Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/24/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N., pracovisko D., dieťa rodičov: matky K. a otca W. o návrhu matky maloletého dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 13. januára 2022, č.k. -78, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach - vo výroku I. a v súvisiacich výrokoch III. a IV., ktorými bolo rozhodnuté o výške vyživovacej povinnosti otca, m e n í tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca v prospech maloletého O. Z., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 190,- eur mesačne s účinnosťou odo dňa 19.07.2021, ktoré zvýšené výživné je povinný otec platiť k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 15. dňa v tom-ktorom mesiaci vopred.

Týmto sa zároveň m e n í rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. -85 zo dňa 6. novembra 2013 v časti o výživnom v prospech maloletého O. Z. s tým, že v prevyšujúcej časti uvedené rozhodnutie zostáva nezmenené.

Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcich súvisiacich častiach (vo výroku II. a výroku V.) o nedoplatku na zročnom výživnom a o trovách konania účastníkov z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. počnúc dňom 19.07.2021 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého O. z doterajšej sumy 90,- eur mesačne na sumu 210,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 15-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred. Výrokom II. rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie od 19.07.2021 do rozhodnutia súdu v sume 808,06 eur tak, že ho povolil otcovi maloletého dieťaťa splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach vo výške 10,- eur pod hrozbou straty výhody splátok. Zároveň výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. - 85 zo dňa 06.11.2013, právoplatný dňa 10.12.2013 v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému O. a výrokom IV. vyslovil, že v prevyšujúcej časti zostáva predchádzajúce rozhodnutie nezmenené. V konečnom dôsledku výrokom V. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti v prospech maloletého dieťaťa zo strany otca zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 230,- eur mesačne s účinnosťou odo dňa podania návrhu, dôvodiac podstatnou zmenou pomerov na strane maloletého

dieťaťa, spočívajúcou v tom, že od doby poslednej úpravy výživného uplynulo takmer 8 rokov, dieťa bolo v tom čase žiakom 1. stupňa základnej školy, v súčasnosti má XX rokov a je žiakom kvarty osemročného gymnázia, v súvislosti s ktorým obdobím, ako aj štúdiom a tiež zdravotnými problémami, ktorými dieťa trpí, sa značne zvýšili náklady na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb, dieťa nosí silné dioptrie, má zníženú imunitu, je vedené v alergologickej ambulancii, je predpoklad, že bude nosiť zubný strojček a súdom doposiaľ určené výživné tieto náklady nezohľadňuje. Tiež uviedla, že dieťa s otcom sa príležitostne stretáva a otec mu nad rámec výživného občas zakupuje materiálne veci. Otec so zvýšením výživného v matkou požadovanom rozsahu nesúhlasil, namietal, že požadovaná vyživovacia povinnosť nezodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, poukazoval na svoje výdavky, bol ochotný prispievať zvýšeným výživným v maximálnej možnej miere 140,- eur mesačne, vyššie výživné považoval vzhľadom na svoje pomery za neprimerané a neúnosné.

3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 26, § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a s odkazom na teoretické východiská ovládajúce možnú zmenu vyživovacej povinnosti z týchto ustanovení vyplývajúcich dospel k záveru, že návrh matky je podaný v základe dôvodne a pokiaľ ide o výšku v prevažnej časti dôvodne. Podľa jeho názoru vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od doby poslednej úpravy výživného, nárast nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa či už v súvislosti so štúdiom, doučovaním, zakupovaním okuliarov, šošoviek, potrebnej obuvi a oblečenia, jeho alikvotného podielu na výdavkoch súvisiacich s bývaním a na strane druhej zníženie vyživovacej povinnosti na strane otca, výšku zárobku otca, skutočnosť, že tento sa zaťažil výdavkami, ktoré neboli nevyhnutné (vzal si hypotéku na kúpu domu), majúc za to, že tieto výdavky otca nemôžu ísť na ťarchu maloletého, dospel k záveru, že s prihliadnutím na všetky opodstatnené potreby dieťaťa je primeraným a všetky kritériá zohľadňujúcim, zvýšenie výživného na čiastku 210,- eur mesačne, v ktorom rozsahu s účinnosťou odo dňa podania návrhu aj vyživovaciu povinnosť otcovi zvýšil. Zároveň vyčíslil zročné výživné za obdobie od 19.07.2021 (od podania návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti) do vyhlásenia rozhodnutia, pričom zohľadnil sumy, ktorými otec v tomto období prispel na výživu maloletého a zročné výživné určil v sume 808,06 eur, ktoré povolil otcovi maloletého dieťaťa splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach vo výške 10,- eur pod hrozbou straty výhody splátok. Zároveň vyslovil, že týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. - 85 zo dňa 06.11.2013, právoplatného dňa 10.12.2013 v časti určenej výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému s tým, že v prevyšujúcej časti zostalo predchádzajúce rozhodnutie nezmenené. O náhrade trov konania rozhodol podľa , kedy žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec maloletého dieťaťa, posúdiac obsah odvolania, navrhujúc jeho zmenu tak, že jeho vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu bude zvýšená, avšak maximálne na čiastku 140,- eur mesačne. Rozsah zvýšenia výživného ako mu ho určil súd prvej inštancie je pre neho likvidačný a nezodpovedá jeho možnostiam, ani zárobkovým schopnostiam. Rozhodnutie považuje preto za nespravodlivé a vydané podľa jeho názoru na základe toho, že sestra matky maloletého pracuje na súde prvej inštancie ako vyššia súdna úradníčka. Poukazuje na to, že si vyživovaciu povinnosť riadne plní, nad rámec výživného platí dieťaťu poistku vo výške 20,- eur mesačne, spolu má teda na dieťa náklady vo výške 110,- eur. Namieta, že matka platila za maloletého náklady na doučovanie z matematiky a angličtiny, keď to podľa jeho názoru matka riadne nepreukázala. Tiež poukazuje na to, že matka má vo vlastníctve X-izbový byt a ešte vlastní polovicu ďalšieho X-izbového bytu, ktorý zdedila v roku 2021 a v ktorom skutočne býva, pričom svoj vlastný byt pravdepodobne prenajíma, inak by nemalo logiku, aby žila v byte so svojou matkou, pričom jej byt by bol prázdny. Stará matka navrhovateľky je solventná, nie je odkázaná na príspevky od príbuzných, vlastní polovicu bytu, v ktorom žije navrhovateľka s matkou, vlastní polovicu rodinného domu v A., byt v N. a záhradu a garáž v D.. Pokiaľ on kúpil rodinný dom, bolo to za sumu 39.200,- eur, ale za garsónku dostal 23.000,- eur, teda jeho majetok sa zvýšil len o 16.200,- eur, pričom majetok matky za zvýšil o polovicu bytu, čo v D. predstavuje hodnotu cca 60.000,- eur, teda reálne jej narástol majetok o 30.000,- eur. Nie je pravdou, že by jej matka nič neprispievala na domácnosť z dôvodu, že táto pomáha starej matke, naopak, matka pomáha svojej dcére, starej matke pomáhať nemusí, lebo táto je majetná. Mal za to, že keď povie, že jeho priateľka nepôjde s ním bývať do rodinného domu, ktorý kúpil a že jej nebude prispievať na bývanie, bude to pre neho lepšie. S priateľkou sa však hodlajú vziať, táto má XX-ročného syna I., žijú spoločne, ona má príjem necelých 500,- eur a on jej pomáha mesačne nie sumou 100,- eur, ale sumou 200,- eur. Dúfal, že matka bude akceptovať zvýšenie výživného na 140,- eur. Tiež uvádza,

