Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11S-27-2020.pdf
PDF · 275.72 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/27/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a Mgr. Adriany Némethovej, v právnej veci žalobcu: L. H., nar. XX. XX. XXXX, O. tr. XX, I., zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova tr. 69, Nitra, IČO: 00 151 866, za účasti: Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003 328, a ostatných pribratých účastníkov konania: 2/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený: JUDr. Allan B?hm, Jesenského 2, Bratislava, IČO: 30 845 238, 3/ R.. V. W., nar. XX. XX. XXXX, B. X. 7, I., 4/ B. O., nar. XX. XX. XXXX, V. 4, I., 5/ B. H., nar. XX. XX. XXXX, B. X. XX, I., 6/ Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31 820 174, 7/ Roman Cerulík K CERO, Štefánikova 59, Nitra, IČO: 11 726 938, 8/ V.. B. Q., nar. XX. XX. XXXX, J. XX, I., o správnej žalobe zo dňa 20. 02. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU- NR-OOP6-2019/047791-002 zo dňa 26. 11. 2019, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému a ostatným účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 28. 02. 2019 bola na stavebný úrad (Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie) stavebníkom (Slovenská správa ciest) doručená žiadosť zo dňa 27. 02. 2019 na vydanie kolaudačného rozhodnutia časti stavby „Príprava cestnej infraštruktúry - Strategický park Nitra“ (Príprava strategického parku Nitra) pre stavebné objekty SO 314
- Zdroj požiarnej vody pre objekty parkoviska NV, SO 517 - Odvedenie dažďových vôd parkoviska NV, SO 531 - Prípojka splaškovej kanalizácie pre parkovisko NV, SO 532 - Vonkajšia splašková a dažďová kanalizácia objektov parkoviska NV, SO 556 - Vodovodná prípojka pre parkovisko NV, SO 557 - Vonkajší vodovod pre parkovisko NV - II. fáza. Stavebné povolenie pre časť stavby, pre stavebné objekty bolo vydané pod č. OU-NR-OSZP3-2018/003860-11/F13 zo dňa 01. 02. 2018, právoplatné dňom 18. 05. 2018.
2. Stavebný úrad podaním zo dňa 20. 03. 2019 vykonal oznámenie o začatí kolaudačného konania a pozvanie na ústne pojednávanie a miestne šetrenie na deň 16. 04. 2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 15. 04. 2019.
Zároveň boli účastníci konania poučení, že do pokladov rozhodnutia možno nahliadnuť pred dňom ústneho konania a pri ústnom konaní. Účastníci konania môžu svoje námietky a pripomienky uplatniť na
tomto konaní, inak k nim nebude prihliadnuté. V rovnakom termíne oznámia svoje stanoviská dotknuté orgány štátnej správy.
3. Podaním zo dňa 02. 04. 2019 stavebný úrad požiadal o stanovisko podľa § 140c stavebného zákona Ministerstvo životného prostredia, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Dňa 02. 05. 2019 bolo doručené záväzné stanovisko č. 25/2019-1.7/fr 23203/2019 zo dňa 30. 04. 2019, z ktorého vyplýva, že dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami.
4. Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Nitre zaslalo dňa 12. 04. 2019 stanovisko na účely kolaudácie stavby, v rámci ktorého uviedlo, že súhlasí bez pripomienok.
5. Dňa 16. 04. 2019 bol spísaný protokol o ústnom konaní spojenom s miestnym zisťovaním o kolaudácii stavby, ktorého sa zúčastnil žalobca a odišiel o 10:46 hod. Bol stanovený nový termín - 16. 05. 2019, v dôsledku čoho bolo vykonané opätovné oznámenie o začatí kolaudačného konania a pozvanie na ústne pojednávanie a miestne šetrenie zo dňa 17. 04. 2019, doručené žalobcovi 13. 05. 2019.
Dňa 16. 05. 2019 bol spísaný ďalší protokol o ústnom konaní spojenom s miestnym zisťovaním o kolaudácii stavby, v rámci ktorého boli predložené aj príslušné záväzné stanoviská, zmluva o postúpení práv a povinností, dodatok č. 1 k zmluve o postúpení práv a povinností, zriaďovacia listina, preberací protokol, písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 140c ods. 2 stavebného zákona, prehlásenie o preplachu a dezinfekcii potrubia, protokol o skúške.
6. Zároveň podaním zo dňa 16. 04. 2019, doručeným dňa 16. 04. 2019 podal žalobca podanie - námietky k ústnemu pojednávaniu a miestnemu šetreniu kolaudačného konania „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2“ nariadeného na deň 16. 04. 2019 o 10:00 hod.
Okrem toho žalobca podal aj podanie zo dňa 15. 05. 2019 - námietky k ústnemu pojednávaniu a miestnemu šetreniu kolaudačného konania „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2“ nariadeného na deň 15. 05. 2019 o 10:00 hod.
Námietky boli vznesené dňa 16. 05. 2019 aj zo strany Nitra Invest, s.r.o.
7. V zmysle pokynu z protokolu zo dňa 16. 05. 2019 bolo stavebnému úradu doručené aj záväzné stanovisko Inšpektorátu práce Nitra.
8. Rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2019/018092-11/F13 zo dňa 09. 08. 2019 stavebný úrad povolil stavebníkovi - Slovenská správa ciest podľa § 26 vodného zákona v súčinnosti s § 82 stavebného zákona uvedenie vodných stavieb do trvalého užívania pre zrealizovanú stavbu: „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2“ v rozsahu stavebných objektov: SO 314 - Zdroj požiarnej vody pre objekty parkoviska NV, SO 517 - Odvedenie dažďových vôd parkoviska NV, SO 531 - Prípojka splaškovej kanalizácie pre parkovisko NV, SO 532 - Vonkajšia splašková a dažďová kanalizácia objektov parkoviska NV, SO 556
- Vodovodná prípojka pre parkovisko NV, SO 557 - Vonkajší vodovod pre parkovisko NV - II. fáza, katastrálne územie Y., účelom stavby je odvádzanie zrážkových vôd zo spevnených parkovacích plôch cez kanalizačné vetvy a retenčné potrubie do potrubného rozvodu riešeného v rámci I. fázy výstavby, s následným prečerpávaním a čistením ORL, resp. ďalej vypúšťaním do recipientu rieky Nitra.
Okrem toho bolo uvedené, že pre predmetnú investíciu sa nevyžaduje územné rozhodnutie, bolo vydané Ministerstvom hospodárstva SR osvedčenie pod č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 a osvedčenie pod č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a osvedčenie pod č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. 02. 2017, záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR podľa § 38 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pod č. 25/2017-1.7/fr23203/2019 zo dňa 30. 04. 2019 a stavebné povolenie.
Zároveň boli stanovené aj podmienky povolenia a to tak, že prevádzkovateľom kolaudovaných stavebných objektov bude MH Invest, s.r.o., bude potrebné dodržiavať povinnosti vlastníka vodnej stavby, dodržiavať schválené prevádzkové poriadky vodných stavieb, vybudovaným objektom vodnej stavby bude venovaná trvalá starostlivosť, aby slúžili svojmu účelu.
Následne stavebný úrad rozhodol aj o námietkach účastníkov konania, ktoré rozčlenil podľa vecnej súvislosti.
9. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
10. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-NR-OOP6-2019/047791-002 zo dňa 26. 11. 2019 rozhodol tak, že podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR- OSZP3-2019/018092-11/F13 zo dňa 09. 08. 2019 potvrdil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný ako odvolací správny orgán popísal priebeh konania začatého na základe žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia (tak ako je tento postup uvedený v bodoch 1 až 9 tohto rozsudku), pričom sa stotožnil s postupom stavebného úradu. Citoval príslušné ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých bolo potrebné v predmetnom konaní postupovať.
V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný rozdelil námietky žalobcu do bodov a podal k nim vyjadrenie, majúc pritom za to, že v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj kolaudačné konanie, ktoré mu predchádzalo a nezistil porušenie medzinárodných a ani vnútroštátnych právnych noriem. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa § 46 a § 47 zákona o správnom konaní a § 26 zákona o vodách a § 82 stavebného zákona. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s odvolateľom uvedenými ustanoveniami zákona o správnom konaní a Ústavou SR. Dal do pozornosti judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/23/2011 zo dňa 20. 06. 2012. Prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dal im možnosť, aby mohli svoje práva a záujmy obhajovať, vyjadriť sa k predmetnému konaniu a uplatniť svoje návrhy, čím postupoval v súlade s § 3 ods. 2 zákona o správnom konaní. Účastníci zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v rámci ktorej sa uvádzajú predmetné stavby do trvalého užívania, boli v zmysle § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní účastníkmi tohto kolaudačného konania. Námietkami žalobcu k začatiu predmetného kolaudačného konania sa prvostupňový správny orgán zaoberal a v napadnutom rozhodnutí ich vyhodnotil.
Žalovaný tiež uviedol, že prvostupňový správny orgán dodržal ust. § 80 ods. 1 stavebného zákona, keď oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania listom zo dňa 20. 03. 2019 a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 16. 04. 2019 a súčasne poučil účastníkov konania a dotknuté orgány, že námietky alebo pripomienky môžu uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Žalobca prevzal pozvánku na kolaudáciu predmetných vodných stavieb dňa 15. 04. 2019, ktorej sa zúčastnil a vzniesol námietku nedodržania lehoty. Prvostupňový správny orgán na základe žiadosti účastníka konania spoločnosti MH Invest, s.r.o. a súhlasu ostatných zúčastnených účastníkov konania stanovil nový termín ústneho pojednávania na deň 16. 05. 2019, ktorého sa zúčastnil. Možnosť podať námietky žalobca využil, keď listom doručeným dňa 16. 04. 2019 a 16. 05. 2019 uplatnil svoje pripomienky, čím nebola oslabená jeho pozícia v správnom konaní. Zároveň poukázal na to, že žalobcom uvádzaná urgentná žiadosť doručená dňa 13. 11. 2017 sa v spise nenachádza a napadnuté kolaudačné rozhodnutie viedol Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie a nie odbor výstavby a bytovej politiky. Ďalej uviedol, že predmetom kolaudačného konania nie je povolenie na predčasné užívanie stavby, ale uvedenie predmetných vodných stavieb
do trvalej prevádzky. Prvostupňový správny orgán konal so všetkými účastníkmi povinného hodnotenia navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2 a nikoho z konania nevylúčil.
