Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/50/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: SES Energy, a.s., so sídlom Továrenská 210, Tlmače, IČO: 35 770 988, zastúpený: Barger Prekop s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 869 724, proti žalovanému: Hutní montáže, a.s., so sídlom Ruská 1142/30, Vítkovice, Ostrava, Česká republika, IČO: 155 04 140, zastúpený: Advokátska kancelária Nagy&Zachveja s.r.o., so sídlom Štúrova 11, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 868 272, o zaplatenie 2.761.316,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. - 1592 zo dňa 21.04.2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. - 1592 zo dňa 21.04.2022 p o t v r d z u j e .

Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, vo výroku II. súd zamietol návrh žalobcu na spojenie konaní vedených pred Okresným súdom Levice pod sp. zn. a , vo výroku III. vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil a napokon vo výroku IV. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca, SES Energy, a.s., sa žalobou doručenou súdu dňa 28.08.2020 domáhal zaplatenia sumy 2.761.316,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.761.316,80 eura od 26.08.2020 do zaplatenia. Žalobca v úvode žaloby uviedol, že táto žaloba nadväzuje na vzájomnú žalobu SES Energy proti HM o zaplatenie 240.048,21 eura s príslušenstvom z 3. februára 2020 vznesenú v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. . Argumentoval, že v tejto žalobe i vzájomnej žalobe si SES Energy uplatňuje nároky v súvislosti s realizáciou jej montážnych prác pre HM na projekte Hofor BI04, Kodaň, Dánsko, na základe Zmluvy o dielo č. NOBJ 170362 z 22. septembra 2017, pričom konkrétne v tejto žalobe si SES Energy uplatňuje nárok na doplatenie hodnoty jej montážnych prác pre HM na Projekte vo výške 2.76l.316,80 eura a vo vzájomnej žalobe si SES Energy uplatnila nárok na náhradu nákladov z prerušenia prác nariadeného HM v septembri 2018 vo výške 29.908,67 eura a nárok z neoprávneného čerpania bankovej záruky zabezpečujúcej povinnosti SES Energy zo strany HM vo výške 210.139,54 eura. Poukázal ďalej na to, že v súvislosti s Projektom vznikol medzi SES Energy a HM komplexný spor.

Ohľadom vzájomných nárokov strán aktuálne prebiehajú paralelné konania na tunajšom súde pod sp. zn. a na Okresnom súde v Ostrave pod sp. zn. , v ktorých sa rieši otázka právomoci týchto súdov na prejednanie jednotlivých nárokov.

Argumentoval, že tunajší súd má právomoc a je príslušný na konanie o tejto žalobe napriek tomu, že Zmluva o dielo obsahovala v čl. 27 prorogačnú doložku v prospech vecne príslušného súdu v Ostrave. Predovšetkým, HM podaním žaloby proti SES Energy a SES Energy podaním vzájomnej žaloby v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. implicitne nahradili pôvodnú prorogačnú doložku v čl. 27 Zmluvy o dielo novou dohodou o výlučnej právomoci a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu, ktorá sa vzťahuje aj na nárok SES Energy uplatnený touto žalobou. Alternatívne, strany takýmto konaním implicitne uzavreli osobitnú, od pôvodnej prorogačnej doložky nezávislú dohodu o alternatívnej právomoci a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu vzťahujúcu sa aj na nárok SES Energy uplatnený touto žalobou, resp. strany prinajmenšom potvrdili, že HM sa vzdali práva namietať právomoc a príslušnosť tunajšieho súdu ohľadom nárokov inak pokrytých pôvodnou prorogačnou doložkou v čl. 27 Zmluvy o dielo, a teda aj nároku uplatneného touto žalobou.

V súvislosti s otázkou právomoci tunajšieho súdu ďalej rozvinul, že tunajší súd má právomoc a je príslušný prejednať nárok SES Energy na doplatenie hodnoty jej montážnych prác pre HM na Projekte vo výške 2.761.316,80 eura s príslušenstvom uplatnený touto žalobou na základe: (A) implicitne uzavretej dohody strán o výlučnej právomoci a príslušnosti tunajšieho súdu, ktorou strany nahradili pôvodnú prorogačnú doložku v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo, alebo (B) implicitne uzavretej osobitnej, od pôvodnej prorogačnej doložky nezávislej dohody o alternatívnej právomoci a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu, alebo (C) implicitného vzdania sa práva HM namietať právomoc a príslušnosť tunajšieho súdu ohľadom nárokov inak pokrytých pôvodnou prorogačnou doložkou a súhlasu SES Energy s takýmto vzdaním sa zo strany HM.

K alternatíve (A) uviedol, že HM podaním Slovenskej žaloby HM a SES Energy podaním vzájomnej žaloby na tunajší súd, implicitne uzavreli dohodu o výlučnej právomoci a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu, ktorá pokrýva aj nárok SES Energy uplatnený touto žalobou. Konkrétnejšie, HM v Slovenskej žalobe HM žiadnym spôsobom nevysvetlili, o aký právny základ opreli právomoc a príslušnosť tunajšieho súdu. Z meritórneho hľadiska sa údajné nároky HM opierajú o Dohodu o prideľovaní zamestnancov, ktorá neobsahuje dohodu o voľbe súdnej právomoci a príslušnosti. Dohodu o voľbe právomoci a miestnej príslušnosti však obsahovala Zmluva o dielo v čl. 27, ktorú si HM a SES Energy s ohľadom na Projekt dohodli pred uzavretím Dohody o prideľovaní zamestnancov. Podľa tejto dohody mal výlučnú právomoc a miestnu príslušnosť vecne príslušný súd v Ostrave. V zmysle čl. 25 ods. l Nariadenia Brusel I, táto dohoda predstavovala dohodu o výlučnej právomoci a miestnej príslušnosti. Strany koncipovali túto dohodu široko tak, aby pokrývala akékoľvek spory, ktoré vzniknú priamo zo Zmluvy o dielo, ako aj akékoľvek spory, ktoré vzniknú v súvislosti so Zmluvou o dielo.

Spor ohľadom údajných nárokov uplatnených v Slovenskej žalobe HM pritom úzko súvisí so Zmluvou o dielo. Predovšetkým, faktúry HM priložené k Slovenskej žalobe HM výslovne uvádzajú, okrem iného, že sú ,,(z) a odpracované hodiny na stavbe: Hofor Bio 4 - Dánsko“, t. j. na Projekte realizovanom na základe Zmluvy o dielo. Taktiež, príloha č. l Dohody o prideľovaní zamestnancov potvrdzuje, že táto dohoda bola určená „pro projekt: CYMIC kotle Hofor, Dánsko“ a v bode 6 formuláru žiadosti o pridelenie zváračov v tejto prílohe je ako miesto výkonu práce uvedené Hofor, Dánsko. V zmysle čl. 4.1 Dohody o prideľovaní zamestnancov pritom išlo o formulár, prostredníctvom ktorého bola SES Energy oprávnená žiadať o pridelenie zváračov. Z uvedeného tak podľa žalobcu vyplýva, že slovné spojenie „všechny spory, které vzniknou při provadéní této smlouvy nebo v souvislosti s ní“ v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo, je v zmysle českého potrebné vykladať ako pokrývajúce aj spory medzi stranami vyplývajúce z Dohody o prideľovaní zamestnancov, pretože táto dohoda úzko súvisí so Zmluvou o dielo a neobsahuje vlastnú dohodu o riešení sporov. Z uvedeného tiež podľa žalobcu vyplýva, že HM uplatnením nárokov z Dohody o prideľovaní zamestnancov na tunajšom súde porušili pôvodnú prorogačnú doložku v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, toto porušenie zo strany HM bez ďalšieho nebráni tunajšiemu súdu ustáliť si právomoc a príslušnosť ohľadom akéhokoľvek sporu medzi SES Energy a HM v súvislosti s Projektom na základe čl. 26 ods. l Nariadenia Brusel. Naopak, v zmysle manuálu Siete EJTN k dohodám o voľbe právomoci podľa Nariadenia Brusel 1, takéto konanie HM predstavuje úkon smerujúci k nahradeniu pôvodnej prorogačnej doložky v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo novou dohodou o právomoci a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu. SES Energy proces nahradenia tejto pôvodnej prorogačnej doložky zavŕšila podaním vzájomnej žaloby, v ktorej takéto nahradenie výslovne potvrdila. Táto nová dohoda o voľbe právomoci a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu sa vzťahuje na všetky spory pokryté pôvodnou prorogačnou doložkou v čl. 27 ods. 2 Zmluvy dielo, t. j. na

