Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-17-2022.pdf
PDF · 109.42 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/17/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01, Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02, Bratislava - Staré mesto, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 94,22 € s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 94,22 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobcu bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 17.12.2021 a na Okresný súd Martin postúpenou po odpore žalovaného dňa 03.02.2022, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 94,22 € titulom dlžnej istiny a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil nasledovne. Na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod č. XXXXXXXXXX došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 210092, priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Listinné dôkazy preukazujúce uvedené skutočnosti žalobca predložil súdu a na tieto odkázal.
3. Žalobca opieral svoj nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ.
4. K žalobe žalobca pripojil správu o nehode zo dňa 16.02.2021, zákazkový list č. zákazky Q. XXXXXX vystavený servisom Galimex s.r.o., so sídlom v Martine, faktúru servisu Galimex s.r.o. č. A. XXXXXX,
ktorou bola poškodenému RIS Studio, s.r.o. vyúčtovaná oprava poškodeného motorového vozidla, zmluvu o prenájme vozidla č. XX/XXX zo dňa 24.02.2021, faktúru žalobcu adresovanú poškodenej spoločnosti č. XXXXXX za prenájom motorového vozidla v dĺžke 15 dní (od 24.02.2021 do 10.03.2021) spolu vo výške 1.055,70 €, zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi žalobcom a poškodenou spoločnosťou dňa 10.03.2021 a oznámenie poškodenej spoločnosti adresovanú žalovanému o postúpení pohľadávky zo dňa 10.03.2021, list žalovaného adresovaný poškodenej spoločnosti zo dňa 10.03.2021 o poistnom plnení, všeobecné obchodné podmienky na prenájom motorových vozidiel platné u žalobcu, list žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 30.03.2021 o poistnom plnení, upomienku žalobcu adresovanú žalovanému č. XXXXXXXX a podací lístok preukazujúci odoslanie tejto upomienky žalovanému.
5. Žalovaný sa k návrhu prvýkrát vyjadril v odpore voči vydanému platobnému rozkazu, kde tvrdenia žalobcu a jeho nároky namietal a žiadal žalobu zamietnuť. Predovšetkým žalovaný konštatoval, že podľa jeho názoru žalobca pravdivo neopísal rozhodujúce skutočnosti pre uplatnenie jeho nároku, neuviedol ani dôkazy, o ktoré svoj nárok opiera. Nárok, ktorý žalobca žalobou uplatnil, zákon o povinnom zmluvnom poistení výslovne neuvádza, takisto nevyplýva ani z Občianskeho zákonníka. Žalobca na viac v predmetnom konaní nie je vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu a predložených dôkazov vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre za prenájom. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Keďže poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením tejto zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla. V uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Žalobca preto nemôže predstavovať vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Z týchto dôvodov (neexistujúci predmet postúpenia) podľa názoru žalovanej strany bolo postúpenie pohľadávky poškodeného na žalobcu absolútne neplatným právnym úkonom. K výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaným sa žalovaný odvolával na odôvodnenie v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 30.03.2021, v zmysle ktorého Žalobca od uplatňovaného nároku za prenájom náhradného motorového vozidla neodrátal prevádzkové náklady vo výške 94,22 €, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ak by poškodené nebolo. V danej súvislosti poukázal žalovaný na konštantnú judikatúru (napr. R7/1992), v zmysle ktorej je nevyhnutné od vynaložených nákladov na vypožičanie osobného motorového vozidla odpočítať náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré nemohol používať v dôsledku poškodenia. Na preukázanie týchto svojich tvrdených skutočností žalovaný k odporu pripojil ako dôkaz kalkuláciu odpočtu prevádzkových nákladov
6. Žalobca potom reagoval replikou podanou ešte v upomínacom konaní dňa 02.02.2022, v ktorom podaní aj navrhol pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. Žalobca v danej replike uviedol, že tvrdenia žalovaného o nedostatočnej špecifikácii skutočností, z ktorých vychádza uplatnený nárok, považuje za účelové tvrdenie, nakoľko návrh na vydanie platobného rozkazu spĺňa podľa neho náležitosti uvedené v zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Žalobca ďalej dôvodil, že opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prenájom náhradného motorového vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Uvedené napokon potvrdzuje aj samotné metodické usmernenie členov SKP č. 17/2002.
7. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe žalobca dodal, že dňa 16.02.2021 došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Volkswagen Passat, EČ: D. XXX T., spôsobenej poškodenému RIS Studio s.r.o. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Volvo, T.: D. XXX T., poisteného v žalovanej poisťovni. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Škoda Kodiaq, ev. č. Y. XXX E. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 89 /701 zo dňa 24.02.2021. Na základe toho žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 210092 zo dňa 09.03.2021, s dátumom splatnosti 24.03.2021 na sumu 1055,70 €, ktorá bola zaslaná žalovanému na preplatenie. Žalovaný však v zmysle Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 30.03.2021
ukončil šetrenie poistnej udalosti tak, že neuznal plnú výšku uplatneného nároku, poistné plnenie krátil a poškodenému priznal preplatenie nákladov iba vo výške 961,48 €. Žalobca preto žalovanému zaslal upomienku č. 20210105 zo dňa 29.11.2021, na ktorú už žalovaný nereagoval. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Relevantné dokumenty boli predložené spolu s návrhom taktiež súdu a na tieto opätovne odkázal.
8. V súvislosti s uplatnením svojich nárokov žalobca poukazoval na stanovisko R 7/1992, rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cob/189/2014, či rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. V zmysle uvedenej judikatúry škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. Možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Žalobca poukázal tiež na to, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu alebo najrýchlejšiu autoopravovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami, príp. autoservismi, podľa podmienok, ktoré ponúkajú. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Dobu opravy vozidla poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného.
9. Žalobca ďalej argumentoval, že je vecne legitimovaný, pretože zmluva o postúpení pohľadávky je platne uzatvorená a neodporuje zákonu a v tejto súvislosti opäť poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov v iných obdobných prípadoch. Rovnako poukázal žalobca aj na samotné oznámenie žalovaného o poistnom plnení adresované žalobcovi, ktoré samo osebe preukazuje, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť už v súčasnosti žalovaný namieta, nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky, nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky je nesprávne a zavádzajúce. V danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení teda nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018, v ktorom odvolací súd mal za potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Odvolací súd v citovanom rozhodnutí taktiež konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody.
10. Námietku žalovaného týkajúcu sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok žalobcu pokladá žalobca za neopodstatnenú, nakoľko v tomto prípade šlo o štandardné postúpenie pohľadávky a poškodená spoločnosť za týmto účelom uzatvorila so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky z poistnej udalosti a uvedené písomne oznámila žalovanému.
11. Žalobca ďalej argumentoval, že odpočet prevádzkových nákladov, ktoré mal poškodený ušetriť tým, že nepoužíval svoje vlastné motorové vozidlo, súčasná rozhodovacia prax súdov SR považuje za neoprávnený aj z toho dôvodu, že cena motorového vozidla, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené, sa na trhu reálne znížila a ak by sa teda mala znížiť hodnota poistného o to, čo poškodený ušetril na prevádzkových nákladoch, tak potom by bolo potrebné ako škodu zohľadniť aj tú skutočnosť, že samotná hodnota motorového vozidla sa v súvislosti so škodovou udalosťou znížila, a to nepochybne o sumu väčšiu, než je suma, ktorá spočíva v prevádzkových nákladoch. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo 48/2012 zo dňa 28.03.2013, podľa ktorého každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje, ako aj na skutočnosť, že aj náhradné vozidlo sa opotrebováva a vznikajú na ňom tzv. „prevádzkové náklady“. Je teda nepochybné, že poškodený musel vynaložiť náklady za prenájom motorového vozidla tak, ako boli vyfakturované, teda o túto hodnotu sa jeho majetok v dôsledku poistnej udalosti reálne znížil, čo predstavuje škodu, ktorú je povinný hradiť v celom rozsahu žalovaný.
