Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoKR-27-2017.pdf
PDF · 96.68 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/27/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v spore žalobcu: JUDr. Marek Radačovský, MBA, Žriedlová 3, Košice, správca úpadcu J a T inovation, s.r.o. v konkurze, Alejová 5, Košice, IČO 36 579 106 zastúpeného advokátom JUDr. Slavomírom Dubjelom, Žriedlová 3, Košice proti žalovanému: S. E., nar. X.X.XXXX, P. H. XXX zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Kavuličom, ul. 26. novembra 1510/3, Humenné o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 20.4.2017 č. k. 29Cbi/8/2015-53 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie označeným rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
2. Vychádzal zo zistenia, že podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že prevod vozidla Peugeot Boxe, VIN: VF3YBBMFB11143332 ev. č. KS 331 CM, farba šedá metalíza z úpadcu J a T inovation, s.r.o. v konkurze na žalovaného je voči veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu J a T inovation, s.r.o. v konkurze právne neúčinný a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu J a T inovation, s.r.o. v konkurze sumu 11 000,- eur. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že úpadca (pôvodné obchodné meno PETMARK, s.r.o.) bol vlastníkom vozidla Peugeot Boxer ev. č. KS 331 CM v čase od 27.8.2010 do 30.1.2013, ktorého vlastníkom je v súčasnosti žalovaný. Poukázal na to, že v období od 26.4.2004 do 28.5.2013 bol konateľom úpadcu p. E. E. bývajúci v Košickej Polianke č. 250, t. j. na rovnakej adrese ako žalovaný a vyslovil predpoklad, že úpadca a žalovaný sú spriaznené osoby, pričom žalovaný nadobudol vozidlo v čase pôsobenia p. E. E. ako konateľa úpadcu. Žalobca odhadol kúpnu cenu vozidla ku dňu jeho prevodu na žalovaného na sumu 11 000,- eur a mal za to, že o túto sumu mali byť ukrátení veritelia úpadcu.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal dôvodnosť žaloby s poukazom na to, že napádaný úkon úpadcu bol urobený za pôsobenia predchádzajúcich spoločníkov obchodnej spoločnosti PETMARK, s.r.o. H. I. a O.. E. E., ktorí boli spoločníkmi od 26.4.2004 do 28.5.2013, kedy došlo k prevodu ich obchodných podielov, pričom žalobca sa nevyporiadal s tým, či napádaným úkonom bol spôsobený úpadok spoločnosti PETMARK s.r.o. a zastával názor, že odpoveď je negatívna, lebo následne by nedošlo k prevodu obchodných podielov bývalých spoločníkov tejto spoločnosti. Žalovaný uviedol, že po prevode obchodných podielov bola táto spoločnosť zlúčená so spoločnosťou J a T inovation s.r.o. a
novému spoločníkovi bola odovzdaná celá účtovná a zmluvná agenda úpadcu. Žalovaný tvrdil, že nemal v úmysle ukrátiť veriteľov úpadcu, v čase úkonu podľa jeho vedomostí nebola spoločnosť PETMARK s.r.o. v úpadku a žalovanému nebol ani známy úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Namietal žalobcom určenú výšku hodnoty motorového vozidla, lebo nie je známe, akým logickým myšlienkovým postupom dospel k sume 11 000,- eur.
4. Uznesením zo dňa 20.4.2017 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby - v podstate len v označení odporovaného úkonu, pretože žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 28.1.2013, ktorou došlo k odpredaju vozidla, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná - pôvodne sa žalobca domáhal určenia, že prevod vozidla je právne neúčinný.
5. Súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 30K/6/2014 zo dňa 7.4.2014 zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV72/2014 dňa 14.4.2014 začal konkurzné konanie proti dlžníkovi J a T inovation, s.r.o. a uznesením zo 4.8.2014 zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV154/2014 dňa 12.8.2014 vyhlásil na majetok úpadcu konkurz.
6. Citujúc ustanovenia § 9 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1 a 3, § 23 ods. 1, § 203a ods. 1 až 3, § 58 ods. 1 až 3, § 60 ods. 1 až 3 a § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), § 132 ods. 1, § 133 ods. 1 a § 588 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania je nárok žalobcu na určenie neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, žalobu podal žalobca včas a žalovaný je v konaní pasívne legitimovaný. Uviedol, že v konaní bolo preukázané uzavretie kúpnej zmluvy dňa 28.1.2013 medzi štatutárnym zástupcom spoločnosti PETMARK, s.r.o. Petrom I. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo Peugeot Boxer ev. č. KS 331 CM za dohodnutú cenu 5 040,- eur, ktorú kupujúci poukázal na účet predávajúceho dňa 28.1.2013. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že vozidlo malo najazdených 125 315 km a malo nefunkčnú prevodovku, poškodené časti karosérie a poškodené tlmiče. Súd prvej inštancie uviedol, že odporovať možno úspešne, ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia, ak takýto úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka, ak je tu príčinná súvislosť medzi právnym úkonom dlžníka a vznikom úpadku alebo úkon bol vykonaný už počas existujúceho úpadku a takýto úkon spôsobuje ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zdôraznil, že na preukázanie týchto rozhodujúcich skutočností žalobca neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy, napriek poučeniu nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že hodnota daného motorového vozidla bola v čase uzavretia kúpnej zmluvy 11 000,- eura, a teda že suma 5 040,- eur nezodpovedá obvyklej cene takéhoto vozidla vzhľadom na jeho stav, a tiež neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť žalovaného o tomto úmysle, pričom existenciu týchto skutočností je povinný preukázať žalobca. Súd prvej inštancie z týchto dôvodov žalobu zamietol.
