Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/70/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobcu: SPORT HOCKEY, s.r.o., Kladnianska 45, Bratislava, IČO: 35 739 461, zastúpený: LEGAL & CORP s.r.o., Gajova 11, Bratislava, IČO: 47 237 325, proti žalovanému: X/ D. T., U.. XX.X.XXXX, E.A. XXA, R., zastúpenému advokátkou Mgr. Zuzanou Kyseľovou, Záhradnícka 4874/53, Topoľčany, 2/ TENIS CLUB 26, Stavbárska 8776/12A, Bratislava, IČO: 42 266 017, zastúpenému advokátom JUDr. Milanom Kyseľom, Tríbečská 2136/4, Topoľčany, o zaplatenie 22.959 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -267, zo dňa 18.10.2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 17.527,72 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 17.527,72 eura od 9.2.2018 do zaplatenia m e n í tak, že žalobu proti žalovanému 1/ z a m i e t a.

II. Žalovanému 1/ p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 17.527,72 eura spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 17.527,72 eura od 9.2.2018 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu zamietol; žalobcovi priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 52,68 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 14.5.2018 sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia 22.959 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného užívania nižšie špecifikovaného pozemku na tom skutkovom základe, že ako podnikateľský subjekt bol začiatkom roka 2014 požiadaný zo strany žalovaného 1/, aby uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou EROSETTE, s.r.o. ako predávajúcim, predmetom ktorej malo byť nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom evidovaným Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pozemok D.. A. ,,C“ Č.. XXX/X o výmere 2551 m2, evidovaného na M. Č.. XXXX, O.: R. B., O.: R. - G. Č. H., L.. Ú..: H. (ďalej aj ,,pozemok 1“) a pozemok D.. A. ,,C“ Č.. XXX o výmere 1631 m2, Y. na M. Č.. XXXX, O.: R. B., O.: R. - G. Č. H., L.. Ú..: H. (ďalej aj ,,pozemok 2“). Žalovaný 1/ uzatvoril so žalobcom ústnu dohodu (ďalej aj ,,dohoda“), predmetom ktorej bolo a) nadobudnutie vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom žalobcom od spoločnosti EROSETTE, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy, b) žiadosť o poskytnutie úveru z banky žalobcom, aby ten mal dostatok finančných prostriedkov na odkúpenie nehnuteľností, c) odkúpenie pozemku 1 žalovaným 1/ do dvoch rokov od poskytnutia úveru žalobcovi, t. j. do 19.2.2016 a d) pozemok 2 mal ostať vo výlučnom vlastníctve žalobcu na účely jeho vlastnej podnikateľskej činnosti. Žalobca a žalovaný 1/ sa dohodli na uzavretí obchodu tak, že žiadateľom o úver bude výlučne žalobca, a žalovaný 1/ mu bude splácať mesačné splátky úveru pripadajúce na výmeru pozemku 1. Žalobca uzavrel dňa 19.2.2014

Zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Žalobca na základe uzatvorenej dohody so žalovaným 1/, uzavrel dňa 4.3.2014 kúpnu zmluvu so spoločnosťou EROSETTE, s.r.o. Následne došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalobcu, čím sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností. Kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným 1/ nebola v zmysle dohody uzatvorená v stanovenej lehote, t. j. do 19.2.2016 a preto žalobca žalovaného 1/ niekoľko krát telefonicky, formou SMS správ, e-mailom zo dňa 19.11.2015 a ústne na osobných stretnutiach kontaktoval a vyzýval, aby kúpnu zmluvu uzatvorili, avšak bezúspešne. Žalovaný 1/ na výzvy žalobcu reagoval spôsobom, že ,,má počkať“, že ,,zháňa peniaze“, ,,čo najskôr to odkúpi“ a podobne. Až dňa 8.6.2017, uzatvoril žalobca so žalovaným 1/ kúpnu zmluvu (ďalej aj ,,kúpna zmluva“), t. j. sedemnásť mesiacov po lehote stanovenej dohodou. Predmetom tejto kúpnej zmluvy boli okrem predaja samotného pozemku 1 aj tenisové kurty, ktoré sú jeho imanentnou súčasťou, nakoľko boli súčasťou pozemku 1 už v dobe pred uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 4.3.2014 a ich rozsah je takmer identický s rozlohou pozemku 1. Dňa 6.7.2017 bol uskutočnený prevod vlastníckeho práva k pozemku 1 zo žalobcu ako pôvodného výlučného vlastníka, na žalovaného 1/ ako nadobúdateľa a nového výlučného vlastníka. Napriek skutočnosti, že žalovaný 1/ nebol v období po 19.2.2016 vlastníkom pozemku 1 a neuzatvoril so žalobcom kúpnu zmluvu, žalovaní aj naďalej využívali pozemok 1 na prevádzkovanie a prenájom tenisových kurtov. Prevádzkovanie tenisových kurtov žalovanými na pozemku 1, v období od nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku 1 žalobcom až do prevodu vlastníckeho práva na žalovaného 1/, preukazujú zverejnené podujatia organizované a uskutočnené žalovanými, prístupné prostredníctvom internetu, internetových webových stránok sociálnej siete W., a prostredníctvom fotiek verejne prístupných na W. D. a W. stránke žalovaných. Prevádzku tenisových kurtov žalovaný 1/ vykonával priamo v priestoroch tenisových kurtov, vyberal poplatky za užívanie tenisových kurtov a bol priamou kontaktnou osobou, uvedenou na internetových stránkach, na ktorých boli zverejnené informácie o prevádzkovaní tenisových kurtov, ako aj v rámci organizovania podujatí. Pri všetkých podujatiach organizovaných na pozemku 1 bol zároveň uvedený ako oficiálny prevádzkovateľ tenisových kurtov žalovaný 2/, ktorý túto činnosť vykonával za poplatky. Žalovaný 1/ si na pozemku 1 taktiež postavil stavbu pevne spojenú so zemou určenú na bývanie. Stavba sa nachádza na území pozemku 1, ktorý je už vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/, a zároveň sčasti aj na pozemku 2, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. V predmetnej stavbe sa žalovaný 1/ pravidelne zdržiava a využíva ju na bývanie. Žalovaný 1/ pri realizácii stavby bez súhlasu žalobcu odstránil plot, ktorý slúžil na vymedzenie hraníc medzi pozemkami 1 a 2, čím opätovne a bez súhlasu zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaní tak užívali pozemok 1 v dobe od nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku 1 žalobcom až do 6.7.2017, t. j. do prevodu vlastníckeho práva k pozemku 1 na žalovaného 1/, bez právneho dôvodu, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili. Žalovaní užívali pozemok 1 počas celého uvedeného obdobia bez akéhokoľvek finančného protiplnenia, a to aj napriek skutočnosti, že žalobca bol výlučným vlastníkom pozemku 1 a v období od februára 2016 do 6.7.2017, t. j. po uplynutí lehoty na uzatvorenie kúpnej zmluvy so žalovaným 1/, neposkytol súhlas na užívanie pozemku, za čo mu patrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaní svojim konaním znemožnili žalobcovi ako vlastníkovi pozemku 1 jeho užívanie, na základe čoho došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia na ich strane na úkor žalobcu, a to vo výške priemerného mesačného nájomného za pozemok 1, a to za každý kalendárny mesiac od februára 2016 až do júla 2017. Žalobcom navrhovaná výška vrátenia bezdôvodného obohatenia je 0,50 eura za 1 m2 za každý kalendárny mesiac od februára 2016 až do júla 2017, t. j. vo výške 1.275,50 eura za celú plochu pozemku 1 vo výmere 2.551 m2 za každý kalendárny mesiac od februára 2016 do júla 2017, celkovo 22.959 eur s príslušenstvom. Navrhovaná suma je zároveň nižšia ako je priemerná výška ceny za užívanie pozemkov v lokalite, kde sa nachádza pozemok 1. Žalovaní by inak v prípade uzatvorenej nájomnej zmluvy platili nájomné ako odplatu za užívanie veci vo výške od 1 eur do 1,40 eura za 1 m2 za každý kalendárny mesiac užívania pozemku 1. Žalobca ako osoba oprávnená požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia, niekoľko krát vyzval žalovaných k zmieru a k vydaniu bezdôvodného obohatenia formou ústnej a písomnej výzvy, pričom túto výzvu dňa 8.2.2018 prevzal a podpísal otec žalovaného 1/.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( ), súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba je sčasti dôvodná. Žalobca sa žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaných, plynúceho z ich užívania pozemkov v tom čase v jeho výlučnom vlastníctve, a to z dôvodu, že na toto užívanie od 19.2.2016 do 6.7.2017 im nedal súhlas. Podľa žalobcu boli so žalovaným 1/ ústne dohodnutí na užívaní pozemku 1 iba v 2 - ročnej lehote, teda do 19.2.2016. Na druhej strane žalovaní tvrdili, že sa nejednalo o 2 - ročnú dobu do 19.2.2016, ale išlo o dohodu o 4 - ročnom užívaní, teda povinnosť

žalovaného 1/ uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobcom do 19.2.2018. Zároveň vzniesli námietku premlčania, nakoľko žalobca už od 19.2.2016 vedel o tom, kto sa bezdôvodne obohacuje, ale žalobu podal až dňa 14.5.2018.