S poukazom na § 32 ods. 2 stavebného zákona dodal, že územné rozhodnutie sa na predmetné vodné stavby nevyžaduje, nakoľko sú budované na pozemkoch, ktoré sú uvedené v Osvedčeniach o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 a osvedčenie č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. 02. 2017 vydaných Ministerstvom hospodárstva SR podľa osobitného predpisu - zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ vo verejnom záujme. Tieto osvedčenia sú platné a príslušné štátne orgány sú povinné ich akceptovať. Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že samotné osvedčenie vychádza z príslušného uznesenia Vlády SR a na jeho vydanie sa nevzťahuje zákon o správnom konaní.
K ďalšej námietke žalovaný konštatoval, že predmetné rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja netvorí podklad spisového materiálu v danej veci a netýka sa predmetu tohto konania. Okrem toho v súvislosti s touto námietkou dodal, že predmetná stavba bola predmetom povinného hodnotenia, ktoré vykonalo Ministerstvo životného prostredia SR a vydalo pre navrhovanú činnosť pod názovom „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ podľa zákona o posudzovaní záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, právoplatné dňa 18. 01. 2017. Ministerstvo životného prostredia SR ako príslušný orgán posudzovania vplyvov doručil prvostupňovému správnemu orgánu k povoľovaciemu konaniu záväzné stanovisko č. 25/2019-1.7/fr 23203/2019 zo dňa 30. 04. 2019, v ktorom konštatoval, že predložený návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými pripomienkami.
V napadnutom rozhodnutí sa riešilo uvedenie predmetných vodných stavieb do trvalého užívania, t. j. kolaudácia týchto vodných stavieb. Územný plán mesta Nitry vo vzťahu k strategickému parku je otázka, ktorá bola doriešená v rámci schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a vydaných stavebných povolení a samotné kolaudačné konanie už túto otázku nerieši.
V súvislosti so žalobcom namietanou príslušnosťou žalovaného v zisťovacom konaní zámeru „Automotive Nitra Project“ uviedol, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako príslušný orgán podľa § 56 zákona o posudzovaní a odvolanie voči tomuto rozhodnutiu prvostupňového orgánu riešil Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, ktorému táto kompetencia prislúcha na základe § 4 ods. 2 a 4 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Smernice Ministerstva vnútra č. 142/2013 publikovanej vo vestníku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky čiastka 75 (predpis platný v čase vydania rozhodnutia).
V danom konaní Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie rozhodoval v druhom stupni o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, ako okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode a nie voči rozhodnutiu, v ktorom v prvom stupni rozhoduje okresný úrad v sídle kraja.
Žalovaný mal tiež za to, že neboli splnené podmienky ustanovené v § 29 zákona o správnom konaní na obligatórne prerušenie konania, ako aj dodal, že príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie a odvolací orgán sa zaoberali pripomienkami a námietkami žalobcu, ako aj ďalších účastníkov konania, uplatnených v zisťovacom konaní navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ a povinnom hodnotení „Automotive Nitra Project - fáza 2“ v týchto konaniach.
Prvostupňový správny orgán v predmetnom konaní konal so žalobcom ako s účastníkom konania, nakoľko bol účastníkom povinného hodnotenia navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“. Prvostupňový správny orgán doručoval žalobcovi všetky písomnosti a zaoberal sa všetkými jeho uplatnenými návrhmi vo výroku napadnutého rozhodnutia.
Záverom žalovaný dodal, že pripomienka, aby žalovaný v primeranej dobe pred vydaním rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní ho oboznámil ako účastníka konania v odvolacom konaní so všetkými podkladmi pre rozhodnutie je neopodstatnená z dôvodu, že odvolací orgán rozhoduje v odvolacom konaní o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového správneho orgánu a teda v rámci riadneho opravného prostriedku sa preskúmava prvostupňové správne konanie a jeho výsledok - rozhodnutie.
Na základe uvedených skutočností, žalovaný konštatoval, že zo strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych predpisov, tento konal v súlade s nimi, a preto nebol dôvod odvolaniu vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
11. Podanou žalobou zo dňa 20. 02. 2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU- NR-OOP6-2019/047791-002 zo dňa 26. 11. 2019 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. OU-NR-OSZP3-2019/018092-11/F13 zo dňa 09. 08. 2019 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a žalovaný nepreskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu. Poukázal na porušenie množstva procesných noriem
12. V bode III. žalobca vymedzil dôvody žaloby, v rámci ktorých v prvom rade vytýkal, že žalovaný ako odvolací orgán neskúmal prvostupňové správne rozhodnutie v súlade s § 59 Správneho poriadku, pričom opätovne poukázal na argumentáciu uvedenú v odvolaní, ktorú aj citoval.
13. V bode III.1 žaloby a to v rámci žalobných dôvodov ďalej žalobca poukázal na nezákonnosť celého procesu vydávania kolaudačného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. V tomto ohľade považoval za nutné zdôrazniť, že aj podľa oznámenia MDVaRR SR zo dňa 25. 11. 2015 - pre územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a ktoré je zároveň určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku významnej investície sa nevyžaduje územné konanie. Tvrdil, že takýto postup, teda aplikácia ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona o nevyžadovaní územného rozhodnutia na umiestnenie povoľovanej stavby, nie je zákonný. V tomto kontexte poukázal na to, že v územnom pláne mesta Nitra nie je zahrnutý Strategický park a dokonca ani žiaden iný takto rozsiahly priemysel, keďže Strategický park má vyše 700ha. Na tomto základe potom bolo objektívne možné konštatovať, že nebola naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa odvoláva stavebný úrad - § 32 ods.2 (aj pri použití výkladových pravidiel samotného ministerstva) - a to v podobe nutnosti dodržania priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny. V relácii k vyššie uvedeným súvislostiam taktiež poukázal na to, že Územný plán obce (ÚPNO) - mesta Nitra bol schválený v roku 2003, následne boli spracované zmeny a doplnky č.1 až č.5. V aktuálne platnom ÚPN - mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku Sever, avšak nie je vymedzená hranica Strategického parku a v predmetných dokumentoch Územného plánu vôbec nie je definované územie pre Strategický park. Z tohto pohľadu potom bolo nanajvýš pochybné odvolávanie sa na § 32 ods. 2 vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje Územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z Územného plánu, keď Strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie je v ÚPN - mesta Nitry obsiahnutý!
Stavebný úrad sa v celom konaní odvolával na skutočnosť, že pre predmetnú investíciu sa nevyžaduje územné rozhodnutie vzhľadom na to, že v tomto stavebnom konaní sa aplikuje režim podľa § 32 ods. 2 zákona č. 254/2015 Z. z. ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb., teda že sa nevydáva územné rozhodnutie, a to na základe tej skutočnosti, že sa jedná o umiestnenie Strategického parku a o prípravu územia na realizáciu Strategického parku, na ktoré bolo vydané Osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu. V tomto prípade sa konkrétne jedná o Osvedčenie MH SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 označené ako Stavba: „Vybudovanie strategického parku“, tu však uviedol, že držiteľom tohto osvedčenia nie je stavebník v tomto administratívnom (kolaudačnom) konaní, ale spoločnosť MH Invest, s.r.o., v dôsledku čoho nebol možný postup podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. V každom prípade mal za to, že iba držiteľ osvedčenia oprávňujúceho na výstavbu a umiestnenie strategického parku má (za splnenia ďalších zákonných podmienok) legitimitu na postup podľa predmetnej zákonnej normy, a
tým stavebník v tomto kolaudačnom konaní nebol; na tento účel nie je relevantné ani nejaké postúpenie práv a povinností z osvedčenia, nakoľko nepozná žiadnu právnu normu, ktorá by to umožňovala, keďže v tomto prípade sa jedná o právne vzťahy z verejného práva, ktorého subjekty nedisponujú zmluvnou voľnosťou napríklad v podobe uzatvárania nejakých nepomenovaných zmlúv a pod.
Absolútnu nelogickosť videl vo výroku kolaudačného rozhodnutia (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa), kde sa uvádzalo, že tu ide o povolenie do trvalého užívania pre realizovanú stavbu „príprava strategického parku Fáza 2“, avšak v rámci procesu EIA existoval zámer „Automotive Nitra project Fáza 2“, ktorý sa týka konkrétne automobilového závodu Jaguar Land Rover, čo je však samostatná (významná) investícia v porovnaní s výstavbou (prípravou ) strategického parku, ktorý ako významná investícia - zámer, ani nikdy nebol predmetom procesu EIA.
Bolo preto zjavné porušenie zákona nevykonať územné konanie, v ktorom sa má vydať územné rozhodnutie, pretože strategický park sa v územnom pláne mesta Nitra nenachádza, a dokonca sa nenachádza ani v nadradenom územnom pláne Nitrianskeho samosprávneho kraja, tým pádom nemôže existovať ani žiadne zákonné súladné - súhlasné záväzné stanovisko podľa § 140b stavebného zákona o súlade stavby s územným plánom obce - Mesta Nitra a je preto aj logicky v rozpore s § 81 ods. 1 stavebného zákona, ktorý v odd. 7 Užívanie stavieb, Kolaudácia stavieb, jasne definuje, že stavebný úrad počas kolaudačného konania skúma, či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí.
