žalobe. Argumentoval, že uplatnenie nároku z Dohody o prideľovaní zamestnancov zo dňa 07.02.2018 na Okresnom súde Levice ako súdu, ktorý má právomoc o tomto nároku konať a rozhodnúť, v žiadnom prípade nemá vplyv na nároky zo Zmluvy o dielo (t. j. z dojednaní odlišných od Dohody o prideľovaní zamestnancov), ani sa nijako nedotýka prorogačnej doložky dojednanej v článku 27 Zmluvy o dielo. Žalovaný je preto presvedčený, že právomoc žalobcu prejednať a rozhodnúť o nej, je daná len Okresnému súdu v Ostrave.
6. Podľa bodu 27 Smlouvy o dílo zo dňa 22.09.2017, tato smlouva se řídí zákony České republiky. Strany se dohodly, že veškeré spory vzniklé v souvislosti s touto smlouvou budou řešit přednostně smírně. Nedojde-li ke smírnému řešení do 30 kalendářních dnů ode dne zahájení jednání, budou všechny spory, které vzniknou při provádení této smlouvy nebo v souvislosti s ní podléhat projednání a rozhodnutí soudu. Místne príslušným soudem bude vecne príslušný soud v Ostravě, Česká republika. Jednacím jazykem bude čeština. Pokud soudní spor bude probíhat v dobe provádění Díla, Zhotovitel není oprávněn přerušit práce na Díle.
7. Podľa článku 25 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: a) písomná, alebo písomne potvrdená; b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.
8. Podľa článku 26 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
9. Podľa článku 28 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
10. Podľa článku 63 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má: a) registrované sídlo; b) ústredie alebo c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 161 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
12. Podľa § 9 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
13. Ako vyplýva zo žaloby, žalobca sa predmetnou žalobou domáha uplatňovania nárokov vzniknutých zo Zmluvy o dielo, uzavretej medzi stranami sporu dňa 22.09.2017, ktorá v bode 27 zmluvy, obsahuje prorogačnú doložku, teda doložku o voľbe právomoci v nasledovnom znení: Tato smlouva se řídí zákony České republiky. Strany se dohodly, že veškeré spory vzniklé v souvislosti s touto smlouvou budou řešit přednostně smírně. Nedojde-li ke smírnému řešení do 30 kalendářních dnů ode dne zahájení jednání, budou všechny spory, které vzniknou při provádení této smlouvy nebo v souvislosti s ní podléhat projednání a rozhodnutí soudu. Místne príslušným soudem bude vecne príslušný soud v Ostravě, Česká republika. Jednacím jazykem bude čeština. Pokud soudní spor bude probíhat v dobe provádění Díla, Zhotovitel není oprávněn přerušit práce na Díle.
14. V inom konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn.: 14Cb/77/2019, podal žalovaný (Hutní montáže, a. s.) v postavení žalobcu, žalobu o zaplatenie sumy 151.749,- eur s príslušenstvom, pričom svoj nárok odvodzoval z Dohody o prideľovaní zamestnancov, ktorý zmluvný záväzok prorogačnú doložku neobsahoval. V konaní vedenom pod sp. zn.: 14Cb/77/2019 podal žalovaný (SES ENERGY, a. s.) vzájomnú žalobu, ktorou si uplatňoval nároky vyplývajúce zo Zmluvy o dielo zo dňa 22.09.2017. Podanou vzájomnou žalobou v konaní vedenom pod sp. zn.: 14Cb/77/2019 si teda SES ENERGY, a. s., uplatňuje nároky vyplývajúce zo Zmluvy o dielo zo dňa 22.09.2017 rovnako ako v konaní vedenom pod sp. zn.: 16Cb/47/2020. Okresný súd Levice na základe námietky Hutní montáže, a. s. o nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky, konanie o vzájomnej žalobe uznesením sp. zn.: 14Cb/77/2019 - 94 zo dňa 27.02.2020 zastavil. Toto konanie nie je právoplatne skončené, odvolacie konanie o odvolaní SES ENERGY, a. s. sa vedie na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.: 15Cob/49/2020.
15. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci ide o konanie s cudzím prvkom, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou právomoci, ktorú súd posúdil podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (Brusel I bis), keďže ako už bolo uvedené, jedná sa o spor s cudzím prvkom a konanie pred súdom bolo zahájené po 10.01.2015.
