Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49Ek/3245/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 42 185 190, proti povinnému: I. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX M., o vymoženie 200 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23. 09. 2021, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23. 09. 2021 z a m i e t a.

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02. 09. 2021 domáhal od povinného vymoženia sumy 200,- Eur s prísl., na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Nitra č. k. XXCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa 22. 01. 2020.

Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 23. 09. 2021 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti úroku vo výške 70 % ročne zo sumy 200,00 EUR od 03. 11. 2015 do zaplatenia podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že v návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnený v časti E) Vymáhaný nárok uplatnil istinu vo výške 200 Eur, úrok vo výške 70 % ročne zo sumy 200 Eur od 03. 11. 2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 256 Eur od 04. 11. 2016 do zaplatenia a iné - trovy právneho zastúpenia vo výške 66,08 Eur a trovy konania vo výške 16,50 Eur. Okresný súd Banská Bystrica ako kauzálne príslušný exekučný súd konajúci prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka má zákonom zverenú povinnosť preskúmavať návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak súd po preskúmaní návrhu a príloh dôjde k záveru, že sú tu skutočnosti pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, návrh na vykonanie exekúcie je povinný úplne resp. v časti zamietnuť. V prípade, ak súd zamieta návrh podľa ust. Exekučného poriadku, dôvod takéhoto zamietnutia nemusí pochádzať jedine z ustanovení Exekučného poriadku, naopak dôvod môže byť daný aj z iného právneho predpisu. Súd poukázal tiež na ust. Exekučného poriadku kedy dôvodom na čiastočné zastavenie exekúcie je skutočnosť, ktorú súd mohol vyhodnotiť z obsahu listín predložených oprávneným, a kedy by exekúcia nemala vôbec začať a tak mal súd už pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie návrh zamietnuť. Skutočnosťou, ktorú súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie považoval za spornú je uplatnenie úroku vo výške 70 % ročne. Vyšší súdny úradník uviedol, že v prípade uplatnenia formálnych pravidiel (zákonných noriem t. j. Exekučného poriadku) a striktného naplnenia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu by nedochádzalo k žiaducim a spoločensky únosným výsledkom. Je potrebné poukázať, že právo je potrebné realizovať v spojení s ďalšími kritériami, aby sa zmiernili tvrdosti pri jeho výkone. Na uvedené tézy zákonodarca reflektoval vo viacerých ustanoveniach najmä teda v citovanom ust. a ust. so všeobecnou povahou príp. v mnohých

