Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoCsp/35/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcov: 1. G. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX Y., 2. P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX Y., obaja právne zastúpení: JUDr. Jana Šepeľová - advokátka, so sídlom Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, proti žalovaným: 1. Všeobecná úverová banka a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, 2. Platiť sa oplatí s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 45 684 618, 3. C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX Y., 4. W.. S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX Y., žalovaní v 3. a 4. rade právne zastúpení: JUDr. Martina Čelková - advokátka, so sídlom Štefánikova 22, 066 01 Humenné, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky a iné, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. -635 zo dňa 25.05.2021 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutom rozsahu, t.j. vo výrokoch I. a II.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.), žalovaným v 1. 4. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade nepriznal (výrok II.) a konanie v časti o určenie, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č.: XXX/ XXXXXXX/XX-XXX/XX uzavretá dňa 23.06.2008 medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade je absolútne neplatná, zastavil.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , ustanoveniami o dobrovoľných dražbách.

3. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia podanou žalobou žiadali určiť, že zmluva o poskytnutí euroflexihypotéky zo dňa 23.06.2008 je neplatná, rovnako je neplatná zmluva o zriadení záložného práva a neplatná je aj opakovaná dobrovoľná dražba zo dňa 30.11.2016. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 30.11.2016 bola vykonaná opakovaná dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom bol žalovaný v 1. rade a dražobníkom žalovaný v 2. rade. Predmetom opakovanej dražby boli nehnuteľnosti zapísané na LV číslo XXX, k. ú. J. a to rodinný dom, súpisné číslo XX, na parcele číslo XXX, a aj táto parcela, ktorých bezpodielovými spoluvlastníkmi boli žalobcovia v 1. a 2. rade. Príklep bol udelený vydražiteľom a to žalovaným v 3. a 4. rade za cenu 18 600 eur. O dobrovoľnej dražbe bola spísaná notárska zápisnica I.. X. E. - notárkou. Na základe zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky číslo XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 23.06.2008, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky, poskytol žalovaný v 1. rade žalobcom ako dlžníkom úver na účely nadobudnutia nehnuteľnosti vo výške 13.192 eur za účelom údržby

dokončených stavieb úver 5.808 eur. Tento úver bol zabezpečený záložným právom pre žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa na uvedené nehnuteľnosti. Z dôvodu, že úver nebol splácaný podľa zmluvy, pristúpil veriteľ - žalovaný v 1. rade k realizácii dobrovoľnej dražby, ktorú realizoval žalovaný v 2. rade. Dobrovoľná dražba sa konala v troch kolách, dňa 17.09.2013, 13.07.2015 a 30.11.2016, kedy bol udelený príklep žalovaným v 3. a 4. rade. Boli vypracované tri znalecké posudku s rôznou hodnotou nehnuteľností na sumu 24.500 eur, 23.700 eur a 20.000 eur. Žalobcovia ako dlžníci s dobrovoľnou dražbou nesúhlasili. Zmluvu o euroflexihypotéke súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú. Žalobcovia žiadali určiť aj neplatnosť dobrovoľnej dražby z dôvodu, že oznámenie o dražbe nebolo zaslané zákonným spôsobom, znalecké posudky boli vyhotoveného v rozpore so zákonom a dražba prebehla spôsobom, ktorý odporuje zákonu a dobrým mravom.

4. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že notárskou zápisnicou číslo N XXXX/XXXX spísanou I.. X. E. - notárskou kandidátkou, poverenou I.. T. E. - notárkou, dňa 30.11.2016 bolo spísané osvedčenie o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby, pričom predmetom dražby bola nehnuteľnosť rodinný dom súp. č. XX, na parcele XXX aj táto parcela v k. ú. J. (ďalej len „predmet dražby“). Cena dosiahnutá vydražením bola vo výške 18.600 eur, odhadná cena bola určená vo výške 20.000 eur. Zo znaleckého posudku W. P. X. číslo XX/XXXX zo dňa 12.07.2013 vyplýva, že trhová cena nehnuteľnosti je vo výške 24 500 eur. Zo znaleckého posudku znalca W.. P. X. číslo XX/XXXX zo dňa 15.04.2015 vyplýva všeobecná trhová cena nehnuteľnosti vo výške 23 700 eur. Zo znaleckého posudku znalca W.. G. I. číslo XXX/XXXX zo dňa 03.10.2016 vyplýva všeobecná trhová cena nehnuteľnosti 20.000 eur.