16. Článok 25 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, zakotvuje zásadu, podľa ktorej ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Článok 25 Nariadenia je tak založený na princípe zmluvnej voľnosti, v dôsledku čoho sa tak zmluvné strany môžu na základe zmluvnej autonómie dohodnúť, ktoré súdy budú mať právomoc rozhodovať ich vzájomný spor. Dohoda o voľbe právomoci má tak jednak prorogačný účinok, teda zakladá právomoc súdov, ktoré by ju inak nemali, ako aj derogačný účinok, keď súčasne odníma právomoc súdom, ktoré by ju mali podľa ustanovení o všeobecnej a osobitnej právomoci. Právomoc súdu podľa článku 25 Nariadenia je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach sformuloval podmienky platnosti dohody o voľbe právomoci a to forme materiálnych a formálnych podmienok. Materiálna podmienka platnosti sa vzťahuje na predmet dohody, ktorý sa musí týkať určeného právneho vzťahu. Z hľadiska formálnych podmienok je potrebné, aby dohoda o voľbe právomoci bola vyhotovená: a) písomne, alebo písomne potvrdená; alebo b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy; alebo c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.
17. Článok 26 Nariadenia zakotvuje ďalej zásadu, podľa ktorej okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia, má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24. Právomoc v zmysle článku 26 Nariadenia je teda právomocou založenou bezpodmienečným podrobením sa jurisdikcii procesného súdu. Vzťah tohto článku Nariadenia k iným článkom Nariadenia regulujúcich právomoc spočíva v tom, že článok 26 má druhú najvyššiu „prioritu“, a to hneď po článku regulujúcom výlučnú právomoc, teda hneď po článku 24. Podmienkou založenia právomoci súdu podľa článku 26 však je, že sa žalovaný na konaní iniciovanom žalobcom zúčastní, teda pokiaľ voči nepríslušnému súdu učiní taký úkon, ktorý podľa jeho obsahu možno považovať za vecnú obranu proti nárokom uplatňovaným voči nemu žalobou. To však neplatí, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci súdu. Právomoc
súdu teda nebude založená, ak je žalovaným jednoznačne dané najavo, že s vedením konania pred týmto súdom nesúhlasí. Žalovaný musí námietku nedostatku právomoci vzniesť najneskôr pri svojom prvom úkone v konaní a to bez ohľadu na to, či sa obmedzí iba na túto námietku alebo ju vznesie alternatívne spolu so svojou vecnou obranou. Možnosť žalobcu viesť konanie pred súdom, ktorý nemá právomoc, je tak vyvážená rizikom, že žalovaný vznesie námietku nedostatku právomoci a konanie bude zastavené.
18. Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že na riešenie sporu, ktorý vznikol v súvislosti so Zmluvou o dielo uzavretej medzi stranami sporu dňa 22.09.2017, nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky. Medzi stranami sporu nie je sporné, že Zmluva o dielo obsahovala dohodu o voľbe právomoci českého súdu, na základe ktorej je pre nároky uplatňované titulom predmetnej zmluvy, založená voľbou zmluvných strán a to na základe ich zmluvnej autonómie, právomoc súdu Českej republiky, konkrétne príslušného súdu v Ostrave. Prorogačná doložka bola uzavretá písomne, teda vo forme, ktorú vyžaduje Nariadenie. Z článku 25 Nariadenia Brusel I bis vyplýva, že pri interpretácii prorogačnej doložky je potrebné vychádzať v prvom rade z úmyslu strán, ich vôle a zo samotnej formulácie doložky. Vodítkom pre interpretáciu sú tak najmä znenie prorogačnej doložky, úmysel a vôľa strán, predpokladaný výlučný efekt prorogačnej doložky, ale aj akékoľvek relevantné ustanovenia Nariadenia Brusel I bis a judikatúra Súdneho dvora EÚ. Podľa názoru súdu zmluvné strany v Zmluve o dielo zo dňa 22.09.2017, dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom prejavili zhodnú vôľu, pre prípad súdneho uplatňovania nárokov titulom Zmluvy o dielo, podriadiť sa jurisdikcii súdu v Ostrave, v dôsledku čoho tak bolo možné vyvodiť aj derogačný efekt dohody a teda to, že nebolo vôľou zmluvných strán, aby spory zo zmluvy vzniknuté alebo so zmluvou súvisiace, prejednával iný súd, než voľbou vymienený súd v Ostrave.