ďalších ustanoveniach. Je nesporné, že aplikačná funkcia a regulatívny charakter týchto ustanovení sa vzťahuje na všetky skupiny majetkových a osobných vzťahov upravených normami občianskeho práva. dáva dobrým mravom značnú vážnosť a silu, aj keď nie sú bližšie špecifikované, resp. konkretizované, keďže definujú morálne pravidlá správania sa, ktoré sa časom menia. Rozpor s dobrými mravmi je potrebné v každom prípade posudzovať individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníka, v príslušnom období a na jeho postavenie. Výkon práv a povinností nie je možné chápať ako bezhraničný, a tak aj výkon práv a povinností má svoje limity. Šikanózny výkon práva je nutné považovať za rozporný s ust. . Súd považoval za podstatné, že v prípade uplatnenia práva, ktoré je v rozpore s podmienkami uvedenými v je nutné sankcionovať odoprením právnej ochrany, čím nebude možné takýto výkon procesnými prostriedkami vymáhať. Súd považoval, tento konkrétny prípad za výrazný zásah do subjektívnych práv priečiaci sa dobrým mravom v takej miere, ktorá je v demokratickej spoločnosti neakceptovateľná. Napriek skutočnosti, že výška úrokov nie je zákonodarcom limitovaná, a to v záujme zachovania zmluvnej voľnosti, v prípade ak boli dohodnuté úroky neprimerané vysoké je nutné aplikovať ust. , a teda súd považoval uplatnený úrok vo výške 70 % ročne v rozpore s dobrými mravmi. Súd pritom poukázal aj na rozsiahlu judikatúru najvyšších súdnych autorít (-19, prípadne Najvyššieho súdu SR v sp. zn.3Cdo/91/96, sp. zn. , sp. zn. ,.). Pri preskúmavaní príloh návrhu na vykonanie exekúcie súd tiež prihliadal na bod. 3 zmluvy o Spotrebiteľskom úvere zo dňa 03. 11. 2015 upravujúcej úrok vo výške 70 % ročne. Súd s prihliadnutím na ust. 39 vyslovil, že rozpor s dobrými mravmi zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastane aj v prípade ak účastníci o rozpore nevedeli. Na absolútnu neplatnosť je tak súd povinný prihliadať z úradnej moci. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že uplatnený úrok vo výške 70% ročne zo sumy 200 Eur od 03. 11. 2015 do zaplatenia je uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie vzhliadol dôvod pre ktorý by exekúcia musela byť v časti zastavený, preto v súlade s v spojení s pism. b) Exekučného poriadku v časti úroku z omeškania vo výške 70 % ročne zo sumy 200 Eur od 03. 11. 2015 do zaplatenia návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Sťažnosť odôvodnil tým, že súd v exekučnom konaní nemôže skúmať okolnosti, ktoré by spôsobovali vznik, zánik, výšku, zmenu alebo povahu uloženej povinnosti, teda okolnosti, skutkový alebo právny základ za akých došlo k vydaniu exekučného titulu, resp. časti právne záväzného výroku. Exekučný súd preto nemôže skúmať z čoho pozostáva istina priznanej pohľadávky alebo jej príslušenstvo, nakoľko by tým spochybnil právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Oprávnený na tomto mieste pripomína, že dňom nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu bola pre povinného judikovaná nová povinnosť, preto akékoľvek ďalšie preskúmanie takéhoto výroku právoplatného exekučného titulu je pre exekučný súd neprípustné. Oprávnený s dôvodom na zastavenie exekúcie nesúhlasil. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu v prípade ak je rozhodnutie právoplatné a vykonateľné. Vzhľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného súdu, rozsah zákonnej prieskumnej povinnosti súdu skúmať exekučný titul je obmedzený len na preskúmanie formálnych alebo obsahových náležitostí exekučného titulu, t. j. či je predložený exekučný titul spôsobilým podkladom na vykonanie exekúcie. Avšak súd v rámci prieskumnej činnosti nemá právomoc skúmať vecnú správnosť exekučného titulu (či v zmluve o úvere, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu absentujú podstatné náležitosti zmluvy uvedené v Zákone o spotrebiteľských úveroch, či úroková sadzba za ktorú bol úver poskytnutý je v rozpore s dobrými mravmi, či je zaplatenie zmluvnej pokuty oprávnené) (obdobne aj Uznesenie Okresného súdu Lučenec zo dňa 08. 11. 2017, sp. zn. -68). Na uvedený postup nemá exekučný súd vecnú príslušnosť. Okamihom nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu je toto rozhodnutie právne záväzné nielen pre účastníkov nachádzacieho konania ale aj pre ostatné štátne orgány, vrátane iných súdov. Exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania svojim rozhodnutím nahradiť ani zrušiť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie všeobecného súdu, ani jeho časti a v tejto veci nemôže doplniť/ nahradiť dokazovanie. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu

súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma.

Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie a po preskúmaní veci sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany oprávneného uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti úroku vo výške 70 % ročne zo sumy 200,00 EUR od 03. 11. 2015 do zaplatenia podľa ust. § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu oprávneného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, súd nad rámec zákona dodáva:

