Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/54/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavla Lacza a členov senátu: JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: CEMIS, s. r. o., so sídlom Priemyselná 1, 917 01 Trnava, IČO: 44 605 170, právne zastúpený advokátom: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., so sídlom A. Kmeťa 357/1, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 42 152 101, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo 225163/2021 zo dňa 14.05.2021, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava ako prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím č. 101207251/2020 zo dňa 22.07.2020 vyrubil podľa v znení neskorších predpisov žalobcovi rozdiel dane v sume 30.350 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, ktoré predložil žalobca a snažil sa plne preveriť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Dokazovaním vedením správcom dane nebolo preukázané, že k realizácie deklarovaného dodania prác pre spoločnosť CEMIS, s. r. o. došlo tak ako to tvrdí žalobca a všetky uvedené skutočnosti skôr zakladajú odôvodnenú pochybnosť o dôveryhodnosti spoločnosti TRIPOSTAV, s. r. o., TIGRISA PLUS, s. r. o. a D. K. ako reálnych dodávateľov.

3. Správca dane má za to, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené deklarovanými dodávateľmi. Predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania DPH, ktoré boli platiteľom kontrole predložené, samé o sebe ešte nie sú preukázaním realizácie obchodných transakcií nakoľko nie sú bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj reálne uskutočnené uvedeným dodávateľom.

4. Samotné listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca sú bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené a sú len tvrdením o takýchto udalostiach. Predložením faktúry je naplnená len formálna stránka na uplatnenie odpočítania dane, tieto faktúry však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Technicky je

teda možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či také plnenie reálne poskytnuté bolo respektíve či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na tomto doklade.

5. Primárne nevyhnutné uniesť daňové bremeno na strane daňového subjektu, ktorý je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaným daňovým subjektom.

6. Správca dane poukázal, že konateľkou spoločnosti TRIPOSTAV, s. r. o. a TIGRISA PLUS, s. r. o. bola G. D., pričom správca dane sa snažil získať svedeckú výpoveď tejto osoby, ale jej výsluch sa nepodarilo zrealizovať. Ako aj v iných konaniach aj v tomto vyplynulo, že menovaná osoba sa nedostavuje na predvolania a nepodarilo sa ju ani predviesť. Bolo zistené, že táto osoba bola vypočutá pred iným správcom a že sa jedná o osobu, ktorá ukončila pomocnú školu a je pravdepodobne zneužívaná inými osobami k páchaniu trestnej činnosti po celom území Slovenska. Pani D. je osobou bez domova, je nepravdepodobné, že reálne viedla všetky uvedené obchodné transakcie a rozhodovala o podnikateľských aktivitách. Správca dane overil adresu trvalého pobytu G. D., pričom zistil, že má sa zdržovať v obci X., následne správca dane doručoval písomnosti tejto osobe verejnou vyhláškou. O všetkých predvolania bol vyrozumený aj žalobca. V stanovený deň sa konateľka G. D. na ústne pojednávania nedostavovala, neospravedlnila sa ani žiadnym spôsobom nekontaktovala správcu dane.

7. V súvislosti s dodávateľskými faktúrami vystavenými pre spoločnosť žalobcu zo strany D. K. - PE- KA-DOS, správca dane zistil, že predmetom fakturácie boli prípravné a stavebné práce, hoci táto osoba nemala vo svojom živnostenskom liste takýto predmet podnikania. Uviedla, že podľa jej názoru do prípravných prác v rámci stavby spadali aj prepravné práce, ďalej uviedla, že na základe predložených faktúr boli vykonané prepravné práce. Zamestnanci správcu dane uviedli, že v zozname odporúčaných označení voľných živností Ministerstvom vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor živnostenského podnikania a jej bližšie vymedzenie, ktoré je v rámci živnostenského oprávnenia možné vykonávať, ale prepravné práce ani presuny stavebných hmôt tzn. nakládka a vykládka na stavbe tam nepatria. V daňových priznaniach na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2015 a september 2015 u D. K. nebola daň z preverovaných faktúr priznaná a odvedená.

8. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca dňa 16.11.2020 odvolanie.

9. Žalovaný Finančné riaditeľstvo SR napadnutým rozhodnutím č. 225163/2021 zo dňa 14.05.2021 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101207251/2020 zo dňa 22.07.2020.

10. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a využil všetky zákonné možnosti pre splnenie účelu daňovej kontroly a eliminovania daňového úniku v kontrolovanom obchodnom reťazci. Správca dane konal v súčinnosti s kontrolovaným daňovým subjektom a umožnil .mu predložiť k rozporným zdaniteľným obchodom dôkazné prostriedky, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia, resp., ktoré by vyvrátili zistenia správcu dane. Kontrolovaný daňový subjekt však vzniknuté rozpory a pochybnosti správcu dane relevantným spôsobom nevyvrátil.

