Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžsk/117/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej, členky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a člena senátu Michala Novotného (sudca spravodajca) vo veci žalobcu: T.. T. Y., nar. XX. J. XXXX, X. Q. D. XXX/X, P. B. O., zastúpeného: JUDr. Stanislav Kaščák, advokát, 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 26. septembra 2017 č. 42662-2/2017-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -100 z 15. mája 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -100 z 15. mája 2018 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca na základe povolenia z 29. decembra 2006 poskytoval zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení v odbore ortopédia. Slovenská lekárska komora mu ešte 30. júna 2006 vydala licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ . Na žiadosť žalobcu mu Prešovský samosprávny kraj 6. decembra 2013 s účinnosťou k 31. decembru 2013 zrušil skoršie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe mu však zostala v platnosti aj po tomto dni. Napriek tomu sa žalobca u žalovanej uplynutím 1. januára 2014 odhlásil z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. 2. Po zistení, že žalobca bol aj naďalej (po 1. januári 2014) držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a zároveň bol registrovaný na daň z príjmu fyzickej osoby podľa a v znení účinnom do 31. decembra 2013, resp. od 1. januára 2014, pobočka žalovanej vo Vranove nad Topľou rozhodnutím z 12. apríla 2017, č. 15200-5/2017-VT, vyslovila, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi nezaniklo 1. januára 2014. Pobočka vyšla z toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa v spojení s o sociálnom poistení v znení použiteľnom do 30. júna 2014, v dôsledku čoho bol žalobca aj po 1. januári 2014 samostatne zárobkovo činnou osobou. Navyše z výpisu daňového priznania žalobcu k dani z príjmov pobočka zistila, že jeho príjem v roku 2012 a 2013 neklesol pod zákonom stanovenú hranicu podľa cit. zák. a bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v cit. zák. Jeho povinné nemocenské a dôchodkové poistenie tak podľa cit. zák. mohlo zaniknúť až 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, kedy jeho príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nepresiahol uvedenú hranicu, alebo podľa cit. zák. dňom zrušenia registrácie na účely dani z príjmu fyzickej osoby podľa

3. Napriek odvolaniu žalobcu žalovaná toto rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím z 26. septembra 2017, č. 42662-2/2017-BA. Do odôvodnenia prevzala odôvodnenie rozhodnutia pobočky, ktoré považovala správne. Zdôraznila, že podľa a o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov sa zdravotnícke povolanie lekár mohlo vykonávať aj na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Licencia L1A tak bola oprávnením podľa v spojení s v znení účinnom od 1. januára 2011, ktoré zakladalo žalobcovi postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Tiež uviedla, že v zmysle novelizovaného cit. zák. žalobca nadobudol postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože splnil podmienku veku a tiež bol registrovaný na daň z príjmu fyzických osôb. Žalovaná nezistila ani žiadne porušenie procesných práv žalobcu, pretože napadnuté rozhodnutie obsahovalo všetky predpísané náležitosti podľa cit. zák. Rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia vydáva pobočka žalovanej v zmysle cit. zák. len v sporných prípadoch. Podanie odhlášky sa nepovažuje za právny úkon, a preto odo dňa jej podania neplynie žiadna lehota na povolenie obnovy konania. 4. Správny súd tu napadnutým rozsudkom vyhovel správnej žalobe a zrušil toto rozhodnutie žalovanej podľa . Vytkol jej, že nevenovala dostatočnú pozornosť tomu, že žalobca podal odhlášku žalovanej k 1. januáru 2014 a od nasledujúceho dňa už nevykonával činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba. Nesúhlasil ani so záverom, že po zániku povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia nastúpil iný dôvod povinného poistenia - držba licencie L1A, hoci žalobca na jej základe nevykonával žiadnu činnosť ani z nej nemal žiaden príjem. Prvostupňové rozhodnutie pobočky vydané po viac ako troch rokoch od prijatia odhlášky považoval za nepredvídateľné, navyše s obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám Argumentácia žalovanej, že prvostupňové rozhodnutie pobočky je správne a v súlade so zákonom, je len formálnym konštatovaním, ktoré nemá oporu v skutočnom obsahu jeho odôvodnenia. Záverom zdôraznil, že pri posudzovaní veci zohľadňoval nielen logický význam ustanovení , ale aj jeho účel, ktorý vzhľadom na konštatovaný časový odstup vydania rozhodnutia zjavne nebol sledovaný. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej 5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zdôraznila, že postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby je podľa v spojení s a naviazané na oprávnenie vykonávať určitú činnosť, nie na jej skutočnú realizáciu. Podľa je také oprávnenie spojené aj s licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Jej držiteľ môže vykonávať zdravotnícke povolanie a dosahovať príjmy podľa a Po novelizácii s účinnosťou od 1. januára 2011 musí fyzická osoba spĺňať podmienku dovŕšenia 18 rokov veku a byť registrovaná na daňovom úrade v súvislosti so zárobkovou činnosťou, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Keďže žalobca bol registrovaný na daňovom úrade od 2. augusta 1995 a jeho príjem bol vyšší ako zákonom stanovená hranica, splnil všetky zákonné podmienky samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalovaná zotrvala na tom, že jeho povinné poistenie nemohlo zaniknúť 1. januára 2014 podaním registračného listu - odhlášky, keďže podanie odhlášky má len deklaratórne účinky a samo osebe nemá za následok zánik povinného poistenia. V čase podania odhlášky nemala vedomosť, že žalobca je držiteľom licencie L1A, a preto vydala prvostupňové rozhodnutie až po troch rokoch. 6. Žalobca navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť, pričom sa pridržal argumentov zo svojich predchádzajúcich podaní. Dodal, že žalovaná vykladá právnu úpravu formalisticky bez ohľadu na to, že žalobca nikdy na základe licencie L1A nevykonával žiadnu činnosť a zrušením identifikačného čísla organizácie ju ani vykonávať nemohol. III. Posúdenie veci kasačným súdom 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ), na ktorý od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu ( ) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania ( ) v medziach uplatnených kasačných bodov ( ). 8. V prerokúvanej veci žalovaná pobočka ako organizačná zložka verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na výkon sociálneho poistenia podľa konala a rozhodovala v rámci svojej

právomoci o otázke zániku poistenia, ktorý považovala za sporný. Toto rozhodovanie je podľa cit. zák. predmetom nedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou časťou ( až 225) 9. Nedávkové konanie sa podľa cit. zák. začína okrem iného z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Také konanie je podľa cit. zák. začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka urobila voči účastníkovi prvý úkon. Podľa cit. zák. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará podklady na rozhodnutie. Podľa cit. zák. sa rozhodnutie organizačnej zložky vydáva písomne, ak zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa cit. zák. sú organizačné zložky povinné rozhodnúť (okrem iného) vo veci zániku poistenia v sporných prípadoch najneskôr do 60 dní od začatia konania, resp. v mimoriadne zložitých prípadoch najneskôr do 120 dní od začatia konania. 10. Z citovaných a tak predovšetkým vyplýva, že okamihom začatia nedávkového konania na podnet organizačnej zložky je deň, kedy bol voči účastníkovi urobený prvý úkon. Inak povedané, konanie je začaté vtedy, keď organizačná zložka voči účastníkovi (navonok) prejavila, že voči nemu vedie určité nedávkové konanie. Takýmto prvým úkonom podľa judikatúry môže byť aj samo vydanie písomného rozhodnutia ( cit. zák.), keďže aj z neho je celkom zrejmé, že sa voči účastníkovi vedie určité konanie s určitým predmetom. na rozdiel od napríklad o správnom konaní (správny poriadok) neobsahuje všeobecné ustanovenie o tom, že účastníkov treba o začatí konania upovedomiť a dať im možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia pred jeho vydaním ( Spr. por.). To samozrejme nezbavuje žalovanú povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle , prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. ). 11. Ak organizačná zložka pred vydaním prvostupňového rozhodnutia nedá účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, môže sa týmto postupom pripraviť o určité dôležité poznatky (dôkazy), a tým spôsobiť, že jej rozhodnutie nebude vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu (cit. ), teda bude nezákonné. To, či sa tak stalo, treba hodnotiť vždy v konkrétnej veci s ohľadom na to, z akého podkladu organizačná zložka pri svojom rozhodovaní vychádzala a čo pri svojom rozhodovaní nezohľadnila. 