5. Zo zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky číslo XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 23.06.2008 vyplýva, že žalovaný v 1. rade ako veriteľ poskytol žalobcom v 1. a 2. rade ako dlžníkom úver na účely bývania vo výške 19.180 eur. Fixná úroková sadzba na obdobie 5 rokov 6,74 % p.a., doba úveru 26 rokov, mesačná splátka anuitná 131 eur, počet splátok 312, poplatok za poskytnutie úveru 180 eur. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti číslo XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 23.06.2008 vyplýva, že žalovaný v 1. rade ako veriteľ a záložný veriteľ a žalobcovia v 1. a 2. rade ako dlžníci zabezpečili vyššie uvedený úver záložným právom na nehnuteľnosť evidovanú na LV číslo XXX, teda rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele číslo XXX a uvedenú parcelu. Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 04.06.2013 žalovaný v 2. rade ako dražobník oznámil žalobcom ako dlžníkom a vlastníkom začatie výkonu záložného práva na uvedené nehnuteľnosti, čo vyplýva z doručenky podpísanej žalobcami. Zo zoznamu účastníkov dobrovoľnej a vyhlásenia účastníka dobrovoľnej dražby je zrejme, kto sa dražby zúčastnil. Výzvou na umožnenie vykonania obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby zo dňa 03.06.2013 žalovaný v 2. rade ako dražobník oznámil žalobcom tieto skutočnosti. Z doručenky vyplýva, že uvedené žalobcovia prevzali. Z listu žalovaného v 2. rade ako dražobníka zo dňa 10.10.2016 vyplýva, že bol doručený žalobcom, ako vlastníkom, znalecký posudok číslo XXX/XXXX znalca W.. G. I. a z doručeniek vyplýva, že žalobcovia uvedené prevzali. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 03.04.2017 žalovaný v 1. rade oznámil žalobcom postúpenie tejto pohľadávky na EOS KSI Slovensko s.r.o.. Žalobcovia toto oznámenie o postúpení pohľadávky prevzali, čo dokazujú doručenky. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako pôvodným veriteľom a EOS KSI Slovensko s.r.o., ako novým majiteľom vyplýva, že táto pohľadávka bola postúpená na nového veriteľa EOS KSI Slovensko s.r.o. dňa 22.03.2017. Z rámcovej zmluvy o uzatváraní dražieb zo dňa 12.02.2013 vyplýva, že žalovaný v 1. a 2. rade medzi sebou uzatvorili zmluvu, ktorej premetom bolo vykonávanie dražieb pre žalovaného v 1. rade dražobníkom - žalovaným v 2. rade za dohodnutú odplatu. Z potvrdenia o registrácii údajov v notárskom centrálnom registri dražieb vyplýva, že táto dražba zo dňa 13.11.2016 bola riadne zaregistrovaná.

6. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobcovia nároky uplatnené žalobou nepreukázali. V rámci trojmesačne prekluzívnej lehoty od konania dobrovoľnej dražby podľa neuviedli, k akým konkrétnym porušeniam zo strany žalovaných došlo pri opakovanom treťom kole dobrovoľnej dražby, a teda neuniesli dôkazné bremeno. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade VÚB a.s. bol oprávneným veriteľom a záložným veriteľom. Zmluva o poskytnutí euroflexihypotéky bola uzavretá riadne a včas. Je tak uzavretá platne. Súd poukázal na to, že na túto zmluvu sa nevťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že úver bol poskytnutý za účelom bývania. V konaní bolo preukázané, že túto zmluvu nesplácali riadne a včas, preto žalovaný v 1. rade ako veriteľ a záložný veriteľ mohol realizovať svoje záložné právo formou dobrovoľnej dražby, čo aj uskutočnil. Od samotného návrhu na podanie dražby dražobníkovi - žalovanému v 2. rade uplynulo cca viac ako 3 roky, dve kolá boli neúspešné. Čo sa týka primeranosti a proporcionality, súd poukázal na to, že

