Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Cob-49-2020.pdf
PDF · 94.45 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/49/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: Hutní montáže, a. s., so sídlom Ruská 1142/30, Vítkovice, 703 00 Ostrava, IČO: 155 04 140, zastúpený: Advokátska kancelária Nagy&Zachveja s. r. o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 868 272, proti žalovanému: SES ENERGY, a. s., so sídlom Továrenská 210, 935 28 Tlmače, IČO: 35 770 988, zastúpený: Barger Prekop s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 869 724, o zaplatenie 151 749 eur s príslušenstvom, o vzájomnej žalobe o zaplatenie 240 048,21 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 14Cb/77/2019 - 94 zo dňa 27. 02. 2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 14Cb/77/2019 - 94 zo dňa 27. 02. 2020 p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvej inštancie rozhodol v konaní o zaplatenie 151 749 eur s príslušenstvom, o vzájomnej žalobe o zaplatenie 240 048,21 eura s príslušenstvom tak, že konanie v časti vzájomnej žaloby o zaplatenie 240 048,21 eura zastavuje (I. výrok) a súčasne žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ust. § 161 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29. 11. 2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 151 749 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 43 355 eur od 06. 10. 2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 66 014 eur od 08. 11. 2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 42 380 eur od 05. 12. 2018 do zaplatenia ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 07. 02. 2018 Rámcovú dohodu o dočasnom prideľovaní zamestnancov, na základe ktorej žalovaný dočasne užíval pridelených zamestnancov žalobcu k výkonu práce pre žalovaného ako užívateľského zamestnávateľa. Žalobca odmenu za hodiny odpracované jeho zamestnancami pridelenými k výkonu práce u žalovaného vyúčtoval, žalovaný však tieto faktúry žalobcovi neuhradil. Okresný súd Levice vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 14Cb/77/2019 - 43 zo dňa 20. 12. 2019. Voči platobnému rozkazu podal dňa 03. 02. 2020 žalovaný odpor spolu so vzájomnou žalobou, ktorou žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a uložil spoločnosti Hutní montáže, a. s. povinnosť zaplatiť SES Energy do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 240 048,21 eura, úrok
z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 29 908,67 eura od 26. 01. 2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 209 500 eur od 20. 03. 2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 639,54 eura od 03. 02. 2020 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %. Uplatnený nárok pozostáva z nároku na náhradu nákladov z prerušenia prác v septembri 2018 vo výške 29 908,67 eura a z nárokov z neoprávneného čerpania Bankovej záruky vo výške 210 139,54 eura, ktoré vyplývajú zo Zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami sporu Hutní montáže, a. s. a SES ENERGY, a. s. dňa 22. 09. 2017. Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že na riešenie sporu, ktorý vznikol v súvislosti so Zmluvou o dielo uzavretej medzi stranami sporu dňa 22. 09. 2017, z ktorej žalovaný (v súvislosti so vzájomnou žalobou v postavení žalobcu) odvodzuje nároky obsiahnuté vo vzájomnej žalobe, nie je daná právomoc slovenského súdu. Zmluvné strany si v rámci svojej zmluvnej voľnosti prorogačnou doložkou (bod 27 predmetnej zmluvy) zakotvili pre prípad riešenia sporov vzniknutých z predmetnej zmluvy právomoc príslušného súdu v Ostrave, v Českej republike. Prorogačná doložka bola uzavretá písomne, teda vo forme, ktorú vyžaduje Nariadenie. Súd má za to, že dohoda o voľbe právomoci zakladá v zmysle predmetného nariadenia právomoc výlučnú. Uplatnenie článku 26 nariadenia, a teda právomoc založená bezpodmienečným podrobením sa jurisdikcii procesného súdu prichádza do úvahy podľa názoru súdu len v prípade, ak nie je daná výlučná právomoc podľa článku 24 alebo 25 nariadenia. Súd má tiež za to, že je v rozpore nielen so zásadou hospodárnosti konania, ale aj procesnej istoty, prejednanie predmetu sporu obsiahnutého vo vzájomnej žalobe, nakoľko nároky z nej plynúce, boli podľa samotného žalovaného (v súvislosti so vzájomnou žalobou v postavení žalobcu) uplatnené na Okresnom súde v Ostrave. Rámcová dohoda o dočasnom prideľovaní zamestnancov, z ktorej žalobca odvodzuje svoje nároky v žalobe, neobsahuje prorogačnú doložku. Vzhľadom na skutočnosť, v danom prípade nie je daná právomoc slovenského súdu, pričom nedostatok právomoci je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania a konanie vo veci v časti vzájomnej žaloby o zaplatenie 240 048,21 eura zastavil. O trovách konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, nakoľko žalovaný (v súvislosti so vzájomnou žalobou v postavení žalobcu) iniciovaním súdneho konania na súde, ktorý nemá právomoc vo veci konať, zavinil zastavenie konania v tejto časti.
4. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že HM podaním žaloby na prvoinštančný súd a SES Energy podaním vzájomnej žaloby nahradili dohodu o voľbe právomoci českých súdov v čl. 27 Zmluvy o dielo novou dohodou o voľbe výlučnej právomoci slovenských súdov. HM si v žalobe proti SES Energy uplatnili tri údajné nároky za poskytnutie zváračov pre montážne práce SES Energy na Projekte (Hofor v Dánsku). Tieto údajné nároky sa opierajú o Dohodu o prideľovaní zamestnancov. Dohoda o prideľovaní zamestnancov (ako správne „poznamenal“ aj prvoinštančný súd) neobsahuje dohodu o voľbe právomoci. Dohodu o voľbe právomoci v čl. 27 však obsahovala Zmluva o dielo, ktorú si HM a SES Energy s ohľadom na Projekt dohodli pred uzavretím Dohody o prideľovaní zamestnancov. HM a SES Energy koncipovali túto dohodu o voľbe právomoci široko tak, aby pokrývala akékoľvek spory, ktoré vzniknú priamo zo Zmluvy o dielo, ako aj akékoľvek spory, ktoré vzniknú v súvislosti so Zmluvou o dielo. Konkrétne, podľa článku 27 ods. 2 Zmluvy o dielo. Spor ohľadom údajných nárokov uplatnených v žalobe úzko súvisí so Zmluvou o dielo a Projektom. Faktúry HM priložené k žalobe výslovne uvádzajú, okrem iného, že sú „[z]a odpracované hodiny na stavbě: Q. F. X - H.“, t. j. na Projekte realizovanom na základe Zmluvy o dielo. Príloha č. 1 Dohody o prideľovaní zamestnancov jednoznačne potvrdzuje, že táto dohoda je určená „pro projekt: Z. kotle Q., H.“ a v bode 6 formuláru žiadosti o pridelenie zváračov v tejto prílohe je ako miesto výkonu práce uvedené Q., H.. V zmysle čl. 4.1 Dohody o prideľovaní zamestnancov išlo o formulár, prostredníctvom ktorého bola SES Energy oprávnená žiadať o pridelenie zváračov. HM uplatnením nárokov z Dohody o prideľovaní zamestnancov na prvoinštančnom súde postupovali v rozpore s dohodou o voľbe právomoci v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo. Podaním žaloby a vzájomnej žaloby preto HM a SES Energy súlade s čl. 26 ods. 1 Nariadenia Brusel I nahradili pôvodnú dohodu o voľbe právomoci v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo novou dohodou o voľbe právomoci slovenských súdov. Slovenské súdy preto majú právomoc rozhodovať aj o nárokoch
SES Energy uplatnených vo vzájomnej žalobe na základe takejto novej implicitnej dohody o výlučnej právomoci slovenských súdov. Podanie žaloby na prvoinštančný súd predstavovalo návrh HM na založenie alternatívnej právomoci slovenských súdov popri právomoci českých súdov podľa dohody o voľbe právomoci v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo a podanie vzájomnej žaloby predstavovalo súhlas s takouto alternatívnou právomocou. Podanie žaloby na prvoinštančný súd predstavovalo prinajmenšom vzdanie sa práva HM dovolávať sa výlučnej právomoci českých súdov na základe dohody o voľbe právomoci podľa čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo a podanie vzájomnej žaloby predstavovalo súhlas s takýmto vzdaním sa zo strany HM. Paralelné uplatňovanie identických nárokov na rôznych súdoch členských štátov EÚ upravujú ustanovenia o litispendencii v čl. 29 Nariadenia Brusel I. Podľa čl. 29 ods. 1 Nariadenia Brusel I platí, že „súd, ktorý nezačal konať ako prvý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý.“ Neskoršie uplatnenie identických nárokov SES Energy pred Okresným súdom v Ostrave vo forme kompenzačnej námietky nepredstavuje prekážku pre právomoc slovenských súdov. Prvoinštančný súd je v zmysle čl. 29 ods. 1 Nariadenia Brusel I súdom, ktorý o predmetných nárokoch SES Energy začal konať ako prvý. Takéto uplatnenie identických nárokov SES Energy pred Okresným súdom v Ostrave vo forme kompenzačnej námietky by v zmysle čl. 29 ods. 1 Nariadenia Brusel I nemohlo predstavovať prekážku pre právomoc slovenských súdov ani ak by Okresný súd v Ostrave o predmetných nárokoch SES Energy začal konať ako prvý.
5. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. V obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že argumentácia žalovaného sa zakladá na chybnej premise. Žalovaný totiž nesprávne a účelovo tvrdí, že dohoda o voľbe právomoci súdov ČR podľa Zmluvy o dielo sa vzťahovala aj na Dohodu o prideľovaní zamestnancov, a to napriek tomu, že takémuto tvrdeniu nesvedčí žiadny z doteraz vykonaných dôkazov. Takýto záver je nielen v rozpore s textáciou Dohody o prideľovaní zamestnancov (ktorá neobsahuje žiadnu dohodu o voľbe právomoci), ale aj v rozpore s voľou strán a jazykovým vyjadrením Dohody o voľbe právomoci obsiahnutej v Zmluve o dielo. Dohoda o voľbe právomoci obsiahnutá v Zmluve o dielo sa nevzťahuje na právny vzťah Dohody o dočasnom pridelení. Dohoda o prideľovaní zamestnancov nie je právnym vzťahom, ktorý by vznikol pri vykonávaní Zmluvy o dielo a ani v súvislosti so Zmluvou o dielo. Uzatvorením dohody o voľbe právomoci súdov Českej republiky v Zmluve o dielo zmluvné strany nikdy nemali v úmysle koncipovať voľbu právomoci aj pre budúci vzťah z Dohody o prideľovaní zamestnancov. Jazykový výklad ustanovenia čl. 27 Zmluvy o dielo takýto záver vylučuje. Dohoda o prideľovaní zamestnancov je označená ako „Rámcová dohoda o dočasnom prideľovaní zamestnancov“, pričom táto v žiadnom zo svojich ustanovení neodkazuje na Zmluvu o dielo, ani so Zmluvou o dielo nie je inak prepojená. Na základe takejto rámcovej dohody mohol žalovaný požiadať o dočasné pridelenie zamestnancov na akomkoľvek mieste výkonu práce, a to nielen pre Dielo vykonávané podľa Zmluvy o dielo, ale pre akékoľvek iné stavby realizované žalovaným. Ak žalobca v predmetnom prípade podal žalobu (ktorou uplatnil nárok z Dohody o pridelení zamestnancov) a žalovaný právomoc súdov SR „akceptoval“, tak aj žalovaný bude oprávnený uplatňovať nároky vzájomnou žalobou (zo Zmluvy o dielo) voči žalobcovi bez toho, aby žalobca mal právo namietať nedostatok právomoci súdu SR pre vzájomnú žalobu (ide totiž o dva rozdielne právne vzťahy založené samostatnými a od seba nezávislými zmluvami). Žalobca takúto námietku bezodkladne uplatnil, preto teória žalovaného o založení právomoci súdov SR aj pre vzájomnú žalobu nemôže obstáť. Celá argumentácia žalovaného, ktorou sa žalovaný snaží založiť právomoc súdov SR pre vzájomnú žalobu, je nezmyselná a účelová a pramení z nesprávneho skutkového tvrdenia žalovaného.
6. K vyjadreniu žalobcu sa následne písomne vyjadril žalovaný v obsahu ktorého poukázal na to, že HM vo vyjadrení žiadnym spôsobom nespochybnili dôvodnosť odvolania. Argumentácia HM je nanajvýš snahou zahmliť fakt, že prvoinštančný súd sa s kľúčovými skutočnosťami a právnymi otázkami pre rozhodnutie o právomoci ohľadom vzájomnej žaloby nevysporiadal. Navyše, argumentácia HM neobstojí ani po vecnej stránke, pretože ignoruje relevantné fakty a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, najmä práva EÚ. Spor ohľadom údajných nárokov uplatnených v žalobe úzko súvisí so Zmluvou o dielo a Projektom. Tento súvis preukazujú faktúry HM priložené k žalobe, čl. 4.1 Dohody o prideľovaní zamestnancov v spojení s Prílohou č. 1 Dohody o prideľovaní zamestnancov a konanie HM a SES Energy pri vykonávaní Dohody o prideľovaní zamestnancov a Zmluvy o dielo. HM tieto dôkazy žiadnym spôsobom nespochybnili.
HM podaním žaloby urobil úkon smerujúci k nahradeniu pôvodnej dohody o voľbe právomoci českých súdov tým, že predložil spor pôvodne pokrytý touto dohodou súdu iného štátu (prvoinštančnému súdu). SES Energy proces nahradenia tejto pôvodnej dohody zavŕšil podaním vzájomnej žaloby, v ktorej takéto nahradenie výslovne potvrdil. Nová dohoda o voľbe právomoci slovenských súdov sa tak v súlade s manuálom EJTN stala „novou dohodou nahradzujúcou predchádzajúcu dohodu“ v celom rozsahu, pretože z konania strán nič nenasvedčuje tomu, že nahradenie pôvodnej dohody mienili akokoľvek limitovať, predovšetkým HM v žalobe žiadnym spôsobom nenaznačil, že ich ponuka podrobiť sa právomoci slovenských súdov mala byť limitovaná iba na údajné nároky HM uplatnené v žalobe.
7. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, z obsahu ktorého vyplývajú skutočnosti na ktoré už poukázal vo svojom predchádzajúcom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného.
8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas, oprávneným subjektom, stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie, byť viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a teda uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto je dôvod na jeho potvrdenie podľa ust. § 387 ods. 2 CSP.
9. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd byť viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav na základe osvedčených a pre rozhodnutie podstatných skutočností a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v dostatočnom rozsahu na to, aby jeho právne závery boli preskúmateľné v odvolacom konaní. Odvolací súd sa teda v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením vydaného uznesenia v oboch napadnutých častiach a konštatuje správnosť jeho dôvodov bez toho, aby ich opakoval.
11. Na zdôraznenie správnosti vydaného uznesenia odvolací súd primárne poukazuje na obsah Rámcovej dohody o dočasnom prideľovaní zamestnancov uzavretej dňa 07. 02. 2018 medzi stranami sporu, a to spolu s Dodatkom č. 1 zo dňa 30. 06. 2018, pričom v bode III. predmetnej zmluvy je uvedený jej predmet. Žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní teda vyplýva z predmetnej Rámcovej zmluvy. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že dňa 22. 09. 2017 došlo medzi stranami sporu k uzavretiu Zmluvy o dielo s jednoznačne stanoveným obsahom zmluvných podmienok. Podľa čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo si zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté v súvislosti s touto zmluvou budú riešiť prednostne zmierom, a ak nedôjde k takémuto riešeniu bude na prejednanie sporu príslušným súdom vecne príslušný súd v Ostrave.
12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal odvolací súd za to, že z obsahu Rámcovej dohody o dočasnom prideľovaní zamestnancov nevyplýva, a to zo žiadneho ustanovenia, že by táto mala akýkoľvek súvis s uzavretou Zmluvou o dielo, pričom samotná čiastková Žiadosť o dočasné pridelenie zamestnancov v zmysle tejto zmluvy (č. l. 16 spisu) sama o sebe len naznačuje realizáciu predmetu tejto zmluvy, avšak z tejto žiadosti nie je možné vyvodiť akýkoľvek súvis so Zmluvou o dielo.
13. Odvolací súd prijal zhodný názor vyslovený v konaní pred odvolacím senátom tunajšieho súdu v konaní pod sp. zn. 26Cob/50/2022, podľa ktorého „žalobca vychádzajúc z obsahu jeho žaloby, ale aj ďalších krokov, nemal podaním svojej žaloby proti žalovanému vyplývajúcej z Dohody o prideľovaní zamestnancov v úmysle nahradiť prorogačnú doložku vyjadrenú v čl. 27 Zmluvy o dielo novou dohodou o právomoci. Žalobca podal predmetnú žalobu na Okresný súd Levice z dôvodu, že v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Brusel I bol Okresný súd Levice jediným súdom na ktorom si mohol žalobca uplatniť svoje nároky vyplývajúce z Dohody o dočasnom prideľovaní zamestnancov, nakoľko predmetná Dohoda žiadnu inú dohodu o právomoci súdov neobsahovala. Z obsahu žaloby nemožno dospieť k záveru, že
žalovaný túto podával na Okresný súd Levice z dôvodu nahradenia Dohody o právomoci (čl. 27 odsek 2 Zmluvy o dielo) nejakou novou dohodou“.
14. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný podal vzájomnú žalobu o zaplatenie sumy 240 048,21 eura s príslušenstvom, titulom uzavretej Zmluvy o dielo, ktorá obsahovala v čl. 27 ods. 2 prorogačnú doložku, podľa ktorej na prejednávanie sporov z tejto zmluvy je príslušný Okresný súd v Ostrave, a pri súčasnom konštatovaní, že Rámcová dohoda o dočasnom prideľovaní zamestnancov takúto dohodu o právomoci súdu neobsahovala, a medzi týmito oboma zmluvami nie je žiaden súvis a súčasne namietanom nedostatku právomoci Okresného súdu Levice, na prejednanie vzájomnej žaloby žalovaného zo strany žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že sú splnené dôvody na potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
15. S poukazom na vyššie uvedené teda odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol vychádzajúc z úspechu žalobcu v odvolacom konaní, a preto o ich priznaní rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatných uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).