7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p., o výške ktorých bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C. s. p.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a písm. h/ C. s. p. Poukázal na to, že žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu a kúpna zmluva z 28.1.2013 bola uzavretá v čase, kedy otec žalovaného Marián Mrásko bol konateľom úpadcu. S poukazom na ustanovenia § 58 ods. 2 a § 60 ods. 2 ZKR tvrdil, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keďže v súvislosti s prevodom motorového vozidla sa úpadok dlžníka predpokladá, ak ide o úkon bez primeraného protiplnenia a súčasne sa predpokladá aj úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť spriaznenej osoby o tomto úmysle, ak ide o odporovanie ukrajujúceho úkonu. Žalobca vzhľadom na uvedené zastával názor, že nemožno akceptovať odôvodnenie napadnutého rozsudku v odsekoch 49. a nasl., kde je okrem iného konštatované, že správca ako žalobca je povinný poskytnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa žalobcu neobstojí ani odôvodnenie rozsudku uvedené v bode 55., resp. 57., podľa ktorých správca ako žalobca nepreukázal neprimeranosť kúpnej ceny za prevádzané vozidlo a ani nepreukázal úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov, resp. vedomosť žalovaného o tomto úmysle, a to práve s ohľadom na spriaznenosť úpadcu a žalovaného. Zdôraznil, že dôkazné bremeno v predmetnej veci prešlo na žalovaného, ktorý je povinný v konaní vyvrátiť zákonné domnienky o úpadku, resp. o ukracujúcom úmysle a o vedomosti o tomto úmysle Žalobca poukázal na to, že žalovaný nijakým spôsobom predmetné domnienky nevyvrátil, a teda neuniesol dôkazné bremeno, a preto malo byť žalobe vyhovené
minimálne v časti, a to v závislosti od hodnoty prevádzaného vozidla. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nevyporiadal s tvrdením žalobcu v konaní, že predmetný úkon je možné považovať za úkon bez primeraného plnenia ako aj za ukracujúci úkon, pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku sa týka len úkonu bez primeraného protiplnenia.
9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že podľa jeho názoru je rozsudok súdu prvej inštancie spravodlivý, vychádzajúci z výsledkov vykonaného dokazovania a zobrazujúci reálny skutkový a právny stav prejednávanej veci a konajúci súd v ňom zodpovedal na všetky otázky, na ktoré bolo potrebné odpovedať v súvislosti s riešením tohto sporu. Žalovaný zastával názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, lebo žiadnym spôsobom nepreukázal, že napádaným úkonom bol spôsobený aj úpadok spoločnosti a nepreukázal ani existenciu ukracujúceho úmyslu žalovaného či jeho vedomosť o úpadku a ani existenciu samotného úpadku v čase napádaného právneho úkonu. Okolnosť, že žalovaný a úpadca sú spriaznenými osobami, podľa žalovaného nezakladá sama o sebe predpoklad úspešného odporovania právnemu úkonu.
10. Žalobca sa k stanovisku žalovaného, ktoré prevzal dňa 14.8.2017, nevyjadril.
11. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380 C. s. p. bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. Predmetom tohto konania je žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu - kúpnej zmluvy o prevode motorového vozidla, pretože žalobca mal za to, že predajom tohto vozidla osobe spriaznenej s úpadcom došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov, a to z toho dôvodu, že podľa odhadu žalobcu bola kúpna cena vozidla 11 000,- eur.
13. Podľa § 57 ods. 1 vety prvej, ods. 3 a ods. 4 ZKR právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
14. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu je, že ide o právny úkon dlžníka, tento úkon je účinný a musí ukracovať uspokojenie pohľadávky veriteľa. Zákon o konkurze a vyrovnaní v ustanoveniach § 58 až § 61 upravuje jednotlivé skutkové podstaty odporovateľnosti a tiež lehoty, v ktorých, ak bol vykonaný právny úkon a sú splnené ostatné predpoklady, možno tieto právne úkony napadnúť odporovacou žalobou a domáhať sa ich právnej neúčinnosti.
15. Podľa § 58 ods. 1 ZKR právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
16. Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak (§ 58 ods. 2 ZKR).
