Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/95/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako súd správny v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o. so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 52 701 450, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, 917 02 Trnava, za účasti ďalšieho účastníka 1. RENTAZ, s.r.o., so sídlom Kapitulská 22, 917 01 Trnava, IČO: 51 000 971, zastúpený: HALADA advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, 2. Obec Biely Kostol, so sídlom Pionierske námestie č. 18, 919 34 Biely Kostol, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP3-2020/036278-004 zo dňa 02.10.2020 takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania 1. a 2. nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.

Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany, prírody a vybraných zložiek životného prostredia Trnava svojim rozhodnutím č. OU-TT-OSZP3-2020/027587-018 zo dňa 11.08.2020 rozhodol podľa a podľa a o správnom konaní v znení neskorších predpisov na základe zámeru činnosti „IBV Pri Parnej (Podolky VI.) H. Y.“ k. ú. H. Y. parc. č. 538/1, 538/2, 539, 1003/21, 1003/27, 1027/174, ktorý predložil navrhovateľ RENTAZ, s.r.o., Kapitulská 22, Trnava, že po ukončení zisťovacieho konania sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

2.

Na uvedenú činnosť je preto možné požiadať príslušný povoľujúci orgán o povolenie podľa osobitných predpisov. Zároveň prvostupňový správny orgán rozhodol, že v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov musia byť rešpektované podmienky:

· dodržať opodstatnené opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie uvedené v zámere v časti IV.10 · navrhovateľ je povinný pred realizáciou zámeru požiadať správcu vodného toku Parná (Slovenský vodohospodársky podnik, š.p.) o stanovisko a plne rešpektovať ním stanovené podmienky · rozvojové plochy riešiť komplexne, s príslušnou infraštruktúrou (zásobovanie vodou, splašková kanalizácia, dažďová kanalizácia). Upozorňuje na ust. Nariadenia vlády č. , ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd, v zmysle ktorého musia byť stokové siete dažďovej kanalizácie vybavené zariadením na zachytenie plávajúcich látok a pri vypúšťaní vôd z povrchového odtoku zo zastavaných území, pri ktorých sa predpokladá, že obsahujú látky, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchovej vody a podzemnej a ak sa preukáže ich nepriaznivý vplyv na kvalitu vôd v recipiente, aj zariadením na zachytávanie znečisťujúcich látok · dbať o ochranu podzemných a povrchových vôd a zabrániť nežiadúcemu úniku nebezpečných látok do pôdy, podzemných a povrchových vôd · dodržať ustanovenia vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd, v nadväznosti na vodného zákona · dôsledne dodržiavať všetky podmienky vydaných rozhodnutí a súhlasov, ako aj interné predpisy, ktoré predstavujú opatrenia proti nepriaznivým vplyvom činnosti na životné prostredie · dodržať všetky opatrenia na zmiernenie vplyvov jednotlivých variantov na životné prostredie.

3.

Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie v rámci zisťovacieho konania posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonania navrhovanej činnosti, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení navrhnutých v zámere na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov, pričom zobral do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území a skutočnosť, že navrhovaná činnosť neohrozuje životné prostredie danej lokality.

4.

Pri svojom rozhodovaní prihliadol na stanoviská rezortných orgánov povoľujúceho orgánu dotknutých orgánov a dotknutej obce a akceptoval požiadavky a pripomienky odporúčania Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Trnava, Ministerstva dopravy a výstavby SR, dotknutej verejnosti Okresného úradu, odboru výstavby a bytovej politiky a zhodnotil navrhovanú činnosť podľa predloženého zámeru s použitím kritérií pre zisťovacie konanie uvedených v prílohe 10 zákona o posudzovaní a s prihliadnutím na stanoviská podľa zákona o posudzovaných vplyvov na životné prostredie. Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodol tak, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa , pričom špecifikoval podmienky, ktoré musí navrhovateľ dodržať pri ďalšom procese konania.

5.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca dňa 18.08.2020 odvolanie.

6.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. OU-TT-OOP3-2020/036278-004 zo dňa 09.10.2020 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-TT-OSZP3-2020/027587-18 zo dňa 11.08.2020.

7.

Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Okresný úrad Trnava, OOP k námietke odvolateľa, že verejnosť môže vstúpiť do procesu posudzovania aj v samostatnom odvolacom konaní, hoci aj až podaním odvolania a využitie tohto práva nesmie byť verejnosti na ujmu odvolací správny orgán uvádza: V zmysle § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia, ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru

na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. V zmysle § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4 b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8 c) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9 V zmysle § 24 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona, alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Z uvedených ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov vyplýva, že verejnosť nemôže v odvolacom konaní uplatňovať svoje námietky k činnosti, ktoré mala možnosť podať v zisťovacom konaní do 21 dní od zverejnenia zámeru. Cieľom odvolacieho konania je len preskúmanie rozhodnutia, pri ktorom vznikli pochybnosti o vecnej správnosti a zákonnosti a nie nahrádzanie prvostupňového rozhodnutia na základe nových pripomienok uplatnených v odvolacom konaní. Ak by druhostupňový správny orgán v odvolacom konaní takéto nové požiadavky dotknutej verejnosti vzal do úvahy, odňal by iným účastníkom konania

- najmä navrhovateľovi právo podať odvolanie.

