Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Csp-109-2021.pdf
PDF · 129.8 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/109/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35831154, právne zastúpenom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanému: J. S., N.. XX.XX.XXXX, C. A. W. XXX, o zaplatenie 1 148,72 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie čiastočne, čo do zaplatenia istiny vo výške 109,46 Eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 109,46 Eur od 21.9.2021 do zaplatenia, zastavuje.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.10.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1 148,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.9.2021 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.4.2013 uzavrel so žalovanou Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec 750,- Eur a bola povinná uhrádzať splátku vo výške 25,- Eur. Vzhľadom k tomu, že si žalovaná neplnila riadne svoje povinnosti zo Zmluvy, bol ku dňu 3.9.2021 vystavený nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.8.2021 so zostatkom na úhradu vo výške 1 148,72 Eur predstavujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej. Žalovaná si nesplnila svoju povinnosť uhradiť záväzok v lehote splatnosti uvedenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.8.2021 t.j. v lehote splatnosti do 20.9.2021.
2. Uznesením sp. zn. 9Csp/109/2021-57 zo dňa 18.1.2022, súd pripustil, aby do konania na miesto žalobcu Všeobecnej úverovej banky, a.s., Bratislava vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Bratislava.
3. Žalovaná je hlásená k trvalému pobytu na adrese W. XXX, evidovanej v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanej na túto adresu, uvedenú aj žalobcom v podanej žalobe, ani zistiť terajší skutočný pobyt žalovaného. Preto v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a to dňa 8.2.2022. V zmysle uvedeného ustanovenia sa tak žaloba, ako aj listinné dôkazy s ňou predložené, považujú za doručené žalovanej po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia t. j. dňa
24.2.2022. Žalovaná sa k podanej žalobe, napriek výzve súdu uznesením sp. zn. 9Csp/109/2021-28 zo dňa 25.11.2021 v súdom stanovenej lehote 10 dní nevyjadrila, nepredložila žiadne prostriedky procesnej obrany.
4. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 14.4.2022 žalobca uviedol, že kreditná karta je formou revolvingového úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Majiteľ karty môže a nemusí úver čerpať. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec 750,- Eur so zmluvným úrokom 22,80 % ročne so štandardnou splátkou 25,- Eur mesačne. Listom zo dňa 2.11.2018 predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanej spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Žalovanej bol poskytnutý revolvingový úver, u ktorého nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť RPMN, pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa. O výške úrokovej sadzby, výške schváleného úverového rámca a výške mesačnej splátky bola žalovaná počas trvania zmluvného vzťahu oboznámená každý mesiac vo forme zasielaných výpisov z kreditnej karty. Žalovaná začala čerpať úver od 8.5.2013, naposledy čerpala z účtu dňa 22.4.2014. Celkovo z účtu vyčerpala sumu 1 205,52 Eur, v prospech kartového účtu plnila 1 620,- Eur. Žalovaná suma 1 148,72 pozostáva z istiny 603,41 Eur, poplatkov 21,80 Eur, štandardného úroku 435,85 Eur a sankčného úroku 87,66 Eur. V časti zaplatenia istiny vo výške 109,46 Eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania vzal žalobu späť.
5. Právny zástupca žalobcu a žalovaná sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil podaním zo 14.4.2022. U žalovanej mal súd doručenie predvolania preukázané v zmysle § 112 Civilného sporového poriadku dňom 14.3.2022. Žalovaná sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila, lehota na prípravu pojednávania bola zachovaná. Súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti strán sporu.
6. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi Žiadosťou o aktiváciu Pôžičkovej karty Triangel, Žiadosťou o zvýšenie Úverového rámca, výpisom z účtu, Obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou, Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti, Cenníkom a zistil nasledovne:
7. Na základe Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Triangel zo dňa 19.4.2013 a jej akceptácie žalobcom bola dňa 23.4.2013 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Bratislava a žalovanou uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty č. XXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý revolvingový spotrebiteľský úver s úverovým rámcom vo výške 300,- Eur a pevnou mesačnou splátkou vo výške 10,- Eur a so štandardnou úrokovou sadzbou 22,80 % ročne.