akékoľvek a všetky spory vyplývajúce zo i súvisiace so Zmluvou o dielo. Nárok SES Energy na doplatenie hodnoty jej montážnych prác pre HM na projekte je nárokom, ktorý súvisí so Zmluvou o dielo. Tunajší súd preto má právomoc a je príslušný prejednať nárok SES Energy uplatňovaný v tejto žalobe na základe implicitnej dohody strán o výlučnej právomoci a príslušnosti tunajšieho súdu.

K alternatíve (B) žalobca uviedol, že HM podaním Slovenskej žaloby HM a SES Energy podaním vzájomnej žaloby na tunajší súd implicitne uzavreli osobitnú dohodu o alternatívnej právomoci a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu, ktorá pokrýva aj nárok uplatnený touto žalobou. Konkrétne, ak by aj podanie Slovenskej žaloby HM nepredstavovalo úkon smerujúci k nahradeniu pôvodnej prorogačnej doložky v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo, takéto konanie HM predstavovalo v zmysle čl. 26 ods. l Nariadenia Brusel I ich návrh na uzavretie osobitnej, od pôvodnej prorogačnej doložky nezávislej dohody o alternatívnej právomoci a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu. SES Energy proces uzavretia tejto osobitnej dohody zavŕšila podaním vzájomnej žaloby, v ktorej potvrdila právomoc a príslušnosť tunajšieho súdu. Tým bola založená alternatívna právomoc a miestna príslušnosť tunajšieho súdu popri právomoci a miestnej príslušnosti vecne príslušného súdu v Ostrave podľa pôvodnej prorogačnej doložky čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo. Táto osobitná dohoda o alternatívnej právomoci a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu sa vzťahuje na všetky spory pokryté pôvodnou dohodou v čl. 27 ods. 2 Zmluvy dielo, t. j. na akékoľvek a všetky spory vyplývajúce zo i súvisiace so Zmluvou dielo. Nárok SES Energy na doplatenie hodnoty jej montážnych prác pre HM na projekte uplatnený v tejto žalobe je nárokom, ktorý súvisí so Zmluvou o dielo. Tunajší súd preto má právomoc a je príslušný prejednať nárok uplatnený v tejto žalobe na základe implicitnej dohody strán o alternatívnej právomoci a príslušnosti tunajšieho súdu (existujúcej popri prorogačnej doložke v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo).

K alternatíve (C) žalobca uviedol, že HM podaním Slovenskej žaloby HM a SES Energy podaním vzájomnej žaloby potvrdili, že HM sa vzdali práva namietať právomoc a príslušnosť tunajšieho súdu ohľadom nárokov pôvodne pokrytých prorogačnou doložkou v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo a nárok uplatnený touto žalobou je takýmto nárokom. Konkrétnejšie, ak by aj podanie Slovenskej žaloby HM nepredstavovalo úkon smerujúci k nahradeniu pôvodnej prorogačnej doložky v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo a ani k založeniu osobitnej dohody o alternatívnej právomoci a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu, takéto konanie HM predstavovalo v zmysle čl. 26 ods. 1 Nariadenia Brusel I prinajmenšom vzdanie sa práva HM namietať právomoc a príslušnosť tunajšieho súdu s poukazom na pôvodnú prorogačnú doložku v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo. SES Energy s takýmto vzdaním sa zo strany HM súhlasila tým, že vo vzájomnej žalobe potvrdila právomoc a príslušnosť tunajšieho súdu. Takéto vzdanie sa zo strany HM a súhlas SES Energy sa vzťahujú na všetky spory pokryté pôvodnou prorogačnou doložkou v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo, t. j. na akékoľvek a všetky spory vyplývajúce zo i súvisiace so Zmluvou o dielo. Tunajší súd preto má právomoc a je príslušný prejednať nárok SES Energy uplatňovaný v tejto žalobe na základe čl. 8 ods. 3 Nariadenia Brusel I, , implicitného vzdania sa práva HM namietať právomoc a príslušnosť tunajšieho súdu a súhlasu SES Energy s takýmto vzdaním sa zo strany HM.

3. Žalobca záverom žiadal, aby súd po potvrdení svojej právomoci a príslušnosti ohľadom vzájomnej žaloby SES Energy v konaní pod sp. zn.: konanie o tejto žalobe spojil s konaním pod sp. zn.: a následne tejto žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal SES Energy náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Tiež navrhol, aby súd s ohľadom na prebiehajúce odvolacie konanie ohľadom právomoci a príslušnosti tunajšieho súdu prejednať nároky uplatnené vo vzájomnej žalobe, v zmysle konanie o tejto žalobe prerušil až do rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici (zrejme mal žalobca na mysli Krajského súdu v Nitre) o odvolaní SES Energy z 30. apríla 2020 proti uzneseniu tunajšieho súdu č. k. - 94 z 27. februára 2020.

4. K žalobe sa dňa 12.04.2021 vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení vzniesol námietku nedostatku právomoci súdov SR na konanie o žalobe, a to z dôvodu voľby právomoci súdov Českej republiky ako výlučnej právomoci. Keďže právomoc súdov SR je podmienkou konania na Okresnom súde Levice, žalovaný žiadal, aby konajúci súd po preskúmaní svojej právomoci konanie podľa ustanovenia zastavil. K otázke právomoci ďalej uviedol, že nie je medzi stranami sporu sporné, že Zmluva o dielo obsahovala dohodu o voľbe právomoci českých súdov a zároveň, že Dohoda o prideľovaní zamestnancov neobsahovala žiadnu dohodu o voľbe právomoci súdov a že žalobcom uplatňovaný nárok je nárokom, ktorý žalobca odvodzuje od Zmluvy o dielo. Argumentoval, že predmetný súdny spor vznikol v súvislosti so Zmluvou o dielo uzavretej medzi stranami sporu dňa 22.09.2017, z ktorej žalobca odvodzuje nárok obsiahnutý v žalobe (rovnako ako vo vzájomnej žalobe vedenej na tunajšom súde