V bode III.2 žaloby konštatoval, že stavba Vybudovanie Strategického parku a ani žiadna príprava Strategického parku nebola predmetom posudzovania v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z., ktorá rešpektuje podmienky európskej smernice EIA a Aarhuského dohovoru. V tejto súvislosti poukázal na významné Rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 15863/2016/B625-SV/36045/ GE zo dňa 01. 06. 2016 a na skutočnosť, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie, konkrétne týkajúce sa Strategického parku ako celku, čím došlo k zrejmému rozporu so Zákonom č. 24/2006 Z. z., ktorý vo svojej prílohe č. 8, časti Infraštruktúra, položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, a to v zmysle časti „B“, stanovuje bez ohľadu na nejaké kritériá (prahové hodnoty), to znamená bez limitu, nutnosť vedenia zisťovacieho konania. Za tohto procesného stavu teda žiadne stavebné konanie nemôže byť legitímne vedené a niet iného procesného východiska len ako stavebné konanie zastaviť. Následne poukázal na § 38 ods. 3 zákona o posudzovaní, pričom podotkol, že správne orgány sa v prípade tohto administratívneho konania nemali dôvodnosť odvolávať sa na proces EIA Automotive Nitra Project - Fáza 2, keďže toto sa tákalo inej významnej investície - automobilového závodu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., a Vybudovanie strategického Parku je iná, samostatná, (významná) investícia, ktorá podlieha ako navrhovaná činnosť samostatnému/osobitnému režimu v rámci procesu EIA.
Skutočnosť, že samotný Strategický park z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol, potvrdil aj samotný žalovaný v odôvodnení jedného z iných jeho rozhodnutí týkajúcich sa výstavby Strategického parku, teda táto skutočnosť nemôže byť spornou.
V rámci doplnenia vyššie uvedenej argumentácie poukázal na § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z., v zmysle ktorého sa za významnú investíciu považuje aj príprava územia na realizáciu strategického parku, ak výstavbu zabezpečuje podnik so 100% majetkovou účasťou štátu (ako v „našom“ prípade je to MH Invest, s.r.o.) a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme (ako sú to v „našom“ prípade osvedčenia o významnej investícii, a to osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 a č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. 02. 2017). Z tohto pohľadu potom stavba „Vybudovanie strategického parku“, na ktorú sa vzťahujú uvádzané osvedčenia MH SR (ako sa v týchto osvedčeniach explicitne uvádza) je významnou investíciou a teda v zmysle platnej legislatívy sa jedná o tzv. navrhovanú činnosť (§ 3 písm. f) zákona č. 24/2006 Z. z.), ktorá samozrejme podlieha a musí podliehať administratívnemu konaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. V tejto súvislosti poukázal na obdobný strategický park na Slovensku - Strategický park Haniska. Predmetom povinného posudzovania sú aj napríklad rozšírenie a cesty I. a II. triedy spojené so zmenou kategórie, železničné stanice, terminály (nákladné, osobné), prekladiská kombinovanej dopravy, výstavby cestných a železničných mostov, tepelné elektrárne, prevádzky na povrchovú úpravu kovov a plastov, výroba a montáž motorových
vozidiel. Tu opätovne povoľovací orgán, či už prvostupňový alebo druhostupňový odignoroval povinnosť v zmysle § 140c ods. 6 a následne minimálne prerušiť konanie v zmysle § 140c ods. 12 stavebného zákona do rozhodnutia.
Ďalšou zásadnou námietkou (bod III.3 žaloby) žalobcu bola tá námietka, že podal na Krajský súd Nitra správnu žalobu dňa 23. 02. 2016 voči žalovanému Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov referát starostlivosti o životné prostredie - sp. zn. 26S/3/2016, týkajúcu sa zámeru EIA v zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to konkrétne Automotive Nitra Project, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté a dokonca nebolo ani otvorené pojednávanie, pričom správny orgán by mal zastaviť, minimálne však prerušiť (§ 29 ods. 1 SP), všetky konania súvisiace s touto stavbou, teda aj toto konanie, do rozhodnutia súdu, nakoľko na tomto základe správny orgán nemôže vychádzať z týchto rozhodnutí týkajúcich sa vplyvov na životné prostredie a nemôže si ani urobiť úsudok o ich zákonnosti, keďže vo veci rozhoduje príslušný správny súd.
Z tohto dôvodu nebolo možné bez pochybnosti ustáliť, či stavba, ktorá je predmetom tohto konania, bola legitímne posúdená v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Z tohto dôvodu ani nemôže byť legitímne toto kolaudačné konanie.
Tiež poukázal na povinnosť stavebného úradu konať v zmysle § 140c ods. 6 stavebného zákona, podľa ktorého zašle návrh na príslušný orgán na vydanie záväzného stanoviska, pričom jednoznačne bol toho názoru, že príslušným orgánom je ministerstvo životného prostredia. Následne poukázal na ust. § 140c ods. 12 stavebného zákona „Stavebný úrad vo veci nerozhodne bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o predmet konania, ktorý podlieha rozhodovaniu podľa osobitného predpisu.
V bode III.4 žaloby zotrval žalobca na už namietaných skutočnostiach z hľadiska nezákonnosti administratívneho konania na správnom orgáne prvého stupňa, týkajúceho sa vydania stavebného povolenia, kedy stavebný úrad upustil od ústneho pojednávania, nakoľko takýto postup sa má realizovať len vo výnimočných prípadoch a bol toho názoru, že táto stavba, na ktorú bolo vydané osvedčenie o významnej investícii určite je tak obsiahla, že ústne pojednávanie a miestne šetrenie je nevyhnutné o to viac, že aj okruh účastníkov mal byť podstatne väčší, ale len z nezákonného postupu, že Vybudovanie Strategického parku nebolo posudzované podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a územné konanie sa takisto odignorovalo, zostal okruh účastníkov neúplný.
Takisto ako ďalší dôvod nezákonnosti videl v tom, že stavebný úrad ani v rozhodnutí neuviedol, že koná v zmysle § 117b stavebného zákona, a teda, že z tohto dôvodu je príslušným orgánom na vydanie rozhodnutia pri významných investíciách.
Záverom v bode III.5 žaloby žalobca konštatoval, že v tomto konaní nebola, okrem už spomenutých pochybení, dodržaná ani hypotéza ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Bolo vo veľkom v rozpore so zákonom, ak sa účastník konania o nejakom podklade pre rozhodnutie dozvedel - nie vlastnou vinou - len priamo z rozhodnutia vo veci a ak mu pred vydaním rozhodnutia vo veci samej nebola zo strany správneho orgán daná možnosť, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie, prípadne navrhol ich doplnenie. Následne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Szd 7/2009 zo dňa 23. 03. 2010 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave.
V poslednom žalobcom bode (III.6 žaloby) žalobca uviedol potrebu rešpektovania Aarhuského dohovoru, že tak ako to vyplýva z vyššie uvádzaných žalobných dôvodov, v prípade správneho konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu napádaného rozhodnutia, sa jedná o rozhodovací proces súvisiaci s výstavbou a realizáciou strategického (priemyselného) parku v Nitre, keď sa jedná o investíciu extrémne veľkého rozsahu, s čím je samozrejme spojený výrazný dopad tejto výstavby na životné prostredie. V tomto smere je potrebné prihliadnuť aj na medzinárodnú zmluvu, ktorá bola Slovenskou republikou ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, a to konkrétne na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 43/2006 Z. z. . V tejto súvislosti citoval Čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru a tiež čl. 1, majúc za to, že prístup k spravodlivosti je vždy potrebné chápať nie len vo formálnej, ale aj v materiálnej rovine, teda že sa s
podaniami a opravnými prostriedkami kompetentné orgány pôsobiace na úseku životného prostredia aj relevantne budú zaoberať, k čomu v tomto prípade nedošlo.
14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, číslo: OU-NR-OOP6-2019/047791-002 zo dňa 26. 11. 2019, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU- NR-OSZP3- 2019/018092-11/F13 zo dňa 09. 08. 2019.
IV. Vyjadrenie žalovaného
15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 07. 2020 v prvom rade uviedol, že zotrváva v plnom rozsahu na argumentácii k podanému odvolaniu a túto opätovne uviedol.
16. Následne sa žalovaný vyjadril aj k žalobným dôvodom, vymedzeným v bode III.
V súvislosti s námietkami uvedenými v bode III.1 žalovaný poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie, ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na str. 6 a s poukazom na § 32 ods. 2 stavebného zákona mal za to, že územné rozhodnutie sa na predmetné vodné stavby nevyžaduje, nakoľko sú budované na pozemkoch, ktoré sú uvedené v Osvedčeniach o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 a osvedčenie č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. 02. 2017 vydaných Ministerstvom hospodárstva SR podľa osobitného predpisu - zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ vo verejnom záujme. Tieto osvedčenia sú platné a príslušné štátne orgány sú povinné ich akceptovať. Bolo potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že samotné „osvedčenie“ vychádza z príslušného uznesenia Vlády SR a na jeho vydanie sa nevzťahuje zákon o správnom konaní. Tieto skutočnosti už boli doriešené v právoplatnom stavebnom povolení č. OU-NR- OSZP3-2018/003860-11/F13 zo dňa 01. 02. 2018 (právoplatné dňa 18. 05. 2018), pričom napadnuté rozhodnutie zo dňa 09. 08. 2019 rieši uvedenie predmetných vodných stavieb do trvalého užívania, t. j. kolaudáciu predmetných vodných stavieb. Územný plán mesta Nitry vo vzťahu k strategickému parku je otázka, ktorá bola doriešená v rámci schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a vydaných stavebných povolení a samotné kolaudačné konanie už túto otázku nerieši. Predmetné vodné stavby boli uskutočnené v súlade s vydaným právoplatným stavebným povolením č. OU-NR- OSZP3-2018/003860-11/F13 (OU-NR-OSZP3-2017/015824) zo dňa 01. 02. 2018 (právoplatné dňa 18. 05. 2018) pre stavebníka - spoločnosť MH Invest, s.r.o. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. a Slovenská správa ciest uzatvorili zmluvu o postúpení práv a povinností a kúpnu zmluvu č. 20160062 v znení dodatku č. 1, ktorou došlo k postúpeniu práv a povinností vyplývajúcich zo stavebného povolenia č. OU-NR- OSZP3-2018/003860-11/F13 zo dňa 01. 02. 2018 na Slovenskú správu ciest.
