Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3CoKR-18-2021.pdf
PDF · 130.66 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu : JUDr. Ondrej Gajdošech, Krmanova 14, 040 01 Košice, správca úpadcu KOBAK, s.r.o., Krivá 23, 040 01 Košice, IČO : 43 882 714, zastúpeného Vašiv & Partners s.r.o., Murgašova 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO : 47 238 836, proti žalovanému : KOBAKSTAV, s.r.o., Mlynská 25, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO : 46 633 596, zastúpenému Advokátska kancelária VEREB, s.r.o., Hrnčiarska 916/3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO : 52 633 284, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č. k. 32Cbi/20/2017-234 zo dňa 13. októbra 2020, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. 32Cbi/20/2017-234 zo dňa 13. októbra 2020 vo výrokoch II. a III.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že:
I. Návrh na prerušenie konania zamieta. II. Žalobu zamieta. III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré je povinný nahradiť žalobca vo výške, ktorá bude určená samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd určil, že právny úkon úpadcu KOBAK, s.r.o., Krivá 23, 040 01 Košice, IČO : 43 882 714, a to kúpna zmluva uzatvorená dňa 10.7.2014 medzi KOBAK, s.r.o. v právnom postavení predávajúceho a KOBAKSTAV, s.r.o., Krivá 23, 040 01 Košice, IČO : 46 633 596 v právnom postavení kupujúceho, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k motocyklu X. H., VIN : F., je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinný; žalovaný je povinný poskytnúť do všeobecnej podstaty úpadcu KOBAK, s.r.o. peňažnú náhradu 6.000 eur a žalovaného zaviazal nahradiť mu trovy konania.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 26K/9/2016 zo dňa 24. júna 2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 129/2016 dňa 6. júla 2016 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu KOBAK, s.r.o. a za jeho správcu ustanovil JUDr. Ondreja Gajdošecha. Dňa 10.7.2014 uzavrel KOBAK, s.r.o. ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k motocyklu X. H., VIN : F. za kúpnu cenu 2.400 eur. Predmetný motocykel mal v čase predaja najazdených 1.800 km a nevyskytovali sa na ňom žiadne vady. Kúpnu cenu motocykla
považoval žalobca za neprimerane nízku. Dôvodil, že prieskumom internetových inzercií zistil, že cena za obdobné motocykle sa pohybuje vo výške cca 4.100 eur. Vychádzajúc zo stavu motocykla a počtu ním najazdených kilometrov mal za to, že jeho trhová cena v čase uzavretia zmluvy dosahovala až 6.000 eur. V prípade spornosti hodnoty motocykla v čase predaja navrhol, aby súd zabezpečil odhad jeho ceny odborníkom. Žalobca citoval ust. §§ 58, 60 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), s poukazom na ktoré uviedol, v čom vidí splnenie podmienok na určenie odporovateľnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 10.7.2014. Tvrdil, že v doterajšom priebehu konkurzného konania si veritelia úpadcu prihlásili pohľadávky vo výške 165.276,96 eur a správca do súpisu podstát zapísal majetok v hodnote 84.558,44 eur. Vzhľadom na uvedené považoval za zrejmé, že konkurzní veritelia nebudú uspokojení v plnom rozsahu. Navyše dodal, že v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu mal úpadca viacero splatných záväzkov voči ZAPA beton SK s.r.o. a tiež, že odporovaný právny úkon bol uzatvorený s osobou spriaznenou s dlžníkom, preto sa prezumuje vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a rovnako aj úpadok dlžníka. Napriek tomu ale poukázal na súvahu k riadnej účtovnej závierke KOBAK, s.r.o., podľa ktorej ku dňu 31.12.2013 mala KOBAK, s.r.o. vlastné imanie v zápornej hodnote - 80.943 eur. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na požadovanom určení argumentoval, že podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nie je tento povinný preukazovať, nakoľko vyplýva priamo zo ZKR. Uzavrel, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.7.2014 získal úpadca plnenie v hodnote nižšej, než bola obvyklá cena plnenia, ktoré získať mohol. Tým bola naplnená skutková podstata právneho úkonu bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR. Zároveň týmto úkonom došlo k zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu, z ktorej budú uspokojovaní veritelia úpadcu, čím je naplnená podstata ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal, že podľa § 58 ZKR základnými predpokladmi odporovateľnosti sú, že (i) právny úkon ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, (ii) právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka, (iii) právny úkon bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania a neuplynula ročná prekluzívna lehota na uplatnenie odporovacieho práva, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Argumentoval, že do celkovej výšky prihlásených pohľadávok uvedenej žalobcom (165.276,96 eur) sú započítané aj pohľadávky spoločností BEKWOODCOTE, s.r.o. a ZAPA beton SK s.r.o. Pohľadávku BEKWOODCOTE, s.r.o. ale uhradil konateľ úpadcu ako ručiteľ a to dňa 21.11.2016 jej časť vo výške 2.555,21 eur a dňa 16.1.2017 časť vo výške 4.300,10 eur. Pokiaľ ide o záväzok voči ZAPA beton SK s.r.o., tento konatelia úpadcu nikdy neuznali, faktúry vrátili ZAPA beton SK s.r.o. spolu s listom zo dňa 3.12.2013 a ohľadne tohto záväzku je vedený aj súdny spor na Okresnom súde Košice II, ktorý nie je právoplatne skončený. Navyše predmetný záväzok označil žalovaný ako fiktívny. Dôvodil, že vznikol tak, že zástupca spoločnosti STAVA IP, spol. s r.o. bez vedomia vtedajších konateľov KOBAK, s.r.o. vyhotovil objednávku pod označením KOBAK, s.r.o. na dodávku betónu na stavbu, kde KOBAK, s.r.o. vykonávala na zmluvnom základe stavebné práce (v postavení subdodávateľa STAVA IP, spol. s r.o.), čo vylučuje, aby medzi úpadcom a veriteľom existoval obchodno-záväzkový vzťah. Ak sa teda prihláška pohľadávky ZAPA beton SK s.r.o. vo výške 78.047,28 eur a prihláška pohľadávky BEKWOODCOTE, s.r.o. vo výške 5.810,23 eur odpočítajú od celkovej prihlásenej sumy, tak skutočná výška prihlásených pohľadávok predstavuje iba 81.419,45 eur. Uvedené znamená, že súpis podstát je vyšší, než suma prihlásených pohľadávok, ktorá skutočnosť vylučuje ukrátenie ostatných prihlásených pohľadávok, čo znamená, že absentuje prvý predpoklad odporovateľnosti právneho úkonu. Žalovaný ďalej argumentoval, že v súvislosti s tvrdeným úmyslom dlžníka je potrebné poukázať na to, že KOBAK, s.r.o. riadne vykonávala stavebné práce na diele (F. galérii B.), na zaplatenie ceny ktorých vyzvala STAVA IP, spol. s r.o. faktúrou č. 05/2013 (91.288,39 eur) a faktúrou č. 8/2014 (250.003,93 eur). Z uvedeného vyplýva, že KOBAK, s.r.o. mala dostatok finančných prostriedkov na úhrady pre všetkých veriteľov a problémy s likviditou na strane STAVA IP, spol. s r.o. riešila priamo cez investora, ktoré súvislosti rovnako vylučujú existenciu úmyslu ukrátiť veriteľov. Dôvodil tiež, že v žalobe správca KOBAK, s.r.o. argumentuje aj jej záporným vlastným imaním k 31.12.2013, čo je však podľa žalovaného bez právneho významu, nakoľko v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (10.7.2014) bolo podľa účtovnej závierky KOBAK, s.r.o. jej vlastné imanie v plusovej hodnote 69.118,00 eur. Záverom žalovaný namietal, že žalobcom vykonaný prieskum trhu je zavádzajúci, pretože sporný motocykel bol v zlom technickom stave a k jeho predaju KOBAK, s.r.o. pristúpila iba preto, aby nemusela investovať do jeho opráv, preto hodnota motocykla nemohla byť v rozhodnom čase jeho predaja 6.000 eur. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody mal za to, že nie sú naplnené základné predpoklady odporovateľnosti, preto žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť.
5. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 32Cbi/20/2017-100 zo dňa 11. januára 2019 prerušil konanie na návrh žalovaného a so súhlasom žalobcu, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/20/2017. Návrh na prerušenie konania odôvodnil žalovaný tým, že jeho procesná obrana sa odvíja aj od existencie/neexistencie pohľadávky ZAPA beton SK s.r.o. a teda, či odporovaný právny úkon spôsobil úpadok dlžníka, resp. či bol urobený počas úpadku dlžníka, pričom poukázal, že v konaní sp. zn. 26Cbi/20/2017 už boli k tejto spornej otázke vypočutí zástupcovia sporových strán aj svedkovia. Mal za to, že aj vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania je dôvod na jeho prerušenie. Súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalovaného stotožnil a konanie prerušil podľa ust. § 164 CSP do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/20/2017 z dôvodu, že výsledok konania sp. zn. 26Cbi/20/2017 môže mať význam pre konanie sp. zn. 32Cbi/20/2017.
6. Po tom, ako súd prvej inštancie pokračoval v konaní prerušenom na základe uznesenia č. k. 32Cbi/20/2017-100 zo dňa 11. januára 2019, žalovaný opätovne navrhol prerušiť konanie, tentokrát do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31NcKR/26/2017. Návrh na prerušenie konania odôvodnil tým, že v spore sp. zn. 31NcKR/26/2017 bolo súdu prvej inštancie odvolacím súdom nariadené doplniť dokazovanie ohľadom spornej pohľadávky spoločnosti ZAPA beton SK s.r.o. Poukázal, že v konaní sp. zn. 26Cbi/20/2017, ktoré bolo právoplatne skončené tak, že odvolací súd rozsudkom sp. zn. 4CoKR/19/2019 zo dňa 29. októbra 2019 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol, odvolací súd ohľadom pohľadávky ZAPA beton SK s.r.o. konštatoval, že vedené súdne konanie o odporovateľnosti právneho úkonu úpadcu KOBAK, s.r.o. na uznaní tejto pohľadávky zo strany správcu nemôže nič zmeniť, môže však svedčiť alebo nesvedčiť o úpadku.
7. Súd prvej inštancie mal za to, že návrh žalovaného na prerušenie konania označený v odseku 6. tohto rozsudku nie je dôvodný. Uviedol, že z konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/20/2017 a aj záverov vyslovených Krajským súdom v Košiciach ako súdom odvolacím v rozsudku sp. zn. 4CoKR/19/2019 zo dňa 29. októbra 2019 vyplýva pre neho právny názor, ktorý spornú otázku úpadku úpadcu nepriamo rieši. Zároveň dodal, že z listinných dôkazov, ktoré strany predložili a aj vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, môže spor rozhodnúť a dať pritom odpovede aj na skutkové okolnosti, ktoré sú medzi stranami sporné. Preto návrh žalovaného na prerušenie konania vo výroku I. napadnutého rozsudku zamietol.
8. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebola sporná (i) existencia konkurzného konania úpadcu KOBAK, s.r.o., (ii) spriaznenosť medzi úpadcom a žalovaným, (iii) existencia veriteľov úpadcu a ich prihlásených pohľadávok do konkurzného konania úpadcu, (iv) prevod vlastníckeho práva k motocyklu X. z úpadcu na žalovaného a (v) úhrada sumy vo výške 2.400 eur titulom dohodnutej kúpnej ceny v deň uzavretia kúpnej zmluvy.
9. Ako spornú medzi stranami označil súd prvej inštancie otázku, či kúpna zmluva uzavretá dňa 10.7.2014 medzi úpadcom KOBAK, s.r.o. a žalovaným, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k motocyklu X., je odporovateľným právnym úkonom v zmysle ustanovení ZKR, a teda či je voči veriteľom úpadcu neúčinný.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané uzavretie kúpnej zmluvy dňa 10.7.2014 medzi KOBAK, s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol motocykel zn. X., rok výroby XXXX, EČV: B., VIN : F. za kúpnu cenu 2.400 eur, ktorú kupujúci uhradil predávajúcemu v deň uzavretia zmluvy. Predmet kúpy bol používaný, riadne udržiavaný a ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy mal najazdených 1.800 kilometrov. Z prehľadu internetovej stránky Z..Q..P. súd prvej inštancie zistil, že dňa 2.6.2017 obdobný motocykel X. (rok výroby XXXX) bol ponúkaný na predaj za cenu 4.100 eur. Zo znaleckého posudku č. 77/2020 vypracovaného znalcom z odboru cestná doprava I.. T. B., ktorý ako dôkaz predložil žalobca súdu prvej inštancie vyplynulo, že znalec, ktorého úlohou bolo určiť všeobecnú hodnotu sporného motocykla X. H. konštatoval, že jeho všeobecná hodnota ku dňu 10.7.2014 predstavovala 2.903 eur s DPH. Súčasťou znaleckého posudku boli aj detaily z internetových stránok z roku 2020, kde boli obdobné motocykle ponúkané na predaj aj s uvedením ich cien. Znalec prehliadku motocykla osobne nevykonal.
11. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/20/2017 medzi žalobcom JUDr. Ondrejom Gajdošechom, správcom úpadcu KOBAK, s.r.o., proti žalovanému KOBAKSTAV, s.r.o., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, súd prvej inštancie sa oboznámil aj s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/19/2018 zo dňa 29. októbra 2019, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 26Cbi/20/2017 zo dňa 29. januára 2019 tak, že zamietol žalobu vo výroku o určení, že právny úkon úpadcu KOBAK, s.r.o., Krivá 23, 040 01 Košice, IČO : 43 882 714 a to kúpna zmluva uzatvorená dňa 10.7.2014 medzi KOBAK, s.r.o. v právnom postavení predávajúceho a KOBAKSTAV, s.r.o., Krivá 23, 040 01 Košice, IČO : 46 633 596 v právnom postavení kupujúceho, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k osobnému automobilu U. XXX, VIN: F. je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinný a vo výroku o povinnosti žalovaného poskytnúť do všeobecnej podstaty úpadcu KOBAK, s.r.o. peňažnú náhradu vo výške 1.400 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že z právneho názoru Krajského súdu v Košiciach vyjadreného v predmetnom rozhodnutí, ktorými sú súdy nižšieho stupňa viazané (v danom spore ide o obdobný spor) vyplýva, že úlohou súdu pri odporovateľnosti právneho úkonu, a teda pri vyslovení jeho neúčinnosti voči veriteľom úpadcu v zmysle ZKR, je v prejednávanom spore potrebné skúmať splnenie troch zákonných predpokladov a to (i) existenciu spriaznenosti osôb, medzi ktorými bol právny úkon urobený, (ii) či právny úkon bol vykonaný počas úpadku, či už vo forme platobnej neschopnosti alebo predĺženia (potrebné je to skúmať v čase vykonania právneho úkonu), a (iii) či dohodnutá kúpna cena je cenou podstatne nižšou ako cena obvyklá (§ 58 ods. 1 ZKR), ktorú mohol dlžník (úpadca) získať. Až následne, po splnení všetkých týchto troch zákonných predpokladov možno žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu vyhovieť. Súd prvej inštancie uviedol, že Krajský súd v Košiciach v predmetnom rozhodnutí poukázal i na to, že v obdobnom spore medzi totožnými sporovými stranami s rovnakým predmetom konania (rozdiel bol iba v predmete kúpnej zmluvy) bol preukázaný predpoklad uvedený v bode (i). K splneniu ostatných predpokladov konštatoval najmä, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie, že dohodnutá kúpna cena bola podstatne nižšia ako cena obvyklá v zmysle ust. § 58 ods. 1 ZKR. Žalobcom tvrdený rozdiel 1.400 eur totiž nepovažoval za taký, aby napĺňal znaky odporovateľného právneho úkonu v tom, že by ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov v zmysle § 57 ods. 4 ZKR a to aj z toho dôvodu, že náklady žalobcu ako správcu na vedenie súdneho konania sú vyššie ako 1.400 eur a tieto náklady tvoria pohľadávku proti podstate v zmysle ust. § 87 ZKR a budú uspokojované z výťažku z predaja úpadcu. Teda o túto sumu budú v menšom rozsahu uspokojení konkurzní veritelia úpadcu. Zároveň poukázal aj na ďalšie svoje rozhodnutie v obdobnej veci (rozsudok sp. zn. 4CoKR/27/2017 zo dňa 27. marca 2018), ktorým bola rovnako zamietnutá žaloba o určenie odporovateľnosti právneho úkonu (kúpna zmluva o odpredaji motorového vozidla), a v ktorom konštatoval, že žalobca neuviedol, na základe čoho dospel k záveru, že v čase odpredaja motorového vozidla by mohol úpadca odpredať motorové vozidlo za cenu, o ktorú podľa ním podanej žaloby mali byť ukrátení veritelia úpadcu a ani nepredložil dôkazy o neprimeranosti dohodnutej kúpnej ceny.
12. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 14 ods. 1; 23 ods. 1; 57 ods. 1, 2, 3, 4; 58 ods. 1, 2, 3; 60 ods. 1, 2, 3; 62 ods. 1, 5 ZKZ, ktoré upravujú začatie konkurzného konania, začatie konkurzu, právo odporovať právnemu úkonu, odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu a uplatnenie odporovacieho práva. Ďalej podľa § 588 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve a podľa §§ 191; 216 ods. 1 CSP, ktoré upravujú hodnotenie dôkazov a zásadu ne ultra petitum.
13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca podal žalobu v zákonom stanovenej lehote podľa § 57 ods. 2 ZKR do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Zo skutkových okolností, ktoré neboli popreté, mal preukázané, že úpadca a žalovaný v čase uzavretia sporného právneho úkonu boli spriaznené osoby, a že odporovaný právny úkon bol vykonaný v období troch rokov pred začatím konkurzného konania. Dodal však, že nie každý úkon dlžníka urobený v zákonnom stanovených prekluzívnych lehotách je odporovateľný právny úkon. Je potrebné skúmať, či tento právny úkon spĺňa znaky uvedené v ust. § 57 ZKR (všeobecná podstata odporovateľnosti právneho úkonu) a následne uvedené v osobitných podstatách odporovateľných právnych úkonov - v danom prípade v ust. § 58 ZKR (právny úkon bez primeraného protiplnenia). Dôvodil, že pri odporovateľných právnych úkonoch je potrebné skúmať najmä jeho faktické protiplnenie, aby sa dalo vylúčiť, resp. potvrdiť ukrátenie veriteľa v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR, pretože nie každý úkon dlžníka spôsobuje ukrátenie veriteľa.
14. Vzhľadom na závery Krajského súdu v Košiciach vyjadrené v obdobnej právnej veci a sumarizované v odseku 11. tohto rozsudku a tiež aj vzhľadom na ustálenú judikatúru, že zákonné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu musia byť splnené súčasne, súd prvej inštancie zameral dokazovanie na to, aby odstránil spor v skutkovej okolnosti tvrdenej žalobcom a popretej žalovaným a to, či sporný právny úkon spĺňa/nespĺňa znak osobitnej skutkovej podstaty uvedenej v ust. § 58 ods. 1 ZKR - teda že ide o taký odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe mohol získať. Z vykonaného dokazovania poukazujúc aj na žalobcom doložený znalecký posudok považoval za preukázané, že znalec určil všeobecnú hodnotu motocykla na 2.903 eur, a tiež to, že kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve predstavovala 2.400 eur. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že rozdiel medzi plnením, ktoré mohol úpadca získať v zmysle znaleckého posudku a tým, ktoré získal, predstavuje 503 eur. Takýto rozdiel podľa súdu prvej inštancie nie je „podstatne vyšší“, ako predpokladá ust. § 58 ods. 1 ZKR a ani ho nepovažoval za taký, že by mohol spôsobiť ukrátenie veriteľov úpadcu a to aj s poukazom na právny názor vyslovený Krajským súdom v Košiciach v rozhodnutiach sp. zn. 4CoKR/19/2019 a sp. zn. 4CoKR/27/2017. Preto dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by motocykel bol úpadcom predaný žalovanému za podstatne nižšiu ako obvyklú cenu, čím nepreukázal splnenie jedného zo zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ustanovení ZKR. Preto súd prvej inštancie žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol.
15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1; 262 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré je povinný nahradiť žalobca vo výške, ktorá bude určená samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň poznamenal, že podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR sú z uspokojenia v konkurze vylúčené aj trovy účastníkov konania (strán sporu), ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak ZKR neustanovuje inak.