19. Je nesporné, že napriek existencii prorogačnej doložky, je možné založiť aj právomoc iného, než voľbou vymieneného súdu (okrem prípadov výlučnej právomoci podľa článku 24) a to bezpodmienečným podrobením sa jurisdikcii súdu, na ktorý bola žaloba podaná. Podmienkou založenia právomoci súdu podľa článku 26 však je, že žalovaný sa na konaní iniciovanom žalobcom zúčastní, to však neplatí, ak sa žalovaný zúčastní konania len preto, aby namietol nedostatok právomoci konajúceho súdu. Žalovaný vzniesol pri svojom prvom procesnom úkone tak v konaní o vzájomnej žalobe vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn.: 14Cb/77/2019 ako aj v tomto konaní, námietku nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky, v dôsledku čoho tak podľa názoru súdu jednoznačne dal najavo, že s vedením konania pred súdmi Slovenskej republiky nesúhlasí. V zmysle uvedeného tak nemožno dospieť k inému, než k tomu právnemu záveru, že sa žalovaný jurisdikcii súdov Slovenskej republiky bezpodmienečne nepodriadil tak, ako to má na mysli článok 26 Nariadenia.
20. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že žalovaný (v konaní 14Cb/77/2019 v postavení žalobcu) podaním žaloby, ktorou uplatňoval nároky vyplývajúce z Dohody o prideľovaní zamestnancov, založil právomoc súdov Slovenskej republiky, ktorej právomoci sa tak žalobca podaním vzájomnej žaloby bezpodmienečne podriadil, a to vo všetkých sporoch medzi nimi vzniknutými, nakoľko žalobca opomína, že Dohoda o prideľovaní zamestnancov prorogačnú doložku neobsahovala a žalovaný právomoc Okresného súdu Levice na konanie o tejto žalobe, odvodzoval z článku 4 ods. 1 Nariadenia Brusel I bis, v zmysle ktorého, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo, žalujú na súdoch tohto členského štátu. Tak ako už súd uviedol, z článku 25 Nariadenia Brusel I bis vyplýva, že pri interpretácii prorogačnej doložky je potrebné vychádzať v prvom rade z úmyslu strán, ich vôle a zo samotnej formulácie doložky. Ak je teda pravdou, čo žalobca v konečnom dôsledku ani nenamietal, že v čase uzatvorenia Zmluvy o dielo, strany sporu ani neuvažovali o potrebe uzavretia Dohody o prideľovaní zamestnancov, keďže cieľom Zmluvy o dielo bolo zhotovenie diela zo strany SES ENERGY, a. s. ako zhotoviteľa pre Hutní montáže, a. s. ako objednávateľa, a dôvodne tak Zmluva o dielo predpokladala využitie ľudských zdrojov a kapacít SES ENERGY, a. s., potom nemohlo byť úmyslom strán sporu, aby boli touto prorogačnou doložkou viazaní aj v prípade Dohody o prideľovaní zamestnancov. Aj keby sa však viazanosť prorogačnou doložkou vzťahovala na Dohodu o prideľovaní zamestnancov, a pokiaľ žalovaný zvolil na uplatnenie svojich nárokov z Dohody o prideľovaní zamestnancov súd Slovenskej republiky a žalobca sa tejto jurisdikcii podriadil, nemožno dospieť k záveru, že sa tak jurisdikcii súdov Slovenskej republiky podriadil aj v prípade nárokov uplatňovaných žalobcom zo Zmluvy o dielo, ktorá ale nespochybniteľne prorogačnú doložku obsahovala.
21. Vzhľadom na skutočnosť, keď žalovaný nemá domicil v členskom štáte, v ktorom bola voči nemu podaná žaloba, a tento sa súčasne nezúčastnil konania tak, ako to má na mysli článok 26 Nariadenia, súd z úradnej povinnosti skúmal, či môže svoju právomoc založiť na iných ustanoveniach Nariadenia. Keďže súd svoju právomoc pre existenciu prorogačnej doložky, ktorá zakladá právomoc súdu v Českej republike, a pre námietku nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky vznesenú žalovaným v predmetnom konaní, založiť nemohol, aj bez návrhu podľa článku 28 ods. 1 Nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať. Keďže nedostatok právomoci je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania, postupoval súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a konanie vo veci podľa § 9 CSP zastavil.
22. Keďže súd mal jednoznačne za preukázané, že v predmetnej veci nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky, nepovažoval návrhy žalobcu na prerušenie konania a spojenie konaní vedených pred Okresným súdom Levice pod sp. zn.: 14Cb/77/2019 a sp. zn.: 16Cb/47/2020 na spoločné konanie za dôvodné, a preto oba procesné návrhy zamietol.
23. Podľa § 256 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 24. Podľa § 262 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca iniciovaním súdneho konania na súde, ktorý nemá právomoc vo veci konať, zavinil zastavenie predmetného konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).