K bodu III. 2 žaloby žalovaný uviedol, že predmetná stavba „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2“ v rozsahu povoľovaných vodných stavieb bola predmetom povinného hodnotenia, ktoré vykonalo Ministerstvo životného prostredia SR a vydalo pre navrhovanú činnosť pod názvom „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ podľa zákona o posudzovaní záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, právoplatné dňa 18. 01. 2017. Podľa § 38 ods. 3 zákona o posudzovaní Ministerstvo životného prostredia SR ako príslušný orgán posudzovania vplyvov doručil prvostupňovému správnemu orgánu k povoľovaciemu konaniu záväzné stanovisko č. 25/2019-1.7/fr 23203/2019 zo dňa 30. 04. 2019, v ktorom konštatoval, že predložený návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre stavbu „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2“ v rozsahu stavebných objektov „SO 314 Zdroj požiarnej vody pre objekty parkoviska NV, SO 517 Odvedenie dažďových vôd z parkoviska NV, SO 531 Prípojka splaškovej kanalizácie pre parkovisko NV, SO 532 Vonkajšia splašková a dažďová kanalizácia objektov parkoviska NV, SO 556 Vodovodná prípojka pre parkovisko NV a SO 557 Vonkajší vodovod pre parkovisko NV- II. fáza“ je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými pripomienkami. Zároveň podotkol, že táto skutočnosť nie je predmetom kolaudačného rozhodnutia orgánu štátnej vodnej správy. Posudzovanie Strategického parku Haniska nesúvisí s týmto konaním. Žalovaný konštatoval, že predmetné rozhodnutie Ministerstva
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja netvorí podklad spisového materiálu v danej veci, a netýka sa predmetu tohto konania.
Žalovaný v rámci vyjadrenia sa k bodu III.3 žaloby konštatoval, že povoľované vodné stavby boli predmetom povinného hodnotenia navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, ktoré vykonalo Ministerstvo životného prostredia SR a nie žalobcom uvádzanej navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“. Z tohto dôvodu neboli splnené podmienky ustanovené v § 29 zákona o správnom konaní na obligatórne prerušenie správneho konania. Žalovaný ďalej uviedol, že kolaudované vodné stavby neboli v stavebnom konaní povolené rozhodnutím č. OU-NR-OCDPK-2017/0051633 zo dňa 13. 01. 2017, ale rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2018/003860-11/F13 zo dňa 01. 02. 2018 (právoplatné dňa 18. 05. 2018). Žalovaný taktiež mal za to, že v predmetnom konaní nebolo potrebné postupovať podľa § 140c ods. 6 stavebného zákona, nakoľko povoľované vodné stavby boli predmetom povinného hodnotenia navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ čo potvrdil príslušný orgán posudzovania vplyvov vo vyššie uvedenom záväznom stanovisku.
V rámci vyjadrenia sa k bodu III.4 žalovaný dodal, že otázka upustenia od ústneho pojednávania bola doriešená v právoplatnom stavebnom povolení č. OU-NR-OSZP3-2018/003860-11/F13 zo dňa 01. 02. 2018 (právoplatné dňa 18. 05. 2018), ktoré predchádzalo žalobou napadnutému rozhodnutiu o odvolaní voči rozhodnutiu o povolení vodných stavieb do trvalej prevádzky č. OU-NR-OSZP3-2019/018092-11/ F13 zo dňa 09. 08. 2019. V rámci kolaudačného konania zvolal prvostupňový správny orgán ústne pojednávania, ktorých sa žalobca zúčastnil.
Čo sa týkalo námietky nedodržania ust. § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní a § 80 ods. 2 stavebného zákona (bod III.5 žaloby), žalovaný uviedol, že poučil účastníkov konania, že námietky alebo pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne, o možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a možnosti nahliadnuť do spisového materiálu. Žalobca prevzal oznámenie o začatí konania dňa 15. 04. 2019 a ústneho pojednávania sa zúčastnil. Možnosť podať námietky využil, keď listom doručeným dňa 16. 04. 2019 a 16. 05. 2019 uplatnil svoje pripomienky, čím nebola oslabená jeho pozícia v správnom konaní. Žalovaný konštatuje, že prvostupňový správny orgán sa zaoberal všetkými pripomienkami účastníkov konania v tomto kolaudačnom konaní jednotlivo a riadne ich vyhodnotil.
K poslednému bodu III.6 žaloby žalovaný dodal, že v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj kolaudačné konanie, ktoré mu predchádzalo a nezistil porušenie medzinárodných a ani vnútroštátnych právnych noriem. V súvislosti s týmto žalobným dôvodom poukázal na vyjadrenie k bodu 1 tejto žaloby. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa § 46 a § 47 zákona o správnom konaní a § 26 zákona o vodách a § 82 stavebného zákona. Žalovaný tiež uviedol, že prvostupňový správny orgán v konaní postupoval v súlade s Aarhuským dohovorom. Prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dal im možnosť, aby mohli svoje práva a záujmy obhajovať, vyjadriť sa k predmetnému konaniu a uplatniť svoje návrhy, čím postupoval v súlade s § 3 ods. 2 zákona o správnom konaní. Účastníci zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v rámci ktorej sa povoľujú predmetné vodné stavby do trvalého užívania, boli v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. účastníkmi tohto kolaudačného konania. Námietkami žalobcu k začatiu predmetného kolaudačného konania doručenými dňa 16. 04. 2019 a 16. 05. 2019 sa prvostupňový správny orgán zaoberal a v napadnutom rozhodnutí ich v časti rozhodnutie o námietkach účastníkov konania vyhodnotil.
Záverom žalovaný poukázal na to, že predmetom tohto kolaudačného konania a rozhodnutia bolo uvedenie vodných stavieb - „SO 314 Zdroj požiarnej vody pre objekty parkoviska NV, SO 517 Odvedenie dažďových vôd z parkoviska NV, SO 531 Prípojka splaškovej kanalizácie pre parkovisko NV, SO 532 Vonkajšia splašková a dažďová kanalizácia objektov parkoviska NV, SO 556 Vodovodná prípojka pre parkovisko NV a SO 557 Vonkajší vodovod pre parkovisko NV- II. fáza“ do trvalého užívania pre zrealizovanú stavbu: „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2“. Účelom týchto vodných stavieb je odvádzanie zrážkových vôd zo spevnených parkovacích plôch cez kanalizačné vetvy a retenčné potrubie do potrubného rozvodu riešeného v rámci I. fázy výstavby s následným prečerpávaním a čistením ORL, resp. ďalej vypúšťaním do recipientu rieky Nitra. Tieto vodné stavby sú budované v rámci strategického parku, na ktorý bolo vydané Osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, doplnené Osvedčením o významnej investícii č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015,
č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. 01. 2016, ktoré boli vydané podľa osobitného predpisu - zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ vo verejnom záujme. Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie v plnom rozsahu poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia, kde sa podrobne zaoberal každou spornou skutočnosťou týkajúcou sa uvádzaného kolaudačného konania.
17. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie navrhol, aby Krajský súd v Nitre po pojednávaní žalobu zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
18. Uznesením č. k. 11S/27/2020 - 96 zo dňa 26. augusta 2020 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to 1/ Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003 328, 2/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, 3/ R.. V. W., B. X. 7, I., 4/ B. O., V. 4, I., 5/ B. H., B. X. XX, I., 6/ Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31 820 174, 7/ L. H. K H., Štefánikova XX, I., IČO: 11 726 938, 8/ V.. B. Q., J. XX, Nitra.
19. Okrem toho žalobca v žalobe označil ako účastníka konania spoločnosť Slovenská správa ciest a spoločnosť MH Invest, s.r.o., podaním zo dňa 15. 06. 2020 podala návrh na pribratie do konania ako účastníka konania.
Následne súd vyzval pribratých účastníkov konania, aby sa k žalobe a jej prílohám vyjadrili s tým, že ak tak neurobia, správny súd môže konať ďalej.
Písomné vyjadrenie podal pribratý účastník v rade 2/ MH Invest, s.r.o. a to podaním zo dňa 14. 10. 2020, navrhujúc žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
20. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 26. 04. 2022, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, žalovaný, účastník konania v 1. rade a právny zástupca pribratého účastníka v 2. rade, v dôsledku čoho správny súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu a pribratých účastníkov konania v 2. až 8. rade podľa § 114 SSP. Žalobca zotrval na podanej žalobe a pridržal sa svojich doterajších písomných vyjadrení. Rovnako tak aj žalovaný a pribratý účastník v 2. rade, žiadajúc spolu s účastníkom konania v 1. rade žalobu zamietnuť.
21. Žalobca doručil dňa 04. 04. 2022 správnemu súdu podanie, nazvané vyjadrenie - rozšírenie žalobného dôvodu v zmysle § 134 ods. 2 písm. b) SSP v podobe, že v administratívnom konaní ako žalovaný rozhodol vylúčený a tým aj pre rozhodovanie neoprávnený správny orgán. Prílohou k podaniu bol zápis zo stretnutia so spoločnosťou MH Invest, s.r.o., SSC, JLR, primátormi, starostami a zástupcami Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktoré sa uskutočnilo dňa 28. 01. 2020 v priestoroch Župného domu v Nitre, výpis z OR SR spoločnosti MH Invest, s.r.o. s aktualizáciou údajov ku dňu 13. 10. 2021, podanie námietky žalobcu zo dňa 02. 02. 2018 a rozhodnutie prednostu Okresného úradu Nitra R.. N. Z., MBA č. OU-NR-2018/012460-1 zo dňa 14. 02. 2018, v rámci ktorého prednosta Okresného úradu Nitra R.. N. Z., MBA podľa § 12 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodol, že Ing. S. Z. - vedúci odboru výstavby a bytovej politiky, pracovník Okresného úradu Nitra nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci vyvlastňovacieho konania podľa zákona č. 282/2015 Z. z., ktoré sa týka pozemkov vo vlastníctve podávateľa námietky zaujatosti.
