Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16Co-3-2021.pdf
PDF · 111.03 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: E. N., H.. XX.X.XXXX, L. XXXX/XXX, S., o zaplatenie 1.915,49 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 43C/1/2020-145, zo dňa 23.6.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.915,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.8.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.915,49 eura s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že na odbernom mieste žalovaného na adrese L. XXX, S., dochádzalo v období od 31.12.2017 do 30.05.2018 k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber je považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom Ing. Petra Leška, Severná 26, Banská Bystrica. Znalec v znaleckom posudku č. 565/PL-2018 uviedol, že: „Optickým skúmaním povrchu plomby som zistil, že plomba má odstránené opracovaním obidva zaisťovacie prvky plomby, čo umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily.“ V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávnený odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 1.915,49 eura, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanému faktúrou Č.. XXXXXXXXXX z 13.8.2018, splatnou dňa 27.8.2018. Žalobca vyzval listom žalovaného na úhradu vyfakturovanej sumy za neoprávnený odber zemného plynu vo vyššie uvedenom období. Žalovaný vzniknutú škodu neuhradil napriek tomu, že faktúra je po dobe splatnosti a žalobca vyzýval žalovaného na jej uhradenie.
3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný je odberateľom zemného plynu na adrese L. XXX, S..
Pracovník žalobcu 31.5.2018 vymenil meradlo nachádzajúce sa na verejne neprístupnom mieste za plotom v blízkosti rodinného domu, ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný. Žalovaný výmenu meradla pracovníkom žalobcu potvrdil vlastnoručným podpisom na zápise o vykonanej kontrole odberného miesta. Pred samotnou výmenou meradla pracovník žalobcu vyhotovil fotodokumentáciu. Demontované meradlo bolo zaslané znalcovi Ing. Petrovi Leškovi, Severná 26, Banská Bystrica, za účelom bližšieho posúdenia jeho stavu. Znalec vo svojom posudku číslo 565/PL-2018 zo dňa 7.8.2018 konštatoval, že optickým skúmaním povrchu plomby bolo zistené odstránenie obidvoch zaisťovacích prvkov plomby opracovaním, čo umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily. Na základe zistených skutočností potvrdil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené jeho mechanickým poškodením. Žalobca vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku vypočítal použitím hodnôt uvedených vo vyhláške množstvo neoprávnene odobratého zemného plynu v období od 31.12.2017 do 30.5.2018 s výslednou cenou 1.712,90 eura, ktorú žalovanému vyúčtoval faktúrou Č.. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 27.8.2018. Do faktúry žalobca zahrnul aj náklady zisťovania neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 202,59 eura pozostávajúce z poplatku za zaistenie meradla vrátane dopravy vo výške 137,22 eura, znaleckej odmeny vo výške 35 eur, poplatku za overenie plynomeru G4-G6 vo výške 12,44 eura a poplatku za opravu plynomeru G4-G6 vo výške 17,93 eura a žalovanému vyúčtoval celkom sumu vo výške 1.915,49 eura. Všetky tieto úkony s výnimkou znaleckej odmeny žalobca spoplatnil v súlade s jeho cenníkom externých služieb účinným od 5.6.2013. Žalovaný vyúčtovanú sumu ani po lehote splatnosti žalobcovi nezaplatil.
4. Pretože žalovaný poprel nárok žalobcu v celom rozsahu, keď tvrdil, že na meradle neboli žiadne viditeľné poškodenia a ak k nejakému poškodeniu na meradle došlo, mohol ho spôsobiť ktokoľvek, keďže meradlo sa nachádza na dvore pri jeho rodinnom dome len niekoľko metrov za plotom; spornou tak v konaní nebola výška uplatnenej náhrady škody žalobcom, ale to, či žalovaný za vzniknutú škodu zodpovedá. Súd prvej inštancie len na doplnenie uviedol, že zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že k vzniku škody na odbernom mieste žalovaného došlo. Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil s poukazom na § 82 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona o energetike, teda domáhal sa náhrady škody podľa osobitného zákona, ktorý obsahuje vlastnú úpravu náhrady škody spôsobenej dodávateľovi plynu (žalobca) neoprávneným odberom odberateľom plynu (žalovaný). V prípade neoprávneného odberu zemného plynu meraného meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, zákon o energetike stanovuje objektívnu zodpovednosť odberateľa zemného plynu, t. j. zodpovednosť bez zreteľa na jeho zavinenie. Žalovaný ako odberateľ zemného plynu zodpovedá za to, že odoberal zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Porušenie zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré či už na podnet odberateľa zemného plynu alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. I vyhláška vykonávací predpis zákona o energetike upravuje, že ak nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu zemného plynu, odber sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na odbernom mieste vykonaný prevádzkovateľom siete posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu zemného plynu.