11. Odvolací orgán má za to, že správca dane nadobudol dôvodné pochybnosti o dokladoch predložených k výkonu daňovej kontroly, ktoré sú v rozpore s výsledkom preverovania, nepotvrdilo sa dodanie deklarovaných služieb živnostníčkou D. K. - PE-KA-DOS, ani spoločnosťami TIGRISA PLUS, s. r. o. a TRIPOSTAV s. r. o. Aj ked' konateľ odvolávajúceho sa potvrdil, že predmetné služby mu uvedení dodávatelia dodali, je to však len tvrdenie, ktoré nebolo preukázané žiadnym-dôkazom, a ktoré bez ďalšieho nemožno považovať za dôkaz v daňovom konaní. Odvolávajúci sa ako dôkaz o dodaní služieb predložil len faktúry, úhrady faktúr a fotodokumentáciu zo stavebných prác, na ktorých sa nachádzajú pracovníci oblečení v pracovných odevoch s logom spoločnosti CEMIS, s. r. o., ako aj motorové vozidlá s logom spoločnosti CEMIS, s. r. o. Všetky správcom dane zistené skutočnosti svedčia o čisto umelom charaktere deklarovaných zdaniteľných obchodov a na fakturáciu bez ekonomického opodstatnenia, nakoľko neboli podložené a preukázané žiadnymi dôkazmi o reálnom dodaní.

12. V prípade, že si odvolávajúci sa uplatnil právo na odpočítanie DPH faktúr od dodávateľa D. K.- PE- KA-DOS, TIGRISA PLUS, s. r. o. a TRIPOSTAV, s. r. o., musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné

obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a to práve osobou uvedenou na faktúre, resp. musí byť schopný preukázať reálny obsah predmetnej dodávky. V zmysle uvedeného nie je na preukázanie hodnovernosti dodania tovaru alebo služby postačujúce doloženie faktúry s dokladom o úhrade faktúry, ale najmä preukázanie, že fakturované tovary alebo služby boli skutočne dodané v deklarovanom rozsahu (druhu, množstve a kvalite) práve týmto dodávateľom. Skutočnosť, že kontrolovaný platiteľ vlastní faktúru znejúcu na menovaného dodávateľa, ešte neznamená, že tento dodávateľ v skutočnosti dodanie tovaru alebo služby aj uskutočnil a vznikla mu v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH aj daňová povinnosť. Ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie práva, na odpočítanie DPH, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia reálne došlo tak, ako je v dokladoch prezentované. Dôkaz daňovým dokladom je iba formálnym dôkazom završujúcim hmotno-právne aspekty reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Ak zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené tak, ako je platiteľom deklarované, nemôže byť dôkazná povinnosť naplnená obyčajným predložením (hoci formálne správneho) daňového dokladu, nakoľko takýto doklad už sám o sebe nemôže byť vierohodný, ak obsahuje údaj, ktorý nie je pravdivý.

13. V tejto súvislosti odvolací orgán poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého cit.: „Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítame DPH na vstupe, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie tohto práva (práva na odpočet), pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t.j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Ak teda daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto faktúr bez ďalšieho priznané právo na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne faktúry, ktoré sú spravidla vystavované v súvislosti s daňovým únikom.

14. Správca dane pri posúdení práva na odpočítanie dane vychádzal z dikcie ustanovení zákona o DPH (vnútroštátny predpis), zohľadňujúc tiež závery rozsudkov ESD obsahujúce výklad Šiestej Smernice DPH (od 01.01.2007 nahradenej smernicou Rady 2006/112/ES) o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dani z obratu. Predmetné plnenia, i napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu, vedú len k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným touto smernicou. Uplatnenie práva na odpočet možno odmietnuť, ak je preukázané, že subjekt sa tohto práva dovoláva podvodom alebo zneužívaním.

15. Daňovou kontrolou u odvolávajúceho sa za zdaňovacie obdobie júl 2015 sa nepotvrdila skutočná dodávka vyfakturovaných služieb faktúrami č. 150019, 150020, 201514 a 17/2015 v celkovej sume 182.100,00 eur, z toho 20 % DPH 30.350,00 eur. Z titulu dodania služieb, ktorých reálnosť sa nepotvrdila nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH. Právo odpočítať daň v zmysle 49 ods. 1 cit. zákona z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 cit. zákona vzniká dňom dodania služby. V nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) platiteľ môže odpočítať daň, ak je voči nemu Uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľa i dodané. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok: na odpočítanie dane. Deň kedy vznikne právo na odpočítanie dane, je totožný s dňom, kedy vznikla daňová povinnosť. Zákon o DPH rieši aj prípady, kedy faktúra vystavená je, ale k samotnému dodaniu tovaru alebo služby nepríde. V takom prípade, každá osoba, ktorá vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie daň, je povinná zaplatiť túto daň podľa § 69 ods. 5 cit. zákona. Práve z dôvodu, že počas kontroly nebolo preukázané reálne dodanie služieb, nevznikla odvolávajúcemu sa povinnosť platiť daň v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH, ale v zmysle ustanovenia § 69 ods. 5 cit. zákona.