II. Žaloba, žalobné dôvody

8.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 03.12.2020 žalobu, v ktorej namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

9.

Žalovaný však nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a zákona o posudzovaní a návrh podmienok rozhodnutia žalobcu v rozhodnutí zo zisťovacieho konania neuviedol. Žalobca má za to, že došlo aj k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa správneho poriadku v kombinácii so (Aarhuský dohovor) tým, že žalovaný ani prvostupňový orgán v rozpore s zákona o posudzovaní neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie. Dôvody prvostupňového rozhodnutia považuje za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú aj v rozsudku NS SR, sp. zn. ,,...nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2. , nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne právo.“ Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal voči prvostupňovému rozhodnutiu prvostupňového orgánu odvolanie. Prvostupňový orgán postúpil odvolanie na žalovaného, ktorý rozhodol, že rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdzuje. V odôvodnení uviedol, že postup prvostupňového orgánu v zisťovacom konaní bol správny a námietka ohľadom nevyhnutnosti zrušenia prvostupňového rozhodnutia z dôvodu vstupu verejnosti do procesu EIA je neopodstatnená a argumentácia žalobcu nemá oporu v platnom zákone. Žalovaný ďalej v odôvodnení uvádza, že zmeškaním zákonnej lehoty na zaslanie písomného stanoviska sa žalobca pripravil o možnosť podať pripomienky k predmetnej zmene navrhovanej činnosti v rámci zisťovacieho konania a na podanie pripomienok nie je zákonom určený ani inštitút odvolacieho konania. Odvolanie žalobcu pozostávajúce z pripomienok má podľa žalovaného charakter písomného stanoviska k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti v zmysle ustanovenia zákona EIA, ktoré žalobca v zákonom stanovenej lehote nepodal a preto ich žalovaný vôbec nevyhodnocoval. Vôbec sa však nevysporiadal s každou pripomienkou jednotlivo ale iba strohou argumentáciou paušálne vyhodnotil všetky ako nedôvodné a ďalej sa nimi nezaoberal.

10.

Je zrejmé, že žalobca v rámci svojej činnosti presadzuje odlišný výklad a uplatňovanie právnych predpisov a právnych noriem ako žalovaný; v kolízii je tak právny výklad občianskeho združenia a rezortného orgánu. To však nemožno považovať za zneužívanie práva ani snahu o ochromenie štátneho orgánu či súdu. Z čl.3 Aarhuského dohovoru totiž vyplýva, že žalovaný mal za povinnosť aj hľadať spôsob ako uľahčiť činnosť žalobcu ako environmentálneho spolku. Keďže k tomu nedošlo ani systematicky pri nastavovaní koncepcie štátnej politiky, ale ani individuálne v konkrétnom prípade, nemôže ísť snaha domôcť sa presadenia svojho výkladu žalobcom apriori na jeho úkor resp. nemôže byť apriori zamietnutá ako nerelevantná len preto, že žalovaný má iný názor. Žalobca vystupuje ako občianske združenie, ktoré si kladie za cieľ ochranu verejného záujmu v oblasti životného prostredia a v konaní má postavenie zainteresovanej verejnosti, ktorá si za cieľ kladie úplné a presné informácie o životnom prostredí ako aj vplyvoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať. V rámci správnych konaní sa snaží žalobca dosiahnuť zákonnosť a správnosť rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi, pričom k súdnemu konaniu sa uchyľuje len keď vidí nezákonnosť, neodstránenú ani rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu. V danej súvislosti tiež upozorňuje na §19 zákona o životnom prostredí, ktorý ustanovuje povinnosť upovedomiť kompetentné štátne inštitúcie o možnom poškodzovaní životného prostredia. Tieto je nutné interpretovať aj ako vzťahujúce sa na povinnosť podať námietky, či správnu súdnu žalobu. Žalobca teda nemal len právnu možnosť ale mal aj právnu povinnosť konať tak ako konal. V právnom štáte nie je možné označiť plnenie právnych povinností ako zneužívanie práva. Do pozornosti súdu žalobca dáva aj rozsudok Najvyšší súd SR, sp. zn. : „Bez ohľadu na to, že žalobca bol až do 30.11.2007 v zmysle týmto osobitným zákonom uznaný v zmysle 4. definície za účastníka správneho konania a že toto postavenie stratil od 01.12.2007 na základe , Najvyšší súd vzhľadom na hore uvedené vnútroštátne a medzinárodné právne pramene uvádza, že procesné predpisy o účastníctve je nutné v prejedávanej veci vykladať s prihliadnutím na dosiahnutie cieľa sledovaného právom na priaznivé životné prostredie (...) Vzhľadom na prirodzenú vzájomnú závislosť človeka a ostatných organizmov nachádzajúcich sa v prírode, a to najmä v krajine, a s uvedomením sa povinnosť vyvažovať prácou človeka pretvárať prírodu a súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja, Najvyšší súd nemôže prehliadnuť základné smerovanie. Z jednotlivcov združených za účelom naplnenia svojho základného práva na priaznivé životné prostredie. Tým, že toto právo žalobca dal za základ existencie svojho združenia a v tomto konaní od neho odvodzuje svoje postavenie účastníka, naplnil žalobca podľa Najvyššieho súdu záver vyslovený v hore citovanom ústavnom náleze č. k. -52. Za tohto stavu by potom v prejedávanej veci bolo v rozpore s ústavnými imperatívom „každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie“ ( ) brániť hore uvedenému združeniu v ich výslovne prejavenej snahe, aby prostredníctvom legálne dostupných mechanizmov vnútroštátnej právnej ochrany, medzi ktoré nepochybne patrí aj súdny prieskum rozhodnutí správnych orgánov týkajúcich sa životného prostredia, naplňovalo svoj cieľ...“ Zo stanov aj z bežnej činnosti žalobcu je zrejmé, že za jeden z hlavných cieľov svojej existencie si stanovilo ochranu životného prostredia a jeho právnu ochranu, ako aj kontrolu verejných záujmov životného prostredia tam, kde mu to právny poriadok umožňuje. V tejto súvislosti poukazuje na najnovší rozsudok Súdneho dvora Európskej únie voči Maďarskej republike, ktorá označila zákon prikazujúci poukazovať na pôvod svojho financovania mimovládnych organizácií za rozporný s právom Európskej únie z dôvodu, že stigmatizuje mimovládne organizácie a tým im v rozpore s únijným právom upiera napĺňať ich legitímne a legálne ciele. Žalobca má za to, že žalovaný sa pokúša podobným spôsobom stigmatizovať aj environmentálne organizácie na Slovensku (a nepriamo aj žalobcu) tým, že ich činnosť označuje za nemorálnu a apriori za zneužívanie zákona. Žalobca poukazuje, že touto argumentáciou aj štátne orgány Slovenskej republiky pristupujú k výkladu a uplatňovaniu , ktorý v dôsledku má aplikačnú prednosť pred vnútroštátnou úpravou a to konkrétne čl.3 tohto dohovoru: „1. Každá Strana prijme nevyhnutné legislatívne, administratívne a iné opatrenia vrátane opatrení na dosiahnutie súladu ustanovení tohto dohovoru týkajúcich sa informácií, účasti verejnosti a prístupu k spravodlivosti, rovnako ako aj riadne vykonávacie opatrenia s cieľom vytvoriť a udržiavať jasný, transparentný a ucelený rámec na vykonanie ustanovení tohto dohovoru. 2. Každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali

a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. 4. Každá Strana uzná a podporí združenia, organizácie alebo skupiny podporujúce ochranu životného prostredia a zabezpečí, že jej vnútroštátny právny systém je v súlade s týmto záväzkom. 8. Každá Strana zabezpečí, aby osoby, ktoré uplatňujú svoje práva v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, neboli za to trestané, pokutované, prenasledované alebo akýmkoľvek spôsobom obťažované. Toto ustanovenie neovplyvňuje právo vnútroštátnych súdov priznať trovy súdneho konania. 9. V rámci príslušných ustanovení tohto dohovoru má verejnosť prístup k informáciám, možnosť účasti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, a to bez ohľadu na štátnu príslušnosť, národnosť alebo bydlisko a v prípade právnickej osoby bez ohľadu na jej sídlo alebo skutočné miesto výkonu činnosti.“ Podľa SR, sa práva na priaznivé životné prostredie a práva na spravodlivý proces možno domáhať len spôsobom, ktorý ustanoví príslušný vykonávací predpis. Z toho súčasne vyplýva, že dochádza k pomerne veľkému prekrytiu súkromno-právnej povahy činnosti občianskych združení a ich osvetovej činnosti s verejno-právnou povahou domáhania sa právnej ochrany záujmov a práv na životné prostredie v správnych konaniach podľa vykonávacích právnych predpisov.

III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika, duplika, vyjadrenie ďalších účastníkov konania

11.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný listom zo dňa 14.01.2021, v ktorom uviedol, že 1. verejnosť v zmysle ust. § 24 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť' alebo zmena má posudzovať podľa tohto zákona, alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska. V zmysle ust. § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia svoje stanoviská k zámeru do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa ods. 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené , aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom obce. ZDS nepredložilo svoje stanovisko k zámeru v zákonom stanovenom termíne. Avšak v odvolaní voči rozhodnutiu priložilo stanovisko, ktoré zasiela k akejkoľvek navrhovanej činnosti a ktoré mohlo predložiť príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru. Ustanovenie § 24 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov umožňuje síce podať odvolanie aj tomu, kto nebol dosiaľ účastníkom konania, avšak termín na predkladanie stanoviska sa týmto ustanovením nemení. Cieľom odvolacieho konania je len preskúmanie rozhodnutia, pri ktorom vznikli pochybnosti o vecnej správnosti a zákonnosti - či boli zo strany prvostupňového orgánu správne vyhodnotené skutočnosti, ktorých výsledkom je rozhodnutie o neposudzovaní činnosti. Cieľom odvolacieho konania nie je nahrádzať prvostupňové rozhodnutie na základe nových pripomienok uplatnených v odvolacom konaní. Ak by druhostupňový správny orgán vzal v odvolacom konaní do úvahy pripomienky, ktoré mali byt' uplatnené k zámeru a doplnil by výrok rozhodnutia o nové záväzné podmienky vyplývajúce z podaného odvolania, odňal by iným účastníkom konania právo odvolať sa voči takémuto rozhodnutiu.