12. V prerokúvanej veci pobočka vo Vranove nad Topľou už 24. marca 2017 v záujme presného a úplného zistenia skutočností vo veci zániku sociálneho poistenia vyzvala žalobcu na predloženie kópie licencie L1A. Pobočka žalovanej ho upozornila, že ak licenciu L1A nepredloží, bude pokračovať v konaní vydaním rozhodnutia v spornom prípade. Výzva bola žalobcovi doručená 31. marca 2017. Žalobcovi, tak bola daná jednak možnosť, aby túto licenciu predložil sám a jednak možnosť, aby už v tomto okamihu mohol uviesť svoje argumenty, kvôli ktorým sa domnieva, že táto licencia nezakladá oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti na účely Následne na to pobočka žalovanej vydala prvostupňové rozhodnutie z 12. apríla 2017, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že pri jeho vydaní vychádzala z informácií poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/PO/1257/06 z 12. júla 2006. Žalobca aj v tomto okamihu mohol uplatniť svoje práva podľa a podaním odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Žalobca odvolanie podal a namietal v ňom obdobné argumenty ako v jeho neskorších podaniach. Nijako v ňom však nerozporoval skutkový stav v súvislosti s držbou licencie L1A a s výškou príjmu za rok 2012 a 2013. Dokonca sám potvrdil, že držiteľom licencie L1A bol až do 28. februára 2015, kedy požiadal o jej zrušenie. Z uvedeného je tak nepochybné, že žalobcovi bola daná primeraná možnosť, aby uplatňoval svoje právo vyjadriť sa k skutkovému stavu rozhodnutia a navrhovať vykonanie dôkazov. 13. Kasačný súd sa nestotožňuje ani s názorom správneho súdu, že rozhodnutia žalovanej sú nedostatočne odôvodnené. Podľa sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola organizačná zložka vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Síce odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je stručné, je však z neho dostatočne zrejmé, z čoho pobočka vychádzala a ako použila právne predpisy. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry (porov. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , alebo alebo rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. ) tvorí konanie pred prvostupňovým a odvolacím orgánom verejnej správy jeden celok, v dôsledku čoho postačí, ak sa námietkami účastníka zaoberá

odvolací orgán. Ak aj prvostupňové rozhodnutie nedávalo odpovede na všetky otázky žalobcu, podľa názoru kasačného súdu ho jednoznačne dáva preskúmavané rozhodnutie žalovanej. V dôsledku toho nemožno prijať záver, že by tieto rozhodnutia boli nepreskúmateľné podľa . 14. Názor žalobcu, že prijatie odhlášky žalovanou predstavuje rozhodnutie o zániku poistenia, nemá oporu v ustanoveniach zákona o sociálnom poistení. Podľa cit. sa totiž rozhodnutie vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Pod pojmom „ustanovuje inak“ treba rozumieť ustanovenie, v ktorom je výslovne dovolené vydať rozhodnutie ústne alebo vyznačením v spise (napr. ). Nemožno však z neho vyvodiť, že za rozhodnutie možno považovať každý akt, ktorým organizačná zložka niečo vyznačila v spise alebo informačnom systéme. Podľa cit. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2013 bola samostatne zárobkovo činná osoba povinná odhlásiť sa z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia do ôsmich dní od jeho zániku. Citované ustanovenie, ani iné ustanovenia neustanovovali nič o tom, že by na základe tejto odhlášky mala žalovaná vydať rozhodnutie o zániku vyznačením v spise. Odhláška bola teda len evidenčným úkonom poistenca, ktorým oznamoval žalovanej skutočnosti, kvôli ktorým mu - podľa jeho názoru - zanikalo povinné poistenie. Žalovaná mohla údaje v odhláške bez ďalšieho akceptovať, táto akceptácia však nemá povahu právoplatného rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia. Ak žalovaná považovala údaje v odhláške alebo jej účinky za sporné, mohla v nedávkovom konaní podľa cit. zák. rozhodnúť o zániku povinného poistenia inak než bolo uvedené v odhláške. 15. Poslednou, najzásadnejšou otázkou, na ktorej správny súd postavil svoj zrušujúci rozsudok a ktorej sa v prevažnej miere venuje aj kasačná sťažnosť, je však otázka, či držba licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) zakladala žalobcovi povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Táto kľúčová právna otázka bola medzičasom predmetom rozporných rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. a . Podľa je právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu pre senáty záväzný, no možno sa od neho odchýliť len tým, že sa vec znova postúpi na prejednanie veľkému senátu. Takéto nové rozhodnutie veľkého senátu sa potom znova stáva záväzným pre všetky senáty. To však logicky predpokladá, že vydaním nového rozhodnutia veľkého senátu zanikajú účinky záväznosti právneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí veľkého senátu v tom rozsahu, v akom právny názor vyjadrený v neskoršom rozhodnutí nemôže obstáť popri skoršom rozhodnutí veľkého senátu. Podľa kasačného súdu tak v súčasnosti treba pri riešení otázky účinkov licencie L1A vychádzať z neskoršieho rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. . 