že matka mu zabraňuje styku s dieťaťom tým, že dieťa proti nemu popudzuje. Dieťa k nemu do 13- tich rokov pravidelne chodilo, vtedy mu kupoval veci, brával ho na dovolenky, výlety, chodili spolu aj s priateľkou a jej synom, s ktorým dieťa malo tiež dobré vzťahy. Zmena postoja dieťaťa teda nie je v tom, že je v pubertálnom veku. Tiež poukazuje na to, že on sám je chorý, má operované obidve kolená aj ruky. V minulom roku bol práceneschopný 4 mesiace, v roku 2020 cca 6 mesiacov. Ide o chronické zdravotné problémy, tiež má šedý zákal, každé 3 mesiace chodí na kompletné vyšetrenia, sám by potreboval liečenie, nemôže si to však z finančných dôvodov dovoliť a tiež nemôže pravidelne pracovať nad rámec bežného pracovného času, keďže mu to nedovoľuje zdravotný stav. Žiada preto buď zrušiť rozhodnutie, alebo ho zmeniť a zvýšiť výživné na 140,- eur mesačne.

5. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže nesúhlasí s dôvodmi produkovanými otcom.

6. Matka maloletého dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu rovnako navrhovala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukazuje na výdavky dieťaťa, rozsah obdobia, ktoré uplynulo od doby poslednej úprav výživného, náklady na zdravotnú starostlivosť dieťaťa, tiež potrebu voľnočasových aktivít, náklady na ktoré však doposiaľ zabezpečoval starý otec dieťaťa, ktorý však v roku 2020 náhle zomrel. V prvom rade však otec by si mal uvedomiť, že vyživovacia povinnosť je prvoradá, dieťa má XX rokov, je vo vývine, zvýšili sa náklady na oblečenie, obuv, stravu. Pokiaľ ide o jej výdavky s bývaním, to, že býva v spoločnej domácnosti s matkou nemení nič na opodstatnenosti výšky výživného, ona platí výdavky na bývanie z dôvodu, že matke sa znížil príjem, je vdova, dopláca tiež na penzión svojej matke a podľa jej názoru otec nemá právo namietať okolnosť, že aktuálne jej matka má zabezpečovať výživu dieťaťu, čím smeruje k tomu, že on sám by sa z adekvátneho plnenia svojej vyživovacej povinnosti chcel vyviniť. Podľa dokazovania otec má príjem cca 870,- eur netto s nadčasmi v závislosti od počtu odpracovaných hodín. U zamestnávateľa otca sa opätovne pracuje s nadčasmi, otec má odborné znalosti v oblasti elektriky, dokáže si aj privyrobiť. Poukazuje na to, že si zabezpečil nehnuteľnosť, rodinný dom vo C., ktorý zveľaďuje a do tohto investuje, a teda jeho životná úroveň sa zvýšila. Dieťa v dome bolo len párkrát, naposledy v auguste 2021 na víkend. Otcovi nezáleží na tom, ako dieťa trávi voľný čas, či niečo nepotrebuje, inak by nepodával odvolania, ale o dieťa by sa viac zaujímal. Dieťaťu neprispel ani finančne, ani vecne, ani pri príležitosti sviatku svätého Mikuláša či na Vianoce, meniny alebo narodeniny, čo O. citlivo vníma. Viackrát sa matke zdôveril, že otec na neho zabudol. Zistená zmena pomerov podľa jej názoru indikuje k súdom prvej inštancie zvýšenému výživnému.