3. Sporným v konaní nebolo uzatvorenie ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným 1/ s tým, že po určitej dobe medzi sebou uzatvoria kúpnu zmluvu na pozemok 1. Taktiež sporným nebola ani skutočnosť, že žalovaní uvedený pozemok 1 počas rozhodného obdobia užívali (túto skutočnosť žalovaní v priebehu konania výslovne potvrdili). Naopak, sporným medzi stranami bola dĺžka dohodnutej doby na užívanie pozemku, a síce žalobca mal za to, že ide o 2 - ročnú, pričom žalovaní boli názoru, že bola dohodnutá 4

- ročná užívacia doba. Inými slovami, ak by išlo o dobu 2 - ročnú, tak by žalovaní po jej uplynutí pozemok 1 bezdôvodne užívali. Ak by sa však jednalo o dobu 4 - ročnú, tak by na užívanie predmetného pozemku za žalované obdobie mali právny dôvod.

4. Súd prvej inštancie ako prvé (a to aj v zmysle ustálenej súdnej praxe), z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalovanými posudzoval možné premlčanie nároku žalobcu, so záverom, že časť žalovaného nároku - od 19.2.2016 do 13.5.2018 je premlčaná. Vzhľadom na akceptáciu žalobcu s týmto výstupom žalovaných (viď pojednávanie dňa 27.3.2019 - zvukový záznam 7:32) nie je potrebné túto skutočnosť ďalej a podrobne odôvodňovať.

5. Aj keď strany v konaní argumentovali, resp. videli spornosť najmä v dohodnutom období, teda, či išlo o dohodu o 2 - ročnom, resp. 4 - ročnom období užívania pozemku 1, súd prvej inštancie posúdil túto dohodu ako zmluvu o budúcej zmluve podľa . Nemal za sporné, že žalobca a žalovaný 1/ uzavreli vo februári 2014 ústnu dohodu s tým, že po určitej dobe (jej dĺžka bola v konaní sporná) žalovaný 1/ od žalobcu pozemok 1 odkúpi - uzavrú medzi sebou kúpnu zmluvu. Len na okraj, aj sám žalovaný 1/ sa vo svojom vyjadrení (č. l. 102) označil ako budúci kupujúci. Nakoľko pre zmluvu o budúcej zmluve okrem iného vyžaduje aj písomnú formu, ktorá však nebola zmluvnými stranami dodržaná, ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy. Na takúto neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Keďže absolútna neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému, a teda právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností je bez pochýb zrejmý záver, že žalovaní užívali danú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu; bezdôvodne sa teda na úkor žalobcu obohatili. Po prihliadnutí na dôvodne vznesenú námietku premlčania (ide o obdobie od 19.2.2016 do 13.5.2016), je tak zrejmé, že žalovaní užívali pozemok 1 bez právneho dôvodu, a to od 14.5.2016 do 5.7.2017 (6.7.2017 bol žalovaný 1/ zavkladovaný do katastra nehnuteľností ako vlastník).

6. Okrajovo považoval za potrebné podotknúť, že v tomto smere je právne irelevantná zmluva o budúcej zmluve zo dňa 21.2.2017, nakoľko tá nepredstavuje, a v tej dobe ani nepredstavovala právny dôvod na užívanie danej nehnuteľnosti. Uvedená zmluva neobsahuje žiadnu úpravu a riešenie práva užívania pozemku 1 zmluvnými stranami v rozhodnom období.

7. Naznačeným smerom sa súd prvej inštancie dostal k samotnému vyčísleniu bezdôvodného obohatenia žalovaných. Žalobca pri výpočte žalovanej istiny vo výške 22.959 eur vychádzal zo stanovenia orientačnej ceny za prenájom nehnuteľností, vypracovanej realitnou kanceláriou CB real s.r.o.. Žalovaní s uvedeným stanovením ceny nesúhlasili, nakoľko ,,nevychádza zo skutočnosti, že pozemok bol užívaný výlučne na športové účely a z dôvodu ekonomických špecifík podnikania v oblasti športu“. Žalobca v reakcii na toto tvrdenie opakovane žiadal aby žalovaný 2/ predložil účtovné závierky za obdobie 2014, 2015, 2016 a 2017, čo sa však nestalo. Súd prvej inštancie bol názoru, že žalobca osvedčil cenu za prenájom daného pozemku v rozhodnom období, pričom námietky žalovaných neboli na mieste. Tí navyše v tomto smere zostali pasívni, žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom predložené stanovenie ceny, v konaní nepredložili. Taktiež nepredložili, na potvrdenie ich argumentov, účtovné závierky. Je dôvodné uviesť, že aj keď tento cenový odhad uvádza orientačnú cenu za obdobie január 2016 až jún 2017 v rozpätí od 1 eur do 1,40 eura za m2, tak žalobca požadoval 0,50 eura za m2, teda rádovo nižšiu sumu. V konaní bolo preukázané, že žalovaní predmetnú nehnuteľnosť užívali (žalovaný 1/ osobne a žalovaný 2/ ako organizátor turnajov a iných športových akcií), pričom za uvedené športové akcie vyberali aj vstupné (č. l. 38, 39, 40, 47, 48). Je tak daný ekonomický rozmer ich aktivít. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdil, že pozemok 1 užíval výlučne ako fyzická osoba a ako hráč tenisu a že

sa tak nemohol obohatiť, toto jeho tvrdenie súd prvej inštancie považoval za alibistické. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že pozemok 1 žalovaní užívali v plnom rozsahu, organizovali na ňom rôzne kultúrne či športové aktivity a mali z tejto činnosti prospech. Žalovaný 1/ pri organizovaní športových turnajov organizovaných žalovaným 2/ vystupoval ako jeho štatutárny orgán. Táto skutočnosť ani nebola sporná. Žalovaní pritom sami počas pojednávaní ústne uviedli, že ekonomickú činnosť na danom pozemku vykonával žalovaný 2/. Žalobcom požadovaná suma 0,50 eur/m2, je tak podľa názoru súdu prvej inštancie primeraná tam vzniknutým pomerom. V danom období bol výlučným vlastníkom pozemku 1 žalobca a nie žalovaní. Tí však v plnej miere tento pozemok užívali.

8. Považoval tiež za príznačné dať do porovnania cenu za nájom dohodnutú zmluvou zo dňa 30.12.2012 (č. l. 130) medzi spoločnosťou EROSETTE, s.r.o. a žalovaným 2/. Zmluvné strany si dohodli nájomné vo výške 833 eur mesačne. Ak bolo v roku 2012 dohodnuté nájomné v sume 833 eur mesačne, tak pri 0,50 eur za m2, ktoré požaduje žalobca a ktoré predstavuje 1.275,50 eura mesačne, nemožno s odstupom času v rozhodnom období (rok 2016 a 2017) hovoriť o jeho nesprávnosti (avšak pre iné dôvody, ako to naznačili žalovaní). Ide o nájomné v primeranej výške, a to aj s prihliadnutím na pravidelný rast cien nájmov v Bratislave, resp. v danej lokalite. Na vyvrátenie tejto skutočnosti žalovaní nepredložili súdu žiadny dôkaz či argumentáciu. V tomto smere tiež spomenul, že žalovaný 1/ na začiatku konania nespochybnil výpočet bezdôvodného obohatenia, ale iba namietol pôvodne uplatnenú výšku bezdôvodného obohatenia vo výzve (č. l. 99). Následne týmto smerom dôvodil, že cenový odhad za prenájom nehnuteľnosti nevychádza zo skutočnosti, že pozemok 1 bol užívaný výlučne na športové účely. Žalovaný 2/ v zásade použil rovnakú argumentáciu (tak ako počas celého konania) a poukázal na ekonomické špecifikum podnikania, ktoré však nijakým spôsobom nezdokladoval a nerozvinul. Súd prvej inštancie výšku požadovanú žalobcom posúdil ako primeranú, a to aj s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, zistený skutkový stav a predložené dôkazy. Žalobca dokonca požadoval sumu nižšiu, ako vyplýva z cenového porovnania.

9. Súd prvej inštancie tiež ozrejmil, že dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, teda strata sporu, nároku. Každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Nie je úlohou súdu, aby ex offo nahrádzal procesnú aktivitu strán ohľadom jej dôkazného bremena. Strana musí preukázať to, čo tvrdí. Ak teda žalobca niečo tvrdí, musí to preukázať, musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. Ak následne žalobca preukáže toto svoje tvrdenie, presúva sa dôkazné bremeno na žalovaných. Dôkazné bremeno potom väzí na strane žalovaných. To však v konaní žalovaní ohľadne nesprávnosti výšky nájmu za rozhodné obdobie neuniesli.

10. Celková suma nájmu za jeden mesiac tak predstavuje 1.275,50 eura (0,50 eura za m2 x 2.551 m2). Žalovaní užívali pozemok 1 bez právneho dôvodu v roku 2016 v mesiaci máj, jún, júl, august, september, október, november a december a počas roku 2017 v mesiaci január, február, marec, apríl, máj, jún a júl. Z dôvodu premlčania však má žalobca nárok iba za 18 dní za mesiac máj 2016 (14.5 - 31.5). Nakoľko je žalovaný 1/ odo dňa 6.7.2017 vlastníkom daného pozemku, má žalobca za mesiac júl 2017 nárok iba za 5 dní (1.7 - 5.7) - tu žalobca požadoval úhradu za celý mesiac júl 2017 ignorujúc skutočnosť, že od 6.7.2017 už nebol jeho vlastníkom. Uvedené vo výsledku znamená plných 13 mesiacov, čo predstavuje 16.581,50 eura (13 x 1.275,50 eura), plus zvyšných 18 dní v mesiaci máj 2016 a 5 dní v mesiaci júl 2017. Mesiac máj 2016 mal 31 dní, čo pri 1.275,50 eura mesačne predstavuje zaokrúhlene 41,14 eura za deň, teda bezdôvodné obohatenie za 18 dní vo výške 740,52 eura (41,14 eura x 18). Mesiac júl 2017 mal 31 dní, čo pri 1.275,50 eura mesačne predstavuje zaokrúhlene 41,14 eura za deň, teda bezdôvodné obohatenie za 5 dní vo výške 205,70 eura (41,14 eura x 5). Celková výška bezdôvodného obohatenia žalovaných je 17.527,72 eura (16.581,50 + 740,52 + 205,70).