pod sp. zn. ). Zmluvné strany si v rámci svojej zmluvnej voľnosti prorogačnou doložkou v bode 27 predmetnej zmluvy zakotvili pre prípad riešenia sporov vzniknutých z predmetnej zmluvy právomoc príslušného súdu v Ostrave v Českej republike. Žalovaný podal na Okresný súd Levice voči žalobcovi žalobu o zaplatenie 151.749,- eur s príslušenstvom, pričom svoj nárok založil na Dohode o prideľovaní zamestnancov (ďalej len „Slovenská žaloba HM“). Žalovaný právomoc Okresného súdu Levice na konanie o Slovenskej žalobe HM odvodzoval od ustanovenia článku 4 odsek 1 Nariadenia Brusel I, v zmysle ktorého „Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“ Podľa ustanovenia článku 63 odsek 1 písm. a) Nariadenia Brusel I ďalej platí, že „Na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má registrované sídlo.“. V konaní o Slovenskej žalobe HM, podal žalobca vzájomnú žalobu, ktorou si uplatnil nároky voči žalovanému vzniknuté na základe ZoD. Vzájomnou žalobou teda žalobca uplatňuje rovnako nároky zo ZoD, ako touto žalobou. Okresný súd Levice na základe námietky žalovaného v konaní o Slovenskej žalobe HM, posúdil otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie o nárokoch vzniknutých na základe ZoD - vrátane nároku uplatneného v predmetnej žalobe a uznesením z 27.02.2020, spis. značka - 94 Okresný súd Levice konanie o vzájomnej žalobe zastavil z dôvodu nedostatku právomoci na konanie. V skutkovo rovnakej veci teda Okresný súd Levice potvrdil, že nemá právomoc konať o žiadnych údajných nárokoch žalobcu vzniknutých na základe ZoD. Žalovaný ďalej uviedol, že napriek nesporným skutkovým a právnym okolnostiam uvedených v bode 2.1. sa žalobca v rámci svojej argumentácie snaží navodiť dojem, že je daná právomoc súdov Slovenskej republiky pre rozhodovanie o žalobe. Tento svoj záver odvodzuje primárne od nepravdivého tvrdenia, že voľba právomoci súdov Českej republiky uvedená v Zmluve o dielo sa vzťahovala aj na právny vzťah založený Dohodou o prideľovaní zamestnancov a žalobca tvrdí, že podaním žaloby na Okresnom súde Levice, žalovaný nerešpektoval údajnú dohodu o voľbe právomoci českých súdov, ktorá podľa tvrdenia žalobcu mala byť uzatvorená v Zmluve o dielo, a to aj pre právny vzťah Dohody o prideľovaní zamestnancov. Zo skutočnosti, že žalovaný podal Slovenskú žalobu HM, ktorou uplatnil nároky (na úhradu odmeny za dočasné pridelených zamestnancov) vyplývajúci z Dohody o prideľovaní zamestnancov na Okresný súd Levice (ktorý má právomoc podľa medzinárodných pravidiel o právomoci), žalobca vyvodzuje, že podaním Slovenskej žaloby HM a následným súhlasom žalobcu s konaním o Slovenskej žalobe HM na Okresnom súde Levice, malo údajne dôjsť k založeniu právomoci Okresného súdu Levice v zmysle čl. 26 odsek 1 Nariadenia Brusel I aj pre všetky spory ohľadom nárokov vypíjavajúcich zo ZoD. Ide o nepravdivé a účelové tvrdenie, na ktorom žalobca ďalej zakladá a rozvíja názor, že podaním Slovenskej žaloby HM na Okresnom súde Levice, žalovaný umožnil žalobcovi, aby ten svojou „účasťou na konaní“ o Slovenskej žalobe HM na Okresnom súde Levice, vyslovil súhlas s právomocou súdov Slovenskej republiky - a to nielen pre právny vzťah z Dohody o prideľovaní zamestnancov (o ktorom má Okresný súd Levice právomoc konať podľa všeobecných pravidiel), ale aj pre právny vzťah zo Zmluvy o dielo. V dôsledku takéhoto súhlasu žalobcu s konaním na Okresnom súde Levice o Slovenskej žalobe HM, malo podľa nesprávneho tvrdenia žalobcu údajne dôjsť aj k voľbe právomoci vo veci tejto žaloby (ako aj vzájomnej žaloby), opierajúcej sa o právny vzťah Zmluvy o dielo.

Žalovaný ďalej argumentoval, že celé odôvodnenie o právomoci súdov Slovenskej republiky pre konanie o tejto žalobe a na posudzovanie údajných pohľadávok žalobcu vyplývajúce z právneho vzťahu ZoD sa zakladá na nesprávnom výklade nahradenia prorogačnej doložky v prípade, ak niektorá strana podá žalobu na súd, ktorý podľa prorogačnej doložky nemá právomoc, a následným akceptovaním (resp. súhlasom) druhej strany s konaním na takomto súde, a zároveň na nesprávnom názore žalovaného, v zmysle ktorého sa dohoda o voľbe právomoci v ZoD, vzťahuje aj na Dohodu o prideľovaní zamestnancov. Poukázal na to, že podľa žalobcom citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ a odbornej literatúry je účelom možnosti „nahradenia“ dohodou zvolenej právomoci súdov - založením novej právomoci súdu formou akceptácie (nenamietania) právomoci súdu, na ktorý bola podaná žaloba - umožniť žalovanej strane, aby napriek nerešpektovaniu dohody o právomoci žalobcom, žalovaná strana súhlasila s právomocou iného súdu (než súdu podľa prorogačnej doložky), a to či už konkludentne (nenamietaním), resp. výslovným prejavom akceptácie právomoci. Aj judikatúra Súdneho dvora EÚ sa však v tomto prípade zakladá na princípe voľby právomoci, keď Súdny dvor EÚ zakladá novú právomoc na základe modifikácie pôvodnej dohody strán o voľbe právomoci v dôsledku dodatočného konsenzu strán (podanie žaloby na súd, ktorý nemá právomoc, a následná akceptácia právomoci takéhoto súdu žalovanou stranou). Takýto princíp však pochopiteľne neplatí v prípade, ak žalovaný riadne namieta právomoc súdov SR na konanie o tejto žalobe, tak ako to od počiatku namieta aj pri vzájomnej žalobe. Navyše takáto novozaložená

právomoc súdu, na ktorý bola žaloba podaná, sa nevyhnutne vzťahuje vždy len na riešenie konkrétneho nároku, ktorý bol uplatnený v Slovenskej žalobe HM, a nie na všetky nároky z dotknutého právneho vzťahu (všetky nároky z Dohody o dočasnom pridelení) a už vôbec nie na nároky z iného právneho vzťahu (Zmluvy o dielo). Ak teda strana podá žalobu na súd, ktorý nemá právomoc, ale protistrana právomoc tohto súdu na konanie „rešpektuje“, mohlo by to podľa žalobcom predložených názorov založiť právomoc tohto súdu. Tu je však vždy rozhodujúce, že takáto „nová“ právomoc sa zakladá len pre žalobou vymedzenú vec, t. j. žalovaný nárok. Tento princíp neplatí opačne, ako sa to snaží navodiť žalobca argumentom, že podaním Slovenskej žaloby HM (ktorou žalovaný uplatňuje nároky z Dohody o prideľovaní zamestnancov), založil žalovaný právomoc Okresného súdu Levice aj pre všetky spory zo ZoD. Neplatí teda, že ak žalovaný v predmetnom prípade podal Slovenskú žalobu HM (ktorou uplatnil nároky z Dohody o pridelení zamestnancov) a žalobca právomoc súdov SR „akceptoval“, tak aj žalovaný bude oprávnený uplatňovať nároky žalobou a/alebo vzájomnou žalobou (zo Zmluvy o dielo) voči žalobcovi bez toho, aby žalovaný mal právo namietať nedostatok právomoci súdu SR pre žalobu a vzájomnú žalobu (ide totiž o dva rozdielne právne vzťahy založené samostatnými a od seba nezávislými zmluvami). Nakoniec žalovaný takúto námietku bezodkladne uplatnil, preto teória žalobcu o založení právomoci súdov SR aj pre žalobu alebo vzájomnú žalobu nemôže obstáť.