7. Krajský súd Trenčín ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote ( ) a má predpísané náležitosti ( ), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prihliadnuc i na prípadné vady konania ( ) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) dospel k záveru, že toto je potrebné v napadnutej časti - vo výroku I. a s ním súvisiacich výrokoch III. a IV., ktorými bolo rozhodnuté o zvýšení vyživovacej povinnosti otca za použ. zmeniť, nakoľko v tejto časti neboli splnené podmienky pre jeho zrušenie, ani potvrdenie a v zostávajúcich častiach, ktorými bolo rozhodnuté o nedoplatku na zročnom výživnom a v súvisiacom výroku o trovách konania (výroky II., V. ) podľa zrušiť a podľa vec vrátiť súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd za aplikácie v spojitosti s ust. z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a existenciu takejto vady odvolateľ ani netvrdil.

9. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie na návrh matky otcovi zvýšil vyživovaciu povinnosť na mal. O. na sumu 210,- eur mesačne, nedoplatok na výživnom vyčíslený na sumu 808,06 eur povolil otcovi splácať po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným, zmeniac zároveň v časti o výživnom posledné súdne rozhodnutie o výške výživného a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

10. Odvolateľ (otec) namieta vydanie zaujatého rozhodnutia tvrdiac, že sestra matky pracuje na súde prvej inštancie, tiež posúdiac obsah odvolania nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu a s tým súvisiace právne posúdenie (dôvody na odvolanie uvedené v ust. , a ). Ťažiskovo vecne namieta neprimeranosť výdavkov mal. dieťaťa a stanovenie rozsahu vyživovacej povinnosti v rozpore s jeho finančnými možnosťami.

11. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností majúcich pôvod v obsahu spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podaného odvolania, menovite pokiaľ ide o rozsah súdom prvej inštancie zvýšeného výživného.

12. Prioritne sa však odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou, prostredníctvom ktorej namieta odvolateľ nestrannosť súdu s odôvodnením, že na súde prvej inštancie má pracovať sestra matky mal. dieťaťa, čo indikuje (i keď to odvolateľ takto priamo neformuluje) k uplatňovaniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. .

13. V ustanovení sú uvedené dva na rovnakú úroveň postavené dôvody, ktoré tiež samostatne zakladajú procesnú vadu významnú podľa tohto ustanovenia, ktorými sú: a/ rozhodovanie vylúčeným (zaujatým) sudcom, b/ rozhodovanie súdom nesprávne obsadeným.

14. V posudzovanej veci odvolateľ v odvolaní namieta vydanie nestranného (zaujatého) rozhodnutia dôvodiac, že na súde prvej inštancie má pracovať sestra mal. dieťaťa K. J. v pozícii vyššej súdnej úradníčky, v konkrétnostiach však netvrdí, že by samotná zákonná sudkyňa mala mať vzťah k veci, účastníkom konania, alebo k ich zástupcom ( ), či blízky vzťah s menovanou VSÚ, naznačuje len domnienky o možnom súvise spôsobu, akým bolo vo veci rozhodnuté so samotnou skutočnosťou, že na súde pracuje osoba blízka matke, bez jej tvrdeného blízkeho vzťahu so samotnou zákonnou sudkyňou, uvedené však indikuje k tvrdeniu o existencii vady v podobe vydania rozhodnutia zaujatým sudcom, čo podlieha preskúmaniu odvolacím súdom z hľadiska jej existencie bez ohľadu na to, či o tejto otázke bolo v priebehu konania rozhodované tiež samostatným rozhodnutím (z podnetu účastníka), o ktorý prípad však v danej veci nejde (odvolateľ v priebehu konania pred súdom prvej inštancie zaujatosť vec prejednávajúcej sudkyne z vyššie uvedených dôvodov nenamietal).

15. Podľa , sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

16. Podľa okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovacej činnosti, nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu.

17. Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania veci pre zaujatosť, sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa . Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť ().

18. Obsahom základného práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je však povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom tohto práva je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia veci a rozhodnúť o tomto návrhu (, , ).

19. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že existenciu zaujatosti sudcu možno vyvodiť len z jeho konkrétneho pomeru k sporu, k stranám alebo ich zástupcom, alebo k iným osobám zúčastneným na konaní. Sudca je totiž pri výkone svojej funkcie nezávislý a je povinný zákony a iné všeobecné právne predpisy vykladať podľa svojho najlepšie vedomia a svedomia, rozhodovať nestranne, spravodlivo,

bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností a v súlade so zákonom. Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, v ktorom je zákonným sudcom, je teda možné len v mimoriadnych prípadoch, za podmienok upravených citovaným ustanovením (príp. ods. 2) , ktoré predpokladajú existenciu takých závažných skutočností, v dôsledku ktorých aj pri uplatňovaní zásady nezávislosti rozhodovania, by mohli vzniknúť pochybnosti o nezaujatosti sudcu. K takejto situácii môže dôjsť len vtedy, ak je evidentné, že vzťah sudcu k danej veci, ich účastníkom, alebo ich zástupcom, dosahuje takú intenzitu, že i napriek zákonom stanovej povinnosti sudca nebude môcť, alebo nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodnúť. Zákon teda zakladá vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať pochybnosti o možnej zaujatosti. Sudcov pomer k účastníkom, ich zástupcom, alebo osobám zúčastneným na konaní, môže byť založený predovšetkým na príbuzenskom, alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému na roveň môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský, či naopak zjavne nepriateľský. Do úvahy prichádza i vzťah ekonomickej závislosti. Uplatnená námietka zaujatosti pre pomer sudcu k veci musí byť v príčinnej súvislosti s predmetom daného konania. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 20. júla 1999).