11. Žalobca síce navrhol vykonanie znaleckého dokazovania, ktorým sa určí priemerná cena zadané obdobie (č. l. 207), avšak počas konania od tohto návrhu upustil. Pred skončením dokazovania na pojednávaní 18.9.2019 nežiadal znalecké dokazovanie týmto smerom a uvedené nespomenul ani vo svojej záverečnej reči. Súd prvej inštancie mal za to, že i vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, považoval za zistenú, ustálenú a primeranú výšku nájmu daného pozemku v rozhodnom období, pričom zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca požadoval omnoho nižšiu sumu s akou pracoval cenový odhad.

Taktiež zohľadnil pasivitu žalovaných v tomto smere s tým, že dôkazné bremeno sa presunulo na ich stranu; v tomto smere ho neuniesli. Taktiež je dôvodné porovnanie cien v nájomnej zmluve zo dňa 30.12.2012 (č. l. 130) s nájomným, ktoré žiadal žalobca (bod 36. rozsudku). Súd prvej inštancie bol názoru, že znalecké dokazovanie bolo nepotrebné a nehospodárne, pričom pri svojom postupe okrem vyššie uvedeného zohľadnil aj čl. 17 C. s. .p. Žalovaní túto výšku navyše relevantným spôsobom nespochybnili.

12. Ak žalovaní svorne tvrdili, že výška bezdôvodného obohatenia je nesprávna a to s poukazom na predžalobnú výzvu, kde žalobca uviedol 95.662,50 eura, uvedený argument nepovažoval za právne relevantný. Predmetom konania bola žaloba o zaplatenie 22.959 eur (1.275,50 eura za 18 mesiacov). Výška uvedená v predmetnej výzve pri bezdôvodnom obohatení nijakým spôsobom neovplyvňuje výšku a jej dôvodnosť v samotnej žalobe a konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia. Výzvou na plnenie (resp. predžalobnou výzvou) sa strana cítiaca v práve domáha zaplatenia pohľadávky a zároveň upozorňuje dlžníka na existenciu (či aj reálnych je v tomto smere nepodstatné) svojich práv. Uvedená výzva pri bezdôvodnom obohatení nepredstavuje zákonnú podmienku uplatnenia práva veriteľom u dlžníka, resp. u povinnej osoby ako napríklad pri s poukazom napríklad na , alebo a podobne. Nejde tak o právo, ktoré sa musí najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, a teda je argumentácia žalovaných ohľadne nesprávnej ceny v tejto výzve právne irelevantná.

13. Čo sa týka ďalších námietok, resp. argumentov strán (prístupová cesta, vlastnoručný rozpis splátok a ich výška a započítavanie hier tenisu, stretnutia so zástupcom žalobcu, podnikateľské zámery strán, neférové a ekonomicky nerentabilné podmienky pri užívaní pozemku 1 žalovaným 1/ a pod. - a teda prakticky aj celá argumentácia ohľadne dĺžky fixačného obdobia) týmito sa súd prvej inštancie nezaoberal, nakoľko boli pre spor a pre posúdenie opodstatnenosti žaloby nepodstatné a jedná sa o právny balast. Súd sa zaoberal všetkými námietkami, pre vec dôležitými - právny dôvod užívania pozemku a výška bezdôvodného obohatenia (nájom). Ústavný súd SR (napr. , II. ÚS44/03, , , ), pravidelne vo svojich rozhodnutiach pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Preto odôvodnenie všeobecného súdu, ktorý stručne a jasne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že je realizované právo strany na spravodlivé konanie. Aj Európsky súd pre ľudské práva uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, avšak článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, napr. García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21.01.1999 alebo Van der Hurk proti Holandsku zo dňa 19.04.1994. Tu je potrebné tiež jedným dychom dodať, že právo strany na spravodlivý súdny proces neznamená, že jej bude automaticky vyhovené. Nejedná sa totiž o jej absolútne právo. Žalovaní v konaní nepreukázali žiadne skutočnosti, ktoré by vyvrátili dôkazy a listiny predložené žalobcom, resp. dôkazy a listiny podstatné pre spravodlivé posúdenie sporu. Obaja žalovaní v konaní rovnako dôvodili existenciou fixačnej 4 - ročnej lehoty na užívanie pozemkov, resp. venovali sa vysvetľovaniu logickej i ekonomickej podstaty a opodstatnenosti takejto dohody a postupu. Podstatnú argumentáciu pre svoju obranu v konaní ale pred súdom neprezentovali (okrem námietky premlčania). Pre vec bolo podstatné posúdiť platnosť dohody a s tým spojené ďalšie právne následky. Keďže právny dôvod na užívanie pozemku 1 nebol, žalovaní sa bezdôvodne obohatili.

14. Záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie (pohľadávku) a dlžníkovi povinnosť na plnenie (dlh) vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok, teda okrem iného aj z bezdôvodného obohatenia, ako výslovne stanovuje zákon. Bezdôvodné obohatenie teda predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania.

15. Keďže sa žalovaní dostali do omeškania, zaviazal ich súd prvej inštancie aj na zaplatene úrokov z omeškania v súlade s v spojení s nariadenia vlády č. 87/1995 Z.

z. v znení účinnom po 1.2.2013. Žalovaní sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu žalobcovi, žalobca tak má nárok domáhať sa aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške, ktorá je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo je v danom prípade 5 % ročne. Výzva na plnenie bola žalovanými prevzatá dňa 8.2.2018 (je nepodstatné, že otec žalovaného 1/ ju zabudol žalovanému 1/ dať, pričom samotné prevzatie dňa 8.2.2018 žalovaný 1/ ako štatutárny orgán žalovaného 2/ ani nespochybnil). Žalovaní sa dostali do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia dňom nasledujúcim po tom, čo im bola doručená predmetná výzva, teda sú v omeškaní od 9.2.2018.

16. Súd prvej inštancie v rámci svojej edukačnej a rozhodovacej činnosti upriamil pozornosť strán aj na . Samotné strany výslovne svojím konaním zapríčinili vznik súdneho sporu, pričom svojím jednoznačne laxným prístupom k úprave svojich práv a povinností (ústna dohoda

- absolútne neplatný právny úkon, rozpis platieb, fixačné obdobia, ako i ostatné ústne neformálne dojednania a iné) spôsobili medzi sebou právny zmätok, kedy ani jedna zo strán prakticky nepozná svoje práva a povinnosti, na ktoré sa ale zaviazala a najmä, z ktorých pre seba vyvodzuje priaznivé okolnosti. Po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, z dôvodov vyššie uvedených, nárok žalobcu posúdil ako sčasti dôvodný a žalobe v nepremlčanej časti s prihliadnutím na pomernú časť mesiaca júl 2017 vyhovel.

17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a tak, že žalobcovi priznal pomerné právo na náhradu trov. Žalobca si uplatňoval sumu vo výške 22.959 eur s príslušenstvom, pričom bol úspešný v časti 17.527,72 eur s príslušenstvom, čo predstavuje 76,34 % úspechu a 23,66 % neúspechu. Čistý úspech žalobcu teda predstavuje 52,68 % (76,34 mínus 23,66). V súlade s rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania. O ich výške podľa rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

18. Proti rozsudku podal žalovaný 1/ odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) bola námietka, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovení , dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ustanovení a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovení Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie v odseku 31 a napadnutého rozsudku, pretože nikdy nepotvrdil, že by pozemok 1 užíval - v zmysle vykonávania ekonomickej aktivity na ňom naopak, použil nasledovnú formuláciu „pozemok č. 1 užíval od roku 2012 žalovaný 2/ - najprv na základe nájomnej zmluvy so spoločnosťou EROSETTE, s.r.o., následne na základe Dohody so žalobcom z roku 2014 a v súčasnosti na základe zmluvy s jeho vlastníkom - žalovaným 1/. Aktivity, ktoré som ja (žalovaný 1/) na pozemku č. 1 vykonával, boli aktivitami štatutárneho zástupcu žalovaného 2/, ďalej aktivitami športovca, ktorý na uvedenom pozemku športoval.“ Nerozumie preto záveru súdu prvej inštancie, akým spôsobom „osobne“ užíval nehnuteľnosť. Predsa ekonomickú činnosť na pozemku 1 vykonával žalovaný 2/, ktorého bol žalovaný 1/ štatutárnym zástupcom. Štatutár poľnohospodárskeho družstva, ktorý vstupuje na pozemok, lebo kontroluje práce na poľnohospodárskej pôde alebo traktorista, ktorý vstupuje na pozemok, lebo orie pôdu (ak teda ide o pôdu, ktorá by sa mala užívať bez právneho dôvodu), sa obohacujú? Obohatil sa teda každý, kto v danom období vstúpil do tenisového areálu (pozemok 1)? Na základe uvedenej skutočnosti má žalovaný 1/ za to, že došlo k dezinterpretácii jeho vyjadrenia, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila skutkový i právny záver súdu prvej inštancie. Trval na tom, že sa užívaním pozemku 1 nemohol bezdôvodne obohatiť.

19. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v odseku 33 napadnutého rozsudku označil dohodu strán v konaní z februára 2014 ako zmluvu o budúcej zmluve týkajúcu sa nehnuteľnosti a preto ju

- pravdepodobne s ohľadom na - vyhodnotil ako absolútne neplatnú. Obsahom dohody z februára 2014 však bolo oveľa viac ako len úprava budúceho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; zjednodušene povedané - obsahom dohody bolo, že keď si žalovaný 1/ zabezpečí dostatok finančných zdrojov na kúpu pozemku 1, žalobca mu tento pozemok predá a dovtedy bude bankový úver v časti týkajúcej sa pozemku 1 fakticky splácať žalovaný 1/ (teda bude hradiť žalobcovi adekvátnu časť splátok úveru); dovtedy bude pozemok 1 užívať žalovaný 2/ bezodplatne. Žalovaný 2/

predsa dobrovoľne súhlasil s ukončením nájomnej zmluvy s pôvodným prenajímateľom - spoločnosťou EROSETTE, s.r.o., na základe ktorej mohol užívať tenisový areál až do 31.12.2022 - nemal dôvod to robiť, ak by sa strany ústne v dohode dohodli inak.

20. Na základe uvedených skutočností mal za to, že ak aj boli ustanovenia dohody týkajúce sa úpravy práv a povinností v súvislosti s budúcim prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti neplatné pre nedodržanie písomnej právnej formy, ostatné ustanovenia dohody boli platnými, nakoľko zákon nevyžaduje pre dohodu o užívaní nehnuteľnosti písomnú formu.

21. V tejto súvislosti upriamil pozornosť aj na to, že žalovaný 1/ platil žalobcovi splátky úveru počas prvého fixačného obdobia, počas ktorého žalovaný 2/ bezodplatne užíval pozemok 1, to je nesporné. Rovnako tak však žalovaný 1/ platil tieto splátky aj počas druhého fixačného obdobia, od februára 2016 až do septembra 2016, keď už mal zabezpečené bankové financovanie kúpy pozemku 1 prostredníctvom úveru schváleného bankou ČSOB, a.s. Zmluvu o poskytnutí úveru uzatvoril žalovaný 1/ s uvedenou bankou dňa 5.9.2016, kedy súčasne vyzval žalobcu k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode pozemku 1. Od uvedeného času to bol práve žalobca, kto „odďaľoval“ uskutočnenie dohodnutej realitnej transakcie, ako to potvrdil svedok D. L., ktorý sa ako jediný svedok od októbra 2016 zúčastňoval rokovaní a ostatnej komunikácie so žalobcom, vedúcich k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode pozemku 1 na žalovaného 1/, a počas ktorých žalobca opakovane verbálne, zrozumiteľne a jasne potvrdil obsah dohody uzatvorenej v roku 2014 medzi žalobcom, žalovaným 1/ a žalovaným 2/. V čom by v takejto konštrukcii obchodného vzťahu malo logiku, aby pôvodne dohodnuté bezodplatné užívanie pozemku 1 bolo zmenené na užívanie odplatné? Ekonomicky to nedávalo zmysel, bolo to absolútne neprijateľné. Zmena názoru na obsah ústnej dohody bola výlučne prejavom svojvôle žalobcu, ktorý dostal resp. dostával všetky finančné prostriedky, na ktorých sa strany vopred (v roku 2014) dohodli (splátku úveru dostal až do septembra 2016), dostal kúpnu cenu za pozemok 1, na ktorej sa strany vopred (v roku 2014) dohodli. Dostal teda presne to, na čom sa strany v roku 2014 dohodli. Po viac ako 7 mesiacoch však prišiel na to, že by z celej transakcie mohol získať ešte niečo navyše - a žiadal od žalovaného 2/ písomnou výzvou vydanie bezdôvodného obohatenia v obrovskej výške 95.662,50 eura. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi a nevyhodnotil ich v odôvodnení rozsudku, najmä v ich vzájomnej súvislosti - minimálne pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedka L., ktorú len odcitoval a tiež sa nevysporiadal s právnym posúdením argumentácie žalovaného 1/ o tom, že platil splátky úveru aj počas druhého fixačného obdobia, od februára 2016 až do septembra 2016, keď už mal zabezpečené bankové financovanie kúpy pozemku 1 prostredníctvom úveru schváleného bankou ČSOB, a.s. a že to bol práve žalobca, ktorý svojím postupom odďaľoval a oddialil uzavretie kúpnej zmluvy.

22. Poukázal na podľa neho významný a veľmi logický argument a síce, že ak by bol v čase podpisovania kúpnej zmluvy dňa 8.6.2017 považovaný žalobcom (ako predávajúcim) za jeho dlžníka, je nelogické a nepravdepodobné, aby žalobca nepodmienil uzavretie kúpnej zmluvy úhradou dlhu - sumy žalovaného bezdôvodného obohatenia. Nikto predsa nebude predávať nehnuteľnosť svojmu dlžníkovi, ak dlžník predtým alebo najneskôr spolu s kúpou neuhradí svoj dlh. Mal za zrejmé, že iniciatíva žalobcu smerujúca k požadovaniu bezdôvodného obohatenia vznikla až zásadne neskôr (7 mesiacov po podpísaní kúpnej zmluvy, keď žalobca zaslal žalovanému 2/ predžalobnú výzvu) a je postavená práve na fakte, že obsah ústnej dohody nie je možné bez pochybností preukázať.

23. Konanie žalobcu považuje preto za účelové a rozporné s dobrými mravmi. Žalobca od začiatku ich právneho vzťahu založeného ústnou dohodou z roku 2014 veľmi dobre vedel, že užívateľom tenisového areálu (pozemok 1) bol, je a bude žalovaný 2/. Vedel to dobre aj počas kamarátskeho vzťahu medzi konateľom žalobcu a žalovaným 1/ už dávno predtým. Vedel to aj na základe e-mailu, ktorý predložil ako dôkaz k žalobnému návrhu a ktorý súd spomenul v odseku 14 rozsudku. Rozpor konania žalobcu s dobrými mravmi je potrebné vnímať aj v kontexte argumentácie súdu prvej inštancie v odseku 40 rozsudku. Ak súd prvej inštancie nepovažuje tieto argumenty za právne relevantné, tak žalovaný 1/ si kladie otázku, či je spravodlivé a v poriadku, aby veriteľ, ktorý sa domnieva, že sa jedna osoba (žalovaný 2/) na jeho úkor bezdôvodne obohatila, tejto osobe pošle výzvu na zaplatenie horibilnej sumy 95.662,50 eura a následne podá žalobu na sumu 22.959 eur aj na inú osobu (žalovaného 1/), než je tento jeho domnelý dlžník - žalovaný 2/? A treba si uvedomiť, že túto investičnú príležitosť zabezpečil pre žalobcu žalovaný 1/. V konaní bol opakovane použitý argument o „zábezpeke“, ktorý je potrebné zdôrazniť aj na tomto mieste: Nadobudnutie pozemku 1 žalobcom za výhodnú cenu bolo v očiach žalovaného 1/ a 2/ akousi „zábezpekou“ pre žalobcu pre prípad, že žalovaní by neboli schopní plniť podmienky tejto

Dohody (najmä teda že by žalovaný 1/ nedokázal splácať alikvotnú časť úveru) a ak by takáto situácia nastala, ostal by tento pozemok, nadobudnutý žalobcom za výhodnú cenu, vo vlastníctve žalobcu a on by s ním mohol naložiť podľa svojho uváženia (= predať ho so ziskom). Inak ako bezodplatne nemalo pre žalovaného 2/ žiaden význam pozemok 1 užívať, pretože by to bolo v celej štruktúre transakcie neférové, ekonomicky nerentabilné a absolútne nevýhodné. Žalobca nikdy nemal záujem pozemok 1 užívať a kúpa uvedeného pozemku 1 spolu s pozemkom 2 z jeho strany bola len realizáciou finančne veľmi výhodnej investičnej príležitosti. Obstaral si od banky úver, ale zároveň mal v osobe žalovaného 1/ osobu, ktorá mu uhradila 100 % nákladov na splácanie alikvotnej časti úveru vo vzťahu k pozemku 1. Žalobca fakticky nemal s pozemkom 1 žiadne ďalšie náklady, lebo okrem úhrady alikvotnej časti úveru hradil žalovaný 1/ spolu so žalovaným 2/ aj daň z nehnuteľností a všetky ostatné náklady súvisiace s týmto pozemkom (úprava, údržba).

24. Nestotožnil sa ani s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v odseku 41 napadnutého rozsudku o právnom balaste. Práve logický kontext jednotlivých ústnych úkonov, ktoré v danom čase uskutočnili osoby, ktoré si dôverovali a preto netrvali na písomnej forme, je dôležitý pre posúdenie rozmeru konania žalobcu v súlade s dobrými mravmi, resp. v rozpore s nimi. Všetky úkony, na ktoré sa odvoláva žalobca, resp. žalovaný 2/ spolu so svedeckými výpoveďami svedkov preukazujú, že žalobca sa jednoducho rozhodol, pravdepodobne z ekonomických dôvodov, ktoré sám naznačil, získať z celej transakcie podstatne vyšší majetkový prospech, než na akom boli sporové strany pôvodne dohodnuté. V tom vidí žalovaný 1 rozpor s dobrými mravmi.

