Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Sas-1-2023.pdf
PDF · 114.71 KB
Case nature
Area
Subarea
16Sas/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. D. XX, XXX XX E., zastúpený opatrovníčkou: C. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: Mgr. Peter Troščák, advokát so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov, IČO: 50 003 500, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom: Zádielska 2, 043 32 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/ SOC/2023/9053 zo dňa 20.06.2023, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. UPS/US6/ SSVODPPKPC1/SOC/2023/9053 zo dňa 20.júna 2023 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO2/OPPnKŤZPaPP/SOC/2023/102363-6 zo dňa 19. apríla 2023.
II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov ako správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. PO2/OPPnKŤZPaPP/SOC/2023/102363-6 zo dňa 19.04.2023, ktorým rozhodol, že podľa § 34 ods. 16 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZPP“) uložil fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým je žalobca v tomto konaní povinnosť vrátiť časť peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla poskytnutého na základe rozhodnutia č. PO2/OPPnKŤZPaPP/SOC/2017/81176-7 zo dňa 05.12.2017, v sume 3.240,36 eur, v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov z dôvodu, že považoval za preukázané, že žalobca osobné motorové vozidlo, na ktoré mal poskytnutý peňažný príspevok, odo dňa podpísania kúpnej zmluvy, t. j. odo dňa 26.09.2019 až do dňa 16.03.2023, kedy mu bolo osobné motorové vozidlo protokolom o odovzdaní vrátené, nevyužíval na individuálnu prepravu.
2. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie doručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa 26.05.2023. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, v dôsledku čoho je svojvoľné a zjavne arbitrárne, pričom je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave, a tým vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej žalobca namietal absentujúce odôvodnenie toho, prečo by mal vracať časť peňažného príspevku, ak sa on sám (ako maloletá osoba) nedopustil žiadneho takého konania, ktorým by osobné motorové
vozidlo predal, alebo odovzdal inej osobe, resp. aby ho on zo svojej vôle nevyužíval na individuálnu prepravu, keďže tento stav zapríčinila jeho opatrovníčka.
3. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice svojim rozhodnutím č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2023/9053 zo dňa 20.06.2023 odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol, a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, potvrdil.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
4. Právoplatným rozhodnutím č. PO2/OPPnKŤZPaPP/SOC/2017/81176-7 zo dňa 05.12.2017 bol v tom čase maloletému účastníkovi konania, zastúpenému zákonným zástupcom C. F. G. po splnení všetkých zákonných podmienok priznaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla vo výške 6.638,79 eur, na základe žiadosti podanej dňa 29.09.2017. Podkladom pre uvedené rozhodnutie bol komplexný posudok správneho orgánu prvého stupňa č. PO2/RPČ/SOC/2017/81312-0005 zo dňa 20.11.2017, podľa ktorého sa posudzovaný považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko miera funkčnej poruchy bola stanovená na 60 % podľa prílohy č. 3 ZPP časť IV.3.c). Z komplexného posudku vyplýva, že posudzovaný je v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a zároveň preukázal aj opodstatnenosť využívania osobného motorového vozidla v zmysle § 34 ods.6 ZPP (osobné motorové vozidlo využíva počas pracovného týždňa za účelom prepravy do školy a späť, ako aj na rôzne rodinné, spoločenské a občianske aktivity). Tento sociálny dôsledok v oblasti mobility a orientácie bolo navrhnuté kompenzovať peňažným príspevkom na kúpu osobného motorového vozidla. Predmetným vozidlom značky SUZUKI IGNIS, evidenčné číslo E. B. žalobca v zastúpení jeho matkou disponoval od 06.02.2018.
5. Dňa 10.03.2023 bolo úradu anonymne, telefonicky nahlásené, že žalobca predal predmetné osobné motorové vozidlo, na ktoré mal z úradu poskytnutý peňažný príspevok, a teda ho nevyužíva. Konajúci správny orgán prvého stupňa následne zistil, že žalobca, zastúpený svojou matkou, uzatvoril dňa 26.09.2019 kúpnu zmluvu o predaji osobného motorového vozidla. Z kúpnej zmluvy, ktorá je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že predávajúcim je matka žalobcu a kupujúcim je H. C., bytom I. XX, XXX XX J. K.. Predmetom zmluvy bolo osobné motorové vozidlo značky SUZUKI IGNIS, evidenčné číslo E. B., na ktoré bol žalobcovi v decembri roku 2017 poskytnutý peňažný príspevok. Predmetnú kúpnu zmluvu uzatvorila matka maloletého, nezákonne. (Rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 16C/19/2020-219 zo dňa 17.01.2023, bod 27 a nasl.)