20. U vec prejednávajúcej sudkyne súdu prvej inštancie, však v konkrétnostiach z tvrdení odvolateľa nevyplýva existencia príbuzenského, či jemu obdobnému vzťahu, prípadne priateľského vzťahu, alebo vzťahu ekonomickej závislosti voči ktorémukoľvek účastníkovi konania, ktorý by objektívne bol vo svetle ust. spôsobilý vec prejednávajúcu sudkyňu diskvalifikovať z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci z hľadiska pochybnosti o jej nezaujatosti, či už zo subjektívneho, alebo objektívneho hľadiska. Len samotná skutočnosť, že na súde prvej inštancie má v pozícii VSÚ pracovať sestra matky dieťaťa, bez toho, aby boli preukázané a dokonca v tomto prípade ani tvrdené jej väzby blízkeho charakteru na vec prejednávajúcu sudkyňu, ešte nezakladajú pochybnosti o jej nestrannosti. Z obsahu spisu, či postupu súdu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by v prospech domnienok otca o zaujatosti sudkyne nasvedčovali, jeho tvrdenia sú výlučne subjektívneho charakteru, formulované spôsobom, ktorý nie je spôsobilý bez ďalšieho objektivitu sudkyne spochybniť. Meradlom hodnotenia objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania. Pokiaľ otec spochybňuje objektivitu sudkyne spôsobom, ktorý sa javí, že má pôvod v jeho nespokojnosti s vydaným rozhodnutím, tak okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovacej činnosti, nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu ( ). Významným jednoznačne je, že správnosť či už procesného postupu sudcu, ako i samotného rozhodnutia, môže byť preskúmaná len na základe opravných prostriedkov, či už riadnych alebo mimoriadnych, pri ich využití účastníkmi konania po rozhodnutí vo veci samej.

21. Posúdením namietaných skutočností tak odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska nich nedošlo k naplneniu uplatneného odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. .

22. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal vecnými odvolacími námietkami otca smerujúcimi voči nesprávne (v rozpore s jeho možnosťami) zvýšenej mu vyživovacej povinnosti.

23. Podľa článku 41 ods. 4 SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností, až keď nedôjde k dohode rodičov, rozhodne súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.

24. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75

ods. 1 Zákona o rodine). Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa, je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 od. 1 Zákona o rodine). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine).

25. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, § 62 Zákona o rodine, vrátane čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd na jednej strane je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a na druhej strane garantuje právo deťom na rodičovskú starostlivosť a výchovu, ktoré právo v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok materiálnej, aj nemateriálnej povahy, aby sa dieťa mohlo riadne vyvíjať. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa, má každé dieťa právo na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa, ktoré však nezahŕňajú len náklady na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj náklady na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa, na zdravotný stav dieťaťa, ktoré si dieťa samé nemôže zabezpečiť, keďže nie je schopné samé sa živiť, ktoré sú však limitované z hľadiska ich vynakladania, reálnymi možnosťami oboch rodičov. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného, aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení a tiež nárast životných nákladov vo svetle tzv. valorizačnej klauzuly. V súlade s právami dieťaťa, Zákon o rodine vytvoril mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, že bude možné zistiť čo najobjektívnejšie možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča, súčasne prihliadnuť na správanie povinného rodiča definovaného v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

26. Zmena vyživovacej povinnosti, je zákonom prípustná výnimka zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, pripúšťajúca, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len pri splnení prísne stanovených podmienok, čo možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní, čo musí súd najskôr dokazovaním preukázať. Musí teda skúmať existenciu zmeny pomerov oproti času, keď bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorého zmena sa požaduje. Súdna prax, výkladom ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa, výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Zmena pomerov, môže nastať aj na strane povinného rodiča dieťaťa (vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v jeho majetkových a príjmových pomeroch, nepriaznivý zdravotný stav a s tým spojená strata, či zníženie príjmu, prípadne zmena v jeho nevyhnutných výdavkoch a podobne). 27. V konkrétnostiach posudzovanej veci sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany otca v prospech mal. O. (z doposiaľ určenej sumy 90,- eur na sumu 230,- eur mesačne) s účinnosťou od podania návrhu dôvodiac zmenou pomerov tak na strane dieťaťa, ako aj na strane otca.

28. Predmetom posudzovania súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu z hľadiska vyššie uvedených určujúcich kritérií tak bolo, či matkou tvrdené skutočnosti spolu s ďalšími v konaní zistenými skutočnosťami, tak na strane otca ako osoby povinnej, na strane samotnej matky, ako aj na strane mal. dieťaťa, ako osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti, predstavujú komplexne takú zmenu pomerov od doby poslednej úpravy výživného, ktorá by bola spôsobilá k záveru o naplnení hmotnoprávnych predpokladov pre priznané zvýšenie vyživovacej povinnosti.

29. Z obsahu spisového materiálu a výsledkov vykonaného dokazovania v danej veci vyplýva, že maloletý O. Z., nar. XX.XX.XXXX sa narodil v manželstve rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. -130 zo dňa 28.06.2012, právoplatným dňa 07.07.2012, ktorým zároveň súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho zastupuje a spravuje jeho majetok a otcovi maloletého dieťaťa bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 55,- eur mesačne, súčasťou ktorej dohody bola aj úprava styku otca s maloletým O.. Následne rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. -85 zo dňa 06.11.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. -93 zo dňa 18.11.2013, právoplatným dňa 10.12.2013, bola zmenená výška vyživovacej

povinnosti otca maloletého dieťaťa (zvýšená) zo sumy 55,- eur na sumu 90,- eur mesačne, s účinnosťou od 30.09.2013, ktorá úprava je tiež poslednou.