25. Pokiaľ ide o jednotkovú výšku bezdôvodného obohatenia - jej výšku žalovaný 1/ aj žalovaný 2/ namietali - s ohľadom na pôvodnú nájomnú zmluvu medzi spoločnosťou EROSETTE, s.r.o. a žalovaným 2/ z 30.12.2012, s pôvodne dohodnutou dĺžkou nájmu do 31.12.2022. Aj súd prvej inštancie použil uvedenú zmluvu pri argumentácii o adekvátnosti žalovanej jednotkovej výške bezdôvodného obohatenia 0,50 eur za m2, teda 1.275,50 eura mesačne za pozemok 1 (odsek číslo 36 rozsudku) a dospel k tomu, že ak bolo v roku 2014 dohodnuté nájomné vo výške 833 eur, je výška požadovaná v žalobnom návrhu 1.275,50 eura primeraná, a to aj s prihliadnutím na pravidelný rast cien nájmov v danej lokalite. Ak žalovaní, podľa názoru súdu prvej inštancie nepredložili na vyvrátenie tejto skutočnosti žiaden dôkaz či argumentáciu, potom uvádza, že samotná nájomná zmluva argument o primeranosti vyvracia - keďže predmetom nájmu boli okrem pozemku aj 2 nebytové priestory (o výmere 14,60 m2 a 127,2 m2 - slúžiace ako garáž a nebytové priestory - zázemie areálu). Dohodnuté nájomné 833 eur mesačne predstavovalo teda súčet nájomného za pozemok 1 a oba nebytové priestory, čo podstatným spôsobom deformuje primeranosť argumentu o adekvátnosti výšky bezdôvodného obohatenia požadovanej v žalobnom návrhu. K argumentácii o adekvátnosti žalovanej výšky bezdôvodného obohatenia použitej súdom prvej inštancie (odsek číslo 36 rozsudku), považoval za potrebné spomenúť, že samotná argumentácia a rovnako cenový odhad stanovený spoločnosťou CB Real, s.r.o. (odsek číslo 16 rozsudku) nezohľadňujú reálny stav cien na trhu a podstatné skutočnosti majúce vplyv na cenu za prenájom/užívanie obdobných pozemkov, ktorými sú napr. lokalita, poloha v rámci lokality (v tesnom susedstve pozemku 1 sa nachádza v Bratislave známy, výrazne negatívne vnímaný objekt „D.“), stav trhu (pravidelný rast cien nájmov v danej lokalite pre obdobné pozemky medzi rokmi 2014 a 2016 nebol výrazný, prípadne sa uskutočnil v minimálnej výške - napr. inflácia), účel využitia pozemku (šport, rekreácia). Jeho pasivita vo vzťahu k preukázaniu ne/adekvátnosti výšky žalovaného jednotkového bezdôvodného obohatenia, ktorou opakovane argumentuje súd prvej inštancie, vychádza z toho, že žalovaný nemohol predpokladať, že súd, aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov, posúdi dôkaz, ktorý podľa žalovaného 1/ preukazoval zásadnú neadekvátnosť žalovaného jednotkového bezdôvodného obohatenia voči hodnotám obvyklým v danom čase na danom mieste, ako dôkaz, naopak potvrdzujúci jeho primeranosť. Uvedená jednotková cena je v zásadnom rozpore s hodnotami používanými pri prevádzke športových areálov na území Bratislavy - napríklad areál nachádzajúci sa v lukratívnejšej časti Bratislavy, na X. Z. XX H. D., prevádzkovaný O. F. D., pozostávajúci zo 4 tenisových kurtov o celkovej výmere 2.592 m2 (obdobná výmera ako pozemok 1 - 2.551 m2), je vlastníkom pozemku, G. Č. R. - D., prenajímaný za nájomné v zmysle aktuálnych a reálnych trhových podmienok vo výške 733 eur za mesiac, t. j. 0,28 eura za m2 mesačne. Celkový ročný nájom je raz ročne upravovaný o mieru inflácie vo výške 1,36 %, t. j. 10,- eur mesačne. Rovnako sa za porovnateľných, veľmi podobných podmienok, prenajíma/užíva množstvo iných areálov v Bratislave, slúžiacich rovnakému účelu - šport, rekreácia. Predpokladal, že súd prvej inštancie nenariadil znalecké dokazovanie vo veci preukázania adekvátnosti žalovaného jednotkového bezdôvodného obohatenia (o ktoré žiadal aj žalobca) z dôvodu hospodárnosti konania preto, že žalobu ako nedôvodnú hodlá zamietnuť. Súd prvej

inštancie na pojednávaní neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ktoré za nesporné a neuviedol svoje predbežné právne posúdenie sporu, čím mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovení Nesúhlasil ani so závermi súdu prvej inštancie v bode 35 napadnutého rozsudku, nakoľko predloženie účtovných závierok žalovaného 2/, ktoré požadoval žalobca, resp. obsah účtovných závierok nemá s výškou bezdôvodného obohatenia, resp. s výškou ceny nájomného nič spoločné - išlo o prejav snahy žalobcu získať neverejné údaje o podnikaní inej osoby.

26. S poukázaním na vyššie uvedené, považuje výpočet výšky bezdôvodného obohatenia požadovaného žalobcom, ktorému súd prvej inštancie vyhovel a označil ho za žalobcom dostatočne osvedčenú a ktoré predstavuje takmer dvojnásobok obvyklej ceny nájmu za užívanie obdobných pozemkov v meste Bratislava, za neobjektívny, sporný, nezohľadňujúci aktuálne ceny nájmov pre túto kategóriu nehnuteľností a abstrahujúci spomínané ostatné podstatné skutočnosti. Rovnako za nesprávne a sporne posúdenú považuje dobu, počas ktorej mal žalovaný 2/ (resp. mali žalovaní, ako uvádza súd prvej inštancie) údajne užívať pozemok 1 bez právneho dôvodu a bez úhrad mesačného plnenia/nájmu. Na základe ústnej dohody žalobcu, žalovaného 1/ a žalovaného 2/ z roku 2014, žalovaný 1/ uhrádzal žalobcovi do septembra 2016 dohodnuté pravidelné mesačné splátky úveru (čo potvrdil aj žalobca - viď prílohy 3, 4 a 5 vyjadrenia žalovaného 1 zo dňa 26.7.2018) a súčasne mal žalovaný 2/ so žalobcom dohodnuté bezodplatné užívanie pozemku 1. Ak by sa aj ignoroval obsah dohody a pripustilo by sa bezdôvodné obohatenie (s čím naďalej nesúhlasí, právny dôvod k užívaniu pozemku 1 existoval - dohoda z roku 2014), je preto nesprávne priznať žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od mája 2016 do septembra 2016, za ktoré žalobca prijímal plnenia (pravidelné mesačné splátky úveru) od žalovaného 1/.

27. Mal za to, že skutkové zistenia obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a zároveň v jeho odôvodnení absentujú racionálne a logické úvahy, ktorými sa súd prvej inštancie spravoval pri posudzovaní skutkového a právneho stavu veci, čím mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie spravoval pri posudzovaní skutkového a právneho stavu veci, skutkové zistenia obsiahnuté v odôvodnení nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a právne posúdenie v odôvodnení v podstate absentuje úplne. Zarážajúce je predovšetkým to, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalovaného 1/ (žalovaných) a ním predloženými dôkazmi a naopak do odôvodnenia rozsudku v podstate len nekriticky (miestami doslovne) prebral skutkové tvrdenia žalobcu. Pokiaľ ide náhradu trov konania, má za to, že nebol pasívne legitimovaným v danom spore (bezdôvodne sa neobohatil), preto mu má byť priznaná náhrada trov konania v plnej výške.

28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K otázke pasívnej legitimácie žalovaného 1/ uviedol, že ústna dohoda zo začiatku roku 2014, ktorú opisujú žalobca a žalovaný 1/ prakticky totožne až na otázku, na akú dlhú dobu malo byť dohodnuté bezplatné užívanie pozemku, t. j. zmluva o výpožičke, bola uzatvorená medzi dvoma subjektami, a to medzi žalobcom a žalovaným 1/. Žalobca, ani jeho štatutárny orgán p. U., nemali vedomosť ani len o existencii žalovaného 2/, ako občianskeho združenia, a to až do 19.11.2015, kedy žalovaný 1/ prvý krát zaslal údaje o tomto subjekte žalobcovi e-mailom. Žalovaný 2/ teda nebol a nemohol byť účastníkom tejto dohody, čoho si je veľmi dobre vedomý aj žalovaný 1/, ktorý na tento argument reagoval na pojednávaní tak, že predsa na budove je označenie „26“. Právny zástupca žalobcu a žalobca na toto uviedli, že v prvom rade nie je žalobca povinný si všimnúť označenie „26“ na budove a už vôbec nie spojiť si túto informáciu s existenciou občianskeho združenia, ale ani komerčné označenie prevádzky nie je ako také bez ďalšieho spôsobilé preukázať existenciu právneho subjektu s týmto alebo podobným názvom.