2. pripomienky uvedené v odvolaní ZDS sú také isté aké zasiela združenie ako vyjadrenie pre akékoľvek zisťovacie konanie bez rozdielu druhu a miesta uskutočňovania navrhovanej činnosti, teda bez zrejmého oboznámenia sa so zámerom. Uvedené tvrdenie dokazujú skutočnosti, že žiada zhodnotiť. vyriešiť, rozpracovať veci, ktoré sú v zámere vyriešené a zdokumentované (dopravné napojenie, organizáciu dopravy, počet parkovacích miest, vyhodnotiť dostatočnosť opatrení v zmysle § 3 ods. o ochrane prírody a krajiny, overenie súladu činnosti s územným plánom...), ďalej stanovuje požiadavky, ktoré sú pre navrhovanú činnosť neopodstatnené (ochranu zelene, hoci parcely určené na výstavbu sú vedené ako orná pôda bez prirodzenej vegetácie, overenie statiky, hoci predmetom činnosti je návrh parcelácie pozemkov, riešenie parkovania podzemnými garážami...) a tiež stanovuje požiadavky, ktoré sú nad rámec účelu, veľkosti a rozsahu navrhovanej činnosti (vizualizácia klimatických zmien v čiarovom kóde - vyhodnotenie umiestnenia zámeru z hľadiska tepelnej mapy a navrhnutie adaptačných a mitigačných opatrení podľa strategického dokumentu „Stratégie adaptácie SR na

nepriaznivé dôsledky zmeny klímy“, avšak záväzné sú však len tie časti stratégie, ktoré sú premietnuté do súvisiacich všeobecne záväzných právnych prepisov.). OÚ Trnava, OOP poukazuje na to, že stanovisko verejnosti v zmysle ust. § 24 ods. 3 písm. a) zákona o posudzovaní vplyvov má byt' odôvodnené, teda má v ňom byt' uvedené prečo dotknutá verejnosť požaduje zapracovanie niektorej požiadavky do ďalšej dokumentácie, či sa ňou dosiahne zamedzenie možného nežiadúceho vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. 3. K námietke žalobcu týkajúcej sa vykonania konzultácií žalovaný uvádza, že konzultácie zabezpečuje v zmysle ust. § 63 zákona o posudzovaní vplyvov príslušný správny orgán a nie odvolací orgán. Odvolateľovi bolo umožnené zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov. Zákon o posudzovaní vplyvov nešpecifikuje spôsob a formu realizácie konzultácií, konzultácie môžu byt' realizované písomnou alebo ústnou formou, pričom v súlade s § 64 zákona o posudzovaní vplyvov sú ústne konzultácie vykonávané podľa § 21 zákona o správnom konaní.

12.

Podľa § 21 zákona o správnom konaní správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. V tejto súvislosti poznamenáva, že v uvedenom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov. Zároveň žalovaný uvádza, že zámer navrhovanej činnosti bol v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o posudzovaní vplyvov zverejnený a verejnosti dostupný na webovom sídle MŽP SR a zároveň bolo dostupné prostredníctvom zverejnenia dotknutou obcou. OÚ Trnava, OOP k rozhodnutiu č. OU-TT-OSZP3-2020/027587-18 uvádza, že OÚ Trnava, OSZP pri rozhodovaní prihliadal na kritériá stanovené zákonom o posudzovaní vplyvov. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán vyhodnotil vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie a tiež vplyv na obyvateľov. V rámci zisťovacieho konania posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov. Príslušný orgán na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania, po prihliadnutí na kritériá stanovené zákonom, na doručené stanoviská dospel k záveru, že nie je predpoklad priamych alebo nepriamych environmentálnych vplyvov činností takého významu, aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a spracovať správu o hodnotení za predpokladu dodržiavania všeobecne závažných právnych predpisov. V zmysle uvedeného žalovaný správny orgán má za to, že posúdenie či sa má navrhovaná činnosť ďalej posudzovať alebo nie, je dostatočne odôvodnená.

13.

K žalobe sa vyjadril aj pribratý účastník spoločnosť RENTAZ, s.r.o., prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to listom zo dňa 04.01.2021, v ktorom uviedol, že pokiaľ žalobca namieta rozpor rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu z ust. § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, neuvádza, akým konkrétnym spôsobom malo zo strany žalovaného správneho orgánu k porušeniu týchto ustanovení prísť, uviedol, že z vyjadrenia žalobcu tak možno usúdiť, že porušenie vyššie ustanoveným správneho poriadku, t.j. porušenie zásad rýchlosti, hospodárnosti, aktívnej súčinnosti vyvodzuje zo samotného faktu, že žalovaný správny orgán v predmetnom konaní vydal pre neho nie priaznivé rozhodnutie. Čo sa týka argumentácie žalobcu z hľadiska porušenia procesných práv, tak ďalší účastník uvádza, že možnosť vstupu verejnosti do procesu posudzovania aj v štádiu odvolania je nespochybniteľná, avšak táto možnosť nemôže umožniť verejnosti zhojiť zmeškanie lehoty pre uplatnenie svojho práva, ktoré sú uvedené v ust. . Pribratý účastník uviedol, že rozhodnutie prvostupňového orgánu spĺňa všetky náležitosti v zmysle o posudzovaní vplyvov, odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočne logické a nemožno mu vytknúť žiadnu vadu.