6. Písomnou žiadosťou zo dňa 15.03.2023 žiadal úrad o poskytnutie súčinnosti Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Prešove. Tento mu listom zo dňa 22.03.2023 zaslal správu z evidencie vozidiel a potvrdil, že vlastníkom predmetného osobného motorového vozidla podľa osvedčenia o evidencii motorového vozidla bol od 26.09.2019 do 18.10.2019 Dávid Mathia a od 18.10.2019 Ľuboš Kušnír. V spisovej dokumentácii správneho orgánu sa taktiež nachádza doklad zo dňa 16.03.2023 – Protokol o odovzdaní a prebratí motorového vozidla značky SUZUKI IGNIS, evidenčné číslo E. B., kde odovzdávajúcim je L. M., N. E. XX, XXX XX E. a preberajúcim je žalobca, zastúpený jeho matkou.
7. Úrad tieto skutočnosti vyhodnotil tak, že žalobca osobné motorové vozidlo, na ktoré mu bol poskytnutý peňažný príspevok v decembri 2017, odo dňa podpísania kúpnej zmluvy, t. j. odo dňa 26.09.2019 až do dňa 16.03.2023, kedy mu bolo vrátené, nevyužíval na svoju individuálnu prepravu, a preto bol dôvod na postup podľa § 34 ods. 16 ZPP, podľa ktorého fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, alebo jeho pomernú časť aj vtedy, ak sa osobné motorové vozidlo, na ktorého kúpu sa poskytol tento peňažný príspevok, nevyužíva na jej individuálnu prepravu. 8. Žalovaný sa po preskúmaní celej spisovej dokumentácie stotožnil s názorom správneho orgánu prvého stupňa, a to že žalobca je povinný vrátiť časť peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla v sume 3.240,36 eur v zmysle ustanovenia § 34 ods. 16 ZPP. Svoje rozhodnutie podporil konštatovaním, že zdrojom financovania peňažných príspevkov od štátu v oblasti sociálneho zabezpečenia občanov je štátny rozpočet, a sú to práve zamestnanci týchto úradov, ktorí zodpovedajú za účelné a hospodárne vynakladanie týchto finančných prostriedkov. V súvislosti s vyššie uvedeným je
povinnosťou úradov práce, sociálnych vecí a rodiny mať na účely rozhodovania presne a úplne zistený skutočný stav veci, v prípade prijatého podnetu prešetriť všetky uvádzané skutočnosti, a pri ich hodnotení postupovať v súlade s platnou legislatívou.
Správna žaloba
9. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 22.06.2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach v ten istý deň domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2023/9053 zo dňa 20.06.2023, rovnako ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. PO2/OPPnKŤZPaPP/ SOC/2023/102363-6 zo dňa 19.04.2023, a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
10. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa považuje za nezákonné z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“). Žalobca poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie, ktorým mu bola uložená povinnosť vrátiť časť peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, v dôsledku čoho je svojvoľné a zjavne arbitrárne, pričom je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave, a tým vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. V napadnutom rozhodnutí podľa názoru žalobcu absentuje odôvodnenie toho, prečo by mal vracať časť peňažného príspevku, ak sa on sám nedopustil žiadneho takého konania, ktorým by osobné motorové vozidlo predal, alebo odovzdal inej osobe, resp. aby ho on zo svojej vôle nevyužíval na individuálnu prepravu.