16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalovanému uloží nahradiť mu trovy konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
17. Žalobca v odvolaní namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie, že žalovanému nebol motocykel odpredaný za neprimerané plnenie. Uviedol, že právny úkon bez primeraného plnenia je taký právny úkon dlžníka, na základe ktorého dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktorú na jeho základe získal alebo mal získať. Zisťovanie, či cena bola obvyklá, je vecou dokazovania, pričom sa musí zisťovať, aká bola obvyklá cena v čase vykonania právneho úkonu v mieste, v ktorom sa urobil úkon takého istého plnenia alebo plnenia obdobného. Poukázal, že v priebehu konania predložil súdu viaceré dôkazy, ktoré mali preukázať obvyklú hodnotu motocykla a to inzerciu z inzertného portálu, z ktorej bolo zrejmé, že motocykel rovnakého typu sa v roku 2017 predával za 4.100 eur, pričom možno predpokladať, že v roku 2014 musela byť jeho kúpna cena podstatne vyššia. Uviedol, že po skúsenostiach z iných konaní vedených proti žalovanému aj iným spriazneným osobám úpadcu, na ktorých boli prevedené viaceré motorové vozidla úpadcu, nechal vypracovať znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty motocykla. Znalec v znaleckom posudku určil na základe roku výroby, motorizácie, najazdených kilometrov a poškodenia motocykla, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve a iných ukazovateľov, že všeobecná hodnota motocykla bola 2.903 eur. Žalobca argumentoval, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil právnu normu, keď uviedol, že rozdiel medzi sumou, za ktorú odpredal úpadca motocykel žalovanému a hodnotou, ktorú uviedol znalec je nízky na to, aby bol odporovaný právny úkon neúčinný. Mal za to, že uniesol dôkazné bremeno, pretože preukázal, že obvyklá cena motocykla v čase odporovaného právneho úkonu mala byť vyššia a tým došlo k ukráteniu veriteľov. Dôvodil, že nakoľko z ustálenej judikatúry ani zo zákona nevyplýva, kedy je protiplnenie neprimerané, tak ak sa preukáže, že obvyklá cena mala byť vyššia ako bola cena, za ktorú úpadca odpredal žalovanému, malo by ísť o neprimerané protiplnenie, a tým by mal byť odporovaný právny úkon neúčinný.
18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že celé odvolanie je postavené na závere žalobcu, že rozdiel kúpnej ceny a ceny stanovenej znaleckým posudkom je podstatne vyšší a preto žalobca namieta opačný záver súdu prvej inštancie. V súvislosti s ust. § 58 ods. 1 ZKR poukázal žalovaný na princíp „racionálneho zákonodarcu“, podľa ktorého ak zákonodarca do predmetného ustanovenia zaradil slovné spojenie „podstatne vyšší“, tak je evidentné, že nie každý a akýkoľvek rozdiel môže byť postihnutý sankciou v podobe neúčinnosti takého právneho úkonu. Dôvodil, že ak žalobca po tom, čo dal vypracovať znalecký posudok sa opakovane v odvolaní vracia k internetovej inzercii, tak takýto prístup je účelový až nepochopiteľný. Ďalej žalovaný odkázal na závery rozsudkov Krajského súdu v Košiciach v súvisiacich veciach, ktoré internetovú inzerciu ako dôkaz odmietli. Zároveň namietal, že znalecký posudok, ktorý žalovaný predložil, vypracoval znalec bez riadnej obhliadky a je nepoužiteľný ako dôkaz, z čoho vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by motocykel mu bol úpadcom predaný za podstatne nižšiu ako obvyklú cenu. Záverom s poukazom na článok 2 ods. 2 CSP argumentoval, že súd prvej inštancie bol viazaný právnym názorom vysloveným ohľadne § 58 ods. 1 ZKR v rozhodnutiach Krajského súdu v Košiciach ako súdu odvolacieho v súvisiacich veciach.