14.

K žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník 2. a to Obec Biely Kostol, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 22.12.2020 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú v priebehu správneho konania, ktoré predchádzalo k vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako dotknutá obec nezaznamenala žiadne porušenie všeobecne záväzných predpisov, či už procesných alebo hmotnoprávnych. Obec Biely Kostol je toho názoru, že správne orgány rozhodli v súlade so zákonom a že navrhovaná činnosť IBV Pri Parnej

Podolky VI. Biely Kostol sa nebude posudzovať podľa zákona zo stanovených podmienok, ktoré bude pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov nevyhnutné rešpektovať, čím neboli porušené žiadne práva verejnosti.

15.

Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ako aj vyjadreniam pribratých účastníkov písomne nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

16.

Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 21 správneho poriadku (1) Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

(2) Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.

Podľa § 23 správneho poriadku (1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.(2) Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.

(3) Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.

(4) Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku (2) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku

(2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa (2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.

Podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (1) Príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.

(2) Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.

(3) Príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.

Podľa § 64 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

Podľa § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (4) Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská 23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.

V. Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci

17.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa preskúmal rozsah uplatnených žalobných dôvodov napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo k ich vydaniu vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia a za splnenie procesných podmienok nariadil vo veci pojednávanie na deň 07.04.2022, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná.

18.

Právny zástupca žalobcu sa pojednávania nezúčastnil, svoju účasť písomne ospravedlnil dňa 10.03.2022 a súhlasil s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.

19.

Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že trvá na svojom vyjadrení, ktoré zaslali k žalobe a žiada žalobu zamietnuť.

20.

Zástupkyňa spoločnosti RENTAZ, s.r.o. na pojednávaní uviedla, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného a trvá na podaných vyjadreniach, ktoré zaslali súdu a taktiež žiadala žalobu zamietnuť.

21.

Obec Biely Kostol ako ďalší účastník sa pojednávania nezúčastnil, svoju účasť neospravedlnili, napriek tomu, že mali doručenie predvolania vykázané a lehotu na prípravu pojednávania zachovanú.

22.

Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že spoločnosť RENTAZ, s.r.o., so sídlom v Trnave podala dňa 14.07.2020 žiadosť, na základe ktorej začal Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek, správne konanie podľa § 18 správneho poriadku vo veci posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie predloženého zámeru navrhovanej činnosti „IBV Pri Parnej (Podolky VI.)“ H. Y., v k . ú. H. Y. pre parc. č. 538/1, 538/2, 539, 1003/21, 1003/27, 1027/174. Zámer vypracovala spoločnosť ENPRO Consult, s.r.o. Bratislava.

23.

Prvostupňový správny orgán oznámil dotknutým úradom povoľujúcemu orgánu a rezortnému orgánu, že dňom doručenia zámeru navrhovanej činnosti začal podľa § 18 Správneho poriadku správne konanie vo veci posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie a vyzval na doručenie stanovísk v zákonom stanovenej lehote a požiadal dotknutú obec o informovanie verejnosti tejto veci. Zámer navrhovanej činnosti bol zverejnený na úradnej tabuli Ministerstva životného prostredia SR a na jeho webovej stránke R..

24.

Prvostupňový správny orgán informoval všetkých známych účastníkov konania, že podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku účastníci konania a zúčastnené osoby majú možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jej podkladom i spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Do spisu je možné nahliadnuť na príslušnom Okresnom úrade Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia. Táto informácia bola tiež zverejnená ako súčasť informácie pre verejnosť na vyššie uvedenej adrese.

25.

Predmetom navrhovanej činnosti je návrh parcelácie nových stavebných pozemkov pre budúcu výstavbu rodinných domov, vybudovanie cestných komunikácií a spevnených plôch verejnej zelene lemujúcej cestnej komunikácie a ostatných inžinierskych sietí v riešenom území. Zároveň boli navrhnuté regulatívy zástavby pre nové stavebné pozemky súvisiace z výstavbou rodinných domov.

26.

Z hľadiska funkčného využívania plôch sa v riešenom území primárne počíta nízkopodlažnou zástavbou rodinnými domami s typologickou formou samostatne stojacich alebo radových rodinných domov. Sekundárne sú plochy určené pre verejnú súkromnú zeleň, verejné priestranstvá, dopravné vybavenie a technické vybavenie. Neprípustné je využívanie plôch pre stravovacie pohostinské služby, herne, objekty hromadného ubytovanie nad 15 lôžok, výrobu a sklady. Neprípustné je aj oplocovanie zadnej časti pozemkov pri rBK Parná, oplotenie treba posunúť na hranicu 20 m od osi koryta toku Parná.

27.

Následne po doručení všetkých stanovísk a vyjadrení dotknutých orgánov prvostupňový správny orgán vydal prvostupňové rozhodnutie, v ktorom rozhodol, že navrhovaná činnosť „ IBV Pri Parnej (Podolky

VI.) Biely Kostol“ navrhovateľa RENTAZ, s.r.o. so sídlom Kapitulská 22, Trnava, sa nebude posudzovať podľa .