8. V časti V. zmluvy pod názvom Vyhlásenie Klienta je ročná percentuálna miera nákladov uvedená vo výške 28,13 % vypočítaná za predpokladu, že úroková sadzba a poplatky po celú dobu zmluvného vzťahu ostanú nezmenené s tým, že klient vyčerpá úver dňa 1.5.2013 vo výške 300,- Eur, s počtom splátok 12 vo výške prvej a predposlednej splátky po 25,- Eur a výške poslednej splátky 72,64 Eur. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ v takom prípade zaplatiť je 347,64 Eur a celkové náklady spotrebiteľa vo výške 47,64 Eur. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov pre kreditné karty je tu uvedená vo výške 26,62 %.
9. Podľa časti V. bod 10 zmluvy, dlžník vyhlásil, že pred podpisom žiadosti sa oboznámil s a) OP, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, b) cenníkom, ktorý je prílohou tejto žiadosti, štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou a spôsobom ich určenia, c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol písomne doručený a ktorý prevzal.
10. Žalovaná pri uzatvorení zmluvy uviedla výšku jej čistého priemerného mesačného príjmu za posledných 6 mesiacov v sume 430,- Eur.
11. Podľa článku V. bod 35 veta druhá Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku v stanovenej lehote, banka má právo využiť jeden alebo viacero z nasledujúcich prostriedkov: a/ vyhlásiť dlžný zostatok za okamžite splatný, b/ domáhať sa vrátenia a ukončiť platnosť karty, c/ uspokojiť svoju pohľadávku z poskytnutého
zabezpečenia, d/ vymáhať pohľadávku súdnou cestou, e/ banka má právo vymáhať od klienta všetky náklady spojené s uplatnením a vymáhaním pohľadávky, f/ postúpiť pohľadávku tretej osobe.
12. Na základe Žiadosti o zvýšenie Úverového rámca zo dňa 22.4.2014 bol žalovanej schválený nový úverový rámec vo výške 450,- Eur s novou štandardnou mesačnou splátkou 15,- Eur.
13. Podľa výpisu z Pôžičkovej karty Triangel ku dňu 3.9.2021, konečný stav účtu k 31.8.2021 predstavuje mínus 1 148,72 Eur, doba splatnosti úhrady dlžného zostatku bola určená na 20.9.2021. Z výpisu sú zrejme všetky debetné aj kreditné transakcie. Je zrejme, že žalovaná začala čerpať úverový limit výberom finančných prostriedkov dňa 8.5.2013. Z výpisu je tiež zrejme, že do celkovej debetnej sumy vo výške 2 768,72 Eur boli započítané poplatky za úverové rizikové poistenie, poplatky za vyhotovenie a zaslanie výpisu, poplatky za správu kartového účtu, za znovuvydanie karty, administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky, náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti, štandardné úroky a sankčné úroky. Podľa predloženého výpisu kreditné transakcie boli uskutočnené vo výške 1 620,- Eur.
14. Predžalobnou upomienkou zo dňa 3.10.2018 bola žalovaná predchodcom žalobcu vyzvaná k úhrade nedoplatku na splátkach vo výške 60,- Eur. Zároveň bola upozornená, že ak do 17.10.2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci august 2018 bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Upomienka bola žalovanej doručovaná na adresu jej trvalého bydliska, pričom dňa 8.10.2018 bola vrátená odosielateľovi s oznámením, že adresát je neznámy.
15. Listom zo dňa 2.11.2018 predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že z dôvodu, že dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradila, dlh z kreditnej karty XXXXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu. Súčasne bola žalovaná vyzvaná uhradiť celkový dlh vo výške 674,55 Eur
16. Právnym nástupcom obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok sa na základe Projektu rozdelenia zlúčením spísaného vo forme Notárskej zápisnice sp. zn. N 3283/2017 v spojení s prílohou 1 Projektu rozdelenia - Opisom rozdelenia majetku a záväzkov stal pôvodný žalobca v tomto spore, teda Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155.
17. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
18. Podľa § 145 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
19. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
20. Z citovanej právnej úpravy vyplýva dispozičné právo žalobcu zobrať bez súhlasu žalovaného žalobcu späť celkom alebo čiastočne dovtedy, kým sa nezačne predbežné prejednanie sporu, alebo do začatia pojednávania. V predmetnej veci žalobca toto právo využil, žalobu v časti, pokiaľ sa domáhal priznania poplatkov 21,80 Eur a sankčného úroku vo výške 87,66 Eur, t.j. spolu 109,46 Eur s uplatneným úrokom z omeškania zobral späť skôr, než sa začalo prvé pojednávanie. V zmysle citovanej právnej úpravy preto súd v tejto časti konanie zastavil.
21. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby zostala predmetom konania suma 1 039,26 Eur s príslušenstvom. Vzhľadom na špecifikáciu nároku v podaní žalobcu zo dňa 14.4.2022, predmetom konania zostala istina 603,41 Eur a štandardné úroky 435,85 Eur.
22. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľ
23. Podľa § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
25. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
26. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
27. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
28. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno- ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.
29. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý osobitný druh revolvingového úveru. Úverová zmluva uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovanou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy je zrejme, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaná pri uzavretí zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci.
32. Žalovaná bola v konaní pasívna. Skutkové tvrdenia žalobcu v podanej žalobe, ako aj ďalších písomných podaniach žiadnym spôsobom nerozporovala, nespochybňovala ich a neuviedla žiadne prostriedky procesnej obrany.
33. Žalovanej boli doručované zásielky súdu na adresu jej trvalého bydliska, na ktorej adrese zásielky nepreberá. Jej skutočný pobyt v konaní nebol zistený a preto žaloba, listinné dôkazy predložené žalobcom spolu so žalobou a výzva súdu na vyjadrenie k žalobe a uplatnenie prostriedkov procesnej obrany boli doručené žalovanej v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu s účinkami doručenia zásielky po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia. Následne ďalšie zásielky sú žalovanej doručované v súlade s § 116 ods. 3 Civilného sporového poriadku na adresu trvalého pobytu žalovanej evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, s účinkami doručenia podľa § 111 ods. 3 resp. § 112 Civilného sporového poriadku. Z uvedeného je zrejmý dôvod pasivity žalovanej t.j. zásielky súdu sú považované za doručené žalovanej fikciou.
34. Bez ohľadu na uvedené súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS/246/2019 zo dňa 11.6.2019, podľa ktorého „ Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená)“.
35. Bolo preto povinnosťou žalobcu už v podanej žalobe uviesť všetky rozhodujúce tvrdenia o skutočnostiach, na základe ktorých svoj nárok požaduje a tieto tvrdenia aj preukázať. To, že súd má pochybnosti o platnom zosplatnení pohľadávky muselo byť žalobcovi zrejme už z výzvy súdu zo dňa 31.1.2022, v ktorej súd poukázal na ustanovenia týkajúce sa zosplatnenia, ako aj ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. s tým, že podľa § 11 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že žalobca má kvalifikované právne zastúpenie v tejto veci. Aj v kontradiktórnom konaní nie je to žalovaný, ktorý má prioritne preukazovať, že uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný, ale najskôr musí žalobca dostatočne splniť povinnosť tvrdenia a uniesť dôkazné bremeno o ním uplatnenom nároku.
36. Poukazujúc na uvedené, pokiaľ žalobca sa domáha od žalovanej zaplatenia určitej peňažnej sumy z titulu úhrady poskytnutého úveru, bolo jeho povinnosťou uviesť tvrdenia o skutočnostiach,
z ktorých jeho nárok jednoznačne vyplýva vrátane tvrdení o jeho aktívnej vecnej legitimácii v tomto konaní, a napokon bolo jeho povinnosťou tieto tvrdenia v konaní aj preukázať. Keďže sa jedná o spotrebiteľský spor a žalovaná má v tomto konaní postavenie spotrebiteľky a žalobca v podanej žalobe svoje tvrdenie o platnom zosplatnení pohľadávky voči žalovanej a následne platnom postúpení pohľadávky nepreukázal, bol v zmysle § 295 Civilného sporového poriadku vyzvaný na predloženie dôkazov o dodržaní zákonných podmienok vyplývajúcich z § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, teda že písomne upozornil žalovanú na uplatnenie práva na zosplatnenie úveru a písomne jej následne oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.
37. Pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila žalobcovi v tomto konaní svoju pohľadávku voči žalovanej Zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu 19.11.2021. V prvom rade sa teda súd zaoberal otázkou vecnej legitimácie žalobcu, teda otázkou, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi pôvodným veriteľom žalovanej a žalobcom. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Z uvedenej definície vecnej legitimácie je zrejme, že stranou sporu môže byť ktorákoľvek fyzická, či právnická osoba, ktorá podá žalobu resp. voči ktorej je žaloba podaná. Uvedené však neznamená, že táto strana sporu je aj v konaní vecne legitimovaná t.j. že je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia resp. hmotnoprávnej povinnosti. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je pritom rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.