11. Ďalej žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je založené na tom, že zo svojej vôle nevyužíval osobné motorové vozidlo na individuálnu prepravu. Mal za to, že absenciu riadneho užívania predmetného vozidla zapríčinila jeho matka, a teda žalobca ani nepredal toto vozidlo, a ani ho neprestal využívať zo svojej vlastnej vôle. Tieto svoje tvrdenia podložil odkazom na Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 16C/19/2020 zo dňa 17.01.2023 ktorým súd určil, že žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. SUZUKI IGNIS evidenčné číslo E. B.. Podľa žalobcu je nepochybné, že jeho matka nemohla platne previesť vlastnícke právo k predmetnému vozidlu, pričom navyše ak by zmluvu uzatvárala aj v mene žalobcu, teda pri tom zastupovala žalobcu, tak keďže žalobca bol v tom čase maloletý, na taký právny úkon by potrebovala súhlas súdu.
12. Žalobca trval na tom, že nemá žiaden podiel viny na konaní jeho matky, ktorá neplatne previedla vlastnícke právo k predmetnému vozidlu na inú osobu, a že toto bolo dlhší čas v dispozícii inej osoby, v dôsledku čoho nemohlo byť využívané na individuálnu prepravu žalobcu. Na základe vyššie uvedeného žalobca súdu navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a priznať žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
13. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril svojim podaním zo dňa 26.07.2023, doručeným súdu dňa 27.07.2023. Uviedol, že podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj ako „Správny poriadok) presne a úplne zistil skutočný stav veci, za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, ktoré podľa § 47 Správneho poriadku riadne odôvodnil, pričom v ňom uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho vydanie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a ich vyjadreniami. Žalovaný mal ďalej za to, že v rámci svojej diskrečnej právomoci vydal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a platnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom v zmysle § 27 ods. 2 SSP, pričom diskrečná právomoc správneho orgánu predstavuje ponechanie možnosti žalovanému v týchto intenciách formulovať svoje závery autonómne. Skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe žalovaný vychádzal boli zistené správnym procesným postupom, rozhodnutie žalovaného bolo z hľadiska aplikovanej právnej úpravy vecne správne a zákonné a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné, a preto žalovaný navrhol, aby správny súd predmetnú žalobu podľa § 190 v spojení s § 199 ods. 3 SSP ako nedôvodnú zamietol.
14. Žalobca v replike zo dňa 09.07.2024, doručenej správnemu súdu v ten istý deň uviedol, že nepovažuje argumenty žalovaného uvedené v jeho vyjadrení k žalobe za dôvodné a vecne správne. Podľa žalobcu je obrana žalovaného založená iba na tom, že existuje § 34 ods. 16 zákona č. 447/2008 Z. z., a že motorové vozidlo nebolo určitý čas využívané na individuálnu prepravu žalobcu. Podľa názoru žalobcu, vo vyjadrení žalovaného k správnej žalobe, rovnako ako aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje odôvodnenie toho, prečo by mal žalobca vracať časť peňažného príspevku, ak sa on sám nedopustil žiadneho takého konania, ktorým by osobné motorové vozidlo predal, alebo odovzdal inej osobe, resp. aby ho on zo svojej vôle nevyužíval na individuálnu prepravu. So zreteľom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že sa nedopustil takého konania, pre ktoré by mal byť sankcionovaný, a v jeho neprospech nemožno hodnotiť konanie jeho matky.
15. Žalovaný v duplike zo dňa 18.07.2024, doručenej správnemu súdu v ten istý deň uviedol, že trvá na svojom pôvodnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.07.2023 v plnom rozsahu vzhľadom na to, že v rámci svojej diskrečnej právomoci vydal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj s platnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi.
Konanie na správnom súde
16. Návrhom obsiahnutým v správnej žalobe žalobca žiadal priznať správnej žalobe odkladný účinok. Správny súd uznesením č.k. 16Sas/1/2023-44 zo dňa 04.07.2024, právoplatným dňa 04.07.2024, vyhovel návrhu žalobcu a priznal správnej žalobe odkladný účinok z dôvodov bližšie uvedených v predmetnom uznesení. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, zástupkyňa žalovaného, verejnosť a vyšší súdny úradník správneho súdu. Na pojednávaní sa právny zástupca žalobcu a zástupkyňa žalovaného vyjadrili v zhode s ich písomnými podaniami.
17. Súd sa právneho zástupcu žalobcu pýtal, kde sa momentálne nachádza predmetné auto, odpovedal mu, že auto naďalej využíva jeho klient – žalobca. Súd ďalej zaujímalo, akým spôsobom bola zabezpečená preprava žalobcu, keď sa predmetné auto nenachádzalo v jeho dispozičnej sfére. Na túto otázku mu právny zástupca žalobcu odpovedal, že matka žalobcu jeho prepravu zabezpečovala prostredníctvom známych, príbuzných, požičiavala si iné auto, a to celé počas doby približne dva a pol roka.