29. Viackrát sa tiež vyjadril, že by nikdy neuzatváral žiadnu dohodu s občianskym združením. Pre neho bol v tej dobe osobou, ktorá garantovala plnenie dohody, žalovaný 1/ ako fyzická osoba a človek, s ktorým sa dlhú dobu poznali, poznal čiastočne majetkové pomery tejto fyzickej osoby a mali spolu priateľský vzťah. Ako už opakovane uviedol, bol to žalovaný 1/ - fyzická osoba D. T., kto oslovil žalobcu (ako aj iné osoby) najskôr s návrhom, aby žalobca žalovanému 1/ ručil za úver na kúpu pozemku. S týmto žalobca nesúhlasil (čo je viac než pochopiteľné). Z tohto dôvodu navrhol žalovaný 1/ iný model

„spolupráce“, a síce taký, že pozemok 1 aj pozemok 2 kúpi žalobca vo svojom mene a na svoj účet. Keďže na kúpu boli použité prostriedky z úveru, dohodli sa žalobca a žalovaný 1 takým spôsobom, že a) žalovaný 1/ pozemok 1 od žalobcu kúpi do skončenia prvého fixačného obdobia, t. j . do 2/2016, b) počas tohto obdobia, t. j. do 2/2016 má žalovaný 1 právo pozemok 1 užívať bezplatne, c) žalovaný 1/ je povinný uhrádzať žalobcovi alikvotnú časť splátok úveru, vo vzťahu k pozemku 1, a to až dovtedy, kým si pozemok 1 skutočne neodkúpi. Nikde v tejto dohode nebol, ani nemohol byť žalovaný 2/, nakoľko ako už uviedol, o jeho existencii v roku 2014 nemal ani len vedomosť a nemohol s ním teda uzatvoriť ani akúkoľvek dohodu o čomkoľvek. Dôkazmi ktoré preukazujú užívanie pozemku 1 zo strany žalovaného 1/ teda sú a) žalovaný 1/ nerozporuje že pozemok 1/ užíval, ale tvrdí že toto právo odvodzuje od žalovaného 2/, b) žalovaný 2/ toto právo ale nikdy odvtedy, čo pozemok 1 vlastnil žalobca nemal, nakoľko mu ho žalobca nikdy nezriadil. To, že nájomnú zmluvu s predchádzajúcim vlastníkom mal žalovaný 2/ nie je pre toto konanie podstatné. Žalobca kupoval pozemky nezaťažené užívacím oprávnením tretej osoby

- akejkoľvek a žalobca toto právo zriadil iba a len žalovanému 1/, ktorý jediný bol jeho partnerom pri celej dohode. Z tohto dôvodu nemôže žalovaný 1/ argumentovať tým, že mu užívanie pozemku umožnil žalovaný 2/, nakoľko žalovaný 2/ nikdy nemal ani užívacie oprávnenie k pozemku a nikdy nemal ani právo akejkoľvek tretej osobe umožniť jeho užívanie. Dohoda, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola nakoniec aj naplnená - i keď nie do dohodnutej doby (čo je vlastne podstatou tejto sporovej veci), a to tým, že to bol žalovaný 1/ kto pozemok 1 nakoniec od žalobcu kúpil. Dohoda bola plnená aj zo strany žalovaného 1/, kedy žalovaný 1/ hradil finančné prostriedky na alikvotnú časť splátok úveru žalobcovi. Táto povinnosť bola povinnosť žalovaného 1/ - čo uvádza aj sám žalovaný 1/. Z tohto dôvodu aj žalovaný 1/ strhával z platieb pre žalobcu napríklad položku za „hokej“ (dôkaz potvrdenie spísané žalovaným 1/ doložené ako prílohy vyjadrenia žalobcu zo dňa 8.1.2019). Avšak žalovaný 1/ započítaval s týmito svojimi splátkami úveru aj položky ako „F. E.“. Ako by mohol žalovaný 1/ započítavať voči bez rozporu svojmu záväzku pohľadávku, ktorá by nepatrila žalovanému 1/? Považoval za nesporné že žalovaný 1/ - fyzická osoba D. T., považoval za svoju pohľadávku za prenájom tenisových kurtov - pozemku 1, a teda jeho aktivity na pozemku 1 neboli zďaleka iba aktivitami športovca. Navyše žalovaný 1/ pravidelne organizoval na kurtoch tenisové turnaje, kde rovnako vyberal štartovné, hradil jedlo, trofeje a iné s tým súvisiace položky, ktoré by sme zrejme nenašli ako príjem ani ako výdaj v účtovných dokladoch žalovaného 2/. Tieto výbery a úhrady vykonával žalovaný 1/ ako fyzická osoba, čo nie je sporné a na čo nevedel reagovať ani na pojednávaní. A nakoniec sám žalovaný 1/ sa vyjadroval v priebehu celého konania na súde prvej inštancie konzistentne v tom zmysle, že pozemok 1 považoval za svoj a tak sa aj správal, t. j. užíval ho ako vlastný. Svedčí o tom množstvo vyjadrení žalovaného 1/ v tom zmysle, že „pozemok 1 dal žalovaný 1/ žalobcovi ako zábezpeku“ a pod., t. j. je zrejmé že žalovaný 1/ sa považoval za osobu oprávnenú užívať pozemok 1 od počiatku, t. j. od 2/2014 a považoval tento za „svoj“ a na žalobcu bol v optike žalovaného 1/ pozemok 1 iba „daný ako garancia pre žalobcu“. Nie je mysliteľné, aby žalovaný 1/ pri takomto vnímaní situácie, akokoľvek je toto vnímanie nesprávne, odvodzoval svoje užívacie oprávnenie od občianskeho združenia, ktoré nikdy so žalobcom žiadnu dohodu neuzatvorilo a o ktorého existencii žalobca do 19.11.2015 ani nevedel. V skutočnosti, a tomu zodpovedajú mnohé vyjadrenia žalovaného 1/, tento považoval pozemok 1 za svoj a užíval ho s týmto mylným úsudkom ako svoj.

30. K otázke pasívnej legitimácie žalovaného 1/ zhrnutím uviedol, že žalovaný 1/ uzatvoril ústnu dohodu so žalobcom začiatkom roku 2014; žalovaný 1/ hradil alikvotné splátky úveru a započítaval k týmto svojim záväzkom svoje pohľadávky - či už za „hokej“, ale najmä za prenájom tenisových kurtov, t. j. bez akýchkoľvek pochybností to bol aj žalovaný 1/ kto na pozemku 1 vykonával ekonomickú činnosť. Vykonávanie ekonomickej činnosti na tenisových kurtoch, ergo na pozemku 1 však nie je samé o sebe podmienkou vzniku nároku na bezdôvodné obohatenie, i keď v konaní je listinnými dôkazmi preukázané že aj túto činnosť žalovaný 1/ na pozemku 1 vykonával. Podstatné je, že žalovaný 1/ kontinuálne užívanie pozemku 1 priznáva. To, že toto užívanie nazýva „činnosťou športovca“, nie je podstatné. Analógia použitá žalovaným 1/ s poľnohospodárskym družstvom nie je na mieste pri tomto nespornom skutkovom stave. To poľnohospodárske družstvo v príklade použitom žalovaným 1/ totiž nesporne má užívacie oprávnenie k pôde. V tomto prípade ho žalovaný 2/ - občianske združenie nemá. Mal ho iba žalovaný 1/, a to na základe ústnej dohody a iba na dobu 2 rokov (prvé obdobie fixácie).

31. Pokiaľ ide o bezplatné užívanie pozemku dohoda so žalobcom bola dohodou dvojstrannou a bola uzatvorená výlučne medzi žalobcom a žalovaným 1/ v ústnej forme. Žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ nepreukázali žiadnym spôsobom, že by sa dohody mal zúčastniť žalovaný 2/ ako občianske združenie. Žalobca toto popiera a uvádza viaceré skutočnosti, ktoré pri ich logickom vyhodnotení vylučujú účasť

žalovaného 2/ na akejkoľvek dohode s ním. Spornou medzi žalobcom a žalovaným 1/ zostáva otázka, na akú dlhú dobu bolo zriadené bezplatné užívacie oprávnenie žalovanému 1/ zo strany žalobcu. Faktom je, a to nie je sporné medzi stranami sporu, že táto dohoda bola ústna a bola zo začiatku roku 2014. Boli pri nej prítomní iba žalobca a žalovaný 1/. Pre právne posúdenie spornej skutočnosti, a síce či bola výpožička dohodnutá na dobu 2 rokov, alebo 4 rokov, alebo dovtedy kým žalovaný 1/ nezoženie financie na kúpu pozemku 1 dal do pozornosti, že uviedol množstvo skutočností ktoré preukazujú to, že výpožička bola dohodnutá na dobu 2 rokov a tieto poukázal. Žalovaný 1/ vo všetkých svojich vyjadreniach v rámci konania na súde prvej inštancie tvrdil, že dohodnuté bolo odkúpenie v rámci prvých dvoch fixačných období, t. j. do 4 rokov. Vo svojom odvolaní uvádza, že odkúpenie pozemku bolo dohodnuté dovtedy, kým si žalovaný 1/ nezoženie dostatok finančných prostriedkov a nebolo ohraničené časovo. Teoreticky tak podľa názoru žalovaného 1/ tento mohol pozemok 1 odkúpiť aj o 10 rokov a po celú túto dobu mal mať bezplatné užívanie pozemku. Tieto vyjadrenia si navzájom odporujú a samé o sebe, bez ohľadu na ich absurdnosť, preukazujú účelové menenie skutkových okolností prezentovaných žalovaným 1/. Samotný žalovaný 1/ vo svojich vyjadreniach potvrdzuje, že žalobca od neho požadoval odkúpenie tesne pred uplynutím 2 rokov, t. j. pred uplynutím prvého fixačného obdobia. Dôvodom, pre ktorý sa odkúpenie do 2 rokov nezrealizovalo, bolo aj podľa vyjadrenia žalovaného 1/ to, že nemal k dispozícii finančné prostriedky na kúpu. Žalovaný 1/ nikdy pri týchto výzvach žalobcu na naplnenie dohody neargumentoval tým, že nie je povinný, nakoľko má ešte 2 roky čas, alebo podľa posledného vyjadrenia v odvolaní má času koľko chce. Naopak, žalovaný 1/ vedomý si svojej povinnosti pozemok kúpiť do 2 rokov argumentoval iba a len nedostatkom financií. Povinnosť odkúpiť pozemok 1 mal žalovaný 1/ do 2/2016 a dovtedy mal aj zriadené bezplatné užívacie oprávnenie k pozemku 1/. Z vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že koncom roku 2015 žalobca požiadal žalovaného 1/ o odkúpenie, ktorý toto odmietol. Následne začal žalobca pozemok ponúkať na predaj iným záujemcom, t. j. žalobca sa správal ako subjekt, ktorý má dohodu na 2 roky a rovnako sa správal aj žalovaný 1/, ktorý nikdy neargumentoval tým, že má ešte čas. Dňa 19.11.2015, t. j. v čase kedy už bolo zrejmé, že žalovaný 1/ pozemok 1 nekúpi do 2 rokov, t. j. do 2/2016, zaslal žalobca žalovanému 1/ e-mail, v ktorom ho žiadal o „údaje na prenájom“. Je nespochybniteľné, že prenájom je odplatný právny úkon, t. j. nespochybniteľne žiadal žalovaného 1/ o to, aby mu za pozemok 1 začal platiť. Znovu sa tak teda správal ako subjekt, ktorý užívacie oprávnenie bezplatne zriadil iba na 2 roky. Odpoveď žalovaného 1/, ako subjektu ktorý má bezplatné užívacie oprávnenie na 4 roky, alebo podľa posledného vyjadrenia na veky vekov, by predsa mala byť v tom zmysle, že si nemá pozemok prečo prenajímať, nakoľko ho má vo výpožičke. Odpoveď však bola taká, že žalovaný 1/ „údaje na prenájom“ žalobcovi zaslal, a prvý krát uviedol subjekt občianskeho združenia