5. Vzhľadom na objektívnu zodpovednosť žalovaného ako odberateľa zemného plynu, na ktorého meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, súd prvej inštancie za použitia § 3 písm. c) bod 12, § 76 ods. 11, § 82 ods. 1 písm. d), § 82 ods. 2 veta prvá, § 82 ods. 3, § 82 ods. 4 veta prvá zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, § 1 ods. 9, ods. 14, § 25 ods. 12 písm. d) vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.
6. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S rozsudkom nesúhlasil z dôvodu, že znalec
Ing. Peter Leško, ktorý nebol súdom určený znalec, ale zmluvný partner žalobcu, nenamietal že zaisťovacia plomba na plynomeri nie je pravá. Konštatoval len, že zaisťovacie prvky, ktoré sa nachádzajú z vnútornej strany plomby, sú brúsením opotrebované, čo je viditeľné pod mikroskopom. Z toho vyplýva, že bez fyzického odstránenia plomby z plynomeru nie je možné poškodenie (opotrebovanie) zistiť. Súd prvej inštancie sa stotožnil s konštatovaním žalobcu, že „na odbernom mieste žalovaného na adrese L. XXX, S. dochádzalo v období od 31.12.2017 do 30.5.2018 k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií“. Plynomer bol dodaný pred cca 10 rokmi. Pri montáži ani pri demontáži dňa 31.5.2018 nebola plomba odstránená vizuálne zvnútra skontrolovaná a podrobená mikroskopickému skúmaniu, aby sa zistilo, či je z vnútornej strany poškodená - obrúsením opotrebovaná, čo nevylučuje skutočnosť, že plomba mohla byť takto poškodená už pri dodaní žalobcom, resp. do okamihu prevzatia znalcom. Žalobca nepredložil dôkaz, že by k poškodeniu plomby malo dôjsť práve v období od 31.12.2017 do 30.5.2018. Mal za to, že plynomer už mohol byť dodaný s vadnou plombou, alebo s plombou mohlo byť manipulované od momentu demontáže (30.5.2018) po doručenie znalcovi, resp. plomba mohla byť kedykoľvek vymenená z verejne prístupného miesta. Zákon o energetike stanovuje objektívnu zodpovednosť odberateľa zemného plynu, ktorý zodpovedá za to, že odoberal zemný plyn meradlom, ktoré nemá porušené plomby. Na základe vyššie uvedeného žalobca nepredložil dôkaz, že k porušeniu plomby došlo v čase, keď mal žalovaný plynomer takpovediac zverený do opatery a súd prvej inštancie ani na predloženie takéhoto dôkazu nenaliehal, aj keď ako žalovaný niekoľkokrát konštatoval, že na plynomeri nespozoroval poškodenú plombu. Podľa jeho mienky sa môže v tejto veci uplatniť objektívna zodpovednosť len keď je preukázané, že v momente zverenia plynomeru žalovanému bola plomba v poriadku a v momente odstránenia plynomeru bola plomba poškodená. Objektívna zodpovednosť je určená na prípady, keď nie je možné zistiť, kto poškodil plombu a preto sa to prisúdi užívateľovi, ktorý má so žalobcom uzavretú obchodnú zmluvu. Ale obdobie musí byť zrejmé. Ďalej sa bránil tvrdeniu žalobcu, že plynomer sa nachádza na neprístupnom mieste z verejného priestranstva, a preto je vylúčená akákoľvek manipulácia inou osobou. Žalobca tvrdil, že dvakrát bol prizvaný pri odpočte plynomeru, a preto je plynomer na neprístupnom mieste. Je pravda, že posledné 2 razy bol pri odpočte, ale 10 rokov prizývaný k odpočtu nebol, lebo zodpovední pracovníci si plynomer z verejného chodníka otvorili, plynomer skontrolovali a odpísali daný stav spotreby. Sudca sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu bez toho, aby na to existoval akýkoľvek dôkaz. Jediným dôkazom boli fotografie, kde je odfotený plynomer za plotom, cez ktorý bez problémov prejdete rukami, plynomer otvoríte a môžete ním manipulovať. Z takéhoto postupu bol veľmi sklamaný, a preto požiadal SPP, aby po fyzickom preverení zaujal k tejto veci stanovisko. Priložené stanovisko SPP potvrdzuje jeho skoršie tvrdenie, že je možné s plynomerom z ulice manipulovať. Mal za to, že inštitút objektívnej zodpovednosti by bolo možné aplikovať v prípade, že by bolo preukázané, že zariadenie bolo viditeľne poškodené a súčasne by bolo možné vylúčiť, že k poškodeniu došlo už pred osadením samotného zariadenia žalovanému, resp. po jeho demontáži a odovzdaní znalcovi. Ani jedna z týchto podmienok však splnená nebola. Naopak bolo preukázané, že zariadenie sa nachádzalo na verejne prístupnom mieste (čo nevylučuje fakt, že sa zároveň nachádzalo na súkromnom, resp. mestskom