18. Súd na pojednávaní položil otázky aj žalovanému, a to aké sú medze výkladu práva v podmienkach druhostupňového orgánu verejnej správy, a či sú rozhodnutia žalovaného kontrolované aj iným spôsobom, ako zo strany správneho súdu. Zástupkyňa žalovaného odpovedala, že v rámci rozhodovacej činnosti uplatňujú skôr užší výklad právnych predpisov s poukazom na doslovné znenie zákona, a že ich rozhodnutia sú kontrolované inšpekciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Výber z relevantnej právnej úpravy
19. Podľa § 34 ods. 14 ZPP, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla alebo jeho pomernú časť, ak predá alebo daruje osobné motorové vozidlo alebo bola povinná vrátiť osobné motorové vozidlo pred uplynutím siedmich rokov od poskytnutia tohto peňažného príspevku.
Pod3a § 34 ods. 16 ZPP, fyzická osoba s ?ažkým zdravotným postihnutím je povinná vráti? peoažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla alebo jeho pomernú eas? aj vtedy, ak osobné motorové vozidlo, na ktorého kúpu sa poskytol tento peoažný príspevok, sa nevyužíva na jej individuálnu prepravu.
Pod3a § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pod3a § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súeasne zruši? aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupoa, ktoré mu predchádzalo. Právny názor správneho súdu
20. Správny súd je povinný postupova? v súlade s procesnými pravidlami, ktoré nastolil zákonodarca v prvej a tretej hlave tretej easti SSP, a to súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vykona? v súlade s právnou úpravou ustanovenou v ZPP.
21. Konajúci súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupoového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keiže sa jedná o žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupoového správneho orgánu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vypoeul úeastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
22. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupoovým rozhodnutím, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupoa o uložení fyzickej osobe s ?ažkým zdravotným postihnutím, ktorou je žalobca v tomto konaní, povinnos? vráti? eas? peoažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla v sume 3.240,36 eur pod3a § 34 ods. 16 ZPP, poskytnutého na základe rozhodnutia správneho orgánu prvého stupoa, v lehote do 30 dní odo doa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia, potvrdil.
23. Podstatou tohto konania je zodpovedanie otázky, ei žalobca je, alebo nie je povinný vráti? priznaný príspevok, a to ei už pod3a ods. 14 alebo ods. 16 § 34 ZPP.
24. Vo vz?ahu k ods. 14, na ktorý poukazoval len žalobca treba poveda?, že správne orgány rozhodovali na podklade ods. 16, nie ods. 14, ktorý vo svojich rozhodnutiach ani nezmieoovali. Aplikácia ods. 14. neprichádza do úvahy, keiže bolo v konaní preukázané, že nedošlo k právoplatnému predaju osobného motorového vozidla. V tomto smere bola teda argumentácia žalobcu chybná a rozhodnutie žalovaného toto ustanovenie neaplikova? správne.
25. Zložitejšia situácia je v súvislosti s ust. ods. 16, prieom ešte predtým ako sa súd pustí do odôvodoovania zvoleného druhu právneho výkladu, eo je záležitos? o ktorú opiera toto rozhodnutie, je potrebné struene reagova? na argumentáciu žalobcu vo vz?ahu k nemožnosti aplikácie uvedeného ustanovenia v súvislosti s „nenaplnením znakov skutkovej podstaty“ tohto ustanovenia. Uvedenej argumentácii správny súd neporozumel, prieom dodáva, že dispozícia ods. 16 nezmieouje konkrétnu osobu, ktorá by mala zavini? nevyužívanie motorového vozidla, ale jednoducho len to, že motorové vozidlo sa nevyužíva, je teda v zásade irelevantné, koho vinou.