Predmetné podanie spolu s prílohami súd zaslal na vedomie ostatným účastníkom konania.
Okrem toho súd do spisu pripojil kópiu žaloby vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 11S/152/2018, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a rozsudok súdu vo veci samej a tiež sa oboznámil s rozsudkom súdu vo veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 26S/3/2016 (známe z rozhodovacej činnosti), na ktoré žalobca v žalobe poukazoval.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
22. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 20. 02. 2020, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu (§ 119 SSP), preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. 11. 2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
23. Podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 09. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.
Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon. Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.
Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
24. Podľa § 32 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2019, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby, b/ rozhodnutie o využití územia, c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere. (ods. 1) Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. (ods. 2)
Podľa § 47 písm. a/ vyššie citovaného zákona, stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby a/ stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru,
Podľa § 76 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
Podľa § 77 vyššie citovaného zákona, kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce.
Podľa § 78 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.
Podľa § 80 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom konania podľa § 78, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním. V oznámení o začatí kolaudačného konania upozorní stavebný úrad účastníkov a dotknuté orgány, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.
Podľa § 81 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
Podľa § 82 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. V kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.
Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.
Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
Podľa § 140c ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak sa pre začatie územného konania, stavebného konania alebo kolaudačného konania vyžaduje ako jeden z podkladov pre jeho začatie rozhodnutie podľa osobitného predpisu,15b) je také rozhodnutie použiteľné ako podklad v každom z týchto konaní týkajúcom sa toho istého využívania územia alebo tej istej stavby, ak v niektorom návrhu na začatie tohto konania nedôjde k zmene v predmete konania v porovnaní s predmetom zisťovacieho konania alebo posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa osobitného predpisu15b).
25. Podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie d/ rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja.
Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4)
Podľa § 5 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4) Okresný úrad plní ďalej tieto úlohy: a/ vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec, ________________________________ 4) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 151/2002 Z. z. Zákon č. 184/2002 Z. z. v znení zákona č. 245/2003 Z. z. Zákon č. 237/2002 Z. z. Zákon č. 261/2002 Z. z. Zákon č. 529/2002 Z. z. v znení zákona č. 245/2003 Z. z. Zákon č. 543/2002 Z. z. Zákon č. 139/2002 Z. z. v znení zákona č. 246/2003 Z. z. Zákon č. 442/2002 Z. z.
26. Podľa § 21 ods. 1 písm. b/ bod č. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 pri podzemných vodách na ich odber.
Podľa § 26 ods. 1 vyššie citovaného zákona, povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr so stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje osobitný predpis.31b) Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ bod 2, ods. 2 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej vodnej správy a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o 2. vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov,
V prípadoch, v ktorých je okresný úrad v sídle kraja príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo nakladania s vodami s výnimkou pokút a priestupkov. (ods. 2)
Podľa § 61 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 21, § 22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, § 39 ods. 5, 6 a 10, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy.
Podľa § 73 ods. 1, 3 veta tretia vyššie citovaného zákona, na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len "vodoprávne konanie") podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa § 48 ods. 4 písm. t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 64) ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní. Účastníkom vodoprávneho konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.64a) _____________________ 64a) § 24 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
27. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní, Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a/ fyzická osoba staršia ako 18 rokov. Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu. (ods. 5)
Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. (ods. 2)
Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 6, c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. (ods. 3)
Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu. (ods. 5 písm. c/) § 24a zrušený od 1.1.2015 § 24b zrušený od 1.1.2015.
Podľa § 25 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v konaní o posudzovaní navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa tohto zákona, vo vzťahu k dotknutej verejnosti, ktorá je účastníkom konania podľa tohto zákona nie je potrebný jej súhlas so zastavením konania. § 26 zrušený od 1.1.2015 § 27 zrušený od 1.1.2015 § 27a zrušený od 1.9.2009 do 30.11.2011, zrušený od 1.1.2015
28. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b/, ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, pôsobnosť okresných úradov ustanovuje tento zákon a osobitné zákony.
Okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 b/ vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon, Na plnenie úloh podľa odseku 2 písm. b) sa v okresnom úrade v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar; môže plniť aj úlohy podľa odseku 2 písm. a), c) a d).
Podľa § 9 ods. 14, 16 vyššie citovaného zákona, ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová "krajský školský úrad", "krajský stavebný úrad", "územná vojenská správa", "krajský úrad životného prostredia", "krajský pozemkový úrad", "krajský lesný úrad", "krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "katastrálny úrad" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad v sídle kraja" v príslušnom tvare.
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová "obvodný úrad", "obvodný úrad životného prostredia", "obvodný pozemkový úrad", "obvodný lesný úrad", "obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "správa katastra" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad" v príslušnom tvare.
29. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, štátnu správu vykonáva odbor okresného úradu alebo organizačný útvar odboru okresného úradu určený podľa odseku 6, ak § 7 neustanovuje inak.
Podľa § 7 vyššie citovaného zákona, výkon rozhodnutia okresného úradu uskutočňuje ministerstvo, ak osobitný zákon neustanovuje inak.2) Ministerstvo je oprávnené vykonať konsolidáciu pohľadávok štátu vzniknutých z rozhodnutia okresného úradu podľa osobitného predpisu.2a) Ministerstvo je oprávnené odplatne postúpiť písomnou zmluvou na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora, splatné pohľadávky štátu, ktoré vznikli do 31. decembra 2013.
30. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.
Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.
Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.
Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
31. Žalobca v podanej žalobe v časti III., III.1 až III.6 (bod 13 tohto rozsudku) vzniesol viacero námietok proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 26. 11. 2019 ako i proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09. 08. 2019, ako aj námietku predpojatosti správneho orgánu.
V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. Pri zistení takejto vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné.
Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v ust. § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci (jedná sa kolaudačné, resp. o vodoprávne konanie) je zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách alebo vodný zákon), ktorý určuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy tak, že v ust. § 60 určuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja a v ust. § 61 určuje pôsobnosť okresného úradu. V
ust. § 61 písm. a/ vyššie citovaného zákona je stanovené, že okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona, pričom sú tu vymenované konkrétne ustanovenia tohto zákona a medzi nimi i ust. § 26. Správny orgán prvého stupňa, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 09. 08. 2019 uviedol, že rozhoduje ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust. § 61 vyššie citovaného zákona (v predmetnej veci rozhodoval práve podľa ust. § 26 tohto zákona) a taktiež ako špeciálny stavebný úrad podľa ust. § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 50/1976 Zb. alebo stavebný zákon). Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i vodné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i vodný zákon. Pri vodných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. "špeciálne stavebné úrady".
Z dôvodovej správy k ust. § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) vyplýva, že "Obvodný úrad životného prostredia je prvostupňovým orgánom štátnej vodnej správy vo veciach upravených týmto zákonom, ak sa nezverujú iným orgánom. Vykonáva funkciu špeciálneho stavebného úradu pri zriaďovaní, zmene alebo zrušení vodných stavieb. V rámci správneho konania rozhoduje najmä pri povoľovaní osobitného užívanie vôd a pri činnostiach, ktoré ovplyvňujú vodné pomery". Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová "obvodný úrad životného prostredia", rozumie sa tým "okresný úrad", čo vyplýva z ust. § 9 ods. 16 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Z dôvodovej správy k ust. § 60 zákona č. 364/2004 Z. z. vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) vyplýva, že "Krajský úrad životného prostredia má v zásade postavenie druhostupňového orgánu štátnej vodnej správy. Zákon krajskému úradu životného prostredia zveruje pôsobnosť prvostupňového orgánu najmä vo veciach medzinárodných vôd a hraničných vôd a vo veciach, ktoré svojim významom presahujú hranice okresov". Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová "krajský úrad životného prostredia", rozumie sa tým "okresný úrad v sídle kraja" čo vyplýva z ust. § 9 ods. 14 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Okresný úrad v sídle kraja by bol v zmysle ust. § 60 ods. 1 písm. a/ bod 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov oprávnený vo veci konať ako správny orgán prvého stupňa v prípade, ak by sa jednalo o vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, resp. vo veciach, ktoré svojim významom presahujú hranice okresu. Žalobca súdu nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz, že by takáto situácia vplyvom výstavby, resp. kolaudácie predmetných vodných stavieb nastala. V zmysle rozhodnutia zo dňa 09. 08. 2019 sa jedná o vodné stavby nachádzajúce sa výlučne v k.ú. Lužianky a slúžiace ako „Príprava strategického parku Nitra - fáza 2“, pričom išlo o uvedenie vodných stavieb do trvalého užívania. Zo stavebného povolenia zo dňa 01. 02. 2018 taktiež vyplývalo, že uvedené vodné stavby boli povolené za účelom zabezpečenia požiarnej ochrany, prípojky splaškových vôd z parkoviska nákladných vozidiel, odvedenie splaškových odpadových vôd a samostatne zrážkových vôd z objektov technického vybavenia parkoviska nákladných vozidiel, odvedenie dažďových vôd z parkoviska nákladných vozidiel a príslušných spevnených plôch, zriadenie vodovodnej prípojky pre parkovisko nákladných vozidiel, vybudovanie vonkajšieho vodovodu pre pitné a hygienické účely zamestnancov a vodičov nákladných vozidiel. Tieto vodné stavby sú budované v rámci stavby „Príprava strategického parku Nitra - Fáza 2, na ktorý bolo vydané Osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000- 33509 zo dňa 13.07.2015 a Osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000- 35613 zo dňa 22.07.2015 podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o významnej investícii vo verejnom záujme.