12. K vyjadreniu žalobcu sa už žalovaný nevyjadril a preto súd nariadil pojednávanie na deň 21.04.2022, ktoré vykonal len v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý na pojednávaní na žalobe zotrval a žiadal jej v celom rozsahu vyhovieť. Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním mal zistený tento skutkový stav veci:
13. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že dňa 16.02.2021 o 19.30 hod. spôsobil poistenec žalovaného pri škodovej udalosti škodu na motorovom vozidle poškodenej spoločnosti RIS Studio, s.r.o. zn. Volkswagen Passat, EČ: D. XXX T.. Škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Volvo, T.: D. XXX T., ktoré bolo poistené v čase škodovej udalosti u žalovaného. O tejto skutočnosti svedčí správa o nehode. Zákazkový list servisu Galimex s.r.o., so sídlom v Martine, č. Q. XXXXXX, svedčí o tom, že poškodené vozidlo poškodenej spoločnosti bolo na opravu do servisu prijaté 24.02.2021 a predpokladaný termín ukončenia bol 05.03.2021. Dňa 09.03.2021 vystavil servis poškodenej spoločnosti faktúru za opravu predmetného motorového vozidla vo výške 2.524,91 €. Poškodená spoločnosť uzavrela so žalobcom dňa 24.02.2021, teda v deň odovzdania svojho poškodeného motorového vozidla do servisu, zmluvu o prenájme vozidla, typ Škoda Kodiaq, T.: Y. XXX E., na dobu prenájmu do 10.03.2021 pri dennej sadzbe prenájmu 105,60 €. Ako účel zapožičania náhradného motorového vozidla boli v tejto zmluve uvedené firemné účely v rámci SR. Podľa prehlásenia poškodenej spoločnosti pri ukončení prenájmu v predloženej zmluve o prenájme jej opravené motorové vozidlo bolo poškodenej zo servisu vydané dňa 10.03.2021. Žalobca potom vystavil poškodenej spoločnosti faktúru č. 210092, ktorou jej vyfakturoval prenájom motorového vozidla Škoda Kodiaq za 15 dní v celkovej sume 1.055,70 € s DPH. Faktúra bola vyhotovená 09.03.2021. Nasledujúci deň, dňa 10.03.2021, žalobca s poškodenou spoločnosťou uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občanskeho zákonníka. Túto zmluvu poškodená spoločnosť uzavrela ako postupca a žalobca ako postupník a vyplynulo z nej, že poškodená spoločnosť má voči žalovanej poisťovni peňažnú pohľadávku z titulu je nároku voči poisťovni podľa § 4 Zákona č. 381/2001 Z.z.. Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 16.02.2021 na vozidle Volkswagen Passat, T.: D. XXX T.. Túto pohľadávku poškodená spoločnosť ako postupca zmluvou postúpila žalobcovi a žalobca za postúpenie pohľadávky sa zaviazal zaplatiť odplatu vo výške 1.055,70 €, ktorá zodpovedá faktúre č. 210092 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Škoda Kodiaq, T.: Y. XXX E.. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky, čiže nárok poškodenej spoločnosti ako postupcu na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu ako prenajímateľa na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, ktorý v zmluve o postúpení pohľadávky bol zároveň postupníkom voči postupovanej pohľadávke poškodenej spoločnosti, sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom žalobca, čiže postupník, si bude postúpenú pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Poškodená spoločnosť potom listom zo dňa 10.03.2021 oznámila postúpenie pohľadávky z poistnej udalosti evidovanej u žalovaného pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.02.2021 žalobcovi. Rovnako dňa 10.03.2021 žalovaná poisťovňa oznámila poškodenej spoločnosti poskytnutie poistného plnenia vo výške 2.524,91 €, pričom šlo o úhradu nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla poukázanú servisu Galimex, s.r.o. Z ďalšieho oznámenia o poistnom plnení vystaveného dňa 30.03.2021, adresovaného už žalobcovi, bolo preukázané, že žalovaný žalobcovi oznámil poskytnutie poistného plnenia za škodu vzniknutú prenájmom náhradného motorového vozidla vo výške 961,48 €. Žalovaný odôvodnil nižšie poistné plnenie oproti uplatnenému nároku v celkovej výške 1.055,70 € vyjadrením likvidátora k osobitostiam likvidácie. Poistné plnenie žalovaná poisťovňa krátila o odpočet za prevádzkové náklady počas doby
prenájmu vozidla. Rozdiel medzi nákladmi, ktoré poškodená spoločnosť vynaložila za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutým poistným plnením, potom predstavoval sumu 94,22 €.