V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že dohoda o voľbe právomoci v ZoD je koncipovaná tak široko, že sa vzťahuje aj na právomoc súdov týkajúcej sa sporov opierajúcich sa o Dohodu o prideľovaní zamestnancov žalovaný uviedol, že Dohoda o prideľovaní zamestnancov však nie je právnym vzťahom, ktorý by vznikol pri vykonávaní Zmluvy o dielo a ani v súvislosti so Zmluvou o dielo. Uzatvorením dohody o voľbe právomoci súdov Českej republiky v Zmluve o dielo zmluvné strany nikdy nemali v úmysle koncipovať voľbu právomoci aj pre budúci vzťah z Dohody o prideľovaní zamestnancov. Jazykový výklad ustanovenia čl. 27 ZoD takýto záver vylučuje. Navyše v čase uzatvorenia ZoD (dňa 22.09.2017) zmluvné strany ani nepomysleli na to, že po necelých 5 mesiacoch uzatvoria Dohodu o prideľovaní zamestnancov. Strany si teda nemohli v čase uzatvorenia Zmluvy o dielo dohodnúť, na základe jej ustanovení, aj voľbu právomoci Českých súdov pre akýkoľvek ďalší zmluvný vzťah, pretože by tu chýbala určitosť a vážnosť vôle pri takejto dohode. Potreba uzatvorenia Dohody o prideľovaní zamestnancov bola vyvolaná nedostatkom kvalifikovaných zváračov na strane žalobcu, pričom táto potreba vznikla až počas plnenia Zmluvy o dielo. Žalovaný súhlasil, že ako agentúra dočasného zamestnávania, pridelí zamestnancov žalobcovi za dohodnutú odplatu. V čase uzatvorenia Zmluvy o dielo strany nemohli ani predpokladať ani predvídať, že medzi nimi bude uzatvorená Dohoda o prideľovaní zamestnancov, preto dohoda o voľbe právomoci uvedená v Zmluve o dielo nemohla zahŕňať právny vzťah Dohody o prideľovaní zamestnancov. Pripomenul ďalej, že Dohoda o prideľovaní zamestnancov je označená ako „Rámcová dohoda o dočasnom prideľovaní zamestnancov“, pričom táto v žiadnom zo svojich ustanovení neodkazuje na Zmluvu o dielo, ani so Zmluvou o dielo nie je inak prepojená. Na základe takejto rámcovej dohody mohol žalobca požiadať o dočasné pridelenie zamestnancov na akomkoľvek mieste výkonu práce, a to nielen pre dielo vykonávané podľa Zmluvy o dielo, ale pre akékoľvek iné projekty realizované žalobcom. Dohoda o prideľovaní zamestnancov nebola viazaná na Zmluvu o dielo a má všeobecný charakter. Aj bez uzatvorenia Dohody o prideľovaní zamestnancov bol žalobca povinný dielo riadne a včas zhotoviť, a ak by žalovaný takúto Dohodu o prideľovaní zamestnancov odmietol so žalobcom uzatvoriť, nebolo by to porušením Zmluvy o dielo a ani žiadneho iného vzťahu medzi žalovaným a žalobcom. Je preto zarážajúce, že žalobca spája Zmluvu o dielo a Dohodu o prideľovaní zamestnancov až do takej miery, že rozširuje účinky voľby právomoci podľa Zmluvy o dielo na charakterom úplne odlišný a časovo podstatne neskorší zmluvný vzťah. Žalovaný má za to, že ak by strany skutočne chceli pre právny vzťah Dohody o prideľovaní zamestnancov zvoliť právomoc súdov určitého štátu, vzhľadom na detailnosť a dôslednosť zmluvnej dokumentácie medzi nimi uzatvorenej, by tak určite učinili výslovne a platne v Dohode o prideľovaní zamestnancov.

Za „súvisiace vzťahy“ zmluvné strany nepovažovali dohodu dočasnom prideľovaní zamestnancov, ktorej potreba uzatvorenia nebola stranám v čase uzatvorenie Zmluvy o dielo známa. Za „súvisiace vzťahy“ treba samozrejme považovať vzťahy týkajúce sa plnenia Zmluvy o dielo a nárokov z nej vyplývajúcich, ako aj nároky vzniknuté v súvislosti so zmluvou, napr. nároky vzniknuté na základe porušenia zmluvy, omeškania strán, náhrady škody za porušenie, nároky z vád diela, nároky po skončení alebo zániku zmluvy a v prípade, ak by sa preukázala úplná alebo čiastočná neplatnosť Zmluvy o dielo, aj prípadné nároky z bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru žalovaného je znenie ustanovenia o voľbe právomoci v Zmluve o dielo jednoznačné a v žiadnom prípade sa nevzťahuje na Dohodu o prideľovaní zamestnancov. Určitosť dohody o voľbe právomoci vyžaduje aj článok 25 odsek l nariadenia Brusel I,

kde sa uvádza, že dohoda účastníkov o voľbe právomoci sa má vzťahovať na riešenie sporov, „ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom“. Doložka o príslušnosti sa tak môže týkať len už vzniknutého alebo budúceho sporu z určitého právneho vzťahu, čo obmedzuje rozsah dohody o príslušnosti len na spory z právneho vzťahu, v rámci ktorého bola táto doložka uzatvorená. Cieľom tejto požiadavky je zabrániť tomu, aby bola jedna strana prekvapená tím, že určitému súdu budú pridelené všetky spory, ktoré vzniknú vo vzťahoch, ktorý má so svojim zmluvným partnerom, a ktoré majú pôvod v iných vzťahoch, ako vo vzťahu, v rámci ktorého bola príslušnosť súdu dohodnutá.

5. Žalobca vo vzťahu k argumentácii žalovaného o nedostatku právomoci vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že námietka žalovaného je neopodstatnená. Namietal, že sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal s kľúčovým argumentom žalobcu, že v súlade s českého , je výraz „v souvislosti s“ v článku 27 ods. 2 Zmluvy o dielo potrebné vykladať v súlade s medzinárodnou výstavbovou praxou, podľa ktorej sa takéto výrazy v dohodách o právomoci vykladajú veľmi široko a často pokrývajú aj spory vzniknuté z následne uzavretých zmlúv, ktoré súvisia s pôvodnou zmluvou o dielo a neobsahujú vlastnú dohodu o právomoci.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k uvedenej argumentácii uviedol, že s tvrdením žalobcu ohľadne údajnej právomoci Okresného súdu Levice k prejednaniu žaloby nesúhlasí a pridržal sa svojho vyjadrenia obsiahnutého vo vyjadrení k žalobe.

7. Podľa bodu 27 Smlouvy o dílo zo dňa 22.09.2017, tato smlouva se řídí zákony České republiky. Strany se dohodly, že veškeré spory vzniklé v souvislosti s touto smlouvou budou řešit přednostně smírně. Nedojde-li ke smírnému řešení do 30 kalendářních dnů ode dne zahájení jednání, budou všechny spory, které vzniknou při provádení této smlouvy nebo v souvislosti s ní podléhat projednání a rozhodnutí soudu. Místne príslušným soudem bude vecne príslušný soud v Ostravě, Česká republika. Jednacím jazykem bude čeština. Pokud soudní spor bude probíhat v dobe provádění Díla, Zhotovitel není oprávněn přerušit práce na Díle.

Podľa článku 25 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: a) písomná, alebo písomne potvrdená; b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.

Podľa článku 26 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.

Podľa článku 28 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

Podľa článku 63 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má: a) registrované sídlo; b) ústredie alebo c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „“).

Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

8. Súd prvej inštancie po zhrnutí podstatného obsahu prednesov účastníkov a citácii relevantných ustanovení vzťahujúcich sa na posúdenie sporu o právomoc uviedol, že článok 25 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, zakotvuje zásadu, podľa ktorej ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Článok 25 Nariadenia je tak založený na princípe zmluvnej voľnosti, v dôsledku čoho sa tak zmluvné strany môžu na základe zmluvnej autonómie dohodnúť, ktoré súdy budú mať právomoc rozhodovať ich vzájomný spor. Dohoda o voľbe právomoci má tak jednak prorogačný účinok, teda zakladá právomoc súdov, ktoré by ju inak nemali, ako aj derogačný účinok, keď súčasne odníma právomoc súdom, ktoré by ju mali podľa ustanovení o všeobecnej a osobitnej právomoci. Právomoc súdu podľa článku 25 Nariadenia je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak.

9. Článok 26 Nariadenia zakotvuje ďalej zásadu, podľa ktorej okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia, má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24. Právomoc v zmysle článku 26 Nariadenia je teda právomocou založenou bezpodmienečným podrobením sa jurisdikcii procesného súdu. Vzťah tohto článku Nariadenia k iným článkom Nariadenia regulujúcich právomoc spočíva v tom, že článok 26 má druhú najvyššiu „prioritu“, a to hneď po článku regulujúcom výlučnú právomoc, teda hneď po článku 24. Podmienkou založenia právomoci súdu podľa článku 26 však je, že sa žalovaný na konaní iniciovanom žalobcom zúčastní, teda pokiaľ voči nepríslušnému súdu učiní taký úkon, ktorý podľa jeho obsahu možno považovať za vecnú obranu proti nárokom uplatňovaným voči nemu žalobou. To však neplatí, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci súdu. Právomoc súdu teda nebude založená, ak je žalovaným jednoznačne dané najavo, že s vedením konania pred týmto súdom nesúhlasí. Žalovaný musí námietku nedostatku právomoci vzniesť najneskôr pri svojom prvom úkone v konaní a to bez ohľadu na to, či sa obmedzí iba na túto námietku alebo ju vznesie alternatívne spolu so svojou vecnou obranou. Možnosť žalobcu viesť konanie pred súdom, ktorý nemá právomoc, je tak vyvážená rizikom, že žalovaný vznesie námietku nedostatku právomoci a konanie bude zastavené.

10. Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že na riešenie sporu, ktorý vznikol v súvislosti so Zmluvou o dielo uzavretej medzi stranami sporu dňa 22.09.2017, nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky. Medzi stranami sporu nie je sporné, že Zmluva o dielo obsahovala dohodu o voľbe právomoci českého súdu, na základe ktorej je pre nároky uplatňované titulom predmetnej zmluvy, založená voľbou zmluvných strán a to na základe ich zmluvnej autonómie, právomoc súdu Českej republiky, konkrétne príslušného súdu v Ostrave. Prorogačná doložka bola uzavretá písomne, teda vo forme, ktorú vyžaduje Nariadenie. Z článku 25 Nariadenia Brusel I bis vyplýva, že pri interpretácii prorogačnej doložky je potrebné vychádzať v prvom rade z úmyslu strán, ich vôle a zo samotnej formulácie doložky. Vodítkom pre interpretáciu sú tak najmä znenie prorogačnej doložky, úmysel a vôľa strán, predpokladaný výlučný efekt prorogačnej doložky, ale aj akékoľvek relevantné ustanovenia Nariadenia Brusel I bis a judikatúra Súdneho dvora EÚ. Podľa názoru súdu zmluvné strany v Zmluve o dielo zo dňa 22.09.2017, dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom prejavili zhodnú vôľu, pre prípad súdneho uplatňovania nárokov titulom Zmluvy o dielo, podriadiť sa jurisdikcii súdu v Ostrave, v dôsledku čoho tak bolo možné vyvodiť aj derogačný efekt dohody a teda to, že nebolo vôľou zmluvných strán, aby spory zo zmluvy vzniknuté alebo so zmluvou súvisiace, prejednával iný súd, než voľbou vymienený súd v Ostrave.

11. Je nesporné, že napriek existencii prorogačnej doložky, je možné založiť aj právomoc iného, než voľbou vymieneného súdu (okrem prípadov výlučnej právomoci podľa článku 24), a to

bezpodmienečným podrobením sa jurisdikcii súdu, na ktorý bola žaloba podaná. Podmienkou založenia právomoci súdu podľa článku 26 však je, že žalovaný sa na konaní iniciovanom žalobcom zúčastní, to však neplatí, ak sa žalovaný zúčastní konania len preto, aby namietol nedostatok právomoci konajúceho súdu. Žalovaný vzniesol pri svojom prvom procesnom úkone, tak v konaní o vzájomnej žalobe vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn.: , ako aj v tomto konaní, námietku nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky, v dôsledku čoho tak podľa názoru súdu jednoznačne dal najavo, že s vedením konania pred súdmi Slovenskej republiky nesúhlasí. V zmysle uvedeného tak nemožno dospieť k inému, než k tomu právnemu záveru, že sa žalovaný jurisdikcii súdov Slovenskej republiky bezpodmienečne nepodriadil tak, ako to má na mysli článok 26 Nariadenia.

12. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že žalovaný (v konaní v postavení žalobcu) podaním žaloby, ktorou uplatňoval nároky vyplývajúce z Dohody o prideľovaní zamestnancov, založil právomoc súdov Slovenskej republiky, ktorej právomoci sa tak žalobca podaním vzájomnej žaloby bezpodmienečne podriadil, a to vo všetkých sporoch medzi nimi vzniknutými, nakoľko žalobca opomína, že Dohoda o prideľovaní zamestnancov prorogačnú doložku neobsahovala a žalovaný právomoc Okresného súdu Levice na konanie o tejto žalobe, odvodzoval z článku 4 ods. 1 Nariadenia Brusel I bis, v zmysle ktorého, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo, žalujú na súdoch tohto členského štátu. Tak ako už súd uviedol, z článku 25 Nariadenia Brusel I bis vyplýva, že pri interpretácii prorogačnej doložky je potrebné vychádzať v prvom rade z úmyslu strán, ich vôle a zo samotnej formulácie doložky. Ak je teda pravdou, čo žalobca v konečnom dôsledku ani nenamietal, že v čase uzatvorenia Zmluvy o dielo, strany sporu ani neuvažovali o potrebe uzavretia Dohody o prideľovaní zamestnancov, keďže cieľom Zmluvy o dielo bolo zhotovenie diela zo strany SES ENERGY, a.s. ako zhotoviteľa pre Hutní montáže, a.s. ako objednávateľa, a dôvodne tak Zmluva o dielo predpokladala využitie ľudských zdrojov a kapacít SES ENERGY, a.s., potom nemohlo byť úmyslom strán sporu, aby boli touto prorogačnou doložkou viazaní aj v prípade Dohody o prideľovaní zamestnancov. Aj keby sa však viazanosť prorogačnou doložkou vzťahovala na Dohodu o prideľovaní zamestnancov, a pokiaľ žalovaný zvolil na uplatnenie svojich nárokov z Dohody o prideľovaní zamestnancov súd Slovenskej republiky a žalobca sa tejto jurisdikcii podriadil, nemožno dospieť k záveru, že sa tak jurisdikcii súdov Slovenskej republiky podriadil aj v prípade nárokov uplatňovaných žalobcom zo Zmluvy o dielo, ktorá ale nespochybniteľne prorogačnú doložku obsahovala.