28.

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie označované medzinárodnou značkou EIA, ktorý je aj predmetom Smernice Rady ES z júna 1985 č. 85/337/EC v hodnotení účinkov určitých verejných a súkromných investícií na životné prostredie, predstavuje významný prostriedok v systéme ekologickej prevencie.

29.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je tento proces predmetom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

30.

Cieľom posudzovania vplyvov stavieb, činností, návrhov niektorých rozvojových koncepcií a všeobecne záväzných právnych predpisov na životné prostredie je v zmysle zákona komplexné, odborné a verejné vyhodnotenie vplyvov, zámerov na životné prostredie.

31.

V rámci tohto procesu sa v spolupráci s verejnosťou a ostatnými dotknutými orgánmi porovnávajú výhody a nevýhody jednotlivých variantov v riešení zámerov s osobitným zreteľom na ekológiu a životné prostredie, identifikujú sa a ocenia sa predpokladané vplyvy vo všetkých zložkách životného prostredia a určia sa potrebné opatrenia a vyberie sa optimálny variant.

32.

Za tým účelom musí navrhovateľ vypracovať zámer, v ktorom zhodnotí predpokladané vplyvy na životné prostredie.

33.

Krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného vychádzal z toho, či žalovaný vo svojom rozhodnutí reagoval na všetky podstatné okolnosti, ktoré namietal žalobca v napadnutom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a či postup žalovaného spĺňa všetky procesné kritériá.

34.

Krajský súd v tomto smere poukazuje v prvom rade na to, že z obsahu spisového materiálu vyplýva, že prvostupňový správny orgán začal správne konanie podľa § 18 Správneho poriadku na základe žiadosti doručenej spoločnosťou RENTAZ, s.r.o., Trnava, vo veci posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie predloženého zámeru navrhovanej činnosti. Ďalej krajský súd zistil, že dňom doručenia tohto zámeru a po začatí správneho konania prvostupňový správny orgán následne dňa 06.08.2020 zaslal dotknutým orgánom výzvu na doručenie stanovísk v zákonom stanovenej lehote a požiadal dotknutú obec o informovaní verejnosti tejto veci. Zámer navrhovanej činnosti bol zverejnený na webovom sídle Ministerstva životného prostredia. Podľa , lehota na podanie pripomienok bola určená na 21 dní v súlade so zákonom, pričom zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že v uvedenej lehote zo strany žalobcu ako zainteresovanej verejnosti žiadne pripomienky ani stanoviská neboli zaslané.

35.

Stanovisko k tomuto zámeru bolo zaslané žalobcom až v priebehu odvolacieho konania, kedy žalobca ako zainteresovaná verejnosť v odvolacom konaní doručil prvostupňovému správnemu orgánu uvedené stanovisko. Krajský súd v danom smere teda rovnako ako prvostupňový správny orgán a žalovaný poukazuje na ustanovenie. V zmysle ust. , ak dotknutý orgán alebo dotknutá, resp. ďalšie dotknuté orgány, medzi ktoré patrí aj zainteresovaná verejnosť nezašlú svoje stanovisko k zámeru, považuje sa stanovisko za súhlasné.

36.

V tomto smere bolo aj vydané druhostupňové rozhodnutie a teda krajský súd postup žalovaného považuje za procesne správny, keď žalovaný ako druhostupňový správny orgán sa nemohol zaoberať

stanoviskami a námietkami, ktoré žalobca podal až po uplynutí zákonom stanovenej lehote v .

37.

Žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že cieľom v danej veci bolo len tá skutočnosť, či vznikli pochybnosti o vecnej správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, teda prvostupňového správneho rozhodnutia a teda nemôže žiadnym spôsobom nahrádzať prvostupňové rozhodnutie na základe nových pripomienok uplatnených v odvolacom konaní. Tento postup správneho orgánu ako druhostupňového správneho orgánu je podľa názoru krajského súdu v súlade so zákonom a preto považuje rozhodnutie žalovaného za vecne správne.

38.

Napriek tejto skutočnosti, krajský súd sa zaoberal aj námietkami, ktoré vzniesol žalobca v podanej žalobe a to námietkou, či predložený zámer mal byť posudzovaný v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a či rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o tom, že nebude tento zámer posudzovaný v zmysle citovaného zákona je správny.

39.

Zo zákona jednoznačne vyplýva, že tento zámer musí byť zverejnený a rozoslaný dotknutým orgánom štátnej správy a obciam ktorých sa zámer týka a zámer musí byť zverejnený tak, aby mala verejnosť možnosť si ho preštudovať a na tomto základe zaslať pripomienky. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, vyhodnotil tento zámer ako kompletný, ktorý obsahuje všetky náležitosti podľa § 22 ods. 3 a ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov a listom zo dňa 09.07.2019 začal správne konanie - zisťovacie konanie za účelom posudzovania vplyvov tejto navrhovanej činnosti na životné prostredie. V rámci zisťovacieho konania Okresný úrad Trnava zverejnil tento zámer na webovej stránke a vyzval príslušné dotknuté orgány, aby svoje stanoviská doručili príslušnému Okresnému úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie.