26. Správny súd v rámci konania vo veciach sociálnych nie je viazaný žalobou, a aj v tomto prípade rozhodnutie opiera o skutoenosti v žalobe nenamietané, a síce nesprávne zvolenou metódou právneho výkladu. Správne orgány zvolili výklad doslovný a je potrebné im uzna?, že z h3adiska doslovného výkladu postupovali bezchybne a ich postupu nemožno nie vytýka?. Správny súd si uvedomuje medze výkladu na úrovni správneho orgánu, v danom prípade však dospel k záveru, že doslovné znenie zákona musí ís? bokom a je potrebné aplikova? výklad zákona s poukazom na jeho úeel.
27. Ústavný súd Slovenskej republiky sa v náleze I. ÚS 650/2013 vyslovil, že: „moderná konštitucionalistika vyžaduje h3ada? právo a spravodlivos? ad causum, teda na jednotlivý a individuálny prípad pred súdom, prieom refereneným kritériom je tzv. súhrn všetkých okolností prípadu. Ústavný súd preto apeluje na všeobecné súdy, aby v prerokúvaných veciach uprednostoovali také interpretaené metódy, namiesto doslovného výkladu, ktoré umožnia spravodlivú úpravu práv a povinností medzi úeastníkmi konania ako subjektmi riešeného právneho vz?ahu. Prehnane formalistický prístup totiž vedie k sofistikovanému odôvodoovaniu zrejmej nespravodlivosti, eo predstavuje popretie základnej úlohy sudcu v každej ním posudzovanej kauze, a to cez zákon h3ada? spravodlivé riešenie sporu, ktoré bude všeobecne akceptované nielen v právnickej, ale i v laickej pospolitosti.“
28. Správny súd ialej poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 295/2017 v ktorom zdôraznil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupova? len z h3adiska textu zákona, a to ani v prípade, kei sa text môže javi? ako jednoznaený a ureitý, ale
predovšetkým pod3a zmyslu a úeelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavova? len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nosite3om je interpretovaný právny predpis. Na overenie správnosti ei nesprávnosti výkladu resp. na jeho doplnenie ei spresnenie potom slúžia ostatné interpretaené prístupy postavené na roveo gramatickému výkladu najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavova? významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy.
29. Obdobne Ústavný súd Slovenskej republiky pripustil možnos? súdu odchýli? sa od doslovného znenia zákona aj v náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 z 01. júla 2008, v ktorom skonštatoval, že: „Súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýli? v prípade, kei to zo závažných dôvodov vyžaduje úeel zákona, systematická súvislos?, alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov ( el. 152 ods. 4 Ústavy SR). V takýchto prípadoch sa musí zároveo vyvarova? svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založi? na racionálnej argumentácii.“
30. Úeelom predmetného ustanovenia § 34 ods. 16 ZPP je jednak návrat finanených prostriedkov štátu, ktoré boli poskytnuté oprávnene, avšak v priebehu zákonom stanovenej doby vyšlo najavo, že boli poskytnuté neúeelne vzh3adom na nevyužitie motorového vozidla. Ialej je to akýsi druh sankcie voei oprávnenému z príspevku, ktorý je povinný vráti? finanené prostriedky, prípadne ich eas?, ak sa vozidlo nevyužíva. Takýto úeel predmetného ustanovenia by nebol naplnený, nako3ko žalobca nenesie žiadnu vinu na tom, že vozidlo na ktoré dostal štátny príspevok, sa nevyužívalo.
31. Žalobca, ktorému bol priznaný peoažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, mal v ease uzatvorenia kúpno – predajnej zmluvy týkajúcej sa predmetného osobného vozidla, 17 rokov, a teda bol neplnoletý, nespôsobilý na právne úkony v rozsahu uzatvorenia kúpno – predajnej zmluvy. Maloletí majú spôsobilos? len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vô3ovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku, prieom uzatvorenie predmetnej kúpno – predajnej zmluvy takto vymedzenému rozsahu spôsobilosti zjavne nezodpovedá. Táto úvaha súdu je podporená aj rozsudkom Okresného súdu Prešov e.k. 16C/19/2020-219 zo doa 17.01.2023 ktorý rozhodol tak, že ureil, že žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. SUZUKI IGNIS, ev. e. E. XXX B..