38. Otázku aktívnej legitimácie musí súd vždy skúmať ex offo. Ide o zákonnú povinnosť súdov v každom štádiu konania. Uvedené je zrejme z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.6.2010, podľa ktorého „skúmanie otázky aktívnej vecnej legitimácie odvolacím súdom vyplynulo jednak z povahy sporového civilného súdneho konania, v ktorom súd skúma, či je žalobca nositeľom tvrdeného práva na určité plnenie voči označenému žalovanému“.
39. Na danú vec okrem ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať aj ustanovenie § 92 ods. 8 bankového zákona z dôvodu, že predchodca žalobcu je bankou. Hoci totiž pôvodný veriteľ spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. nebol bankou, zánikom tejto spoločnosti rozdelením jej právnym nástupcom sa stala Všeobecná úverová banka, a.s., čím sa zmenil subjekt na strane veriteľa, čo malo za následok zmenu právnej úpravy, ktorú je nevyhnutné aplikovať na vzťah veriteľa a dlžníka. Uvedené ustanovenie § 92 ods. 8 bankového zákona upravuje špeciálne podmienky (okrem všeobecných podmienok postúpenia pohľadávky v Občianskom zákonníku), kedy môže dôjsť k postúpeniu pohľadávky bankou. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo/147/2017 zo dňa 24.4.2018 podľa ktorého ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.
40. Pre platné postúpenie pohľadávky bankou sa vyžaduje v zmysle vyššie uvedených ustanovení kumulatívne splnenie týchto podmienok:
- existencia splatnej pohľadávky,
- písomná výzva banky,
- následné nepretržité viac ako 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením jeho záväzku voči banke.
41. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, aby pred postúpením pohľadávky došlo k ukončeniu vzťahu medzi jeho predchodcom a žalovanou. Súd sa preto zaoberal najprv tým, či došlo zo strany predchodcu k platnému zosplatneniu pohľadávky, ktorá bola následne postúpená žalobcovi.
42. Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu dlžného zostatku úveru. K zosplatneniu celého dlžného zostatku môže dôjsť len v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého veriteľ je povinný upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Banka bola v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru až po doručení písomnej výzvy dlžníkovi.
43. Zo strany predchodcu žalobcu došlo k zosplatneniu dlžného zostatku úveru z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovanou a to z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky banky. Podľa predžalobnej výzvy k zosplatneniu malo dôjsť z dôvodu omeškania splátky za mesiac august 2018. Predžalobná výzva bola adresovaná žalovanej na adresu jej trvalého bydliska, uvedenú aj v úverovej zmluve a to aj ako adresa na zasielanie korešpondencie preto možno považovať uvedenú výzvu za doručenú, keďže sa minimálne dostala do dispozičnej sféry žalovanej.
44. Žalobca tiež predložil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. O doručení uvedeného oznámenia nepredložil žiaden dôkaz. Zo strany žalobcu nebol predložený dôkaz ani o tom, že toto oznámenie bolo vôbec dané na poštovú prepravu t.j. že bolo minimálne reálne odoslané žalovanej a teda že sa dostalo do dispozičnej sféry žalovanej. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že žalovanej bolo bankou doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Súd len dodáva, že podľa platnej judikatúry v prípade sporu o doručenie písomnosti dôkazné bremeno o doručení písomnosti zaťažuje odosielateľa rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 36/2020 zo dňa 15. decembra 2020).
45. V súvislosti s doručením vyššie uvedených zásielok žalovanej súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/36/2020 zo dňa 15.12.2020, podľa ktorého je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t.j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie.
46. Pre vyvolanie právnych účinkov zosplatnenia celého úveru sa vyžaduje doručenie oboch vyššie uvedených písomnosti t.j. výzvy na úhradu dlžných splátok, ako aj oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Upozornenia na uplatnenie práva na predčasné zosplatnenie úveru a samotná výzva o zosplatnení celého úveru pre omeškanie sú rozdielne, samostatné úkony veriteľa a preto sa vyžaduje u oboch preukázanie ich doručenia minimálne tým, že sa dostali do dispozičnej sféry dlžníka. Uvedené u oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru preukázané nebolo.
47. Keďže nedošlo k zákonnému zosplatneniu pohľadávky, nemohlo dôjsť ani k zákonnému postúpeniu pohľadávky v celom rozsahu na žalobcu. Predmetné postúpenie pohľadávky je preto neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti.