16. Námietku odvolávajúceho sa, že postup správcu vykazuje znaky zneužitia práva orgánom verejnej moci, považuje odvolací orgán. za nedôvodnú. Postup správcu dane pri výkone daňovej kontroly bol štandardný a v súlade s platnou legislatívou. Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súčinnosti s odvolávajúcim sa, doručoval mu upovedomenia

o výsluchoch svedkov, toto právo mu nebolo odopreté. Odvolávajúci sa bol počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania priebežne oboznamovaný so zisteniami a závermi správcu dane a teda mal možnosť sa k priebehu daňovej kontroly a zisteniam správcu dane vyjadrovať a predkladať dôkazy, čo odvolávajúci sa aj využil. Na základe uvedeného má odvolací orgán za to, že správca dane postupoval v súlade s daňovým poriadkom, neukrátil odvolávajúceho sa na jeho právach, informoval ho priebežne o zisteniach a dôkazoch zistených v priebehu daňovej kontroly, ku ktorým sa mal možnosť vyjadriť, neodoprel mu právo zúčastniť sa na výsluchu svedkov informoval ho o svojich pochybnostiach o hodnovernosti predložených dokladov, ktoré mal možnosť vyvrátiť a preukázať relevantnými dôkazmi, čo však neurobil, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno. Odvolávajúcemu sa v rámci vyrubovacieho konania ako aj v priebehu daňovej kontroly, bol poskytnutý zodpovedajúci a dostatočný priestor na predkladanie dôkazov. Odvolací orgán má za to, že daňový subjekt si má zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženou faktúrou, ako aj to, že plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúre. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno čo môže mať za následok neuznanie práva na odpočítanie DPH. Použiteľné dôkazné prostriedky závisia od charakteru tovaru alebo služby (rozsudok NS SR sp. zn. ).

17. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Samotné predloženie faktúr nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako je deklarované faktúrami, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Pre splnenie zákonných podmienok je vznik nároku na odpočítanie dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Faktúry musia jednoznačne preukazovať skutočnosť, že daň bola uplatnená voči nemu tým platiteľom v tuzemsku, ktorý vyhotovil doklad, a ktorý mu predmetný tovar alebo službu dodal. Aby k odpočítaniu dane mohlo príst', nestačí predložiť len faktúru a doklad o jej úhrade pretože v prvom rade tovary musia byť dodané, teda musí dôjsť ku vzniku daňovej povinnosti. Najskôr musí prísť k naplneniu materiálnej podstaty veci (dodaniu tovaru alebo služby) a až následne k vystavenia dokladu. Iba v takomto prípade môže dôjsť k odpočítaniu dane. V prípade, že je vystavená faktúra ale dodanie tovaru alebo služby sa neuskutoční daňová povinnosť síce dodávateľovi vznikne na základe § 69 ods. 5 zákona o DPH, ale právo na odpočítanie dane nevzniká.

II. Žaloba a žalobné dôvody

18. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 19.07.2021 žalobu, v ktorej namietal, že podľa ustálenej judikatúry predstavuje právo zdaniteľných osôb odpočítanie z DPH, ktorú majú zaplatiť DPH už zaplatenú na vstupe tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali základnú zásadu spoločného systému DPH zavedenou právnou úpravou únie. Žalobca ďalej cituje rozsudky Európskeho súdneho dvora č. C88/00, C25/07, C-80/11 a C142/11. Žalobca uvádza, že pokiaľ ide o materiálne podmienky požadovaného na vznik práva na odpočítania dane z článku 168 písm. a Smernice vyplýva, že uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo musia byť využité zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Keďže žalovaný nespochybnil, že by preverované faktúry nemali náležitosti podľa § 71 zákona o DPH nespochybnil, že boli voči žalobcovi uplatnené iným platiteľom a napokon ani nespochybnil, že práce neboli dodané. Keďže všetky zákonné podmienky na uplatnenie práva splnené boli, závery vyplývajúce z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného nemajú oporu v platnom práve ani v žiadnom výklade príslušných právnych predpisov prezentovanom najvyššími súdnymi autoritami. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa s rozhodujúcimi právnymi argumentami žalobkyne s poukazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora nevysporiadal, túto odignoroval, čím aj bez ďalšieho zaťažil rozhodnutie arbitrárnosťou, zmätočnosťou, nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov.

19. Pokiaľ ide o spochybnenie deklarovaného dodávateľa žalobca uvádza, že správne orgány nezobrali do úvahy, že dodávatelia žalobcu na ústnych výsluchov vyslovene potvrdili zmluvný vzťah so žalobcom, ako aj skutočnosť, že objednané služby a práce dodali a to už vo vlastnej réžii alebo subdodávateľsky. Správne orgány nesprávne akceptujú prijaté závery správcu dane, kde opakovane poukazujú na to, že je to práve žalobca, ktorý musí preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré sú uvedené v predkladaných faktúrach. Podľa právneho názoru žalobcu je vylúčené, aby žalobca musel preverovať

skutočnosti týkajúce sa nielen svojho zmluvného partnera, ale aj zmluvných partnerov svojich zmluvných partnerov a ďalších po tzv. prvovýrobcu alebo konečného vykonávateľa služby alebo práce. Je to rovnako absurdné ako keby si platca DPH kúpil od autorizovaného predajcu motorové vozidlo a daňovou kontrolou by sa zistilo, že u niektorej súčiastky vo vozidle je pochybnosť o jej dodávateľovi a preto nárok na odpočet DPH kupujúcemu nevznikol. Podľa právneho názoru žalobcu je zrejmé a absolútne vylúčené a v rozpore s platnými právnymi predpismi a aplikovateľnou právnou úpravou, aby spochybnenie niektorého dodávateľa v rámci obchodného reťazca, ktorý nie je v zmluvnom vzťahu bolo na ťarchu žalobcu. Podľa názoru žalobcu správne orgány v tomto prípade nesprávne posúdilo rozloženie dôkazného bremena, keď ho v celom rozsahu určilo žalobcovi ako daňovému subjektu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. , ktorý sa zaoberá rozložením dôkazného bremena.