- žalovaného 2/, označeného miestom sídla a IČO-m. Následne žalobca so žalovaným 1/ rokovali o podmienkach nájmu, ale nedohodli sa na výške nájomného a teda žiadna nájomná zmluva podpísaná ani uzatvorená ústne nebola.

32. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia v tejto časti svojej argumentácie žalovaný 1/ spochybňuje výšku uplatneného a súdom priznaného bezdôvodného obohatenia, a 0,50 eura/m2/ mesiac považuje za neprimerané, pričom uvádza nové tvrdenia, ktoré mohol preložiť v konaní na súde prvej inštancie. Odhliadnuc od uvedeného, žalovaný 1/ ani v odvolaní neuviedol žiaden dôkaz, znovu sa obmedzil iba na skutkové tvrdenie, ktoré nie je preukázané.

33. Žalovaný 1/ v odvolacej replike zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu a uviedol, že žalobca od začiatku rokovaní so žalobcom 1/ vedel, v akej štruktúre subjektov sa transakcia má uskutočniť - vedel o existencii zmluvy o nájme medzi žalovaným 2/ ako nájomcom a spoločnosťou EROSETTE, s.r.o. ako prenajímateľom, ktorá bude dohodou strán ukončená. Na uvedenú štruktúru boli dohodnuté aj všetky podmienky spolupráce. Žalobca teda vedel o tom, že športový areál prevádzkuje a tiež bude prevádzkovať občianske združenie TENIS CLUB 26 (žalovaný 2/). To, že by to žalobca nevedel, je nóvum, s ktorým prišiel až v priebehu pojednávaní. Sám súd prvej inštancie skonštatoval, že športový areál užíval žalovaný 2/ ako organizátor turnajov a iných športových akcií. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu o započítavaní pohľadávok pri položke „F. E.“ - ide o snahu vytvoriť pri interpretácii dôkazov zmätok - žalobca totiž veľmi dobre vie, že predmetom započítavania nikdy nebolo užívanie tenisových kurtov štatutárom žalobcu alebo príslušníkmi jeho rodiny. Išlo o započítavanie s platbou trénerovi, ktorého mali platiť hráči, ktorých tento tréner trénoval. Išlo teda o platbu, ktorú mal štatutár žalobcu platiť tretej osobe, avšak neplatil ju a platil ju namiesto neho žalovaný 1/. V tom čase ešte vzťah týchto dvoch fyzických osôb fungoval na kamarátskej báze a strany neriešili detaily platieb, riešili vzťah finančný vzťah ako celok.

34. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu ohľadom e-mailu obsahujúceho „údaje na prenájom“ dôvod, pre ktorý mu bol dňa 19.11.2015 tento e-mail odoslaný, ako sa neskôr na osobnom stretnutí so žalobcom dozvedel, bol ten, že žalobca si chce urobiť „poriadok v účtovníctve“, nakoľko o pozemku účtuje ako o majetku, a teda potrebuje uzavrieť nájomnú zmluvu, ale že ich dohoda o výške mesačného/ kvartálneho plnenia podľa splátkového kalendára vyššie sa meniť nebude. Nikdy nespomenul, že by požadoval nájomné za užívanie pozemku 1, o ktorom vedel, za akých podmienok bol roky predtým užívaný žalovaným 2/ a žalobca naopak nemal záujem uvedený pozemok užívať. Navyše žalovaný 1/ ani nerozumel, s kým vôbec chce nájomnú zmluvu uzavrieť, keďže žalovaný 1/, ako fyzická osoba, sa do pozície nájomcu nikdy nestaval. Žalobca v rokovaniach o nájomnej zmluve nepokračoval, nikdy žiaden návrh takejto zmluvy nezaslal, žalovaný 1/ ani nemal dôvod nájomnú zmluvu uzatvárať, keďže pravidelne uhrádzal dohodnuté plnenia alikvotnej časti splátky úveru a tým považoval svoje záväzky z dohody voči žalobcovi za vyporiadané. Nájomná zmluva, ktorá v tomto prípade mala mať len formálny dôvod, ako uvádzal žalobca „len pre poriadok v účtovníctve“, nakoniec nikdy nebola neuzatvorená.

35. Žalobca v odvolacej duplike zopakoval argumenty a tvrdenia uvedené vo vyjadrení k odvolaniu.

36. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného 1/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario , keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie ( ). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.4.2022 (, ).

37. Predmetom konania bol nárok žalobcu, ktorý sa voči žalovanému 1/ ako fyzickej osobe a žalovanému 2/ ako právnickej osobe (občianskemu združeniu) domáhal vydania bezdôvodného obohatenia titulom užívania pozemku vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu.

38. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( ). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám ( ).

39. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného, ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným (zodpovedným subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom, v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť, je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Dôkazné bremeno existencie o výške bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 16.12.2008, sp. zn. ).

40. v určuje spôsob, ako aj rozsah povinnosti toho, kto neoprávnene získal majetkový prospech, a to tak, že musí vydať všetko, čo bolo neoprávnene získané. Povinnosť vydať všetko, čo sa neoprávnením získalo, treba teda splniť tak, aby sa po jej splnení obnovil pôvodný stav, alebo aby vznikol stav, ktorý je ekonomicky rovnocennou náhradou pôvodného stavu. Rozhodujúce je, aký majetkový prospech mal povinný v čase jeho vzniku, lebo podľa sa musí vydať všetko, čo bolo neoprávnene získané.

41. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými subjektami chýba od počiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie, ktorý môže spočívať napríklad v tom, že bolo niečo dané alebo bolo v prospech niekoho konané. Príkladom plnenia bez právneho dôvodu je i užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec; prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil úhradu a bez toho, aby sa teda jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať.

42. Užívateľ cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec, prirodzene nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť a

je preto povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou; výška bezdôvodného obohatenia potom vychádza z finančného ocenenia prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu (zmluvného typu či vecného práva k cudzej veci), ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom k jeho rozsahu a spôsobu zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady pomeruje s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností povinný plniť, ak by užíval vec na základe platnej nájomnej zmluvy. Ak je v daných pomeroch výška obvyklej odplaty závislá i na účele a spôsobe užívania, prípadne i na právnej forme, ktorou sa obdobný spôsob užívania za bežných okolností realizuje, musí súd skúmať konkrétne okolnosti prípadu a prihliadnuť k účelu, ktorému spravidla vec slúži, a k tomu, ako ten, kto sa týmto spôsobom obohatil, vec skutočne užíval a akú odplatu by za takéto užívanie veci bol nútený za normálnych okolností platiť.

43. Vzhľadom k tomu, že inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od subjektu, ktorý ich získal niektorou zo skutkových podstát uvedených v a , odvodzuje sa výška plnenia za užívania cudzej veci (pozemku) bez právneho dôvodu od prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý je povinný vydať všetko (nie však viac), čo sám získal. Za bezdôvodné obohatenie teda nie je možné považovať akýkoľvek prospech, ktorý by mohol teoreticky dosiahnuť vlastník veci, ale len ten prospech, o ktorý na jeho úkor obohatený buď zvýšil svoj majetkový stav alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo.

44. Bezdôvodné obohatenie vzniká i tomu, kto bez platného právneho titulu na úkor vlastníka dosiahol postavenie detentora veci (faktického držiteľa a užívateľa) a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ju skutočne využíval (v akom rozsahu, časovom období a či užívanie tejto veci umožnil aj ďalším subjektom a pod.), a to všetko samozrejme v cenovej úrovni zodpovedajúcej tomu, aké čiastky by musel v danom mieste a čase vynaložiť, aby si (spravidla) formou nájmu zaistil užívanie nehnuteľnosti obdobného charakteru, stavebného stavu, vybavenia a pod.