13. Vzhľadom na skutočnosť, keď žalovaný nemá domicil v členskom štáte, v ktorom bola voči nemu podaná žaloba, a tento sa súčasne nezúčastnil konania tak, ako to má na mysli článok 26 Nariadenia, súd z úradnej povinnosti skúmal, či môže svoju právomoc založiť na iných ustanoveniach Nariadenia. Keďže súd svoju právomoc pre existenciu prorogačnej doložky, ktorá zakladá právomoc súdu v Českej republike, a pre námietku nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky vznesenú žalovaným v predmetnom konaní, založiť nemohol, aj bez návrhu podľa článku 28 ods. 1 Nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať. Keďže nedostatok právomoci je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania, postupoval súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a konanie vo veci podľa zastavil.

14. Keďže súd mal jednoznačne za preukázané, že v predmetnej veci nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky, nepovažoval návrhy žalobcu na prerušenie konania a spojenie konaní vedených pred Okresným súdom Levice pod sp. zn.: a sp. zn.: na spoločné konanie za dôvodné, a preto oba procesné návrhy zamietol.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca iniciovaním súdneho konania na súde, ktorý nemá právomoc vo veci konať, zavinil zastavenie predmetného konania.

16. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

18. Žalobca naďalej zdôrazňuje, že žalovaný podaním svojej žaloby (v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. ) a žalobca vzájomnou žalobou nahradili pôvodnú prorogačnú doložku v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo novou dohodou o právomoci a príslušnosti súdu. Ďalej poukázal na svoju argumentáciu nachádzajúcu sa v časti III. (A) žaloby.

19. Ďalej podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne interpretoval možnosť založenia právomoci podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia Brusel I. Podľa žalobcu prvoinštančný súd sa zameral iba na úkony HM bezprostredne nadväzujúce na vzájomnú žalobu a žalobu, v ktorých HM namietli nedostatok právomoci prvoinštančného súdu. Prvoinštančný súd však vôbec nezohľadnil fakt, že HM sa už podaním Slovenskej žaloby HM bezpodmienečne podriadili právomoci slovenských súdov vo veci súvisiacej so Zmluvou o dielo. Slovenská žaloba HM totiž časovo predchádzala všetkým ostatným procesným úkonom strán vo všetkých paralelne prebiehajúcich konaniach pred slovenskými i českými súdmi a zároveň neobsahovala žiadnu výhradu HM vo vzťahu k ostatným častiam sporu medzi HM a SES Energy.

Predovšetkým, prvoinštančný súd vychádzal výlučne z domnelého úmyslu strán v čase uzatvárania Zmluvy o dielo prezentovaný zo strany HM, ktorý SES Energy rozporovala. Prvoinštančný súd pritom nezohľadnil text tejto doložky obsahujúci široko koncipovaný výraz „v súvislosti so“ Zmluvou o dielo. Tento výraz totiž v súlade s v spojení s Českého a všeobecne uznávaným chápaním tohto výrazu v medzinárodnej výstavbovej praxi pokrýva aj spory vyplývajúce z Dohody o prideľovaní zamestnancov ako spory súvisiace so Zmluvou o dielo.

Prvoinštančný súd tiež nesprávne interpretoval fakt, že Dohoda o prideľovaní zamestnancov neobsahovala dohodu o voľbe právomoci ako dôkaz o absencii vôle strán dohodnúť sa na fóre pre riešenie sporov. Nič menej, s ohľadom na skôr uzavretú Zmluvu o dielo a jej úzky súvis s Dohodou o prideľovaní zamestnancov je tento fakt v súlade s 556 ods. 2 Českého potrebné interpretovať ako dôkaz vôle strán neodchýliť sa od už dohodnutého fóra na riešenie sporov v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo.

Neudržateľnosť záveru prvoinštančného súdu o vecnom rozsahu prorogačnej doložky v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo potvrdzuje aj predchádzajúca prax strán a rokovania o uzavretí Dohody o prideľovaní zamestnancov.

Výraz „v súvislosti so“ Zmluvou o dielo v čl. 27 ods. 2 preto v súlade s 556 ods. 2 Českého pokrýva aj spory vyplývajúce z prideľovania zváračov HM pre SES Energy pre projekt na základe Dohody o prideľovaní zamestnancov ako spory, ktoré strany preukázateľne v čase uzavretia Zmluvy o dielo mohli odôvodnene predvídať.

V neposlednom rade, prvoinštančný súd v rozpore s v spojení s Českého interpretoval vecný rozsah prorogačnej doložky v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo na ťarchu SES Energy, hoci SES Energy bola dobromyseľným adresátom návrhu tejto dohody zo strany HM.

Umelé rozdelenie sporu zo strany HM na časť o nárokoch uplatnených v Slovenskej žalobe HM na slovenských súdoch a na zvyšnú časť sporu na českých súdoch vedie k súbežným konaniam na súdoch v rôznych členských štátoch EÚ a môže viesť k vydaniu nezlučiteľných rozhodnutí.

Napríklad, pre údajné nároky za pridelených zváračov HM uplatnené v Slovenskej žalobe HM bude relevantné okrem iného aj to, (i) či bola SES Energy oprávnená odoprieť úhrady za plnenia HM a ďalšiu realizáciu prác na projekte z dôvodu, že HM niekoľko mesiacov odmietali uspokojiť legitímne finančné nároky SES Energy podľa Zmluvy o dielo, ako aj to, (ii) či práce pridelených zváračov HM mali vady. Obe tieto otázky sú pritom relevantné aj pre posúdenie zvyšnej časti sporu, ktorá by podľa predstáv HM mala prebiehať na českých súdoch.

Súbežné konanie o Slovenskej žalobe HM na slovenských súdoch a konanie o zvyšnej časti sporu na českých súdoch je tak v rozpore s jedným zo základných účelov Nariadenia Brusel I a zodpovednosť za tento stav nesie HM, nie SES Energy.

Súd vyhovením námietke nedostatku právomoci vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku „posvätil“ konanie HM odporujúce zákazu zneužitia práv, zákazu diskriminácie, zákazu odňatia spravodlivosti a dobrým mravom. HM sa totiž svojim nekonzistentným procesným lavírovaním snažia eliminovať

procesné možnosti SES Energy použiť taký rozsah obrany a protinárokov, ktorý by mala nebyť umelého rozdelenia sporu medzi slovenské a české súdy zo strany HM. Prvoinštančný súd sa pritom týmto zjavným zneužitím inštitútu námietky právomoci zo strany HM a z neho plynúcou právnou neistotou žiadnym spôsobom nevysporiadal.

Umelé rozdelenie sporu medzi slovenské a české súdy tiež odporuje princípu hospodárnosti, pretože nevyhnutne vedie k vyšším trovám konania, než keby celý spor prebiehal iba na jednom fóre. Za túto nehospodárnosť pritom zodpovedajú HM, pretože HM najprv predložili časť sporu na slovenské súdy, následne predložili inú časť sporu na české súdy, a napokon odmietli dobromyseľnú snahu SES Energy o návrat k pôvodnej myšlienke prejednať celý spor iba na jednom fóre.

20. SES Energy v časti III (B) a (C) žaloby argumentovala, že ak by aj strany nenahradili pôvodnú prorogačnú doložku v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo, prvoinštančný súd má právomoc a je príslušný prejednať nárok SES Energy uplatnený v žalobe na základe:

- implicitne uzavretej osobitnej, od pôvodnej prorogačnej doložky nezávislej dohody o alternatívnej právomoci a miestnej príslušnosti prvoinštančného súdu, alebo

- implicitného vzdania sa práva HM namietať právomoc a príslušnosť prvoinštančného súdu ohľadom nárokov inak pokrytých pôvodnou prorogačnou doložkou a súhlasu SES Energy s takýmto vzdaním sa zo strany HM.

