Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-22-2022.pdf
PDF · 87.47 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/22/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci exekúcie oprávneného: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti povinnému: G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX A., o vymoženie sumy 1.638,32 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/921/2014-27 zo dňa 03.12.2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1 - 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 2 písm. a), § 5a ods. 1 psím. b), § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 24.06.2014 domáhal vykonania exekúcie pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.638,32 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. Ako exekučný titul predložil oprávnený Zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V č. k. 3Zm/810/2013-11 zo dňa 20.01.2014. Okresný súd Komárno vydal dňa 25.07.2014 poverenie č. XXXX*XXXXXX na vymoženie peňažnej pohľadávky. Dňa 05.02.2016 postúpil súdny exekútor podanie oprávneného, a to „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“ zo dňa 19.01.2016.
2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že preskúmal, či oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil v lehote v zmysle § 243f ods. 1 EP a či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), pričom ustálil, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil v zákonnej lehote, t.j. do 22.01.2016. Uplatňovanému nároku zo zmenky a následnému vydaniu exekučného titulu - Zmenkový platobný rozkaz - predchádzalo medzi právnym predchodcom oprávneného Q. Q., T..Q.., a povinným uzatvorenie Zmluvy o úvere a vystavení zmenky. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Q. Q., T..Q.., ako postupcom a oprávneným ako postupníkom bola pohľadávka postúpená. V predmetnej veci je nesporné, že exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a zároveň sa jedná o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľským úverom, a teda spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 OZ.
3. Keďže sa jedná v tomto konaní o vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, v zmysle § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou, preto je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) bod 2. Exekučného poriadku.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie exekučného súdu považoval za nezákonné, nepreskúmateľné a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia. Exekučný súd tiež neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. Z teleologického výkladu § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku vyplýva, že je tu zákonný dôvod na zastavenie exekúcie iba v prípade, ak je nesporné, že v zmenkovom konaní bol uplatnený nárok, ktorý vychádzal z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Exekučný súd však nemal nijako preukázané, že v exekučnom konaní vymáhaná pohľadávka predstavuje takýto nárok. Exekučný poriadok ukladá oprávnenému v exekučných konaniach vedených na podklade exekučných titulov vydaných v zmenkovom konaní len povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opis rozhodných skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným. Túto povinnosť v stanovenej lehote splnil a exekučnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, či existuje dôvod na zastavenie exekúcie, inak by na základe predložených dôkazov musel mať za preukázané, že spotrebiteľská zmluva, ktorá je právnym dôvodom vymáhaného nároku, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nie je v rozpore so zákonom ani s dobrými mravmi a v čase jej uzavretia nebolo použitie zmenky na zabezpečenie už vzniknutého dlhu obmedzené ani neprípustné. Napadnuté rozhodnutie považoval za v rozpore s ustálenou súdnou praxou (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Oboer/5/2017, sp. zn. 3Oboer/10/2017, sp. zn. 3Oboer/1/2017).
5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Exekučný poriadok bol rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 243f ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov: (1) V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona (01.01.2016) a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (2) Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. (3) Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. (4) Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). (5) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. (6) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
10. Podľa § 52 ods. 1,2,4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na strane spotrebiteľa („ďalej len neprijateľná podmienka“).
12. Odvolací súd pri rozhodovaní mal na zreteli vyššie citované zákonné ustanovenia. Podľa obsahu spisu sa predmetné exekučné konanie začalo dňa 26.06.2014, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi F.. L. G. návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému na sumu 1.643,78 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm/810/2013-11 zo dňa 20.01.2014, právoplatný a vykonateľný dňa 04.03.2014. Exekučný súd pod č. XXXX XXXXXX zo dňa 25.07.2014 poveril súdneho exekútora F.. L. G. vykonaním predmetnej exekúcie. Dňa 05.02.2016 doručil súdny exekútor exekučnému súdu podanie označené ako Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré bolo doručené oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. Následne súd prvej inštancie preskúmal listiny doručené do súdneho spisu a rozhodol napadnutým uznesením tak, že exekúciu zastavil.
13. Po prejednaní veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným ako vzťah vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, a taktiež považoval za zmluvu o úvere, na základe ktorej právny predchodca oprávneného ako dodávateľ poskytol finančné prostriedky povinnému ako spotrebiteľovi. Ide teda o vzťah, ktorý požíva zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, to znamená, že je nutné naň aplikovať spotrebiteľské právo. Odvolací súd sa v súvislosti s Doplnením návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom v konaní vedenom pred zmenkovým súdom nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor plnenia s dobrými mravmi, pretože zmenkový súd ani nemal pri svojom rozhodovaní k dispozícii spotrebiteľskú zmluvu a rozhodoval výlučne na základe tvrdení právneho predchodcu oprávneného. Odôvodnenie súdu prvej inštancie spĺňa všetky zákonné podmienky stanovené v § 220 ods. 1 CSP, ktoré sú kladené na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia.
14. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v ustanoveniach § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku na základe zákona č. 438/2015 Z. z. je exekučný súd povinný ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak dospeje k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťuje v súlade s novelizovaným ustanovením § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového, či povinnému bola v konaní pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom poskytnutá taká primeraná ochrana, aká spotrebiteľovi podľa predpisov spotrebiteľského práva patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je oprávnený tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré sa začali pred týmto dňom, v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, v lehote 30 dní od účinnosti zákona.
15. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie nemusel vec preskúmavať s ohľadom na nedodržanie lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemožno považovať podanie oprávneného, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.01.2016, a následne bolo súdnym exekútorom postúpené exekučnému súdu dňa 05.02.2016, ako doplnené včas.
16. V tomto smere odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 08.11.2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016)].
17. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnil a doručil v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie, ku ktorým dospeli. Hoci v predmetnej veci bol daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, keďže oprávnený si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, exekučný súd zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, čo však nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ktoré je inak vo výroku vecne správne. Exekučný súd nad rámec svojich povinností preskúmal danú exekučnú vec, pričom vzhliadol dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, keďže správne vyhodnotil, že nárok oprávneného vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz, ktorý preukázateľne vychádza zo zmenkového nároku oprávneného, pričom zmenkový súd v konaní neprihliadal na spotrebiteľskú zmluvu, od ktorej svoj nárok odvodzoval oprávnený a spotrebiteľské právo neaplikoval.
18. Vo vzťahu k námietkam oprávneného uvedeným v odvolaní odvolací súd poznamenáva, že ich opodstatnenosťou sa nezaoberal vzhľadom na to, že vo vzťahu k predmetu tohto odvolacieho konania sú irelevantné, pretože oprávnený si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť a návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nedoplnil v zákonnej lehote. Odvolací súd v konečnom dôsledku posúdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne s tým, že dôvod na zastavenie exekúcie bol daný podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, a nie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, čo však v konečnom dôsledku nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).