Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_12CoE-19-2022.pdf
PDF · 89.05 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/19/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci exekučného konania oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, T. M.. XXX, o vymoženie 264 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9Er/1056/2010-13 zo dňa 06.12.2021 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil, čo odôvodnil s odkazom na § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 2 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), § 52 a nasl., § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že Okresný súd Nové Zámky vydal dňa 13.10.2010 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora D.. S. P., Exekútorský úrad so sídlom W. XX, XXX XX T. (EX XXXXX/XXXX), a to na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. SR XXXXX/XXXX a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa 04.02.2016 bolo súdu postúpené od povereného súdneho exekútora podanie oprávneného označené ako "Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, doručené exekútorovi dňa 21.01.2016. Predmetným podaním došlo zo strany oprávneného k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie ohľadom vzniku zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinnou týkajúceho sa nároku, ktorý bol zabezpečený zmenkou, a ktorý bol uplatnený v konaní vedenom pred Stálym rozhodcovským súdom.
2. Zákonom č. 438/2015 Z. z. zo dňa 15.12.2015 bol Exekučný poriadok novelizovaný tak, že do ustanovenia § 39 bol doplnený odsek 4, podľa ktorého je oprávnený povinný v zákonnej lehote opísať v návrhu na vykonanie exekúcie rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou, ak navrhuje vykonať exekúciu na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnej, ktorý je fyzickou osobou a zároveň je povinný pripojiť k návrhu dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Súd konštatoval, že oprávnený zákonnú lehotu na doplnenie návrhu dodržal, pričom vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinnej vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX. Súd preto na daný vzťah účastníkov aplikoval ustanovenie § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007. Z listinných dôkazov predložených oprávneným nevyplýva, že by v danom prípade išlo o nespotrebiteľský vzťah, resp. že by sa rozhodcovský súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že
nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Poukázal na to, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel s povinnou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver na účel povolania. Povinná v zmluve uviedla a aj osobitne podpísala, že poskytnuté finančné prostriedky sú na tento účel. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinnej následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma, keďže je to pre neho už nepodstatná informácia. Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR 5Cdo 415/2012.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) vec prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Exekučný poriadok bol rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Odvolací súd postupoval v zmysle toho a na rozhodnutie vo veci aplikoval najmä nižšie citované zákonné ustanovenia:
6. Podľa § 243f ods. 1, 4, 5, 6 Exekučného poriadku. (1) V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (4) Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). (5) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. (6) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
9. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 10.06.2010 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
10. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch: (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
11. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
13. Podľa § 52 ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere: (1). Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na strane spotrebiteľa („ďalej len neprijateľná podmienka“).
15. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 30.07.2010, kedy oprávnený spísal u súdneho exekútora D.. S. P., H.., návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice, ktorým oprávnený žiadal, aby súd poveril uvedeného súdneho exekútora na vykonanie exekúcie voči povinnej na sumu 264 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Poverením zo dňa 13.10.2010, č. XXXX XXXXXX, exekučný súd poveril súdneho exekútora D.. S. P., H.., vykonaním predmetnej exekúcie. Dňa 04.02.2016 doručil súdny exekútor exekučnému súdu podanie označené ako Postúpenie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré bolo doručené oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. Následne súd prvej inštancie preskúmal listiny doručené do súdneho spisu a exekúciu zastavil s odkazom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
16. Pri preskúmaní dôvodnosti podaného odvolania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vyhodnotil predmetný vzťah medzi oprávneným a povinnou ako vzťah vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a zmluvu o úvere taktiež považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej oprávnený ako dodávateľ (veriteľ) poskytol finančné prostriedky povinnej ako spotrebiteľovi (dlžník). Ide teda o vzťah, ktorý používa zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, to znamená, že je nutné aplikovať spotrebiteľské právo. Rozhodcovský súd od počiatku nepristupoval pri
svojom rozhodovaní ako ku konaniu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, a vydal rozhodcovský rozsudok aj napriek tomu, že žalobca (oprávnený) si uplatňoval svoj nárok titulom zmenky. Aj keď zmenka nie je súčasťou spisového materiálu, odvolací súd vychádzal z obsahu rozhodcovského rozsudku, v ktorom súd konštatoval, že oprávnený si svoj nárok uplatňuje titulom zmenky (blankozmenky) vystavenej dňa XX.XX.XXXX. Úverová zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinnou napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, preto sa odvolací súd stotožnil so záverom, že medzi oprávneným a povinnou vznikol spotrebiteľský vzťah. Zabezpečenie spotrebiteľského vzťahu formou zmenky v čase vystavenia zmenky (dňa XX.XX.XXXX) bolo prípustné podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch len v obmedzenom rozsahu. Súd prvej inštancie preskúmal exekučný titul z hľadiska ochrany spotrebiteľa podľa osobitných právnych predpisov a správne dospel k záveru o existencii dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
17. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka vo všeobecnosti ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, majúcu za následok kvalifikáciu úveru za tzv. iný, t. j. nespotrebiteľský úver, ktorý sa riadi výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku, v tomto prípade dôkazné bremeno ťaží veriteľa (oprávneného). Bezpečným preukázaním tejto skutočnosti pritom nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie alebo povolanie povinného a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním či predmetom jeho činnosti vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. Oprávnený svoju dôkaznú povinnosť v tomto smere nesplnil, preto súd správne konštatoval, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru "na výkon povolania" malo rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec.
18. Odvolací súd navyše poznamenáva, že sporným zostalo, či súd prvej inštancie mal vec preskúmavať s ohľadom na dodržanie lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. V tomto smere odvolací súd urobil záver, že nemožno považovať podanie oprávneného, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.01.2016 a následne bolo súdnym exekútorom postúpené exekučnému súdu dňa 04.02.2016, ako doplnené včas, aj keby oprávnený zákonom vyžadované skutočnosti doplnil.
19. V nadväznosti na to bol vydaný nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 08.11.2016, v ktorom bolo zaujaté stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (obdobne aj II.ÚS 615/2016, III.ÚS 564/2016)]. Bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného, k predmetu činnosti ktorého patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnil a doručil v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu. Ústavný súd SR tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie, ku ktorým dospeli.
20. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatoval, že hoci v predmetnej veci bol daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, teda bez preskúmania danej veci, keďže oprávnený si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, tak exekučný súd zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, čo však nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ktoré je vo výroku vecne správne. Exekučný súd nad rámec svojich povinností preskúmal danú vec, pričom videl dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku vyhodnotiac, že ide o spotrebiteľský právny vzťah na podklade zmluvy o úvere a exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý preukázateľne vychádza zo zmenkového nároku oprávneného, pričom rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní neaplikoval spotrebiteľské právo. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).