vzhľadom na výšku poskytnutých úverov tak, ako to je vyššie uvedené a na hodnotu týchto nehnuteľnosti určenú tromi znaleckými posudkami s malými odchýlkami, po určitom časovom odstupe bola táto držba vykonaná proporcionálne a primerane. Rovnako dosiahnutý výťažok v treťom kole dobrovoľnej dražby bol primeraný a proporcionálny. Z doložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný v 2. rade ako dražobník postupoval v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Žalobcovia ako dlžníci a vlastníci predmetných nehnuteľností prevzali všetky oznámenia, ktoré sú doložené v súdnom spise a dražba prebehla riadne a platne.

7. Žalobcovia v konaní nepreukázali aby došlo k porušeniu niektorého ustanovenia zákona, ktorý by mal za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby. Okrem toho súd poukázal na to, že samotní žalobcovia na poslednom pojednávaní uviedli, že v predmetnej nehnuteľnosti už nebývajú, pretože majú zabezpečené formou nájomnej zmluvy na bývanie inú nehnuteľnosť, a to byt v Y..

8. Súd prvej inštancie konanie čiastočne zastavil výrokom III., a to v časti o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, o ktorom žalobcovia zobrali žalobu späť a žalovaní s tým súhlasili.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa a s využitím . Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že žalobcovia sú invalidní dôchodcovia a ich príjem im nestačí ani na úhradu ich nákladov. Navyše predmetom sporu bola snaha o ochranu ústavného práva na bývania zo strany žalobcov. Vzhľadom na uvedené preto súd žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcom nepriznal.

10. Proti výroku I. podali žalobcovia v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnili tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasia z dôvodu, že zo strany žalovaných došlo k vymoženiu nečestného plnenia, pričom nebolo nevyhnutné vydražiť chránený záloh, v ktorom mali obydlie. Po tom, ako sa dostali do finančných problémov, sa snažili splácať poskytnutý úver, žiadali o uzavretie dohody o splátkach, čo žalovaný odmietal a pristúpil k vykonaniu dobrovoľnej dražby. Čo sa týka neplatnosti zmluvy o poskytnutí euroflexihypotéky, na túto zmluvu sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, konkrétne dojednanie rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vo vzťahu k určeniu neplatnosti dobrovoľnej dražby uviedli, že boli poručené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, došlo k podhodnoteniu predmetu dražby, ako aj k porušeniu dobrých mravov a ústavného práva na obydlie a práva na súkromný život, keďže veriteľ sa mohol uspokojiť primeranejším spôsobom, napr. poskytnúť ešte jednu možnosť splatiť svoj dlh v primeraných splátkach. Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najzávažnejších zásahov do práv na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto zásah hrozí, musí preukázať primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby ho zmenil a ich žalobe vyhovel.

11. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými tvrdeniami a právnymi názormi vyjadrenými v rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobcovia sa odvolávajú na termín „nečestného plnenia“, ktorý nie je v právnej teórii známy. K výkonu záložného práva nedošlo hneď, ale s časovým odstupom niekoľkých rokov. Tvrdenie žalobcov o tom, že sa pokúsili uzavrieť dohodu o splátkach, je zavádzajúce, nakoľko sami tvrdili, že sú nemajetní invalidní dôchodcovia, čím objektívne dali najavo svoju finančnú situáciu. O neplatnosti rozhodcovskej doložky je tvrdenie irelevantné, nakoľko táto nebola využitá a nezapríčinila by neplatnosť dojednanej zmluvy. Žalovaný v 1. rade mal za to, že dražba prebehla zákonným spôsobom, cena predmetu bola určená správne troma znaleckými posudkami, pričom vydražená cena bola primeraná a proporcionálna. Tvrdenia o podhodnotení ceny nehnuteľností protistrana konštatovala bez ďalšieho odborného podloženia. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

12. Žalovaní v 3. a 4. rade sa k odvolaniu žalobcov vyjadrili tak, že sa nestotožňujú s jeho dôvodmi. Tvrdili, že Zmluva o pôžičke nie je zmluvou v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch s poukazom na § 1 ods. 3 písm. b) uvedeného zákona. Tiež poukázali na to, že žalobcovia ani nepredložili, ani nenavrhli

dôkaz o tvrdení, že cena nehnuteľnosti je iná, ako zistená znaleckými posudkami, predloženými vo veci. Popreli tvrdenie, že žalobcom bolo porušené právo na obydlie, keďže sa z domu dobrovoľne odsťahovali. Navrhli rozsudok potvrdiť a chceli priznať im trovy odvolacieho konania.