pozemku), kde sním mohli voľne manipulovať tretie osoby. Opätovne zdôraznil, že poškodenie nebolo viditeľné voľným okom ani nijako inak, lebo „poškodenie“ sa netýkalo vonkajšej časti zariadenia, čiže nemal objektívne možnosť zistiť, či zariadenie poškodené je alebo nie je a zistenie poškodenia prípadne riešiť ďalej s kompetentnými pracovníkmi žalobcu. V zmysle ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka žalobca nepreukázal, že k poškodeniu nemohlo dôjsť vlastným konaním poškodeného. V zmysle § 76 ods. 11 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že poškodenie zariadenia spôsobil odberateľ plynu, ako to predpokladá citované ustanovenie zákona; dôkazné bremeno je pritom v tomto prípade práve na jeho strane.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný v odvolaní namieta viacero skutočností, pričom niektoré skutkové tvrdenia, ktoré vo svojom odvolaní uvádza, vôbec neuviedol v konaní na súde prvej inštancie. S poukazom na § 366 C. s. p. by súd na tieto jeho tvrdenia nemal prihliadať, nakoľko neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Jedná sa o tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní: „Mám za to, že plynomer už mohol byť dodaný s vadnou plombou, alebo plombou mohlo by manipulované od momentu demontáže po doručenie znalcovi, resp. plomba mohla byť kedykoľvek vymenená z verejne prístupného miesta. Na základe vyššie uvedeného žalobca nepredložil dôkaz, že k porušeniu plomby došlo v čase, keď mal žalovaný plynomer takpovediac zverený do opatery a súd ani na predloženie takéhoto dôkazu
nenaliehal, ... a preto som požiadal SPP, aby po fyzickom preverení zaujal k tejto veci stanovisko. Priložené stanovisko SPP potvrdzuje moje skoršie tvrdenie, že je možné s plynomerom z ulice manipulovať.“ S poukazom na § 366 C. s. p. nie je možné v odvolacom konaní na vyššie uvedené tvrdenia žalovaného prihliadať, nakoľko neboli uplatnené v konaní na súde prvej inštancie. Rovnako nie je možné prihliadať v odvolacom konaní ani na mailovú komunikáciu, ktorú žalovaný súdu predložil spolu s odvolaním, keďže táto opäť nebola uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie. Odhliadnuc od skutočnosti, že na túto komunikáciu predloženú súdu až v odvolacom konaní nie je možné prihliadať, tak žalobca napriek uvedenému uviedol, že skutočnosti ktoré majú podľa žalovaného z tejto komunikácie vyplývať, z nej v skutočnosti nevyplývajú. Žalovaný ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že podľa jeho mienky je možné uplatniť objektívnu zodpovednosť len ak je preukázané, že v momente zverenia plynomeru žalovanému bola plomba v poriadku a v momente odstránenia plynomeru bola plomba poškodená. Uvedený výklad žalovaného je nesprávny a nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona o energetike. V prvom rade, žalobca nemá povinnosť dokazovať tvrdenia žalovaného. Ak žalovaný tvrdí, že v čase montáže bola plomba poškodená, je povinný túto skutočnosť preukázať žalovaný a nie žalobca. Žalobca všetky svoje tvrdenia, ktoré boli rozhodujúce na preukázanie jeho nároku súdu riadne preukázal. Žalobca nemá ako preukazovať „neexistenciu“ nejakej skutočnosti. Rovnako nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného, že objektívna zodpovednosť je určená na prípady, kedy nie je možné zistiť osobu, ktorá plombu poškodila. Uvedený názor žalovaného je nesprávny a nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona o energetike. Pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike nie je potrebné skúmať kto a kedy poškodil zabezpečovacie zariadenie proti neoprávnenej manipulácii, a to z dôvodu, že neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) je založený na princípe objektívnej zodpovednosti, t. j. neskúma sa zavinenie odberateľa. Žalobcovi stačí preukázať, že na danom odbernom mieste dochádzalo k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii plynu. Žalovaný ďalej namietal, že meradlo sa nachádza na verejne prístupnom mieste. Uvedené tvrdenie žalovaného je v rozpore so závermi vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania. Bolo jednoznačne preukázané, že meradlo plynu je umiestnené na pozemku ohradenom plotom, na ktorý sa nie je možné dostať bez súčinnosti oprávnenej