S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v predmetnej
veci, t. j. vo vodoprávnom konaní rozhodol dňa 09. 08. 2019 ako príslušný správny orgán prvého stupňa (nebolo preukázané, že by mal vo veci konať okresný úrad v sídle kraja ako správny orgán prvého stupňa, teda nebolo preukázané, že by sa jednalo o vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov), a to i s poukazom na ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z tohto ustanovenia vyplýva, že okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov, pričom je tu odkaz i na zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol však zrušený zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách s účinnosťou od 01. 07. 2004, ktorý je potom potrebné považovať za osobitný predpis, i keď priamo v ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je naň odkaz, ale je potrebné vychádzať z aktuálnej právnej úpravy, ktorou je v súčasnosti zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách.
O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 09. 08. 2019 rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle ust. 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú uvedené i v záhlaví rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. 11. 2019, ktorý ako okresný úrad v sídle kraja zriadil na plnenie svojich úloh osobitný organizačný útvar (odbor opravných prostriedkov), čo je v súlade s ust. § 4 ods. 4 vyššie citovaného zákona, čo je zrejmé i zo záhlavia jeho rozhodnutia.
Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú.
Správny súd rovnako nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že by vo veci mal rozhodovať správny orgán podľa § 117b stavebného zákona. Mal pritom za to, že toto ustanovenie nemá prednosť pred ustanovením § 120 správneho poriadku, ktoré upravuje špeciálne stavebné úrady tak, ako to je uvedené vyššie.
32. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa zaujatosti bývalého prednostu žalovaného, aj túto považoval správny súd za nedôvodnú. Predmetná námietka v administratívnom konaní vznesená nebola a v správnom súdnom konaní ju žalobca vzniesol oneskorene (koncentrácia konania). Správny súd bol toho názoru, že vznesenie námietky zaujatosti nemožno považovať za rozšírenie žalobného dôvodu v zmysle ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP a že vo veci rozhodol vecne príslušný orgán tak, ako bolo uvedené vyššie. Žalobca v konaní nepreukázal nielen včasnosť podania námietky, ani nepreukázal, že by skutočnosti, z ktorých vyvodzoval zaujatosť prednostu žalovaného existovali v čase rozhodovania žalovaného. V listinných dôkazoch predložených na pojednávaní sa jednalo o obdobie január 2020 a jún 2021, kedy podľa žalobcu mali nastať skutočnosti, nasvedčujúce zaujatosť prednostu žalovaného. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 26. 11. 2019 a podpísané R.. B. M., vedúcim odboru, teda ani jednu z námietok žalobcu, týkajúcu sa predpojatosti prednostu žalovaného, nebolo možné hodnotiť za dôvodnú, svedčiacu tomu, že ako žalovaný rozhodoval nepríslušný orgán.
Čo sa týkalo rozhodnutia č. OU-NR-2018/012460 zo dňa 14. 02. 2018, správny súd má za to, že išlo o odlišné administratívne konanie, prieskum ktorého je v predmetnej veci vylúčený. Navyše, uvedené rozhodnutie žiadnym spôsobom nepreukazuje zaujatosť prednostu žalovaného v predmetnej veci, ale len tú skutočnosť, že o námietke zaujatosti vedúcich odborov rozhoduje prednosta žalovaného. Predmetná skutočnosť však nemá žiaden vplyv na zaujatosť, resp. nezaujatosť prednostu žalovaného.
Je potrebné zdôrazniť, že podľa § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, štátnu správu vykonáva odbor okresného úradu alebo organizačný útvar odboru okresného úradu určený podľa odseku 6, a nie prednosta okresného úradu.
Naviac, zo žiadneho listinného ako ani iného dôkazu nie je možné zistiť zaangažovanosť prednostu okresného úradu na rozhodovacej činnosti žalovaného, prípadne získanie benefitov, tak ako to naznačil žalobca.
33. Súd taktiež posudzoval i námietky žalobcu v časti III. podanej žaloby, ktoré spočívali v tom, že žalovaný mal prihliadať na všetky nesprávnosti, ktorými bolo postihnuté odvolaním napadnuté rozhodnutie, teda nie len na tie, ktoré namietal žalobca, ale mal prihliadať k tomu, že nedošlo k posudzovaniu vplyvov strategického parku na životné prostredie, že nebolo doriešené dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy, že došlo k porušeniu ust. § 62, § 80 ods. 1 a § 81 ods. 1 stavebného zákona a tiež § 29 ods. 1 a § 33 ods. 2 správneho poriadku.
Tu je potrebné konštatovať, že odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní a odvolaním napadnuté rozhodnutie sa preskúmava zásadne v celom rozsahu. Rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami, ani právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový orgán. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť. S poukazom na uvedené sa potom odvolací orgán nemohol zaoberať otázkou posudzovania navrhovanej činnosti (ktorá spočíva vo výstavbe závodu na výrobu automobilov a ktorej súčasťou sú i kolaudované vodné stavby) z hľadiska vplyvov na životné prostredie, nakoľko táto otázka bola už právoplatne vyriešená a navrhovaná činnosť „Príprava Strategického parku Nitra - fáza 2“, ktorej súčasťou sú aj predmetné vodné stavby bola predmetom povinného hodnotenia v zmysle zákona o posudzovaní s výsledkom - Záverečným stanoviskom MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, právoplatným dňa 18. 01. 2017. Predmetom kolaudačného konania nebolo ani riešenie dopravného napojenia, a preto ani v odvolacom konaní nebolo možné túto otázku riešiť, resp. posudzovať. K namietanému porušeniu ustanovení stavebného zákona, bolo zo strany žalovaného uvedené, že stavebný úrad oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania podaním zo dňa 20. 03. 2019 najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním a súčasne poučil účastníkov konania a dotknuté orgány, že námietky alebo pripomienky môžu uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Žalobca prevzal pozvanie na kolaudáciu predmetných vodných stavieb dňa 15. 04. 2019, ústneho pojednávania sa dňa 16. 04. 2019 zúčastnil a vzniesol námietku nedodržania lehoty, v dôsledku čoho bol stanovený nový termín ústneho pojednávania na deň 16. 05. 2019, ktorého sa tiež zúčastnil. Rovnako tak sa žalovaný vysporiadal aj s ostatnými námietkami žalobcu, v dôsledku čoho správny súd nezistil vadu konania, ktorá by zakladala zrušenie napadnutých rozhodnutí v zmysle uvedených námietok.
34. Následne správny súd posudzoval ďalšie námietky žalobcu, ktoré sú obsahom podanej žaloby v jej časti III.1 až III.6 (t. j. bod 13 tohto rozsudku), pričom rozsahom a dôvodmi podanej žaloby bol viazaný v zmysle ust. 134 ods. 1 SSP, nakoľko v predmetnej veci sa nejednalo o žiadnu zo situácií uvedených v ust. § 134 ods. 2 SSP. Podľa názoru správneho súdu však ani jedna z námietok žalobcu nesmerovala priamo proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 26. 11. 2019, resp. sa ani jedna z týchto námietok sa priamo tohto rozhodnutia netýkala.
35. S poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby uvedené v časti III.1 až III.6 a obsah predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I keď žalobca v podanej žalobe tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného, bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutým rozhodnutím porušené alebo priamo dotknuté.
Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa ust. § 178 ods. 3 SSP, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že správny orgán bol povinný prerušiť konanie do vyriešenia otázky, týkajúcej sa zámeru EIA Automotive Nitra Project v zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z., a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Nitre. Považoval za
nutné pri takýchto povoleniach sa zaoberať všetkými námietkami účastníkov zisťovacieho konania, ktoré boli uplatnené v predmetnom zisťovacom konaní a v prípade napádaného rozhodnutia vôbec nebolo zrejmé, či a do akej miery sa správny orgán v rámci tohto konania týmito námietkami zaoberal a ako ich vyhodnotil. Bolo totiž zrejmé, že pokiaľ dotknutá verejnosť prejavila záujem na konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a v tomto predložila svoje námietky a pripomienky, stala sa ex lege účastníkom všetkých nadväzujúcich povoľovacích konaní, čoho dôsledkom je skutočnosť, že príslušný stavebný úrad, ktorý v povoľovacom konaní rozhoduje, sa musí vysporiadať s týmito námietkami a pripomienkami.
36. Žalobca v podanej žalobe (časť III.1) namietal nezákonnosť procesu vydávania kolaudačného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa ust. § 32 od 2 stavebného zákona, tvrdiac, že takýto postup nebol zákonný, nakoľko v Územnom pláne mesta Nitra nie je zahrnutý Strategický park, a preto nebola naplnená hypotéza právnej normy a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny. V aktuálnom pláne ÚPN - mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku Sever, avšak nie je vymedzená hranica Strategického parku, ako ani nebolo zadefinované územie pre Strategický park.
K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa s ňou už podrobne vysporiadal vo svojich predchádzajúcich rozsudkoch (napr. č.k. 11S/236/2016-483 zo dňa 12. 09. 2018, č.k. 11S/105/2017-267 zo dňa 18. 09. 2019, č.k. 11S/5/2017-594 zo dňa 15. 01. 2020) vo veciach správnych žalôb žalobcu proti rozhodnutiam správnych orgánov týkajúcich sa realizácie a kolaudácie stavieb, ktoré sú súčasťou významnej investície (alebo s ňou súvisia) „Vybudovanie strategického parku“ a ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Urobil tak na základe toho, že sa oboznámil s územným plánom mesta Nitra platným v čase rozhodovania žalovaného (ktorý má súd k dispozícii) a ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Na tomto svojom právnom názore a vyhodnotení predmetnej námietky žalobcu ako nedôvodnej, súd zotrváva i v tejto veci, nakoľko žalobca obsahovo totožnú námietku uvádza opakovane. Z uvedených dôvodov bude i argumentácia súdu k tejto námietke rovnaká, resp. obdobná ako vo vyššie uvedených rozsudkoch tunajšieho súdu.
Cieľom VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti a taktiež pre stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj mesta Nitra v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Správny súd poukazuje na predmetné VZN mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov č. 1 až 5 platné v čase rozhodovania správnych orgánov, konkrétne na jeho záväznú časť, t. j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia), kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka.