40.

Investičným zámerom navrhovateľa je teda komplexná príprava územia pre obytnú zónu spolu s výstavbou komunikácií inžinierskych sietí. Účelovou funkciou navrhovanej činnosti je vytvoriť optimálne podmienky pre trvalé bývanie a v rámci navrhovanej činnosti boli riešené pozemky pre rodinné domy, dopravné komunikácie a spevnené plochy a technické vybavenie územia s prípojkami k jednotlivým domom.

41.

Predpokladaný zámer navrhovanej činnosti podáva základnú charakteristiku navrhovanej činnosti, základné údaje o súčasnom stave životného prostredia a základné údaje o predpokladaných vplyvoch na životné prostredie.

42.

Ďalej zo spisového materiálu krajský súd zistil, že k zámeru sa vyjadrili dotknuté orgány a to štátna správa odpadového hospodárstva, vyjadrenie č. OU-TT-OSZP3-2020/028786 zo dňa 22.07.2020, štátna správa o ochrane ovzdušia, vyjadrenie č. OU-TT-OSZP3-2020/029290 zo dňa 20.07.2020, štátna správa vyjadrenie č. OU-TT-OSZP3-2020/029459-002 zo dňa 29.07.2020, štátna správa o ochrane prírody a krajiny vyjadrenie č. OU-TT-OSZP3-2020/028841 zo dňa 16.07.2020, Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, vyjadrenie č. OU-TT-OSZP2-2020/028546/Pu zo dňa 03.08.2020, Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát, vyjadrenie č. OU-TT-OOP4-2020/028724 zo dňa 23.07.2020, Okresný úrad Trnava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, vyjadrenie č. OU-TT-OCDPK-2020/029168/ŠI zo dňa 17.07.2020, Trnavský samosprávny kraj, odbor cestného ruchu, podpory podnikania a životného prostredia, oddelenie územného plánovania a životného prostredia, vyjadrenie č. 12024/2020/OUPaŽP-2/So zo dňa 23.07.2020, Krajský pamiatkový úrad Trnava, vyjadrenie č. KPUTT-2020/14765/2/57031/KSI zo dňa 28.07.2020, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave vyjadrenie č. RUVZ/2020/02881/Kk-HŽP zo dňa 23.07.2020.

43.

Uvedené dotknuté orgány zaslali predloženému zámeru kladné stanoviská, resp. nemali k predloženému zámeru žiadne pripomienky a v troch prípadoch, Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Krajské riaditeľstvo hasičského záchranného zboru Trnava a Okresný úrad Trnava, odbor krízového riadenia a odbor výstavby a bytovej politiky nedošlo k žiadnemu vyjadreniu, pričom prvostupňový správny orgán v zmysle považuje prípadne nevyjadrenia sa týchto orgánov, že zaujali k zámeru kladné stanoviská.

44.

Ako už bolo vyššie spomenuté, žalobca ako zainteresovaná verejnosť sa k predloženému zámeru v lehote určenej zákonom písomne nevyjadrila.

45.

Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania po prihliadnutí na kritériá stanovené zákonov (§ 29 ods. 4, ods. 5a príloha 10 zákona na doručené stanoviská) správny orgán vyhodnotil, že nie je predpoklad priamych alebo nepriamych environmentálnych vplyvov činnosti takého významu, aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a spracovať správu o hodnotení. Navrhovanou činnosťou sa nepredpokladajú závažné negatívne vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia za predpokladu dodržania všeobecne záväzných právnych predpisov.

46.

Krajský súd v tejto skutočnosti poznamenáva, že z obsahu jednotlivých námietok, ktoré vzniesol žalobca v rámci podaného odvolania ako zainteresovaná verejnosť, skutočne nevyplývajú žiadne konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by vznikli v procese navrhovanej činnosti pri výstavbe novej obytnej zóny v k. ú. H. Y., teda žalobca v konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že navrhovaná činnosť, ktorú chce uskutočniť navrhovateľ predloženému zámeru negatívne ovplyvní životné prostredie danej lokality.

47.

V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v danom konaní, krajský súd poznamenáva, že žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného prostredia, keď pri rozličných investičných zámeroch podáva námietky a žaloby, ktoré sú obsahovo totožné, nereagujúce na špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká oblastí, v ktorých sa majú tieto realizovať. Ide o viacero žalôb aj na tunajšom súde (napr. vo veci sp. zn. , a pod.), v ktorých poukazuje viac menej na rovnaké argumenty, že navrhovaná investičná činnosť obsiahnutá v predloženom zámere môže mať významný negatívny vplyv na životné prostredie v lokalite kde má byť zrealizovaná.

48.

Takéto nekonkrétne argumenty, ktoré sú aj obsahom námietok pred správnymi orgánmi, majú za následok to, že táto činnosť môže byť posudzovaná aj na hranici toho, že zo strany žalobcu sa jedná o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať na negatívne vplyvy na životné prostredie, ale že sa jedná čisto o osobný zámer žalobcu, kde chýba akýkoľvek verejný záujem.

49.