30. V čase tohto posledného rozhodovania o výživnom, vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia pod sp. zn. , ktoré je súčasťou pripojených spisov, dieťa navštevovalo X.. ročník základnej školy v D.. V súvislosti so zahájením základnej školskej dochádzky matka vynaložila na výdavky spojené so školskými potrebami, nákupom oblečenia čiastku približne 300,- eur. Už v uvedenom období mala zvýšené výdavky na dieťa v súvislosti s jeho zdravotným stavom z dôvodu oslabenej imunity, na ktoré lieky vynakladala mesačne čiastku 10,- eur, v škole mu platila stravu 30,- eur, mala zvýšené náklady na mimoškolské aktivity dieťaťa v spojitosti s tanečným krúžkom, angličtinou spolu 60,- eur ročne, náklady na družinu 5,- eur mesačne, poplatky na ZRPŠ vo výške 12,- eur. V tom čase matka pracovala s priemerným mesačným netto príjmom 429,22 eur, poberala prídavok na dieťa vo výške 23,10 eur. Mala výdavky na domácnosť, nájomné 90,17 eur mesačne, plyn + rozhlas + televízia 16,74 eur mesačne, poistku za byt 27,22 eur ročne, daň za byt 0,74 eur mesačne, náklady na elektrinu 15,70 eur mesačne, náklady na mobilný telefón 15,37 eur mesačne. Matka v tom čase mala v osobnom vlastníctve X-izbový byt, avšak žila u svojho priateľa. Inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec pracoval s priemerným mesačným netto príjmom 522,20 eur. Vyživovaciu povinnosť mal ešte k maloletej A. Z., nar. XX.XX.XXXX, a to vo výške 33,19 eur mesačne. Platil poistku v O.. 20,10 eur mesačne a životné poistenie 23,10 eur mesačne. Splácal úver vo výške 145,- eur mesačne na kúpu osobného motorového vozidla. Už v tom čase mal zdravotné problémy a náklady na lieky v spojitosti s nimi 10,- eur mesačne. Náklady na plyn mal 60,- eur a elektriku 50,- eur mesačne.

31. V súčasnosti maloletý O. navštevuje V. v D. (jeho X. ročník). Dieťa má oslabenú imunitu, je sledované v alergologickej ambulancii, v súvislosti s ktorým ochorením pravidelne užíva lieky, pravidelne navštevuje tiež oftalmologickú ambulanciu, nosí dioptrické okuliare, absolvuje doučovanie z matematiky a z anglického jazyka (doposiaľ online), trpí tiež dermatologickými problémami. V rámci šetrenia vykonaného kolíznym opatrovníkom bol veku primeraným spôsobom (ako vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka) oboznámený o predmete konania, bol s ním uskutočnený rozhovor, v ktorom sa vyjadril, že matka s ním o návrhu na zvýšenie výživného rozprávala, on sa s ním stotožňuje, keďže matka mu zabezpečuje z hľadiska jeho potrieb všetko, čo môže, potvrdil, že potrebuje viac nákladov na vzdelávanie, z ktorého dôvodu mu matka zaplatila online doučovanie z matematiky a anglického jazyka, ktoré aj absolvuje, jeho vzťah s otcom ohodnotil ako dobrý s tým, že chodieva k nemu do domu vo C..

32. Zo správy zamestnávateľa matky zo dňa 01.10.2021 vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem matky za obdobie 07/2020 - 12/2020 predstavuje sumu 689,22 eur a za obdobie 01/2021 - 08/2021 sumu 684,90 eur.

33. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N., pracovisko D. zo dňa 23.09.2021 súd vyplýva, že matka maloletého dieťaťa poberá iba prídavok na maloleté dieťa vo výške 25,50 eur mesačne od 01.01.2012 naďalej.

34. Matka v podaní doručenom súdu dňa 13.12.2021 špecifikovala a čiastočne preukázala nasledovné výdavky na bývanie a výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého: platby spojené s užívaním jej bytu 85,- eur mesačne, elektrika 21,- eur mesačne, plyn 17,- eur mesačne, RTVS 6,- eur mesačne, daň 1,- eur mesačne, poistka bytu 2,30 eur mesačne, odpad 80,- eur ročne, ZRPŠ maloletý 20,- eur ročne, pomôcky jednorazovo 175,- eur ročne, strava v škole maloletý 30,- eur mesačne, doučovanie matematika 810,- eur ročne, doučovanie angličtina 400,- eur ročne, vreckové 20,- eur mesačne, mobil 10,- eur mesačne, okuliare 2 x 200,- eur, t.j. 400 eur ročne, lieky na imunitu 30,- eur mesačne, lieky na kožné problémy 11,-eur mesačne, strihanie 9,- eur mesačne, strava cca 100,- eur mesačne, oblečenie cca 30,- eur mesačne.

35. Podľa vyjadrenia matky, otec nad rámec výživného dieťaťu ničím neprispieva, občas mu kúpi nejaké veci. Matka vlastní A. byt, ktorý však aktuálne neužíva, ale žije v byte so svojou matkou podľa jej vyjadrenia preto, že matke bol zvýšený nájom o 60,- eur, čo nebola schopná pokryť, preto s dieťaťom odišli k nej bývať a prispievajú jej na náklady spojené s bývaním sumou 60,- eur. Na chod domácnosti podľa jej tvrdenia, jej matka neprispieva. Tvrdila, že byt, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, neprenajíma. Otec v konaní uvádzal, že matka je spoluvlastníčkou aj bytu, v ktorom býva so svojou matkou vo výške 1, čo matka nepoprela.

36. Zo správy zamestnávateľa otca - spoločnosť E. zo dňa 23.09.2021 vyplýva, že čistá mzda otca za obdobie 07/2020 - 08/2021 predstavovala sumu 877,85 eur. Zo správy zamestnávateľa otca E.. zo dňa 05.01.2021 vyplýva, že čistá mesačná mzda otca bez nadčasov predstavuje cca 686,75 eur.

37. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N., pracovisko D. zo dňa 23.09.2021 vyplýva, že otec maloletého dieťaťa nebol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi ani iných dávok a príspevkov od 01.01.2012.