16. V ňom veľký senát formuloval právny názor, že licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle [pozn. s účinnosťou od 1. januára 2011 v zmysle v spojení s a a ], na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa citovaného ustanovenia. Sociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a teda nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou ( o dani z príjmov), ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej postavenia podľa alebo aj podľa iných písmen v Rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu bolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa . Ústavný súd Slovenskej republiky ju však uznesením sp. zn. odmietol, pretože vyslovené právny závery nepovažoval za ústavne neudržateľné. 17. Senát najvyššieho správneho súdu je podľa uvedenými právnymi názormi viazaný a nevidí žiaden dôvod, aby sa od nich podľa citovaného ustanovenia odkláňal. Právny názor vyslovený v správnej žalobe, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sama neoprávňuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odporuje jasnému zneniu Podľa tohto ustanovenia totiž možno ako samostatnú zdravotnícku prax poskytovať zdravotnú starostlivosť buď v zariadení iného poskytovateľa alebo na inom mieste ako v zdravotníctvom zariadení.

Predpokladom využívania licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, tak nie je existencia zdravotníckeho zariadenia. Táto licencia podľa citovaného ustanovenia umožňuje poskytovať zdravotnú starostlivosť v zásade na akomkoľvek mieste. Lekár, ktorý poskytoval zdravotnú starostlivosť na základe tejto licencie, bol dokonca podľa o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení účinnom do 30. júna 2014 oprávnený predpisovať aj lieky, a to aj keď samostatnú zdravotnícku prax vykonával na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, tak zakladala plnohodnotné oprávnenie lekára na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez viazanosti na určité zdravotnícke zariadenie. Tomuto záveru svedčí okrem ustanovenia aj ustanovenie cit. zák., podľa ktorého je fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe takejto licencie, rovnakým poskytovateľom ako osoba, ktorá ju poskytuje na základe povolenia podľa cit. zák. Zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nemožno vyvodiť, že by tieto účinky licencie boli akokoľvek dotknuté zrušením kódu poskytovateľa alebo identifikačného čísla organizácie ( o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov). 18. Z uvedených dôvodov senát najvyššieho správneho súdu nevidí ani dôvod odkláňať sa od právneho záveru, že držba licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle v spojení s s účinnosťou od 1. januára 2011. Lekár, ktorý je držiteľom takejto licencie, je podľa citovaného ustanovenia samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorej účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení môže podľa a cit. zák. zaniknúť buď zánikom tejto licencie alebo tým, že jeho príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti poklesne pod 12-násobok vymeriavacieho základu podľa a tiež aj v zmysle cit. zák. dňom zrušenia registrácie na účely dani z príjmu fyzickej osoby podľa Žalobca bol však aj po 1. januári 2014 naďalej registrovaný na príslušnom daňovom úrade a zároveň jeho príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2012 a 2013 neklesol pod zákonom stanovenú hranicu. Za daných okolností, tak žalovaná správne rozhodla, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie 1. januára 2014. IV. Záver 19. Správny súd tak nepostupoval správne, keď dospel k právnemu záveru, že preskúmavané rozhodnutie trpí vytýkanými nedostatkami, a preto jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ]. Kasačná sťažnosť je tak v tomto sťažnostnom bode dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku ( ). 20. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa rozhodne správny súd v novom konečnom rozhodnutí. 21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.