14. Nároky žalobcu súd posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a najmä ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 381/2001 Z.z.).
15. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
16. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
17. Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
18. Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
19. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
20. Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z., na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
21. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
22. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
23. Na základe citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu má súd za to, že právny predchodca žalobcu, poškodená spoločnosť, v rámci nároku na náhradu škody podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z., teda škody vzniknutej poškodením jej motorového vozidla, mala nárok na náhradu škody voči žalovanej poisťovni v zmysle ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. v plnej výške, teda mala nárok na zaplatenie celkovej sumy 1.055,70 €. Uvedená suma predstavuje výšku nájomného za prenájom motorového vozidla žalobcu za obdobie opravy poškodeného motorového vozidla poškodenej spoločnosti. Dĺžka prenájmu nebola v konaní a ani predtým žalovaným rozporovaná, teda žalovaný ju akceptoval v celom rozsahu a rovnako akceptoval v celom rozsahu aj výšku denného nájomného za prenajatý typ motorového vozidla. Poistné plnenie však žalovaný krátil o sumu pripadajúcu podľa jej likvidátora na odpočet za prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla, teda o sumu 94,22 €. Súd dospel k záveru, že žalovaný nemal na takéto krátenie poistného plnenia právo, na viac bez akéhokoľvek vysvetlenia. V tomto smere súd vychádzal z citovaného stanoviska R 7/1992, v zmysle
ktorého škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla; aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom náhradného vozidla je pritom vylúčená (R 7/1992). Súd prihliadol aj na žalobcom uvádzanú všeobecne známu skutočnosť, ktorá sa objavuje aj v žalobcom uvádzanej judikatúre Najvyššieho súdu SR, že pri dopravnej nehode sa znižuje všeobecná hodnota poškodených motorových vozidiel a táto ani po dôslednej oprave už nedosahuje hodnotu porovnateľných, ale nebúraných motorových vozidiel. Svoju úlohu zohráva aj argument žalobcu, že aj prenajaté náhradné vozidlo sa opotrebováva a aj na ňom vznikajú prevádzkové náklady. Súdu sa javí logické, že takéto náklady sa zahŕňajú v rámci cenotvorby zo strany prenajímateľa do ceny nájmu náhradného vozidla. Preto krátenie, ktoré žalovaný v tomto smere urobil, nemá podľa názoru súdu oporu v zákone ani v reálnom živote, a preto je nedôvodné. Pretože poškodená spoločnosť riadne postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému (vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky sa súd stotožnil s argumentáciou a závermi uvádzanými žalobcom a citovanými v bode 9. tohto odôvodnenia), stal sa žalobca novým veriteľom žalovaného namiesto poškodenej spoločnosti pri uplatňovaní nároku na náhradu vecnej škody podľa § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. a pretože tento nárok spočíval (okrem iného) aj v škode, ktorá vznikla poškodenej spoločnosti vynaložením nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla, ktorý nárok, v zmysle vyššie uvedeného záveru súdu, bol oprávnený v celej výške 1.055,70 €, priznal súd žalobcovi rozdiel medzi poskytnutým poistným plnením a skutočnými nákladmi poškodenej spoločnosti vo výške 94,22 €.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.