48. Okrem uvedeného nebolo preukázané, aby veriteľ písomne vyzval žalovanú ako dlžníčku k úhrade celej dlžnej sumy pred postúpením pohľadávky tak, aby medzi doručením výzvy a postúpením pohľadávky ubehlo viac ako 90 dní. Pokiaľ touto výzvou malo byť oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, súd opäť poukazuje na to, že zo strany žalobcu nebolo preukázané doručenie uvedenej výzvy a preto je nevyhnutné konštatovať, že pokiaľ banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala aj v rozpore s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
49. Súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.4.2018, podľa ktorého ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Je potrebné si uvedomiť, že oznámením postúpenia pohľadávky, ktoré je adresované dlžníkovi, dochádza v prvom rade k tomu, že postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, a zároveň berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe (postupníkovi). Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku než v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa.
50. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že zo strany banky nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to z dôvodu, že v čase postúpenia pohľadávky nebola preukázaná existencia splatnej pohľadávky. V tejto súvislosti je nepodstatné, že zmena z pôvodného žalobcu na terajšieho bola pripustená súdom v priebehu konania. Inštitút zmeny strany sporu je totiž procesným inštitútom, kde súd sa zaoberá splnením podmienok podľa § 80 Civilného sporového poriadku t.j. rozhoduje na návrh oprávneného subjektu s tým, že musí byť preukázaný súhlas toho, kto má vstúpiť na miesto žalobcu a že nastala skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná. Jedná sa o splnenie formálnych podmienok, pričom otázkou, či tvrdené právo alebo povinnosť, ktoré mali byť prevedené skutočne prešli na iný subjekt, sa súd môže zaoberať len v rozhodnutí vo veci samej (uznesenie NS SR sp. zn. 3Obo/2/2018 zo dňa 26.07.2018, uznesenie NS SR sp. zn. 3Obo/1/2018 zo dňa 26.07.2018, uznesenie NS SR sp. zn. 8 Cdo/28/2017zo dňa 23.08.2018). Súd teda nemá v rámci rozhodnutia o zmene strany sporu hodnotiť právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy, a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej (uznesenie NS SR sp. zn. 3Obo/2/2018 zo dňa 26.07.2018).
51. Súd poukazuje aj na ustanovenie § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase postúpenia pohľadávky, podľa ktorého možno postúpiť pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere len za splnenia kumulatívnych podmienok uvedených v tomto ustanovení a to, aby predmetná pohľadávka bola buď po konečnej splatnosti alebo že sa stala splatnou pred termínom splatnosti úveru. V konaní uvedené nebolo preukázané. Zosplatnenie úveru nie je platné, konečná splatnosť úveru nenastala a preto postúpenie pohľadávky z predmetnej zmluvy je pre rozpor s uvedeným ustanovením neplatné.
52. Ďalej súd uvádza, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že jeho právny predchodca pri posudzovaní bonity žalovanej pred uzavretím zmluvy resp. následne pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení úverového rámca postupoval s odbornou starostlivosťou. Veriteľ je povinný pri poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne zistiť bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Veriteľ musí zistiť nielen príjmy spotrebiteľa, ale tiež rodinný stav, výdavky, počet vyživovaných osôb a pod.. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Je tiež povinnosťou veriteľa získané informácie od spotrebiteľa vyhodnotiť a prípadne overiť. Preukázať splnenie tejto povinnosti bolo na žalobcovi. Súd preto vyzval žalobcu na zdokladovanie splnenia povinnosti veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca napriek tomu nepreukázal skutočnosť, aby pred uzatvorením predmetnej zmluvy resp. navýšením úverového rámca si overoval výšku príjmov a výdavkov žalovanej, prípadne či vychádzal aj z príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Súd preto nemal za preukázané, aby žalobca postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru so žalovanou.
53. V dôsledku nesplnenia si povinnosti hodnoverne preukázať vynaloženie náležitej odbornej starostlivosti je potrebné považovať konanie veriteľa rozpore s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a preto poukazujúc na § 11 ods. 2 uvedeného zákona, veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
54. Keďže žalobca v konaní nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie pred súdom, súd žalobu po čiastočnom zastavení konania zamietol.
55. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
56. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
57. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
59. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku s použitím § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich náhradu stranám sporu nepriznal. V časti konania o zaplatenie sumy 109,46 Eur, kde došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom bez odôvodnenia, možno dospieť k záveru, o procesnom zavinení žalobcu na takomto čiastočnom zastavení konania a to z dôvodu, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby nedošlo v dôsledku konania žalovanej. Žalovaná bola teda v tejto časti konania úspešná. Vo zvyšnej časti konania bola žaloba zamietnutá a preto žalovaná bola úspešnou stranou sporu aj v tejto časti. Žalovanej však preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.