V časti územného plánu mesta Nitra s označením „UPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres“ pod bodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.
Nie je sporné, že územný plán zóny, v ktorej sa nachádza priemyselný park nebol vypracovaný. Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5 bola vyhlásená záväzná časť územného plánu mesta Nitra pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, v ktorej sú stanovené záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania s uvedením priestorovo funkčných celkov, pri ktorých je pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny. Tak, ako bolo uvedené vyššie, medzi týmito priestorovo funkčnými celkami nie je uvedené územie priemyselného parku a uvedené sa tiež netýka ani k.ú. Y., pre ktorý bolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Naviac, v územnom pláne obce Y. sa strategický park nachádza (https://www.luzianky.sk/3110/uzemny-plan- zmeny-a-doplnky-c-iv-2017), avšak na uvedené žalobca v žalobe nepoukazoval. V nadväznosti na námietky žalobcu, správny súd dodáva, že v záväznej časti územného plánu Mesta I., ktorá bola
vyhlásená VZN č. 3/2003 v znení neskorších dodatkov nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra - Sever.
Z vyššie uvedených dôvodov potom súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie kolaudačného rozhodnutia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky považoval za nedôvodnú. Územné rozhodnutie sa v zmysle ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Ako teda vyplýva z ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok.
Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie, je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že kolaudačné konanie sa týkalo vodných stavieb a začalo sa na základe návrhu Slovenskej správy ciest zo dňa 27. 02. 2019. Kolaudačnému konaniu predchádzalo stavebné konanie, ktoré bolo ukončené rozhodnutím, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (povolenie pre navrhované vodné stavby podľa ust. § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. v spojení s ust. § 66 zákona č. 50/1976 Zb./ pod č. OU-NR-OSZP3-2018/003860-11/F13 zo dňa 01. 02. 2018). V tomto rozhodnutí je výslovne uvedené, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje, pretože stavba je súčasťou prípravy územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii dňa 22. 06. 2015 pod číslom: 20801/2015-1000-35613 a osvedčenie o významnej investícii dňa 13. 07. 2015 pod číslom: 20801/2015-1000-33509. Podľa týchto osvedčení je stavba „Vybudovanie strategického parku“ (ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 3 a § 2 vyššie citovaného zákona a zákona č. 50/1976 Zb.. Pozemky na realizáciu významnej investície o celkovej výmere 7.329.253 m2 sa nachádzajú v katastrálnom území J., X., W., E., Y. a E.. Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku.
Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že v aktuálnom územnom pláne mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku sever (ale nie je vymedzená hranica strategického parku a nie je definované územie pre strategický park) s tým, že strategický park ako taký v územnom pláne mesta Nitra nie je obsiahnutý. V územnom pláne mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07. 07. 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne mesta Nitra, nakoľko dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom mesta Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podmienkou pre
postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená.
V tejto súvislosti správny súd dodáva, že predmetné stavebné objekty sa nachádzali v k.ú. Y., pričom obec Lužianky má vlastný územný plán obce a v ňom je zahrnutý aj strategický park.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie a vydanie územného rozhodnutia, správny súd poukazuje na ust. § 120 ods. 2 veta druhá stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Z rozhodnutia zo dňa 01. 02. 2018 (stavebné povolenie pre vodné stavby), ktoré je súčasťou administratívneho spisu, vyplýva, že Ministerstvo životného prostredia SR vydalo záväzné stanovisko pod č. 2508/2018 zo dňa 15. 01. 2018, ako aj obec Lužianky vydala záväzné stanovisko pod č. 226-1/1/2017 zo dňa 27. 01. 2017, a tiež boli vydané iné stanoviská, na základe ktorých boli vodné stavby povolené. V prípade, ak by tieto stanoviská boli záporné, nebolo by možné pristúpiť k vydaniu stavebného povolenia, ale k takejto situácii evidentne nedošlo. Obsah a rozsah týchto stanovísk v kolaudačnom konaní, v ktorom boli vydané obe žalobou napadnuté rozhodnutia, nebolo možné skúmať, pretože stavebné konanie k predmetným vodným stavbám bolo právoplatne ukončené vydaním rozhodnutia OU-NR-OSZP3-2018/003860-11/F13 zo dňa 01. 02. 2018, ktorým boli navrhované vodné stavby povolené v zmysle ust. § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v spojení s ust. § 66 zákona č. 50/1976 Zb.. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho orgánu, t. j. Okresného úradu Nitra odboru opravných prostriedkov referátu starostlivosti o životné prostredie vydaného pod č. OU-NR- OOP3-2018/021070 zo dňa 18. 04. 2018 a obe rozhodnutia boli predmetom správnej žaloby, o ktorej sa viedlo konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/152/2018, čo znamená, že ich nemožno preskúmavať v tomto konaní.
V kolaudačnom konaní bolo stavebnému úradu predložené záväzné stanovisko zo dňa 30. 04. 2019, ktoré vydalo Ministerstvo životného prostredia, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie a z ktorého vyplýva, že dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami.
K oznámeniu zo dňa 25. 11. 2015, na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe je potrebné uviesť, že sa jedná o stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy k výkladu ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Z. z. a je v ňom výslovne uvedené „pre územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a ktoré je zároveň určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku významnej investície sa nevyžaduje územné konanie“. Predmetné stanovisko nie je záväzné pre súd a ani z neho nevyplýva, že by konkrétne územie určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu realizácie strategického parku významnej investície vyžadovalo vykonanie územného konania. V predmetnej veci súd poukazuje na ust. § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ktorý stanovuje prípady, kedy sa spracúva pre časť obce územný plán zóny (okrem iného i v prípade, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce) a je toho názoru, že o takýto prípad sa v predmetnej veci nejedná. Povinnosť obstarať a vypracovať územný plán zóny nevyplýva a ani nemôže vyplývať z oznámenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy zo dňa 25. 11. 2015. Taktiež súd považuje za dôležité poukázať na skutočnosť, že stavba s označením „vybudovanie strategického parku“, na ktorú bolo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015 vydané osvedčenie o významnej investícii, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme je umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever, čo vyplýva z predloženého zámeru podľa zákona č. 24/2006 Z. z. vypracovaného v auguste 2015 pre užívateľa a navrhovateľa, t. j. Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu, ktorý zámer má súd k dispozícii pre potreby rozhodovania o žalobách žalobcu, ktoré súvisia s výstavbou závodu na výrobu automobilov v Nitre.
Čo sa týkalo námietky žalobcu, uvedenej v tejto časti, že držiteľom osvedčenia bola spoločnosť MH Invest, s.r.o a nie stavebník, k uvedenému správny súd dodáva, že medzi spoločnosťou MH Invest, s.r.o. a stavebníkom bola uzatvorená zmluva o postúpení práv a povinností v spojení s dodatkom č. 1, v dôsledku čoho došlo k postúpeniu práv a povinností vyplývajúcich zo stavebného povolenia na Slovenskú správu ciest, preto aj táto námietka žalobcu bola nedôvodná.
37. K ďalšej námietke žalobcu, uvedenej v časti III.2 v spojení s námietkou v časti III.3, že samotný strategický park nebol posúdený, správny súd uvádza, že v tomto konaní je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - kolaudačné povolenie pre vodné stavby v rámci stavby Príprava strategického parku Nitra
- Fáza 2. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že uvedenému stavebnému povoleniu predchádzalo vydanie záverečného stanoviska Ministerstvo životného prostredia SR (rozhodnutia) zo dňa 04. 11. 2016 pod č. 4783/2016-1.7/pl, v ktorom ministerstvo ako príslušný orgán na základe výsledkov procesu posudzovania vykonaného podľa jednotlivých ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov, vydalo záverečné stanovisko a uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o. Táto spoločnosť následne postúpila práva a povinnosti zo stavebného povolenia na stavebníka. Uvedené rozhodnutie, majúc na mysli záverečné stanovisko MŽP SR zo dňa 04.11.2016, nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017 a je záväzné pre správne orgány, ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v tomto konaní.
Opodstatnenosťou námietky žalobcu, či strategický park mal byť posudzovaný podľa zák. č. 24/2006 Z. z. ako celok sa vysporiadal správny súd v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016, ktorého predmetom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015, právoplatného dňa 28. 12. 2015, ktorým príslušný správny orgán - Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, posudzoval v rámci zisťovacieho konania navrhovanú činnosť "Automotive Nitra Project" a v tomto vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť "Automotive Nitra Project", ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. (navrhovaná činnosť spočívala vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne). Žalobu o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia ako aj odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní podal žalobca a v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 bolo rozhodnuté tak, že žaloba žalobcu bola zamietnutá.
38. Správny súd v súvislosti s touto námietkou žalobcu dáva do pozornosti žalobcu, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ zákona o posudzovaní vplyvov pritom vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 .
V zmysle tohto postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť "Automotive Nitra Project
- Fáza 2" posudzoval v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. a dňa 04. 11. 2016 vydal záverečné stanovisko (rozhodnutie), ktorým posúdilo navrhovanú činnosť z hľadiska jej vplyvu na životné prostredie.
39. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/27/2020 je podstatná tá skutočnosť, je v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 26. 11. 2019 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 04. 11. 2016 vydané podľa zákona č. 24/2006 Z. z. (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 18. 01. 2017), ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 13. 01. 2017 a že naviac v tomto správnom súdnom konaní preskúmavanom
kolaudačnom konaní už v čase vydania prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu - kolaudačného rozhodnutia zo dňa 09. 08. 2019 bolo vydané aj záväzné stanovisko MŽP SR č. 25/2019-1.7/fr 23203/2019 zo dňa 30. 04. 2019, z ktorého vyplývalo, že dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami. Okrem toho bolo vydané aj právoplatné stavebné povolenie. Správny orgán prvého stupňa v kolaudačnom konaní ako i žalovaný v odvolacom kolaudačnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v kolaudačnom konaní), a to s poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní, stavebnom konaní) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal.