20. Žalobca ďalej poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo svojich rozhodnutiach Optigen LTD (C-354/03) Fullcroom Electronics LTD (C-353/03) a Bond House systems LTD (C-484/03), v ktorých je konštatované, že uplatnenie nároku na odpočet DPH na vstupe osôb povinných k dani, ktorých plnenie boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť nemôže byť týmto osobám odopretý. Žalobca uvádza, že rovnaké závery ako vyslovil Európsky súdny dvor boli vyslovené aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. Zn. zo dňa 18.11.2010. Z judikatúry Európskeho súdneho dvora ako aj z judikatúry najvyššieho súdu, na ktoré poukazuje žalobca je bez pochybností zrejmé, že založenie systému zodpovednosti bez zavinenia prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií (rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 6.12.2012 vo veci Boník C-285/11 bod 42. Rozsudok ESD vo veci FIRIN C-107/13, rozsudok ESD z 31.01.2013 vo veci LLK, C-643/11. Žalobca ďalej poukazuje, že správne orgány sa s rozhodujúcimi právnymi argumentami žalobcu, týkajúcimi sa otázky pochybnosti u žalobcom deklarovanom dodávateľovi s poukazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora nevysporiadal, túto argumentáciu vedome odignoroval, čím už aj bez ďalšieho zaťažil rozhodnutie arbitrárnosťou, zmätočnosťou, nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov. Žalobca poukazuje, že judikatúru Európskeho súdneho dvora vyslovila aj právny záver, že správca dane nemôže od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH všeobecne požadovať, aby preverila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a služby, na základe ktorej požaduje vykonanie tohto práva, spĺňala podmienky platiteľa dane, disponovala daným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, aby sa tým ubezpečila, že na strane hospodárskych subjektov na vstupe nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu a jednak aby z tejto súvislosti disponovala takýmito dokumentami. Rovnako žalovaný ani správca dane od žalobkyne uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH nemôže požadovať, aby preskúmala pred uzatvorením ktoréhokoľvek kontraktu všetky interné spornosti svojich dodávateľov, ku ktorým ani objektívne a v súlade s platnou právnou úpravou nemá, nemôže mať prístup. Z uvedeného dôvodu môže správca dane odmietnuť nárok na odpočet DPH ak je preukázané, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že dotknuté plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho či nasledujúceho subjektu dodávateľského reťazca resp. sám žalobca je páchateľom takéhoto podvodu. Zo spisu nevyplýva jediný dôkaz, ktorý by žalobcu čo i len hypoteticky mohol spájať s nezákonnými resp. podvodnými postupmi uvedených spoločností. Žalovaný žalobcovi nepreukázal vedomosť alebo možnosť vedomosti o akomkoľvek podvode v súvislosti s DPH, dokonca tieto skutočnosti v miere potrebnej na posúdenie oprávnenosti uplatneného nároku na priznanie práva na odpočet DPH ani neskúmal. Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že na preukázanie reálne vykonaných prác a tovarov žalobca žiadal vykonať viacero dôkazov, pričom tieto označil a žiadal správcu dane, aby tieto dôkazy zabezpečil, resp. vykonal, čo však správca dane odignoroval a tento postup vo svojom rozhodnutí vôbec nezdôvodnil.

21. Žalobca ďalej namieta, že v danom prípade došlo zo strany správnych orgánov k šikanóznemu výkonu práva orgánmi verejnej moci a postup žalovaného, ako aj správcu dane vykazuje znaky zneužitia práva orgánmi verejnej moci. Záverom žalobca uvádza, že právne názory žalovaného obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia sú logicky nekonzistentné, zmätočné až nezrozumiteľné. Žalovaný sa nevysporiadal s rozhodujúcimi tvrdeniami žalobcu uvedenými v jeho písomných podaniach v konaní a odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane, naopak podľa právneho názoru žalobcu účelovo vytrháva tvrdenia žalobca z kontextu.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

22. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 20.8.2021, v ktorom uviedol, že správca dane preveroval reťazec v rámci uzatvorenia obchodov, a to D. K. - PE-KA-DOS, TIGRISA PLUS (TRIPOSTAV) - CEMIS, kde nebola v tomto reťazci odvedená zo strany žalobcu daň vo výške 30.350 eur. V súvislosti s osobou D. K. správca dane zistil, že táto osoba nevedela, či v súvislosti s vykonanými prácami boli uzatvorené zmluvy alebo objednávky, nevedela uviesť mená osôb, ktoré tieto práce vykonali, nevedela uviesť aké konkrétne práce boli vykonané, čo bolo podkladom pre fakturácie, či bola vyhotovená dokumentácia na vykonané práce, kto bol stavbyvedúci a či bolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Okrem toho D. K. nemala oprávnenie na vykonávanie stavebných prác, na podnikanie nepoužívala žiadne motorové vozidlo a v daňovom priznaní k DPH neboli zahrnuté dodania z preverovaných faktúr v celkovej sume 105.960 eur.