38. Otec v podaní doručenom súdu dňa 18.10.2021 špecifikoval a čiastočne aj preukázal nasledovné výdavky: hypotéka na bývanie 280,- eur mesačne, elektrika 50,- eur mesačne, plyn 70,- eur mesačne, hygiena + lieky 40,- eur mesačne, mobil 20,- eur mesačne, výživné 90,- eur mesačne, smeti + daň 136, -eur ročne, poistka otca 50,- eur mesačne, poistka syn 20,- eur mesačne.

39. Z dokazovania tiež vyplynulo, že otec v minulosti vlastnil garsónku, ktorú predal a zakúpil si starší rodinný dom vo C., ktorý v súčasnosti prispôsobuje na bývanie a zatiaľ žije u svojej priateľky spolu s jej XX-ročným synom, ktorej prispieva na domácnosť sumou 100,- eur mesačne (v odvolaní uvádzal 200,- eur). V odvolaní tiež uvádza, že s touto priateľkou hodlá v budúcnosti uzatvoriť manželstvo a vzhľadom na jej nízky príjem a maloletého syna jej pomáha. Podľa jeho vlastného vyjadrenia dom zakúpil za čiastku 39.200,- eur, za predaj garsónky dostal 23.000,- eur, pričom kúpou tohto domu chcel zlepšiť svoje bytové podmienky predovšetkým z dôvodu, aby mal aj mal. O. vytvorené priaznivé podmienky na aktívne prežívanie času, v ktorom sa stretáva s otcom, keďže aj s ohľadom na vek mal. O. garsónka k tomu už predpoklady nevytvárala. Tiež otec má zdravotné ťažkosti, podľa jeho tvrdenia podstúpil operáciu oboch kolien aj rúk, má tiež problémy so zrakom. V rokoch 2020 a 2021 bol opakovane dlhšiu dobu práceneschopný (podľa jeho vyjadrenia v roku 2020 v období cca 6 mesiacov, v roku 2021 v období cca 4 mesiace).

40. Vyhodnotením zistených skutočností a ich posúdením z hľadiska určujúcich kritérií daných zákonom, odvolací súd predovšetkým zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru o naplnení zákonných podmienok pre zmenu (zvýšenie) vyživovacej povinnosti otca v prospech maloletého dieťaťa, a to v dôsledku zmeny pomerov predovšetkým na strane maloletého dieťaťa ako dôsledku uplynutia významného obdobia (8 rokov) od doby poslednej úpravy vyživovacej povinnosti a tým nezanedbateľným nárastom nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, avšak pokiaľ ide o rozsah zvýšenia vyživovacej povinnosti otcovi, podľa názoru odvolacieho súdu zmene pomerov na strane dieťaťa ale aj na strane oboch rodičov zodpovedá zvýšenie vyživovacej povinnosti zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 190,- eur mesačne (t. j. zvýšenie o 100,- eur mesačne), pretože zvýšenie v rozsahu 210,- eur na výživu mesačne ( v ktorom rozsahu zvýšil výživné súd prvej inštancie), je podľa názoru odvolacieho súdu už neprimerane vysoké vzhľadom na možnosti otca, čo bolo aj dôvodom, pre ktorý napadnuté rozhodnutie vo výrokoch vzťahujúcich sa k zvýšeniu vyživovacej povinnosti odvolací súd zmenil.

41. V konkrétnostiach nemožno pochybovať, že už len plynutím času, veku a s ním spojeného vývinu samotného maloletého dieťaťa a nárastom životných nákladov v dôsledku rastu cien a samozrejme aj významnej skutočnosti spočívajúcej v tom, že mal. O. na rozdiel od predchádzajúceho obdobia úpravy výživného, keď navštevoval len 1. ročník základnej školy, v súčasnosti navštevuje 4. ročník osemročného gymnázia, došlo k takej zmene, ktorá opodstatnene indikuje k záveru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti otca je nielen možné, ale je nevyhnutné. Odvolací súd ani v najmenšom nespochybňuje, že nárast nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa nie je zanedbateľný, dotýka sa či už nákupu obuvi, ošatenia, tiež potreby zabezpečenia študijných pomôcok, doučovania pre lepšie zvládnutie niektorých študijných predmetov a v neposlednom rade aj zvýšenia nákladov na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, keďže dieťa nosí dioptrické okuliare, je sledované v alergologickej ambulancii, trpí tiež kožnými problémami, užíva lieky, a ktorý nárast sa v zodpovedajúcom rozsahu do zvýšenia vyživovacej povinnosti nevyhnutne musel premietnuť. Pravdou však tiež je, že niektorými zdravotnými problémami trpelo dieťa už aj v čase posledného rozhodnutia o výživnom. Faktom však je, že nástup na vyšší typ školy už sám osebe predstavuje nezanedbateľný nárast výdavkov spojených so vzdelávaním.

42. K zmene pomerov však došlo aj na strane matky, ktorej sa zvýšil príjem o cca 255,- eur (684,- eur - 429,- eur) i keď v podmienkach reálneho života vzhľadom na to, že od doby poslednej úpravy výživného

uplynulo 8 rokov, toto zvýšenie mzdy v princípe len pokrýva vývoj cien, ku ktorým došlo plynutím času. Matke nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť, býva v byte so svojou matkou, ktorá na chod domácnosti neprispieva, dvojizbový byt v osobnom vlastníctve matky dieťaťa podľa jej tvrdenia je voľný, neužívaný, pričom tvrdí, že nevyužíva možnosť zabezpečiť si dodatkový príjem z jeho prenájmu. Svojej matke na poplatky s bytom prispieva 60,- eur mesačne (podľa vlastného tvrdenia). Tvrdenia otca, že vlastní aj polovicu bytu v ktorom teraz so svojou matkou býva, nepoprela.