Krajský súd v tomto smere poznamenáva, že v danom konaní neupiera právo žalobcu ako právo dotknutej osoby alebo dotknutej verejnosti vplývať a svojimi námietkami regulovať nepriaznivé vplyvy navrhovanej investičnej činnosti na životné prostredie, avšak námietky ktoré sú vznášané zo strany žalobcu vzbudzujú pochybnosti, že ide o námietky, ktoré sú presadzované vo verejnom záujme.

50.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a § 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keď žalobcovi neboli sprístupnené verejné doklady o ktoré žiadal a ku ktorým sa chcel vyjadriť predtým ako bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, dospel súd k záveru, že ide o neodôvodnenú námietku.

51.

Krajský súd poznamenáva, že z obsahu spisového materiálu takéto porušenie zo strany prvostupňového správneho orgánu ani žalovaného nezistil, keďže je zrejmé, že investičný zámer bol zverejnený na webovej stránke Okresného úradu Trnava, ako aj na webovej stránke príslušného ministerstva a navyše pred vydaním rozhodnutia prvostupňový správny orgán oznámil všetkým účastníkom konania, že sa môžu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia so samotným zámerom a majú možnosť sa k tomuto vyjadriť v lehote do 21 dní od doručenia upovedomenia, prípadne môžu nahliadnuť do dokladov priamo na príslušnom okresnom úrade.

52.

Pokiaľ žalobca namieta, že mu zo strany prvostupňového správneho orgánu neboli zaslané požadované doklady zo spisu, tak krajský súd dáva do pozornosti skutočnosť, že úlohou správneho orgánu nie je v tomto smere poskytovať zo spisu listiny ktoré požaduje niektorý z účastníkov, keď táto možnosť účastníkovi vyplýva priamo zo zákona, ktorý môže v rámci celého konania nahliadnuť do spisu a tieto listinné dôkazy si môže zo spisu zabezpečiť osobne na svoje náklady.

53.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v konaní nebola zabezpečená vysoká úroveň ochrany životného prostredia tým, že správny orgán nesprávne aplikoval ustanovenie § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov tým, že podľa § 20a zákona o posudzovaní vplyvov rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí obsahuje odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa citovaného zákona je podľa názoru krajského súdu neopodstatnená. Podľa , ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, použijú sa primerane pre zisťovacie konanie kritériá ktoré sú obsiahnuté v prílohe č. 10 citovaného zákona, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská dotknutých orgánov podľa .

54.

Podľa výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

55.

Podľa názoru krajského súdu prvostupňový správny orgán aj žalovaný postupovali v zmysle citovaných ustanovení, pretože z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že navrhovaná činnosť, ktorá bola uvedená v predloženom zámere sa nebude posudzovať podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom v tejto výrokovej časti sa ďalej uvádzajú aj podmienky, ktoré pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie a v ďalšom procese konania je predkladateľ zámeru povinný rešpektovať.

56.

Z uvedeného teda vyplýva, že výrok napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré sú uvedené v , .

57.

V danom prípade teda zo strany správnych orgánov nedošlo k porušeniu vyššie uvedených ustanovení, pretože správny orgán navrhovateľovi jednoznačne určil podmienky, ktoré je povinný rešpektovať pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov a tieto podmienky sú jasne definované, pričom žalobca ako zainteresovaná verejnosť môže svojimi pripomienkami do týchto konaní vstupovať ako ďalší účastník konania.

58.

Krajský súd dáva znova do pozornosti aj to, že na základe výsledkov zisťovacieho konania a doručených stanovísk prvostupňový správny orgán dospel k rozhodnutiu, že navrhovaná činnosť nebude posudzovaná podľa , pretože jednotlivé dotknuté orgány sa k tejto navrhovanej činnosti vyjadrili buď v tom zmysle, že určili, ktoré z podmienok musí navrhovateľ v ďalšom konaní

dodržiavať resp. boli bez pripomienok, v jednom prípade nedošlo k vyjadreniu zo strany správneho orgánu, čo je považované za súhlasné stanovisko.

59.

Ako už bolo vyššie uvedené, tak zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu (Aarhuský dohovor), keď prvostupňový správny orgán sprístupnil verejnosti informácie o životnom prostredí, ako aj zámer o navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané spôsobom, ktorý je v dnešnej dobe štandardný, teda tieto doklady boli zverejnené na webovej stránke prvostupňového správneho orgánu.

60.

Krajský súd považuje aj za nedôvodnú námietku žalobcu, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia resp. rozhodnutia žalovaného je nedostatočné a že neobsahuje správnu úvahu ktorou sa správne orgány riadili pri vydaní napadnutých rozhodnutí. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pričom zistil, že tieto rozhodnutia spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle správneho poriadku a že tieto rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci zisťovacieho konania bola navrhovaná činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania a očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení navrhnutých v zámere na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov dostatočne vyhodnotená správnym orgánom a že táto navrhovaná činnosť nemá negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite.

61.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

62.

O trovách konania rozhodol súd podľa , keď procesne úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

63.

Pribratým účastníkom súd nepriznal nárok na náhradu trov konania podľa , keďže takémuto účastníkovi možno priznať trovy konania len v prípade, že tomuto účastníkovi vznikli trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu uložil súd, pričom v danom prípade takúto povinnosť pribratým účastníkom neukladal.

64.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.