23. V súvislosti so spoločnosťou TIGRISA PLUS, s. r. o. a spoločnosťou TRIPOSTAV, s. r. o. tak správca dane zistil, že táto spoločnosť nemala žiadne sídlo, mala len virtuálne sídlo, pričom na adrese, ktorá bola uvedená v obchodnom registri ako sídlo spoločnosti bývali len rodičia konateľky, pričom matka konateľky uviedla, že nikdy nedala súhlas, aby bola táto adresa zapísaná ako miesto sídla spoločnosti, resp. miesto sídla podnikania jej dcéry. V súvislosti so spoločnosťou TIGRISA PLUS bolo zistené, že nemala žiadnych zamestnancov, žiadne vozidlá, rovnako to bolo aj u spoločnosti TRIPOSTAV, s. r. o. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti, správca dane skonštatoval, že v prípade spoločnosti TIGRISA PLUS, s. r. o. a TRIPOSTAV, s. r. o. sa jedná o fiktívne usadenie sa na adresách uvedených v obchodnom registri, ktoré nie je možné kvalifikovať ako sídlo hospodárskej činnosti a obchodnú činnosť týchto spoločností charakterizovali zamestnanci správcu dane ako deklarovanie fiktívnej ekonomickej činnosti bez akéhokoľvek reálneho základu.

24. Pokiaľ žalobca poukazuje v žalobe na vybrané časti rozsudkov Európskeho súdneho dvora v súvislosti so spochybnením deklarovaného dodávateľa tak žalovaný uvádza, že poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. , podľa ktorého je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako aj technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Ak teda daňové doklady neodrážajú reálne plnenie, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto faktúr bez ďalšieho priznané právo na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne faktúry, ktoré sú spravidla vystavované v súvislosti s daňovým únikom.

25. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane môže odmietnuť nárok na odpočet DPH iba v prípade ak preukáže, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že dotknuté plnenie zakladajúce právo na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu, čo správca dane nepreukázal. Žalovaný opakuje, že v prejednávanej veci sa nejedná o podvodné konanie, ale zneužitie práva. V danom prípade bol umelo vytvorený obchodný reťazec, čím boli zámerne umelo vytvorené podmienky pre získanie daňovej výhody. V súvislosti s namietaním nevykonania navrhnutých dôkazov a nepreskúmateľnosti nepadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, že nejde o konkrétnu námietku, žalobca ju v žalobe nešpecifikoval a preto tieto námietky nie sú spôsobilé na to, aby mali vplyv na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Rovnako považuje žalovaný za neodôvodnenú námietku šikanózneho výkonu orgánu verejnej moci, pretože žalovaný ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly použil štandardné postupy v súlade s právnou legislatívou a skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.

26. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca dňa 14.10.2021, ktorý uviedol, že pokiaľ žalovaný uvádza a konštatuje vo svojom vyjadrení, že žalobcovi nevytýka podvodné konanie, ale zneužitie práva, tak žalobca uvádza, že považuje za dôležité uviesť žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán rozhodnutie nekonštatuje tak splnenie podmienok zneužitia práva, ako ani samotné zneužitie práva. Napriek domnienkam a všeobecným úvahám o inštitúte zneužitia práva v rozhodnutí nie je bez pochybností konštatované, že správca dane zistil, že žalobca zneužil príslušné právne normy a hlavným dôvodom vyššie popísaných transakcií bolo získanie daňovej výhody. Na špecifikovanie o akú daňovú výhodu by v posudzovanej veci malo ísť žalovaný vôbec nereagoval. Žalobcovi nie je v tomto smere zrozumiteľné akú daňovú výhodu získal keď si objednal služby, za ktoré riadne zaplatil, a to vrátane voči nemu uplatnenú DPH.

27. V súvislosti s vyjadrením žalovaného, že v žalobe nešpecifikoval, ktoré konkrétne dôkazy neboli zo strany správcu dane vykonané, tak žalobca uvádza, že nepovažuje za potrebné, aby tieto dôkazy špecifikoval v žalobe, keďže tieto boli špecifikované v priebehu správneho konania. K zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalobca uvádza, že dôvody tejto námietky sú špecifikované na viacerých miestach na strane 5 a na strane 9 žaloby.

28. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

29. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

30. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

31. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

33. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

34. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

35. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

36. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

37. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

38. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

40. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

41. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

42. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

43. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

44. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

45. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

46. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

47. Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie b) písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, c) služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, d) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, f) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, g) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, h) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, i) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

48. Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.

49. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

50. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak.

V. Konanie pred správnym súdom, právne posúdenie veci súdom

51. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a obsahom administratívneho spisu orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, pričom za splnenia podmienok keď účastníci nepožiadali o nariadenie pojednávania a zo strany súdu nebol zhliadnutý dôvod na jeho nariadenie, vec prejednal podľa bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

52. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že Daňový úrad Trnava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún - december 2015 na základe oznámenia č. 102154566/2018 zo dňa 6.11.2018.

53. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 102450188/2019 zo dňa 29.10.2019, ktorý spolu s výzvou zaslal žalobcovi na vyjadrenie.