32. Kúpnu zmluvu v mene žalobcu uzatvorila jeho matka, keiže bol žalobca v tom ease maloletý, a teda pre platnos? takéhoto právneho úkonu by bolo potrebné schválenie súdom, pretože nešlo o bežnú vec. Túto kúpnu zmluvu, a teda zapríeinenie situácie nevyužívania motorového vozidla, kúpeného z finanených prostriedkov štátu nie je pod3a názoru správneho súdu možné prieíta? žalobcovi, a na základe toho voei nemu vyvodzova? sankciu v podobe vrátenia easti peoažného príspevku priznanému žalobcovi na základe komplexného posudku.
33. Súd má v kontexte vyššie uvedeného za to, že cie3om § 34 ZPP je pomoc zdravotne znevýhodneným obeanom, za súeasného stanovenia podmienok, za splnenia ktorých im túto pomoc v podobe peoažného príspevku na kúpu motorového vozidla poskytuje. Z písomných podaní žalobcu, rovnako ako aj z vyjadrení právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní je súdu zrejmé, že predmetné vozidlo je v súeasnosti žalobcom plne využívané, prieom v ease, v ktorom žalobca nedisponoval týmto vozidlom, bola jeho matka nútená jeho prepravu zabezpeeova? iným spôsobom. Aj na uvedené skutoenosti, (vozidlo je aktuálne v dispozienej sfére žalobcu a v ease kedy tomu tak nebolo, bola preprava žalobcu zabezpeeovaná iným spôsobom), súd prihliadal pri vyhodnotení záveru o potrebe výkladu zákona s poukazom na jeho úeel.
34. Správny súd vychádzajúc z citovaných rozhodnutí ústavného súdu sa priklonil k teleologickému výkladu § 34 ods. 16 ZPP a vyhodnotil právne posúdenie veci žalovanou a správnym orgánom prvého stupoa za formálne a neudržate3né, pretože sa tým pod3a názoru správneho súdu potiera nielen úeel vyššie uvedeného ust. § 34 ods. 16 ZPP ale aj samotný úeel ZPP, ktorým je podpora sociálneho zaelenenia fyzickej osoby s ?ažkým zdravotným postihnutím do spoloenosti.
35. V súvislosti s posudzovaním situácie žalobcu má správny súd za to, že najmä v sociálnych veciach je potrebné citlivo prihliada? na okolnosti konkrétneho prípadu a je potrebné chráni? oprávnené záujmy fyzických osôb ako tzv. slabšieho úeastníka konania. Právne predpisy týkajúce sa sociálneho
zabezpeeenia obeanov, nevynímajúc ZPP, ktorého cie3om je podpora sociálneho zaelenenia fyzickej osoby s ?ažkým zdravotným postihnutím do spoloenosti nie je pod3a názoru správneho súdu možné vyklada? na ?archu v tom ease maloletého žalobcu.
36. Správny súd teda konštatuje, že v danom prípade neboli naplnené skutkové a právne skutoenosti, pre povinnos? vráti? peoažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla pod3a § 34 ods. 16 ZPP. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupoa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade použitia doslovného výkladu predmetného ustanovenia, by sa jednalo o cynický formalizmus.
37. Správny súd preto rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupoa zrušil pod3a § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Súd logicky nerozhodol o vrátení veci správnemu orgánu na ialšie konanie a rozhodnutie, nako3ko nevidí dôvod nato, aby správny orgán konal vo veci odoatia predmetného príspevku.
38. Z mnohých historických prameoov pojednávajúcich o povinnosti prihliada? na úeel zákona súd vyberá C. F. O., ktorý vo svojom diele De officiis upozorooval na to, že „krivdy mávajú easto pôvod v zlomyse3nom a chytráckom výklade práva“, kei ialej uvádza, že „Takto si napríklad poeínal jeden vojvodca, ktorý uzavrel s nepriate3om mier na 30 dní a potom v noci spustošil nepriate3ské územie s odôvodnením, že prímerie bolo uzavreté na dni a nie noci.“ Ako vidie?, výklad práva s poukazom na úeel zákona nie je len výsledkom bohatej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale aj výsledkom už pradávnej právnej histórie, ktorá sa vo výsledku v rôznych dobách najeastejšie prikláoala k názoru, že sudca nie je len otrokom doslovného znenia zákona.
39. O trovách konania rozhodol správny súd postupom pod3a § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok voei žalovanému na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie koneí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( § 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.