Z vyššie uvedených dôvodov SES Energy navrhuje, aby odvolací súd v súlade s v spojení s uznesenie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, a aby priznal SES Energy právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Ak by však odvolací súd mal pochybnosti ohľadom výkladu Nariadenia Brusel I v súvislosti s tým, či HM podaním Slovenskej žaloby HM a SES Energy podaním vzájomnej žaloby nahradili pôvodnú prorogačnú doložku v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo novou implicitnou dohodou o právomoci slovenských súdov (výlučnej alebo aspoň alternatívnej), prípadne či podanie Slovenskej žaloby HM na prvoinštančný súd predstavovalo prinajmenšom vzdanie sa práva HM dovolávať sa výlučnej právomoci českých súdov na základe prorogačnej doložky v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo a podanie vzájomnej žaloby predstavovalo súhlas s takýmto vzdaním sa zo strany HM, SES Energy navrhuje, aby odvolací súd odvolacie konanie prerušil a podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ.

21. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, podaním zo dňa 09.06.2022, ktorý sa naopak domáhal potvrdenia napadnutého uznesenia, nakoľko ho považuje za vecne správne.

22. Ďalej žalovaný vo vyjadrení uviedol, že medzi stranami nie je sporné, že:

a. Zmluva o dielo obsahovala dohodu o voľbe právomoci Českých súdov, na základe ktorej je pre žalobu založená právomoc súdov Českej republiky, a to konkrétne príslušného súdu v Ostrave; b. nároky HM uplatnené v Slovenskej žalobe HM sa opierajú o Dohodu o prideľovaní zamestnancov, ktorá neobsahuje dohodu o voľbe súdnej právomoci; c. údajný nárok uplatnený touto žalobou je nárokom, ktorý žalobca odvodzuje od Zmluvy o dielo.

Žalovaný sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení.

Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ a odbornej literatúry citovanej žalobcom je účelom možnosti „nahradenia“ dohodou zvolenej právomoci súdov - založením novej právomoci súdu formou akceptácie (nenamietania) právomoci súdu na ktorý bola podaná žaloba - umožniť žalovanej strane, aby napriek nerešpektovaniu dohody o právomoci žalobcom, žalovaná strana súhlasila s právomocou iného súdu (než súdu podľa prorogačnej doložky), a to či už konkludentne (nenamietaním), resp. výslovným prejavom akceptácie právomoci.

Aj judikatúra Súdneho dvora EÚ sa však v tomto prípade zakladá na princípe voľby právomoci, keď Súdny dvor EÚ zakladá novú právomoc na základe modifikácie pôvodnej dohody strán o voľbe právomoci v dôsledku dodatočného konsenzu strán (podanie žaloby na súd, ktorý nemá právomoc, a následná akceptácia právomoci takéhoto súdu žalovanou stranou). Takýto princíp však pochopiteľne

neplatí v prípade, ak žalovaný riadne namieta právomoc súdov SR na konanie o tejto žalobe, tak ako to od počiatku namieta aj pri vzájomnej žalobe. Navyše takáto novozaložená právomoc súdu, na ktorý bola žaloba podaná, sa nevyhnutne vzťahuje vždy len na riešenie konkrétneho nároku, ktorý bol uplatnený v Slovenskej žalobe HM, a nie na všetky nároky z dotknutého právneho vzťahu (všetky nároky z Dohody o dočasnom pridelení) a už vôbec nie na nároky z iného právneho vzťahu (Zmluvy o dielo).

Ak teda strana podá žalobu na súd, ktorý nemá právomoc, ale protistrana právomoc tohto súdu na konanie „rešpektuje“, mohlo by to podľa žalobcom predložených názorov založiť právomoc tohto súdu. Tu je však vždy rozhodujúce, že takáto „nová“ právomoc sa zakladá len pre žalobou vymedzenú vec, t. j. žalovaný nárok. Tento princíp neplatí opačne, ako sa to snaží navodiť žalobca argumentom, že podaním Slovenskej žaloby HM (ktorou žalovaný uplatňuje nároky z Dohody o prideľovaní zamestnancov) založil žalovaný právomoc Okresného súdu Levice aj pre všetky spory zo Zmluvy o dielo. Neplatí teda, že ak žalovaný v predmetnom prípade podal Slovenskú žalobu HM (ktorou uplatnil nároky z Dohody o pridelení zamestnancov) a žalobca právomoc súdov SR „akceptoval“, tak aj žalobca bude oprávnený uplatňovať nároky žalobou a/alebo vzájomnou žalobou (zo Zmluvy o dielo) voči žalovanému bez toho, aby žalovaný mal právo namietať nedostatok právomoci súdu SR pre žalobu a vzájomnú žalobu (ide totiž o dva rozdielne právne vzťahy založené samostatnými a od seba nezávislými zmluvami). Nakoniec žalovaný takúto námietku bezodkladne uplatnil, preto teória žalobcu o založení právomoci súdov SR aj pre žalobu alebo vzájomnú žalobu nemôže obstáť.

V čase uzatvorenia Zmluvy o dielo strany nemohli ani predpokladať ani predvídať, že medzi nimi bude uzatvorená Dohoda o prideľovaní zamestnancov, preto dohoda o voľbe právomoci uvedená v Zmluve o dielo nemohla zahŕňať právny vzťah Dohody o prideľovaní zamestnancov.

Dohoda o prideľovaní zamestnancov je označená ako „Rámcová dohoda o dočasnom prideľovaní zamestnancov“, pričom táto v žiadnom zo svojich ustanovení neodkazuje na Zmluvu o dielo, ani so Zmluvou o dielo nie je inak prepojená. Na základe takejto rámcovej dohody mohol žalobca požiadať o dočasné pridelenie zamestnancov na akomkoľvek mieste výkonu práce, a to nielen pre dielo vykonávané podľa Zmluvy o dielo, ale pre akékoľvek iné projekty realizované žalobcom. Dohoda o prideľovaní zamestnancov nebola viazaná na Zmluvu o dielo a má všeobecný charakter. Žalovaný ani žalobca neboli povinní podľa Zmluvy o dielo uzatvoriť Dohodu o prideľovaní zamestnancov.

Je zarážajúce, že žalobca spája Zmluvu o dielo a Dohodu o prideľovaní zamestnancov až do takej miery, že rozširuje účinky voľby právomoci podľa Zmluvy o dielo na charakterom úplne odlišný a časovo podstatne neskorší zmluvný vzťah. Žalovaný má za to, že ak by strany skutočne chceli pre právny vzťah Dohody o prideľovaní zamestnancov zvoliť právomoc súdov určitého štátu, vzhľadom na detailnosť a dôslednosť zmluvnej dokumentácie medzi nimi uzatvorenej, by tak určite učinili výslovne a platne v Dohode o prideľovaní zamestnancov.

Jedinou súvislosťou medzi Zmluvou o dielo a Dohodou o prideľovaní zamestnancov je, že žalobca pridelil prácu dočasne prideleným zamestnancom zrovna v mieste vykonávania diela. Toto však neznamená, že spor vyplývajúci z právneho vzťahu Dohody o prideľovaní zamestnancov je sporom súvisiacim s právnym vzťahom podľa Zmluvy o dielo.

Z jazykového vyjadrenia doložky o voľbe právomoci podľa Zmluvy o dielo je zrejmé, že strany mali záujem podriadiť ich spory, ktoré „vznikli v súvislosti s touto zmluvou“ (Zmluvou o dielo), pričom uvádzajú, že „všechny spory, které vzniknou při provádění této smlouvy nebo v souvislosti s ní“ budú podliehať právomoci súdov ČR. Súvislosť „sporu“ s určitou zmluvou všeobecne v obchodných kruhoch ako aj v aplikačnej praxi znamená, že ide nielen o spory ohľadom plnení a povinností priamo vyplývajúcich zo zmluvy, ale aj o ďalšie so zmluvou súvisiace spory, ktoré vzniknú najmä porušením zmluvy, ukončením zmluvy, dokonca možno aj v prípade nárokov z neplatnosti zmluvy.

23. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 06.07.2022 uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil argumentáciu žalobcu. Podľa žalobcu je kľúčovým podanie Slovenskej žaloby žalovaným, čím sa bezpodmienečne podriadili právomoci slovenských súdov vo veciach súvisiacich so Zmluvou o dielo, nakoľko táto časovo predchádzala všetkým ostatným procesným úkonom strán.

24. Zároveň žalobca uviedol, že z prílohy č. 1 Dohody o prideľovaní zamestnancov vyplýva, že bola určená pre projekt Hofor, Dánsko.

25. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zopakoval svoju argumentáciu z pôvodného vyjadrenia.

26. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. a nasl. , pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil.

27. Odvolací súd zároveň dodáva, že sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorú považuje za správnu vrátane skutkových zistení a následného právneho posúdenia, preto nebude tieto dôvody nadbytočne v súlade s ust. opakovať.

28. Na doplnenie vzhľadom na obsah odvolania žalobcu považuje za potrebné odvolací súd uviesť, že podstatným a zásadným argumentom žalobcu je tvrdenie, že žalovaný tým, že podal svoju žalobu a následne aj žalobca vzájomnú žalobu na Okresný súd Levice nahradili pôvodnú prorogačnú doložku v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo, čím založili právomoc a príslušnosť Okresného súdu Levice na prejednanie všetkých sporov vyplývajúcich zo Zmluvy o dielo a sporov s ňou súvisiacich. V prípade ak by súd takýto záver neprijal, malo podaním takejto žaloby dôjsť k implicitnému uzavretiu dohody od pôvodnej prorogačnej doložky nezávislej o alternatívnej právomoci a príslušnosti Okresného súdu Levice, resp. že podaním takejto žaloby sa žalovaný implicitne vzdal práva namietať právomoc a príslušnosť Okresného súdu Levice ohľadom nárokov inak pokrytých pôvodnou prorogačnou doložkou.

29. Tento záver žalobcu považuje odvolací súd za nesprávny. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalovaný (vychádzajúc z obsahu jeho žaloby, ale aj ďalších krokov), nemal podaním svojej žaloby proti žalobcovi vyplývajúcej z Dohody o prideľovaní zamestnancov v úmysle nahradiť prorogačnú doložku vyjadrenú v čl. 27 Zmluvy o dielo novou dohodou o právomoci. Žalovaný podal predmetnú žalobu na Okresný súd Levice z dôvodu, že v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Brusel I. bol Okresný súd Levice jediným súdom, na ktorom si mohol žalovaný uplatniť svoje nároky vyplývajúce z Dohody o dočasnom prideľovaní zamestnancov, nakoľko predmetná dohoda žiadnu inú dohodu o právomoci súdov neobsahovala. Z obsahu žaloby (vedenej pod sp. zn. ) nemožno dospieť k záveru, že žalovaný túto podával na Okresný súd Levice z dôvodu nahradenia dohody o právomoci (čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo) nejakou novou dohodou. Práve naopak, z konania žalovaného je zrejmé, že jeho úmyslom bolo, aby sa všetky spory vyplývajúce zo Zmluvy o dielo prejednávali na súde dohodnutom v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo, čo je zrejmé aj z jeho ďalších krokov, keď reagoval na podanie vzájomnej žaloby žalobcu, ktorou si uplatnil nárok vyplývajúci zo Zmluvy o dielo, námietkou nedostatku právomoci Okresného súdu Levice na prejednanie predmetnej vzájomnej žaloby. Obdobne žalovaný reagoval aj v tomto konaní, ktoré je predmetom prieskumu zo strany odvolacieho súdu.

30. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by prisvedčila tvrdeniu žalobcu, že úmyslom alebo vôľou žalovaného podaním „Slovenskej žaloby“ bolo nahradiť čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo novou dohodou o voľbe právomoci, a to už aj z dôvodu, že žalovaný neposudzoval Dohodu o dočasnom pridelení zamestnancov za zmluvu súvisiacu so Zmluvou o dielo. Pri takejto absencii vôľovej stránky na strane žalovaného nemožno hovoriť o vôli strán nahradiť pôvodnú prorogačnú doložku novou. Uvedený záver zároveň vylučuje aj prípadné implicitné uzavretie osobitnej prorogačnej doložky, resp. implicitné vzdanie sa práva žalovaného namietať právomoc a príslušnosť Okresného súdu Levice.

31. Odvolací súd na zhrnutie uvádza a opakuje, že žalovaný podal tzv. Slovenskú žalobcu (nárok z Dohody o dočasnom pridelení zamestnancov) na Okresný súd Levice z dôvodu, že táto dohoda neobsahovala žiadnu prorogačnú doložku v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Brusel I. Žalobca podal žalobu (vzájomnú žalobu) v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. , ktorou si uplatňoval nárok z titulu Zmluvy o dielo, ktorá prorogačnú doložku obsahovala, a to v čl. 27 ods. 2 tak, že účastníci si dohodli právomoc súdu Českej republiky, konkrétne Okresného súdu v Ostrave. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalovaný vzniesol vo vzťahu k podanej vzájomnej žalobe námietku nedostatku právomoci Okresného súdu Levice na konanie o vzájomnej žalobe.

32. V tomto konaní () si žalobca taktiež uplatňuje plnenie vyplývajúce zo Zmluvy o dielo, na ktorú sa vzťahuje prorogačná doložka (čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo), pričom žalovaný pri prvom úkone, ktorý mu patril, opakovane namietal nedostatok právomoci Okresného súdu Levice na prejednanie tejto veci.

Je teda zrejmé, že žalovaný (v konaní ako žalobca) sa zúčastnil v konaniach o žalobách žalobcu, v ktorých si uplatňoval nároky zo Zmluvy o dielo, len z dôvodu, aby namietol absenciu právomoci Okresného súdu Levice na prejednanie týchto nárokov. Nebola tak splnená žiadna podmienka vyplývajúca z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 na to, aby vec prejednal Okresný súd Levice.

Na žalobou uplatnený nárok sa tak vzťahuje prorogačná doložka v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo, z ktorej žalobca svoj nárok odvodzuje, preto na prejednanie sporov z tejto zmluvy vzniknutých bola dohodnutá právomoc súdu v Českej republike. Existencia inej dohody o voľbe právomoci preukázaná nebola, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie podľa zastavil, nakoľko išlo o vec, ktorá nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky.

33. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené vedel zhodne ako súd prvej inštancie vyhodnotiť zo skutkových a právnych okolností otázku právomoci, preto nevzhliadol dôvod na iniciovanie konania o prejudiciálnej otázke nastolenej odvolateľom v podanom odvolaní.

34. Nakoľko odvolací súd rozhodol o správnosti výroku o zastavení konania, tento výrok má priamy dopad aj na ostatné výroky napadnutého uznesenia, ktoré navyše žalobca ani priamo odvolaním nenapadol. Potvrdenie uznesenia v časti výroku o zastavení konania v sebe zahŕňa aj správnosť výrokov, ktorými súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, resp. jeho návrh na spojenie konaní.

35. Vychádzajúc z výroku rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že žalovaný mal v konaní pred odvolacím súdom plný úspech, preto mu súd podľa priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením ( ).

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - 423 ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.