43. Na strane otca rovnako došlo k nárastu príjmu, pričom pri porovnaní jeho aktuálneho priemerného mesačného netto príjmu 686,- eur (bez nadčasov) oproti predchádzajúcemu príjmu 522,- eur je to nárast len o 164,- eur, teda reálne nižší ako na strane matky. Pravdou je, že v mesiacoch, kedy otec odpracoval aj nadčasové hodiny, mal príjem v priemere netto 877,- eur mesačne, v ktorom prípade po odpočítaní vtedajšieho príjmu 522,- eur by predstavoval jeho nárast príjmu 355,- eur mesačne, nejde však o príjem, ktorý by otec dosahoval štandardne. V priemere pri kompilácií mesiacov s nadčasovými hodinami a mesiacmi, v ktorých nadčasové hodiny odpracované neboli, predstavuje príjem otca cca 750,- eur netto mesačne, pričom pri odpočítaní príjmu z poslednej doby rozhodovania o výživnom 522,- eur, jeho nárast predstavuje čiastku 228,- eur mesačne, čo je tiež nárast nižší ako na strane matky a rovnako tak ako u nej, aj v prípade otca možno len konštatovať, že tento nárast plynutím dotknutého obdobia v podstate pokrýva len dôsledky inflácie. Na strane otca došlo k zmene pomerov aj v tom, že mu odpadla vyživovacia povinnosť vo výške 33,- eur k A. Z.. Pravdou tiež je, že sa tiež zaťažil hypotékou na kúpu staršieho rodinného domu, ktorú spláca vo výške 280,- eur mesačne, pričom z dôvodu nevyhnutnosti úprav na tomto staršom rodinnom dome (podľa jeho tvrdenia) aktuálne býva u svojej priateľky, ktorej prispieva čiastkou 100,- eur mesačne.

44. Vyhodnotiac vyššie uvedené pomery na strane tak otca, ako aj matky možno konštatovať, že na oboch stranách sú tu skutočnosti, ktoré možno pripísať na ich ťarchu vo svetle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, na strane matky v podobe toho, že nevyužíva možnosť získať finančné prostriedky z prenájmu voľného bytu, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, čím si zároveň navyšuje (duplikuje) náklady na bývanie (prispieva tiež na užívanie bytu matke s ktorou býva, ktorá na strane druhej jej ale na finančné zabezpečovanie chodu domácnosti neprispieva) a ktoré nadlimitné výdavky, by takto mohli byť použité na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, keďže mal. O. je jedinou vyživovacou povinnosťou matky. Zároveň ale je potrebné objektívne zdôrazniť, že matka počas celého obdobia ôsmich rokov, keďže nežiadala od otca zvýšiť vyživovaciu povinnosť (a jednoznačne mohla a dôvodne), suplovala aj za otca ťažisko nákladov potrebných na zabezpečenie potrieb dieťaťa, keďže nemožno pochybovať o tom, že čiastka 90,- eur, ktorá doposiaľ bola na výživnom otcovi určená, nemohla ani zďaleka pokrývať potreby dieťaťa z hľadiska primeranosti podielu otca na ich zabezpečovaní, pri nemožnosti opomenúť, že zo strany matky je výživné vo finančnom vyjadrení čiastočne kompenzované výkonom jej osobnej starostlivosti o mal. dieťa. Na nevyužitie možnosti získania jej príjmu z možného prenájmu bytu, ktorý je nevyužívaný, odvolací súd poukazuje z dôvodu, že je potrebné rovnovážne na ťarchu oboch rodičov pripísať konanie, prostredníctvom ktorého si či už nedôvodne zvyšujú výdavky, alebo sa pripravujú o príjem, ktorý by mohol byť použitý na zabezpečenie potrieb dieťaťa. Na strane otca za takéto na ťarchu dieťaťa idúce konanie možno vyhodnotiť skutočnosť, že sa otec zaťažil hypotékou napriek tomu, že mal bývanie v garsónke, ktorú vlastnil, dovtedy zabezpečené. Spravodlivo však je potrebné priznať otcovi, že z hľadiska aj zabezpečenia aktívneho prežívania času s mal. O., s ohľadom tiež na jeho vek, takéto bývanie nebolo práve vyhovujúcim. Nemožno ale zároveň v spojitosti s takýmto riešením jeho bytovej otázky považovať za udržateľné, pokiaľ sa otec súčasne zaťažuje ďalším nadbytočným výdavkom, keď v tomto dome reálne nebýva (pričom netvrdí, že je neobývateľný), ale žije v domácnosti so svojou priateľkou, ktorej prispieva na chod domácnosti čiastkou 100,- eur. Ide totiž za tejto situácie o výdavok, ktorý nie je z jeho strany nevyhnutné vynaložiť a je ho dôvodné použiť na výživu jeho dieťaťa, keďže táto jeho povinnosť má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami a už len z tohto dôvodu je potrebné považovať zvýšenie vyživovacej povinnosti o 100,- eur mesačne za primerané. Neobstojí v tomto smere ani námietka otca, že vzhľadom na nízky príjem jeho partnerky či skutočnosť, že má v osobnej starostlivosti XX-ročné dieťa, jej musí pomáhať (čím má zrejme na mysli aj príspevok na domácnosť 100,- eur, ktorý jej poukazuje), keďže z hľadiska zákona jednoznačne prioritnou je pre neho vyživovacia povinnosť voči mal. O. a až následne, keď túto bude spôsobilý v zodpovedajúcom a plnohodnotnom rozsahu zabezpečiť, môže zvyšné finančné prostriedky použiť na iné účely. Preto ani neobstojí jeho námietka, že nad rámec 140,- eur zvýšenia výživného mu jeho pomery neumožňujú prispievať na dieťa vyšším výživným. Skutočnosť, že sa neprimerane zaťažil hypotekárnym úverom a naviac, nevyužíva zakúpenú nehnuteľnosť aktuálne na bývanie, ale zvyšuje si výdavky