13. K odvolaniu žalobcov sa žalovaný v 2. rade nevyjadril.

14. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa ust. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 07.04.2022 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

16. Keďže odvolanie bolo podané proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a s ním súvisiaci výrok je výrok o trovách konania, výrok III. ktorým konanie v časti o určenie, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XX uzavretá dňa 23.06.2008 medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade je neplatná, zastavil, tento nadobudol v zmysle ust. právoplatnosť.

17. Žalobcovia sa v prejednávanej veci domáhali určenia, že zmluva o euroflexihypotéke uzavretá dňa 23.06.2008 medzi žalobcami v 1. a 2. a žalovaným 1. je neplatná. Odvolací súd dodáva, že žalobcovia boli pri uzatváraní zmluvy v postavení spotrebiteľov a žalovaný v 1. rade v postavení dodávateľa. Napriek uvedenému však nebolo možné aplikovať na vec o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Ust. cit. zákona stanovuje, že zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Spotrebiteľský status žalobcov vyplýva z a nasl. . Aj odvolací súd má za to, že nebolo preukázané pri uzatvorení uvedenej zmluvy porušenie práv žalobcov.

18. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je daný na tom naliehavý právny záujem.

19. V prejednávanej veci sa teda žalobcovia petitom 1 domáhali určenia neplatnosti úverovej zmluvy. V danej veci išlo o tzv. určovaciu žalobu, a preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa v prvom rade zaoberať tým, či žalobcovia mali v zmysle naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným predpokladom určovacej žaloby a bez jeho existencie je vylúčené zaoberať sa takouto žalobou vecne. Existencia naliehavého právneho záujmu musí byť v konaní preukázaná.

20. Odvolací súd tak uvádza, že určovacie žaloby majú opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia. Určovacia žaloba má charakter preventívnej ochrany. Nápravy stavu vzniknutého porušením práva sa možno domáhať už pomocou žaloby na plnenie podľa , keď musí existovať stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve určovacia žaloba odstrániť. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení v danom prípade určenia neplatnosti predmetných zmlúv musí spočívať v tom, žeby sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi sporovými stranami a vytvorilo by to pevný základ na budúce právne vzťahy.

21. Tak odvolací súd naviac dospel k záveru, že v prejednávanej veci žalobcovia naliehavý právny záujem na určení neplatnosti danej zmluvy nemajú. Za stavu, kedy došlo k realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a za stavu, kedy spochybňovali platnosť uvedenej zmluvy v rámci neprijateľnosti daných podmienok, nie je tu daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti celej úverovej zmluvy.

22. V zmysle ust. o dobrovoľných dražbách, v prípade ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadov, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade môže sa domáhať neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia podali návrh o neplatnosť dražby v lehote podľa ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách.

24. Dražbou sa rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby konané na základe návrhu navrhovateľa (viď bližšie § 2 písm. a/ cit. zákona). Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g/). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby alebo osoba oprávnená konať v mene vlastníka podľa osobitného zákona (ďalej len záložný veriteľ), ktorý za podmienok ustanovených týmto zákonom navrhuje vykonanie dražby (§ 7 ods. 1). Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 7 ods. 2). Dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom (§ 16 ods. 1, text pred bodkočiarkou). Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 16 ods. 2 veta druhá). V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu (§ 21 ods. 2). Navrhovateľ dražby zodpovedá za správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť. Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného prával. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku sa nemožno zbaviť (§ 33 ods. 2).

25. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobcov o určenie neplatnosti dražby zo dňa 30.11.2016 konanej podľa nebol podaný dôvodne v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách, keď v konaní nebolo preukázané, že by v súvislosti s konaním predmetnej dražby (dražobným konaním) došlo k porušeniu ustanovení a to , , s prihliadnutím na skutkové vymedzenie dôvodov ich návrhu.

26. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie poukazuje na to, že pokiaľ žalobcovia namietali neplatnosť dražby z dôvodu, že spochybňujú výšku ohodnotenia predmetu dražby, v konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný v 1. rade ako navrhovateľ dražby a záložný veriteľ si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, písomne vyhlásil aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon záložného práva, keď z vykonaného dokazovania nevyplýva tá skutočnosť, že by žalobcovia v priebehu dražby namietali obsah tohto písomného vyhlásenia žalovaného v 1.rade a potom, pokiaľ ide o výšku pohľadávky, pre ktorú bol navrhnutý výkon záložného práva, táto za daných preukázaných okolností nemôže mať za následok neplatnosť dražby. Žalovaný v 2. rade ako dražobník zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby, podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby v súlade s § 12 Zákona o dobrovoľných dražbách, keď ohodnotenie predmetu dražby v zmysle vypracovaného znaleckého posudku nebolo v priebehu celej dobrovoľnej dražby zo strany žalobcov v 1. a 2. rade namietané. Potom čo im bol znalecký posudok doručený, títo ani nežiadali v priebehu dražobného konania o vyhotovenie nového znaleckého posudku, a pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby za daných preukázaných okolností určenie ocenenia nemôže mať za následok neplatnosť dražby. Je nesporné, že v danej veci nebol v priebehu konania dražby prejavený záujem nehnuteľnosť vydražiť za cenu určenú znaleckým posudkom, a preto bol predmet dražby vydražený v ďalšom opakovanom kole za zákonom stanovenú celú cenu v súlade s § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách. Námietka žalobcov, že záložný veriteľ mohol žalovať o zaplatenie pohľadávky a nie hneď pristúpiť k výkonu záložného práva, nemá v danom prípade právny význam, pretože záložný veriteľ mohol svoje právo uplatniť v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách a

samotná skutočnosť, že by prebiehalo konanie, v ktorom by sa záložný veriteľ voči záložnému dlžníkovi domáhal uspokojenia svojej pohľadávky zabezpečenej záložným právom, nemá pre určenie neplatnosti dražby žiaden právny význam.

27. Z doterajšej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že súdna prax dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje (viď rozhodnutia NS SR sp. zn. sp. zn. , sp. zn. ). Nie je potrebné spochybniť právny názor, že strata obydlia žalobcov predstavuje zásah od ich práv a mohla by spôsobiť im nepriaznivú životnú situáciu, avšak ani právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Pri kolízii garantovaných práv a to práva žalobcov na ochranu obydlia zaručeného , či čl. 8 dohovoru a na druhej strane práva žalovaného v l. r. na ochranu majetku zaručeného a čl. 1 Dodatkového protokolu, je potrebné vykonať test proporcionality ,,stricto sensu“ za účelom zistenia, či obmedzenie ustanovené zákonom resp. na základe zákona, zodpovedá legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti (viť tiež rozhodnutia Ústavného súdu SR napr. sp. zn. , , ).

28. So zreteľom na všetky tieto dôvody rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho odvolací súd v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch I. a II. postupom podľa , , stotožniac sa s dôvodmi napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej, ako aj čo do správneho výroku o trovách konania potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočnú aplikáciu ust. vzhliadol v nepriaznivej majetkovej a finančnej situácii žalobcov, ktorá bola v konaní preukázaná, oproti žalovanému v 1. rade, ktorý je silnou a stabilnou bankovou inštitúciou. Ďalší žalovaný, a to v 2. rade bol v odvolacom konaní nečinný, žiadne trovy mu počas neho nevznikli ani si ich neuplatnil. Vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade odvolací súd dodáva, že nepodali odvolanie čo do výroku o trovách konania v rozsahu súdu prvej inštancie, ktorý aplikoval na rozhodnutie o trovách konania ust. , z čoho je možné usúdiť, že s jeho aplikáciou sa stotožnili, preto aj o odvolacích trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. z rovnakých dôvodov, ako to uviedol súd prvej inštancie.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).