40. V nadväznosti na uvedené správny súd dodáva, že MŽP SR v rámci vyššie uvedeného záväzného stanoviska poukázalo a nadviazalo na záverečné stanovisko, ktoré vydalo MŽP SR ako príslušný orgán pod č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, právoplatné dňa 18. 01. 2017, pre navrhovanú činnosť s názvom "Automotive Nitra Project - fáza 2" podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Z uvedeného teda vyplývalo, že predmetné stavebné objekty stavby "Príprava strategického parku Nitra - Fáza 2" boli v rámci posudzovania podľa zákona o posudzovaní vplyvov obsiahnuté v navrhovanej činnosti "Automotive Nitra Project - Fáza 2", vo vzťahu ku ktorej vydalo MŽP SR záverečné stanovisko z posudzovania navrhovanej činnosti. MŽP SR pritom vo vydanom záväznom stanovisku, ktorým boli správne orgány (a to tak prvostupňový stavebný úrad ako aj žalovaný odvolací orgán viazané - § 140b ods. 1 Stavebného zákona) viazané posudzovalo navrhovanú stavbu "Príprava strategického parku Nitra fáza 2" v rozsahu stavebných objektov uvedených v žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia s uvedeným záverečným stanoviskom. Vychádzajúc zo záverov vydaného záväzného stanoviska a jeho obsahu možno konštatovať, že uvedená stavba v rozsahu daných stavebných objektov bola nielen obsiahnutá v posudzovanej navrhovanej činnosti "Automotive Nitra Project - Fáza 2", výsledkom ktorého posúdenia bolo vydané záverečné stanovisko (potvrdené v rozkladovom konaní rozhodnutím ministra životného prostredia), ale že je aj v súlade s daným rozhodnutím (záverečným stanoviskom) a že aj spĺňa podmienky v ňom stanovené. Stavebný úrad ako aj odvolací orgán boli týmto záväzným stanoviskom dotknutého orgánu - Ministerstva životného prostredia SR viazané.
41. K viazanosti orgánov verejnej správy v stavebnom konaní vydanými záväznými stanoviskami správny súd dopĺňa, že z § 140b stavebného zákona, v ktorom je inštitút záväzného stanoviska upravený, konkrétne z jeho ods. 1 vety druhej explicitne vyplýva uvedená viazanosť stavebného úradu záväzným stanoviskom. Táto viazanosť sa prejavuje tým, že stavebný úrad musí so záväzným stanoviskom v konaní nakladať ako s právoplatným správnym rozhodnutím. Rovnako tak správny súd pri preskúmaní rozhodnutí orgánov verejnej správy vydaných v stavebnom konaní, v ktorom tieto boli v danom rozsahu viazané vydaným záväzným stanoviskom, musí túto viazanosť orgánov verejnej správy záväzným stanoviskom zohľadniť, keďže správny súd pri súdnom prieskume zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy je jednak viazaný skutkovým a právnym stavom (teda aj tým, že orgán verejnej správy mal zákonnú povinnosť vychádzať zo záväzného stanoviska) daným v čase nadobudnutia právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP).
Aktuálna súdna prax sa v zásade ustálila v tom, že záväzné stanoviská podľa § 140b stavebného zákona nemožno samostatne napadnúť správnou žalobou, keďže ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, a preto až konečné meritórne rozhodnutie vo veci samej vydané v územnom, resp. v stavebnom konaní je následne možné podrobiť súdnemu prieskumu správnym súdom (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - ďalej aj len "NS SR" - sp. zn. 8Sžk/4/2018 z 11. júla 2019). Na to nadväzuje aj právna úprava obsiahnutá v § 27 ods. 1 Správneho súdneho prieskumu, podľa ktorej možno pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy posúdiť i zákonnosť skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak bolo preň skôr vydané opatrenie záväzné a ak skôr vydané opatrenie nebolo možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. Tento postup (t. j. preskúmanie skôr vydaného záväzného stanoviska ako opatrenia, z ktorého orgány verejnej správy v stavebnom konaní pri rozhodovaní vo veci samej vychádzali) je však možný podľa § 27 ods. 1 SSP výlučne za splnenia tej procesnej podmienky, že žalobca v správnom súdnom konaní navrhne preskúmanie zákonnosti vydaného dotknutého stanoviska.
V tomto správnom súdnom konaní žalobca takýto procesný návrh neuviedol, v dôsledku čoho je v tomto správnom súdnom konaní vylúčené preskúmanie zákonnosti už uvedeného záväzného stanoviska Ministerstva životného prostredia, ktoré bolo záväzné pre stavebný úrad ako aj žalovaného pri rozhodovaní vo veci samej. Správny súd preto, rovnako ako stavebný úrad a žalovaný, musel pri posudzovaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia z tohto záväzného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR vychádzať, bez možnosti akokoľvek posudzovať jeho zákonnosť.
42. K tvrdeniu žalobcu (bod III.3 žaloby), že stavebný úrad bol povinný prerušiť stavebné konanie, ako aj kolaudačné konanie do vyriešenia otázky týkajúcej sa zámeru EIA Automotive Nitra Project v zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26S/3/2016, ako aj do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Nitre vo veci prieskumu rozhodnutia č. OU-NR-OCDPK-2016/018823 zo dňa 15. 11. 2016, správny súd dodáva, že takéto rozhodnutie sa v administratívnom spise nenachádza, ako ani ho správne orgány vo svojich rozhodnutiach neuvádzajú. Okrem toho už z opisu rozhodnutia uvedeného žalobcom vyplýva, že sa malo týkať stavebného konania v odbore cestnej dopravy a pozemných komunikácií, teda v tejto veci napadnuté rozhodnutie sa ho netýkalo, keďže išlo o kolaudáciu vodných stavieb a nie cestných stavieb.
Okrem toho, čo sa týkalo konania vo veci vedenej pod sp. zn. 26S/3/2016, správny súd dodáva, že pre uvedené konanie bola podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. 11. 2019 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015 vydané v zisťovacom konaní (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 28. 12. 2015), ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2015. Správny orgán prvého stupňa v kolaudačnom, resp. vodoprávnom konaní ako i žalovaný v odvolacom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné.
Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní (žalobca to ani nežiadal, i keď na tieto rozhodnutia poukazoval), ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v kolaudačnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú i predmetom samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom súde (sp. zn. 26S/3/2016). O tom, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu sa podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať, bolo právoplatne rozhodnuté v správnom konaní rozhodnutím zo dňa 08. 10. 2015 (ktoré bolo potvrdené rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2015) a z tohto dôvodu nie je možné túto otázku posudzovať ako predbežnú, resp. prejudiciálnu tak, ako to žalobca žiadal. Ako dôvod na prerušenie správneho konania nebolo možné podľa názoru súdu posudzovať ani konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 26S/3/2016. Otázka, ktorá sa rieši v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 podľa názoru súdu nie je prejudiciálnou otázkou pre toto súdne konanie, nakoľko súd v predmetnej veci vychádzal zo stavu v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Uvedené je potrebné subsumovať aj na rozhodnutie vydané v stavebnom konaní, pričom správny súd dáva do pozornosti, že o obidvoch žalobách vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/152/2018, ako aj 26S/3/2016, správny súd rozhodol tak, že žaloby zamietol.
43. Ohľadom námietky uvedenej v bode III.4 správny súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu je kolaudačné rozhodnutie, v rámci ktorého bolo nariadené a aj uskutočnené ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním, konané dňa 16. 05. 2019, a preto táto námietka žalobcu je nedôvodná. Čo sa týkalo nenariadenia ústneho pojednávania v rámci stavebného konania, uvedené malo byť predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/152/2018 za predpokladu, ak to žalobca namietal.
44. Čo sa týkalo nerešpektovania § 33 ods. 2 správneho poriadku (III.5), správny súd ani túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Mal pritom za to, že § 33 ods. 2 správneho poriadku určuje správnemu orgánu povinnosť dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Správny súd má za to, že účastníci konania a tiež zúčastnené osoby boli o tejto možnosti zo strany správneho orgánu prvého stupňa oboznámení a to v oznámení o začatí kolaudačného konania a pozvania na
ústne pojednávanie a miestne šetrenie. Naviac, pozornosti správneho súdu neušlo, že napriek tomu, že žalobca nerešpektovanie vyššie uvedeného ustanovenia vytýkal, v predmetnom správnom konaní ani raz nevyužil možnosť nahliadnuť do spisu. Námietky v rámci kolaudačného konania riadne a včas podal, správny orgán sa s nimi vysporiadal, pred konaním ústneho pojednávania a miestneho šetrenia bol administratívny spis kompletný, žalobca nebol do spisu nahliadnuť, a preto žiaden zásah činnosťou správnych orgánov do subjektívnych práv žalobcu nebol zistený.
45. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu (bod III.6 žaloby) správny súd dáva do jeho pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle ktorého „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011)“.
Nebola teda dôvodná ani táto námietka žalobcu spočívajúca v tom, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci.
46. Z vyššie uvedených dôvodov súd námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe posúdil ako nedôvodné. V súvislosti s vyššie uvedeným a námietkami žalobcu správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa 06. 10. 2015, ktorý uviedol, že "správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. ... správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť k naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prerokovanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná".
47. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP, pričom nezistil také vady, na ktoré by musel prihliadať z úradnej povinnosti.
48. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
O trovách ostatných účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Správny súd uznesením zo dňa č. k. 11S/27/2020- 96 zo dňa 26. 08. 2020 pribral do súdneho konania ostatných účastníkov administratívneho konania (tak ako sú označení v uznesení), a tiež konal so žalobcom označeným účastníkom konania - Slovenská správa ciest, ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú ostatným účastníkom alebo ich právnym zástupcom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). Ostatní účastníci konania, resp. ich právni zástupcovia (okrem právneho zástupcu spoločnosti MH Invest, s.r.o.) písomné vyjadrenie k žalobe ani nepodali. V predmetnej veci
správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ostatným účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
49. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.