osoby. Žalovaný ďalej vo svojom odvolaní namietal, že žalobca nepreukázal, že poškodenie zariadenia spôsobil odberateľ plynu, pričom uvedené podľa názoru žalovaného má vyplývať z § 76 ods. 11 zákona o energetike. Uvedený názor žalovaného je nesprávny z dvoch zásadných dôvodov. V prvom rade § 76 ods. 11 zákona o energetike neupravuje skutkové podstaty neoprávneného odberu zemného plynu. Ustanovenie § 76 ods. 11 zákona o energetike upravuje len povinnosť odberateľa prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. V druhom rade nesprávnosť vyššie uvedeného názoru žalovaného vyplýva zo skutočnosti, že jednotlivé skutkové podstaty neoprávneného odberu zemného plynu zakotvuje § 82 ods. 1 zákona o energetike, kde vo vzťahu k neoprávnenému odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) robí zákon zodpovedným odberateľa zemného plynu, a to bez ohľadu na to, kto zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii porušil. Žalovaný ďalej vo svojom odvolaní žiada odvolací súd, aby v prípade, že sa nestotožní s jeho tvrdeniam v celom rozsahu, aby aplikoval § 420 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalovaného sú splnené podmienky pre aplikovanie § 420 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že nebolo v konaní preukázané ako ku škode došlo a taktiež nebolo preukázané, že poškodenie spôsobil žalovaný. Uvedené závery žalovaného sú nesprávne. V prvom rade, ako už uviedol vyššie, žalobca nie je povinný preukazovať kto a kedy poškodil zabezpečovacie zariadenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca je navyše toho názoru, že v prípade náhrady škody za neoprávnený odber zemného plynu nie je vôbec možné aplikovať § 420 Občianskeho zákonníka, keďže v uvedenom prípade neoprávneného odberu zemného plynu podľa 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike bola škoda vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., teda v súlade so zákonom o energetike a príslušným vykonávacím predpisom. Žalobca teda postupoval pri vyčíslení škody plne v súlade s platnými právnymi predpismi. Vzhľadom na obsah odvolania mal žalobca za to, že odvolanie žalovaného nemá náležitosti podľa § 363 C. s. p., a preto by mal odvolací súd odvolanie žalovaného odmietnuť. Zákonná úprava § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je vybudovaná na princípe objektívnej zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávneným odberom, a to bez ohľadu na to, kto zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii poškodil. Za škodu takto vzniknutú robí zákon bez ďalšieho zodpovedným odberateľa. Princíp objektívnej zodpovednosti za škody vzniknuté neoprávneným odberom plynu meraným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii spočíva v tom, že pri naplnení tejto skutkovej podstaty nie je potrebné preukazovať, či meradlo bolo poškodené zavinením žalovaného a či k porušeniu došlo v dôsledku jeho zásahu. Názor, že zodpovednosť za škodu za neoprávnený odber zemného plynu podľa § 82 ods. 1
písm. d) zákona o energetike je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (uznesenie sp. zn. 3 Obdo 51/2017, zo dňa 22.3.2018, uznesenie sp. zn. 5 Obdo 32/2012, zo dňa 29.11.2018, uznesenie zo dňa 12.3.2015, sp. zn. 3 Cdo 99/2012, rozsudok zo dňa 29.11.2011, sp. zn. 4 Cdo 102/2010, rozsudok zo dňa 21.3.2018, sp. zn. 6 Asan/19/2017, rozsudok zo dňa 18.7.2018, sp. zn. 10 Asan 22/2017, rozsudok zo dňa 19.6.2018, sp. zn. 10 Asan 26/2017). Na odbernom mieste žalovaného v období od 31.12.2017 do 30.5.2018 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber zemného plynu je podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považovaný za neoprávnený odber. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška, Severná 26, Banská Bystrica. Znalec v znaleckom posudku č. 565/PL-2018 uviedol že „Optickým skúmaním povrchu plomby som zistil, že plomba má odstránené opracovaním obidva zaisťovacie prvky plomby, čo umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily.“
8. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že dodatočný dôkaz, že plynomer sa nachádza na verejne prístupnom mieste predložil až po vynesení rozhodnutia z dôvodu, že mal za to, že sudca jeho vyjadrenie v konaní, že plynomer sa nachádza na verejne prístupnom mieste nespochybní aj na základe fotodokumentácie, kde je to jednoznačné. Sám žalobca mu v tomto dal za pravdu v mailovej komunikácií; inak to ani nemohlo byť, lebo taká je skutočnosť.
9. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že ak žalovaný namieta, že meradlo sa nachádza na verejne prístupnom mieste; tak toto jeho tvrdenie je v rozpore so závermi vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania. Bolo jednoznačne preukázané, že meradlo plynu je umiestnené na pozemku ohradenom plotom, na ktorý sa nie je možné dostať bez súčinnosti oprávnenej osoby.
10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.4.2022 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).
11. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žalobe. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci totiž vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie relevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej žaloby a žalovaného prednesených na jeho obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu.
12. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými aspektmi predmetnej žaloby.
13. Súd prvej inštancie totiž v odôvodnení svojho rozsudku v dostatočnom rozsahu a prehľadne rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z ktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil prečo považoval žalobu za dôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p. Za porušenie základného
práva zaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie zjavne neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 165/2011).
14. A pretože žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa nevyrovnal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolaciemu súdu sa javí úloha vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 C. s. p.) ako kontraproduktívna a neúčelná, keďže žalovaným prezentované „podstatné tvrdenia“ v odvolaní boli vo všetkých súvislostiach zodpovedané v dôkladnej a presvedčivej argumentácii súdu prvej inštancie.
15. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých právnych a skutkovo relevantných otázok v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na uvedenom základe neboli, z povahy veci právne irelevantné odvolacie námietky žalovaného, spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v intenciách odvolacích námietok žalovaného odvolací súd uvádza, že z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že:
17.1 Pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. Odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 107/2008, sp. zn. 4 Cdo 102/2010).
17.2. Ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike obsahuje definíciu neoprávneného odberu plynu a ods. 2 právneho dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, t. j. povinnosť takéhoto odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu škodu, ak vznikla. Ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu, škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 30/2009).
17.3. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo 32/2018).
18. Skutočne vzniknutou škodou podľa ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, sa rozumie hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu a náklady vynaložené prevádzkovateľom distribučnej siete v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, ktoré by mu inak nevznikli. Pre určenie výšky vzniknutej škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike je nevyhnutné poznať presné množstvo takto odobratého plynu. Presné množstvo odobratého plynu je možné určiť len určeným meradlom s platným overením, na ktorom nie je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Ak bolo na určenom meradle plynu zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii porušené, nie je možné použiť pri určení výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu namerané hodnoty odobratého plynu, a to bez ohľadu na to, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu.
19. Pretože žalobca v spore súkromným znaleckým posudkom v súlade § 209 ods. 2 C. s. p. preukázal, že žalovaný (odberateľ) v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu, vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).