54. Zo záverov protokolu vyplýva, že daňový subjekt podal dňa 25.8.2015 daňové priznanie evidované pod č. za zdaňovacie obdobie júl 2015, v ktorom si uplatnil vlastnú daňovú povinnosť 132,08 eur. Vykonanou kontrolou pri odpočítaní dane boli zistené porušenia v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keď zamestnanci správcu dane vykonanou kontrolou zistili, že daňový subjekt CEMIS, s. r. o. uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľmi D. K. faktúra č. 150019, dátum dodania 20.7.2015, základ dane 51.600 eur z toho DPH

10.320 eur, spolu 61.920 eur za prípravné a stavebné práce na stavbe odkanalizovanie obce A., faktúra č. 150020, dátum dodania 31.7.2015, základ dane 36.700 eur z toho DPH 7.340 eur, spolu 44.040 eur za prípravné a stavebné práce na stavbe odkanalizovanie obce A..

55. Krajský súd ďalej zistil, že správca dane uskutočnil aj preverovanie dodaní od spoločnosti, kde v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov figurovala rovnaká osoba, a to G. D., pričom sa jednalo o spoločnosti Leo Imperium Group, s. r. o., konateľkou spoločnosti bola v čase od 29.10.2014 do 8.3.2016 G. D.. Ďalej dodávateľ TRIPOSTAV, s. r. o. rovnako s konateľkou G. D. od 2.4.2015 do 21.10.2015, jednalo sa o faktúru č. 17/2015, dátum dodania 31.7.2015, základ dane 44.950 eur, z toho DPH 8.990 eur, spolu 53.940 eur za prípravné a stavebné práce na projekte hala Courbis Sereď a takisto sa jednalo o spoločnosť TIGRISA PLUS, s. r. o. rovnako s konateľkou G. D.slo faktúry 201514, dátum dodania 29.7.2015, základ dane 18.500 eur z toho DPH 3.700 eur, spolu 22.200 eur rovnako za prípravné a stavebné práce na stavbách ŽELOS, s. r. o., Rešetkova ulica, Trnava.

56. Správca dane preveroval reálnosť obchodov deklarovaných vyššie uvedenými faktúrami, preveroval skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné doklady a dôkazy, pričom dospel k záveru, že žalobca nepreukázal reálnosť obchodov medzi spoločnosťami TRIPOSTAV, s. r. o., TIGRISA PLUS, s. r. o. a D. K.. Zamestnanci správcu dane vyhodnotili uvedenú skutočnosť tak, že dodanie prác týmito dodávateľmi nebolo žalobcom preukázané.

57. V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca, krajský súd poznamenáva nasledovné

58. Žalobca v žalobe poukázal na viaceré rozhodnutia súdneho dvora, ako aj judikatúru Najvyššieho súdu SR, na ktorú odkazuje v súvislosti s tým, že závery Európskeho súdneho dvora, ako aj najvyššieho súdu poukazujú na to, že ak daňový orgán vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že predmetná zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladá právo, ktoré bolo právom na odpočítanie dane bolo súčasťou podvodu zo strany vystaviteľa faktúry alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca, v takýchto prípadoch môže právo na odpočítanie dane zamietnuť. V danom prípade však žalovaný takúto skutočnosť žalobcovi nepreukázal, správca dane ako aj žalovaný nepreukázal, že by preverované faktúry nemali náležitosti dokladov oprávňujúcich na odpočet DPH a preto je žalobca toho názoru, že postup správnych orgánov v danom konaní nebol správny. V tomto smere krajský súd poznamenáva, že pokiaľ žalobca odkazuje na judikatúru súdneho dvora, resp. na judikatúru najvyššieho súdu, musí v súvislosti s touto judikatúrou aj preukázať relevanciu tejto judikatúry s daným prípadom.

59. Krajský súd naopak poukazuje na to, že správca dane v konaní preukázal, že právo na odpočet dane z pridanej hodnoty z predložených faktúr je spochybnené samotnými spoločnosťami dodávateľa, keď zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že v súvislosti s dodávateľom spoločnosťou D. K. - PE-KA-DOS, tak sama D. K. pri výsluchu pred správcom dane uviedla, že hlavnou činnosťou v rámci podnikania v preverovanom období bola nákladná doprava vlastnými nákladnými vozidlami, pričom zamestnávala viacero šoférov. Správca dane v danom prípade poukázal hlavne na tú skutočnosť, že menovaná nevedela uviesť mená osôb, ktoré vykonávali prepravu pre spoločnosť. Ďalej správca dane zistil zo živnostenského listu, že D. K. v živnostenskom liste nemá v predmete podnikania stavebné ani prípravné práce, ktoré deklaroval žalobca ako dodanie od tejto spoločnosti a na ktoré si uplatnil odpočet DPH. Okrem toho v rámci preverovania bolo zistené, že svedok O. I., na ktorého sa odvolávala D. K. nebol zamestnancom, konateľom ani spoločníkom daňového subjektu D. K. - PE-KA-DOS a preto nemohol vykonávať stavebné práce za uvedený stavebný subjekt. Spoločnosť D. K. - PE-KA-DOS za rok 2015 nepodala daňové priznanie k dani z motorových vozidiel a tak teda je zrejmé, že nemohla podnikať v rámci prepravy tovaru, pričom samotné daňové priznanie spoločnosť podala za júl 2015 v sume 33,62 eur, ktorú sumu uhradila, ale v daňovom priznaní neboli zhrnuté dodania z preverovaných faktúr v celkovej hodnote 105.960 eur, t. j. daň z dodania služieb nebola odvedená do rozpočtu ani v daňovom priznaní na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015. Svedkyňa D. K. sa k obchodným transakciám, ktoré mala mať so žalobcom nevedela vyjadriť, stavebnú dokumentáciu nepredložila, nevedela uviesť, ktoré konkrétne stavebné a prípravné práce boli vykonané, pričom nemala ani vedomosť o prácach týkajúcich sa odkanalizovania obce A.. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že príslušná judikatúra Súdneho dvora ako aj Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukazuje žalobca, musí byť relevantná s dôkazmi, ktoré vykoná správca dane a musí odrážať skutočnosti, ktoré boli preverované v rámci daňovej kontroly. Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že v danom prípade žalobca nepreukázal dodanie tovaru