17. Podľa § 9 ods. 1 a 2 ZKR v znení účinnom v čase začatia konkurzu spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. Blízkou osobou podľa § 116 Občianskeho zákonníka je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
18. V predmetnej veci nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že žalovaný nadobudol motorové vozidlo od úpadcu kúpnou zmluvou zo dňa 28.1.2013 v čase, kedy konateľom úpadcu bol otec žalovaného. Žalovaný bol teda v čase vzniku napadnutého právneho úkonu (kúpnej zmluvy) blízkou osobou fyzickej osobe, ktorá bola štatutárnym orgánom (konateľom) úpadcu, a preto sa podľa § 58 ods. 2 ZKR úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy (január 2013) nebola spoločnosť PETMARK, s.r.o. v úpadku, lebo následne (apríl - máj 2013) došlo k prevodu obchodných podielov jej spoločníkov (p. E. E. a p. H. I. na terajšieho spoločníka p. A. U.) a novému spoločníkovi bola odovzdaná celá agenda spoločnosti, len samotný prevod obchodných podielov spoločníkmi nesvedčí o tom, že spoločnosť v rozhodnom čase nebola v úpadku, pretože takýto prevod je (bol) jedným zo spôsobov ako sa zbaviť účasti v zadlženej spoločnosti. Keďže žalovaný nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadne iné dokazovanie na preukázanie, že spoločnosť PETMARK, s.r.o. v čase uzavretia odporovanej kúpnej zmluvy nebola v úpadku, platí zákonná domnienka (vzhľadom na príbuzenský vzťah medzi konateľom tejto spoločnosti a žalovaným v čase uzavretia odporovanej kúpnej zmluvy), že spoločnosť bola v úpadku.
19. Ďalšou zákonnou podmienkou úspešnosti odporovacej žaloby je, že označený právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka (§ 57 ods. 4 ZKR). K ukráteniu konkurzných veriteľov právnym úkonom dlžníka dochádza vtedy, ak v dôsledku takéhoto právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a neostal, resp. ostal majetok v nedostatočnej výške na uspokojenie jeho veriteľov. V prípade odplatných právnych úkonov dochádza k ukráteniu vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, ale v takom prípade môže byť pohľadávka veriteľa ukrátená len v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou primeranou za súčasného splnenia podmienky, že právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, t. j. že v dôsledku tohto právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj v prípade, ak by sa právnym úkonom zmenšil majetok dlžníka, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu, postačuje na uspokojenie pohľadávky, lebo týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa.
20. Treba prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že žalobca splnenie uvedenej zákonnej podmienky nepreukázal. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka - úpadcu jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Žalobca ako nositeľ dôkaznej povinnosti, tejto základnej hmotno-právnej podmienky odporovateľnosti právnym úkonom je tou osobou, ktorá disponuje nevyhnutnými podkladmi, materiálmi, účtovnou evidenciou, t.j. je vybavený k tomu, aby si mohol splniť svoju dôkaznú povinnosť a preukázať, že ním napadnutý právny úkon je úkonom, ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa. Žalobca predložil na CD nosiči zoznam veriteľmi prihlásených pohľadávok, žiadnym spôsobom však nepreukázal, že majetok dlžníka nepostačuje na ich uspokojenie, a teda nepreukázal, že odporovaný právny úkon ukracuje konkurzných veriteľov a na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhol vykonať ani žiadne dokazovanie.
21. Žalobca navyše nepreukázal ani to, že ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia, keďže neuviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že v čase a mieste uzavretia odporovanej kúpnej zmluvy bolo možné označené motorové vozidlo odpredať za kúpnu cenu 11 000,- eur a že táto cena bola v rozhodnom čase a mieste cenou obvyklou. Na rozdiel od § 58 ods. 2 vety druhej ZKR ide skutočnosti, ktoré musí nielen tvrdiť, ale aj preukazovať žalobca, v prejednávanej veci však žalobca ani v žalobe, ani v konaní pred súdom prvej inštancie napriek výhradám žalovaného žiadne dôkazy o neprimeranosti dohodnutej kúpnej ceny za označené motorové vozidlo nepredložil ani nenavrhol vykonať.
22. Podľa § 60 ods. 1 a 2 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
23. Citované ustanovenie, na rozdiel od § 58 a § 59 ZKR, vyžaduje v prípade odporovateľnosti právnych úkonov úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť tohto úmyslu druhou stranou právneho úkonu. Aj tu však platí, že ak bol právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sa predpokladá, ak nie je preukázaný opak. Rovnako aj pre túto skutkovú podstatu odporovateľnosti platí, že odporovať právnemu úkonu možno len vtedy, ak sa právnym úkonom dlžníka ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov.
24. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu a dokazovania, že odporovaným právnym úkonom sa majetok dlžníka zmenšil a či a v akom rozsahu mu ostal majetok na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno, pretože aj keď v žalobe i v konaní tvrdil, že označeným právnym úkonom došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov, na preukázanie tohto tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy a nenavrhol vykonať ani žiadne dokazovanie a len predloženie súpisu prihlásených pohľadávok veriteľov nesvedčí o tom, že úpadca nemá majetok na ich uspokojenie.
25. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, pričom strany sporu nenavrhli vykonať na preukázanie svojich tvrdení žiadne ďalšie dokazovanie, náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 C. s. p. a na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré posúdil podľa správnej právnej normy, ktorú aj správne, hoci neprehľadne a nesystémovo, na zistený skutkový stav aplikoval. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
26. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.
28. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).