19. Žalobca v odvolacej replike pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného o princípe „racionálneho zákonodarcu“ dôvodil, že súd prvej inštancie sa mal bližšie vyjadriť k tomu, aké faktory zohľadňoval pri určovaní toho, či bola obvyklá cena alebo mala byť podstatne vyššia pri tomto odporovanom právnom úkone. Mal za to, že k uvedenému sa v rozhodnutí súd prvej inštancie nevyjadril a neurčil pomyselnú hranicu, podľa ktorej možno tvrdiť, že možno postihnúť právny úkon formou sankcie v podobe neúčinnosti takého právneho úkonu. K tvrdeniu žalovaného, že nerozumie, prečo žalobca v odvolaní odkazuje na inzerciu aj potom, ako nechal vypracovať znalecký posudok dôvodil, že je vždy najlepšie vychádzať z vývoja cien na trhu, ktorý najhodnovernejšie odzrkadľuje práve inzercia, z ktorej vychádzal aj v žalobe. Preto prvotne vychádzal z inzercie, ktorá preukazuje, že právny úkon, ktorým nadobudol žalovaný odporované plnenie (motocykel zn. X.), bol za neprimerané protiplnenie, keďže v roku 2017 (3 roky po predaji motocykla) bola stále hodnota obdobného motocykla na internetovej inzercii vo výške 4.100 eur, čo je v porovnaní s kúpnou cenou, ktorú zaplatil žalovaný, neporovnateľne vyššia cena. Z uvedeného podľa žalobcu logicky vyplýva, že v roku 2014 musela byť cena motocykla podstatne vyššia ako 2.400 eur. Keďže ale chcel mať aj odborné určenie hodnoty motocykla, požiadal súdneho znalca z odboru cestnej dopravy o jej určenie. Znalec pri tomto zadaní vychádzal z rôznych faktorov, ako sú značka motocykla, výrobný typ motocykla, vek, najazdené kilometre, výbavu, motorizáciu motocykla, vady podľa kúpnej zmluvy. Preto mal žalobca za to, že nie je možné spochybňovať znalecký posudok, ktorý v konaní predložil.
20. Žalovaný odvolaciu dupliku nepodal, odvolacia replika žalobcu mu spolu s výzvou na vyjadrenie bola doručená dňa 23.3.2021.
21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
22. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
23. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
24. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a to, či procedúra prejednania veci pred súdom prvej inštancie znemožnila žalobcovi realizáciu jeho procesných oprávnení v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces; či sa súd prvej inštancie dopustil akýchkoľvek iných pochybení v procesnom postupe, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné dôvody, a ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na osvedčený skutkový stav aplikoval správne príslušné právne predpisy. To všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
25. Podrobné, vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na neho (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd udáva :
26. Primárne považuje odvolací súd za potrebné poukázať, že i keď žalobca v odvolaní výslovne neuviedol, proti ktorým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie smeruje, z jeho obsahu je nepochybné, že namieta len správnosť výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a výroku o nároku na náhradu trov konania (výroky II. a III.), čo je zrejmé aj z odvolacieho návrhu.
27. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno, že motocykel bol na základe kúpnej zmluvy predaný žalovanému za podstatne nižšiu cenu ako bola jeho obvyklá cena, a tým nepreukázal splnenie jedného zo zákonných predpokladov odporovateľnosti tohto právneho úkonu.
28. Skutočnosť, že žalobca má na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je postačujúce na to, aby odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalobcu o nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP.
29. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd uvádza, že z odvolania žalobcu nevyplýva, aká faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu prvej inštancie - teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd prvej inštancie viedol konanie), znemožnila žalobcovi realizáciu jeho procesných oprávnení a marila možnosti jeho aktívnej účasti v konaní pred súdom prvej inštancie v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Takáto vada konania nebola zistená ani odvolacím súdom, preto ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP nepovažuje odvolací súd za naplnený.
30. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP odvolací súd udáva :
31. Spornou otázkou z hľadiska podstatných tvrdení strán sporu v odvolacom konaní bola primeranosť protiplnenia, ktoré získal dlžník pri predaji motocyklu na základe odporovanej kúpnej zmluvy. Žalobca k tejto otázke argumentoval internetovou inzerciou, podľa ktorej sa cena za obdobné motocykle pohybovala vo výške 4.100 eur. Sám cenu motocykla (zohľadňujúc počet najazdených kilometrov, ktoré mal v čase uzavretia kúpnej zmluvy) stanovil na 6.000 eur. Okrem toho v priebehu konania predložil znalecký posudok vyhotovený znalcom z odboru cestná doprava, ktorý vypočítal všeobecnú hodnotu motocykla ku dňu uzavretia zmluvy na 2.903 eur.
32. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozdiel medzi plnením, ktoré mohol dlžník získať v zmysle označeného znaleckého posudku a tým, ktoré získal, je 503,00 eur. Tento rozdiel nepovažoval za „podstatne vyšší“, ako to predpokladá ust. § 58 ods. 1 ZKR a ani za taký, že by mohol spôsobiť ukrátenie veriteľov úpadcu, preto žalobu zamietol.
33. Podľa § 58 ods. 1, 2, 3 ZKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
34. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že úlohou súdu, ktorý koná o odporovacej žalobe argumentujúcej aj neprimeranosťou protiplnenia pri uskutočnení napadnutého právneho úkonu, je okrem iného tiež posúdenie primeranosti protiplnenia sporného právneho úkonu (§ 58 ods. 1 ZKR).
35. Súd prvej inštancie pri hodnotení kritéria „obvyklosti“ ceny protiplnenia, ktorú dlžník získal za predaj motocykla vychádzal zo znaleckého posudku č. 77/2020 zo dňa 3.7.2020 vypracovaného znalcom z odboru cestná doprava I.. T. B., ktorého úlohou bolo vypočítať všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy, pričom znalec ju stanovil na 2.903 eur. Okrem tohto dôkazu žalobca predložil súdu aj screenshot internetovej inzercie motocykla X. H. XXX D., rok výroby XXXX, počet najazdených kilometrov 50.000, z ktorého vyplynulo, že obdobný motocykel bol na internetovom portáli ponúkaný dňa 2.6.2017 na predaj za 4.100 eur. Vychádzajúc zo stavu motocykla a počtu ním najazdených kilometrov mal však žalobca za to, že jeho trhová cena v čase uzavretia kúpnej zmluvy dosahovala až 6.000 eur.
36. Porovnávajúc všeobecnú hodnotu motocykla stanovenú znalcom (2.903 eur) s jeho kúpnou cenou dojednanou v kúpnej zmluve zo dňa 10.7.2004 (2.400 eur) je zrejmé, že za motocykel zaplatil žalovaný cca 83 % z jeho všeobecnej hodnoty stanovenej znalcom.
37. Podľa ust. § 58 ods. 1 ZKR je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia taký odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Z uvedeného teda vyplýva, že nie každý a akýkoľvek cenový rozdiel môže byť postihnutý sankciou v podobe neúčinnosti právneho úkonu, ale musí ísť o rozdiel, ktorý je nápadný, značný, resp. znateľný.
38. Porovnaním dojednanej kúpnej ceny motocykla a jeho všeobecnej hodnoty stanovenej znalcom tento cenový rozdiel činí 503 eur, čo predstavuje cca 17 %. Odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že takýto rozdiel nenapĺňa znaky odporovateľného právneho úkonu v tom, že by ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu v zmysle § 57 ods. 4 ZKR. Navyše odvolací súd dodáva, že náklady žalobcu ako správcu na vedenie tohto súdneho konania sú vyššie ako 503 eur, tvoria pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ZKR a budú uspokojované z výťažku z predaja majetku úpadcu, teda o túto sumu budú v menšom rozsahu uspokojení konkurzní veritelia.
39. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že cena motocykla ku dňu uzavretia zmluvy dosahovala až 6.000 eur, odvolací súd poukazuje, že na povinnosť tvrdenia (základnú procesnú povinnosť sporových strán) nadväzuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, pričom žalobca svoje tvrdenie, že obvyklá cena motocykla bola 6.000 eur neobjektizoval žiadnym dôkazom.
40. K cene motocykla uvedenej v internetovej inzercii odvolací súd udáva, že táto predstavuje ponuku predávajúceho, no nevypovedá o tom, či po takejto cenovej ponuke bol aj reálny dopyt a okrem toho táto internetová ponuka ani nezohľadňuje individuálny technický stav vozidla.
41. Odvolací súd preto dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s § 191 CSP. Súd prvej inštancie vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli a neopomenul žiadnu rozhodujúcu skutočnosť, ktorá vyšla počas konania najavo. Zároveň súd prvej inštancie vec správne právne posúdil podľa noriem, ktoré dopadajú na daný skutkový stav (viď. ods. 12. tohto rozsudku) a tieto aj správne interpretoval, preto ani odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP nepovažoval odvolací súd za naplnené.
42. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).