od svojho priameho dodávateľa, a teda existujú vážne pochybnosti o reálnosti obchodných transakcií medzi spoločnosťou D. K. - PE-KA-DOS a medzi žalobcom. Skutočnosť, že žalobca predložil faktúry znejúce na meno tohto dodávateľa neznamená, že tento dodávateľ v skutočnosti dodal tovar a služby tak ako to deklaroval žalobca, pretože ani doklady so všetkým požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie práva na odpočítanie DPH, ak neodrážajú reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia.

60. V súvislosti s preverovaním dodávateľských faktúr od spoločnosti TIGRISA PLUS, s. r. o. a TRIPOSTAV, s. r. o. správca dane preveril reálnosť deklarovaných obchodov žalobcom, pričom zistil, že v týchto spoločnostiach figuruje ako konateľka spoločnosti pani G. D., pričom preverovaním bolo zistené, že sa jedná o bezdomovkyňu, ktorá sa zdržuje v obci X., pričom sídlo, ktoré je uvedené v obchodnom registri týchto spoločností je v dome rodičov tejto osoby, pričom matka menovanej sa v priebehu daňovej kontroly vyjadrila, že nikdy nedala súhlas na to, aby v jej rodinnom dome mali tieto spoločnosti sídlo. V preverovanom období bola konateľka týchto spoločnosti vyzývaná viackrát na dostavenie sa do sídla správcu dane, pričom menovaná sa na predvolanie na ústne pojednávanie nedostavila, neospravedlnila svoju neúčasť.

61. Okrem toho v rámci daňovej kontroly bolo preverované, či spoločnosť TIGRISA PLUS, s. r. o. a spoločnosť TRIPOSTAV, s. r. o. majú zamestnancov, tak bolo zistené, že tieto spoločnosti nemali žiadnych zamestnancov, neboli vlastníkmi žiadnych motorových vozidiel, daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podávali iba v nízkej sume, ktorá však nebola zaplatená. So svedkyňou Helenou Klčovou, ktorá bola konateľkou v tejto spoločnosti, bola dňa 19.4.2017 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní v rámci iného daňového konania, keď do tejto zápisnice si uvádzala, že si nepamätá, kto spracoval účtovníctvo spoločnosti TRIPOSTAV, s. r. o. v roku 2015. Nemala žiadne doklady, nevystavovala žiadne faktúry.

62. Ďalej správca dane zistil, že spoločnosť TRIPOSTAV, s. r. o. bola ku dňu 22.10.2015 dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra, kedy sa jej právnym nástupcom stala spoločnosť SIAM FOOD, s. r. o., do ktorej sa zlúčilo takmer 55 spoločností ku dňu 14.4.2016. V priebehu preverovania sa nepodarilo zistiť žiadnu ekonomickú činnosť tejto spoločnosti, pričom za obdobie júl 2015 daňové priznanie v danej veci podané nebolo.

63. V súvislosti s daným prípadom správny súd poukazuje na účel daňového konania, ktorým je zistenie, či daňové subjekty spĺňajú v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, ako aj iných skutočností, rozhodujúcich pre právne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

64. Podľa zákona o DPH odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný a to práve osobou uvedenou na faktúre tzn. že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH voči nemu uplatnené práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre.

65. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečenia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný preukázať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podať podľa osobitných predpisov, ďalej je povinný preukázať skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a musí preukázať vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktorú je povinný viesť.

66. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.9.2018).

67. Je ustálenou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudok zo dňa 31.1.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a súdnych rozhodnutí SR 4/2018 pod číslom 39), že správca dane má právo preveriť pôvod tovaru aj doplnením dokazovaním odstráni vzniknuté pochybnosti.

68. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane môže nárok na odpočet DPH odmietnuť iba v prípade, ak preukáže, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že dotknuté plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu, tak krajský súd rovnako ako žalovaný konštatuje, že z odôvodnení rozhodnutia správcu dane aj žalovaného nevyplýva, že by žalovaný skonštatoval vo svojom rozhodnutí, že by došlo zo strany žalobcu k podvodnému konaniu, ale bolo konštatované zneužitie práva, kedy bol vytvorený umelý reťazec firiem, ktorý slúžil na to, aby žalobca získal daňovú výhodu vyplývajúcu z neoprávneného nároku na odpočet DPH.

69. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný, resp. správca dane v danom konaní nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, ktoré žalobca v priebehu daňovej kontroly navrhol, tak krajský súd poznamenáva, že táto námietka je v žalobe príliš všeobecná a nie je konkréta, pretože žalobca v tejto námietke nekonkretizuje, ktoré konkrétne dôkazy a ktorých svedkov mal správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonať a vypočuť, a takýto obsah žalobného dôvodu nemôže byť akceptovaný zo strany krajského súdu, keďže nie je spôsobilý prieskumu. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, ktorú použil v replike ohľadne toho, že v priebehu daňovej kontroly jasne a zrozumiteľne uviedol správcovi dane, ktoré dôkazy navrhol vykonať a ktorých svedkov navrhol vypočuť, tak táto argumentácia je nelogická vo vzťahu k žalobe, pretože v žalobe je povinný žalobca konkretizovať všetky dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie žalovaného, resp. správcu dane za nezákonné. Je potrebné, aby uviedol všetky skutočnosti a označil konkrétne dôkazy, ktoré v danom smere neboli zo strany správcu dane, resp. žalovaného vykonané.

70. V súvislosti s námietkou žalobcu, že v danom prípade ide o šikanózny výkon práva orgánmi verejnej moci, tak krajský súd poznamenáva, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo má za následok neuznanie práva na odpočet DPH. Aj tento žalobný dôvod považuje krajský súd za príliš abstraktný, keď žalobca nekonkretizuje, ktoré dôvody ho vedú k záveru, že zo strany správcu dane, resp. žalovaného došlo k šikanóznemu výkonu práva orgánu verejnej moci, keďže preskúmaním napadnutých rozhodnutí krajský súd dospel k záveru, že oba správne orgány jasne a zrozumiteľne vysvetlili, prečo nedošlo k uznaniu nároku na odpočet DPH u žalobcu, keď vyhodnotili všetky vykonané dôkazy, ktoré boli vykonané v rámci daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania.

71. Krajský súd poukazuje, že žalobca v podanej žalobe všeobecne konštatuje, že rozhodnutie žalovaného je nekonzistentné, zmätočné, nezrozumiteľné, pričom krajský súd tento názor nezdieľa, keďže žaloba je len vo všeobecnej rovine, pričom podstatnou vadou spôsobujúcou nepreskúmateľnosť rozhodnutia je absencia vlastných logických úvah a záverov správcu dane. Žalobca nevysvetlil, v ktorom smere považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené, keďže z obsahu odôvodnení oboch rozhodnutí je jednoznačne preukázané, že žalovaný ako prvostupňový orgán zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že daňový subjekt nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenie, pretože na daňovom subjekte leží dôkazné bremeno preukázať skutočnosti, ktoré zakladajú jeho nárok na odpočet výdavkov zo základu dane. Podľa názoru krajského súdu prvostupňový správny orgán, t.j. správca dane ako aj žalovaný sa v dostatočne miere zaoberali všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia, keď poukázali na to, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru od deklarovaných dodávateľov.

72. V súvislosti s namietaním neprimerane zaťaženým dôkazným bremenom krajský súd poznamenáva, že judikatúra vo veci preukazovania uskutočnenia zdaniteľného plnenia je rozsiahla a jasne sa ustálila v tom, že nepostačuje predložiť formálne doklady, napr. faktúry, či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú a objektívne predloženú pochybnosť o reálnosti zraniteľného plnenia, resp. o reálnosti dodania tovaru deklarovanými subjektami. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. .

73. Je ustálenou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok z 31. januára 2018, ktorý bol publikovaný v publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a súdnych rozhodnutí SR č. 4/2018 pod číslom 39), že správca dane má právo preveriť pôvod tovaru aj doplnením dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Keďže ako bolo vyššie uvedené správca dane pri preverovaní spoločností, ktoré mali poskytnúť a dodať tovar a služby žalobcovi vznikli pochybnosti ohľadne týchto priamych dodávateľov žalobcu, správca dane sa správne zameral na preukázanie tvrdení žalobcu, že práve títo dodávatelia predmetné práce a služby žalobcovi dodali, čo sa však v priebehu dokazovania nepreukázalo.

74. Správny súd sa stotožňuje v plnom rozsahu so záverom konajúcich daňových orgánov, že v danom prípade išlo o obchodný reťazec, ktorý sa jednotlivými článkami podieľal na zneužití práva vyplývajúceho z neutrality dane z pridanej hodnoty, pritom súčasťou tohto reťazca bol aj žalobca, ktorý vedel, resp. musel z okolností prípadu vedieť, že na tomto zneužití práva participuje, a to práve daňovým zvýhodnením plynúcim mu z dodania tovaru, ktorý deklaroval pri uplatnení svojho nároku.

75. S poukazom na vyššie uvedené je na mieste prijatie záveru, že vykonané dokazovanie dostatočne spochybňuje žalobcom uplatnený nárok na odpočet DPH, a to jednak vo vzťahu k spochybneniu samotného pôvodu tovaru ako aj vo vzťahu preukázania vedomostí žalobcu, že je súčasťou reťazca, ktorého účelom bolo zneužitie práva na DPH.

76. S poukazom na vyššie uvedené správny súd postupom podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

77. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania možno priznať trovy len výnimočne, pričom krajský súd takéto dôvody v danom konaní nevzhliadol.

78. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.