Oprávnený svoju sťažnosť odôvodnil tým, že exekučný súd nemôže vykonať hmotnoprávny prieskum exekučného titulu. Poukázal pritom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného súdu, kedy rozsah zákonnej prieskumnej povinnosti súdu skúmať exekučný titul je obmedzený len na preskúmanie formálnych alebo obsahových náležitostí exekučného titulu, t. j. či je predložený exekučný titul spôsobilým podkladom na vykonanie exekúcie. Avšak súd v rámci prieskumnej činnosti nemá právomoc skúmať vecnú správnosť exekučného titulu (či v zmluve o úvere, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu absentujú podstatné náležitosti zmluvy uvedené v Zákone o spotrebiteľských úveroch, či úroková sadzba za ktorú bol úver poskytnutý je v rozpore s dobrými mravmi, či je zaplatenie zmluvnej pokuty oprávnené). Súd konajúci sudcom uvádza, že exekučným titulom je v tomto prípade platobný rozkaz, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom, nie sudcom. Podkladom pre vydanie platobného rozkazu bola spotrebiteľská zmluva - Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „„) dňa 03. 11. 2015 medzi oprávneným a povinným, pričom povinný je spotrebiteľom nakoľko je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Oprávnený je veriteľom nakoľko je právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom spotrebiteľským úverom sa na účely považuje dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Exekučný súd v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 a 3 Exekučného poriadku preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy, a návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom, príp. ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená... K rozsahu prieskumnej činnosti exekučného súdu pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie súd odkazuje na rozsudok súdneho dvora C-448/17, z ktorého vyplýva, že súdny dvor v štádiu vykonávacieho konania a priori nevylučuje preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom na jeho vydanie, a teda vecnej správnosti exekučného titulu. Práve naopak, súdny dvor (za situácie, keď vnútroštátna právna úprava zveruje právomoc vydať platobný rozkaz vyššiemu súdnemu úradníkovi, pričom stanovuje iba 15-dňovú lehotu na podanie odporu ? o takúto situáciu ide aj v prípade exekučného titulu, ktorý je podkladom pre vedenie tejto exekúcie, považuje za nevyhnutné takúto kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok uskutočniť ex offo (za podmienky, že to vnútroštátna právna úprava umožňuje), pretože len vtedy možno považovať ciele sledované smernicou 93/13/EHS za naplnené. V zmysle záverov súdneho dvora musí vnútroštátny súd posúdiť, či vnútroštátna právna úprava takýto prieskum v štádiu vykonávacieho konania umožňuje. V tomto smere súd uvádza, že povinnosť ex offo skúmania zákonnosti exekučného titulu z hľadiska rešpektovania pri vydávaní platobného rozkazu vyplýva súdu aj z a Exekučného poriadku (k uvedenému viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ). Súd vzhľadom na uvedené teda sumarizuje, že sa nemohol stotožniť s tvrdením oprávneného uvedeným v sťažnosti, že z ustálenej judikatúry aj Ústavného súdu vyplýva, že rozsah zákonnej prieskumnej povinnosti súdu skúmať exekučný titul je obmedzený len na preskúmanie formálnych alebo obsahových náležitostí exekučného titulu, t. j. či je predložený exekučný titul spôsobilým podkladom na vykonanie exekúcie, avšak súd v rámci prieskumnej činnosti nemá právomoc skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Uvedené tvrdenie oprávneného je potom v zjavnom rozpore so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedenými vo vyššie spomenutom náleze.

Sudca k záverom vyššieho súdneho úradníka o tom, že za sporné pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie považoval uplatnenie úroku vo výške 70 % ročne dopĺňa, že rozhodne nemožno považovať za dobré mravy konanie oprávneného (ale za úžeru), keď poskytol povinnému úver, ktorý mal vrátiť so 70 % ročným úrokom. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby, ktoré môžu privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, keď sa využíva najmä omyl, lesť, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V danom prípade súd mal za to, že z priloženej spotrebiteľskej zmluvy a návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že spotrebiteľská zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. a ust. . Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru (causa) je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo aj na dohodnutý účel. Ročná úroková sadzba úveru (v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere) predstavovala 70 %, a preto je možné konštatovať, že odmena, resp. odplata za úver v rozsahu 70 % zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvod na iné ako (už uvedené) úžerné označenie takýchto úrokov (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o neplatnosti 48 % úrokov pre rozpor s dobrými mravmi). Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ust. , podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Vzhľadom n a uvedené súd nemá pochybnosti o tom, že neprimeraná výška úrokov 70 % ročne je v spoločnosti neuznávaná a hodnotená ako odporujúca dobrým mravom (tak ako to konštatoval aj vyšší súdny úradník v bode 12. a 14. odôvodnenia sťažnosťou napadnutého uznesenia).

Čo sa týka odkazu oprávneného na rozhodnutie okresného súdu (Uznesenie Okresného súdu Lučenec zo dňa 08. 11. 2017, sp. zn. -68), k tomuto súd poznamenáva, že ide o rozhodnutie záväzné v tom konkrétnom konaní, v ktorom sa rozhodovalo, pričom judikatúra okresných súdov nie je v Slovenskej republike záväzným prameňom práva. Žiaden právny predpis explicitne neukladá všeobecnému súdu povinnosť byť viazaný akýmkoľvek rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaným v inej veci a tobôž nie rozhodnutím krajského a okresného súdu. Podľa SR sudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7ods. 2 a 5 a zákonom. V tomto ustanovení sú vymedzené pramene práva, ktoré je povinný sudca rešpektovať. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR vydané v konaní o súlade právnych predpisov podľa SR. Okrem takto vymenovaných prameňov práva je sudca pri rozhodovaní konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa SR na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery a citované ustanovenia právnych predpisov je súd (tak ako už bolo uvedené) toho názoru, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, keď návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti úroku vo výške 70 % ročne zo sumy 200 Eur od 03. 11. 2015 do zaplatenia zamietol a preto z tohto dôvodu súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23. 09. 2021 vydanému vyšším súdnym úradníkom podľa ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).