45. Odvolací súd ďalej uvádza, že imanentnou súčasťou súdneho konania je preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, alebo pasívnej. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju sporová strana nenamieta. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu. Strana sporu, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu vecnú legitimáciu; strana, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Aktívne legitimovaným na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané; je povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pasívne legitimovaným je ten kto bezdôvodné obohatenie získava; v prípade užívania cudzieho pozemku sa bezdôvodne obohacuje ten, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil úhradu a bez toho, aby sa teda jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať.

46. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán).

47. Žalobca žalobu založil na tom skutkovom základe, že žalovaní 1/ a 2/ v období po 19.2.2016 využívali pozemok žalobcu na prevádzkovanie a prenájom tenisových kurtov bez právneho dôvodu; prevádzkovanie tenisových kurtov žalovanými 1/ a 2/ preukazujú zverejnené podujatia organizované a uskutočňované žalovanými, prístupné prostredníctvom internetu, internetových webových stránok sociálnej siete W., pričom pri všetkých podujatiach organizovaných na pozemku 1 bol zároveň uvedený ako oficiálny prevádzkovateľ tenisových kurtov žalovaný 2/, ktorý túto činnosť vykonával za poplatky.

48. V nadväznosti aj na skutkové tvrdenia žalobcu, odvolací súd poukazuje na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyplynulo, že prevádzkovateľom tenisových kurtov na pozemku žalobcu bol žalovaný 2/, čo jednoznačne preukazujú aj listinné dôkazy založené v spise (č. l. 35 - 48). Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie zároveň vyplýva, že to bol žalovaný 2/, kto aj v období pred kúpou pozemku žalobcom, mal uzatvorenú nájomnú zmluvu s pôvodným vlastníkom pozemku (spoločnosťou EROSETTE s.r.o.), ktorej predmetom bolo užívanie pozemku na účely prevádzkovania tenisových kurtov. Je tiež preukázané, že v prevádzkovaní tenisových kurtov žalovaný 2/ plynulo pokračoval aj po ukončení nájomnej zmluvy, pričom z obsahu e-mailu zo dňa 19.11.2015, ktorým žalobca vyzval žalovaného 1/, aby mu zaslal „údaje na prenájom“ zároveň vyplýva, že žalovaný 1/ zaslal žalobcovi údaje žalovaného 2/, ako prevádzkovateľa tenisových kurtov a subjektu, ktorý pozemok žalobcu fakticky užíval a realizoval užívateľské oprávnenia vlastníka veci. Uvedené skutočnosti žalovaný 2/ nesporoval a žalobca aj v podanej žalobe uviedol, že pri všetkých podujatiach organizovaných na pozemku 1 bol uvedený ako oficiálny prevádzkovateľ tenisových kurtov žalovaný 2/.

49. Z takto zisteného skutkového stavu veci potom vyplýva, že to bol práve žalovaný 2/, kto realizoval užívateľské oprávnenia, ktoré patria iba vlastníkovi pozemku a fakticky dosiahol postavenie detentora pozemku. V nadväznosti na to, je bez právnej relevancie v akom rozsahu a akým spôsobom pozemok užívali aj iné subjekty, ktorým umožnil prístup na pozemok za účelom vykonávania športových aktivít, vrátane žalovaného 1/. Skutočnosť, že súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný 1/ pri organizovaní športových turnajov organizovaných žalovaným 2/ vystupoval ako štatutárny orgán žalovaného 2/, nezakladá naplnenie zákonných predpokladov pre vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 1/, nakoľko občianske združenie (žalovaný 2/) ako právnická osoba je samostatný právny subjekt; právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány) ( ). Z uvedeného potom vyplýva, že štatutárny orgán robí právne úkony vo všetkých veciach právnickej osoby a právne úkony (ako aj deliktuálne správanie sa), ktoré robí štatutárny orgán sa pričítajú právnickej osobe. Štatutárny orgán však nie je právnickou osobou, ale jej orgánom, prostredníctvom ktorého právnická osoba vystupuje navonok.

50. Pokiaľ teda žalovaný 1/ je štatutárnym orgánom žalovaného 2/, logicky tomu zodpovedá aj to, že to bol práve žalovaný 1/, kto bol označený na internetových stránkach žalovaného 2/ ako kontaktná osoba, že vyberal poplatky za užívanie tenisových kurtov, že dohadoval a organizoval podujatia, že nakupoval trofeje, zabezpečoval občerstvenie a pod. Akékoľvek aktivity žalovaného 1/, ktoré súviseli s organizovaním podujatí a prevádzkovaním tenisových kurtov žalovaným 2/, boli aktivitami žalovaného 1/ ako štatutárneho orgánu žalovaného 2/, čo však nezakladá záväzok žalovaného 1/ ako fyzickej osoby za vznik bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku žalobcu bez právneho dôvodu. Konanie žalovaného 1/ ako štatutárneho orgánu žalovaného 2/ bolo a je konaním priamo žalovaného 2/ a úkony, ktoré robí ako štatutárny orgán sa pričítajú právnickej osobe za ktorú koná.

51. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych východísk odvolací súd dospel k záveru, že právny záver súdu prvej inštancie založený na tom, že na strane žalovaného 1/ došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný 1/ organizoval na pozemku žalobcu športové turnaje, za športové akcie vyberal aj vstupné a pri organizovaní športových turnajov organizovaných žalovaným 2/ vystupoval ako jeho štatutárny orgán, je výsledkom nesprávnej aplikácie ustanovení o bezdôvodnom obohatení na zistený skutkový stav veci, z ktorého nesporne vyplynulo, že užívateľské oprávnenia k pozemku spočívajúce v prevádzkovaní tenisových kurtov realizoval žalovaný 2/, ktorý je samostatný právny subjekt odlišný od osoby žalovaného 1/. To, aké vzťahy v dôsledku prevádzkovania tenisových kurtov vznikli medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ (ak si napr. žalovaný 1/ ponechal vybrané vstupné, nakupoval trofeje a pod.) môže byť vecou vzájomného vysporiadania iba medzi nimi, avšak nezakladá vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 1/. Ak aj žalobca poukazoval na „podnikateľské aktivity“, ktoré mal žalovaný 1/ vykonávať na pozemku žalobcu, odvolací súd uvádza, že vykonávanie takýchto aktivít zo skutkových zistení súdu prvej inštancie ani z obsahu spisu nevyplýva.

52. Nevyplýva to ani zo skutočnosti, že si žalovaný 1/ započítaval pohľadávky označené ako „F. E.“ a za „hokej“, pretože odhliadnuc od toho, že žalobca v priebehu konania menil svoje tvrdenia o účele týchto pohľadávok, keď najskôr uviedol, že sa jednalo o platby „za odohratie tenisu“ (č. l. 207), neskôr „za užívanie tenisových kurtov“ (č. l. 238a), napokon „za prenájom tenisových kurtov“ (vyjadrenie k odvolaniu) je zrejmé, že o žiadne pohľadávky takéhoto účelu ísť nemohlo, nakoľko je v rozpore s

logikou veci, ak žalobca na jednej strane tvrdí, že žalovaný 1/ užíval jeho pozemok bez právneho dôvodu a na strane druhej mu za toto užívanie (vlastnými rodinnými príslušníkmi) platil odplatu. Ako logické sa potom javí vysvetlenie zo strany žalovaného 1/, ktorý uviedol, že sa jednalo o platby za trénera, ktoré mal platiť žalobca, avšak ktoré za žalobcu platil žalovaný 1/. Žalobca sa zároveň mýli, ak tvrdí, že dôkazom preukazujúcim užívanie pozemku žalovaným 1/ je, že žalovaný 1/ užívanie pozemku nerozporuje, pretože je jedno ako vníma svoje aktivity na pozemku, nakoľko z hľadiska nároku uplatňovaného žalobcom titulom bezdôvodného obohatenia je relevantné práve to, akým spôsobom mal žalovaný 1/ pozemok žalobcu užívať. Žalovaný 1/ konzistentne počas celého konania poukazoval na to, že tenisové kurty prevádzkuje a užíva žalovaný 2/ a aktivity, ktoré vykonával na pozemku boli aktivitami štatutárneho orgánu žalovaného 2/ (čo konštatoval aj súd prvej inštancie); iné jeho aktivity na pozemku boli iba aktivitami športovca. A ako už bolo uvedené vyššie, vzhľadom na to, že žalovaný 2/ mal postavenie detentora celého pozemku, pretože ako prevádzkovateľ tenisových kurtov celý pozemok ovládal, skutočnosť, že na pozemok žalobcu mali prístup (či už odplatne alebo bezodplatne) aj iné subjekty vrátane žalovaného 1/, nezakladá vznik bezdôvodného obohatenia na strane týchto subjektov. Z hľadiska posúdenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je tiež významné, kto od koho odvodzoval užívacie právo k pozemku, nakoľko žalobca tvrdí, že od 19.2.2016 nemal uzatvorenú žiadnu dohodu ani so žalovaným 1/ ani so žalovaným 2/. Vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobca domáha, je bez právnej relevancie aj úmysel žalovaného 1/ neskôr odkúpiť pozemok od žalobcu.

53. Odvolací súd tak po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností namietaných žalovaným 1/ v odvolaní, rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil a žalobu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v napadnutej vyhovujúcej časti proti žalovanému 1/ zamietol z dôvodu, že žalovaný 1/ nie je nositeľom povinnosti, o ktorú v konaní ide. Vychádzal pritom v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je viazaný ( ) a ktorý po právnej stránke posúdil inak a preto nemusel opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie.

54. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s a tak, že žalovanému 1/ priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde, nakoľko mal v spore plný úspech.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).