prostredníctvom prispievania na domácnosť priateľke, s ktorou žije, nemôže ísť na ťarchu maloletého dieťaťa. Bolo na otcovi, aby zodpovedným spôsobom vyhodnotil, či aj za takýchto okolností bude plne schopný výživné na dieťa v rozsahu, v akom je to potrebné, platiť. Nemožno tiež opomenúť fakt, že dieťaťu nad rámec bežného výživného ničím neprispieva, keďže ním uvádzané platenie poistného 20,- eur mesačne, nemožno do výživného započítať, keďže táto čiastka nie je spôsobilou k spotrebe. S ohľadom na vývoj dieťaťa v spojitosti s postupujúcim vekom, zmenou školy, zdravotnými ťažkosťami a rozsahom obdobia, ktoré uplynulo od doby poslednej úpravy výživného, muselo byť otcovi viac ako zrejmé, že pôvodne určená výška výživného 90,- eur mesačne nezodpovedá primeranému podielu z jeho strany na nákladoch spojených so zabezpečením čo i len základných odôvodnených potrieb dieťaťa. Nemožno pochybovať, že pokiaľ by to komplexné pomery otca umožňovali, podiel otca na zabezpečení potrieb dieťaťa by opodstatnene mohol byť aj vyšší, ako odvolacím súdom určený rozsah zvýšenia výživného, avšak náklady na potreby dieťaťa sú jednoznačne limitované pomermi povinného rodiča. V tomto bode sa z hľadiska vyššie uvedeného nemožno stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že príjem otca odôvodňuje z hľadiska jeho pokrytia po odpočítaní nevyhnutných výdavkov zvýšenie výživného na čiastku 210,- eur mesačne. Objektívne je totiž pri zodpovedaní otázky, v akej výške je schopný reálne otec platiť výživné na maloleté dieťa, prihliadnuť na to, že nemožno vychádzať z výšky príjmu, ktorý otec dosahuje v tých mesiacoch, keď odpracuje nadčasové hodiny, keďže to nie je jeho štandardný príjem, ide o príjem dosiahnutý príležitostne za vynaloženia zvýšeného úsilia a ktorý teda reálne a štandardne nemožno na strane otca, a to s ohľadom aj na jeho zdravotné ťažkosti (a v tomto smere je potrebné mu prisvedčiť) udržateľne bežne očakávať. I keď komplexne v priemere so zostávajúcimi mesiacmi, v ktorých nadčasy neodpracoval, takto dosiahnuté peňažné prostriedky sú spôsobilé k ich použitiu na plnenie jeho zákonnej vyživovacej povinnosti, faktom je, že nejde o pravidelný príjem, ale len o príjem v okolnostiach, keď mu zamestnávateľ a tiež jeho zdravotné obmedzenia odpracovať hodiny naviac nad štandardne stanovený zákonný pracovný čas dovoľujú a umožňujú. Reálne teda jeho štandardne dosahovanému príjmu 686,- eur mesačne (resp. s primeraným prihliadnutím na sporadické odpracovanie nadčasových hodín) tiež vzhľadom na to, že mal. O. je jeho jedinou vyživovacou povinnosťou, so zohľadnením nevyhnutných životných nákladov otca, tiež potrieb mal. dieťaťa zodpovedajúcich jeho veku (s ohľadom aj na dobu ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného), tiež pomerom na strane matky, podľa názoru odvolacieho súdu je primeranou čiastka 190,- eur mesačne, teda navýšenie výživného otcovi o sumu 100,- eur mesačne, ktorá vzhľadom na prednostný charakter tejto povinnosti, má na strane otca a jednoznačne musí mať preferenciu pred akýmikoľvek inými výdavkami, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť, a na ktoré nebolo možné pri posudzovaní dôvodnosti rozsahu navýšenia prihliadať.

45. Odvolanie otca tak odvolací súd vyhodnotil ako čiastočne odôvodnené a obmedzil výšku súdom prvej inštancie stanovenej zmenenej výšky vyživovacej povinnosti na 190,- eur mesačne.

46. Z uvedených dôvodov, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie v častiach vzťahujúcich sa k zmene vyživovacej povinnosti (výroky I.,III.,IV.) nebolo spôsobilé k zrušujúcemu, ani potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu pre nesprávne určený rozsah zvýšenia vyživovacej povinnosti, odvolací súd toto v uvedenom rozsahu za použ. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

47. Keďže v čase rozhodovania odvolacieho súdu nebolo známe, akú celkovú čiastku ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu otec na výživnom k rukám matky poukázal, teda neboli známe rozhodujúce skutočnosti pre vyčíslenie nedoplatku zročného výživného ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu, bolo potrebné napadnuté rozhodnutie v časti zročného výživného (jeho nedoplatku) a v nadväznosti na to tiež v súvisiacej časti o trovách konania (výroky II. a V.) za použ. ust. zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

48. Súd prvej inštancie po vrátení veci došetrí skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o nedoplatku na zročnom výživnom z hľadiska odvolacím súdom stanovenej zmeny výšky výživného, tieto vyhodnotí a v tomto rozsahu opätovne rozhodne. V konaní bude postupovať v súlade s procesnými predpismi upravujúcimi postup súdu prvej inštancie, svojím procesným postupom poskytne účastníkom konania možnosť realizovať procesné práva zaručené , a , bude sa zaoberať aj všetkými argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov konania, vykonané dôkazy

starostlivo vyhodnotí a vo veci opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. .

49. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa .

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa , a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.